\n
<\/p>\n
Raz na vinobranie do susedn\u00e9ho Pezinka \u201edopl\u00e1vala\u201c ve\u013eryba. \u00daplne such\u00e1, trochu smrad\u013eav\u00e1 a dopl\u00e1vala z \u010ciech. My s Ag\u00e1tou sme boli mal\u00e9 a mama s babi\u010dkou n\u00e1s autobusom vzali pozrie\u0165 sa na to vz\u00e1cne \u010dudo.\u00a0<\/span><\/p>\n Rybu som dovtedy videla akur\u00e1t na Vianoce. Kapor, ktor\u00fd oby\u010dajne dostal aj meno, pl\u00e1val vo vani, kam sme s Ag\u00e1tou sypali kakao, drobili chlieb a h\u00e1dzali cukr\u00edky, k\u00fdm ho milosrdn\u00e1 babi\u010dka nevylovila a neodrezala mu hlavu. Napriek tomu som v\u017edy c\u00edtila pred rybou vo vani re\u0161pekt.\u00a0<\/span><\/p>\n Podobn\u00fd re\u0161pekt som c\u00edtila pred vypchatou rozpadaj\u00facou sa ve\u013erybou, miestami zlepenou lepiacou p\u00e1skou, ktor\u00e1 zaberala cel\u00fa maringotku a okolo ktorej sme ma\u0161\u00edrovali vo vzornom dvojstupe. Mama, chcela to ma\u0165 \u010do najsk\u00f4r za sebou, \u0165ahala Ag\u00e1tu, ktor\u00e1, keby ju ne\u0165ahala, v\u017edy sp\u00f4sobila nejak\u00fa galibu. Raz n\u00e1s vyhodili z cirkusu, inokedy z\u00a0kina… Ja som sa dr\u017eala babi\u010dky a ryby som sa b\u00e1la. Vlastne, trochu sa mi t\u00e1 ryba hnusila. Najviac sa p\u00e1\u010dila na\u0161ej babi\u010dke, lebo potom o nej ka\u017ed\u00e9mu rozpr\u00e1vala. Ag\u00e1te sa na vinobran\u00ed najviac p\u00e1\u010dil K\u00e1ja, ktor\u00fd jazdil v \u017eeleznej guli na motorke a ja som nevedela zabudn\u00fa\u0165 na medve\u010fa Artura. Mama asi do smrti nezabudla, ako n\u00e1s v\u0161etky tri, aj s babi\u010dkou, vzala na vinobranie do Pezinka a ako sa n\u00e1m tam v\u0161eli\u010do p\u00e1\u010dilo.\u00a0<\/span><\/p>\n Slov\u00e1ci poznali podmorsk\u00fd svet najm\u00e4 v\u010faka Jacquesovi-Yvesovi Cousteauovi, franc\u00fazskemu n\u00e1morn\u00e9mu d\u00f4stojn\u00edkovi, prieskumn\u00edkovi, ekol\u00f3govi, film\u00e1rovi, fotografovi a v\u00fdskumn\u00edkovi. Ten sk\u00famal moria a v\u0161etky formy \u017eivota pod vodou. Bol spolutvorcom aqua-lungu, ako jeden z prv\u00fdch bojoval na svojej lodi Calypso za ochranu podvodn\u00e9ho sveta.\u00a0<\/span><\/p>\n Ke\u010f i\u0161iel v telke Costeau, v\u017edy sme museli by\u0165 ticho.\u00a0\u201e\u010cit, fri\u0161ko, u\u017e to ide!\u201c volala n\u00e1s babi a my sme zasadli pred telev\u00edzor a nikto ani nemukol, lebo sme sa pon\u00e1rali a videli n\u00e1dhern\u00fd podmorsk\u00fd svet pln\u00fd farebn\u00fdch r\u00fdb, morsk\u00fdch sasaniek, koralov, kon\u00edkov, mur\u00e9n, med\u00faz, hom\u00e1rov, mu\u0161l\u00ed…<\/span><\/p>\n Jacques Cousteau sa za n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch pon\u00e1ral, my sme sa u\u017e len \u010dudovali.\u00a0<\/span><\/p>\n Dnes som bola v Monte Carle. Odsko\u010dili sme si tam vlakom z Nice, kde b\u00fdvame. Zd\u00e1 sa, \u017ee horko je len mne. V\u0161etci sa pres\u00favaj\u00fa pomaly, akoby vedeli d\u00e1ke pres\u00favacie tajomstvo o eliminovan\u00ed hor\u00fa\u010davy, o ktorom mne nik nepovedal. Franc\u00fazsky vlak je pln\u00fd turistov. Sna\u017e\u00edm sa rozozn\u00e1va\u0165 dom\u00e1cich, ktor\u00ed pri tomto n\u00e1dhernom mori \u017eij\u00fa. V\u0161etko je tu ich, aj ke\u010f my od\u00eddeme, ochlad\u00ed sa a zapr\u0161\u00ed, preto ich je to o to viac, \u017ee to tu poznaj\u00fa bez n\u00e1s. Tv\u00e1rim sa, \u017ee som ich, odkedy sme sem pri\u0161li.\u00a0Tv\u00e1rim sa, \u017ee som ich v kaviarni, pri automate s l\u00edstkami, v obchode, pozer\u00e1m na kamar\u00e1tku Iris, zd\u00e1 sa mi, \u017ee aj ona vyzer\u00e1, \u017ee je ich, aj Benjam\u00edn je ich, aj moja Ba\u0161a, v\u0161etci s\u00fa tu\u0161\u00edm ich.