![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/s-168_002-louis-300x200.jpg\")
<\/a>Je to chlapec, alebo sra\u010dka?<\/strong><\/p>\nV\u00a0\u0161kole sa s\u00a0n\u00edm nik nechcel bavi\u0165. S\u00a0teplo\u0161om. Pre spolu\u017eiakov bol teplo\u0161 odjak\u017eiva. Napr\u00edklad tak\u00fd Maxim. K\u00e1zal mu, aby sa rozbehol. Nechcel, ale Maxim a\u00a0jeho kamo\u0161i mu pohrozili, \u017ee mu rozbij\u00fa hubu. Eddy sa rozbehol a\u00a0chalani sa rozrehotali. Smiali sa, \u00e1no, hovoril som v\u00e1m to, beh\u00e1 ako teplo\u0161. A\u00a0potom tu boli t\u00ed dvaja. Jeden ve\u013ek\u00fd ry\u0161av\u00fd, druh\u00fd mal\u00fd zhrben\u00fd. Kopali ho do brucha, hlavu trieskali o m\u00far z\u00a0\u010derven\u00fdch teh\u00e1l. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 si ho vy\u010d\u00edhali na chodbe \u0161koly, ka\u017ed\u00fd de\u0148 dostal od nich naklada\u010dku. Bili ho a\u00a0nad\u00e1vali mu: do buzerantov, teplo\u0161ov, homo\u0161ov, buz\u00edkov. Ry\u0161avec ho n\u00fatil olizova\u0165 chrchle z\u00a0ruk\u00e1va svojej bundy. Zo\u017eer tie chrchle, buzerant, po\u010fme!<\/p>\n
\u201eSlov\u00e1 ako afektovan\u00fd, z\u017een\u0161til\u00fd neust\u00e1le rezonovali aj z\u00a0\u00fast dospel\u00e1kov z\u00a0m\u00f4jho okolia… Boli ako \u017eiletky, ktor\u00e9 sa do m\u0148a zarez\u00e1vali e\u0161te hodiny.\u201c Otec doma z\u00faril. Eddyho spr\u00e1vanie ho vyt\u00e1\u010dalo. To decko sa boj\u00ed tmy. Chod\u00ed v\u0161ade za matkou ako cecok. \u201eP\u00fdtal sa matky, \u010di som v\u00f4bec chlapec. Je to chalan, alebo nejak\u00e1 sra\u010dka?… Pre\u010do? Pre\u010do je tak\u00fdto? Pre\u010do?\u201c Eddy s\u00a0n\u00edm s\u00fahlasil. Pre\u010do, pre\u010do som tak\u00fdto, pre\u010do? Rozhodol sa, \u017ee bude robi\u0165 v\u0161etko, aby sa zmenil. Chodil s chalanmi pi\u0165 na autobusov\u00fa zast\u00e1vku. To bol ich klub, \u201ecentrum chlap\u010densk\u00e9ho \u017eivota\u201c. Dospel\u00ed chlapi pili v\u00a0kr\u010dme, oni na autobusovej zast\u00e1vke. Pili, k\u00fdm sa nepovracali. Od dvan\u00e1stich chodil ka\u017ed\u00fa sobotu na diskot\u00e9ky. Pil pivo ako ostatn\u00ed chalani, hoci sa mu z\u00a0piva obracal \u017eal\u00fadok. Obliekal sa ako ostatn\u00ed, v\u0161etci vtedy nosili joggingov\u00e9 s\u00fapravy a \u0161u\u0161\u0165\u00e1ky zna\u010dky Airness. U\u010dil sa naspam\u00e4\u0165 men\u00e1 futbalistov franc\u00fazskej reprezent\u00e1cie, ako\u017ee m\u00e1 z\u00e1ujem. Sk\u00fa\u0161al masturbova\u0165 nad bratov\u00fdmi porno \u010dasopismi, ale nah\u00e9 \u017eensk\u00e9 tel\u00e1 sa mu hnusili. \u201eIch prsia som vn\u00edmal ako dva n\u00e1dory, anom\u00e1lie, lo\u017eisk\u00e1 hnisu, ktor\u00e9 sa tvoria na tele chor\u00fdch \u013eud\u00ed.\u201c Penis mal posiaty p\u013euzgierikmi, tak ve\u013emi sa sna\u017eil, bolel ho aj nieko\u013eko dn\u00ed. Potom sa dal do partie so St\u00e9phanom, Brunom a\u00a0Fabienom. Spolu pozerali porno, ke\u010f tu chalani navrhli, aby si to za\u010dali robi\u0165 navz\u00e1jom. Povyzliekali sa a\u00a0treli o\u00a0seba. Najprv sa nechcel prida\u0165, u\u0161iel. \u201eKe\u010f som pri\u0161iel domov, plakal som, rozpolten\u00fd medzi t\u00fa\u017ebou, ktor\u00e1 sa vo mne zrodila v\u010faka chalanom a\u00a0zhnusen\u00edm zo seba sam\u00e9ho, zo svojho \u017eiadostiv\u00e9ho tela.