{"id":10289,"date":"2022-07-15T20:54:03","date_gmt":"2022-07-15T18:54:03","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=10289"},"modified":"2022-07-15T20:54:03","modified_gmt":"2022-07-15T18:54:03","slug":"tove-jansson-muminkovia-finsky-narodny-poklad","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/tove-jansson-muminkovia-finsky-narodny-poklad\/","title":{"rendered":"Tove Jansson & Muminkovia – F\u00ednsky n\u00e1rodn\u00fd poklad"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

V\u00fdzorom pripom\u00ednaj\u00fa roztomil\u00fdch okat\u00fdch hro\u0161\u00edkov, predsa v\u0161ak maj\u00fa svojimi kladmi aj z\u00e1pormi omnoho viac spolo\u010dn\u00e9ho s \u013eu\u010fmi. \u013dahu\u010dko si teda z\u00edskali srdcia mili\u00f3nov mal\u00fdch a ve\u013ek\u00fdch \u010ditate\u013eov, no svojej drahej Moominmamma t\u00fdm urobili medvediu slu\u017ebu. Jej \u010fal\u0161iu v\u00fdtvarn\u00fa a liter\u00e1rnu tvorbu toti\u017e \u00faplne schovali do vrecka alebo azda pod papra\u010f v Muminkovskom \u00fadol\u00ed… A tam teda rozhodne nepatr\u00ed.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ani pri najlep\u0161ej v\u00f4li sa osudy Muminkov a\u00a0ich liter\u00e1rnej mamy nedaj\u00fa celkom oddeli\u0165. Muminkovia, to je vlastne ich autorka Tove, jej otec, mama, milenci, milenky a priatelia a ak by sme ve\u013emi chceli, pokojne by sme jej \u017eivotn\u00fd pr\u00edbeh mohli vyrozpr\u00e1va\u0165 cez ich pr\u00edbehy. Medzi svetom re\u00e1lnych Janssonovcov a\u00a0vyb\u00e1jen\u00fdch Muminkov bada\u0165 mno\u017estvo paralel, tou najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou je v\u0161ak skuto\u010dnos\u0165, \u017ee ich domov bol v\u017edy ostrovom bezpe\u010dia v rozb\u00farenom mori udalost\u00ed. Muminkovia si ho zalo\u017eili v \u010darovnom \u00fadol\u00ed, Janssonovci zasa v jednom zo secesn\u00fdch domov elegantnej helsinskej \u0161tvrte Katajanokka, ktor\u00e1 vtedy spolu s celou krajinou patrila pod Rusk\u00fa r\u00ed\u0161u. Z f\u00ednskej metropoly poch\u00e1dzal soch\u00e1r Viktor Jansson, \u010dlen miestnej \u0161v\u00e9dskej men\u0161iny, ktor\u00fd sa v roku 1910 po\u010das \u0161t\u00fadia v Par\u00ed\u017ei zamiloval do \u0161tudentky architekt\u00fary Signe Hammarsten zo \u0160tokholmu. Dvojica sa zosob\u00e1\u0161ila a\u00a0vo franc\u00fazskej metropole spo\u010diatku aj \u017eila, v\u00a0roku 1914 sa v\u0161ak pres\u0165ahovali do F\u00ednska, kde sa im 9. augusta narodila dc\u00e9ra Tove Marika. S pravideln\u00fdm odstupom \u0161iestich rokov k nej potom na svet pribudli aj bratia Per Olov a Lars.<\/p>\n

 <\/p>\n

Umelky\u0148ou od narodenia<\/strong><\/p>\n

Deti vyrastali v boh\u00e9mskom prostred\u00ed, kde ich domov sl\u00fa\u017eil z\u00e1rove\u0148 ako ateli\u00e9r a umenie predstavovalo s\u00fa\u010das\u0165 ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota aj zmysel existencie. Rodina kl\u00e1dla d\u00f4raz na to, aby veci v ich dom\u00e1cnosti, hoci len mu\u0161\u013ea, kamienok \u010di kvet, boli vizu\u00e1lne pekn\u00e9. Charizmatick\u00fd Viktor tvoril sochy \u017eien (neraz im vtla\u010dil podobu vlastnej dc\u00e9ry) a Signe p\u00f4sobila ako ilustr\u00e1torka. Mal\u00e1 Tove jej \u010dasto sed\u00e1vala v lone a sledovala, ako kresl\u00ed obr\u00e1zky do \u010dasopisov a dizajnuje f\u00ednske bankovky \u010di zn\u00e1mky. Pr\u00e1ve mama do rodiny prin\u00e1\u0161ala viac pe\u0148az\u00ed ne\u017e jej man\u017eel, odk\u00e1zan\u00fd na v\u00ed\u0165azstv\u00e1 vo verejn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017eiach, a to bolo tak\u00e9 neobvykl\u00e9, \u017ee v roku 1922 dokonca Signe spolu s dc\u00e9rou p\u00f3zovala na ob\u00e1lke \u017eensk\u00e9ho \u010dasopisu Astra. Na rodinn\u00fd \u017eivot to v\u0161ak na\u0161\u0165astie nemalo vplyv a Janssonovci svojim de\u0165om dok\u00e1zali zabezpe\u010di\u0165 bezpe\u010dn\u00fd a \u0161\u0165astn\u00fd domov. Let\u00e1 tr\u00e1vili v prenajatej chate na ostrove vo F\u00ednskom z\u00e1live, kde spolu s otcom zbierali huby a\u00a0ryb\u00e1r\u010dili, zvy\u0161ok roka potom b\u00fdvali doma v Helsink\u00e1ch. Mal\u00e1 Tove \u010dasto sed\u00e1vala pred pecou, pozerala do oh\u0148a a po\u010d\u00favala pr\u00edbehy, ktor\u00e9 jej mama rozpr\u00e1vala. V\u0161etky za\u010d\u00ednali rovnako: \u201eKde bolo, tam bolo, \u017eilo raz jedno diev\u010datko, a to bolo ohromne pekn\u00e9 a mami\u010dka ho ve\u013emi, ve\u013emi \u013e\u00fabila…\u201c<\/p>\n

