<\/p>\n
V\u010dera ve\u010der som rozpr\u00e1vala mu\u017eovi, \u017ee som sa raz zamilovala do l\u00faky ako do mu\u017ea. St\u00e1le som na \u0148u myslela. Hovor\u00edm: \u201eTak\u00fdchto z\u00e1\u017eitkov m\u00e1\u0161 len zop\u00e1r za \u017eivot, hoci miest je pekn\u00fdch ve\u013ea. A vo Franc\u00fazsku nad Grenoblom v kopcoch som raz videla hrdzav\u00fa l\u00ed\u0161ku kr\u00e1\u010da\u0165 popri latkovom plote v letnej tr\u00e1ve a nav\u017edy som si zapam\u00e4tala, ako s\u00faznela s farbou tr\u00e1vy, aj ako f\u00fakal obyvate\u013eom domu letn\u00fd vietor do vystretej bielizne. Zrazu akoby bolo v\u013e\u00fadne a priazniv\u00e9 svetlo a vo mne v\u0161etko prestret\u00e9 pre tak\u00fdto drobn\u00fd, vlastne nijak\u00fd z\u00e1\u017eitok. Mo\u017eno aj l\u00e1ska k \u013eu\u010fom tak v\u0161edne vznik\u00e1.\u201c<\/p>\n
Ke\u010f som bola diev\u010da, \u010d\u00edtala som kni\u017eku Dom drobn\u00fdch radost\u00ed. Nesk\u00f4r Diev\u010datko Bridinettu a\u00a0o\u00a0malom chlapcovi Sebastianovi a\u00a0jeho kr\u00e1snom psovi Belle. V\u0161etky boli prelo\u017een\u00e9 z\u00a0franc\u00faz\u0161tiny.<\/p>\n
Na\u0161a suseda Mia bola letu\u0161ka a\u00a0priniesla n\u00e1m z\u00a0Par\u00ed\u017ea komiks o\u00a0Asterixovi a\u00a0Obelixovi a oulipistick\u00e9 dielo Raymonda Queneau Cent mille milliards de po\u00e9mes (Sto tis\u00edc mili\u00e1rd sonetov). Kni\u017eku, v ktorej je v skuto\u010dnosti iba desa\u0165 sonetov, ale ka\u017ed\u00fd riadok v ka\u017edom sonete zodpoved\u00e1 gramatickou aj logickou \u0161trukt\u00farou rovnak\u00e9mu riadku v inom sonete. Ve\u013ek\u00e1 franc\u00fazska kni\u017eka s vodorovne narezan\u00fdmi listami, tak\u017ee si ka\u017ed\u00fd \u010ditate\u013e m\u00f4\u017ee posklada\u0165 \u013eubovo\u013en\u00fd sonet. Len \u010d\u00edtanie v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch kombin\u00e1ci\u00ed\u00a0(je ich desa\u0165 na \u0161trn\u00e1stu) by \u010ditate\u013eovi trvalo 200 mili\u00f3nov rokov, ale iba vtedy, keby \u010d\u00edtal 24 hod\u00edn denne! Vtedy som prv\u00fd raz videla text nap\u00edsan\u00fd v\u00a0najkraj\u0161om jazyku na svete. Slov\u00e1 mi ni\u010d nepripom\u00ednali, fascinovali ma rovnako ako t\u00e1 kni\u017eka. Skladala som si sonety a tu\u0161ila, \u017ee ide o fantastick\u00e9 dielo.<\/p>\n
Hocikedy k\u00a0n\u00e1m v\u00a0lete pri\u0161la otcova priate\u013eka teta Ela so svoj\u00edm man\u017eelom Paul-Marcom z\u00a0Aix-en-Provence. P\u00e1\u010dilo sa mi, ke\u010f sa zhov\u00e1rala s\u00a0man\u017eelom a\u00a0okrikovala deti po franc\u00fazsky.<\/p>\n
Ako pubertia\u010dka som sa zamilovala do \u0161ans\u00f3nu, do franc\u00fazskej literat\u00fary, nehovoriac o\u00a0franc\u00fazskych re\u017eis\u00e9roch, ich filmoch a\u00a0hercoch, ktor\u00ed v\u00a0nich hrali.<\/p>\n
