\u00a0<\/strong><\/p>\n Objekty jeho z\u00e1ujmu: <\/strong>R\u00e1diol\u00e1rie, l\u00fa\u010dovce, med\u00fazy, sasanky a\u00a0in\u00e9 podmorsk\u00e9 pr\u00ed\u0161erky. A\u00a0tie\u017e Charles Darwin.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Z\u00a0die\u0165a\u0165a milovn\u00edk pr\u00edrody <\/strong><\/p>\n Ernst poch\u00e1dzal z\u00a0nemeck\u00e9ho mesta Postupim (Potsdam) z\u00a0rodiny pr\u00e1vnika. Otec mu\u00a0 zabezpe\u010dil v\u0161eobecn\u00e9 vzdelanie na gymn\u00e1ziu, ale on tiahol k\u00a0botanike a\u00a0pr\u00edrodn\u00fdm ved\u00e1m. Vy\u0161tudoval medic\u00ednu na Berl\u00ednskej univerzite a\u00a0za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 ako lek\u00e1r, hoci len kr\u00e1tko. Pr\u00e1ca ho nenap\u013a\u0148ala, a\u017e sa nad z\u00fafal\u00fdm mlad\u00fdm doktorom z\u013eutovali rodi\u010dia a\u00a0zaplatili mu ro\u010dn\u00fa cestu do Talianska. Mo\u017eno si mysleli, \u017ee synak na cest\u00e1ch prehodnot\u00ed svoje rozhodnutie a\u00a0vr\u00e1ti sa k pacientom. Ale opak bol pravdou, mlad\u00fd Ernst na divokej Sic\u00edlii tv\u00e1rou v\u00a0tv\u00e1r \u0161\u00edremu Stredozemn\u00e9mu moru pochopil, \u017ee ak chce spozn\u00e1va\u0165 rozmanit\u00fa pr\u00edrodn\u00fa r\u00ed\u0161u, nem\u00f4\u017ee uviaznu\u0165 v\u00a0bielom pl\u00e1\u0161ti. Na Sic\u00edlii sa usadil v\u00a0pr\u00edstavnom meste\u010dku Messina a\u00a0celkom prepadol \u0161t\u00fadiu morsk\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov, najm\u00e4 t\u00fdch \u00faplne drobn\u00fdch, vo\u013en\u00fdm okom sotva postrehnute\u013en\u00fdch, ktor\u00e9 do pr\u00edstavu naplavili neskrotn\u00e9 morsk\u00e9 pr\u00fady…<\/p>\n <\/p>\n V\u00a0rozpuku s\u00edl<\/strong><\/p>\n R\u00e1diol\u00e1rie alebo mre\u017eovce (Rhizopoda radiata) s\u00fa malilink\u00e9, iba pod mikroskopom pozorovate\u013en\u00e9 l\u00fa\u010dovit\u00e9 morsk\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy pren\u00e1dherne dokonal\u00fdch symetrick\u00fdch tvarov. Tieto fascinuj\u00face organizmy si vytv\u00e1raj\u00fa r\u00f4zne podporn\u00e9 \u0161trukt\u00fary, ak\u00e9si miniat\u00farne kremi\u010dit\u00e9 kostri\u010dky-ornamenty, ktor\u00e9 p\u00f4sobia tak dekorat\u00edvne, \u017ee vyzeraj\u00fa ako najkraj\u0161ie ozdoby navrhnut\u00e9 v\u00a0ateli\u00e9ri nejak\u00e9ho svetozn\u00e1meho \u0161perk\u00e1ra. Haeckela r\u00e1diol\u00e1rie celkom o\u010darili. \u201eKa\u017ed\u00e9 r\u00e1no som odch\u00e1dzal z\u00a0pr\u00edstavu znovu ohromen\u00fd nevy\u010derpate\u013en\u00fdm bohatstvom t\u00fdchto drobn\u00fdch a\u00a0jemn\u00fdch \u0161trukt\u00far.\u201c Objaven\u00e9 poklady uspokojili obe jeho v\u00e1\u0161ne – v\u00e1\u0161e\u0148 pre vedu i\u00a0umenie – a ich \u0161trukt\u00fary sa pok\u00fa\u0161al zachyti\u0165 aj na papier. A\u00a0mal pre to najlep\u0161ie predpoklady: jeho kolegovia nikdy nevedeli pochopi\u0165, ako to rob\u00ed – dok\u00e1zal sa toti\u017e jedn\u00fdm okom pozera\u0165 do mikroskopu a\u00a0druh\u00fdm kresli\u0165, ve\u013emi prec\u00edzne, v\u0161\u00edmaj\u00fac si tie najmen\u0161ie detaily. Ke\u010f mal 28 rokov, vydal dvojzv\u00e4zkov\u00e9 dielo Die Radiolarien, v\u00a0ktorom nielen\u017ee pre svet objavil, vedecky pop\u00edsal i pomenoval stovky t\u00fdchto miniat\u00farnych podmorsk\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov a pouk\u00e1zal na ich zlo\u017eit\u00e9 \u0161trukt\u00fary, ale prezentoval aj ich oku mimoriadne lahodiace pr\u00edjemn\u00e9 tvary. Publikum bolo ohromen\u00e9. Z\u00e1ujem o drobn\u00e9 majster\u0161tyky pr\u00edrody vz\u00e1p\u00e4t\u00ed prejavilo mno\u017estvo amat\u00e9rskych pr\u00edrodovedcov, ktor\u00fd mali to \u0161\u0165astie, \u017ee vlastnili mikroskop. Dokonca aj Charles Darwin ho pochv\u00e1lil – ke\u010f mu Haeckel poslal v\u00fdtla\u010dok svojej knihy, sl\u00e1vny pr\u00edrodovedec mu nap\u00edsal: \u201eNetu\u0161il som, \u017ee aj tak\u00e9 n\u00edzke formy \u017eivota m\u00f4\u017eu vytvori\u0165 tak\u00e9 extr\u00e9mne kr\u00e1sne \u0161trukt\u00fary.