\u010clenovia rodiny dr\u017eali pri sebe a\u00a0vz\u00e1jomne sa vo v\u0161etkom podporovali. Domov pln\u00fd umelcov mal na Tovin v\u00fdvin obrovsk\u00fd vplyv. Prakticky od narodenia vedela, \u017ee sa chce vyda\u0165 rovnak\u00fdm smerom a\u00a0u\u017e v detstve nap\u00edsala a\u00a0ilustrovala mno\u017estvo pr\u00edbehov. Viacer\u00e9 sa pok\u00fa\u0161ala preda\u0165 vydavate\u013eom, no podarilo sa jej to len s obr\u00e1zkovou knihou Sara och Pelle och n\u00e4ckens bl\u00e4ckfiskar (Sara a Pelle a chobotnice), ktor\u00fa nap\u00edsala ako 14-ro\u010dn\u00e1, ale vy\u0161la a\u017e o\u00a0p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r pod pseudonymom Vera Haij. Publikovala v\u0161ak obr\u00e1zky v detsk\u00fdch \u010dasopisoch a\u00a0aspo\u0148 tak sa sna\u017eila finan\u010dne podporova\u0165 rodinu: \u201eMama m\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00fa pr\u00e1cu,\u201c vravievala. \u201e\u010cak\u00e1m na dobu, ke\u010f jej budem schopn\u00e1 s kreslen\u00edm pom\u00e1ha\u0165.\u201c Nikoho preto neprekvapilo, ke\u010f sa na jar 1930 16-ro\u010dn\u00e1 Tove pres\u0165ahovala ku str\u00fdkovi do \u0160tokholmu, aby tam mohla nav\u0161tevova\u0165 Konstfack, Vysok\u00fa \u0161kolu umeleck\u00fdch remesiel a dizajnu, kde kedysi \u0161tudovala jej mama. Zbl\u00ed\u017eila sa aj so zvy\u0161kom svojej \u0161v\u00e9dskej rodiny a\u00a0pravidelne jazdila na dlh\u00e9 n\u00e1v\u0161tevy ku star\u00fdm rodi\u010dom na ostrov Bild\u00f6, do domu s ve\u013ekou terasou a n\u00e1dherne kvitn\u00facou z\u00e1hradou. Ve\u013ea cestovala a svoje dojmy z in\u00fdch eur\u00f3pskych kraj\u00edn po n\u00e1vrate v\u017edy pretavila do ilustrovan\u00fdch \u010dl\u00e1nkov pre \u010dasopisy a noviny.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Z\u00a0da\u017e\u010fa pod odkvap<\/strong><\/p>\n