\u201c Na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 pri\u0161lo na hru na mu\u017ea a\u00a0\u017eenu. \u017dena bol ten, kto si na prst nastokol prste\u0148. Robili to naostro. On s\u00a0bratrancom St\u00e9phanom, Bruno s\u00a0Fabienom. Raz ich takto v\u00a0k\u00f4lni na\u010dapala mama. Zmeravela, nepovedala ni\u010d, obr\u00e1tila sa a\u00a0odi\u0161la. Ale v\u0161etko vyklopila otcovi. Ten sa v\u0161ak zmohol iba na p\u00e1r faciek. \u201eU\u017e to viac neurob\u00ed\u0161. Nikdy sa to nebude opakova\u0165, inak bude zle,\u201c vycedil zo seba nemoh\u00facne. Zakr\u00e1tko o\u00a0k\u00f4lni vedela cel\u00e1 dedina. Roztr\u00fabil to St\u00e9phane, vraj \u201eos\u00falo\u017eil\u201c toho buzeranta Eddyho. Nemalo to k\u00faska logiky: v\u00a0k\u00f4lni boli predsa \u0161tyria. Ale iba Eddy nach\u00e1dzal v\u00a0aktovke l\u00edsto\u010dky s\u00a0odkazom: Zdochni, buzerant!<\/p>\n
<\/p>\n
Znovu sa narodi\u0165 <\/strong><\/p>\nVyslobodenie pri\u0161lo v\u00a0podobe divadla. Eddy hral v\u00a0divadelnom kr\u00fa\u017eku na \u0161kole, otca to vyt\u00e1\u010dalo, nechcel pre neho chodi\u0165, a\u00a0tak \u0161liapal ka\u017ed\u00fd piatok 15 kilometrov pe\u0161i domov cez polia. V\u017edy to tak bolo, \u017ee Eddy t\u00fa\u017eil od\u00eds\u0165 pre\u010d, \u010do naj\u010falej od domova? V\u00f4bec nie, vysvet\u013euje spisovate\u013e \u00c9douard Louis. Eddy sa ve\u013emi sna\u017eil – zapadn\u00fa\u0165, vymani\u0165 sa zo svojich \u201emanierov\u201c, \u201evylie\u010di\u0165 sa\u201c, ako to naz\u00fdval, jednoducho – by\u0165 ako ostatn\u00ed. \u00datek sa javil ako jedin\u00e1 mo\u017enos\u0165, ale a\u017e potom, \u010do vo v\u0161etkom ostatnom zlyhal. \u201eA ja som sk\u00fasil v\u0161etko.\u201c<\/p>\n
Jedn\u00e9ho d\u0148a ho riadite\u013eka \u0161koly upozornila na l\u00fdceum Madelein-Michelis v\u00a0Amiens, ktor\u00e9 otv\u00e1ralo odbor dramatick\u00e9ho umenia. V\u00a0Amiens nikdy nebol, otec ho v\u017edy stra\u0161il, \u017ee mesto je pln\u00e9 Arabov, ktor\u00ed \u0165a napadn\u00fa, okradn\u00fa, rozbij\u00fa ti dr\u017eku. Ak by za\u010dal \u0161tudova\u0165 na l\u00fdceu, bol by prv\u00fd z\u00a0rodiny s\u00a0maturitou. Matka s\u00fahlasila len v\u00a0pr\u00edpade, \u017ee mu \u0161t\u00e1t zaplat\u00ed intern\u00e1t. Otec, ako inak, ho odmietol odvies\u0165 na sk\u00fa\u0161ky, ale nakoniec privolil, toto bola jeho hra, nap\u00edna\u0165 \u013eud\u00ed do poslednej chv\u00edle. Pred u\u010dite\u013eom na prij\u00edma\u010dk\u00e1ch sa Eddy vraj takmer hodil na kolen\u00e1 a\u00a0prosil, aby ho prijali. Vy\u0161e mesiaca sa zo\u017eieral, ka\u017ed\u00fd de\u0148, ka\u017ed\u00fa hodinu, ale odpove\u010f neprich\u00e1dzala. Ke\u010f bol u\u017e celkom na dne, otec vyrukoval s\u00a0listom z l\u00fdcea. Vraj pri\u0161iel u\u017e pred mesiacom, ale chcel Eddyho trochu ponap\u00edna\u0165, dobre sa na tom bavil. Prijali ho!<\/p>\n
