{"id":10197,"date":"2022-06-19T14:29:21","date_gmt":"2022-06-19T12:29:21","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=10197"},"modified":"2022-06-19T14:38:41","modified_gmt":"2022-06-19T12:38:41","slug":"obskurne-syndromy-a-kto-je-za-nimi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/obskurne-syndromy-a-kto-je-za-nimi\/","title":{"rendered":"Obsk\u00farne syndr\u00f3my a\u00a0kto je za nimi"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Ke\u010f niekto povie, \u017ee si pripad\u00e1 ako Alenka v\u00a0r\u00ed\u0161i divov, mo\u017eno ani netu\u0161\u00ed, \u010do hovor\u00ed, lebo v\u00a0opa\u010dnom pr\u00edpade by pravdepodobne nah\u00e1\u0148al svoje nohy, ktor\u00e9 sa rozhodli vyda\u0165 in\u00fdm smerom ako zvy\u0161ok jeho tela. Tak to aspo\u0148 c\u00edtila Alenka (alias Alica), ke\u010f spadla do zaja\u010dej nory v\u00a0jednej z\u00a0najmilovanej\u0161\u00edch detsk\u00fdch rozpr\u00e1vok. \u013dudsk\u00e1 psych\u00e9 dok\u00e1\u017ee vyprodukova\u0165 v\u0161elijak\u00e9 bizarnosti, ak n\u00e1m v\u0161ak jedn\u00e9ho d\u0148a prerast\u00fa cez hlavu, m\u00f4\u017ee by\u0165 z\u00a0toho probl\u00e9m. V\u00a0medic\u00edne, resp. psychiatrii, slovo syndr\u00f3m ozna\u010duje s\u00fabor pr\u00edznakov charakterizuj\u00facich chorobn\u00fd stav. Tu je nieko\u013eko najdivotvornej\u0161\u00edch z\u00a0nich.\u00a0 \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Stendhalov syndr\u00f3m<\/strong><\/p>\n

Charakteristika: <\/strong>Pozriete sa na kr\u00e1sny obraz alebo sochu a\u00a0odpadnete. Doslova ochoriete z\u00a0to\u013ekej kr\u00e1sy!<\/p>\n

Pomenovan\u00fd pod\u013ea: <\/strong>Franc\u00fazskeho spisovate\u013ea Stendhala.<\/p>\n

In\u00fd n\u00e1zov: <\/strong>Florentsk\u00fd syndr\u00f3m.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kde sa vzal jeho n\u00e1zov<\/strong><\/p>\n

Legend\u00e1rny franc\u00fazsky herec Gerard Philip zomrel mlad\u00fd, mal iba 34 rokov a\u00a0skoro to\u013eko filmov za sebou – pam\u00e4tn\u00edci si ho pam\u00e4taj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm ako podnikav\u00e9ho mlad\u00ed\u010dka Juliena Sorela z\u00a0filmu \u010cerven\u00fd a\u00a0\u010dierny. Ten film bol nato\u010den\u00fd pod\u013ea rovnomennej knihy, ktor\u00fa v\u00a0roku 1830 nap\u00edsal Stendhal, sl\u00e1vny franc\u00fazsky spisovate\u013e, autor nieko\u013ek\u00fdch rom\u00e1nov. Menej sa u\u017e vie, \u017ee Stendhal miloval Taliansko, r\u00e1d a\u00a0v\u00e1\u0161nivo cestoval: za pamiatkami, kult\u00farou, umen\u00edm. Vydal nieko\u013eko biografi\u00ed umelcov a\u00a0p\u00edsal i cestopisy, ako napr\u00edklad Prech\u00e1dzky po Florencii \u010di Cesty z\u00a0Mil\u00e1na do Reggia. A\u00a0pr\u00e1ve tu popisuje n\u00e1hlu nevo\u013enos\u0165, ktor\u00e1 ho prepadla po\u010das n\u00e1v\u0161tevy Florencie, kam sa vypravil v\u00a0roku 1817. Ne\u010dakan\u00e9 mdloby ho zachv\u00e1tili kr\u00e1tko po tom, \u010do vkro\u010dil do baziliky Santa Croce, miesta posledn\u00e9ho odpo\u010dinku tak\u00fdch velik\u00e1nov \u013eudstva ako Michelangelo \u010di Galileo Galilei. Obdivuj\u00fac fresky maliara Il Volterrana, s\u00a0hlavou vyvr\u00e1tenou hore a\u00a0o\u010dami \u00fa\u017easom dokor\u00e1n, citujeme: \u201eBol som v\u00a0istom druhu ext\u00e1zy. Dosiahol som stupe\u0148 em\u00f3ci\u00ed, ke\u010f sa nebesk\u00e9 vnemy jemn\u00fdch malieb stret\u00e1vali s\u00a0v\u00e1\u0161niv\u00fdmi pocitmi. Ke\u010f som odch\u00e1dzal zo Santa Croce, mal som b\u00fa\u0161enie srdca, \u017eivot plynul akoby mimo m\u0148a, kr\u00e1\u010dal som v\u00a0strachu, \u017ee spadnem…\u201c Kr\u00e1sa umenia Stendhala takmer zrazila na kolen\u00e1. V\u0161etko ostatn\u00e9 sa mu zrazu zdalo \u201enezmyseln\u00e9, mal\u00e9, obmedzen\u00e9…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Chorobopis a\u00a0\u010do hovoria odborn\u00edci<\/strong><\/p>\n

