<\/p>\n
Zav\u0161e sa zhov\u00e1ram s t\u00fdmi, o ktor\u00fdch tu u\u017e takmer nepo\u010du\u0165. Mo\u017eno sa s\u00a0nimi zhov\u00e1ram viac ako s\u00a0t\u00fdmi, ktor\u00ed sa rozkrikuj\u00fa… Nerob\u00edm rozdiely. Ak sa mi zd\u00e1, \u017ee mi nie\u010do hovor\u00ed tatko, vypo\u010dujem si ho, a\u00a0ak treba, n\u00e1le\u017eite odpoviem. Teraz v\u0161ak mysl\u00edm rann\u00e9 besedy s\u00a0vt\u00e1\u010dkami v\u00a0z\u00e1hrade, lebo ani tie u\u017e takmer nepo\u010du\u0165, a debatujem aj s\u00a0kvetinami. Pestujem ru\u017ee a\u00a0niekedy sa id\u00fac po z\u00e1hrade prihovor\u00edm nahlas jednej, odrazu m\u00e1m pocit, \u017ee ostatn\u00e9 jej m\u00f4\u017eu z\u00e1vidie\u0165 a\u00a0u\u017e to ide. Niekedy sa zhov\u00e1rame aj hodinu, nie a\u00a0nie sa z\u00a0tej z\u00e1hradnej \u010dalam\u00e1dy vymota\u0165 a dosta\u0165 dnu do kuchyne, tak\u00e9 s\u00fa tie moje kvety uvraven\u00e9!<\/p>\n
Potom sa \u010dosi zlom\u00ed, akoby sa pretrhla nitka, bez toho, aby pri\u0161lo varovanie, zabudnem na kvety a na svete je smutno. No ke\u010f ti praskne guma v\u00a0ga\u0165och, tie\u017e \u0165a vopred nevaruje…<\/p>\n
Ke\u010f m\u00e1 \u010dlovek z\u00e1hradu, m\u00e1 v\u017edy poruke, \u010do potrebuje alebo potrebuje v\u017edy to, \u010do m\u00e1 poruke. Naozaj nepotrebujem ni\u010d. Niekedy b\u00fdvam prekvapen\u00e1, ako ve\u013emi ni\u010d nechcem a\u00a0nepotrebujem. Sama seba zav\u0161e presvied\u010dam, \u017ee to alebo ono predsa len mus\u00edm ma\u0165, a ke\u010f sa presved\u010d\u00edm, potom otravujem, k\u00fdm nem\u00e1m, no a\u00a0potom sa mi zd\u00e1, \u017ee m\u00e1m prive\u013ea. Som trochu \u0161ibnut\u00e1 vo veciach chcenia a\u00a0nechcenia. V\u0161etko, alebo ni\u010d a\u00a0v\u00a0podstate mi to je jedno, pokia\u013e ide o\u00a0statky nehmotn\u00e9.<\/p>\n
Vo vz\u0165ahoch je to trochu komplikovanej\u0161ie. V\u017edy som chcela py\u0161n\u00fa l\u00e1sku, v\u0161etko a\u00a0ni\u010d z\u00e1rove\u0148, a najlep\u0161ie nielen jednu, ale rovno tri!<\/p>\n
Niekto by mi v\u0161ak mohol darova\u0165 prv\u00e9 vety do mojich textov. V\u00a0Havettovom a\u00a0tatu\u0161kovom filme \u013dalie po\u013en\u00e9 hovoria dvaja tul\u00e1ci: \u201e… ujo, my vieme hra\u0165, len nevieme za\u010d\u00edna\u0165…\u201c Prv\u00e1 veta je prv\u00e1 veta. Je d\u00f4le\u017eit\u00e1 ako ostatn\u00e9, nie d\u00f4le\u017eitej\u0161ia. Keby nebola, ch\u00fdbala by… A ak zle zahr\u00e1\u0161 hne\u010f na za\u010diatku, no \u010do ja viem? Je dobr\u00e9, ke\u010f n\u00e1jde\u0161 hne\u010f na za\u010diatku tie spr\u00e1vne dvere, ke\u010f sa ti nimi podar\u00ed do textu vojs\u0165 a\u00a0nestrati\u0165 sa. A zav\u0161e nedok\u00e1\u017eem ustr\u00e1\u017ei\u0165 ani konanie post\u00e1v v poviedke, alebo sa mi niekedy