{"id":10133,"date":"2022-05-17T10:31:21","date_gmt":"2022-05-17T08:31:21","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=10133"},"modified":"2022-05-17T10:31:21","modified_gmt":"2022-05-17T08:31:21","slug":"pozlateny-vek","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/pozlateny-vek\/","title":{"rendered":"Pozl\u00e1ten\u00fd vek"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Pozl\u00e1ten\u00fd nie je to ist\u00e9 ako zlat\u00fd. Ak zo\u0161krabeme zlat\u00fd n\u00e1ter z prste\u0148a, pod tenkou vrstvi\u010dkou sa objav\u00ed oby\u010dajn\u00fd kov. Slovo pozl\u00e1tka je tak v\u00fdsti\u017enou metaforou pre nie\u010do, \u010do nie je naozaj, iba sa tak tv\u00e1ri. Nie\u010do s\u00a0pochybnou hodnotou, lebo <\/em>vzniklo pochybn\u00fdm sp\u00f4sobom. Anglick\u00fd v\u00fdraz The Gilded Age (Pozl\u00e1ten\u00fd vek), ktor\u00fd hist\u00f3ria odvodila od\u00a0n\u00e1zvu rom\u00e1nu Marka Twaina, dal meno celej jednej \u00e9re v americkej spolo\u010dnosti. Pozl\u00e1ten\u00fd vek z\u00a0tomto zmysle evokoval pochybn\u00e9 z\u00e1klady, na ktor\u00fdch st\u00e1lo bohatstvo prv\u00fdch americk\u00fdch miliard\u00e1rov. Hovorilo sa im \u201erobber barons\u201c, l\u00fape\u017en\u00ed bar\u00f3ni.\u00a0 \u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ako by sme charakterizovali americk\u00fd Pozl\u00e1ten\u00fd vek? Sta\u010dia na to dve slov\u00e1: r\u00fdchlo a\u00a0zbesilo. Niekedy ve\u013ek\u00e9 dejiny be\u017eia r\u00fdchlej\u0161ie ako \u013eudsk\u00e9 \u017eivoty a\u00a0nie ka\u017ed\u00fd dok\u00e1\u017ee s\u00a0t\u00fdmto tempom dr\u017ea\u0165 krok. S\u00fa \u013eudia typu \u201eteraz, alebo nikdy\u201c, ktor\u00ed by zapredali du\u0161u aj diablovi, aby nepreme\u0161kali svoju pr\u00edle\u017eitos\u0165. In\u00ed v\u00a0behu zaost\u00e1vaj\u00fa, a\u00a0to aj napriek hrozbe, \u017ee na pretek\u00e1rskej dr\u00e1he zostan\u00fa celkom vzadu. Svet sa men\u00ed,\u00a0uh\u00e1\u0148a vpred, vid\u00edme to aj dnes, a\u00a0to m\u00f4\u017ee znamena\u0165 dobr\u00e9 aj zl\u00e9.<\/p>\n

Podobn\u00e9 r\u00fdchle a\u00a0zbesil\u00e9 tempo za\u017e\u00edvala Amerika v\u00a0Pozl\u00e1tenom veku. Historici t\u00fato \u00e9ru vyt\u00fd\u010dili p\u00e1r rokov od konca vojny Juhu proti Severu po za\u010diatok 20. storo\u010dia. Prakticky teda \u0161lo o \u010dasov\u00fd \u00fasek pribli\u017ene tridsa\u0165 rokov. Ale ako sa za ten \u010das Amerika zmenila! Nebolo na svete krajiny, ktor\u00e1 by s\u00a0\u0148ou dok\u00e1zala dr\u017ea\u0165 krok, aj dovtedy industri\u00e1lne najrozvinutej\u0161ej Ve\u013ekej Brit\u00e1nii doch\u00e1dzal dych. Transkontinent\u00e1lna \u017eeleznica spojila stovky dovtedy izolovan\u00fdch americk\u00fdch miest, \u010do prinieslo nielen rozmach cestovania, ale i jednoduch\u0161iu prepravu tovarov a\u00a0vytvorenie obrovsk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho spotrebite\u013esk\u00e9ho trhu. Pre rozv\u00edjaj\u00faci sa priemysel bolo treba \u0165a\u017ei\u0165 uhlie, vyr\u00e1ba\u0165 \u017eelezo, kali\u0165 