Podobn\u00e9 pocity, ak\u00e9 skl\u00e1tili franc\u00fazskeho rom\u00e1nopisca vo Florencii, poci\u0165uj\u00fa tis\u00edcky \u013eud\u00ed zo\u010di-vo\u010di sile umenia – hoci spravidla v\u00a0menej dramatickej forme. \u00c1no, umenie povzn\u00e1\u0161a \u010dloveka k\u00a0nebesiam, ob\u010das ho v\u0161ak m\u00f4\u017ee aj oplieska\u0165 o\u00a0zem, ak sa ne\u0161\u0165astn\u00edk pred nejak\u00fdm obrazom \u010di sochou n\u00e1hle zosype ako vrece zemiakov… Ke\u010f mu pritom srdce cv\u00e1la v\u00a0\u0161ialenom tempe, pok\u00fa\u0161aj\u00fa ho z\u00e1vraty a\u00a0pocit, \u017ee u\u017e-u\u017e odpadne, ak ho zachv\u00e1ti panika, za\u010dne boda\u0165 v\u00a0hrudi, zaleje pot a\u00a0prepadne celkov\u00e1 slabos\u0165, ak sa k\u00a0tomu sa prid\u00e1 pocit dusenia, zm\u00e4tok a\u017e halucin\u00e1cie, potom ho\u00a0s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou prikva\u010dil Stendhalov syndr\u00f3m. Toto psychosomatick\u00e9 ochorenie, ako tvrdia vedci, postihuje sk\u00f4r mlad\u0161ie ro\u010dn\u00edky, sk\u00f4r domasedov ako t\u00fdch, \u010do ve\u013ea cestuj\u00fa, sk\u00f4r citliv\u00fdch jedincov so zranite\u013en\u00fdm srdcom ako racion\u00e1lne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich intelektu\u00e1lov. V\u00a0z\u00e1ujme vlastnej pr\u00ed\u010detnosti by sa teda citovo labiln\u00e9 povahy mali str\u00e1ni\u0165 ur\u010dit\u00fdch umeleck\u00fdch diel, o\u00a0ktor\u00fdch sa u\u017e vie, \u017ee m\u00f4\u017eu by\u0165 sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom Stendhalovho syndr\u00f3mu. Zop\u00e1r pr\u00edkladov: Michelangelova socha Davida, Botticelliho obraz Zrodenie Venu\u0161e, Giottove fresky v\u00a0bazilike Sanra Croce… \u010co maj\u00fa v\u0161etky tieto kunst\u0161tyky spolo\u010dn\u00e9? V\u0161etky sa nach\u00e1dzaj\u00fa vo Florencii, vo \u201evzne\u0161enom meste, kr\u00e1\u013eovnej stredoveku\u201c, ako ho op\u00edsal Stendhal (odtia\u013e aj n\u00e1zov toho ist\u00e9ho javu: florentsk\u00fd syndr\u00f3m). Pre\u010do v\u0161ak \u013eudia odpad\u00e1vaj\u00fa ako hnil\u00e9 hru\u0161ky pr\u00e1ve a\u00a0jedine vo Florencii? D\u00f4vod tohto javu vysvet\u013euj\u00fa psychol\u00f3govia priam \u017eivotu nebezpe\u010dnou hustotou umeleck\u00fdch diel v tak malom meste, ak\u00fdm je tosk\u00e1nska metropola. Obrazy, sochy, pal\u00e1ce, chr\u00e1my, d\u00f3my, kostoly, kaplnky, kupoly, font\u00e1ny, v\u0161ade, kam len oko dovid\u00ed, priam nadpozemsk\u00e1 kr\u00e1sa a vzne\u0161enos\u0165, ktor\u00e1 \u013eu\u010fom vyr\u00e1\u017ea dych a\u00a0niektor\u00fdch slab\u0161\u00edch jedincov, polo\u017eiv\u00fdch-polom\u0155tvych dovedie a\u017e na urgentn\u00fd pr\u00edjem do majest\u00e1tnej historickej nemocnice Santa Maria Nuova v\u00a0strede mesta…<\/p>\n

 <\/p>\n

Historick\u00e9 pramene a kto ho objavil <\/strong><\/p>\n

Stendhalov syndr\u00f3m prv\u00fd raz komplexne pop\u00edsala (a\u00a0zaradila do ko\u0161atej rodiny psych\u00f3z) talianska psychiatri\u010dka Graziella Magherini. Doktorka Magherini po\u010das svojho p\u00f4sobenia vo florentskej nemocnici Santa Maria Nuova o\u0161etrila\u00a0 desiatky turistov, z ktor\u00fdch sa po n\u00e1v\u0161teve jej mesta stali pacienti s\u00a0n\u00e1rokom na nemocni\u010dn\u00e9 l\u00f4\u017eko. V\u00fdsledky svojich vy\u0161e dvadsa\u0165ro\u010dn\u00fdch pozorovan\u00ed zhrnula do \u0161t\u00fadie La Sindrome di Stendhal, ktor\u00fa vydala v\u00a0roku 1989. Odha\u013euje v\u00a0nej aj nieko\u013eko konkr\u00e9tnych pr\u00edbehov. Tak napr\u00edklad: U\u010dite\u013eka talian\u010diny Inge pri\u0161la do Florencie zo \u0160kandin\u00e1vie zdokonali\u0165 sa v\u00a0jazyku. Inge nem\u00e1 \u0161\u0165astn\u00e9 man\u017eelstvo a\u00a0doma nechala chor\u00e9ho otca, aj preto ju su\u017euj\u00fa pocity viny. Ke\u010f nav\u0161t\u00edvi florentsk\u00fa baziliku Santa Croce,\u00a0pri poh\u013eade na fresku Posledn\u00e1 ve\u010dera od Taddea Gaddiho ju n\u00e1hle prepadn\u00fa mdloby. Srdce jej tl\u010die ako zvon, pred o\u010dami sa mihaj\u00fa z\u00e1blesky svetla. Zrazu vid\u00ed seba ako jednu zo \u017eien, ktor\u00e9 klad\u00fa na st\u00f4l pred Je\u017ei\u0161a ko\u0161\u00edk s\u00a0ovoc\u00edm… Alebo: Mlad\u00fd \u010desk\u00fd maliar Kamil sa do Florencie prepravil stopom. T\u00fa\u017eil na vlastn\u00e9 o\u010di vidie\u0165 skvostn\u00e9 fresky ve\u013ek\u00e9ho Masaccia, zakladate\u013ea renesan\u010dn\u00e9ho maliarstva v kaplnke Brancacci. Ktor\u00e1 z\u00a0nich na neho zap\u00f4sobila najmocnej\u0161ie? Vyhnanie z\u00a0raja, \u010di Mart\u00fdrium Sv\u00e4t\u00e9ho J\u00e1na Krstite\u013ea? Doktorke Magherini sa Kamil zveril, \u017ee jeho sk\u00fasenos\u0165 bola z\u00e1rove\u0148 estetick\u00e1 i\u00a0extatick\u00e1. Ovl\u00e1dol ho pocit, \u017ee vych\u00e1dza zo svojho tela a\u00a0rozpl\u00fdva sa vo vzduchu…<\/p>\n

Na\u0161\u0165astie pre florentsk\u00fd turizmus Stendhalov syndr\u00f3m je do\u010dasn\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165, jeho sympt\u00f3my m\u00f4\u017eu trva\u0165 nieko\u013eko hod\u00edn a\u017e dn\u00ed. Odborn\u00edci upozor\u0148uj\u00fa, \u017ee na jeho vzniku m\u00f4\u017ee ma\u0165 podiel i stres z\u00a0nekone\u010dn\u00fdch radov tiahnucich sa pred poklad\u0148ami mestsk\u00fdch pam\u00e4tihodnost\u00ed a\u00a0bezoh\u013eadn\u00e9 davy \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm mus\u00ed kr\u00e1sou umenia zjemnen\u00fd turista \u010deli\u0165. Ak teda patr\u00edte medzi slab\u0161ie povahy, Florencii sa rad\u0161ej vyhnite. Alebo, ako hovor\u00ed report\u00e9r Jonathan Jones z\u00a0britsk\u00e9ho Guardianu: \u201eAk ste vo Florencii nepoci\u0165ovali mdloby, tak ste tam v\u00a0skuto\u010dnosti ani neboli.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/strong>Syndr\u00f3m Alice v\u00a0krajine z\u00e1zrakov<\/strong><\/p>\n

Charakteristika: <\/strong>Budete sa zmen\u0161ova\u0165 a\u00a0zv\u00e4\u010d\u0161ova\u0165. Alebo sa svet okolo v\u00e1s bude scvrk\u00e1va\u0165 a\u00a0roz\u0165ahova\u0165. A\u00a0mo\u017eno sa va\u0161e nohy, \u017eia\u013e, bez tela, rozhodn\u00fa vybra\u0165 kade \u013eah\u0161ie…<\/p>\n