svojhlav\u00ed hrdinovia vydaj\u00fa na nepredv\u00eddan\u00fa vandrovku a nakoniec skon\u010dia v slepej uli\u010dke. \u010cosi podobn\u00e9 sa mi podarilo v druhej kni\u017eke, rozletela sa kdesi vo vzduchu, cel\u00fd pr\u00edbeh, postavy aj postavi\u010dky sa rozbehli po nepredv\u00eddate\u013en\u00fdch vandrovk\u00e1ch a\u00a0nie slep\u00fdch, sk\u00f4r bo\u010dn\u00fdch uli\u010dk\u00e1ch. Zmizlo mi odtia\u013e \u201en\u00e1mestie\u201c. Ostalo pr\u00e1zdne.\u00a0Napriek tomu m\u00e1m pocit, \u017ee som sa o\u00a0sebe aj o\u00a0p\u00edsan\u00ed v\u0161eli\u010do u\u017eito\u010dn\u00e9 dozvedela. Keby som sa o\u00a0to schv\u00e1lne sna\u017eila, nepodar\u00ed sa mi to. Aj v\u00a0\u017eivote sa mi \u010dosi podobn\u00e9 dos\u0165 \u010dasto st\u00e1va. Odrazu, v\u00a0z\u00e1krute, ke\u010f u\u017e si mysl\u00edm, \u017ee je so mnou amentma, dostanem prihr\u00e1vku a\u00a0idem \u010falej… Akoby mi tam hore niekto drukoval a\u00a0hl\u00e1sil sa ku mne. Asi v\u0161etci t\u00ed, \u010do sa s nimi zhov\u00e1ram, za ktor\u00fdch sa modl\u00edm, ke\u010f le\u017e\u00edm ako v\u0161etci nesp\u00ed\u0161i pred odchodom do Sp\u00edchova a po\u010d\u00edtam ovce. S\u00fa v\u0161etky? Ani jedna sa nezabehla? Potichu, pod vie\u010dkami, niekedy sa modlia Ot\u010den\u00e1\u0161, potom zadriemu, odrazu s\u00fa v\u00a0Zdravase, niekedy tak\u00ed domotan\u00ed, \u017ee namiesto modlenia si po\u010d\u00edtaj\u00fa prsty na ruk\u00e1ch… Ke\u010f som bola mal\u00e1, babi\u010dka Jolanka vravela, Babulka, u\u017e spi, ke\u010f nem\u00f4\u017ee\u0161, po\u010d\u00edtaj ove\u010dky a\u00a0baran\u010deky. Niekedy ma to tak vzalo, \u017ee som ich r\u00e1tala a r\u00e1tala, ony sa mi rozbiehali kade-tade, aj ku susedom, mizli v\u00a0dia\u013eke, nah\u00e1\u0148a\u0165 som ich musela, medzit\u00fdm pre\u0161iel vlak, por\u00e1tala som vag\u00f3ny, obzer\u00e1m, sa, moje ovce zmizli, a ani neviem, ako som v\u00a0t\u00fdch ve\u013ek\u00fdch \u201educhn\u00e1ch\u201c zaspala.<\/p>\n
Dnes si ve\u013ek\u00e1 \u013eahnem ku svojej Barbore, \u010dosi si \u0161epk\u00e1me a\u00a0potom sa za\u010dnem modli\u0165, no my sme tak\u00e1 ve\u013ek\u00e1 rodina, \u017ee k\u00fdm sa za v\u0161etk\u00fdch stihnem pomodli\u0165, zasp\u00edm… Zob\u00fadzam sa na to, \u017ee v\u00a0mojom ko\u0161iari e\u0161te ch\u00fdba ten alebo onen a\u00a0dobieham to r\u00e1no s\u00a0prv\u00fdm modransk\u00fdm zvonen\u00edm o\u00a0piatej… M\u00f4j vlak do Sp\u00edchova odch\u00e1dza dos\u0165 skoro, kupujem si v\u0161ak spiato\u010dn\u00fd, zav\u0161e ani nestihnem vyst\u00fapi\u0165 a\u00a0u\u017e som sp\u00e4\u0165 na per\u00f3ne, na jednom z\u00a0od\u013eahl\u00fdch n\u00e1stup\u00ed\u0161\u0165, \u010d\u00edtam si, potom pobud\u00edm vt\u00e1\u010dky, koh\u00fatov, priv\u00edtam sovy vracaj\u00face sa z\u00a0lovu, domodl\u00edm sa a\u00a0\u010dak\u00e1m na Ba\u0161u…<\/p>\n