Cel\u00fd \u017eivot sa u\u010d\u00edm po franc\u00fazsky, no nehovor\u00edm dobre. Cel\u00fd \u017eivot sn\u00edvam o\u00a0ceste do Par\u00ed\u017ea.<\/p>\n
Pred p\u00e1r rokmi som vo Franc\u00fazsku \u017eila. V\u00a0Stendhalovom meste pod franc\u00fazskymi Alpami, v\u00a0Grenobli. Rada sa tam vraciam, v\u017edy \u00fachytkom, odrazu zis\u0165ujem, kde som b\u00fdvala, ako som si to nev\u00e1\u017eila, ako som tam nap\u00edsala svoju prv\u00fa kni\u017eku a\u00a0ako som si odtia\u013e priniesla v\u00a0bru\u0161ku syna Vinca. Bola som v\u00a0Pagnolovej Provence, v\u00a0Bret\u00f3nsku, no Par\u00ed\u017e sa mi vyh\u00fdbal, hoci som o\u00a0\u0148om to\u013eko \u010d\u00edtala a\u00a0jeden \u010das sa de\u0148 \u010do de\u0148 pozerala na mapu tohto mesta.<\/p>\n
– Ty si e\u0161te nebola v\u00a0Par\u00ed\u017ei? Ako je to mo\u017en\u00e9? – p\u00fdtal sa ma svokor.<\/p>\n
– Nebola.<\/p>\n
– Pre\u010do?<\/p>\n
– Lebo ma tam nik nevol\u00e1.<\/p>\n
– Ke\u010f nevol\u00e1, neznamen\u00e1, \u017ee ne\u010dak\u00e1…<\/p>\n
Z\u00a0literat\u00fary a\u00a0filmov sme boli star\u00ed zn\u00e1mi. Od t\u00fdch, \u010do tam boli, viem, ako to v Par\u00ed\u017ei vonia, zo star\u00fdch fotografi\u00ed a\u00a0obrazov pozn\u00e1m ulice, svetlo, kaviarne, ale odrazu sa ma Par\u00ed\u017e do\u010dkal, aj ja jeho, napokon pri\u0161lo pozvanie na Medzin\u00e1rodn\u00fd kni\u017en\u00fd ve\u013etrh do Par\u00ed\u017ea, pozvanie na \u010d\u00edta\u010dku.<\/p>\n
Predned\u00e1vnom som v\u0161ak dostala pozvanie, ak\u00e9 sa v spisovate\u013esk\u00fdch kruhoch neodmieta – nasledova\u0165 po par\u00ed\u017eskych stop\u00e1ch jeho veli\u010denstvo Marcela Prousta.\u00a0Som dojat\u00e1, zasko\u010den\u00e1 a\u00a0naozaj chv\u00ed\u013eu v\u00e1ham. V\u00a0duchu sa usmievam, ke\u010f si predstav\u00edm, ako svet gombi\u010dka dnes mlad\u00ed \u013eudia cestuj\u00fa, ako niektor\u00ed chodia do Par\u00ed\u017ea na k\u00e1vu, do divadla \u010di na n\u00e1kupy, ako u\u017e takmer nik nem\u00e1 re\u0161pekt pred lietadlom. Zrazu som sa prestala b\u00e1\u0165 lieta\u0165, zd\u00e1 sa mi, \u017ee hoci som si nezopakovala nepravideln\u00e9 sloves\u00e1 a\u00a0in\u00e9 komplikovan\u00e9 slov\u00ed\u010dka, sa moja slovn\u00e1 z\u00e1soba vylep\u0161ila, o\u00a0v\u00fdslovnosti nehovor\u00edm.<\/p>\n
Milujem Par\u00ed\u017e a\u00a0v\u0161etko franc\u00fazske, splnil sa mi sen, nemus\u00edm sa tral\u00e1ka\u0165 do Par\u00ed\u017ea s\u00a0cestovnou kancel\u00e1riou a\u00a0po\u010d\u00fava\u0165 ako\u017ee zasv\u00e4ten\u00fd v\u00fdklad nejakej \u00fabohej \u0161tudentky, ktor\u00e1 si ho ve\u010der \u010do ve\u010der mus\u00ed opakova\u0165! Cestujem s Iris, \u0161\u00e9fredaktorkou liter\u00e1rneho \u010dasopisu, nemus\u00edme si vysvet\u013eova\u0165 dojmy ani pojmy.