<\/p>\n
Synovia hanby<\/strong><\/p>\nNa l\u00fdceu Eddy objavuje celkom nov\u00fd svet. \u201eZ\u00e1mo\u017en\u00ed \u013eudia maj\u00fa in\u00fa re\u010d tela,\u201c v\u0161\u00edma si. \u201eNevymedzuj\u00fa mu\u017enos\u0165 tak ako m\u00f4j otec, ako chlapi z\u00a0tov\u00e1rne.\u201c Jeho nov\u00e1 bunda Airness vyzer\u00e1 v\u00a0tomto prostred\u00ed ako p\u00e4s\u0165 na oko. Chlapci na l\u00fdceu nosia \u0161ik kab\u00e1ty, bunda skon\u010d\u00ed v\u00a0ko\u0161i. Matka sa rozpla\u010de, ke\u010f jej Eddy povie, \u017ee ju stratil. Za\u010d\u00edna \u010d\u00edta\u0165 knihy. Ke\u010f sa ho redaktor z Guardianu sp\u00fdtal, \u010do \u010d\u00edtal v\u00a0mladosti, odpovedal, \u017ee ni\u010d. Vyrastal v\u00a0prostred\u00ed bez kn\u00edh, nik v\u00a0ich dedine ne\u010d\u00edtal, \u010d\u00edtanie sa pova\u017eovalo za nudn\u00e9 a\u00a0zbyto\u010dn\u00e9. O\u00a0\u010dom by mali \u010d\u00edta\u0165 robotn\u00edci z\u00a0hallencourtskej zlievarne? To nie oni odmietali literat\u00faru, vysvet\u013euje spisovate\u013e, ale literat\u00fara odmietla ich – \u201eokrem star\u00fdch autorov ako \u00c9mile Zola a\u00a0Victor Hugo, preto\u017ee t\u00ed boli na na\u0161ej strane a\u00a0bojovali za n\u00e1s\u201c.<\/p>\n
Jeho prv\u00e9 \u010ditate\u013esk\u00e9 z\u00e1\u017eitky sa sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a0knihami o\u00a0Harrym Potterovi. Okrem m\u00e1gie pr\u00edbehu na\u0148 zap\u00f4sobila Harryho inakos\u0165: chlapec, ktor\u00fd vyrast\u00e1 v\u00a0cudzom prostred\u00ed a\u00a0zrazu objav\u00ed nov\u00fd svet, zist\u00ed, kde je jeho skuto\u010dn\u00fd domov. Nesk\u00f4r \u010d\u00edta Marcela Prousta, Andr\u00e9ho Gidea, Marguerite Duras, Simone de Beauvoir a\u00a0tie\u017e Didiera Eribona. Didier je Eddyho profesor. O\u00a0\u0161tyridsa\u0165 rokov star\u0161\u00ed filozof, spisovate\u013e, historik, \u013eavicov\u00fd intelektu\u00e1l. Rovnako ako Eddy, aj on poch\u00e1dzal z\u00a0chudobnej robotn\u00edckej rodiny, rovnako ako on je gay. Mama brala nad\u010dasy, aby mu mohla zaplati\u0165 \u0161kolu a\u00a0on s\u00e1m v\u00a0noci pracoval ako hotelov\u00fd vr\u00e1tnik, cez de\u0148 chodil do \u0161koly. Je autorom nieko\u013eko kn\u00edh, vr\u00e1tane oce\u0148ovanej biografie o Michelovi Foucaultovi. Kr\u00e1tko predt\u00fdm, ako sa zozn\u00e1mil s\u00a0Eddym, vy\u0161la jeho biografia N\u00e1vrat do Reme\u0161a (bola prelo\u017een\u00e1 aj do \u010de\u0161tiny). V\u00a0knihe sa spisovate\u013e po smrti otca vracia do rodn\u00e9ho mesta, av\u0161ak v\u00a0prenesenom slova zmysle i\u00a0k\u00a0sebe sam\u00e9mu. K\u00fdm v\u00a0diele \u00davahy o\u00a0ot\u00e1zke homosexu\u00e1lov sk\u00famal svoju sexu\u00e1lnu identitu v\u00a0N\u00e1vrate do Reme\u0161a obracia pozornos\u0165 na svoj soci\u00e1lny p\u00f4vod a\u00a0analyzuje r\u00f4zne spolo\u010densk\u00e9 mechanizmy, ktor\u00e9 mu znemo\u017e\u0148ovali vymani\u0165 sa zo svojej soci\u00e1lne roly. Cestu von mu s\u0165a\u017euje i jeho sexu\u00e1lna orient\u00e1cia, je to akoby dvojit\u00e1 stigma – by\u0165 prolet\u00e1rom