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Hovorilo sa mu \u201enemeck\u00fd Darwin\u201c, to preto, \u017ee ako prv\u00fd nemeck\u00fd pr\u00edrodovedec prijal Darwinovu te\u00f3riu evol\u00facie, pri\u010dom\u00a0jeho ideu prirodzen\u00e9ho vzniku \u017eivej pr\u00edrody rozv\u00edjal \u010falej, napr\u00edklad vo svojom diele Nat<\/em>\u00fc<\/em>rliche Sch<\/em>\u00f6<\/em>pfungsgeschichte (Prirodzen\u00e9 dejiny stvorenia)<\/em>. Haeckel odmietal staroz\u00e1konn\u00fd koncept stvorenia sveta a\u00a0\u010dloveka, ostro vystupoval proti cirkevn\u00fdm dogm\u00e1m, in\u0161tit\u00faciu p\u00e1pe\u017ea nazval \u201ezahanbuj\u00facim javom 19. storo\u010dia\u201c a po\u017eadoval zmenu \u0161kolsk\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00fd by namiesto n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch bludov presadzoval Darwinovu evolu\u010dn\u00fa te\u00f3riu. On s\u00e1m ju obohatil o\u00a0pojmy ontogen\u00e9za a\u00a0fylogen\u00e9za a\u00a0sformuloval to, \u010domu sa za\u010dalo hovori\u0165 Haeckelov (biogenetick\u00fd) z\u00e1kon. Ontogen\u00e9za\u00a0 je skr\u00e1tenou fylogen\u00e9zou, tvrdil. V\u00fdvoj jedinca (ontogen\u00e9za) opakuje historick\u00fd v\u00fdvoj druhu (fylogen\u00e9za). In\u00fdmi slovami, ka\u017ed\u00fd organizmus po\u010das svojho individu\u00e1lneho v\u00fdvoja opakuje ur\u010dit\u00e9 \u010drty a osobitosti t\u00fdch foriem, ktor\u00fdmi pre\u0161li jeho predkovia v priebehu evol\u00facie. Aby svoje tvrdenia dok\u00e1zal, podporil ich kresbami r\u00f4znych embry\u00ed, od ryby cez korytna\u010dku, kr\u00e1lika, o\u0161\u00edpan\u00fa, \u0161impanza a\u017e po \u010dloveka. Tu ale a\u017e pr\u00edli\u0161 tla\u010dil na p\u00edlu a podobnos\u0165 medzi ran\u00fdmi embryami zveli\u010dil nato\u013eko, \u017ee dnes by sme v\u00e1hali, \u010di ho nenazva\u0165 (vedeck\u00fdm) kon\u0161pir\u00e1torom. Jeho kresby v\u0161ak boli nato\u013eko popul\u00e1rne, \u017ee sa e\u0161te dlh\u00e9 roky pou\u017e\u00edvali na ilustr\u00e1ciu jeho te\u00f3ri\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa dnes u\u017e v\u00a0mnohom prekonan\u00e9 a\u00a0korigovan\u00e9.<\/p>\n <\/p>\n Na vrchole<\/strong><\/p>\n Sk\u00famanie morsk\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov nemeck\u00e9ho u\u010denca zavialo na Kan\u00e1rske ostrovy, Madeiru, ist\u00fd \u010das \u017eil v\u00a0kl\u00e1\u0161tore na chorv\u00e1tskom ostrove Hvar, ale vydal sa aj \u010falej na v\u00fdchod a precestoval r\u00f4zne exotick\u00e9 krajiny a v\u0161ade tam \u0161tudoval a\u00a0kreslil morsk\u00e9 bezstavovce. Zobrazoval ich sp\u00f4sobom, ktor\u00fd znamenal skuto\u010dn\u00fa pastvu pre \u013eudsk\u00e9 oko, vo vysoko \u0161tylizovanej forme, aby aj na ich pr\u00edklade zd\u00f4raznil my\u0161lienku dokonalej usporiadanosti pr\u00edrody. A\u00a0v\u00a0nemalej miere tie\u017e realizoval svoje umeleck\u00e9 nadanie. Svoje k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 dielo Kunstformen der Natur (Umeleck\u00e9 formy pr\u00edrody)<\/em>, dodnes celosvetovo vyd\u00e1van\u00e9, publikoval v\u00a0roku 1899, to u\u017e bol ve\u013eav\u00e1\u017een\u00fdm u\u010dencom s\u00a0hustou bielou bradou a profesorom zool\u00f3gie na univerzite v\u00a0Jene. V\u00a0druhom opuse tohto diela z roku 1904 zd\u00f4vodnil svoj vedeck\u00fd cie\u013e takto: \u201eHlavn\u00fdm \u00fa\u010delom Kunstformen der Natur bola estetika: chcel som \u013eu\u010fom umo\u017eni\u0165 pr\u00edstup k n\u00e1dhern\u00fdm pokladom ukryt\u00fdm v hlbin\u00e1ch mora, kv\u00f4li ich malej ve\u013ekosti rozpoznate\u013en\u00fdm len mikroskopom. Estetiku v\u0161ak sp\u00e1jam s\u00a0vedou, s\u00a0cie\u013eom demon\u0161trova\u0165 z\u00e1zra\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru zvl\u00e1\u0161tnych organiz\u00e1ci\u00ed t\u00fdchto foriem.