\u00a0<\/span><\/p>\n Ke\u010f sa Benjam\u00edn postav\u00ed a ide zabr\u00e1ni\u0165 akejsi pouli\u010dnej kaviarenskej \u017eiarlivostnej \u0161arv\u00e1tke, predstavujem si, \u017ee je Franc\u00faz. Kaz\u00ed mi to len Iris, ktor\u00e1 sa mu v tom po slovensky sna\u017e\u00ed zabr\u00e1ni\u0165.<\/span><\/p>\n Z vlaku vid\u00edme kus krajiny, ktor\u00e1 akoby sa l\u00e1mala na kusy. Domy s\u00fa vysoko nad morom, v palm\u00e1ch sa mechria vt\u00e1ci. Lode na mori akoby sa v\u00f4bec neh\u00fdbali, len more pod nimi akoby sa lesklo. Aj nebo akoby sa roztekalo. V\u0161etci s\u00fa turisticky \u0161\u0165astn\u00ed. Aj my s Iris. Ideme do Monte Carla s na\u0161imi ve\u013ek\u00fdmi de\u0165mi. Pozer\u00e1m na krajinu, vid\u00edm \u013eud\u00ed za oknami vlaku, more, palmy, znovu more, tunel a palmy, bugenvilje, okenice, domy, pre\u010do sa mi to tu tak privr\u00e1va, \u017ee chcem by\u0165 ich? Jasn\u00e9, \u017ee to nie je n\u00e1dhera miest, v ktor\u00fdch niektor\u00e9 miesta vyzeraj\u00fa ako \u0161perky… Mo\u017eno niektor\u00e9 odseky vo franc\u00fazskych knih\u00e1ch, chodn\u00edk popri rieke Is\u00e9re v Grenobli, kde som chodievala \u010dak\u00e1va\u0165 svojho mu\u017ea, ke\u010f pracoval vo Franc\u00fazsku na ur\u00fdch\u013eova\u010di at\u00f3mov, filmy, na ktor\u00e9 sa chodievalo do mladosti, filmy Jacquesa-Yvesa Cousteaua, ktor\u00e9 sme museli povinne pozera\u0165, aby sme videli, ako to vyzer\u00e1 pod vodou a \u017ee svet je omnoho zauj\u00edmavej\u0161\u00ed, aj ako si ho predstavujeme a \u017ee si t\u00fa jeho zauj\u00edmavos\u0165 mo\u017eno ani predstavi\u0165 nevieme.\u00a0<\/span><\/p>\n K\u00fdm sa zamysl\u00edm, sme v Monte Carle a cel\u00e1 t\u00e1 jasav\u00e1 n\u00e1dhera tohto miesta n\u00e1s s franc\u00fazskym \u0161armom oval\u00ed po hlave. V hor\u00fa\u010dave ako v d\u00e1kej hor\u00fa\u010dke cestujeme mestsk\u00fdm autobusom, Iris fotografuje, ja m\u00e1m pocit, \u017ee sa mi to v\u0161etko len prisnilo. Jasn\u00e9, \u017ee som tu u\u017e bola, ale nie takto, kam som sa vtedy pozerala…<\/span><\/p>\n Vch\u00e1dzame do oce\u00e1nologick\u00e9ho m\u00fazea, ak\u00fdch je asi plno. V ka\u017edom pr\u00edmorskom v\u00e4\u010d\u0161om meste si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 ryby, lode, podmorsk\u00fd svet. Sme v Monte Carle, a hoci vch\u00e1dzame do podzemia, jas tohto miesta presvit\u00e1 cez v\u0161etky okn\u00e1, \u0161pariny, terasy, more svieti, na obzore lode a plachetnice, cvrlikaj\u00fa cik\u00e1dy. Ideme po \u0161\u00edpkach v smere prehliadky. Niektor\u00e9 ryby s\u00fa ako \u0161perky. Priklad\u00e1m si \u010delo na sklo, za ktor\u00fdm pl\u00e1vaj\u00fa, pozer\u00e1me sa na seba. Vid\u00edme sa? P\u00fdtam sa v duchu\u2026\u00a0<\/span><\/p>\n Vyd\u00e1vame sa na seversk\u00fa oce\u00e1nologick\u00fa exped\u00edciu. V\u0161etko je po\u010d\u00edta\u010dovo animovan\u00e9 a pod nami pukaj\u00fa \u013eadov\u00e9 kryhy, tla\u010d\u00edme sa s tu\u010dniakmi, aby n\u00e1m nebola zima, vid\u00edme, po\u010dujeme, ako sa zhov\u00e1raj\u00fa vr\u00e1skavce, pon\u00e1rame sa s \u013eadov\u00fdmi medvie\u010fatami, sme pod morom… Zav\u0161e s\u00fa podmorsk\u00e9 efekty tak\u00e9 siln\u00e9, \u017ee sa mi kr\u00fati hlava. Odrazu mi je \u013e\u00fato v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch det\u00edsk, \u017ee ich nem\u00e1m ved\u013ea seba. Predstavujem si, ako im nahnevan\u00e9 u\u010dky hovoria o moriach a oce\u00e1noch a potom zazvon\u00ed, a v\u0161etci, deti aj u\u010dky, na tie moria a oce\u00e1ny zabudn\u00fa, a preto si ani nevedia predstavi\u0165, \u017ee aj my, \u010do ne\u017eijeme pri mori, to more potrebujeme. Nielen ako my s Iris, ke\u010f sme r\u00e1tali dni do dovolenky, ale naozaj, naozaj, \u017ee bez toho zdrav\u00e9ho a \u010dist\u00e9ho mora pomrieme. Na to v\u0161etko mysl\u00edm a podo mnou sa top\u00ed \u013ead.