V tomto obdob\u00ed sa z nej stala skuto\u010dn\u00e1 umelky\u0148a, navrhla nieko\u013eko kni\u017en\u00fdch ob\u00e1lok, rekl\u00e1m a poh\u013eadn\u00edc. Domov jej v\u0161ak ch\u00fdbal, a tak sa v lete 1933 vr\u00e1tila do Hels\u00ednk, aby za\u010dala nav\u0161tevova\u0165 Anteneum, F\u00ednsku akad\u00e9miu v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, kde zasa kedysi \u0161tudoval jej otec Viktor. Rodina sa medzit\u00fdm pres\u0165ahovala do unik\u00e1tneho domu Lalluka v helsinskej \u0161tvrti T\u00f6\u00f6l\u00f6, kde pod jednou strechou b\u00fdvali r\u00f4zni umelci s rodinami. Dni tr\u00e1vili tvorbou a noci ve\u010dierkami, a tak sa tam vysoko\u0161kol\u00e1\u010dka Tove c\u00edtila ako rybka vo vode. \u0160kola ju v\u0161ak sklamala, u\u010ditelia ju nedok\u00e1zali zauja\u0165, a\u00a0tak hodiny \u010doraz viac vynech\u00e1vala, a\u017e nakoniec v roku 1937 odi\u0161la \u00faplne. Zamierila rovno na prest\u00ed\u017enu L’\u00c9cole des Beaux-Arts v Par\u00ed\u017ei, no bolo to ako prejs\u0165 z\u00a0da\u017e\u010fa pod odkvap. V listoch domov p\u00edsala o zbyto\u010dn\u00fdch \u00faloh\u00e1ch a\u00a0jedin\u00e9 pozit\u00edvum \u0161koly videla v\u00a0z\u00e1bave, n\u00e1deji z\u00edska\u0165 Prix de Rome a\u00a0v\u00a0tom, \u017ee \u201emo\u017eno opl\u00fdva nejakou supertechnikou, ktorou sa d\u00e1 prekry\u0165 len priemern\u00e9 nadanie.\u201c Ni\u010d z\u00a0toho v\u0161ak Tove ku \u0161\u0165astiu nech\u00fdbalo, a\u00a0tak u\u017e po dvoch t\u00fd\u017ed\u0148och zamierila do men\u0161ieho ateli\u00e9ru, ktor\u00fd viedol radik\u00e1lnej\u0161\u00ed \u0161vaj\u010diarsky umelec Adrien Holy. Ke\u010f sa vraj dozvedel o jej zdupkan\u00ed, \u201epri pomyslen\u00ed na stra\u0161n\u00e9 nebezpe\u010denstvo, od ktor\u00e9ho som zutekala, celkom zbledol\u201c.<\/p>\n

V L’\u00c9cole d’Adrien Holy sa jej kone\u010dne darilo, postupne spoznala samu seba ako umelky\u0148u, zistila, \u010do sa jej p\u00e1\u010di a \u010do nie a\u00a0definovala svoj vlastn\u00fd \u0161t\u00fdl – s d\u00f4razom na farbu, tvar, svetlo a jasn\u00e9 rozpovedanie pr\u00edbehu. Z\u00a0Franc\u00fazska si e\u0161te odbehla presk\u00fama\u0165 diela star\u00fdch majstrov do Talianska a\u00a0Nemecka a potom sa u\u017e doma vo F\u00ednsku naplno vrhla na vlastn\u00fa tvorbu. Okrem tradi\u010dn\u00fdch olejomalieb zdobila aj verejn\u00e9 priestory, napr\u00edklad olt\u00e1r kostola alebo re\u0161taur\u00e1ciu v helsinskej radnici, predov\u0161etk\u00fdm sa v\u0161ak vr\u00e1tila ku karikat\u00faram, ktor\u00e9 tvorila pre satirick\u00fd \u010dasopis Garn od svojich p\u00e4tn\u00e1stich rokov a\u017e do jeho zru\u0161enia v roku 1953. K svojmu podpisu od ur\u010ditej doby prip\u00e1jala tenk\u00fa a \u0161kared\u00fa postavi\u010dku Snorka s dlh\u00fdm \u00fazkym nosom a \u010dertovsk\u00fdm chvost\u00edkom, ktor\u00e1 vraj odkazovala na v\u00fdzor Immanuela Kanta, lebo ju vytvorila na stenu z\u00e1choda po jednej z h\u00e1dok s bratom oh\u013eadne tohto filozofa. Za takmer \u0161tvr\u0165storo\u010die pre Garn navrhla sto ob\u00e1lok a vy\u0161e 500 karikat\u00far, najviac v\u0161ak rezonovali tie, ktor\u00fdmi zosmie\u0161\u0148ovala svetov\u00fdch dikt\u00e1torov. U\u017e v roku 1934 stv\u00e1rnila Hitlera ako pla\u010d\u00face b\u00e1b\u00e4tko v plienkach, ktor\u00e9ho sa kol\u00e1\u010dmi a tortami sna\u017eia upokoji\u0165 l\u00eddri Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, Rak\u00faska, Po\u013eska \u010di \u010ceskoslovenska a po prepuknut\u00ed vojny si zobrala na pa\u0161k\u00e1l aj Stalina, napr\u00edklad ke\u010f z p\u00f4sobivo dlhej po\u0161vy tasil priam absurdne kr\u00e1tky me\u010d.<\/p>\n