Keby som sa mala predstavi\u0165, odkedy m\u00e1m z\u00e1hradu, som to, \u010do sa mi p\u00e1\u010di, na \u010do sa pr\u00e1ve pozer\u00e1m – hocijak\u00e1 rastlinka, \u017eabie o\u010dko, blysk\u00e1\u010d, komonica alebo aj zajo, ktor\u00fd be\u017e\u00ed cez vinohrady, ba\u017eant za na\u0161imi humnami, ktor\u00e9ho iba za\u010dujem. \u010c\u00edtam Hrobo\u0148a, odrazu sa mi zd\u00e1, \u017ee to ja som t\u00e1 skarizemsk\u00e1 priesadienka, v\u0161eprave\u010dn\u00e1 tubulienka, pervovena, ru\u017eru\u017eena, svetlonenka, zemnebianka, od serdu\u0161ka rozkladu\u0161a, rizru\u017einka \u00fabo\u017einka, \u0161\u00edpokvitka medzovinka…\u00a0Ke\u010f bol n\u00e1\u0161 Vincko mal\u00fd, hovor\u00edm mu, pozri, to je more… Ve\u010f ja som to more, odpovedal mi. Rozumiem tomu. Aj ja som more alebo noc, a ke\u010f vid\u00edm ve\u010der letie\u0165 lietadlo, som tie svetielka, ke\u010f ma\u0161\u00edruj\u00fa po na\u0161om m\u00fare ma\u010dky, v\u0161etky som jedna po druhej.\u00a0Tato n\u00e1s volal aj oskoru\u0161e \u010di gerheni, v\u00a0\u0161kole ma volali Vrtula, lebo som sa st\u00e1le obracala dozadu. Sedeli tam dve velice usilovn\u00e9 \u017eia\u010dky a\u00a0ja som odkuk\u00e1vala! Pomerne \u010dasto sa nach\u00e1dzam v\u00a0kostole, chodievam \u010d\u00edta\u0165 z\u00a0P\u00edsma a predmodlievam sv\u00e4t\u00fd ru\u017eenec, tro\u0161ku som aj svat\u00e1 pata alebo modlivka n\u00e1bo\u017en\u00e1. A nemus\u00edm by\u0165 rovno prepona, odvesna sa mi zd\u00e1 rovnako zauj\u00edmav\u00e1… Teraz som asi ka\u0148a, let\u00edm si, svoj nebesk\u00fd chodn\u00edk sk\u00f4r tu\u0161\u00edm, ako viem a\u00a0sna\u017e\u00edm sa nespadn\u00fa\u0165. Nevid\u00edte? Ke\u010f pr\u0161\u00ed, okam\u017eite be\u017e\u00edm vystrie\u0165 bielize\u0148. Odkedy zomrel tato, nek\u00fapala som sa poriadne. Nem\u00e1m sa s k\u00fdm vo vode zhov\u00e1ra\u0165. Pod d\u00e1\u017ednik sa skr\u00fdvam iba v\u00a0lete pred slnkom.<\/p>\n
V detstve bol ka\u017ed\u00fd de\u0148 in\u00fd. Dnes je to tak, ako si vymysl\u00edm. Zav\u0161e na to mus\u00edm vynalo\u017ei\u0165 viacej n\u00e1mahy, ako ke\u010f som bola mal\u00e1. E\u0161te st\u00e1le viem vyliez\u0165 na strom. To\u0165 predv\u010derom. Do\u010dahovala som u\u017eovku stromov\u00fa, aby mi nezo\u017erala \u010fal\u0161ie \u0161kor\u010dat\u00e1… M\u00e1m rada Calvinovu kni\u017eku Stromov\u00fd bar\u00f3n a\u00a0p\u00e1\u010dilo sa mi, ke\u010f som raz kdesi \u010d\u00edtala Jula Satinsk\u00e9ho, ako sa pres\u00favali po bratislavsk\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch iba po stromoch. Viem si predstavi\u0165, \u017ee by som b\u00fdvala na strome. Ako decko som sa na jednom zdr\u017eovala pomerne \u010dasto. Zav\u0161e \u013eutujem, \u017ee som zliezla dolu. Mo\u017eno si niekedy na nejakom e\u0161te hniezdo urob\u00edm.<\/p>\n