\u00a0<\/span><\/p>\n Odrazu v\u0161ak vch\u00e1dzame do miestnosti, ktor\u00e1 je venovan\u00e1 Jacquesovi Cousteaouvi a in\u00fdm priekopn\u00edkom oce\u00e1nografom. Vzru\u0161en\u00e1 vykrikujem ako n\u00e1\u0161 tatko, ke\u010f s nami pozeral Py\u0161n\u00fa princezn\u00fa a dopredu vravel, \u010do kto povie…<\/span><\/p>\n Calypso! Pozri, jeho pot\u00e1pa\u010dsk\u00e1 v\u00fdstroj! Bol \u010dlenom franc\u00fazskej akad\u00e9mie! Toto s\u00fa z\u00e1bery z t\u00fdch jeho filmov!\u00a0<\/span><\/p>\n Nestret\u00e1vam len Jacquesa-Yves Cousteaua, ale aj seba a svoje detstvo, spomeniem si na vysu\u0161en\u00fa vypchat\u00fa ve\u013erybu, medve\u010fa Artura, K\u00e1ju, babi\u010dku, ako sa v\u0161etk\u00e9mu \u010dudovala, mamu, ktor\u00e1 nerada chodila na podobn\u00e9 v\u00fdlety, na vynikaj\u00face dokument\u00e1rne Cousteauove filmy, v\u010faka ktor\u00fdm sme sa aj my bez mora mohli plavi\u0165 po moriach a oce\u00e1noch sveta a napokon som tu, v milovanom Franc\u00fazsku, ktor\u00e9 som si zamilovala, ke\u010f som o \u0148om \u010d\u00edtala a na hodin\u00e1ch franc\u00faz\u0161tiny… Vraciame sa domov do Nice. Ako si tu na svete na\u017e\u00edvame so zvieratami a rastlinami, ako sa ved\u013ea n\u00e1s rodia, rozmno\u017euj\u00fa a zomieraj\u00fa, v\u00e4dn\u00fa a kvitn\u00fa, vietor nesie pe\u013e, voda sa ligoce, ryba si pl\u00e1va, hlboko, hlboko a my ani nevid\u00edme, ak\u00e1 je n\u00e1dhern\u00e1 \u017elt\u00e1, nevieme pre koho, nepozn\u00e1me sa. Som v rozpakoch ako kedysi, ke\u010f som bola mal\u00e1, a zd\u00e1 sa mi, \u017ee hoci mesto Nice n\u00e1m obom, ke\u010f sme sa vr\u00e1tili, povedalo, \u017ee aj my sme jeho, tento svet omnoho viac patr\u00ed zvierat\u00e1m a\u00a0rastlin\u00e1m, ako n\u00e1m \u013eu\u010fom, my sme sa s nimi len d\u00e1kou \u0161\u0165astnou n\u00e1hodou na chv\u00ed\u013eu zviezli\u2026\u00a0<\/span><\/p>\n Kr\u00e1sny september pln\u00fd farieb a v\u00f4n\u00ed a dozrievaj\u00faceho ovocia v\u00e1m \u017eel\u00e1 va\u0161a Veve<\/span><\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Raz na vinobranie do susedn\u00e9ho Pezinka \u201edopl\u00e1vala\u201c ve\u013eryba. \u00daplne such\u00e1, trochu smrad\u013eav\u00e1 a dopl\u00e1vala z \u010ciech. My s Ag\u00e1tou sme boli mal\u00e9 a mama s babi\u010dkou n\u00e1s autobusom vzali pozrie\u0165 sa na to vz\u00e1cne \u010dudo.\u00a0 Rybu som dovtedy videla akur\u00e1t na Vianoce. Kapor, ktor\u00fd oby\u010dajne dostal aj meno, pl\u00e1val vo vani, kam sme s […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":9313,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,113],"tags":[],"class_list":["post-10452","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-september-2022"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10452","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10452"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10452\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10454,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10452\/revisions\/10454"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/9313"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10452"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10452"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10452"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}