Pomenovan\u00fd pod\u013ea: <\/strong>Hlavnej hrdinky Alici z\u00a0rozpr\u00e1vkovej knihy Lewisa Carolla.<\/p>\n

In\u00fd n\u00e1zov: <\/strong>Liliput\u00e1nske halucin\u00e1cie.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kde sa vzal jeho n\u00e1zov<\/strong><\/p>\n

Alica Liddell. Ako sa z\u00a0mal\u00e9ho diev\u010datka, dc\u00e9ry oxfordsk\u00e9ho dekana stane rozpr\u00e1vkov\u00e1 Alica v\u00a0krajine z\u00e1zrakov? Paradoxne v\u010faka jedn\u00e9mu profesorovi matematiky, ktor\u00fd s\u00fakal z ruk\u00e1va pr\u00edklady z algebry, trigonometrie \u010di Euklidovej geometrie, ale rovnako dobre \u017eongloval aj s\u00a0r\u00f4znymi ver\u0161ova\u010dkami, o\u00a0rozpr\u00e1van\u00ed v\u0161elijak\u00fdch vyfantaz\u00edrovan\u00fdch pr\u00edbehov ani nehovoriac. Jeho Alica sa vybrala do krajiny z\u00e1zrakov po\u010das jednej \u010dlnkova\u010dky, na ktor\u00fa p\u00e1n matematik zobral aj tri dc\u00e9ry svojho \u0161\u00e9fa. Z\u00a0nich t\u00e1 najmlad\u0161ia, desa\u0165ro\u010dn\u00e1 Alica, bola jeho srdcu zvl\u00e1\u0161\u0165 bl\u00edzka. Profesor chcel mal\u00fdm spolo\u010dn\u00ed\u010dkam spr\u00edjemni\u0165 chv\u00ed\u013eky v\u00fdletu pekn\u00fdm rozpr\u00e1van\u00edm, lo\u010fka si to ne\u010dujne \u0161inula po lesklej hladine jazera, a\u00a0tak za\u010dal spriada\u0165 nev\u0161edn\u00fd pr\u00edbeh… O\u00a0diev\u010datku Alici, ktor\u00e9 sed\u00ed unudene na brehu rieky, ke\u010f vtom zbad\u00e1 bieleho kr\u00e1lika. Kr\u00e1lik okolo nej prefi\u010d\u00ed ako snehov\u00e1 gu\u013ea, zjavne m\u00e1 napon\u00e1hlo, v behu vrhne poh\u013ead na svoje (!) vreckov\u00e9 hodinky a\u00a0spla\u0161ene za\u00fapie, \u017ee pr\u00edde neskoro. U\u0161iak zmizne v\u00a0nore, \u0161up, u\u017e ho niet, potom zaznie druh\u00e9 \u0161up a\u00a0u\u017e sa do nory k\u013a\u017ee aj Alica… Pad\u00e1 dlho, predlho, a\u017e hroz\u00ed nebezpe\u010denstvo, \u017ee vypadne na druhej strane zemegule, tam, kde \u013eudia chodia po hlav\u00e1ch. Namiesto toho sa sle\u010dinka ocitne v\u00a0z\u00e1zra\u010dnej krajine, tu nie\u010do vypije, tam pochr\u00fame, a\u017e sa s \u0148ou za\u010dn\u00fa dia\u0165 veci! \u201eDiv najdivovej\u0161\u00ed, div najdivovej\u0161\u00ed,\u201c zh\u00edkla Alica. (Od prekvapenia zabudla aj spr\u00e1vne hovori\u0165.) \u201eVe\u010f ja sa na\u0165ahujem ako ten najdlh\u0161\u00ed \u010falekoh\u013ead na svete. Zbohom, no\u017ei\u010dky moje!\u201c (Ke\u010f si pozrela na nohy, zdalo sa jej, \u017ee ich u\u017e-u\u017e strat\u00ed z\u00a0doh\u013eadu, tak ve\u013emi sa vz\u010fa\u013eovali.) \u201eAch, moje \u00faboh\u00e9 no\u017ei\u010dky, kto v\u00e1s teraz obuje a\u00a0kto na v\u00e1s natiahne pan\u010duchy? Ja to u\u017e asi nedok\u00e1\u017eem!.. \u201c \u201eAle mus\u00edm by\u0165 na ne dobr\u00e1,\u201c pomyslela si Alica, \u201ee\u0161te si zmyslia chodi\u0165 inou cestou, ako ja budem chcie\u0165!\u201c<\/p>\n

Alicine na\u0165ahova\u010dky skade ruka, tade noha sa diev\u010datk\u00e1m Liddelov\u00fdm ve\u013emi p\u00e1\u010dili a\u00a0ke\u010f Lewis Caroll kni\u017eku Alicino dobrodru\u017estvo v\u00a0podzemnej r\u00ed\u0161i vydal, te\u0161ili sa z\u00a0nej nielen deti, ale aj dospel\u00ed. Matematici v\u00a0knihe dodnes nach\u00e1dzaj\u00fa mno\u017estvo \u0161ifrovan\u00fdch h\u00e1daniek, jazykovedcov fascinuj\u00fa chytr\u00e9 slovn\u00e9 hra\u010dky, na tieto t\u00e9my sa u\u017e pop\u00edsali cel\u00e9 lit\u00e1nie…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Chorobopis a\u00a0\u010do hovoria odborn\u00edci<\/strong><\/p>\n

Ako dostal spisovate\u013e n\u00e1pad so zv\u00e4\u010d\u0161ovan\u00edm a\u00a0zmen\u0161ovan\u00edm sa svojej hrdinky? Kopla ho m\u00faza, alebo mal na to nejak\u00fd rukolapn\u00fd d\u00f4vod? Z\u00a0jeho vlastn\u00fdch pozn\u00e1mok vieme, \u017ee Lewis Carroll trpel siln\u00fdmi migr\u00e9nami, tak\u017ee existuj\u00fa n\u00e1zory, \u017ee podivn\u00e9 Alicine stavy mohol po\u010das migr\u00e9nov\u00fdch atakov za\u017e\u00edva\u0165 aj on s\u00e1m. V\u00a0atmosf\u00e9re hippies vznikali zasa te\u00f3rie, \u017ee si \u00faporn\u00e9 bolesti hlavy t\u00ed\u0161il halucinog\u00e9nnymi hubami (popr\u00edpade u\u017e\u00edval laudanum) a\u00a0v\u00a0ich opojen\u00ed vychystal mal\u00fa Alicu na trip do krajiny z\u00e1zrakov…<\/p>\n