oce\u013e, nov\u00e9 technol\u00f3gie a\u00a0patentovan\u00e9 vyn\u00e1lezy prich\u00e1dzali jeden za druh\u00fdm: p\u00edsac\u00ed stroj, fonograf, telef\u00f3n, v\u00fd\u0165ah (iba tak sa mohli za\u010da\u0165 stava\u0165 mrakodrapy!), elektrina, \u017eiarovka,\u00a0ropa… Ropa a\u00a0oce\u013e zrodili prv\u00fdch americk\u00fdch multimilion\u00e1rov ako John D. Rockefeller, Jay Gould, J. P. Morgan \u010di Cornelius Vanderbilt. \u010co meno, to pr\u00edvlastok \u201enajbohat\u0161\u00ed mu\u017e v\u0161etk\u00fdch \u010dias\u201c. V\u00a0podnikan\u00ed sa drali nemilosrdne vpred, chladnokrvne likvidovali konkurenciu, bezoh\u013eadne vykoris\u0165ovali zamestnancov, oh\u00fdbali a\u00a0manipulovali z\u00e1kony a ako ich bohatstvo r\u00e1stlo, z\u00e1kony si kupovali prostredn\u00edctvom skorumpovan\u00fdch politikov. Podpl\u00e1cali a podv\u00e1dzali, \u00faplatkami si kliesnili cestu vpred. Nemali \u017eiadne \u0161krupule, mali v\u0161ak peniaze. Boli ako vlna tsunami, ktor\u00e1 sa prihnala k\u00a0brehom New Yorku a\u00a0zaplavila Manhattan. Preto sa im aj za\u010dalo hovorilo Swells – ako vlny vzd\u00favaj\u00face sa na rozb\u00farenom mori…<\/p>\n

 <\/p>\n

Novozbohatl\u00edci & starousadl\u00edci<\/strong><\/p>\n

Swells kontra Nobs. Novodob\u00ed zbohatl\u00edci ukovan\u00ed z\u00a0ocele a\u00a0\u017eeleza priemyselnej revol\u00facie kontra v\u00e1\u017een\u00ed potomkovia p\u00f4vodn\u00fdch osadn\u00edkov. Nobs boli vnuci a\u00a0pravnuci patr\u00f3nov star\u00fdch anglick\u00fdch a\u00a0holandsk\u00fdch rod\u00edn, ktor\u00e9 sa ako prv\u00e9 usadili v\u00a0New Yorku. Mnoh\u00ed ich pradedovia, t\u00edto \u201esynovia slobody\u201c, ako sa zvykli ozna\u010dova\u0165, spravovali prv\u00e9 kol\u00f3nie, in\u00ed sa vyznamenali v\u00a0boji, ke\u010f cedili krv za americk\u00fa nez\u00e1vislos\u0165. Najsk\u00f4r to boli Holan\u010fania, ktor\u00ed ostrov Manhattan k\u00fapili od Indi\u00e1nov kme\u0148a Lenape za p\u00e1r desiatok guldenov a\u00a0rozbehli tam obchod s\u00a0bobr\u00edmi ko\u017eu\u0161inami – vysoko cenen\u00fdm tovarom na v\u00fdrobu vode odoln\u00fdch p\u00e1nskych klob\u00fakov. Svoj nov\u00fd domov Holan\u010fania nazvali nostalgicky Nieuw Amsterdam. To bolo v\u00a0polovici 17. storo\u010dia, z ich potomkov\u00a0s priezviskami za\u010d\u00ednaj\u00facimi na \u201evan\u201c, ako van Rijn napr\u00edklad, sa postupne vyprofilovalo \u010dosi ako cr\u00e8me de la cr\u00e8me newyorskej spolo\u010dnosti, spolu so starou\u00a0anglickou \u0161\u013eachtou. A ke\u010f Angli\u010dania nesk\u00f4r ovl\u00e1dli Nieuw Amsterdam, premenovali ho na New York, na po\u010des\u0165 chrabr\u00e9ho vojvodu z\u00a0Yorku, pod velen\u00edm ktor\u00e9ho vyhrali vojnu. Star\u00ed Newyor\u010dania boli hrd\u00ed na svoju minulos\u0165, p\u00f4vod a poves\u0165 predkov, \u201ektor\u00ed to tu viedli od prist\u00e1tia lode Mayflower\u201c, ako hovor\u00ed jedna z\u00a0post\u00e1v v\u00a0seri\u00e1li Pozl\u00e1ten\u00fd vek. Meno tej lode poznal a\u00a0ctil