\u201c Kunstformen obsahuj\u00fa sto ryt\u00edn r\u00f4znych organizmov – morsk\u00e9 bezstavovce, vodn\u00e9 slizovky, sasanky, r\u00f4zne druhy med\u00faz, mech\u00farnikov\u00e9 p\u0155hlivce, bi\u010d\u00edkovce \u010di me\u0148avky, mnoh\u00e9 Haeckelom prv\u00fdkr\u00e1t pop\u00edsan\u00e9, ako napr\u00edklad obzvl\u00e1\u0161\u0165 n\u00e1dhern\u00e1 med\u00faza Desmonema annasethe, ktor\u00fa pomenoval na pamiatku svojej l\u00e1sky z\u00a0mladosti, pred\u010dasne zosnulej sn\u00fabenice Anny Sethe.<\/p>\n Kunstformen sl\u00e1vili tak\u00fd \u00faspech a\u00a0boli nato\u013eko popul\u00e1rne, \u017ee sa k\u00a0nim ako k\u00a0in\u0161pir\u00e1cii hl\u00e1sili mnoh\u00ed umelci za\u010diatku 20. storo\u010dia, najm\u00e4 t\u00ed, ktor\u00ed vyzn\u00e1vali umeleck\u00fd sloh Art Nouveau – franc\u00fazsky maliar a\u00a0architekt Ren\u00e9 Binet, Emile Galle, renomovan\u00fd skl\u00e1r a\u00a0dizajn\u00e9r \u010di Holan\u010fan Hendrik Petrus Berlage, ktor\u00fd navrhol sl\u00e1vnu amsterdamsk\u00fa komoditn\u00fa burzu.<\/p>\n Doktor Haeckel v\u0161ak zanechal svoju stopu predov\u0161etk\u00fdm v\u00a0pr\u00edrodn\u00fdch ved\u00e1ch. Okrem tvrdo proklamovan\u00e9ho darwinizmu presadzoval aj nov\u00fa kategoriz\u00e1ciu pr\u00edrody a\u00a0k\u00a0dovtedy uzn\u00e1vanej \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej (fauna) a\u00a0rastlinnej r\u00ed\u0161i (fl\u00f3ra) pridal r\u00ed\u0161u tretiu, ktor\u00fa nazval protista – svet \u013eudsk\u00e9mu oku nepr\u00edstupn\u00fdch jednobunkovcov, ktor\u00e9 sa do pozornosti vedy dostali a\u017e objaven\u00edm (a neust\u00e1lym zdokona\u013eovan\u00edm) optick\u00e9ho mikroskopu.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Objekty jej z\u00e1ujmu: <\/strong>Larvy, kukly \u010di z\u00e1motky hmyzu, tieto \u201ediabolsk\u00e9 potvory\u201c.<\/p>\n <\/p>\n Z\u00a0die\u0165a\u0165a milovn\u00ed\u010dka pr\u00edrody<\/strong><\/p>\n Maria bola neoby\u010dajn\u00e9 die\u0165a. Nadch\u00fdnala ju pr\u00edroda, milovala t\u00fala\u0165 sa po l\u00fakach v\u00a0okol\u00ed slobodn\u00e9ho mesta Frankfurt a\u00a0pozorova\u0165, \u010do v\u0161etko sa h\u00fdbe medzi steblami tr\u00e1vy. K\u00fdm dne\u0161n\u00e9 diev\u010dat\u00e1 pri poh\u013eade na chrob\u00e1ky, h\u00fasenice a\u00a0in\u00fa stonoh\u00fa h\u00e1ve\u010f pi\u0161tia od hr\u00f4zy, ju hmyz fascinoval.<\/p>\n Otca nepoznala, zomrel, ke\u010f mala tri roky. Jej mama sa v\u0161ak znovu vydala a\u00a0ot\u010dim Jacob Marell, maliar z\u00e1ti\u0161\u00ed, ktor\u00fd spolu s\u00a0man\u017eelkou vy\u017eenil aj dev\u00e4\u0165 det\u00ed, znamenal pre mal\u00fa talentovan\u00fa \u017eabku doslova po\u017eehnanie. Nau\u010dil ju kresli\u0165\u00a0a nechal ju pozorova\u0165 pr\u00edrodu, zbiera\u0165 kvety a\u00a0lisova\u0165 ich do herb\u00e1ra \u010di chyta\u0165 hmyz – trin\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 diev\u010dinka doma chovala h\u00faseni\u010dky priadky moru\u0161ovej, ktor\u00e1 produkuje hodv\u00e1b (Frankfurt bol centrom obchodu s\u00a0touto v\u00fdnosnou komoditou) a opojen\u00e1 ich premenou za\u010dala zbiera\u0165 v\u0161etky mo\u017en\u00e9 h\u00fasenice, aby na vlastn\u00e9 o\u010di pozorovala ich metamorf\u00f3zu zo \u0161karedej larvy cez tajomn\u00fa kuklu a\u017e po prekr\u00e1sneho mot\u00fd\u013ea, napr\u00edklad. M\u00e1riin umeleck\u00fd talent nemohol zosta\u0165 nepov\u0161imnut\u00fd, ako 28-ro\u010dn\u00e1 vydala svoj prv\u00fd ma\u013eovan\u00fd herb\u00e1r Neues Blumenbuch<\/em> a \u0161iel dobre na odbyt, lebo jej prekr\u00e1sne kresby