\u00a0Ten v\u00fdklad, a ja aj ten proustovsk\u00fd,\u00a0by mohla poveda\u0165 ka\u017ed\u00e1 z n\u00e1s v\u00a0ktorejko\u013evek dennej a\u00a0no\u010dnej hodine. Chcem vidie\u0165 v\u0161etko, chcem sa prech\u00e1dza\u0165 po Par\u00ed\u017ei, pozera\u0165 na \u013eud\u00ed, z\u00e1js\u0165 ku Seine.\u00a0C\u00edtim sa ako prav\u00e1 Par\u00ed\u017eanka, hoci v\u00a0Par\u00ed\u017ei som bola len raz dva dni. Som Par\u00ed\u017eanka, Franc\u00fazka a kone\u010dne vyr\u00e1\u017eame! Ak sa d\u00e1 milova\u0165 mesto ako mu\u017e, som bezn\u00e1dejne zamilovan\u00e1 a\u00a0m\u00f4j mil\u00fd by ma mal \u010daka\u0165 na letisku.<\/p>\n
Miesta, o\u00a0ktor\u00fdch som to\u013ekokr\u00e1t \u010d\u00edtala v\u00a0Proustovi. V\u00fdstava v Mus\u00e9e Carnavalet, ktor\u00e1 mu bola venovan\u00e1 a kde som mala chu\u0165 vykr\u00edknu\u0165, ak\u00e1 som \u0161\u0165astn\u00e1, \u017ee som tam, pritak\u00e1va\u0165, \u017ee \u00e1no, v\u0161etko viem, Galeries Lafayette, obchodn\u00fd dom snov, sme dnu a\u00a0prech\u00e1dzame sa po najkraj\u0161om obchodnom dome s\u00a0hrie\u0161ne kr\u00e1snou kupolou a\u00a0vitr\u00e1\u017eami, von vyjdeme obe s hrie\u0161ne drah\u00fdmi parfumami, kr\u00e1\u010dame do Printemps po\u00a0Haussmannovom bulv\u00e1ri, pijeme pod kupolou \u010daj, a znovu kr\u00e1\u010dame po ulici, na ktorej b\u00fdval milovan\u00fd Proust, ktovie ko\u013ekokr\u00e1t pre\u0161iel miestom, kde stoj\u00edm, klopkaj\u00fac vych\u00e1dzkovou pali\u010dkou do opery, \u00f3, mond\u00e9nny Par\u00ed\u017e mojich snov, neviem, \u010di mi te\u010d\u00fa slzy od radosti, \u010di pr\u0161\u00ed. Vch\u00e1dzame do metra, vezieme so slovenskou spisovate\u013ekou \u017eij\u00facou v Par\u00ed\u017ei M\u00e1riou Danthine Dopjerovou tam a sp\u00e4\u0165, \u013eudia id\u00fa z\u00a0pr\u00e1ce a\u00a0po franc\u00fazsky si hrk\u00fataj\u00fa, kdeko\u013evek z\u00a0toho metra vyjdeme, je Par\u00ed\u017e, v\u0161ade sam\u00fd Par\u00ed\u017e, aj na ve\u013evyslanectve, kde b\u00fdvame a kde otv\u00e1ram okn\u00e1, aby ho bolo viac a\u00a0potom pozer\u00e1me na ulicu, na par\u00ed\u017esky drobn\u00fd d\u00e1\u017e\u010f.\u00a0Som tu \u0161\u0165astn\u00e1. \u0160\u0165astn\u00e1 aj napriek tomu, \u017ee z\u00a0Par\u00ed\u017ea nevid\u00edm viac, ch\u00fdbaj\u00fa niektor\u00e9 miesta,\u00a0o\u00a0ktor\u00fdch som to\u013ekokr\u00e1t \u010d\u00edtala, no putuj\u00fac po proustovsk\u00fdch stop\u00e1ch v Par\u00ed\u017ei a napokon s ve\u013evyslancom cez Combray, Cabourg, cez Deauville a Trouville a\u017e na sever do pr\u00edstavu Le Havre,\u00a0c\u00edtim sa d\u00f4le\u017eito, odrazu sa mi zd\u00e1, \u017ee moje p\u00edsanie predsa len m\u00e1 v\u00fdznam, aj v aute je re\u010d o\u00a0literat\u00fare, aj o\u00a0Proustovi, celkom \u017eiv\u00e1 debata, ktor\u00e1 pokra\u010duje na ulici aj v\u00a0kaviarni. Pijeme v\u00edno a\u00a0ja sa nesmelo p\u00fa\u0161\u0165am hovori\u0165 aj po franc\u00fazsky, ve\u010f v\u0161etk\u00e9mu rozumiem, tak pre\u010do sa mi jazyk neust\u00e1le potk\u00fdna o sloves\u00e1?<\/p>\n