ka\u017ed\u00fd, kto v\u00a0New Yorku nie\u010do znamenal. Mayflower bola star\u00e1 plachetnica p\u00f4vodne prev\u00e1\u017eaj\u00faca v\u00edno z\u00a0Bordeaux, na ktorej v\u00a0roku 1620 pripl\u00e1vali k\u00a0brehom Nov\u00e9ho sveta prv\u00ed anglick\u00ed osadn\u00edci. Stodva pasa\u017eierov lode vo\u0161li do dej\u00edn ako \u201eotcovia p\u00fatnici\u201c a vytvorili prv\u00fa kol\u00f3niu, ktor\u00e1 sa natrvalo usadila pri brehoch Severnej Ameriky. Po prvej \u0165a\u017ekej zime pre\u017eila len polovica z\u00a0nich…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Prominentn\u00e1 Piata Avenue<\/strong><\/p>\n

Agnes van Rijn patr\u00ed do star\u00e9ho sveta. D\u00e1ma v\u00a0rokoch, vdova po zosnulom man\u017eelovi a hlava domu Van Rijnovcov reprezentuje star\u00fa elitu newyorskej spolo\u010dnosti. Je v\u0161etk\u00fdm t\u00fdm, \u010do predstavuje star\u00fd poriadok, trad\u00edcie a konzervat\u00edvne hodnoty. To o\u00a0gener\u00e1ciu mlad\u0161ia Bertha Russell, ambici\u00f3zna man\u017eelka \u017eelezni\u010dn\u00e9ho magn\u00e1ta a\u00a0l\u00fape\u017en\u00e9ho bar\u00f3na Georgea Russella, je z celkom in\u00e9ho cesta. Agnes pozoruje svojich nov\u00fdch susedov spoza zatiahnut\u00fdch z\u00e1clon, Russellovci sa pr\u00e1ve s\u0165ahuj\u00fa do obrovsk\u00e9ho pal\u00e1ca oproti. U\u017e len poh\u013ead na ten dom ju ur\u00e1\u017ea! Je tak\u00fd obrovsk\u00fd, tak\u00fd ok\u00e1zal\u00fd a to e\u0161te nevkro\u010dila dnu, v\u00a0meste be\u017e\u00ed \u0161u\u0161kanda, \u017ee je cel\u00fd zariaden\u00fd n\u00e1bytkom dovezen\u00fdm z\u00a0pal\u00e1cov kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta Bavorsk\u00e9ho. Bertha Russell si dom na Piatej Avenue, najprest\u00ed\u017enej\u0161ej adrese v\u00a0meste, vyt\u00fd\u010dila ako svoj v\u00fdchodiskov\u00fd bod. Z\u00a0neho sa chyst\u00e1 od\u0161tartova\u0165 do prominentnej newyorskej spolo\u010dnosti.<\/p>\n

Agnes a\u00a0Bertha – medzi t\u00fdmito \u017eenami nem\u00f4\u017ee by\u0165 v\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozdiel. Rozdiel medzi starou a\u00a0novou spolo\u010denskou triedou, medzi star\u00fdmi a\u00a0nov\u00fdmi peniazmi. Tie star\u00e9 ako rodinn\u00e9 dedi\u010dstvo prech\u00e1dzali z\u00a0gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu, tie nov\u00e9 predstavuj\u00fa r\u00f4znymi machin\u00e1ciami r\u00fdchlo zaroben\u00e9 bohatstvo. Kedysi, ke\u010f bola Agnes mlad\u00e1, sa \u00facta merala hrdinstvom – preuk\u00e1zan\u00fdm v\u00a0boji, napr\u00edklad. Dnes sa \u00facta prejavuje t\u00fdm, ktor\u00ed maj\u00fa peniaze. V\u00e1ha pe\u0148az\u00ed rob\u00ed z\u00a0\u010dloveka v\u00e1\u017een\u00fa osobnos\u0165.<\/p>\n

Agnes je rozhodnut\u00e1 nov\u00fdm \u010dasom vzdorova\u0165: \u201eV tomto dome prij\u00edmame len star\u00fdch \u013eud\u00ed, nie nov\u00fdch, v\u017edy len star\u00fdch,\u201c in\u0161truuje svoju neter Marian, ktor\u00e1 po smrti otca pr\u00edde b\u00fdva\u0165 do jej domu. Ke\u010f Berthu man\u017eel vyzve, aby si do svojho nov\u00e9ho pomp\u00e9zneho s\u00eddla pozvala star\u00e9 priate\u013eky, r\u00e1zne ho uzemn\u00ed: \u201eNechcem star\u00e9 priate\u013eky, chcem nov\u00e9, odteraz len nov\u00e9!\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Milion\u00e1rka a\u00a0jej pobo\u010dn\u00edk <\/strong><\/p>\n