Aj dnes lek\u00e1ri predpokladaj\u00fa, \u017ee sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom syndr\u00f3mu Alice v\u00a0krajine z\u00e1zrakov m\u00f4\u017eu by\u0165 siln\u00e9 bolesti hlavy, ke\u010f sa realita trie\u0161ti na tis\u00edc k\u00faskov a\u00a0na\u0161e zmysly akoby sa celkom zbl\u00e1znili: o\u010di vidia, ako n\u00e1m vlastn\u00e1 ruka mizne v\u00a0dia\u013eke, u\u0161i po\u010duj\u00fa tr\u00e1vu r\u00e1s\u0165, hlava poskakuje oddelen\u00e1 od tela, stromy vonku tancuj\u00fa a\u00a0\u010do dodnes st\u00e1lo prikovan\u00e9 k\u00a0zemi, to sa nadn\u00e1\u0161a a\u00a0levituje… Ko\u013ekokr\u00e1t ste si \u017eelali zmeni\u0165 sa na mal\u00e9ho \u0161kriatka, aby ste schovan\u00ed niekde za v\u00e1zou mohli pozorova\u0165, \u010do rob\u00ed v\u00e1\u0161 pes, ke\u010f nie ste doma? Ak u\u00a0v\u00e1s d\u00f4jde k\u00a0tejto premene, vtedy odborn\u00edci hovoria o\u00a0mikropsii, teda zrakovom vn\u00edman\u00ed v\u00a0zmen\u0161en\u00fdch rozmeroch – niekde sa ujal i n\u00e1zov \u201eliliput\u00e1nske halucin\u00e1cie\u201c pod\u013ea postavi\u010diek trpasli\u010d\u00edch obyvate\u013eov krajiny Liliput, medzi ktor\u00fdch sa zamotal lodn\u00fd kapit\u00e1n Lemuel Gulliver. Ale Gulliver pob\u00fdval aj v krajine obrov (opakom mikropsie je makropsia), kde na\u0148 \u00fato\u010dili osy ve\u013ek\u00e9 ako jarabice a\u00a0v\u00a0zuboch ho odvliekol z\u00e1hradn\u00edkov pes.. Podobnos\u0165 s\u00a0Lewisovou hrdinkou je s\u00edce \u010disto n\u00e1hodn\u00e1, av\u0161ak Alicin syndr\u00f3m by sa pokojne mohol vola\u0165 aj po Gulliverovi…<\/p>\n

 <\/p>\n

Historick\u00e9 pramene a kto ho objavil <\/strong><\/p>\n

… ale nevol\u00e1 sa, lebo britsk\u00fd psychiater John Todd v\u00a0roku 1955 nazval obsk\u00farne pr\u00edznaky vn\u00edmania zdeformovanej reality u\u00a0svojich pacientov syndr\u00f3mom Alice v\u00a0krajine z\u00e1zrakov. Ak nejde o\u00a0n\u00e1dor, epilepsiu \u010di in\u00e9 ochorenie mozgu, ba ani du\u0161evn\u00fa poruchu ako napr\u00edklad schizofr\u00e9nia, v\u00e4\u010d\u0161inov\u00fdmi obe\u0165ami Alicinho syndr\u00f3mu sa st\u00e1vaj\u00fa mal\u00e9 deti. Ist\u00e1 Alice Johnsone op\u00edsala svoj z\u00e1\u017eitok z\u00a0detstva sp\u00f4soben\u00fd syndr\u00f3mom jej menovkyne: \u201eLe\u017eala som v\u00a0posteli a\u00a0pomali\u010dky sa norila do sp\u00e1nku. Zrazu som za\u010dala c\u00edti\u0165 jemn\u00fd tlak na o\u010diach. Otvorila som ich a\u00a0moja izba vyzerala, akoby som sa na \u0148u pozerala zl\u00fdm koncom \u010falekoh\u013eadu: v\u0161etok n\u00e1bytok, plag\u00e1ty na sten\u00e1ch boli mali\u010dk\u00e9 ako z\u00a0dom\u010deka pre b\u00e1biky. Oproti tomu ja sama som bola tak\u00e1 obrovsk\u00e1, a\u017e sa mi zazdalo, \u017ee sa kon\u010dekmi prstov m\u00f4\u017eem dotkn\u00fa\u0165 stropu.\u201c Deti so syndr\u00f3mom Alice v\u00a0krajine z\u00e1zrakov sa n\u00edm a\u017e tak netr\u00e1pia, ani sa neboja, zmenen\u00e9 rozmery sveta i\u00a0seba sam\u00fdch prijm\u00fa ako fakt. A\u00a0v\u00a0desiatom \u010di dvan\u00e1stom roku \u017eivota spravidla v\u0161etko to zmen\u0161ovanie a\u00a0zv\u00e4\u010d\u0161ovanie z\u00a0nich bez ujmy na zdrav\u00ed vyprch\u00e1 nav\u017edy. Ale nemus\u00ed. Britsk\u00fd spisovate\u013e Craig Russel k\u00a0tomu poznamen\u00e1va: \u201eAko v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed s\u00a0t\u00fdmto ochoren\u00edm, i ja som z\u00a0neho vyr\u00e1stol, hoci ob\u010das m\u00e1m ‚svoje chv\u00ed\u013eky‘. Moja posledn\u00e1 epiz\u00f3da sa udiala asi pre piatimi rokmi. St\u00e1l som v\u00a0kuchyni a rozpr\u00e1val som sa s\u00a0man\u017eelkou. Bol som pln\u00fd energie, h\u00fdril som n\u00e1padmi na nov\u00fa knihu. Zrazu som sa zastavil a celkom pokojne vysvetlil svojej \u017eene, \u017ee jej zmizla polovica tv\u00e1re. Ke\u010f som sa rozhliadol okolo seba, ch\u00fdbali aj \u010fal\u0161ie k\u00fasky tohto sveta. Bolo to, ako ke\u010f pozer\u00e1te digit\u00e1lnu telev\u00edziu a\u00a0zrazu sa pokaz\u00ed obraz a\u00a0vypadn\u00fa cel\u00e9 zhluky pixelov. T\u00e1 vec s\u00a0tv\u00e1rou mojej \u017eeny bola \u00faplne rovnak\u00e1, ako ke\u010f Alica videla, ako zmizla tv\u00e1r ma\u010dky \u0160k\u013eabky a\u00a0zostal po nej len jej potrhnut\u00fd \u00fasmev…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Diogenov syndr\u00f3m<\/strong><\/p>\n

Charakteristika: <\/strong>\u017dijete osamelo, v\u00a0dome \u010di byte plnom nepotrebn\u00fdch harab\u00fard, s\u00a0desiatimi ma\u010dkami. Pri \u017eivote v\u00e1s dr\u017e\u00ed iba toto zhroma\u017e\u010fovanie vec\u00ed. Ak by v\u00e1s niekto chcel od nich oddeli\u0165, budete sa br\u00e1ni\u0165 ako lev!<\/p>\n

Pomenovan\u00fd pod\u013ea: <\/strong>Starogr\u00e9ckeho filozofa Diogena zo Sin\u00f3py.<\/p>\n

In\u00fd n\u00e1zov: <\/strong>Syndr\u00f3m sle\u010dny Havishamovej.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kde sa vzal jeho n\u00e1zov<\/strong><\/p>\n