 <\/p>\n

S\u00fakromn\u00e1 vojna<\/strong><\/p>\n

Druh\u00fd svetov\u00fd konflikt ni\u010dil Eur\u00f3pu a svoju s\u00fakromn\u00fa mal\u00fa vojnu viedli aj Janssonovci. Otec mal e\u0161te v \u017eivej pam\u00e4ti svoj boj proti bo\u013e\u0161evikom po\u010das ob\u010dianskej vojny v roku 1918 a teraz v\u00e1\u0161nivo podporoval Nemcov. Jeho syn Per Olov v\u0161ak bojoval na v\u00fdchodnom fronte a nik nevedel, kde je a \u010di e\u0161te v\u00f4bec \u017eije, a\u00a0tak mama zamierala od strachu. Vojna pripom\u00ednala partiu \u0161achu a do rodiny vniesla nap\u00e4tie. Tove st\u00e1la na strane \u017eien a proti otcov\u00fdm n\u00e1zorom. V\u00a0bojovan\u00ed nevidela \u017eiaden zmysel, bola vystra\u0161en\u00e1 a\u00a0\u00fazkostliv\u00e1, jej ma\u013eby stratili lesk. \u201eDni s\u00fa kr\u00e1tke a siv\u00e9. Ka\u017ed\u00fd sa pohybuje vo svojom vlastnom malom priestore, \u010dak\u00e1 na mier a vedie monol\u00f3gy o\u00a0vojne,\u201c nap\u00edsala. Svetlom v t\u00fdch temn\u00fdch d\u0148och jej mohol by\u0165 aspo\u0148 vz\u0165ah s umelcom Tapiom Tapiovaarom, no jeho \u013eavicov\u00e9 n\u00e1zory sa Viktorovi v\u00f4bec nep\u00e1\u010dili, a tak doch\u00e1dzalo k \u010fal\u0161\u00edm konfliktom.<\/p>\n

Za\u010diatkom 40. rokov Tove vytvorila psychologicky vybi\u010dovan\u00fd ve\u013ekorozmern\u00fd portr\u00e9t celej rodiny, ktor\u00fd sa mal sta\u0165 jej majstrovsk\u00fdm k\u00faskom. Ke\u010f ho v\u0161ak na skupinovej v\u00fdstave uvideli kritici, maliarke sa u\u0161lo hodnotenie, \u017ee jej maliarsku tvorbu pr\u00edli\u0161 ovplyvnila t\u00e1 ilustr\u00e1torsk\u00e1. U\u017e si viac nebola ist\u00e1, \u010di je v\u00fdtvarn\u00e1 tvorba pr\u00ednosom aj pre \u0148u, alebo len pre ostatn\u00fdch a\u00a0do denn\u00edka si sklamane nap\u00edsala: \u201eMojou najv\u00e4\u010d\u0161ou dev\u00edzou by malo by\u0165 ma\u013eovanie, ale bu\u010f zlyh\u00e1va ono, alebo ja.\u201c Sr\u00e1cala n\u00e1dej a\u00a0vojna ju ni\u010dila. Ke\u010f ju raz pri\u0161iel nav\u0161t\u00edvi\u0165 jej mil\u00fd Tapio, sna\u017eila sa definova\u0165 svoju l\u00e1sku k nemu, no pod vplyvom politick\u00fdch h\u00e1dok s otcom, strachu o bojuj\u00faceho brata a v\u0161adepr\u00edtomn\u00fdch antisemitsk\u00fdch hesiel priznala: \u201eV\u0161etky d\u00f4vody, pre ktor\u00e9 sa nikdy nechcem vyda\u0165, s\u00fa sp\u00e4\u0165. Vid\u00edm, \u010do sa stane s moj\u00edm ma\u013eovan\u00edm, ak sa vyd\u00e1m. Bu\u010f zl\u00e1 maliarka, alebo zl\u00e1 man\u017eelka. A ak sa stanem \u00b4dobrou\u00b4 man\u017eelkou, potom bude man\u017eelovo dielo ove\u013ea d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ne\u017e moje, m\u00f4j intelekt bude podriaden\u00fd tomu jeho. D\u00e1m mu deti, deti, ktor\u00e9 zabij\u00fa v bud\u00facich vojn\u00e1ch!\u201c A inde doplnila: \u201eKe\u010f mu\u017ei prestan\u00fa zab\u00edja\u0165, budem ma\u0165 die\u0165a – ale viem, \u017ee to sa nestane nikdy.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Radostn\u00fd svet v \u00fadol\u00ed<\/strong><\/p>\n

\u00danik pre \u00fatrapami nach\u00e1dzala vo svete fant\u00e1zie. Ma\u013eovala z\u00e1ti\u0161ia, p\u00edsala rozpr\u00e1vky a rozhodla sa, \u017ee sk\u00fasi temn\u00fa realitu okolo seba vyv\u00e1\u017ei\u0165 \u010d\u00edmsi pr\u00edjemnej\u0161\u00edm. Spomenula si na Snorka zo svojho podpisu, tro\u0161ku ho upravila a\u00a0dopriala mu aj rozko\u0161n\u00fdch pr\u00edbuzn\u00fdch. Po ich meno si za\u0161la ku svojmu \u0161v\u00e9dskemu str\u00fdkovi, ktor\u00fd sa ju po\u010das \u0161t\u00fadia v \u0160tokholme sna\u017eil odradi\u0165 od no\u010dn\u00e9ho vyjedania chladni\u010dky pr\u00edbehom o Mumintrollovi, \u017eij\u00facom v komore a d\u00fdchaj\u00facom studen\u00fd vzduch na krk \u013eud\u00ed. A\u00a0tak sa zrodili Mumintrollet (po na\u0161om Muminkovia, Muminovci \u010di Mumini), hro\u0161\u00edkom podobn\u00ed trollovia so zamatov\u00fdmi ko\u017e\u00fa\u0161kami a okr\u00fahlymi papu\u013ekami, ktor\u00fd ob\u00fdvaj\u00fa pokojn\u00e9 Muminkovsk\u00e9 \u00fadolie, ale \u010dasto vyr\u00e1\u017eaj\u00fa za dobrodru\u017estvami aj za jeho hranice. V\u00a0centre pr\u00edbehov stoj\u00ed chlap\u010densk\u00fd Mumintroll, l\u00e1skav\u00e1 a praktick\u00e1 Muminmama, po dobrodru\u017estv\u00e1ch ba\u017eiaci Muminpapa a Mumintrollova pekn\u00e1, ale trochu m\u00e1rniv\u00e1 priate\u013eka sle\u010dna Snorka. Tove v liste priate\u013eke nap\u00edsala, \u017ee jednotliv\u00e9 postavy z\u00edskali svoju fin\u00e1lnu podobu, \u201eke\u010f som sa c\u00edtila zdeprimovan\u00e1 a b\u00e1la som sa bombardovania. Chcela som unikn\u00fa\u0165 pred svojimi ponur\u00fdmi my\u0161lienkami \u00faplne niekam inam… A\u00a0tak som vk\u013azla do neuverite\u013en\u00e9ho sveta, kde je v\u0161etko prirodzen\u00e9 a\u00a0l\u00e1skav\u00e9 – a\u00a0kde je v\u0161etko mo\u017en\u00e9.\u201c<\/p>\n

