\u00a0<\/strong><\/p>\n Zdrav\u00fd b\u00fdk znamen\u00e1 zdrav\u00e9 m\u00e4so a\u00a0zdrav\u00e9 m\u00e4so rovn\u00e1 sa zdrav\u00e9 jedlo na tanieri. Zdrav\u00e9, maxim\u00e1lne kvalitn\u00e9 a\u00a0mimoriadne chutn\u00e9. V\u00a0kuchyni re\u0161taur\u00e1cie Bullinarium v\u00a0meste\u010dku Markt Allhau kra\u013euje Mateo Lopez, nielen pod\u013ea mena, ale aj vzh\u013eadu o\u010dividn\u00fd \u0160paniel, ktor\u00fd sa do t\u00fdchto kon\u010d\u00edn pri\u017eenil. Mateo poch\u00e1dza zo sl\u00e1vnej vin\u00e1rskej oblasti Rioja na severe \u0160panielska a\u00a0ako kuch\u00e1r p\u00f4sobil v\u00a0r\u00f4znych re\u0161taur\u00e1ci\u00e1ch vo svojej domovine a\u00a0nesk\u00f4r aj vo Viedni. \u00a0V\u00a0re\u0161taur\u00e1cii Bullinarium vyvinul vlastn\u00fd \u201efree style Bull Beef\u201c \u0161t\u00fdl, \u010do v\u00a0jeho \u201egastrozofii\u201c znamen\u00e1 odp\u00fata\u0165 sa od klasiky a\u00a0tradi\u010dn\u00fdch pr\u00edstupov k\u00a0hov\u00e4dziemu m\u00e4su a\u00a0vytvori\u0165 kreat\u00edvnu kuchy\u0148u pln\u00fa mo\u017enost\u00ed a netradi\u010dn\u00fdch kombin\u00e1ci\u00ed jed\u00e1l.<\/p>\n Bullinarum je v\u0161ak iba vrchol \u013eadovca, prirodzen\u00e9 vy\u00fastenie podnikate\u013esk\u00fdch aktiv\u00edt a\u00a0kreat\u00edvnych n\u00e1padov jedn\u00e9ho mu\u017ea, ktor\u00fd mal v\u00edziu a\u00a0t\u00fa dok\u00e1zal premeni\u0165 na skuto\u010dnos\u0165 – v\u00a0jeho pr\u00edpade na jeden z\u00a0najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch podnikov zalo\u017een\u00fdch na princ\u00edpoch obehov\u00e9ho hospod\u00e1rstva nielen v\u00a0Burgenlande.<\/p>\n Christoph Haller vyrastal na statku svojho otca v\u00a0Bregenzerwalde v\u00a0spolkovej krajine Vorarlberg. L\u00e1ska k\u00a0pr\u00edrode a\u00a0zvierat\u00e1m ho priviedla ku \u0161t\u00fadiu veterin\u00e1rneho lek\u00e1rstva, zauj\u00edmal sa aj o\u00a0po\u013enohospod\u00e1rstvo, obnovite\u013en\u00e9 zdroje a\u00a0\u010fal\u0161ie ekologick\u00e9 t\u00e9my, ktor\u00e9 ho postupne priviedli k\u00a0my\u0161lienke cirkul\u00e1rnej ekonomiky. Ke\u010f sa s\u00a0rodinou pres\u0165ahoval do ju\u017en\u00e9ho Burgenlandu, za\u010dal chova\u0165 b\u00fdky a\u00a0premyslene, krok po kroku budova\u0165 hospod\u00e1rstvo, \u010do najtrvalej\u0161ie udr\u017eate\u013en\u00e9 a\u00a0\u010do najviac v\u00a0harm\u00f3nii s\u00a0pr\u00edrodou. Burgenland je v\u00f4bec \u017eiariv\u00fdm pr\u00edkladom toho, ako sa d\u00e1 prepracova\u0165 k\u00a0region\u00e1lnej energetickej samostatnosti a Hallerove obehov\u00e9 hospod\u00e1rstvo je toho jasn\u00fdm d\u00f4kazom.