Sokrates, jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch filozofov staroveku, autor sl\u00e1vneho v\u00fdroku \u201eViem, \u017ee ni\u010d neviem.\u201c Tento skromn\u00fd mu\u017e sa raz prech\u00e1dzal po trhu, obzeral si vystavovan\u00fd tovar, ke\u010f tu zvolal: \u201eKo\u013eko je na svete vec\u00ed, ktor\u00e9 v\u00f4bec nepotrebujem!\u201c O p\u00e1r rokov jeho v\u00fdrok doviedol do krajnosti Diogenes zo Sin\u00f3py. Tento, pod\u013ea mienky mnoh\u00fdch, bl\u00e1zon preb\u00fdval v sude a\u00a0jeho majetok tvorili tri oby\u010dajn\u00e9 veci: kab\u00e1t, palica a\u00a0vrece na chlieb. Inde sa p\u00ed\u0161e, \u017ee mu posta\u010dila iba miska na vodu, ke\u010f v\u0161ak raz pozoroval pij\u00faceho psa, odhodil aj t\u00fa. Pes je po gr\u00e9cky \u201eky\u00f3n\u201c, odtia\u013e kynici – tak sa za\u010dalo hovori\u0165 Diogenov\u00fdm nasledovn\u00edkom a vznikla kynick\u00e1 filozofia. Pod\u013ea nej \u0161\u0165astie \u010dloveka nespo\u010d\u00edva v\u00a0hromaden\u00ed vec\u00ed \u010di prchavom uspokojen\u00ed materi\u00e1lnych potrieb. Hromadenie statkov n\u00e1s rob\u00ed z\u00e1visl\u00fdmi, \u017eenieme sa za pominute\u013en\u00fdmi statkami a\u00a0chceme st\u00e1le viac. A\u00a0viac. Skuto\u010dn\u00e9 \u0161\u0165astie spo\u010d\u00edva vo vn\u00fatornej slobode, a\u00a0tak, parafr\u00e1zuj\u00fac Sokrata, vol\u00e1me: \u201eViem, \u017ee ni\u010d nepotrebujem!\u201c Lebo ke\u010f ni\u010d nem\u00e1me, nik n\u00e1m ni\u010d nevezme, za ni\u010d\u00edm ne\u017eialime, vtedy patr\u00edme len a\u00a0len sami sebe…<\/p>\n

Diogenes nikdy nepracoval, bol chudobn\u00fd ako kostoln\u00e1 my\u0161, vo\u010di radov\u00e1nkam vonkaj\u0161ieho sveta, vr\u00e1tane politiky a\u00a0moci poci\u0165oval apatiu (z gr\u00e9ckeho \u201ea\u201c, bez a\u00a0\u201epathos\u201c, em\u00f3cie). Ke\u010f ho raz nav\u0161t\u00edvil ve\u013ek\u00fd dobyvate\u013e Alexander Ve\u013ek\u00fd s\u00a0ot\u00e1zkou, \u010do by mohol pre neho urobi\u0165, Diogenes mu odvetil: \u201eUst\u00fap trochu nabok, lebo mi zacl\u00e1\u0148a\u0161 slnko.\u201c Inokedy sa u\u00a0neho zastavil filozof Aristippos, ktor\u00fd na dvore panovn\u00edka viedol pohodln\u00fd \u017eivot. Diogenes pr\u00e1ve ve\u010deral \u0161o\u0161ovicu so such\u00fdm\u00a0chlebom, ke\u010f sa mu Aristippos prihovoril: \u201eVid\u00ed\u0161, keby si trochu polichotil kr\u00e1\u013eovi, nemusel by si jes\u0165 toto \u00faboh\u00e9 jedlo.\u201c A Diogenes mu na to odvetil: \u201eNau\u010d sa \u017eivi\u0165 \u0161o\u0161ovicou a\u00a0nemus\u00ed\u0161 sa to\u013eko zalie\u010da\u0165 kr\u00e1\u013eovi.\u201c \u0160koda, \u017ee dnes slov\u00e1 odvoden\u00e9 od p\u00f4vodn\u00e9ho kynik nadobudli pejorat\u00edvny v\u00fdznam. Cynick\u00fd znamen\u00e1 dnes bezcitn\u00fd, bezoh\u013eadn\u00fd, \u013eahostajn\u00fd…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Chorobopis a\u00a0\u010do hovoria odborn\u00edci <\/strong><\/p>\n

Antonymum – \u010fal\u0161\u00ed gr\u00e9cky v\u00fdraz ozna\u010duje jav, ke\u010f slovo nadob\u00fada opa\u010dn\u00fd v\u00fdznam. A\u00a0to je aj pr\u00edpad Diogenovho syndr\u00f3mu. Lebo celkom v\u00a0protiklade vo\u010di Sokratovi a kynikom, \u010dlovek trpiaci Diogenov\u00fdm syndr\u00f3mom sa riadi heslom: \u201eToto v\u0161etko chcem! Toto potrebujem!\u201c Ale na rozdiel od r\u00f4znych zberate\u013eov, ktor\u00fdm ich kon\u00ed\u010dky dok\u00e1\u017eu tie\u017e pekne prer\u00e1s\u0165 cez hlavu, hromadi\u010di postihnut\u00ed Diogenov\u00fdm syndr\u00f3mom zbieraj\u00fa nezmyseln\u00e9 haraburdy, z\u00e1sadne ni\u010d nevyhadzuj\u00fa, doslova kopia odpadky a ve\u013emi \u010dasto sa o\u00a0strechu nad hlavou delia s\u00a0ne\u00famern\u00fdm mno\u017estvom dom\u00e1cich mil\u00e1\u010dikov. Ich \u0161kre\u010dkovanie prerast\u00e1 do obludn\u00fdch rozmerov, zanedb\u00e1vaj\u00fa vlastn\u00fd zov\u0148aj\u0161ok, ich hygienick\u00e9 n\u00e1vyky – fujtajfl! – a\u017e sa pomaly sami menia na p\u00e1chnucu k\u00f4pku odpadkov. Touto poruchou, zvanou aj \u201ehoarding disorder\u201c (porucha hromadenia) trpia najm\u00e4 star\u00ed, soci\u00e1lne izolovan\u00ed \u013eudia, u\u00a0ktor\u00fdch pravdepodobne u\u017e prepukli aj \u010fal\u0161ie du\u0161evn\u00e9 ochorenia, naj\u010dastej\u0161ie stareck\u00e1 demencia. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee Diogenov syndr\u00f3m sa vyskytuje naprie\u010d v\u0161etk\u00fdmi kult\u00farami, popisuj\u00fa ho tak eur\u00f3pski, ako aj \u010d\u00ednski lek\u00e1ri. \u010cloveka sa zmoc\u0148uje pomaly, bl\u00ed\u017ei sa nebadane, bod zlomu m\u00f4\u017ee nasta\u0165 v\u00a0d\u00f4sledku nejakej traumatickej udalosti – smr\u0165 partnera, ale treb\u00e1rs i\u00a0odchod do d\u00f4chodku. Nie nadarmo sa cynicky zvykne hovori\u0165, \u017ee d\u00f4chodca u\u017e patr\u00ed akur\u00e1t tak do star\u00e9ho \u017eeleza…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Historick\u00e9 pramene a kto ho objavil<\/strong><\/p>\n