\u201eMumintrollova mami\u010dka sedela na slnku predo dvermi a robila z k\u00f4ry lo\u010fku,\u201c zneli \u00favodn\u00e9 slov\u00e1 pr\u00edbehu, ktor\u00fd za\u010dala p\u00edsa\u0165 a ilustrova\u0165 u\u017e v roku 1939. Prv\u00e1 kniha bola pomerne temn\u00e1 a rozpr\u00e1vala o tom, ako Mumintroll s mamou bl\u00fadia tmou po nebezpe\u010dnej ceste plnej \u00faskal\u00ed a h\u013eadaj\u00fa straten\u00e9ho otca aj miesto pre zalo\u017eenie nov\u00e9ho domova. Umelky\u0148a ju dlho pova\u017eovala len za s\u00fakromn\u00fa formu psychohygieny a nad zverejnen\u00edm v\u00f4bec neuva\u017eovala. Dos\u0165 ju napokon zamestn\u00e1vali in\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti… V roku 1944 poc\u00edtila, \u017ee kone\u010dne nastal \u010das vyletie\u0165 z hniezda. Mala u\u017e 30 rokov, no neby\u0165 druhej svetovej vojny a\u00a0konfliktov s\u00a0otcom, mo\u017eno by s milovanou mamou zostala e\u0161te dlh\u0161ie. Takto si v\u0161ak v helsinskej \u0161tvrti Ullanlinna vyhliadla apartm\u00e1n vo ve\u017ei, a hoci bol v hroznom stave, rozhodla sa do\u0148 nas\u0165ahova\u0165. Zimy boli studen\u00e9 a ledva zvl\u00e1dala plati\u0165 n\u00e1jomn\u00e9, no kone\u010dne na\u0161la vyt\u00fa\u017een\u00e9 s\u00fakromie a\u00a0nez\u00e1vislos\u0165, a\u00a0to bolo pre \u0148u ove\u013ea d\u00f4le\u017eitej\u0161ie. \u201eKe\u010f som tam prv\u00fdkr\u00e1t vo\u0161la, bol pr\u00e1ve poplach, a\u00a0tak na moje priv\u00edtanie zneli salvy z diel. Vietor dul cez rozbit\u00e9 okn\u00e1 a\u00a0kom\u00edny, pod puklinami v sten\u00e1ch le\u017eali kopy sut\u00edn… No ja som si postavila maliarsky stojan doprostred miestnosti a bola som dokonale \u0161\u0165astn\u00e1.\u201c Vlastn\u00fd priestor pre umelky\u0148u znamenal cel\u00fd svet.<\/p>\n