\u00a0\u201eKo\u013eko si z\u00a0pr\u00edrody zoberieme, to\u013eko jej chceme aj vr\u00e1ti\u0165,\u201c znie motto cel\u00e9ho jeho projektu. V\u00a0skratke, o\u00a0\u010do ide: v\u0161etci u\u017e dnes vieme, \u017ee emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov zo \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej v\u00fdroby \u0161kodia kl\u00edme a\u00a0pod\u013ea \u0161t\u00fadie organiz\u00e1cie Greenpeace ich objemy (mysl\u00edme t\u00fdm emisie vznikaj\u00face z\u00a0exkrementov hospod\u00e1rskych zvierat) \u010faleko presahuj\u00fa tie, ktor\u00e9 vyprodukuje automobilov\u00e1 doprava. Jedn\u00fdm z\u00a0rie\u0161en\u00ed, na ktor\u00e9 vsadil aj Christoph Haller, je bioplynov\u00e1 stanica, v\u00a0ktorej sa ma\u0161ta\u013en\u00fd hnoj sprac\u00fava na bioplyn. Jeho spa\u013eovan\u00edm sa n\u00e1sledne vyr\u00e1ba elektrick\u00e1 a tepeln\u00e1 energia, ktorou Hallerova biostanica z\u00e1sobuje asi 2.000 dom\u00e1cnosti v\u00a0okol\u00ed. A to nie je v\u0161etko. Zo zvy\u0161n\u00e9ho substr\u00e1tu sa vyr\u00e1ba organick\u00e9 hnojivo (ro\u010dne vyprodukuj\u00fa asi 3 mili\u00f3ny kg), ktor\u00e9 vyu\u017e\u00edvaj\u00fa miestni farm\u00e1ri, z\u00e1hradk\u00e1ri \u010di okolit\u00e9 po\u013enohospod\u00e1rske firmy.<\/p>\n <\/p>\n \u0160\u0165astn\u00e9 b\u00fdky\u00a0 \u00a0<\/strong><\/p>\n Mohutn\u00e9 st\u00e1do b\u00fdkov (okolo 1.500 jedincov) z\u00a0chovu Christopha Hallera sp\u00e1sa tr\u00e1vy, byliny a\u00a0kvety \u0161\u0165avnat\u00fdch l\u00fak lemuj\u00facich brehy rieky Lafnitz, ktor\u00e9 s\u00fa chr\u00e1nen\u00e9 R\u00e1msarsk\u00fdm dohovorom (medzin\u00e1rodn\u00e1 zmluva z\u00a0roku 1997 na ochranu a\u00a0trval\u00fa udr\u017eate\u013enos\u0165 mokrad\u00ed.) V\u00a0ma\u0161tali maj\u00fa b\u00fdky dvakr\u00e1t to\u013eko priestoru ako ur\u010duj\u00fa normy a ve\u010der si l\u00edhaj\u00fa na vo\u0148av\u00fa slamen\u00fa podstielku, ka\u017ed\u00fd de\u0148 \u010derstvo nastlan\u00fa. K\u0155menie bez umel\u00fdch pr\u00edsad, s\u00f3je a\u00a0horm\u00f3nov (ktor\u00e9 sa vo ve\u013ek\u00fdch priemyseln\u00fdch chovoch zvierat\u00e1m primie\u0161avaj\u00fa do stravy pre r\u00fdchlej\u0161\u00ed rast) znamen\u00e1, \u017ee Hallerove b\u00fd\u010dky priberaj\u00fa na v\u00e1he s\u00edce pomal\u0161ie, no o\u00a0to kvalitnej\u0161ie a\u00a0jemnej\u0161ie je ich m\u00e4so, s\u00a0prirodzen\u00fdm mramorovan\u00edm, bez nadmern\u00e9ho ukladania tuku. Jemnos\u0165, \u0161\u0165avnatos\u0165,\u00a0m\u00e4kkos\u0165 a\u00a0celkov\u00fa kvalitu m\u00e4sa e\u0161te umocn\u00ed kontrolovan\u00e9 zrenie v\u00a0komor\u00e1ch, v ktor\u00fdch m\u00e4so prech\u00e1dza optim\u00e1lnym zu\u0161\u013each\u0165ovan\u00edm a\u017e k\u00fdm Mateo nerozhodne, \u017ee je pripraven\u00e9 do kuchyne.<\/p>\n <\/p>\n Potrebujeme:<\/strong> 1 PL p\u00edniov\u00fdch orechov, 250 g upe\u010den\u00e9ho \u0161\u0165avnat\u00e9ho rump steaku, 2 kopcovit\u00e9 \u010dajov\u00e9 ly\u017ei\u010dky pesta, 40 g rukoly, 150 g parmez\u00e1nu nastr\u00fahan\u00e9ho na hoblinky.