Všetky tri študovali hudbu, Juliana a Andrea na konzervatóriu, Barbora na konzervatóriu a na Pedagogickej fakulte UK, kde študovala aj výtvarné umenie. Julka ale chodila na medicínu, je pani doktorka, Andrea teraz skončila bakalára na Filozofickej fakulte (odbor estetika) a Barbora učí spev. Momentálne sú ale všetky tri na materskej – takže hrajú o stošesť! Spevavá trojka v zložení Andrea Kružliaková, Barbora Medeková a Juliana Šeregiová. Niekto ich pozná ako Serenaders Sisters, niekto ako Paper Moon Trio. Kto sú a ku komu vlastne tieto tri utešené retro slečinky patria?
1. Prečo názov Paper Moon Trio a kto sú Serenaders Sisters?
Andrea: Stretli sme sa v roku 2009 v orchestri Bratislava Hot Serenaders, kde sme začali spolu účinkovať ako vokálne trio Serenaders Sisters. Tento orchester umelecky vedie trubkár Juraj Bartoš, ktorý je veľmi striktný a náročný, čo sa týka dodržiavania štýlových zásad v hraní starého jazzu, teda Hot-Jazzu z obdobia 20. rokov minulého storočia. Bola to pre nás najväčšia škola tzv. „close harmony“ spievania. Donekonečna sme počúvali originálne nahrávky a snažili sme sa autenticky interpretovať tento špecifický štýl – čo vlastne robíme doteraz, je to neustále hľadanie… Tento systém práce si vyžaduje veľa spoločne stráveného času s hudbou, a to nás spojilo aj ľudsky. Stali sa z nás dobré kamarátky. Približne po štyroch rokoch sme si založili Paper Moon Trio. Jeho názov inšpirovala pieseň It’s Only A Paper Moon – bola jednou z prvých v našom repertoári. Celé to vlastne vzniklo úplne spontánne, z voľného muzicírovania. Teraz už systematicky cvičíme a snažíme sa na sebe pracovať, no voľnosť a radosť z hudby ostáva na prvom mieste.
2. Husle, ukulele, gitara… Vystačí si vaše trio s týmito nástrojmi?
Barbora: Vystačí… zatiaľ, kým sa nenaučíme hrať aj na niečo iné (smiech). Ale bolo to skutočne tak, že ku spevu jedného dňa náhodne pribudli nástroje, ku každej taký, aký mala doma. Julka poctivo hrávala na konzervatóriu na husle a my s Ajkou sme raz na skúšku priniesli gitaru a ukulele a trio bolo na svete. Štýlovo sa tieto nástroje k sebe tiež hodia. Ukulele zažilo svoj rozkvet v Amerike v 20. rokoch minulého storočia a odvtedy sa s obľubou využívalo v populárnej hudbe. Ajkina gitara má už tiež niečo za sebou, volá sa Vanesa, podľa legendárneho podniku bratislavskej bohémskej omladiny Bistro Vanesa. Naše nástroje majú ešte jedno plus – zvládame ich nosiť s ľahkosťou.
3. Staré dobové klasiky, evergreeny… Aké pesničky hráte najradšej?
Andrea: Hráme piesne z 20. až 40. rokov (ale máme aj dve výnimočné piesne zo skorých 60. rokov). Všetky hráme najradšej! Dá sa povedať, že každá pieseň má pre nás zvláštny význam, pretože hoci väčšinou základnú „kostru“ (harmóniu, trojhlas) dám dokopy ja, celý aranžmán vzniká spoločne. Takže každá pieseň je naša obľúbená.
4. Čo je najťažšie na spievaní štýlom „ako kedysi“?
Andrea: Nepovedala by som, že je to ťažké. Podmienkou je láska k tomu štýlu a možno vôľa podriadiť sa mu. Ale samozrejme to vyžaduje ovládať techniku, a to nielen techniku spievania ako takú, ale techniku modelovania hlasu. V tomto špecifickom štýle sa využíva aj špecifická farba hlasu. Najdôležitejšie v tradičnom harmonickom spievaní je zladiť hlasy intonačne aj farebne. Sú to hodiny cvičenia!