Bertha Russell, dc\u00e9ra pestovate\u013ea zemiakov, m\u00e1 amb\u00edcie prerazi\u0165 medzi elitu za ka\u017ed\u00fa cenu. Peniaze rozd\u00e1va pln\u00fdm priehr\u0161t\u00edm, \u010din\u00ed sa v\u00a0dobro\u010dinnosti, ale Agnes t\u00fdm nijako nedojme: \u201eCharita je rebr\u00edk, po ktorom sa \u013eudia \u0161kriabu do kruhov, kam nepatria,\u201c pou\u010duje svoju neter, nad\u0161en\u00fa z\u00a0ve\u013ekorysej dobro\u010dinnosti ich novej susedky. A Berthu ve\u013emi r\u00fdchlo \u010dak\u00e1 studen\u00e1 sprcha. To, \u017ee peniaze nie s\u00fa v\u0161etko, pochop\u00ed z\u00a0pohrdliv\u00fdch poh\u013eadov, ktor\u00fdmi ju \u010dastuj\u00fa d\u00e1my, medzi ktor\u00e9 sa t\u00fa\u017ei zaradi\u0165. Jej pr\u00edtomnos\u0165 na charitat\u00edvnom baz\u00e1ri e\u0161te ako-tak akceptuj\u00fa, ale \u017ee by ju pribrali do svojich spolkov, spr\u00e1vnych r\u00e1d a\u00a0v\u00fdborov, \u017ee by ju pozvali k\u00a0sebe domov na poobed\u0148aj\u0161\u00ed \u010daj \u010di nebodaj ve\u010dern\u00e9 soir\u00e9e, na to m\u00f4\u017ee zabudn\u00fa\u0165. Ke\u010f zorganizuje \u010dosi ako zoznamovac\u00ed ve\u010dierok, roznesie osobne pozv\u00e1nky po najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch manhattansk\u00fdch rodin\u00e1ch a… v\u0161etky skon\u010dia v\u00a0plame\u0148och. Nepr\u00edde takmer nik. Svoju potupu nesie ve\u013emi \u0165a\u017eko. Stanford White, dvorn\u00fd architekt Russellovcov, sa ju sna\u017e\u00ed ute\u0161i\u0165 a\u00a0pritom prorocky vyriekne slov\u00e1: \u201eOni tu vl\u00e1dli od \u010dias prist\u00e1tia lode Mayflower. Teraz ste na rade vy. Lebo vy ste bud\u00facnos\u0165. A\u00a0ak ste vy bud\u00facnos\u0165, oni s\u00fa minulos\u0165. A\u00a0to ich des\u00ed…\u201c<\/p>\n

Bertha sa v\u0161ak u\u010d\u00ed r\u00fdchlo. U\u017e vie, \u010do m\u00e1 robi\u0165. \u201eBez priazne pani Astor tu neuspejeme,\u201c pr\u00edzvukuje man\u017eelovi. Pani Astor je vrchol \u013eadovca. Najvplyvnej\u0161ia prominentka v\u00a0meste. \u010cere\u0161ni\u010dka na torte newyorskej smot\u00e1nky. Od nej z\u00e1vis\u00ed, kto je \u201ein\u201c a\u00a0kto \u201eout\u201c. Sta\u010d\u00ed jeden jej poh\u013ead a\u00a0je z\u00a0v\u00e1s spolo\u010densk\u00e1 m\u0155tvola, sta\u010d\u00ed jeden \u00fasmev a\u00a0otvoria sa v\u00e1m v\u0161etky dvere. Ako ka\u017ed\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1, aj pani Astor m\u00e1 svojho pobo\u010dn\u00edka. Drobn\u00fd mu\u017e s\u00a0mu\u0161ketierskymi f\u00fazmi a\u00a0\u0161picatou briadkou po jej boku sa vol\u00e1 Ward McAllister. Je str\u00e1\u017ecom br\u00e1ny, cez ktor\u00fa vedie cesta do jej sal\u00f3nov. McAllister je vzdialen\u00fd pr\u00edbuzn\u00fd