i\u00a0gayom z\u00e1rove\u0148. Je \u00a0\u201esynom hanby\u201c (vyrastal s\u00a0homof\u00f3bnym otcom): hanb\u00ed sa za svoju sexu\u00e1lnu orient\u00e1ciu i triednu pr\u00edslu\u0161nos\u0165 a\u00a0ve\u010dn\u00fd pocit podriadenosti majorite. Didier ostro kritizuje \u0161t\u00e1t a\u00a0jeho n\u00e1stroje, napr\u00edklad vzdel\u00e1vacie in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia len v\u00a0prospech stredn\u00fdch a\u00a0vy\u0161\u0161\u00edch tried, vstup do tohto hierarchizovan\u00e9ho sveta je pre chudobn\u00fdch pracuj\u00facich takmer nemo\u017en\u00fd. Vzdelanie je pod\u013ea neho vecou triednej exkluzivity. Elita, ktor\u00e1 reprezentuje \u0161t\u00e1t, je tot\u00e1lne odtrhnut\u00e1 od norm\u00e1lneho \u017eivota oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n
\u00c9douard Louis cituje knihu svojho star\u0161ieho priate\u013ea ako \u201ebod obratu pre moju bud\u00facnos\u0165 ako spisovate\u013ea\u201c. Didier ho presved\u010d\u00ed, aby opustil univerzitu v\u00a0Amiens a odi\u0161iel \u0161tudova\u0165 do Par\u00ed\u017ea. V\u00a0roku 2011 nastupuje na \u00c9cole Normale Sup\u00e9rieur, jednu z\u00a0najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch franc\u00fazskych \u0161k\u00f4l, ktor\u00e1 vychovala \u0161trn\u00e1s\u0165 nosite\u013eov Nobelovej ceny (medzi in\u00fdmi aj spisovate\u013ea Romaina Rollanda \u010di filozofa Jeana-Paula Sartra). Na tejto prest\u00ed\u017enej eur\u00f3pskej vzdel\u00e1vacej in\u0161tit\u00facii promuje v roku 2014 a\u00a0potom pokra\u010duje na rovnako v\u00fdzna\u010dnej \u0160kole pre pokro\u010dil\u00e9 \u0161t\u00fadie v\u00a0soci\u00e1lnych ved\u00e1ch (\u00c9cole des hautes \u00e9tudes en sciences sociales), kde obh\u00e1ji svoju dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu a\u00a0z\u00edska akademick\u00fd titul PhD.<\/p>\n
<\/p>\n
Boj proti nevidite\u013enosti<\/strong><\/p>\nRok pred vydan\u00edm kni\u017eky Koniec Eddyho (En finir avec Eddy Bellegueule), ktorej n\u00e1zov vo franc\u00faz\u0161tine explicitne odkazuje na spisovate\u013eove priezvisko, sa z\u00a0Eddyho Belleguela st\u00e1va \u00c9douard Louis. Priezvisko Louis odvodil jednak od stredn\u00e9ho mena svojho priate\u013ea Didiera Louisa Eribona, ale Louis je aj hlavn\u00fd hrdina jeho ob\u013e\u00fabenej divadelnej hry\u00a0Je to len koniec sveta (Juste la fin du monde) franc\u00fazskeho dramatika Jeana-Luca Lagarcea, ktor\u00fd zomrel ako 38-ro\u010dn\u00fd na AIDS.<\/p>\n
Koniec Eddyho vy\u0161iel vo Franc\u00fazsku v\u00a0roku 2014 a\u00a0ke\u010f\u017ee autor mal sotva 21 rokov, hne\u010f sa n\u00fakalo prirovnanie ku\u00a0spisovate\u013eke Fran\u00e7oise Sagan, ktor\u00e1 svoju prvotinu Dobr\u00fd de\u0148, sm\u00fatok vydala ako 19-ro\u010dn\u00e1. Louisova kniha sp\u00f4sobila obrovsk\u00fd rozruch, a\u00a0to nielen v\u00a0liter\u00e1rnych kruhoch, ale pre svoj spolo\u010densko-politick\u00fd presah aj v\u00a0celej franc\u00fazskej spolo\u010dnosti a\u00a0posilnila pr\u00fad s\u00fa\u010dasnej literat\u00fary stojacej kdesi na pomedz\u00ed beletrie, literat\u00fary faktu a\u00a0soci\u00e1lnej \u0161t\u00fadie. Chce \u00c9duard Louis svojimi knihami vst\u00fapi\u0165 na piedest\u00e1l literat\u00fary? To sotva. Chce nimi zmeni\u0165 svet? To sk\u00f4r. Lebo jeho rola v\u00a0literat\u00fare je in\u00e1. On s\u00e1m sa hl\u00e1si k\u00a0odkazu tak\u00fdch autorov, ako n\u00f3rsky spisovate\u013e Karl Ove Knausg\u00e5rd, afroamerick\u00fd novin\u00e1r a\u00a0spisovate\u013e Ta-Nehisi Coates\u00a0\u010di bielorusk\u00e1 autorka Svetlana Alexijevi\u010d – v\u0161etci vyu\u017e\u00edvaj\u00fa n\u00e1stroje literat\u00fary, aby odhalili pravdu. \u201ePre m\u0148a je p\u00edsanie v\u017edy bojom proti nevidite\u013enosti,\u201c hovor\u00ed Louis.<\/p>\n
K\u00fdm neodi\u0161iel z\u00a0domu, nepoznal ni\u010d in\u00e9 iba svoju rodinu, spolu\u017eiakov, susedov. Jeho soci\u00e1lne a\u00a0politick\u00e9 uvedomenie sa v\u0161ak sformovalo ve\u013emi r\u00fdchlo: u\u017e na strednej \u0161kole si v\u0161\u00edma priepastn\u00fd rozdiel medzi privilegovan\u00fdm svetom bur\u017eo\u00e1zie a\u00a0svetom pracuj\u00facich, medzi vl\u00e1dnucou a\u00a0ovl\u00e1danou triedou. In\u0161piruje ho dielo franc\u00fazskeho sociol\u00f3ga Pierra Bourdiera, autora knihy Il\u00fazia rovn\u00fdch \u0161anc\u00ed. Ve\u013emi skoro si osvoj\u00ed pojmy ako triedna nadvl\u00e1da, soci\u00e1lne n\u00e1silie a vyl\u00fa\u010denie \u010di spolo\u010densk\u00fd a\u00a0politick\u00fd \u00fatlak. A\u00a0potom je u\u017e len kr\u00f4\u010dik k\u00a0ot\u00e1zke: Kto je za to zodpovedn\u00fd?<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n
foto Profimedia<\/p>\n
<\/p>\n
Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v letnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" P\u00ed\u0161e len o\u00a0svojom \u017eivote. O\u00a0rasizme, soci\u00e1lnom n\u00e1sil\u00ed, alkoholizme, chudobe, xenof\u00f3bii a\u00a0jednom malom homosexu\u00e1lnom chlapcovi, ktor\u00fd toto v\u0161etko za\u017e\u00edval na vlastnej ko\u017ei. Louisova kni\u017en\u00e1 prvotina, memo\u00e1re Koniec Eddyho, vyvolala medzi franc\u00fazskymi \u010ditate\u013emi b\u00farliv\u00fa debatu, lebo jeho spomienky \u010faleko presiahli vlastn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 a\u00a0stali sa svedectvom o\u00a0\u017eivote chudobnej robotn\u00edckej triedy, ktor\u00fa spolo\u010dnos\u0165 vytla\u010dila na okraj svojho z\u00e1ujmu. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":10305,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[112,10],"tags":[],"class_list":["post-10304","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-leto-2022","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10304","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10304"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10304\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10309,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10304\/revisions\/10309"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10305"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10304"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10304"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10304"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/s-217_u.jpg\")