 <\/p>\n

Prekvapenie v starom dome<\/strong><\/p>\n

V roku 1945 u\u017e bola \u00faplne udom\u00e1cnen\u00e1, vojna sa kone\u010dne ch\u00fdlila ku koncu, a\u00a0tak sa dostala aj k tomu, aby vypo\u010dula naliehanie priate\u013eky a rukopis Povodne u Muminkov poslala vydavate\u013eovi. Prv\u00e1 kniha v\u0161ak \u010ditate\u013eov ve\u013emi nezaujala a\u00a0lep\u0161ie to nebolo ani s\u00a0jej rovnako ponur\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm Bl\u00ed\u017ei sa kom\u00e9ta. K\u00fdm v\u00a0prvej \u010dasti Muminkov ohrozovala ve\u013ek\u00e1 voda, teraz musel k smrti vydesen\u00fd Mumintrol bezmocne sledova\u0165, ako sa k\u00a0Zemi pribli\u017euje nebesk\u00e9 teleso a\u00a0ak sa nestane nejak\u00fd z\u00e1zrak, rozbije Zem na m\u00e1rne k\u00fasky. Pri v\u0161etkej muminkovskej roztomilosti nemali \u013eudia po vojne n\u00e1ladu na \u010fal\u0161ie katastrofick\u00e9 scen\u00e1re, a tak nakladate\u013estvo \u010fal\u0161ie knihy odmietlo. Ju to v\u0161ak ve\u013emi netr\u00e1pilo, v tej dobe pre\u017e\u00edvala milostn\u00fd vz\u0165ah s \u013eavicov\u00fdm intelektu\u00e1lom Atosom Wirtanenom, ktor\u00fd bol v rokoch 1936 – 1953 \u010dlenom F\u00ednskeho parlamentu, a\u00a0zdalo sa, \u017ee ni\u010d nie je d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako jej l\u00e1ska. \u201eA\u017e doteraz bola pre m\u0148a tak\u00e1to predstava \u00faplne nemyslite\u013en\u00e1. Asi to bolo trochu smutn\u00e9, ale aj pohodln\u00e9. Teraz v\u0161ak nechcem a nikdy nebudem chcie\u0165 ma\u0165 nikoho in\u00e9ho okrem neho,\u201c vyznala sa v\u00a0liste.<\/p>\n

V roku 1946 kr\u00e1tko po vydan\u00ed prvej knihy o Muminkoch ju v\u0161ak brat Lars zozn\u00e1mil s divadelnou re\u017eis\u00e9rkou Vivicou Bandler a situ\u00e1cia sa razom zmenila. \u201eUvidela som vysok\u00fa aristokratku s p\u00f4sobiv\u00fdm nosom, hrub\u00fdm rovn\u00fdm obo\u010d\u00edm a vzdorovit\u00fdmi \u017eidovsk\u00fdmi \u00fastami. Na jedno oko nevid\u00ed, ale to druh\u00e9 je jasn\u00e9, tmav\u00e9, prenikav\u00e9,\u201c op\u00edsala ich stretnutie Tove. Hoci mala v\u00a0tej dobe priate\u013ea a\u00a0Bandler bola vydat\u00e1, mlad\u00e9 \u017eeny pohltila spa\u013euj\u00faca v\u00e1\u0161e\u0148. Tove prekvapilo, ako \u013eahko a prirodzene sa zamilovala do \u017eeny. \u201ePri\u0161lo to ako obrovsk\u00e9 prekvapenie. Ako ke\u010f n\u00e1jdete nov\u00fa \u00fa\u017easn\u00fa miestnos\u0165 v starom dome, o ktorom ste si mysleli, \u017ee ho pozn\u00e1te od strechy a\u017e po podlahu. Ako ke\u010f do nej rovno vst\u00fapite a nech\u00e1pete, \u017ee ste o jej existencii doteraz nevedeli. \u010co sa t\u00fdka l\u00e1sky, kone\u010dne sa c\u00edtim ako \u017eena a prv\u00fdkr\u00e1t mi prin\u00e1\u0161a pokoj a ext\u00e1zu.\u201c Vo F\u00ednsku bola homosexualita a\u017e do roku 1971 trestn\u00e1, no Tove vo svojom vz\u0165ahu so \u017eenou nevidela ni\u010d neprirodzen\u00e9. Spo\u010diatku vyhlasovala, \u017ee sa zamilovala do osoby a nie pohlavia, ale postupne si za\u010dala uvedomova\u0165, ako hlboko ju pri\u0165ahuj\u00fa \u017eeny.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Fantasticky obohacuj\u00face knihy<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f ju v\u0161ak Vivica po p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148och opustila a presunula sa do Par\u00ed\u017ea a k \u010fal\u0161\u00edm \u017een\u00e1m, Tove sa vr\u00e1tila k Atosovi. O rok nesk\u00f4r mu dokonca \u00faplne nekonven\u010dne v liste navrhla sob\u00e1\u0161: \u201eNezmenilo by to n\u00e1\u0161 sp\u00f4sob \u017eivota. Ak ale nechce\u0161, m\u00f4\u017eeme hovori\u0165 o nie\u010dom inom, ke\u010f sa vr\u00e1ti\u0161.\u201c K v\u00fdmene obr\u00fa\u010dok napokon nedo\u0161lo a po siedmich rokoch nasledoval koniec. Obe jej l\u00e1sky, Atos aj Vivica, v\u0161ak s\u00a0\u0148ou na\u010falej sp\u00e1jalo \u00faprimn\u00e9 priate\u013estvo a\u00a0dokonca z\u00edskali ve\u010dn\u00fa sl\u00e1vu aj v jej knih\u00e1ch. Atos s jeho klob\u00fakom, fajkou a l\u00e1skou k cestovaniu sa stal predobrazom postavy \u0160\u0148up\u00e1lka (Snufkina), ktor\u00e1 sa objavila v druhej knihe a\u00a0na lesbick\u00fd vz\u0165ah s Vivicou zasa odkazuj\u00fa Mal\u00ed hostia (Thingumy a Bob) v\u00a0\u010fal\u0161om pokra\u010dovan\u00ed. Hovoria nezrozumite\u013en\u00fdm jazykom, tr\u00e1via spolu v\u0161etok \u010das, dr\u017eia sa za ruku a v\u0161ade so sebou nosia kufor s tajn\u00fdm obsahom, z\u00a0ktor\u00e9ho sa nakoniec vyk\u013euje ve\u013ek\u00fd jagav\u00fd rub\u00edn, symbol ich l\u00e1sky. Pr\u00e1ve tretia \u010das\u0165 o tom, ako jedn\u00e9ho jarn\u00e9ho r\u00e1na n\u00e1jdu Muminkovia \u010dierny cylinder, ktor\u00fd dok\u00e1\u017ee meni\u0165 veci, sa od predo\u0161l\u00fdch dvoch zna\u010dne l\u00ed\u0161ila atmosf\u00e9rou a Tove \u0148ou v roku 1948 v novom vydavate\u013estve kone\u010dne prerazila.<\/p>\n