Babi mala hniezdo na \u201ekomorn\u00fdch schodoch\u201d, \u010do viedli do komory. V spomienkach si hocikedy prisadnem k Ilka-n\u00e9ne, Be\u017eka-n\u00e9ne, Ilon-n\u00e9ne a\u00a0Mih\u00e1lovi, hocikedy sed\u00edme, \u010dak\u00e1me na Jolanku, i\u0161la n\u00e1m do pivnice zobra\u0165 do sedemdecov\u00fdch poh\u00e1rov v\u00edno. S\u00a0mojimi babkami v\u00a0kvietkovan\u00fdch z\u00e1sterk\u00e1ch, s\u00a0tatom, ktor\u00e9ho, keby ste chceli stretn\u00fa\u0165, tak u\u017e iba v\u00a0nebi, s mamou, \u010do sa kr\u00e1sne smeje, s\u00a0opicou Bro\u0148ou, b\u00e1bou Malv\u00ednou… Potom sa dovalia moje deti a mus\u00edm na komorn\u00fdch poveda\u0165 a\u00a0u\u017e \u010dit!, dos\u0165 \u010dasto ml\u010dky sl\u00fa\u017eim de\u0165om. Takmer nikdy nie som v s\u00falade so svojimi t\u00fa\u017ebami, a ani som nebola. V\u017edy som popredu a\u00a0ony za mnou nesta\u010dia, alebo za nimi fu\u010diac zaost\u00e1vam. V\u00a0s\u00falade s\u00a0t\u00fa\u017ebami? To by som asi vyzerala, akoby mi niekto bachol tak\u00fdm ve\u013ek\u00fdm medov\u00fdm l\u00edzatkom medzi o\u010di, a\u017e by sa mi v nich zahmlilo, nie? Celkom neo\u010dak\u00e1vane zav\u0161e pr\u00edde aj to, v\u00a0\u010do ned\u00fafam, no a\u00a0akoby sa dalo \u010daka\u0165, niekedy \u201eo\u010dak\u00e1vam\u201c aj nie\u010do, \u010do by som, povedzme, nemala alebo nemusela. A inokedy je to ako s\u00a0t\u00fdmi t\u00fa\u017ebami. Aby som v\u0161ak nebola nespravodliv\u00e1, to\u013eko vec\u00ed som nezasl\u00fa\u017eene od p\u00e1na Boha dostala, \u017ee ke\u010f si zav\u0161e pofrflem, \u017ee toto alebo hento nie je pod\u013ea mojich predst\u00e1v, mus\u00edm to robi\u0165 \u00faplne potajomky, aby ma nevidel ani nepo\u010dul, lebo m\u00e1m pocit, \u017ee nem\u00e1m n\u00e1rok chcie\u0165 viac, ako som dostala. Ob\u010das mi toti\u017e nie\u010do prihr\u00e1 do dvora \u00faplne celkom nezasl\u00fa\u017eene a\u00a0inokedy privrie o\u010di, \u017ee nevid\u00ed, ke\u010f si vezmem alebo do\u010dahujem nie\u010do, \u010do by som nemusela!<\/p>\n
Z ornamentov m\u00e1m najrad\u0161ej hrozno. Medzi t\u00fdmito ornamentami \u017eijem odmali\u010dka! N\u00e1\u0161, tatu\u0161kov, a\u00a0znovu n\u00e1\u0161 dom na kopci Hamr\u0161t\u00edl stoj\u00ed uprostred vinohradov. V\u017edy ma prekvapilo, ke\u010f niekde hrozno \u010di vini\u010d nemali. Od mali\u010dka sam\u00e9 vinohrady, v\u00ednna r\u00e9va, hroznisko, v\u00edn\u010disko. Od za\u010diatku roka, hne\u010f od prv\u00e9ho \u010di druh\u00e9ho janu\u00e1ra tu \u013eudia lez\u00fa do vin\u00edc a\u00a0strihaj\u00fa, potom