Anglick\u00ed psychiatri D. Macmillan a\u00a0P. Shaw publikovali v\u00a0roku 1966 \u0161t\u00fadiu Senile breakdown in standards of personal and environmental cleanliness. (Seniln\u00fd rozpad noriem osobnej a\u00a0environment\u00e1lnej \u010distoty). T\u00e1to pr\u00e1ca vznikla ako v\u00fdsledok pozorovania seniorov, ktor\u00fdch im vytipovali soci\u00e1lni pracovn\u00edci v Nottinghame. Z\u00a0nich potom vyprofilovali typick\u00e9ho pacienta trpiaceho Diogenov\u00fdch syndr\u00f3mom. Je n\u00edm trudnomyse\u013en\u00e1 star\u00e1 \u017eena okolo sedemdesiatky (t\u00fdmto sa redakcia ospravedl\u0148uje v\u0161etk\u00fdm \u0161armantn\u00fdm a vit\u00e1lnym sedemdesiatni\u010dk\u00e1m), \u017eij\u00faca osamote v\u00a0dezol\u00e1tne zni\u010denom byte, zavalen\u00e1 odpadkami. T\u00e1to \u017eena nedb\u00e1 o\u00a0svoj v\u00fdzor a\u00a0hoci si \u010dasto (aj\u00a0v\u00fddatne) cvrkne do nohavi\u010diek, na hygienu ka\u0161le, tak\u017ee ju zaru\u010dene dostihn\u00fa aj r\u00f4zne ko\u017en\u00e9 probl\u00e9my. Pod\u013ea susedov a\u00a0zn\u00e1mych m\u00e1 komplikovan\u00fa povahu, je tvrdohlav\u00e1, dominantn\u00e1, ha\u0161teriv\u00e1, tajnostk\u00e1rska a ve\u013emi nepriate\u013esk\u00e1 k\u00a0okoliu. Vo svojom byte m\u00e1 takmer permanentne zatiahnut\u00e9 z\u00e1vesy alebo okn\u00e1 zakryt\u00e9 kart\u00f3nmi \u010di novinov\u00fdm papierom. Ak jej pon\u00faknete pomoc, urazene v\u00e1s odmietne, ak nazna\u010d\u00edte \u010dosi o\u00a0nepr\u00edjemnom z\u00e1pachu, pravdepodobne nebude v\u00f4bec ch\u00e1pa\u0165, o\u00a0\u010dom to\u010d\u00edte…<\/p>\n

Aby sme v\u00a0tom nenechali len \u017eeny, tu je pr\u00edbeh mu\u017ea, ktor\u00e9ho opisuje na svojom blogu zn\u00e1my \u010desk\u00fd psychiater Radkin Honz\u00e1k. Tomuto p\u00e1novi sa stalo nie\u010do neuverite\u013en\u00e9: s\u00e1m seba vytla\u010dil z\u00a0bytu. Ako patologick\u00fd zbera\u010d sa zameral na papier, teda \u201enoviny, \u010dasopisy, let\u00e1ky, kalend\u00e1re, plag\u00e1ty a\u00a0in\u00e9 tla\u010doviny,\u201c p\u00ed\u0161e doktor Honz\u00e1k a\u00a0pokra\u010duje: \u201eV\u0161etko starostlivo ukladal a\u00a0vo svojej dvojgars\u00f3nke systematicky postupoval od okien ku dver\u00e1m… Ist\u00fd \u010das mu na b\u00fdvanie zost\u00e1vala \u00fazka \u0161k\u00e1ra v\u00a0predsieni \u00fastiaca do z\u00e1chodu z\u00a0jednej a\u00a0ku vchodov\u00fdm dver\u00e1m z\u00a0druhej strany, ale aj t\u00e1 \u010doskoro zmizla pod n\u00e1nosmi papierov a\u00a0on sa ocitol pred dverami. Tam p\u00e1r dn\u00ed bivakoval, ne\u017e ho nevrl\u00ed obyvatelia domu vy\u0161tvali.\u201c P\u00e1nko skon\u010dil medzi bezdomovcami v\u00a0kan\u00e1le, kde dostal z\u00e1pal p\u013e\u00fac, tak\u017ee putoval do nemocnice a\u00a0n\u00e1sledne na psychiatriu.<\/p>\n

Lek\u00e1ri sa\u00a0zhoduj\u00fa, \u017ee lie\u010dba \u013eud\u00ed s\u00a0Diogenov\u00fdm syndr\u00f3mom je ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e1 a\u00a0vy\u017eaduje si komplexn\u00fd pr\u00edstup. Doktorka Petra Do\u010dkalov\u00e1 pre \u010desk\u00fd denn\u00edk N uviedla, \u017ee sa e\u0161te osobne nestretla so \u017eiadnym vylie\u010den\u00fdm pr\u00edpadom. Pr\u00e1ve naopak, jej pacienti znovu zah\u00e1jili proces hromadenia e\u0161te na nemocni\u010dnom l\u00f4\u017eku: z\u00a0nedostatku in\u00fdch materi\u00e1lov odkladali si aspo\u0148 t\u00e9gliky na k\u00e1vu \u010di pou\u017eit\u00e9 vreckovky…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Syndr\u00f3m bar\u00f3na Pr\u00e1\u0161ila <\/strong><\/p>\n

Charakteristika: <\/strong>Ak ste niekedy videli film s\u00a0Vlastom Burianom alebo Milo\u0161om Kopeck\u00fdm, potom viete, \u017ee bar\u00f3n Pr\u00e1\u0161il klame, a\u017e sa mu z\u00a0huby pr\u00e1\u0161i.<\/p>\n

Pomenovan\u00fd pod\u013ea: <\/strong>Nemeck\u00e9ho bar\u00f3na Friedricha Hieronyma M\u00fcnchhausena, v\u00a0na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch zn\u00e1meho ako bar\u00f3n Pr\u00e1\u0161il.<\/p>\n

In\u00fd n\u00e1zov: <\/strong>Faktick\u00e1 porucha vn\u00faten\u00e1 sebe sam\u00e9mu alebo Faktick\u00e1 porucha pridelen\u00e1 in\u00e9mu.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kde sa vzal jeho n\u00e1zov<\/strong><\/p>\n