poskytli mlad\u00fdm \u017een\u00e1m z\u00a0dobr\u00fdch rod\u00edn skvel\u00e9 vzory pre ich pestrofarebn\u00e9 v\u00fd\u0161ivky. A\u00a0vedie\u0165 kr\u00e1sne vy\u0161\u00edva\u0165 patrilo k\u00a0povinnej v\u00fdbave ka\u017edej vydajachtivej sle\u010dny. M\u00e1ria v\u0161ak ma\u013eovala \u201eiba\u201c akvarelov\u00fdmi a\u00a0gva\u0161ov\u00fdmi farbami, nie olejov\u00fdmi. Tie mohli pou\u017e\u00edva\u0165 len maliari patriaci do pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho cechu, ako \u017eena v\u0161ak o\u00a0takomto \u010dlenstve mohla iba sn\u00edva\u0165. Rok po naroden\u00ed svojej druhej dc\u00e9ry vydala publik\u00e1ciu N\u00e1dhern\u00fd prerod h\u00fasenice a\u00a0jej \u0161peci\u00e1lna kvetinov\u00e1 potrava<\/em>. Tu u\u017e ne\u0161lo iba o\u00a0pekn\u00e9 kresbi\u010dky, hoci aj tie v\u010faka v\u00fdtvarn\u00e9mu majstrovstvu posunuli vtedaj\u0161iu vedeck\u00fa ilustr\u00e1ciu o\u00a0hodne vy\u0161\u0161ie, tu u\u017e M\u00e1ria Meran vst\u00fapila na pole vedy.<\/p>\n <\/p>\n V\u00a0rozpuku s\u00edl<\/strong><\/p>\n \u0160ikovn\u00fdch \u017eien – maliarok kvet\u00edn \u010di mot\u00fd\u013eov by sa na\u0161lo v\u00a0jej \u010dasoch nieko\u013eko, ale ich z\u00e1ujem o\u00a0pr\u00edrodu zost\u00e1val v\u00a0\u010disto estetickej rovine. Kreslili a\u00a0dos\u0165. M\u00e1ria v\u0161ak aj sk\u00famala, aj kreslila. Ponoren\u00e1 do \u017eivota svojich hmyz\u00edch respondentov fascinovane pozorovala ich v\u00fdvoj a\u00a0ako \u0161ikovn\u00e1 hlavi\u010dka uva\u017eovala v\u00a0r\u00f4znych s\u00favislostiach. Jej predchodca, holandsk\u00fd pr\u00edrodovedec Jan Goedart, u\u017e op\u00edsal \u017eivotn\u00e9 etapy eur\u00f3pskych m\u00far a\u00a0mot\u00fd\u013eov, ako sa larva men\u00ed na kuklu a\u00a0z tej vznik\u00e1 dospel\u00fd jedinec, Maria v\u0161ak za\u0161la e\u0161te \u010falej a za\u010dala takpovediac od Adama, teda od vaj\u00ed\u010dka, o\u00a0ktorom mnoh\u00ed u\u010denci vtedy nemali ani potuchy. V\u0161imla si, \u017ee niektor\u00e9 h\u00fasenice sa zvliekaj\u00fa aj \u0161tyrikr\u00e1t, zauj\u00edmalo ju, \u010d\u00edm sa \u017eivia a\u00a0ako dan\u00e1 potrava ovplyv\u0148uje ich rast, na obr\u00e1zkoch p\u00e1rovala larvy s\u00a0rastlinami. Aj to bolo v\u00a0jej pr\u00e1ci ve\u013ek\u00e9 n\u00f3vum – dovtedy sa kreslen\u00e9 exempl\u00e1re zobrazovali na bielom pozad\u00ed, takpovediac vypreparovan\u00e9 z\u00a0pr\u00edrody, no ona h\u013eadala ich vz\u00e1jomn\u00e9 v\u00e4zby.<\/p>\n <\/p>\n Nemala pr\u00edli\u0161 \u0161\u0165astn\u00e9 man\u017eelstvo. Vyd\u00e1vala sa v\u00a0osemn\u00e1stich, jej nast\u00e1vaj\u00faci bol u\u010d\u0148om v\u00a0ot\u010dimovej k\u00a0dielni. Z\u00a0man\u017eelstva vzi\u0161li dve dc\u00e9ry, po ot\u010dimovej smrti sa v\u0161ak M\u00e1ria aj s\u00a0diev\u010datami vr\u00e1tila k\u00a0mame a\u00a0spolo\u010dne odi\u0161li \u017ei\u0165 do Fr\u00edzska v\u00a0dne\u0161nom Holandsku do komunity labadistov, protestantskej n\u00e1bo\u017eenskej sekty zdie\u013eaj\u00facej spolo\u010dn\u00fd majetok, ktor\u00e1 vyzn\u00e1vala vn\u00fatorn\u00fa pr\u00edtomnos\u0165 bo\u017eieho svetla a\u00a0osobn\u00fa zodpovednos\u0165 za spasenie. M\u00e1ria zostala s\u00a0labadistami zop\u00e1r rokov, zdokona\u013eovala sa v\u00a0r\u00f4znych remesl\u00e1ch, vr\u00e1tane tla\u010de, grav\u00edrovania a ryteck\u00fdch techn\u00edk a usilovne \u0161tudovala latin\u010dinu, lebo len tak sa\u00a0mohla dosta\u0165 k\u00a0u\u010den\u00fdm knih\u00e1m, ktor\u00e9 ju zauj\u00edmali. V\u00a0Amsterdame mala mo\u017enos\u0165 nahliadnu\u0165 do pr\u00edrodovedeck\u00fdch zbierok z\u00a0exotick\u00fdch ciest Nicolaesa Witsena, vtedaj\u0161ieho spr\u00e1vcu Holandskej v\u00fdchodoindickej spolo\u010dnosti a\u00a0in\u00fdch u\u010dencov a\u00a0cestovate\u013eov tej doby. \u201eV t\u00fdchto zbierkach som na\u0161la nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo hmyzu, ale zistila som, \u017ee ich p\u00f4vod a\u00a0reprodukcia nie je zn\u00e1ma… To v\u0161etko ma viedlo k\u00a0tomu, aby som sa vydala do Surinamu.