Astorovcov, s\u00a0ich vzne\u0161en\u00fdm p\u00f4vodom v\u0161ak nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9. Ale trojro\u010dn\u00fd pobyt v\u00a0popredn\u00fdch eur\u00f3pskych a\u00a0britsk\u00fdch k\u00fape\u013en\u00fdch mest\u00e1ch, po\u010das ktor\u00e9ho \u0161tudoval zvyky starej aristokracie, vr\u00e1tane \u201eumenia serv\u00edrovania jedla\u201c, ho pasovali do \u00falohy arbitra vkusu, ktor\u00fd vyzn\u00e1va (jedine) franc\u00fazske v\u00edno k\u00a0ve\u010deri a\u00a0(jedine) anglick\u00fa obsluhu pri stole.<\/p>\n

Bertha Russell vie, \u017ee s\u00a0McAllisterom to mus\u00ed by\u0165 \u00faspech na prv\u00fa. \u201eDruh\u00fa \u0161ancu v\u00e1m ned\u00e1,\u201c varuje ju pani Aurora Fane, man\u017eelka jedn\u00e9ho z\u00a0mestsk\u00fdch kon\u0161elov, ktor\u00e9ho George Russell takmer priviedol na mizinu. Bertha pozve McAllistera na obed a\u00a0blysne sa v\u00a0tom najlep\u0161om svetle. Dokonca podplat\u00ed anglick\u00e9ho komorn\u00edka Agnes van Rijn, aby zobral cel\u00fa vec do svojich r\u00fak. Nasleduje vtipn\u00e9 harakiri oh\u013eadom etikety stolovania: poh\u00e1re sa ukladaj\u00fa do \u0161tvorca a\u00a0nie do radu, tie z\u00a0farebn\u00e9ho skla treba vyradi\u0165, s\u00fa nevkusn\u00e9, pr\u00edbor na ovocie sa neprestiera, ten sa m\u00e1 prinies\u0165 ku\u00a0stolu separ\u00e1tne spolu s\u00a0miskou s\u00a0vodou, ly\u017ei\u010dka na ustrice sa kladie tak a\u00a0t\u00e1 na puding zasa onak… \u201eAnglick\u00fd komorn\u00edk, to je dobr\u00fd za\u010diatok,\u201c zvol\u00e1 McAllister, ke\u010f kone\u010dne pln\u00fd o\u010dak\u00e1vania vst\u00fapi do domu Russellovcov. Odch\u00e1dza nadmieru spokojn\u00fd. \u010co ako s\u00fa Russelovci pre zoznam \u0160tyristo nepr\u00edpustn\u00ed, treba s nimi po\u010d\u00edta\u0165. Ich bohatstvo a\u00a0vplyv sa nedaj\u00fa ignorova\u0165. Bude sa o\u00a0tom musie\u0165 zmieni\u0165 pani Astor, svojej Mystickej ru\u017ei, ako vol\u00e1 svoju patr\u00f3nku, odvol\u00e1vaj\u00fac sa pri tom na Danteho Bo\u017esk\u00fa kom\u00e9diu o\u00a0ru\u017ei, okolo ktorej sa to\u010d\u00ed v\u0161etko.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Anglick\u00fd bar\u00f3n so so\u0161kou Oscara<\/strong><\/p>\n

Scen\u00e1r ku dev\u00e4\u0165dielnemu seri\u00e1lu Pozl\u00e1ten\u00fd vek (Gilded Age), ktor\u00fd vyrobila telev\u00edzna spolo\u010dnos\u0165 HBO, nap\u00edsal paradoxne Angli\u010dan Julian Fellowes. \u017de v\u00e1m to meno ni\u010d nehovor\u00ed? Dobre, tak po\u010fme na to inak: Panstvo Downton! \u00c1no, Julian Fellowes je autorom n\u00e1metu i\u00a0scen\u00e1ra k\u00a0tomuto mimoriadne \u00faspe\u0161n\u00e9mu anglick\u00e9mu seri\u00e1lu, ktor\u00fd miluj\u00fa fan\u00fa\u0161ikovia po celom svete. V\u00a0britskej telev\u00edzii Downton Abbey be\u017eal v\u00a0\u0161iestich s\u00e9ri\u00e1ch od roku 2010 do roku 2015, z\u00edskal nieko\u013eko cien Bafta, Zlat\u00fd Gl\u00f3bus a\u00a0desiatky nomin\u00e1ci\u00ed na telev\u00edzne ceny Emmy. Julian Fellowes (72), syn britsk\u00e9ho