T\u00e1 kniha m\u00e1 dlho\u010dizn\u00fd n\u00e1zov, nu\u017e \u010dujme. Vol\u00e1 sa Rozpr\u00e1vanie bar\u00f3na M\u00fcnchhausena o\u00a0jeho \u00fa\u017easn\u00fdch cest\u00e1ch a\u00a0v\u00fdprav\u00e1ch v\u00a0Rusku. Ale pozor, to nie je v\u0161etko, na obale prv\u00e9ho anglick\u00e9ho vydania z\u00a0roku 1795 \u010falej stoj\u00ed: \u201ePokorne venovan\u00e9 a\u00a0odpor\u00fa\u010dan\u00e9 vidieckym d\u017eentlmenom, ktor\u00ed ho m\u00f4\u017eu opakova\u0165 ako svoje vlastn\u00e9 po po\u013eova\u010dke, na konsk\u00fdch dostihoch, pri vodn\u00fdch \u0161portoch a\u00a0in\u00fdch tak\u00fdchto zdvoril\u00fdch zhroma\u017edeniach, pri f\u013ea\u0161ke a\u00a0okolo oh\u0148a.\u201c Uf, treba ale hne\u010f na za\u010diatku upozorni\u0165, \u017ee aj ke\u010f odvol\u00e1vaj\u00fac sa na bar\u00f3na, nejde o\u00a0rozpr\u00e1vanie z\u00a0prvej ruky, autorom diela s\u00a0t\u00fdmto rozvl\u00e1\u010dnym n\u00e1zvom je liter\u00e1t pochybnej povesti Rudolf Erich Raspe, ktor\u00fd \u00fadajne menovan\u00e9ho bar\u00f3na poznal a\u00a0nad\u0161en\u00fd jeho historkami ich sp\u00edsal do kni\u017eky. Friedrich Hieronymus, slobodn\u00fd p\u00e1n von M\u00fcnchhausen, skuto\u010dne existoval, bol to \u0161\u013eachtic naroden\u00fd v\u00a0Hannoveri a vojak bojuj\u00faci v\u00a0r\u00f4znych krajin\u00e1ch a\u00a0vojn\u00e1ch, napr\u00edklad aj proti osmansk\u00fdm Turkom. Tie\u017e to bol chlap\u00edk s\u00a0bujnou fant\u00e1ziou, ktor\u00fd svojich host\u00ed zab\u00e1val r\u00f4znymi historkami \u00e1 la Absurdistan a v\u010faka tomu vo\u0161iel do dej\u00edn ako L\u00fcgebaron (Bar\u00f3n l\u017e\u00ed). Kni\u017en\u00fd hrdina s\u00a0jeho menom napr\u00edklad vykres\u013euje, ako ho vez\u00fac sa na saniach prepadol vlk, zahryzol sa do zadku ko\u0148a, prehr\u00fdzol sa a\u017e k\u00a0jeho hlave a potom \u0165ahal sane namiesto neho. Alebo ako raz na\u010fabil na besn\u00e9ho buldoga, na ktor\u00e9ho hodil svoj kab\u00e1t. Ten sa od psa nakazil besnotou a potom v\u00a0\u0161atn\u00edku roztrhal ostatn\u00e9 bar\u00f3nove oble\u010denie. Bar\u00f3n sa tie\u017e dvakr\u00e1t dostal a\u017e na Mesiac (raz ho tam dopravila lo\u010f, ktor\u00fa po\u010das b\u00farky zdvihla do neba vzd\u00favaj\u00faca sa morsk\u00e1 hladina), po\u010das vojensk\u00e9ho \u0165a\u017eenia proti Turkom lietal na delov\u00fdch guliach a ke\u010f mu hrozilo, \u017ee zahynie vo vlhk\u00fdch mo\u010diaroch, vytiahol sa z\u00a0nich za svoj vlastn\u00fd vrko\u010d…<\/p>\n

 <\/p>\n

Chorobopis a\u00a0\u010do hovoria odborn\u00edci <\/strong><\/p>\n

Teraz ale v\u00e1\u017ene, pri \u010d\u00edtan\u00ed \u010fal\u0161ieho pr\u00edbehu to a\u017e tak\u00e1 sranda nie je… V\u00a0doku-seri\u00e1li Mami\u010dka m\u0155tva, najdrah\u0161ia sa stret\u00e1vame s\u00a0pani Dee Dee Blanchard a\u00a0jej dc\u00e9rou Gypsy Rose. Gypsy je na voz\u00ed\u010dku, diev\u010datko vetch\u00e9 ako p\u00e1perie, od b\u00e1b\u00e4tka chor\u00e9, ktor\u00e9 ka\u017ed\u00fdm rokom schv\u00e1tila nejak\u00e1 in\u00e1 pliaga: svalov\u00e1 dystrofia, epilepsia, probl\u00e9my so sluchom i\u00a0zrakom, leuk\u00e9mia, preto t\u00e1 hol\u00e1 hlavi\u010dka, pri poh\u013eade na ktor\u00fa puk\u00e1 srdce, ale mama Dee Dee ju zdob\u00ed \u010delenkami, ru\u017eov\u00fdmi ma\u0161\u013eami, detsk\u00fdmi paroch\u0148ami, aby dc\u00e9re spravila rados\u0165. Dee Dee pre dc\u00e9ru obetovala cel\u00fd svoj \u017eivot, \u201ev\u017edy hovor\u00edm, \u017ee som na svete len preto, aby som bola tvoja mama,\u201c \u0161evel\u00ed do mikrof\u00f3nu na jednej z\u00a0mno\u017estva charitat\u00edvnych akci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00a0dc\u00e9rou absolvuje. Mamka sa od diev\u010datka nehne ani na krok, lebo hoci m\u00e1 Gypsy p\u00e4tn\u00e1s\u0165, ment\u00e1lne je na \u00farovni sedemro\u010dn\u00e9ho decka, opatera o\u00a0\u0148u si vy\u017eaduje 24-hodinov\u00e9 pln\u00e9 nasadenie. Mama sa nevzd\u00e1va a\u00a0obieha lek\u00e1rov, jej dc\u00e9ra trp\u00ed, robte s\u00a0\u0148ou nie\u010do, pozrite, ako slint\u00e1, ve\u010f sa zadus\u00ed! Pom\u00f4\u017ee jej, ke\u010f jej lek\u00e1ri odstr\u00e1nia slinn\u00e9 \u017e\u013eazy? Ak \u00e1no, ideme do toho! Lek\u00e1ri Gypsy vy\u0161etruj\u00fa odu\u0161u, predpisuj\u00fa lieky, vypisuj\u00fa \u017eiadanky na r\u00f4zne \u0161peci\u00e1lne vy\u0161etrenia, ale ako sa zd\u00e1, veda je v\u00a0pr\u00edpade Gypsy Rose bezmocn\u00e1. Napr\u00edklad svalov\u00e1 dystrofia sa u\u00a0detsk\u00e9ho neurol\u00f3ga nepotvrdila, napriek tomu, \u201eako ud\u00e1va matka\u201c, p\u00ed\u0161e sa v\u00a0chorobopise, diev\u010datko sa neudr\u017e\u00ed na noh\u00e1ch. Ale\u00a0kto lep\u0161ie pozn\u00e1 svoju dc\u00e9ru ako jej obetav\u00e1 a\u00a0starostliv\u00e1 matka?<\/p>\n