<\/p>\n Postup:<\/strong> P\u00edniov\u00e9 orechy pe\u010dieme na panvici bez pridania tuku, k\u00fdm nie s\u00fa zlatohned\u00e9. Steak ochut\u00edme morskou so\u013eou a \u010diernym koren\u00edm a\u00a0ope\u010dieme na troche olivov\u00e9ho oleja, z ka\u017edej strany asi 2 min\u00faty. Potom m\u00e4so vyberieme z panvice a\u00a0nech\u00e1me odpo\u010d\u00edva\u0165. Medzit\u00fdm na taniere rozotrieme pesto, m\u00e4so nakr\u00e1jame na tenk\u00e9 pr\u00fa\u017eky, polo\u017e\u00edme na pesto a\u00a0posypeme \u010derstvou rukolou. Nakoniec ozdob\u00edme pra\u017een\u00fdmi p\u00edniov\u00fdmi orie\u0161kami a hobl\u00edkmi parmez\u00e1nu.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Eisenberg je malebn\u00fd kopec v\u00a0Ju\u017enom Burgenlande, aj vin\u00e1rska dedinka, ktorej dominuje vyhliadkov\u00e1 plo\u0161ina Weinblick, ob\u013e\u00faben\u00e1 turistick\u00e1 atrakcia nadizajnovan\u00e1 ako presklen\u00fd balk\u00f3n, tak\u017ee m\u00e1te pocit, akoby ste nad \u0161\u00edrymi vinohradmi, kam len oko dovid\u00ed, doslova lietali. V\u00a0Eisenbergu ka\u017ed\u00fd dom \u010di pivnica patr\u00ed vin\u00e1rovi a\u00a0neobmedzenou kr\u00e1\u013eovnou medzi miestnymi v\u00ednami je jednozna\u010dne jej veli\u010denstvo Frankovka modr\u00e1. Unik\u00e1tnu chu\u0165 frankovky z\u00a0ju\u017en\u00e9ho Burgenlandu ur\u010duj\u00fa miestne \u0165a\u017ek\u00e9 \u00edlovit\u00e9 p\u00f4dy bohat\u00e9 na miner\u00e1ly a\u00a0\u017eelezo (odtia\u013e Eisenberg, \u017eelezn\u00fd vrch), a tie jej d\u00e1vaj\u00fa nezamenite\u013en\u00fd charakter. Tak\u017ee popri t\u00f3noch tmav\u00fdch \u010dere\u0161n\u00ed a\u00a0in\u00fdch \u010diernych bobu\u013eov\u00edn chut\u00ed frankovka z\u00a0Eisenbergu akoby trochu \u201esalzig\u201c, slano, samozrejme, s\u00a0d\u00f4razn\u00fdmi tan\u00ednmi.<\/p>\n Tak ako pre ka\u017ed\u00fa rodinu na Eisenbergu, aj pre miestneho vin\u00e1ra Thoma Wachtera znamen\u00e1 frankovka hru na istotu, ale z\u00a0jeho produkcie 20.000 flia\u0161 ro\u010dne \u010das\u0165 tvor\u00ed aj odroda Zweigelt (ktor\u00fa vy\u0161\u013eachtil rak\u00fasky entomol\u00f3g Fritz Zweigelt) \u010di Burgundsk\u00e9 biele. Miestni vin\u00e1ri, ktor\u00ed \u017eili a\u00a0hospod\u00e1rili v r\u00f4znych dedink\u00e1ch naokolo na Eisenbergu dor\u00e1bali svoje v\u00edna. Na to im sl\u00fa\u017eili v\u00ednne dom\u010deky, tzv. Weinhause, aj s\u00a0pivni\u010dkami, ktor\u00e9 sa dnes, ke\u010f u\u017e str\u00e1caj\u00fa opodstatnenie, menia na malebn\u00e9 \u201ewohnotheky\u201c (od slova vinot\u00e9ka a\u00a0wohnen, b\u00fdva\u0165), pripraven\u00e9 poskytn\u00fa\u0165 vystresovan\u00fdm me\u0161\u0165anom bo\u017esk\u00fd pokoj priamo v\u00a0lone rozkvitnut\u00fdch burgenlandsk\u00fdch vinohradov. Zvlnen\u00fd reli\u00e9f svie\u017eej zelenej krajiny s\u00a0miernymi kopcami bez dramaticky p\u00f4sobiacich alpsk\u00fdch \u0161t\u00edtov, vo\u0148av\u00e9 pestrofarebn\u00e9 l\u00faky a\u00a0v\u0161adepr\u00edtomn\u00e9 vinohrady priam l\u00e1kaj\u00fa nasadn\u00fa\u0165 