\u201c<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Na vrchole <\/strong><\/p>\n Dc\u00e9ra Johanna sa vydala za kupca Herolta, ktor\u00fd obchodoval s\u00a0vtedaj\u0161ou holandskou kol\u00f3niou v Suriname (Holandsk\u00e1 Guyana) v\u00a0Ju\u017enej Amerike. (Holan\u010fania z\u00edskali Surinam v roku 1667 od Britov v\u00fdmenou za New Amsterdam, dne\u0161n\u00fd New York). M\u00e1ria mala 53 rokov, na t\u00fa dobu u\u017e bola takmer starena, ke\u010f sa spolu s\u00a0dc\u00e9rou vybrala na nezn\u00e1my, nebezpe\u010dn\u00fd kontinent \u0161tudova\u0165 tropick\u00fa faunu a\u00a0fl\u00f3ru. Unik\u00e1tne bolo nielen to, \u017ee sa na t\u00fato cestu ako \u017eena v\u00f4bec podujala, \u017ee cestovala bez mu\u017esk\u00e9ho sprievodu, ale tie\u017e – \u017ee si cel\u00fa cestu hradila z vlastn\u00fdch zdrojov. K\u00fdm jej mu\u017esk\u00ed kolegovia mohli pre svoje b\u00e1date\u013esk\u00e9 v\u00fdpravy z\u00edska\u0165 finan\u010dn\u00e9 prostriedky od panovn\u00edka alebo z r\u00f4znych kr\u00e1\u013eovsk\u00fdch u\u010den\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed, ona sa musela spo\u013eahn\u00fa\u0165 len sama na seba. V\u00a0praxi to znamenalo, \u017ee popredala takmer v\u0161etky svoje kresby, aby z\u00edskala po\u017eadovan\u00fd obnos. V\u00a0Suriname cestovala po krajine, pozorovala miestne biotopy, zbierala tropick\u00fd hmyz i rastliny, okrem opisu ich morfol\u00f3gie sk\u00famala aj ich vyu\u017eitie v\u00a0dom\u00e1com lie\u010dite\u013estve \u010di v\u00a0kuchyni. To ju priviedlo ku\u00a0\u0161t\u00fadiu miestnych zvykov aj\u00a0do kontaktu s\u00a0domorodcami, pri\u010dom mnoh\u00ed jej sami od seba prin\u00e1\u0161ali zauj\u00edmav\u00e9 exempl\u00e1re. Tr\u00e1pili ju otrasn\u00e9 pomery, v\u00a0ak\u00fdch t\u00edto zotro\u010den\u00ed \u013eudia \u017eili, sama nesk\u00f4r nap\u00edsala, \u017ee sa od nich nau\u010dila viac, ne\u017e z\u00a0kn\u00edh f\u00fazat\u00fdch eur\u00f3pskych u\u010dencov. V\u00a0spr\u00e1ve o\u00a0svojej exped\u00edcii sa o koloni\u00e1lnych \u00faradn\u00edkoch vyslovovala ako o nevzdelan\u00fdch zadubencoch, ktor\u00fdch zauj\u00edma jedin\u00e9: v\u00fdnosy z cukrov\u00fdch plant\u00e1\u017e\u00ed. \u201eV skuto\u010dnosti sa mi vysmievali, \u017ee som h\u013eadala v\u00a0krajine nie\u010do in\u00e9 ako cukor.\u201c<\/p>\n Hoci v\u00a0Suriname pl\u00e1novala zosta\u0165 p\u00e4\u0165 rokov, po dvoch rokoch sa musela vr\u00e1ti\u0165, lebo sa nakazila mal\u00e1riou. V\u00fdsledkom jej pobytu v\u00a0Latinskej Amerike bola kniha Metamorphosis Insectorum Surinamensium (Metamorf\u00f3zy surinamsk\u00e9ho hmyzu)<\/em>, ktorou sa presl\u00e1vila po celej Eur\u00f3pe. Aby dok\u00e1zala zaplati\u0165 v\u00fddavky na toto exkluz\u00edvne dielo, vyzvala z\u00e1ujemcov o\u00a0knihu, aby si ju predplatili a\u00a0z\u00edskan\u00e9 prostriedky pou\u017eila na tla\u010d knihy – drah\u0161ia verzia obsahovala ru\u010dne kolorovan\u00e9 kresby, \u010dierno-biela verzia bola lacnej\u0161ia, a\u00a0t\u00fdm aj \u0161ir\u0161ie dostupn\u00e1. Metamorf\u00f3zy M\u00e1rie Meran sl\u00fa\u017eili ako vzor pre entomol\u00f3gov a vedeck\u00fdch ilustr\u00e1torov na mnoho \u010fal\u0161\u00edch rokov.<\/p>\n Vo veku 68 rokov utrpela m\u0155tvicu, ale bola tak\u00e1 nezlomn\u00e1, \u017ee aj ke\u010f \u010diasto\u010dne paralyzovan\u00e1, pokra\u010dovala vo svojej pr\u00e1ci. Zomrela o\u00a0dva roky nesk\u00f4r v\u00a0Amsterdame.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Objekty jeho z\u00e1ujmu: <\/strong>Vt\u00e1ky, vt\u00e1\u010diky, vt\u00e1\u010dence, vt\u00e1\u010disk\u00e1. Vt\u00e1ky a\u00a0len vt\u00e1ky.