\u010cas v\u0161ak nezastav\u00ed\u0161 a\u00a0aj ment\u00e1lne zaostal\u00e1 Gypsy Rose dospieva. Cez internetov\u00fa zoznamku si potajomky na\u0161la chalana, s\u00a0ktor\u00fdm napokon v\u00a0opare romanticko-deviantn\u00fdch predst\u00e1v o\u00a0princovi na bielom koni, ktor\u00fd ju docv\u00e1la zachr\u00e1ni\u0165, zosnovala matkinu vra\u017edu. Teda, vra\u017edil on, jej milovan\u00fd \u201ep\u00e1n\u201c Nicolas, ktor\u00e9ho vzru\u0161uje sado-maso, ona mu iba pripravila n\u00f4\u017e a\u00a0nechala otvoren\u00fa br\u00e1ni\u010dku. Ke\u010f vrah\u00fansky p\u00e1rik pol\u00edcia dochytila, bol to \u0161ok. Susedia nevedeli, \u010di maj\u00fa sk\u00f4r odpadn\u00fa\u0165 z\u00a0toho, \u017ee Gypsy Rose zamordovala matku, alebo \u017ee Gypsy Rose vie norm\u00e1lne chodi\u0165. A\u00a0\u017ee nem\u00e1 p\u00e4tn\u00e1s\u0165, ale dvadsa\u0165tri rokov. \u017de je dospel\u00e1, mobiln\u00e1 a\u00a0v\u00f4bec nie na smr\u0165 chor\u00e1. To v\u0161etko si jej matka vymyslela…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Historick\u00e9 pramene a kto ho objavil<\/strong><\/p>\n

Du\u0161evn\u00fa poruchu, ktorou trpela Ameri\u010danka Dee Dee Blanchard, prv\u00fdkr\u00e1t op\u00edsal doktor Richard Asher v\u00a0roku 1951 a\u00a0pomenoval ju po bar\u00f3novi von M\u00fcnchhausenovi (teda Pr\u00e1\u0161ilovi). \u201eAko sl\u00e1vny bar\u00f3n,\u201c nap\u00edsal doktor Asher, \u201eaj \u013eudia, ktor\u00fdch sa to t\u00fdka, sa vyd\u00e1vaj\u00fa na divok\u00e9 cesty a\u00a0ich pr\u00edbehy, podobne ako tie jeho, s\u00fa tak\u00e9 dramatick\u00e9, ako nepravdiv\u00e9.\u201c V\u00a0skratke povedan\u00e9, \u013eudia trpiaci syndr\u00f3mom bar\u00f3na Pr\u00e1\u0161ila predstieraj\u00fa alebo simuluj\u00fa pr\u00edznaky r\u00f4znych chor\u00f4b, aby vzbudili sympatie a up\u00fatali na seba pozornos\u0165. Pod\u013ea profesora psychiatrie Marca Feldmana pani Dee Dee Blanchard trpela naj\u0165a\u017e\u0161ou formou M\u00fcnchhausenovho syndr\u00f3mu, s\u00a0ak\u00fdm sa vo svojej praxi v\u00f4bec stretol. Ke\u010f\u017ee domnel\u00e9 choroby nepripisovala sebe, ale dc\u00e9re, \u0161lo o M\u00fcnchhausenov syndr\u00f3m by proxy, teda v\u00a0zast\u00fapen\u00ed. A\u00a0pr\u00e1ve tento typ sa naj\u010dastej\u0161ie vyskytuje u matiek, ktor\u00e9 takto t\u00fdraj\u00fa svoje deti. Je \u0165a\u017eko diagnostikovan\u00fd, lebo navonok sa m\u00f4\u017ee prejavova\u0165 ako pr\u00edli\u0161n\u00e1 (i ke\u010f \u010dasto a\u017e chorobn\u00e1) starostlivos\u0165. Matky trpiace M\u00fcnchhausenov\u00fdm syndr\u00f3mom lek\u00e1rom klam\u00fa o\u00a0zdravotnom stave svojich det\u00ed, vym\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa si a pripisuj\u00fa im choroby, ktor\u00e9 nikdy nemali, fal\u0161uj\u00fa zdravotn\u00e9 z\u00e1znamy, svojvo\u013ene pod\u00e1vaj\u00fa de\u0165om r\u00f4zne lieky (Dee Dee kradla lek\u00e1rom pr\u00e1zdne recepty, ktor\u00e9 si sama vypisovala), aby tak u\u00a0nich z\u00e1merne vyvolali chorobn\u00e9 stavy. Dok\u00e1\u017eu svoje die\u0165a n\u00fati\u0165 na zvracanie, obari\u0165, pridusi\u0165, priotr\u00e1vi\u0165, Dee Dee nadrogovala dc\u00e9ru, ke\u010f sa na \u0148u pri\u0161la pozrie\u0165 soci\u00e1lna pracovn\u00ed\u010dka alebo jej na \u010fasn\u00e1 nastriekala lok\u00e1lne anestetikum, aby pred lek\u00e1rmi slintala. A ke\u010f zdravotn\u00e1 ma\u0161in\u00e9ria spolupracuje: lek\u00e1ri po\u0161l\u00fa matku s\u00a0mal\u00fdm pacientom na \u017eiadan\u00e9 vy\u0161etrenie, z\u00e1krok \u010di oper\u00e1ciu, pr\u00edde uspokojenie. \u201eTakto si kompenzuj\u00fa pozornos\u0165 a\u00a0s\u00facit, ktor\u00e9 inak nem\u00f4\u017eu dosiahnu\u0165,\u201c vysvet\u013euje doktor Feldman. In\u00e1 obe\u0165, novin\u00e1rka Marisa Gwidt opisovala, ako jej matka roky tvrdila, \u017ee m\u00e1 rakovinu prsn\u00edka, a\u00a0to aj napriek tomu, \u017ee jej lek\u00e1ri ni\u010d nena\u0161li. Marisa hovor\u00ed, \u017ee mame bezv\u00fdhradne verila. Spisovate\u013eke Julie Gregory mama skoro privodila otvoren\u00fa oper\u00e1ciu srdca, ktor\u00fa napokon lek\u00e1ri odmietli zrealizova\u0165. Julia namiesto toho, aby sa te\u0161ila, \u017ee je zdrav\u00e1, c\u00edtila sa vinn\u00e1, \u017ee matku, ktor\u00e1 jej prejavuje to\u013eko l\u00e1sky, sklamala…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Wikimedia Commons<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Ke\u010f niekto povie, \u017ee si pripad\u00e1 ako Alenka v\u00a0r\u00ed\u0161i divov, mo\u017eno ani netu\u0161\u00ed, \u010do hovor\u00ed, lebo v\u00a0opa\u010dnom pr\u00edpade by pravdepodobne nah\u00e1\u0148al svoje nohy, ktor\u00e9 sa rozhodli vyda\u0165 in\u00fdm smerom ako zvy\u0161ok jeho tela. Tak to aspo\u0148 c\u00edtila Alenka (alias Alica), ke\u010f spadla do zaja\u010dej nory v\u00a0jednej z\u00a0najmilovanej\u0161\u00edch detsk\u00fdch rozpr\u00e1vok. \u013dudsk\u00e1 psych\u00e9 dok\u00e1\u017ee vyprodukova\u0165 v\u0161elijak\u00e9 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":10204,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[111,11],"tags":[],"class_list":["post-10197","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jun-2022","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10197","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10197"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10197\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10206,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10197\/revisions\/10206"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10204"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10197"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10197"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10197"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}