na bicykel alebo sa vyda\u0165 na vandrovku po miestnych viechach alias \u201ebuschenchankoch\u201c, kde v\u00e1m okrem karafy v\u00edna pon\u00faknu aj tradi\u010dn\u00e9 studen\u00e9 pohostenie na do\u0161ti\u010dke, tzv. Brettjause. Pod\u00e1va sa nieko\u013eko r\u00f4znych typov \u0161unky a syrov, v\u0161etko v\u00fdnimo\u010dne kvalitn\u00e9 produkty dom\u00e1cich v\u00fdrobcov, rozli\u010dn\u00e9 n\u00e1tierky, klob\u00e1sky, tla\u010denka, slanina, nakladan\u00e1 alebo \u010derstv\u00e1 zelenina a\u00a0ve\u013ea, ve\u013ea str\u00fahan\u00e9ho chrenu. K\u00a0tomu slan\u00e9 ro\u017eky Salzstangerl – v\u00a0Ju\u017enom Burgenlande najlep\u0161ie pe\u010die vych\u00fdren\u00e1 svadobn\u00e1 cukr\u00e1rka Aloisia Bischof vo svojej pek\u00e1rni a\u00a0kaviarni\u010dke z\u00e1rove\u0148 v\u00a0dedinke Badersdorf, kam sa z\u00a0Eisenbergu bez probl\u00e9mov dostanete aj na bicykli.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Romeo Schermann je \u010fal\u0161\u00ed osvieten\u00fd chlap\u00edk, ktor\u00e9mu v\u00a0slne\u010dnom Burgenlande nar\u00e1stli kr\u00eddla. Dlh\u00e9 roky pracoval v\u00a0marketingovom biznise, jedn\u00e9ho d\u0148a v\u0161ak \u0161liapol na brzdu a\u00a0polo\u017eil si ot\u00e1zku, \u010do ho vlastne v\u00a0\u017eivote e\u0161te te\u0161\u00ed. \u201eChcem robi\u0165 to, z\u00a0\u010doho m\u00e1m rados\u0165,\u201c povedal si a od\u0161tartoval nov\u00fa kapitolu svojho \u017eivota. Jeho podnikate\u013esk\u00fd pl\u00e1n sa zrodil z\u00a0pasie a\u00a0v\u00e1\u0161ne, \u201echcel som sebe, rodine a\u00a0priate\u013eom dopria\u0165 kulin\u00e1rsky p\u00f4\u017eitok v\u00a0takej kvalite, ak\u00fa som s\u00e1m h\u013eadal\u201c. Pred vy\u0161e desiatimi rokmi v\u00a0dedinke Mariasdorf, k\u00fasok od ma\u010farsk\u00fdch hran\u00edc, k\u00fapil miestne rybn\u00edky, ktor\u00e9 nap\u00e1ja rieka Tauchenbach a\u00a0rozhodol sa, \u017ee v\u00a0nich bude chova\u0165 jesetery. Ryby, ktor\u00e9 \u013eu\u010fom poskytuj\u00fa jednu z\u00a0najluxusnej\u0161\u00edch delikates na svete: kavi\u00e1r.<\/p>\n Jeseter, starobyl\u00e1 prehistorick\u00e1 ryba z\u00a0\u010dias dinosaurov, br\u00e1zdila svetov\u00e9 moria u\u017e pred 70 mili\u00f3nmi rokov. Koncom 20. storo\u010dia sa niektor\u00e9 jej druhy ocitli na prahu vyhynutia – pr\u00e1ve kv\u00f4li enormn\u00e9mu lovu na rusk\u00fdch riekach Jenisej, Lena \u010di v\u00a0Baltickom mori. Preto od roku 2003 plat\u00ed z\u00e1kaz lovu jesetera sib\u00edrskeho vo vo\u013enej pr\u00edrode. Romeo musel \u010daka\u0165 7 rokov, k\u00fdm mal\u00e9 rybky, ktor\u00e9 nak\u00fapil z\u00a0umel\u00fdch chovov, vyr\u00e1stli a\u00a0pohlavne dozreli, aby za\u010dali produkova\u0165 ikry. Prv\u00fd kavi\u00e1r v jeho ryb\u00e1rstve vyrobili v\u00a0roku 2016. Ako cel\u00fd proces prebieha? Prekvap\u00edme v\u00e1s – tak trochu ako na prehliadke u\u00a0gynekol\u00f3ga. V\u00a0neskor\u00fa