Pred span\u00edm po\u010d\u00favam ak\u00e9hosi no\u010dn\u00e9ho vt\u00e1ka vykrikuj\u00faceho zo stromu za oknami, som \u0161\u0165astn\u00e1 ako nikdy, \u010faleko od rodiny a\u00a0celkom svoja, sama so sebou, so svojim p\u00edsan\u00edm, mysl\u00edm na rozhovor o Proustovi, viem, \u017ee m\u00f4j z\u00e1\u017eitok je celkom neprenosn\u00fd, a\u00a0m\u00e1m podobn\u00fd pocit, ako ke\u010f ma pred p\u00e1r rokmi na tla\u010dovke ako mlad\u00fa novin\u00e1rku oslovil a\u00a0vybozk\u00e1val Alain Delon. M\u00f4j tato vtedy volal svojej sestre, \u017ee na\u0161u Veronu bozk\u00e1va \u010cierny tulip\u00e1n. Hej, \u017eiaden Delon, m\u0148a bozk\u00e1val Rocco a teraz tu chod\u00edm po uliciach a uli\u010dk\u00e1ch, pochv\u00e1lim kvetin\u00e1rke kvety, prihov\u00e1ram sa \u013eu\u010fom, p\u00e1\u010di sa mi, \u017ee mi rozumej\u00fa, \u017ee ja rozumiem im, sk\u00fa\u0161am to aj v\u00a0obchodoch s\u00a0potravinami, handrami a\u00a0kozmetikou. Pijem k\u00e1vu na ulici a\u00a0debatujem so star\u0161\u00edm p\u00e1nom, ktor\u00fd sa nem\u00e1 s\u00a0k\u00fdm zhov\u00e1ra\u0165. Je s\u00e1m, \u017eena mu zomrela. Potom hladk\u00e1m franc\u00fazskych psov, usmievam sa na deti a\u00a0potom sa bez ak\u00e9hoko\u013evek odch\u00fdlenia od p\u00f4vodn\u00e9ho pl\u00e1nu vr\u00e1tim domov.<\/p>\n
No odvtedy m\u00e1m pocit, \u017ee som si v Par\u00ed\u017ei nie\u010do d\u00f4le\u017eit\u00e9 zabudla. Akoby sme si my dvaja nie\u010do int\u00edmne povedali. Nie\u010do som sa tam dozvedela aj sama o\u00a0sebe.<\/p>\n
Mus\u00edm si do decembra \u0161etri\u0165 ten parfum, hoci by som si ho najrad\u0161ej vyliala na hlavu. Pl\u00e1vam v\u00a0\u0148om \u017eivotom a\u00a0bratislavsk\u00fdmi ulicami zababu\u0161en\u00e1 ako vo vlniaku, m\u00e1m ho z\u013eahka prehoden\u00fd cez plecia ako hodv\u00e1bnu \u0161atku, veje za mnou moja franc\u00fazska v\u00f4\u0148a a\u00a0nav\u017edy mi bude pripom\u00edna\u0165 dni a\u00a0noci s\u00a0moj\u00edm mil\u00fdm. Do mesta sa d\u00e1 zamilova\u0165 ako do mu\u017ea, l\u00ed\u0161ky na priedom\u00ed alebo l\u00faky\u2026<\/p>\n
Ja som v\u00a0Par\u00ed\u017ei na\u0161la svoj dom – dom drobn\u00fdch radost\u00ed.<\/p>\n
V\u010dera ve\u010der som rozpr\u00e1vala mu\u017eovi, \u017ee som sa raz zamilovala do l\u00faky ako do mu\u017ea. St\u00e1le som na \u0148u myslela. Hovor\u00edm: \u201eTak\u00fdchto z\u00e1\u017eitkov m\u00e1\u0161 len zop\u00e1r za \u017eivot, hoci miest je pekn\u00fdch ve\u013ea. A vo Franc\u00fazsku nad Grenoblom v kopcoch som raz videla hrdzav\u00fa l\u00ed\u0161ku kr\u00e1\u010da\u0165 popri latkovom plote v letnej tr\u00e1ve a nav\u017edy som si zapam\u00e4tala, ako s\u00faznela s farbou tr\u00e1vy, aj ako f\u00fakal obyvate\u013eom domu letn\u00fd vietor do vystretej bielizne. Zrazu akoby bolo v\u013e\u00fadne a priazniv\u00e9 svetlo a vo mne v\u0161etko prestret\u00e9 pre tak\u00fdto drobn\u00fd, vlastne nijak\u00fd z\u00e1\u017eitok. Mo\u017eno aj l\u00e1ska k \u013eu\u010fom tak v\u0161edne vznik\u00e1.\u201c<\/p>\n