Barbora: Pri speve sa snažíme prepájať hlasy tak, aby farebne tvorili jeden celok, aby boli vyrovnané a žiaden netrčal, čo býva niekedy celkom náročné. Ako povedala Ajka, je to o neustálom počúvaní starých nahrávok, o hľadaní dobových výrazových prostriedkov so snahou priblížiť sa čo najvernejšie originálu. Niekedy sa ale dokážeme naplno odviazať a upravíme si pieseň humorne, napríklad použitím špeciálneho nástroja kazoo.
5. Na svoju dobu mega populárny spevák František Krištof Veselý asi najviac symbolizuje prvorepublikové hudobné šlágre. Mal nejaký ženský náprotivok, ktorým by ste sa mohli inšpirovať?
Andrea: V dobe najväčšej slávy F. K. Veselého sa asi ani nedá hovoriť o ženskom náprotivku, ale boli veľmi populárne dámske vokálne triá ako Včielky či Tri dievčatká, ktoré vnímame ako inšpiráciu, čo sa týka slovenských piesní. O pár rokov neskôr sa stala populárnou Viera Racková, ale patrila už k modernejším interpretom. Najviac nás inšpirujú americké Boswell Sisters, majú asi najkrajšiu spoločnú farbu hlasov zo všetkých podobných zoskupení.
6. Čo vás na hudbe, ktorú hráte, fascinuje najviac?
Barbora: Tá hudba vám rozvibruje celé vnútro. Musíte si minimálne podupkávať nohou. Krásne a kvalitné melódie, čo nesú v sebe závan starých dobrých čias, vás zaručene dostanú do pohody.
Juliana: Táto hudba ma dokáže zbaviť nahromadenej otupenosti, dodáva mi energiu začať znova. Je to balzam na dušu. Nemám pocit, že by sa mi niekedy mohla zunovať.
Andrea: Hudba 20. rokov má v sebe zakódovanú energiu vtedajšej doby, silnú a iskrivú.
7. Počúvajú vás aj mladí ľudia? Priťahuje ich swing?
Barbora: Swing začal byť opäť v móde. V poslednom období vznikli v Bratislave swingové tanečné školy a pravidelne sa tu konajú rôzne swingové akcie a tančiarne. Na naše koncerty chodí celkom pestrá škála poslucháčov. Raz nás po jednom vystúpení odchytilo mladé dievča, že normálne počúva rap, ale my sme vraj skvelé! Takéto okamihy si veľmi ceníme!
8. Hovorilo sa im „zlaté dvadsiate roky“. Čo sa vám na nich najviac páči a čo by ste z nich prípadne preniesli do súčasnosti?
Andrea: Zaužívané „dobré“ spôsoby vtedajšej spoločnosti. Aj najhýrivejšia zábava mala štýl a v komunikácii medzi ženami a mužmi panovali zásady, ktoré sa neporušovali. Aj keď to je možno len moja naivná predstava…
Barbora: Áno, páči sa mi ten veľkolepý štýl, móda a noblesa. Elegancia dám a gentlemanov. To všetko, čo sa z dnešnej doby už dávno vytratilo.
Juliana: Určite by som do súčasnosti preniesla vtedajší zmysel pre krásno, ten mi v Bratislave veľmi chýba.
9. Vaše šaty akoby pochádzali z tých najvychytenejších bratislavských krajčírskych salónov tej doby… U koho šijete vy, milosťpanie?
Juliana:Pamätám si, ako raz dávno Ajka doniesla autentické módne časopisy z 20. rokov a ako dlho sme si ich prezerali a vyberali strihy, ktoré sa nám páčili. Vtedy sme si niekoľko šiat dali ušiť na mieru. Neskôr sa prvky tejto módy dostali aj do toho, čo sa nosí dnes, takže už nie sme odkázané na krajčírov. A inšpirácie je na internete tiež dosť!
10. Flitre, diadémy, korálky, dlhokánske perlové náhrdelníky, štras, čipka, plisé, rukavičky, klobúčiky… Odkiaľ beriete dobové doplnky?
Barbora: Mnohé z nich sú originály, ktoré sa zachovali po našich babičkách a prababičkách. Preto k nim máme osobitý vzťah a s láskou sa o ne staráme.
Andrea: Niekoľko prvých rokov v orchestri Bratislava Hot Serenaders som používala červený rúž mojej starkej. Tá mala štýl! Ani smeti by nešla vyhodiť nenahodená! Červený rúž je doplnok, bez ktorého nemá cenu nič podnikať!
Simonetta Zalová
foto Katarína Križanovičová
Druhú polovicu otázok a odpovedí si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2016)