jese\u0148, ke\u010f teplota vody klesne na cca 10 \u00b0C, Romeo vypust\u00ed rybn\u00edky tak, aby voda v\u00a0nich siahala nanajv\u00fd\u0161 po kolen\u00e1. Potom rybu po rybe vylov\u00ed a\u00a0podrob\u00ed vy\u0161etreniu ultrazvukom, \u010di v jej bruchu u\u017e dor\u00e1stli ikry, teda sami\u010die vaj\u00ed\u010dka. Ak vy\u0161etrenie prinesie negat\u00edvny v\u00fdsledok, rybka sa vr\u00e1ti do rybn\u00edka, aby tam r\u00e1stla \u010falej, ak je v\u00fdsledok pozit\u00edvny, nasleduje biopsia, teda odber vzorky, na z\u00e1klade ktorej sa zis\u0165uje, \u010di s\u00fa vaj\u00ed\u010dka u\u017e dostato\u010dne zrel\u00e9. V\u00a0pr\u00edpade, \u017ee \u00e1no, ryba ide \u201ena spracovanie\u201c. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti v\u0161ak u\u017e existuje aj mo\u017enos\u0165 odobra\u0165 rybe ikry bez toho, aby ju bolo potrebn\u00e9 usmrti\u0165 a\u00a0ona do roka, roka a\u00a0pol za\u010dne vaj\u00ed\u010dka produkova\u0165 op\u00e4\u0165. Pod dozorom odborn\u00edkov sa v\u00a0Romeovom ryb\u00e1rstve tak\u00fdto experiment s\u00a0piatimi rybami u\u017e udial. \u010ci bol \u00faspe\u0161n\u00fd, uk\u00e1\u017ee bl\u00edzka bud\u00facnos\u0165.<\/p>\n <\/p>\n \u0160tyri a\u00a0pol kilogramu – tak\u00fd bol zatia\u013e najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u201e\u00falovok\u201c ikier z\u00a0jedn\u00e9ho jesetera v\u00a0ryb\u00e1rstve Romea Schermanna. V\u00a0priemere ikry tvoria 10 a\u017e 15 % z\u00a0celkovej v\u00e1hy ryby, pri\u010dom priemern\u00e1 v\u00e1ha sa pohybuje okolo 10 – 15 kg. V\u00a0Schermannov\u00fdch rybn\u00edkoch aktu\u00e1lne \u017eije 800 – 1.000 r\u00fdb, av\u0161ak r\u00f4zneho veku a\u00a0v\u00a0r\u00f4znych n\u00e1dr\u017eiach. Toto rozdelenie pod\u013ea gener\u00e1ci\u00ed sa uk\u00e1zalo ako ve\u013emi prospe\u0161n\u00e9, pr\u00edli\u0161 akt\u00edvni dorastenci nevyru\u0161uj\u00fa dospel\u00e1kov a\u00a0pod vodou vl\u00e1dne pozoruhodn\u00fd mier a pokoj. Rybky nejedia ni\u010d umel\u00e9, chovate\u013e hovor\u00ed, \u017ee na ich k\u0155menie nepou\u017e\u00edva ani \u017eiadne adit\u00edva ani medic\u00ednske doplnky, jesetery sa k\u0155mia plankt\u00f3nom, riasami a larvami hmyzu, nach\u00e1dzaj\u00facimi sa prirodzene v\u00a0rybni\u010dn\u00fdch vod\u00e1ch, plus rozomlet\u00fdmi jadierkami z\u00a0tekv\u00edc, ktor\u00fdch s\u00fa na jese\u0148 v Burgenlande pln\u00e9 polia. Zabi\u0165 rybu iba kv\u00f4li kavi\u00e1ru, to sa v\u00a0dne\u0161n\u00fdch dob\u00e1ch u\u017e nenos\u00ed. V\u00a0Romeovom ryb\u00e1rstve dok\u00e1\u017eu vz\u00e1cneho jesetera vyu\u017ei\u0165 takpovediac do poslednej kosti\u010dky: okrem kavi\u00e1ru a\u00a0m\u00e4sa, ktor\u00fdm z\u00e1sobuj\u00fa r\u00f4zne rak\u00faske re\u0161taur\u00e1cie, sa o\u00a0slovo hl\u00e1si kozmetick\u00fd priemysel (vyu\u017e\u00edvaj\u00faci ved\u013eaj\u0161ie produkty, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa pri prem\u00fdvan\u00ed kavi\u00e1ru), farm\u00e1cia (z vysu\u0161en\u00fdch rybac\u00edch hl\u00e1v sa vyr\u00e1baj\u00fa doplnky v\u00fd\u017eivy na osteopor\u00f3zu) i\u00a0maliarske potreby, ke\u010f sa z\u00a0plynov\u00e9ho mech\u00fara, tzv. rybieho bal\u00f3nika, vyr\u00e1ba lepidlo pre umelcov re\u0161taurat\u00e9rov.