<\/a>S\u00fa to prv\u00e9 vety o\u00a0otcovi, ur\u010duj\u00fa \u00fapln\u00fd za\u010diatok jeho rozpr\u00e1vania a\u00a0znej\u00fa takto: \u201eKam len siahaj\u00fa moje spomienky, vid\u00edm otca opit\u00e9ho, ako sa pred kr\u010dmou bije s\u00a0in\u00fdmi o\u017eranmi a\u00a0rozb\u00edja im nosy alebo vyr\u00e1\u017ea zuby.\u201c \u010eal\u0161\u00edch p\u00e1r viet na\u010drt\u00e1va priebeh bitky, ide v\u017edy o\u00a0ten ist\u00fd scen\u00e1r, ako otec \u0161tek\u00e1 o\u017erat\u00e9 nad\u00e1vky, n\u00e1sledne sa ho sna\u017e\u00ed spacifikova\u0165 matka, ako otca od toho druh\u00e9ho trhaj\u00fa kamar\u00e1ti a\u00a0potom, bez n\u00e1znaku v\u00fdstrahy, \u010do n\u00e1s \u010dak\u00e1 \u010falej, \u010d\u00edtame: \u201eKe\u010f sa jedna z\u00a0na\u0161ich ma\u010diek okotila, videl som otca, ako dal pr\u00e1ve naroden\u00e9 ma\u010diatka do igelitovej ta\u0161ky zo supermarketu a\u00a0potom \u0148ou ml\u00e1til o\u00a0bet\u00f3nov\u00fd obrubn\u00edk, a\u017e k\u00fdm sa ta\u0161ka nenaplnila krvou a\u00a0m\u0148au\u010danie neustalo. Videl som ho, ako v\u00a0z\u00e1hrade podrez\u00e1va prasat\u00e1 a\u00a0potom pije e\u0161te tepl\u00fa krv… Krv zo skap\u00ednaj\u00facej svine, vie\u0161, ke\u010f e\u0161te vytek\u00e1, to je na tom to najlep\u0161ie,\u201c zasv\u00e4cuje otec svojho syna. Uf, druh\u00e1 strana asi 150-stranovej kni\u017eky a\u00a0\u010ditate\u013e m\u00e1 dos\u0165. T\u00fdm sk\u00f4r, \u017ee tento pr\u00edbeh sa neodv\u00edja v\u00a0ktoromsi z\u00a0minul\u00fdch storo\u010d\u00ed, ba ani v\u00a0\u017eiadnej hladovej doline, r\u00f3mskej osade, africkom slume, sib\u00edrskej zem\u013eanke, \u010di kam n\u00e1s na\u0161e stereotypn\u00e9 predstavy o\u00a0zaostal\u00fdch k\u00fatoch zeme zanes\u00fa. Autorom tohto pr\u00edbehu je Franc\u00faz \u00c9douard Louis, rok narodenia 1992. Je to jeho pr\u00edbeh trpko od\u017eit\u00fd na prahu 21. storo\u010dia, vo vyspelej krajine Z\u00e1padnej Eur\u00f3py, ktor\u00fa si sp\u00e1jame s\u00a0t\u00fdmi najp\u00f4\u017eitk\u00e1rskej\u0161\u00edmi predstavami o\u00a0tom, \u010do \u0161armantn\u00ed Franc\u00fazi naz\u00fdvaj\u00fa joie de vivre: lahodn\u00e9 v\u00edna z\u00a0Bordeaux, rozkvitnut\u00e9 levandu\u013eov\u00e9 polia v\u00a0Provence,\u00a0 vo\u0148av\u00e9, e\u0161te tepl\u00e9 croissanty v\u00a0mal\u00fdch par\u00ed\u017eskych kaviar\u0148ach… Ni\u010d z\u00a0toho sa ani len n\u00e1znakom nemihne v\u00a0Eddyho rozpr\u00e1van\u00ed. U\u00a0nich doma sa hltali mrazen\u00e9 potraviny zo supermarketu a\u00a0pilo lacn\u00e9 v\u00edno z\u00a0krabice, nikto neposed\u00e1val v\u00a0mond\u00e9nnych kaviar\u0148ach, chlapi chodili do kr\u010dmy alebo nas\u00e1vali doma, sleduj\u00fac pritom v\u00a0telke nejak\u00fa hl\u00fapu div\u00e1cku s\u00fa\u0165a\u017e. Bol v\u00f4bec Eddy ako chlapec niekedy v\u00a0kine? Nikde o\u00a0tom nep\u00ed\u0161e, my v\u0161ak vieme, ako ve\u013emi t\u00fa\u017eil po videokazete Titanicu a\u00a0ako sa mu otec posmieval, \u017ee je to film pre baby…<\/p>\n