diplomata v\u00a0Egypte, za\u010d\u00ednal pred kamerou a ako herec sa objavil v\u00a0nieko\u013ek\u00fdch filmoch, napr\u00edklad aj v bondovke Zajtraj\u0161ok nikdy neumiera. K\u00fdm sa vrhol na p\u00edsanie \u00faspe\u0161n\u00fdch filmov\u00fdch a\u00a0telev\u00edznych scen\u00e1rov, vy\u017e\u00edval sa v romantick\u00fdch pr\u00edbehoch, ktor\u00e9 uverej\u0148oval pod \u017eensk\u00fdm pseudonymom Rebecca Greville. V\u00a0roku 2011 bol pov\u00fd\u0161en\u00fd do \u0161\u013eachtick\u00e9ho stavu a\u00a0stal za z\u00a0neho bar\u00f3n Fellowes zo Z\u00e1padn\u00e9ho Staffordu. Okrem toho je p\u00e1n bar\u00f3n zaru\u010dene jedin\u00fdm dr\u017eite\u013eom Oscara v\u00a0britskej Snemovni lordov, v\u00a0ktorej m\u00e1 do\u017eivotn\u00e9 miesto. Zlat\u00fa so\u0161ku z\u00edskal za scen\u00e1r k satirickej \u010diernej kom\u00e9di\u00ed Gosford Park v\u00a0roku 2001.<\/p>\n

O\u00a0Fellowesovi je zn\u00e1me, \u017ee r\u00e1d spolupracuje s\u00a0renomovan\u00fdmi historikmi, aby dej, postavy, jednotliv\u00e9 situ\u00e1cie a dial\u00f3gy kore\u0161pondovali s\u00a0obdob\u00edm, ktor\u00e9 tvor\u00ed \u010dasov\u00fd r\u00e1mec jeho filmov a\u00a0seri\u00e1lov. Inak tomu nebolo ani v\u00a0pr\u00edpade Pozl\u00e1ten\u00e9ho veku, kde si na pomoc prizval americk\u00fa histori\u010dku Ericu Amstrong Dunbar. A\u00a0ako t\u00ed dvaja s\u00a0historick\u00fdm materi\u00e1lom nalo\u017eili? V\u0161etci \u010dlenovia dvoch proti sebe stojacich rod\u00edn, van Rijnovcov i\u00a0Russellovcov, s\u00fa fikt\u00edvne postavy: Agnes, jej staropanensk\u00e1 sestra Ada Brook (ktor\u00fa si s\u00a0p\u00f4vabom strihla Cyntia Nixon, zn\u00e1ma ako Samantha zo Sexu v\u00a0meste) i\u00a0neter Marian Brook (v\u00a0podan\u00ed Luisy Jacobson Gummer, najmlad\u0161ej dc\u00e9ry here\u010dky Meryl Streep). Rovnako vymyslen\u00e1 je aj rodina \u017eelezni\u010dn\u00e9ho magn\u00e1ta Georgea Russella s\u00a0jeho man\u017eelkou Berthou na \u010dele. Okolo hlavn\u00fdch hrdinov pr\u00edbehu v\u0161ak osciluj\u00fa \u010fal\u0161ie postavy, ktor\u00e9 maj\u00fa svoj predobraz v re\u00e1lnej hist\u00f3rii. Tak\u017ee ke\u010f Bertha vypisuje tu\u010dn\u00fd \u0161ek na charitu, vklad\u00e1 ho do r\u00fak pani Clary Barton, b\u00fdvalej zdravotnej sestry, ktor\u00e1 v\u00a0roku 1881 zalo\u017eila Americk\u00fd \u010cerven\u00fd kr\u00ed\u017e. Takisto Stanford White, mlad\u00fd architekt, ktor\u00fd Russellovcom postavil ich ve\u013ekolep\u00e9 s\u00eddlo, je skuto\u010dn\u00e1 postava – s\u00a0pochybnou poves\u0165ou a\u00a0tragick\u00fdm osudom. O\u00a0nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r Whitove architektonick\u00e9 \u0161t\u00fadio navrhne V\u00ed\u0165azn\u00fd obl\u00fak na Washington Square a\u00a0\u010fal\u0161ie ikonick\u00e9 budovy, ktor\u00e9 svojou pomp\u00e9znos\u0165ou dodnes symbolizuj\u00fa \u00e9ru Pozl\u00e1ten\u00e9ho veku. Ako prominentn\u00fd architekt si White labu\u017en\u00edcky u\u017e\u00edval peniaze, \u017eeny a\u00a0sex, nesk\u00f4r vy\u0161lo