via\u017eu, \u0161kr\u00e1bu, str\u00edkaj\u00fa, sn\u00edmaj\u00fa, \u0161kr\u00e1bu a\u00a0\u0161kr\u00e1bu; v\u00edno, to je robota, otrasn\u00e1, hnusn\u00e1 a \u0165a\u017ek\u00e1, viem to, trochu to pozn\u00e1m zbl\u00edzka aj zblizulinka, hrozno a\u00a0obera\u010dky, to je dar a\u00a0zasl\u00fa\u017een\u00fd, je to ako s\u00a0t\u00fdm zrnkom ry\u017ee v\u00a0b\u00e1sni\u010dke, v\u00a0ka\u017edom je kusisko roboty, n\u00e1mahy, potu, tak je to aj s\u00a0t\u00fdmi na\u0161imi modransk\u00fdmi bobu\u013eami. O\u00a0mojom tatovi sa hovorilo, \u017ee sa narodil pod k\u013a\u010dom, aj m\u0148a si moja mama priniesla rovno z\u00a0nemocnice do vinohradov, ke\u010f kvitli, vo\u0148ala citr\u00f3novo cel\u00e1 dolina, ke\u010f hrozno dozrievalo, prv\u00e9 sme vedeli, kde je \u010dabana a\u00a0malaga, kde u\u017e zamak\u00e1 a\u00a0kde bude o\u00a0dva \u010di tri dni…<\/p>\n
Tato Vinco nap\u00edsal kni\u017eku, ktor\u00e1 sa vol\u00e1 Ornament, dos\u0165 z\u00e1sadn\u00fa, si mysl\u00edm, dlho nemohla vyjs\u0165 a\u00a0tatko Jo\u017eo Mihalkovi\u010d, m\u00f4j svokor, m\u00e1 tu\u0161\u00edm v\u00a0Zimovisk\u00e1ch b\u00e1se\u0148 s\u00a0rovnomenn\u00fdm n\u00e1zvom. Do tretice, raz mi mu\u017e priniesol z\u00a0Ameriky kni\u017eku, ak\u00fdsi slovn\u00edk svetov\u00fdch ornamentov. Napadlo mi, \u017ee pod\u013ea nej budem zdobi\u0165 na Vianoce kol\u00e1\u010de.<\/p>\n
Tu, v\u00a0Modre som zakreslen\u00e1 do mapy. S\u00a0hroznom aj v\u00ednom si pod\u00e1vam papr\u010de odmali\u010dka, vn\u00edmam ho nielen ako ornament, ale ako prirodzen\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 tohto chot\u00e1ra, svojich okr\u0161lekov, tohto kraja a\u00a0v\u00f4bec aj svojho \u017eivota. Okrem in\u00e9ho: \u201e… pite z\u00a0neho v\u0161etci…\u201c Hrozno m\u00e1m v\u00a0erbe a\u00a0nielen ako ornament, takmer na v\u0161etkom, \u010do sa bly\u0161t\u00ed, a\u00a0nie je zlato, m\u00f4\u017eem o\u010di necha\u0165; som straka, v\u0161etko sa mi z\u00edde, aj kuku\u010dka, v\u0161ade trochu doma, no nakoniec, keby som mala spomen\u00fa\u0165 nejak\u00fd obr\u00e1zok, m\u00e1m rada, ke\u010f idem do Modry autom \u010di autobusom, ke\u010f v\u00a0z\u00e1krute na sekundu zazriem n\u00e1\u0161 dom na kopci, a\u00a0aby som nezost\u00e1vala iba v\u00a0Modre, v\u00a0Ben\u00e1tkach som videla tak\u00fd obr\u00e1zok, Chagall, on a\u00a0ona, ale ona je dolu hlavou. Zamrazilo ma, presne tak sa zav\u0161e c\u00edtim na svete. A\u00a0s\u00fa aj in\u00e9 obr\u00e1zky! Boj\u00edm sa p\u00e1na Boha, zub\u00e1ra, stra\u0161idiel, kostier, umrlcov, detekt\u00edvok, erotick\u00fdch filmov,\u00a0hl\u00fapych \u013eud\u00ed, \u017ee budem musie\u0165 jes\u0165 vypr\u00e1\u017ean\u00fd karfiol, pi\u0165 mlieko, e\u0161te viac vt\u00e1\u010die mlieko, \u017ee budem