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Z\u00a0die\u0165a\u0165a milovn\u00edk pr\u00edrody <\/strong><\/p>\n Ak\u00fd dobrodru\u017en\u00fd \u017eivot mal tento chlap\u00edk! A\u00a0ak\u00fa h\u00fa\u017eevnat\u00fa povahu a\u00a0nezlomn\u00fa vieru v\u00a0to, \u017ee sa mu podar\u00ed zrealizova\u0165 svoj ve\u013ekolep\u00fd pl\u00e1n – zmapova\u0165 vt\u00e1ky Ameriky a\u00a0vyobrazi\u0165 ich v\u00a0jedine\u010dnej knihe v \u017eivotnej ve\u013ekosti!<\/p>\n Za svoje rodisko John Audubon ud\u00e1val Haiti, kde jeho franc\u00fazsky otec spravoval cukrov\u00e9 plant\u00e1\u017ee a\u00a0zv\u00e1dzal slu\u017eobn\u00e9 – nie jedna po\u010dala so svoj\u00edm\u00a0p\u00e1nom die\u0165a. Kto presne bola Audubonova matka, na to maj\u00fa historici rozdielne n\u00e1zory, dnes v\u0161ak vieme, \u017ee p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e9ho syna po vypuknut\u00ed haitskej revol\u00facie otec poslal do Franc\u00fazska, kde ho vychov\u00e1vala jeho z\u00e1konit\u00e1 man\u017eelka Anna. Ako r\u00e1stol, stal sa z\u00a0neho vn\u00edmav\u00fd chlapec, ktor\u00fd zo v\u0161etk\u00e9ho najrad\u0161ej pozoroval, \u010do sa deje v\u00a0korun\u00e1ch stromov a\u00a0vyslieden\u00e9ho operenca hne\u010f aj skicoval na papier. V\u00a0osemn\u00e1stich sa priplavil do Ameriky, jednak aby nemusel narukova\u0165 do napoleonsk\u00fdch vojen, ale tie\u017e aby spravoval otcov majetok pri Filadelfii, kde robotn\u00edci objavili \u017eilu olovenej rudy. Tam mu padla do oka dc\u00e9ra majite\u013ea susedn\u00fdch pozemkov Lucy Bakewell, ktor\u00e1, \u00f3, ak\u00e9 pr\u00edjemn\u00e9 prekvapenie, rovnako ako on milovala pr\u00edrodu a\u00a0rada sa pon\u00e1rala do jej tajov. Tak\u017ee sa d\u00e1 predpoklada\u0165, \u017ee ju nijako nevystra\u0161ilo, ke\u010f s\u00fac pozvan\u00e1 do pr\u00edbytku svojho n\u00e1padn\u00edka, vo\u0161la do\u0148 ako do pr\u00edrodovedeck\u00e9ho m\u00fazea – z\u00a0pol\u00edc na \u0148u pokukovali r\u00f4zne vypreparovan\u00e9 zvierat\u00e1, m\u00fdvaly a va\u010dice, starostlivo vyf\u00faknut\u00e9 vt\u00e1\u010die vajcia navle\u010den\u00e9 na ni\u0165 sa vinuli ako girlandy v\u0161elikde po izbov\u00fdch tr\u00e1moch a\u00a0na sten\u00e1ch viseli obrazy v\u0161akovak\u00fdch vt\u00e1kov, vr\u00e1tane t\u00fdch, ktor\u00e9 jej n\u00e1padn\u00edk s\u00e1m ulovil. A\u00a0nebola to len po u\u0161i zamilovan\u00e1 Lucy, ale i jej brat, ktor\u00e9mu sa mlad\u00fd Aubudon javil v\u00a0sam\u00fdch superlat\u00edvoch: John je vraj obdivuhodn\u00fd strelec, profesion\u00e1lny plavec, \u0161ikovn\u00fd jazdec, mu\u017e elegantnej postavy sr\u0161iaci energiou, m\u00e1 nesporn\u00fd hudobn\u00fd talent, skvele \u0161ermuje a\u00a0e\u0161te lep\u0161ie tancuje, pozn\u00e1 r\u00f4zne k\u00fazeln\u00edcke triky a\u00a0dokonca aj, \u0161ikovn\u00ed\u010dek jeden, vie obratne plies\u0165 pr\u00faten\u00e9 ko\u0161e!<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n V\u00a0rozpuku s\u00edl<\/strong><\/p>\n Z\u00a0celej r\u00ed\u0161e zvierat ho najviac fascinovali vt\u00e1ky a\u00a0tento z\u00e1ujem hrani\u010diaci a\u017e s\u00a0posadnutos\u0165ou, vy\u00fastil do\u00a0rozhodnutia: zosumarizuje vt\u00e1\u010d\u00edch obyvate\u013eov Ameriky, bude \u0161tudova\u0165 ich anat\u00f3miu, objav\u00ed nov\u00e9 druhy, pop\u00ed\u0161e cyklus ich \u017eivota a\u00a0objasn\u00ed migr\u00e1ciu t\u00fdch, ktor\u00e9 na zimu odlietaj\u00fa do tepl\u00fdch kraj\u00edn. Dodnes sa Audubon pova\u017euje za prv\u00e9ho Ameri\u010dana, ktor\u00fd pou\u017eil tzv. birdbanding, ke\u010f p\u00e1riku vt\u00e1\u010deniec hniezdiacich ne\u010faleko jeho pr\u00edbytku priviazal na n\u00f4\u017eky \u013eahk\u00fa strieborn\u00fa ni\u0165, aby na bud\u00facu jar zistil, \u017ee