<\/p>\n Ale sp\u00e4\u0165 ku kavi\u00e1ru. Na jeho v\u00fdrobu sta\u010dia kvalitn\u00e9, zrel\u00e9 ikry jesetera a\u00a0\u0161tipka soli zo so\u013en\u00fdch ban\u00ed z\u00a0okolia Salzburgu. \u017diadne in\u00e9 stimulanty chuti, ba ani konzerva\u010dn\u00e9 pr\u00edsady, preto m\u00e1 Schermannov kavi\u00e1r aj obmedzen\u00fa trvanlivos\u0165 6 – 8 t\u00fd\u017ed\u0148ov. Jemn\u00fa slanos\u0165 v\u00a0chuti zac\u00edtite okam\u017eite (na rozdiel od v\u00fdrazne slan\u0161\u00edch \u010d\u00ednskych v\u00fdrobkov), rovnako tak kvalitn\u00fd kavi\u00e1r by mal ma\u0165 jemn\u00fa, prirodzene kr\u00e9mov\u00fa konzistenciu.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Ako serv\u00edrova\u0165 kavi\u00e1r<\/strong><\/p>\n Kavi\u00e1r ako luxusn\u00fd produkt sa zv\u00e4\u010d\u0161a pred\u00e1va v\u00a0pekn\u00fdch mi\u0161ti\u010dk\u00e1ch, tak\u017ee sta\u010d\u00ed, ke\u010f ho otvoren\u00fd vlo\u017e\u00edte do hlb\u0161ej misky s\u00a0\u013eadovou drvinou. Alebo ho serv\u00edrujte v\u00a0mal\u00fdch sklen\u00fdch \u010di strieborn\u00fdch misk\u00e1ch s\u00a0malou ly\u017ei\u010dkou. Nakr\u00e1jajte mesia\u010diky citr\u00f3na, ope\u010dte trojuholn\u00ed\u010dky bielych toastov, potrite ich tenkou vrstvou masla a\u00a0takto pod\u00e1vajte. Kavi\u00e1rom m\u00f4\u017eete plni\u0165 aj natvrdo uvaren\u00e9 vaj\u00ed\u010dka – rozpo\u013ete ich, ozdobte ly\u017ei\u010dkou kavi\u00e1ru a\u00a0pokvapkajte citr\u00f3nom. Tie\u017e ho m\u00f4\u017eete serv\u00edrova\u0165 na ope\u010denom bielom chlebe, na ktorom nech\u00e1te roztopi\u0165 pl\u00e1tky zrel\u00e9ho syra brie, ale bez jeho zamatovej k\u00f4rky.<\/p>\n Romeov tip: <\/strong>Na jednu \u010derstv\u00fa ustricu: 2 – 5 g Romeo kavi\u00e1ru, 0,5 cl vodky, 1 strek citr\u00f3na.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Z\u00e1stavka 4: UHU, UHU, UHUDLER<\/strong><\/p>\n Okrem \u010dervenej frankovky Ju\u017en\u00fd Burgenland l\u00e1ka milovn\u00edkov v\u00edna aj jednou miestnou \u0161pecialitkou – v\u00ednom Uhudler. Ten n\u00e1zov vznikol tak trochu zo srandy, lebo ke\u010f sa podgur\u00e1\u017een\u00ed vinohradn\u00edci kone\u010dne vykot\u00fa\u013eali z\u00a0pivn\u00edc,\u00a0vraj vyplie\u0161\u0165ali o\u010di ako sovy (v\u00fdr je po nemecky uhu). Uhudler tie\u017e ist\u00fd \u010das sprev\u00e1dzala zl\u00e1 poves\u0165 (\u00fadajne kv\u00f4li obsahu nebezpe\u010dn\u00e9ho metylalkoholu – preto ho vin\u00e1ri nesmeli pred\u00e1va\u0165), ale t\u00fa \u0161\u00edrila ne\u017ei\u010dliv\u00e1 