A \u017ee to bola jazda! Cel\u00e9 F\u00ednsko aj \u0160v\u00e9dsko zaplavili vynikaj\u00face recenzie, jedna z nich napr\u00edklad hovorila, \u017ee Tove Jansson je \u201eumelky\u0148a s dvomi rodn\u00fdmi jazykmi – slovami a\u00a0obr\u00e1zkami.\u201c O dva roky knihy prelo\u017eili do angli\u010dtiny a postupne nasledovalo \u010fal\u0161\u00edch 50 jazykov. Odborn\u00edci ich \u00faspech prisudzuj\u00fa prepracovanej psychol\u00f3gii. Deti pr\u00edbehy zaujm\u00fa dejom, humorom aj obr\u00e1zkami, dospel\u00ed v nich zasa vidia aleg\u00f3riu skuto\u010dn\u00e9ho sveta, do ktor\u00e9ho vtrhla vojna a zbrane hromadn\u00e9ho ni\u010denia, podobne ako potopa \u010di kom\u00e9ta do Muminkovsk\u00e9ho \u00fadolia. Hlavn\u00ed hrdinovia, podobne ako Tove a \u013eudia v jej okol\u00ed, v strachu op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa svoje domovy, prech\u00e1dzaj\u00fa osobnostnou kr\u00edzou a p\u00fdtaj\u00fa sa, \u010di m\u00e1 \u017eivot v\u00f4bec zmysel, no spisovate\u013eka dobr\u00fdm koncom pr\u00edbehov d\u00e1va \u013eudstvu n\u00e1dej, \u017ee sa raz v\u0161etko na dobr\u00e9 obr\u00e1ti. Len mus\u00ed rodina dr\u017ea\u0165 pri sebe… \u201eS\u00fa to fantasticky obohacuj\u00face knihy. Nau\u010dili ma napr\u00edklad o\u00a0v\u00fdzname mal\u00fdch pote\u0161en\u00ed. O\u00a0tom, \u017ee \u017eivot naozaj stoj\u00ed za to, len ak sme k sebe navz\u00e1jom mil\u00ed. A\u00a0ak si pripravujeme dobr\u00fa k\u00e1vu a spr\u00e1vne uroben\u00e9 palacinky – potom naozaj na ni\u010dom a\u017e tak nez\u00e1le\u017e\u00ed,\u201c zhrnul jeden z \u010ditate\u013eov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Muminkovia dob\u00fdvaj\u00fa svet<\/strong><\/p>\n

U\u017e v roku 1947 sa mohli \u010ditatelia s\u00a0Muminkami stret\u00e1va\u0165 nielen v\u00a0knih\u00e1ch, ale aj na str\u00e1nkach \u010dasopisu \u0161v\u00e9dskej men\u0161iny vo F\u00ednsku. Po roku 1954 potom dokonca z\u00edskali stabiln\u00e9 miesto v\u00a0najpred\u00e1vanej\u0161om lond\u00fdnskom denn\u00edku The Evening News a odtia\u013e sa postupne ich kr\u00e1tke humorn\u00e9 kresby roz\u0161\u00edrili do \u010fal\u0161\u00edch 120 nov\u00edn v\u00a040 krajin\u00e1ch, kde oslovovali viac ne\u017e 20 mili\u00f3nov \u010ditate\u013eov. Svet skr\u00e1tka zachv\u00e1tila muminm\u00e1nia a pre Tove to znamenalo obrovsk\u00fa \u017eivotn\u00fa zmenu. Kone\u010dne mala stabiln\u00fd pr\u00edjem, obrovsk\u00e9 mno\u017estvo fan\u00fa\u0161ikov a neust\u00e1le \u017eiadosti o projekty s\u00favisiace s Muminkami. O\u00a0exkluz\u00edvne pr\u00e1va na slovo \u201eMoomin\u201c \u017eiadal dokonca samotn\u00fd Walt Disney! Sl\u00e1va v\u0161ak mala aj odvr\u00e1ten\u00fa str\u00e1nku. Tove bola v jednom kole a c\u00edtila sa vy\u010derpan\u00e1. V jedinom roku vydala hne\u010f dve knihy o Muminkoch a navy\u0161e bolo treba pre komiks st\u00e1le vym\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nie\u010do nov\u00e9. E\u0161te \u0165a\u017e\u0161ie v\u0161ak na \u0148u do\u013eahlo poznanie, \u017ee nikoho nezauj\u00edmaj\u00fa jej ostatn\u00e9 umeleck\u00e9 aktivity a\u00a0pre v\u0161etk\u00fdch je u\u017e len autorkou detsk\u00fdch kn\u00edh. \u201eT\u00ed prekliati Muminkovia,\u201c nap\u00edsala si do denn\u00edka. \u201eU\u017e o nich nechcem po\u010du\u0165 ani slovo. Z\u00a0Mummintrollov je mi na zvracanie.\u201c<\/p>\n