sa z\u00a0\u010falekej cudziny vr\u00e1tili a doma priviedli na svet svoje potomstvo. Ke\u010f sa z\u00a0mlad\u00e9ho z\u00e1les\u00e1ka stal otec, s\u00a0rodinou sa v\u00a0roku 1808 pres\u0165ahoval do Kentucky, kde \u017eili ve\u013emi skromne v\u00a0malej zrubovej chate. V\u00a0indi\u00e1nskych mokas\u00ednach tlmiacich zvuk jeho krokov a\u00a0s\u00a0tomahavkom za opaskom ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa vyd\u00e1val lovi\u0165 zvierat\u00e1 – s\u010dasti \u201ena vedeck\u00e9 \u00fa\u010dely\u201c, s\u010dasti aby u\u017eivil rodinu. Striedavo zakladal r\u00f4zne biznisy a\u00a0potom v\u00a0nich krachoval, ist\u00fd \u010das prev\u00e1dzkoval mlyn na m\u00faku, ke\u010f v\u0161ak zbankrotoval, zar\u00e1bal si na chlieb aj tak, \u017ee portr\u00e9toval \u013eud\u00ed na smrte\u013enej posteli. Potom sa mu podarilo zamestna\u0165 v\u00a0The Museum of Natural History a\u00a0z\u00a0titulu svojej funkcie vyr\u00e1\u017eal na loveck\u00e9 v\u00fdpravy do ju\u017en\u00fdch \u0161t\u00e1tov USA: Mississippi, Alabama, Florida a\u00a0v\u0161ade tam \u0161tudoval a\u00a0kreslil miestnych operencov, pri\u010dom rodina ho videla len p\u00e1r mesiacov v\u00a0roku. Postupom \u010dasu vyvinul vlastn\u00fa techniku zobrazovania vt\u00e1\u010d\u00edch modelov. Uloven\u00e9ho vt\u00e1ka \u017eelezn\u00fdmi dr\u00f4tikmi dok\u00e1zal \u201ena\u0161telova\u0165\u201c do najrozli\u010dnej\u0161\u00edch p\u00f3z pod\u013ea toho, \u010do sa rozhodol zn\u00e1zorni\u0165: majest\u00e1tne rozp\u00e4tie kr\u00eddel \u010di interesantn\u00fd sp\u00f4sob lovu, v\u017edy tak, aby vt\u00e1\u010d\u00ed model p\u00f4sobil \u010do najautentickej\u0161ie, ale z\u00e1rove\u0148 aj dostato\u010dne dramaticky. A\u00a0pr\u00e1ve v\u00a0tom spo\u010d\u00edvalo \u00a0Audubonovo nov\u00e1torstvo: dovtedy jeho predchodcovia kreslili vypreparovan\u00e9 vt\u00e1ky v\u00a0stuhnut\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch ako nehybn\u00e9 sochy na bielom pozad\u00ed. Aububon \u00a0str\u00e1vil desiatky hod\u00edn skicovan\u00edm modelov, nad obr\u00e1zkom orla pracoval \u00fadajne 15 hod\u00edn po dobu \u0161tyroch dn\u00ed, inak ale musel so sebou hodi\u0165, lebo \u010do si p\u00e1n majster ulovil, to si aj zjedol, \u010dasto sa toti\u017e ocital mimo civiliz\u00e1cie a\u00a0man\u017eelkin\u00fdch kuchynsk\u00fdch hrncov. \u201eM\u00e4so tohto vt\u00e1ka je tvrd\u00e9 a\u00a0nevhodn\u00e9 na konzum\u00e1ciu,\u201c poznamenal si na margo svojho havranieho menu. Hlavnou \u017eivite\u013ekou rodiny sa stala Lucy, ktor\u00e1 pracovala ako u\u010dite\u013eka, jej man\u017eel toti\u017e nemienil str\u00e1ca\u0165 \u010das v\u00a0nejakom \u201eoby\u010dajnom\u201c zamestnan\u00ed, ke\u010f sa mal s\u00fastredi\u0165 na svoje \u017eivotn\u00e9 dielo: ambici\u00f3znu publik\u00e1ciu The Birds of Amerika<\/em>.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Po viac ne\u017e \u0161trn\u00e1stich rokoch zhroma\u017e\u010fovania materi\u00e1lu sa ho rozhodol vyda\u0165. Mal 41 rokov, ke\u010f s\u00a0250 kresbami v\u00a0lodnom kufri nast\u00fapil na zaoce\u00e1nsky parn\u00edk, ktor\u00fd ho prepravil do anglick\u00e9ho Liverpoolu. Toti\u017e v\u00a0celej \u0161\u00edrej Amerike nena\u0161iel \u017eiadneho tla\u010diara, ktor\u00fd by bol schopn\u00fd vytla\u010di\u0165 jeho obrazy vt\u00e1kov: v\u00a0\u017eivotnej ve\u013ekosti, na form\u00e1te 101 x 76 cm (v\u00a0tla\u010diarenskej hant\u00edrke zvanom Double Elephant). Brit\u00e1nia prijala americk\u00e9ho z\u00e1les\u00e1ka s\u00a0nad\u0161en\u00edm, do kn\u00edhkupectiev toti\u017e pr\u00e1ve dorazil Posledn\u00fd Mohyk\u00e1n spisovate\u013ea J. F. Coopera a v\u0161etci Angli\u010dania boli pobl\u00e1znen\u00ed pr\u00edbehmi bieleho z\u00e1les\u00e1ka menom Ko\u017een\u00e1 Pan\u010ducha. A\u00a0h\u013ea, mister