konkurencia. Na vysvetlenie: ke\u010f koncom 19. storo\u010dia eur\u00f3pske vinohrady takmer odrovnala fylox\u00e9ra hroznov\u00e1, vin\u00e1ri za\u010dali h\u013eada\u0165 alternat\u00edvne odrody, ktor\u00e9 by ni\u010divej vo\u0161ke dok\u00e1zali odola\u0165 a\u00a0na\u0161li ich v\u00a0Amerike v kultivaroch z\u00a0hrozna Vitis Labrusca ako Concord, Delaware, Othello \u010di Isabella. Ke\u010f\u017ee ich chu\u0165 bola in\u00e1 (a na eur\u00f3psky vkus nie ve\u013emi \u013e\u00fabiv\u00e1), vin\u00e1ri za\u010dali experimentova\u0165 a\u00a0r\u00f4zne odrody labrusky medzi sebou kr\u00ed\u017ei\u0165. Po tom, \u010do fylox\u00e9ra prehrmela Eur\u00f3pou a v\u0161etko sa vr\u00e1tilo do star\u00fdch ko\u013eaj\u00ed, americk\u00e9 odrody boli zak\u00e1zan\u00e9. V\u00a0mal\u00fdch hospod\u00e1rstvach v\u0161ak zapustili svoje korene, a to nielen v\u00a0Rak\u00fasku, ale aj na slovenskom vidieku, kde sa odrody Othello \u010di Isabella be\u017ene pestovali na vidieckych dvoroch a\u00a0na\u0161i dedovia z\u00a0nich v\u00a0pivnici dor\u00e1bali dom\u00e1ce v\u00edno (\u010dasto nevalnej kvality), tzv. samoro\u010f\u00e1k. Ju\u017enoburgenlandsk\u00fd Uhudler je v\u0161ak skuto\u010dn\u00fd unik\u00e1t – vonia a\u00a0chut\u00ed tak silno po lesn\u00fdch jahod\u00e1ch, akoby ste tie naj\u0161\u0165avnatej\u0161ie plody vo v\u00edne skuto\u010dne macerovali. V\u00a0Ju\u017enom Burgenlande dor\u00e1ba Uhudler takmer ka\u017ed\u00e9 vin\u00e1rstvo. Ak ho chcete ochutna\u0165 na tv\u00e1ri miesta, bu\u010f ako tich\u00e9 v\u00edno, alebo iskriv\u00e9 frizzante, odpor\u00fa\u010dame nav\u0161t\u00edvi\u0165 rozko\u0161n\u00e9 uhudlersk\u00e9 dedinky Heiligenbrunn, Eltendorf \u010di Moschendorf so star\u00fdmi idylick\u00fdmi v\u00ednnymi pivni\u010dkami so strechami z\u00a0t\u0155stia.<\/p>\n Uhudler v\u0161ak v\u00a0be\u017en\u00fdch rak\u00faskych vinot\u00e9kach, tob\u00f4\u017e obchodoch, nek\u00fapite. A\u017e na mal\u00e9 v\u00fdnimky. Jednou z\u00a0nich je reprezentat\u00edvna vinot\u00e9ka Selektion Burgenland priamo oproti z\u00e1mku Esterh\u00e1zy v\u00a0Eistenstadte. Pon\u00faka okolo 800 druhov v\u00edn od 140 burgenlandsk\u00fdch vin\u00e1rov.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Dlh\u00e9 desa\u0165ro\u010dia boli oporou, pevn\u00fdm ramenom, o\u00a0ktor\u00e9 sa Habsburgovci mohli oprie\u0165 a\u00a0oni sa im zato vedeli kr\u00e1\u013eovsky odv\u010fa\u010di\u0165. Za odmenu im pride\u013eovali v\u00fdznamn\u00e9 funkcie v\u00a0riaden\u00ed a\u00a0spr\u00e1ve \u0161t\u00e1tu, vysielali ich do diplomatick\u00fdch slu\u017eieb na in\u00e9 kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 dvory Eur\u00f3py a\u00a0dar\u00favali im p\u00f4du, a\u017e sa knie\u017eat\u00e1 Esterh\u00e1zy stali najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi vlastn\u00edkmi zeme v\u00a0habsburgskej monarchii. Korene ich rodu