Ke\u010f som bola diev\u010da, \u010d\u00edtala som kni\u017eku Dom drobn\u00fdch radost\u00ed. Nesk\u00f4r Diev\u010datko Bridinettu a\u00a0o\u00a0malom chlapcovi Sebastianovi a\u00a0jeho kr\u00e1snom psovi Belle. V\u0161etky boli prelo\u017een\u00e9 z\u00a0franc\u00faz\u0161tiny.<\/p>\n
Na\u0161a suseda Mia bola letu\u0161ka a\u00a0priniesla n\u00e1m z\u00a0Par\u00ed\u017ea komiks o\u00a0Asterixovi a\u00a0Obelixovi a oulipistick\u00e9 dielo Raymonda Queneau Cent mille milliards de po\u00e9mes (Sto tis\u00edc mili\u00e1rd sonetov). Kni\u017eku, v ktorej je v skuto\u010dnosti iba desa\u0165 sonetov, ale ka\u017ed\u00fd riadok v ka\u017edom sonete zodpoved\u00e1 gramatickou aj logickou \u0161trukt\u00farou rovnak\u00e9mu riadku v inom sonete. Ve\u013ek\u00e1 franc\u00fazska kni\u017eka s vodorovne narezan\u00fdmi listami, tak\u017ee si ka\u017ed\u00fd \u010ditate\u013e m\u00f4\u017ee posklada\u0165 \u013eubovo\u013en\u00fd sonet. Len \u010d\u00edtanie v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch kombin\u00e1ci\u00ed\u00a0(je ich desa\u0165 na \u0161trn\u00e1stu) by \u010ditate\u013eovi trvalo 200 mili\u00f3nov rokov, ale iba vtedy, keby \u010d\u00edtal 24 hod\u00edn denne! Vtedy som prv\u00fd raz videla text nap\u00edsan\u00fd v\u00a0najkraj\u0161om jazyku na svete. Slov\u00e1 mi ni\u010d nepripom\u00ednali, fascinovali ma rovnako ako t\u00e1 kni\u017eka. Skladala som si sonety a tu\u0161ila, \u017ee ide o fantastick\u00e9 dielo.<\/p>\n
Hocikedy k\u00a0n\u00e1m v\u00a0lete pri\u0161la otcova priate\u013eka teta Ela so svoj\u00edm man\u017eelom Paul-Marcom z\u00a0Aix-en-Provence. P\u00e1\u010dilo sa mi, ke\u010f sa zhov\u00e1rala s\u00a0man\u017eelom a\u00a0okrikovala deti po franc\u00fazsky.<\/p>\n
Ako pubertia\u010dka som sa zamilovala do \u0161ans\u00f3nu, do franc\u00fazskej literat\u00fary, nehovoriac o\u00a0franc\u00fazskych re\u017eis\u00e9roch, ich filmoch a\u00a0hercoch, ktor\u00ed v\u00a0nich hrali.<\/p>\n
Cel\u00fd \u017eivot sa u\u010d\u00edm po franc\u00fazsky, no nehovor\u00edm dobre. Cel\u00fd \u017eivot sn\u00edvam o\u00a0ceste do Par\u00ed\u017ea.<\/p>\n
Pred p\u00e1r rokmi som vo Franc\u00fazsku \u017eila. V\u00a0Stendhalovom meste pod franc\u00fazskymi Alpami, v\u00a0Grenobli. Rada sa tam vraciam, v\u017edy \u00fachytkom, odrazu zis\u0165ujem, kde som b\u00fdvala, ako som si to nev\u00e1\u017eila, ako som tam nap\u00edsala svoju prv\u00fa kni\u017eku a\u00a0ako som si odtia\u013e priniesla v\u00a0bru\u0161ku syna Vinca. Bola som v\u00a0Pagnolovej Provence, v\u00a0Bret\u00f3nsku, no Par\u00ed\u017e sa mi vyh\u00fdbal, hoci som o\u00a0\u0148om to\u013eko \u010d\u00edtala a\u00a0jeden \u010das sa de\u0148 \u010do de\u0148 pozerala na mapu tohto mesta.<\/p>\n