Audubon dokonale steles\u0148oval ich romantick\u00e9 predstavy o\u00a0hrdinsk\u00fdch americk\u00fdch pohrani\u010dn\u00edkoch. Ve\u010f tak aj vyzeral! Kab\u00e1t zo zvieracej ko\u017ee, na noh\u00e1ch mokas\u00edny, na hlave ko\u017eu\u0161inov\u00e1 \u010diapka, spod ktorej sa mu a\u017e po ramen\u00e1 vlnili ga\u0161tanov\u00e9 vlasy, jeho najv\u00e4\u010d\u0161ia m\u00e1rnivos\u0165. Skr\u00e1tka a\u00a0dobre, anglick\u00e9 matr\u00f3ny a\u00a0ich pupkat\u00ed man\u017eelia \u0161li na \u0148om o\u010di necha\u0165. A\u00a0pr\u00e1ve to potreboval: budi\u0165 pozornos\u0165 medzi bohat\u00fdmi mecen\u00e1\u0161mi, ktor\u00ed by sa nadchli pre jeho projekt a\u00a0podporili ho predplatn\u00fdm. Jedn\u00fdm zo vzne\u0161en\u00fdch abonentov Vt\u00e1kov Ameriky bol aj s\u00e1m kr\u00e1\u013e Juraj IV. a\u00a0jeho pr\u00edklad nasledovali \u010fal\u0161\u00ed anglick\u00ed a\u00a0franc\u00fazski \u0161\u013eachtici.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Na vrchole <\/strong><\/p>\n The Birds of Amerika, toto monument\u00e1lne dielo v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch \u010dastiach, zah\u0155\u0148alo 435 v\u00fdtla\u010dkov vt\u00e1\u010d\u00edch portr\u00e9tov v\u00a0\u017eivotnej ve\u013ekosti. Na ru\u010dn\u00e9 kolorovanie vytla\u010den\u00fdch listov Audubon najal 40 koloristov, ktor\u00ed ako na be\u017eiacom p\u00e1se nan\u00e1\u0161ali farbu za farbou. N\u00e1klady na produkciu sa vy\u0161plhali na z\u00e1vratn\u00fdch 115.640 dol\u00e1rov, \u010do je dnes suma ekvivalentn\u00e1 dvom mili\u00f3nom v\u00a0rovnakej mene. \u201eV\u0161etky obavy, ktor\u00e9 zatienili jeho pr\u00e1cu v za\u010diatkoch, pominuli,\u201c p\u00edsalo sa v\u00a0jednej dobovej recenzii. \u201eProroctv\u00e1 l\u00e1skav\u00fdch, ale prehnane obozretn\u00fdch priate\u013eov, ktor\u00ed nerozumeli jeho sebesta\u010dnej energii, sa uk\u00e1zali ako nepravdiv\u00e9, zlomyse\u013en\u00e9 n\u00e1deje jeho nepriate\u013eov, lebo aj jemn\u00fd milovn\u00edk pr\u00edrody m\u00f4\u017ee ma\u0165 nepriate\u013eov, boli zmaren\u00e9. Zabezpe\u010dil si popredn\u00e9 miesto v \u00facte a v\u010fa\u010dnosti \u013eud\u00ed.\u201c<\/p>\n P\u00f4vodn\u00e9 vydanie Vt\u00e1kov z\u00a0roku 1827 Audubon v\u00a0\u010fal\u0161\u00edch rokoch dop\u013a\u0148al a\u00a0vylep\u0161oval, pri Ornitologick\u00fdch \u017eivotopisoch sa spojil so \u0161k\u00f3tskym pr\u00edrodovedcom William MacGillivrayom, ktor\u00fd opatril ilustr\u00e1cie odborn\u00fdm v\u00fdkladom. Nesk\u00f4r vydal lacnej\u0161iu verziu Vt\u00e1kov, ktor\u00fa si predplatilo 1.100 \u010ditate\u013eov. Ve\u013ea cestoval, dokonca podnikol v\u00fdpravu do kanadskej provincie Newfoundland, kde objavil 36 nov\u00fdch vt\u00e1\u010d\u00edch druhov nehostinn\u00e9ho severu.<\/p>\n Po \u0161es\u0165desiatke sa u\u00a0Audubona, po cel\u00fd \u017eivot zdrav\u00e9ho ako ryba, za\u010dali objavova\u0165 zn\u00e1mky senility (pravdepodobne \u0161lo o Alzheimerovu chorobu) a\u00a0ako nap\u00edsala autorka jeho \u017eivotopisu Shirley Streshinsky<\/em> – \u201ejeho u\u0161\u013eachtil\u00e1 myse\u013e sa ocitla v\u00a0ruin\u00e1ch\u201c.<\/em> Do ve\u010dn\u00fdch lov\u00edsk sa odobral ako 65-ro\u010dn\u00fd. Lucy za n\u00edm \u017eialila do konca \u017eivota: \u201eV\u0161etko, okrem spomienok na jeho dobrotu, je pre\u010d.\u201c<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/v-60_ErnstHaeckel.jpg\")
<\/a>Ernst Haeckel (1834 – 1919)<\/strong><\/p>\n<\/a>K\u013eukat\u00e9 chodn\u00ed\u010dky \u017eivota<\/strong><\/p>\n<\/a>M\u00e1ria Sibylla Merian (1647 – 1717)<\/strong><\/p>\n<\/a>K\u013eukat\u00e9 chodn\u00ed\u010dky \u017eivota<\/strong><\/p>\n<\/a>John James Audubon (1785 – 1851)<\/strong><\/p>\n<\/a>K\u013eukat\u00e9 chodn\u00ed\u010dky \u017eivota<\/strong><\/p>\n