chor\u00e1, star\u00e1, nevl\u00e1dna, \u017ee zomriem, spadnem, udriem sa, \u017ee mi raz od\u00eddu z\u00a0domu deti, \u017ee sa mi scvrkne svet a budem sama, \u017ee mu budem rozumie\u0165 e\u0161te menej, ako mu rozumiem teraz, \u017ee u\u017e nep\u00f4jdem do Franc\u00fazska, som sra\u013eo, \u010do m\u00e1 r\u00e1d noc aj r\u00e1no, ke\u010f u\u00a0n\u00e1s o\u00a0piatej bij\u00fa zvony, v\u0161etko franc\u00fazske, ma\u010farsk\u00e9 a\u00a0rumunsk\u00e9, rezance so smotanou, smotanov\u00e9 polievky a\u00a0os\u00fachy, k\u00f4por, dubovsk\u00e9 sc\u00edskanice, smotanu v\u00a0akejko\u013evek \u00faprave, tatove kni\u017eky, ten svet, ako si ho pam\u00e4t\u00e1m, hrozno, a\u00a0nielen ako ornament, r\u00edbezle ako spomienky, ornamenty aj ovocie, vo\u0148avky, kr\u00ed\u017eiky aj kr\u00ed\u017ee, kostoly, jasli\u010dky, modlitby, chodievam predmodlieva\u0165 v\u00a0Modre sv\u00e4t\u00fd ru\u017eenec, m\u00e1m rada v\u00a0ruk\u00e1ch p\u00e1tri\u010dky, dokonca m\u00e1m v\u00a0pl\u00e1ne jedny vyrobi\u0165, z\u00a0det\u00ed najviac moje, zo zvierat dalmat\u00ednca Dun\u010da, retr\u00edverku Molicu, koc\u00fara Kri\u0161p\u00edna, kozu Micu a\u00a0v\u0161etky vt\u00e1\u010dence, \u010do kri\u017euj\u00fa vzduch…<\/p>\n
Moc som si nepospala, na\u010dim be\u017ea\u0165 do pr\u00e1ce! Prajem v\u00e1m dlh\u00e9, radostn\u00e9 leto pln\u00e9 jasn\u00fdch noci a dobr\u00fdch rozhovorov, Va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Zav\u0161e sa zhov\u00e1ram s t\u00fdmi, o ktor\u00fdch tu u\u017e takmer nepo\u010du\u0165. Mo\u017eno sa s\u00a0nimi zhov\u00e1ram viac ako s\u00a0t\u00fdmi, ktor\u00ed sa rozkrikuj\u00fa… Nerob\u00edm rozdiely. Ak sa mi zd\u00e1, \u017ee mi nie\u010do hovor\u00ed tatko, vypo\u010dujem si ho, a\u00a0ak treba, n\u00e1le\u017eite odpoviem. Teraz v\u0161ak mysl\u00edm rann\u00e9 besedy s\u00a0vt\u00e1\u010dkami v\u00a0z\u00e1hrade, lebo ani tie u\u017e takmer nepo\u010du\u0165, a debatujem […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9313,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,111],"tags":[],"class_list":["post-10173","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-jun-2022"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10173","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10173"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10173\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10174,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10173\/revisions\/10174"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9313"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10173"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10173"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10173"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}