– Ty si e\u0161te nebola v\u00a0Par\u00ed\u017ei? Ako je to mo\u017en\u00e9? – p\u00fdtal sa ma svokor.<\/p>\n
– Nebola.<\/p>\n
– Pre\u010do?<\/p>\n
– Lebo ma tam nik nevol\u00e1.<\/p>\n
– Ke\u010f nevol\u00e1, neznamen\u00e1, \u017ee ne\u010dak\u00e1…<\/p>\n
Z\u00a0literat\u00fary a\u00a0filmov sme boli star\u00ed zn\u00e1mi. Od t\u00fdch, \u010do tam boli, viem, ako to v Par\u00ed\u017ei vonia, zo star\u00fdch fotografi\u00ed a\u00a0obrazov pozn\u00e1m ulice, svetlo, kaviarne, ale odrazu sa ma Par\u00ed\u017e do\u010dkal, aj ja jeho, napokon pri\u0161lo pozvanie na Medzin\u00e1rodn\u00fd kni\u017en\u00fd ve\u013etrh do Par\u00ed\u017ea, pozvanie na \u010d\u00edta\u010dku.<\/p>\n
Predned\u00e1vnom som v\u0161ak dostala pozvanie, ak\u00e9 sa v spisovate\u013esk\u00fdch kruhoch neodmieta – nasledova\u0165 po par\u00ed\u017eskych stop\u00e1ch jeho veli\u010denstvo Marcela Prousta.\u00a0Som dojat\u00e1, zasko\u010den\u00e1 a\u00a0naozaj chv\u00ed\u013eu v\u00e1ham. V\u00a0duchu sa usmievam, ke\u010f si predstav\u00edm, ako svet gombi\u010dka dnes mlad\u00ed \u013eudia cestuj\u00fa, ako niektor\u00ed chodia do Par\u00ed\u017ea na k\u00e1vu, do divadla \u010di na n\u00e1kupy, ako u\u017e takmer nik nem\u00e1 re\u0161pekt pred lietadlom. Zrazu som sa prestala b\u00e1\u0165 lieta\u0165, zd\u00e1 sa mi, \u017ee hoci som si nezopakovala nepravideln\u00e9 sloves\u00e1 a\u00a0in\u00e9 komplikovan\u00e9 slov\u00ed\u010dka, sa moja slovn\u00e1 z\u00e1soba vylep\u0161ila, o\u00a0v\u00fdslovnosti nehovor\u00edm.<\/p>\n
Milujem Par\u00ed\u017e a\u00a0v\u0161etko franc\u00fazske, splnil sa mi sen, nemus\u00edm sa tral\u00e1ka\u0165 do Par\u00ed\u017ea s\u00a0cestovnou kancel\u00e1riou a\u00a0po\u010d\u00fava\u0165 ako\u017ee zasv\u00e4ten\u00fd v\u00fdklad nejakej \u00fabohej \u0161tudentky, ktor\u00e1 si ho ve\u010der \u010do ve\u010der mus\u00ed opakova\u0165! Cestujem s Iris, \u0161\u00e9fredaktorkou liter\u00e1rneho \u010dasopisu, nemus\u00edme si vysvet\u013eova\u0165 dojmy ani pojmy.\u00a0Ten v\u00fdklad, a ja aj ten proustovsk\u00fd,\u00a0by mohla poveda\u0165 ka\u017ed\u00e1 z n\u00e1s v\u00a0ktorejko\u013evek dennej a\u00a0no\u010dnej hodine. Chcem vidie\u0165 v\u0161etko, chcem sa prech\u00e1dza\u0165 po Par\u00ed\u017ei, pozera\u0165 na \u013eud\u00ed, z\u00e1js\u0165 ku Seine.\u00a0C\u00edtim sa ako prav\u00e1 Par\u00ed\u017eanka, hoci v\u00a0Par\u00ed\u017ei som bola len raz dva dni. Som Par\u00ed\u017eanka, Franc\u00fazka a kone\u010dne vyr\u00e1\u017eame! Ak sa d\u00e1 milova\u0165 mesto ako mu\u017e, som bezn\u00e1dejne zamilovan\u00e1 a\u00a0m\u00f4j mil\u00fd by ma mal \u010daka\u0165 na letisku.<\/p>\n