najavo, \u017ee mal slabos\u0165 najm\u00e4 pre neplnolet\u00e9 diev\u010dat\u00e1. So sle\u010dnou Evelyn Nesbit, prvou sl\u00e1vnou americkou modelkou, si za\u010dal, ke\u010f nemala ani sedemn\u00e1s\u0165, on bol trikr\u00e1t star\u0161\u00ed. Skon\u010dil nesl\u00e1vne – s\u00a0tromi gu\u013ekami v\u00a0hlave. Evelyn sa zakr\u00e1tko vydala a jej mu\u017e, n\u00e1siln\u00edk a\u00a0\u017eiarlivec, Whitea zastrelil po\u010das kabaretn\u00e9ho predstavenia na streche Madison Square Garden: priamo pred o\u010dami man\u017eelky a ostatn\u00fdch div\u00e1kov… V\u00a0roku 1882, kedy sa pr\u00edbeh Pozl\u00e1ten\u00e9ho veku odohr\u00e1va, m\u00e1 pred sebou e\u0161te dvadsa\u0165tri rokov \u017eivota. Aj miliard\u00e1rsky realitn\u00fd magn\u00e1t John Jacob Astor IV., majite\u013e Astorie, najluxusnej\u0161ieho hotela na svete a jedin\u00fd syn pani Astor, sa v\u00a0seri\u00e1li mihne ako osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd mlad\u00edk. Do onej osudnej noci, ke\u010f zomrie na pot\u00e1paj\u00facom sa Titaniku, mu zost\u00e1va tridsa\u0165 rokov \u017eivota. Rovnako skuto\u010dn\u00fd je aj arbiter vkusu Ward McAllister a\u00a0jeho Mystick\u00e1 ru\u017ea. Priatelia ju poznali pod menom Lina, pre v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch bola pani Astor. To priezvisko malo tak\u00fa moc, \u017ee sta\u010dilo samo o\u00a0sebe. Mrs Astor. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 exkluz\u00edvneho zoznamu \u0160tyristo.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Warner Media\/HBO<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovom \u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Pozl\u00e1ten\u00fd nie je to ist\u00e9 ako zlat\u00fd. Ak zo\u0161krabeme zlat\u00fd n\u00e1ter z prste\u0148a, pod tenkou vrstvi\u010dkou sa objav\u00ed oby\u010dajn\u00fd kov. Slovo pozl\u00e1tka je tak v\u00fdsti\u017enou metaforou pre nie\u010do, \u010do nie je naozaj, iba sa tak tv\u00e1ri. Nie\u010do s\u00a0pochybnou hodnotou, lebo vzniklo pochybn\u00fdm sp\u00f4sobom. Anglick\u00fd v\u00fdraz The Gilded Age (Pozl\u00e1ten\u00fd vek), ktor\u00fd hist\u00f3ria odvodila od\u00a0n\u00e1zvu […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":10134,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7,110],"tags":[],"class_list":["post-10133","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-hudba-kino-umenie","category-maj-2022"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10133","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10133"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10133\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10139,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10133\/revisions\/10139"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10134"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10133"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10133"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10133"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}