siahaj\u00fa do stredoveku, kedy ich predkovia vlastnili osadu Esterh\u00e1za na \u017ditnom ostrove (dnes \u010das\u0165 Nov\u00fd \u017eivot pri Dunajskej Strede). V roku 1421 sa usadili v\u00a0Galante. Mikul\u00e1\u0161 Esterh\u00e1zy, jeden zo zakladate\u013eov rodu, rod\u00e1k z\u00a0Galanty, pres\u00eddlil v\u00a0polovici 17. storo\u010dia do Eisenstadtu. Pr\u00edchodom knie\u017eacej rodiny s\u00a0celou dru\u017einou za\u017e\u00edvalo mesto a\u00a0jeho okolie roky najv\u00e4\u010d\u0161ieho bohatstva a\u00a0sl\u00e1vy. Barokov\u00fd z\u00e1mok v centre Eisenstadtu bol s\u00eddlom Esterh\u00e1zyovcov vy\u0161e tristo rokov. Ak sa rozhodnete vst\u00fapi\u0165 do jeho komn\u00e1t, zaru\u010dene v\u00e1s nadchn\u00fa n\u00e1dhern\u00e9 zbierky rodinn\u00e9ho porcel\u00e1nu, strieborn\u00e9ho riadu, sl\u00e1vnostne prestret\u00e1 tabu\u013ea, kde sa na jednu ve\u010deru pod\u00e1valo aj vy\u0161e dvadsa\u0165 chodov! Traduje sa, \u017ee Mikul\u00e1\u0161 Esterh\u00e1zy, mu\u017e miluj\u00faci v\u0161etko prepychov\u00e9, bol naslovovzat\u00fd gurm\u00e1n, milovn\u00edk \u017eivota a\u00a0p\u00f4\u017eitk\u00e1r. Na jeho z\u00e1mku v\u00a0Eisenstadte sa stolovalo ove\u013ea uvo\u013enenej\u0161ie ako na habsburgovskom dvore. Potrpel si na kreat\u00edvnu kuchy\u0148u i vyberan\u00e9 v\u00edna, opulentn\u00e9 hostiny boli na z\u00e1mku v\u00a0Eisenstadte na dennom poriadku. V\u00a0historick\u00fdch z\u00e1znamoch napr\u00edklad stoj\u00ed, \u017ee v\u00a0ist\u00e9 sparn\u00e9 letn\u00e9 popoludnie sa dvorania i hostia osvie\u017eovali limon\u00e1dou z\u00a025.000 kusov citr\u00f3nov. In\u00e9 z\u00e1znamy referuj\u00fa o\u00a0730 litroch v\u00edna, ktor\u00e9 sa na dvore vypili denne, vr\u00e1tane skonzumovan\u00fdch 3.000 \u017eemli\u010diek \u010di 24 mer\u00edc m\u00faky spotrebovan\u00fdch tie\u017e za jedin\u00fd de\u0148. Knie\u017ea sa obklopil najlep\u0161\u00edmi kuch\u00e1rmi svojej doby, ktor\u00fdch v\u0161emo\u017ene podporoval, a tak ne\u010dudo, \u017ee na jeho po\u010des\u0165 vzniklo aj mno\u017estvo jed\u00e1l nes\u00facich meno tohto sl\u00e1vneho knie\u017eacieho rodu: Rumpsteak knie\u017ea\u0165a Mikul\u00e1\u0161a, Esterh\u00e1zyho hrniec na sp\u00f4sob pand\u00farov, Te\u013eacia pe\u010dienka Esterh\u00e1zy, Esterh\u00e1zy gul\u00e1\u0161, sl\u00e1vna ro\u0161tenka Esterh\u00e1zy a\u00a0e\u0161te sl\u00e1vnej\u0161ie Esterh\u00e1zy rezy.<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/07\/s-61_1731presseCHallers.jpg\")
<\/a>Zast\u00e1vka 1: BULLINARIUM <\/strong><\/p>\n<\/a>Rump steak na taliansky \u0161t\u00fdl<\/strong><\/p>\n<\/a>Z\u00e1stavka 2: EISENBERG,\u00a0FRANKOVKA MODR\u00c1<\/strong><\/p>\n<\/a>Z\u00e1stavka 3: KAVI\u00c1R, \u010cIERNE ZLATO<\/strong><\/p>\n<\/a>Plne prirodzen\u00fd chov<\/strong><\/p>\n<\/a>Z\u00e1stavka 5: P\u00d4\u017dITK\u00c1RI Z\u00a0RODU ESTERH\u00c1ZY<\/strong><\/p>\n