Miesta, o\u00a0ktor\u00fdch som to\u013ekokr\u00e1t \u010d\u00edtala v\u00a0Proustovi. V\u00fdstava v Mus\u00e9e Carnavalet, ktor\u00e1 mu bola venovan\u00e1 a kde som mala chu\u0165 vykr\u00edknu\u0165, ak\u00e1 som \u0161\u0165astn\u00e1, \u017ee som tam, pritak\u00e1va\u0165, \u017ee \u00e1no, v\u0161etko viem, Galeries Lafayette, obchodn\u00fd dom snov, sme dnu a\u00a0prech\u00e1dzame sa po najkraj\u0161om obchodnom dome s\u00a0hrie\u0161ne kr\u00e1snou kupolou a\u00a0vitr\u00e1\u017eami, von vyjdeme obe s hrie\u0161ne drah\u00fdmi parfumami, kr\u00e1\u010dame do Printemps po\u00a0Haussmannovom bulv\u00e1ri, pijeme pod kupolou \u010daj, a znovu kr\u00e1\u010dame po ulici, na ktorej b\u00fdval milovan\u00fd Proust, ktovie ko\u013ekokr\u00e1t pre\u0161iel miestom, kde stoj\u00edm, klopkaj\u00fac vych\u00e1dzkovou pali\u010dkou do opery, \u00f3, mond\u00e9nny Par\u00ed\u017e mojich snov, neviem, \u010di mi te\u010d\u00fa slzy od radosti, \u010di pr\u0161\u00ed. Vch\u00e1dzame do metra, vezieme so slovenskou spisovate\u013ekou \u017eij\u00facou v Par\u00ed\u017ei M\u00e1riou Danthine Dopjerovou tam a sp\u00e4\u0165, \u013eudia id\u00fa z\u00a0pr\u00e1ce a\u00a0po franc\u00fazsky si hrk\u00fataj\u00fa, kdeko\u013evek z\u00a0toho metra vyjdeme, je Par\u00ed\u017e, v\u0161ade sam\u00fd Par\u00ed\u017e, aj na ve\u013evyslanectve, kde b\u00fdvame a kde otv\u00e1ram okn\u00e1, aby ho bolo viac a\u00a0potom pozer\u00e1me na ulicu, na par\u00ed\u017esky drobn\u00fd d\u00e1\u017e\u010f.\u00a0Som tu \u0161\u0165astn\u00e1. \u0160\u0165astn\u00e1 aj napriek tomu, \u017ee z\u00a0Par\u00ed\u017ea nevid\u00edm viac, ch\u00fdbaj\u00fa niektor\u00e9 miesta,\u00a0o\u00a0ktor\u00fdch som to\u013ekokr\u00e1t \u010d\u00edtala, no putuj\u00fac po proustovsk\u00fdch stop\u00e1ch v Par\u00ed\u017ei a napokon s ve\u013evyslancom cez Combray, Cabourg, cez Deauville a Trouville a\u017e na sever do pr\u00edstavu Le Havre,\u00a0c\u00edtim sa d\u00f4le\u017eito, odrazu sa mi zd\u00e1, \u017ee moje p\u00edsanie predsa len m\u00e1 v\u00fdznam, aj v aute je re\u010d o\u00a0literat\u00fare, aj o\u00a0Proustovi, celkom \u017eiv\u00e1 debata, ktor\u00e1 pokra\u010duje na ulici aj v\u00a0kaviarni. Pijeme v\u00edno a\u00a0ja sa nesmelo p\u00fa\u0161\u0165am hovori\u0165 aj po franc\u00fazsky, ve\u010f v\u0161etk\u00e9mu rozumiem, tak pre\u010do sa mi jazyk neust\u00e1le potk\u00fdna o sloves\u00e1?<\/p>\n
Pred span\u00edm po\u010d\u00favam ak\u00e9hosi no\u010dn\u00e9ho vt\u00e1ka vykrikuj\u00faceho zo stromu za oknami, som \u0161\u0165astn\u00e1 ako nikdy, \u010faleko od rodiny a\u00a0celkom svoja, sama so sebou, so svojim p\u00edsan\u00edm, mysl\u00edm na rozhovor o Proustovi, viem, \u017ee m\u00f4j z\u00e1\u017eitok je celkom neprenosn\u00fd, a\u00a0m\u00e1m podobn\u00fd pocit, ako ke\u010f ma pred p\u00e1r rokmi na tla\u010dovke ako mlad\u00fa novin\u00e1rku oslovil a\u00a0vybozk\u00e1val Alain Delon. M\u00f4j tato vtedy volal svojej sestre, \u017ee na\u0161u Veronu bozk\u00e1va \u010cierny tulip\u00e1n. Hej, \u017eiaden