\u010coraz viac unikala k in\u00fdm form\u00e1m umenia. Tvorila abstraktn\u00e9 ma\u013eby, ilustrovala Hobbita a Alicu v krajine z\u00e1zrakov a navrhla sc\u00e9nu a kost\u00fdmy pre rozpr\u00e1vkov\u00fd balet vo F\u00ednskej n\u00e1rodnej opere. Svet divadla jej bol ve\u013emi bl\u00edzky a\u00a0pova\u017eovala ho dokonca za zauj\u00edmavej\u0161\u00ed ne\u017e realitu. V muminkovskej piesni nap\u00edsala, \u017ee \u201eskuto\u010dn\u00e1 ru\u017ea bledne v porovnan\u00ed s ru\u017eou, ktor\u00e1 je doma\u013eovan\u00e1\u201c. V l\u00e1ske to v\u0161ak neplatilo, ako sa mala na vlastnej ko\u017ei presved\u010di\u0165. V roku 1956 pri\u0161la na ak\u00fdsi ve\u010dierok a pri gramof\u00f3ne uvidela f\u00ednsku umelky\u0148u Tuulikki Pietila. Hoci jej \u017eiados\u0165 o\u00a0tanec Tooti odmietla, onedlho ju pozvala na n\u00e1v\u0161tevu a z jedn\u00e9ho pr\u00edjemne str\u00e1ven\u00e9ho zimn\u00e9ho ve\u010dera pri v\u00edne a hudbe sa stala l\u00e1ska na cel\u00fd \u017eivot. \u201eOdrazu je moja n\u00e1ru\u010d pln\u00e1 nov\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed, novej harm\u00f3nie, nov\u00fdch o\u010dak\u00e1van\u00ed. Kone\u010dne som si na\u0161la cestu k \u010dloveku, s ktor\u00fdm chcem by\u0165. C\u00edtim sa ako z\u00e1hrada, ktor\u00fa kone\u010dne poliali, tak\u017ee moje kvety m\u00f4\u017eu rozkvitn\u00fa\u0165,\u201c nap\u00edsala v po\u010diatku ich vz\u0165ahu. 42-ro\u010dn\u00e1 maliarka na\u0161la v\u00a0o\u00a0tri roky mlad\u0161ej Tuulikki svoj dokonal\u00fd obraz, obe milovali umenie, slobodu, cestovanie, ostrovy a\u00a0more a to v\u0161etko a\u017e do smrti zdie\u013eali spolu. Tooti sa stala aj in\u0161pir\u00e1ciou pre nov\u00fa postavu Too-ticky v \u0161iestej muminkovskej knihe – pre m\u00fadru, pokojn\u00fa os\u00f4bku, sprev\u00e1dzaj\u00facu Mumintrolla \u010dudn\u00fdm studen\u00fdm svetom, do ktor\u00e9ho sa prebudil, k\u00fdm zvy\u0161ok rodiny sp\u00ed pravideln\u00fdm zimn\u00fdm sp\u00e1nkom. Svetu postavi\u010diek sa v\u0161ak Tove v\u00a0tomto \u010dase u\u017e za\u010dala vz\u010fa\u013eova\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Wikipedia \/ Public Domain<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v letnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  V\u00fdzorom pripom\u00ednaj\u00fa roztomil\u00fdch okat\u00fdch hro\u0161\u00edkov, predsa v\u0161ak maj\u00fa svojimi kladmi aj z\u00e1pormi omnoho viac spolo\u010dn\u00e9ho s \u013eu\u010fmi. \u013dahu\u010dko si teda z\u00edskali srdcia mili\u00f3nov mal\u00fdch a ve\u013ek\u00fdch \u010ditate\u013eov, no svojej drahej Moominmamma t\u00fdm urobili medvediu slu\u017ebu. Jej \u010fal\u0161iu v\u00fdtvarn\u00fa a liter\u00e1rnu tvorbu toti\u017e \u00faplne schovali do vrecka alebo azda pod papra\u010f v Muminkovskom \u00fadol\u00ed… A […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":10290,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[112,5],"tags":[],"class_list":["post-10289","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-leto-2022","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10289","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10289"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10289\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10295,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10289\/revisions\/10295"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10290"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10289"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10289"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10289"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}