Delon, m\u0148a bozk\u00e1val Rocco a teraz tu chod\u00edm po uliciach a uli\u010dk\u00e1ch, pochv\u00e1lim kvetin\u00e1rke kvety, prihov\u00e1ram sa \u013eu\u010fom, p\u00e1\u010di sa mi, \u017ee mi rozumej\u00fa, \u017ee ja rozumiem im, sk\u00fa\u0161am to aj v\u00a0obchodoch s\u00a0potravinami, handrami a\u00a0kozmetikou. Pijem k\u00e1vu na ulici a\u00a0debatujem so star\u0161\u00edm p\u00e1nom, ktor\u00fd sa nem\u00e1 s\u00a0k\u00fdm zhov\u00e1ra\u0165. Je s\u00e1m, \u017eena mu zomrela. Potom hladk\u00e1m franc\u00fazskych psov, usmievam sa na deti a\u00a0potom sa bez ak\u00e9hoko\u013evek odch\u00fdlenia od p\u00f4vodn\u00e9ho pl\u00e1nu vr\u00e1tim domov.<\/p>\n
No odvtedy m\u00e1m pocit, \u017ee som si v Par\u00ed\u017ei nie\u010do d\u00f4le\u017eit\u00e9 zabudla. Akoby sme si my dvaja nie\u010do int\u00edmne povedali. Nie\u010do som sa tam dozvedela aj sama o\u00a0sebe.<\/p>\n
Mus\u00edm si do decembra \u0161etri\u0165 ten parfum, hoci by som si ho najrad\u0161ej vyliala na hlavu. Pl\u00e1vam v\u00a0\u0148om \u017eivotom a\u00a0bratislavsk\u00fdmi ulicami zababu\u0161en\u00e1 ako vo vlniaku, m\u00e1m ho z\u013eahka prehoden\u00fd cez plecia ako hodv\u00e1bnu \u0161atku, veje za mnou moja franc\u00fazska v\u00f4\u0148a a\u00a0nav\u017edy mi bude pripom\u00edna\u0165 dni a\u00a0noci s\u00a0moj\u00edm mil\u00fdm. Do mesta sa d\u00e1 zamilova\u0165 ako do mu\u017ea, l\u00ed\u0161ky na priedom\u00ed alebo l\u00faky\u2026<\/p>\n
Ja som v\u00a0Par\u00ed\u017ei na\u0161la svoj dom – dom drobn\u00fdch radost\u00ed.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V\u010dera ve\u010der som rozpr\u00e1vala mu\u017eovi, \u017ee som sa raz zamilovala do l\u00faky ako do mu\u017ea. St\u00e1le som na \u0148u myslela. Hovor\u00edm: \u201eTak\u00fdchto z\u00e1\u017eitkov m\u00e1\u0161 len zop\u00e1r za \u017eivot, hoci miest je pekn\u00fdch ve\u013ea. A vo Franc\u00fazsku nad Grenoblom v kopcoch som raz videla hrdzav\u00fa l\u00ed\u0161ku kr\u00e1\u010da\u0165 popri latkovom plote v letnej tr\u00e1ve a nav\u017edy […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9313,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,110],"tags":[],"class_list":["post-10095","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-maj-2022"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10095","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10095"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10095\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10096,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10095\/revisions\/10096"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9313"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10095"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10095"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10095"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}