{"id":10455,"date":"2022-09-11T15:54:18","date_gmt":"2022-09-11T13:54:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=10455"},"modified":"2022-09-11T15:54:18","modified_gmt":"2022-09-11T13:54:18","slug":"lekari-ci-smejdi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/lekari-ci-smejdi\/","title":{"rendered":"Lek\u00e1ri, \u010di \u0161mejdi?"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Zabil ma h\u00faf lek\u00e1rov – na n\u00e1hrobn\u00fdch kame\u0148och v\u00a0starovekom R\u00edme sa toto z\u00fafal\u00e9 memento vyskytovalo pomerne be\u017ene. U\u017e historik Plinius sa s\u0165a\u017eoval, \u017ee r\u00edmski lek\u00e1ri \u201evo svojej honbe za popularitou pou\u017e\u00edvaj\u00fa pochybn\u00e9 novoty, za ktor\u00e9 my (pacienti) plat\u00edme svojimi \u017eivotmi\u201c. Medic\u00edna v\u00a0priebehu dej\u00edn uviazla v mnoh\u00fdch temn\u00fdch z\u00e1kutiach, ako o\u00a0tom sved\u010dia aj t\u00edto \u0161tyria doktori a\u00a0ich lie\u010debn\u00e9 met\u00f3dy, nad ktor\u00fdmi zost\u00e1va rozum st\u00e1\u0165. A\u00a0niekomu aj nie… \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>John Romulus Brinkley (1885 – 1942)<\/strong><\/p>\n

Jeho \u0161pecializ\u00e1cia: <\/strong>Lie\u010dba mu\u017eskej impotencie.<\/p>\n

N\u00e1pad za mili\u00f3n: <\/strong>\u010co tak premeni\u0165 mu\u017ea na nadr\u017ean\u00e9ho capka implant\u00e1ciou cap\u00edch semenn\u00edkov?<\/p>\n

 <\/p>\n

U\u017e Johnov otec, hoci takmer negramotn\u00fd, bol lie\u010dite\u013e a\u00a0masti\u010dk\u00e1r. V\u00a0horskej oblasti Severnej Karol\u00edny, kde rodina \u017eila, \u013eudia nemali na v\u00fdber, museli si vysta\u010di\u0165 s\u00a0t\u00fdm, \u010do bolo napor\u00fadzi. John chodil p\u00e1r mesiacov v\u00a0roku do zrubovej \u0161koly a\u00a0sn\u00edval o\u00a0tom, \u017ee sa z\u00a0neho raz stane lek\u00e1r. Ke\u010f po tete zdedil mal\u00fa sumu pe\u0148az\u00ed, za\u010dal nav\u0161tevova\u0165 Benett Medical College, \u0161kolu, ktor\u00e1 podobne ako in\u00e9 jej typu fungovala na princ\u00edpoch \u201eeklektickej medic\u00edny\u201c, \u010do znamenalo, \u017ee d\u00f4raz kl\u00e1dla na botanick\u00e9 prostriedky lie\u010dby. Brinkley ju nedo\u0161tudoval, lebo mu do\u0161li peniaze. Celkovo pre\u017e\u00edval zl\u00e9 roky – s\u00edce sa o\u017eenil, man\u017eelka v\u0161ak od neho utiekla, za \u010do sa jej pomstil t\u00fdm, \u017ee uniesol ich dc\u00e9ru, ona sa zo z\u00fafalstva k\u00a0nemu vr\u00e1tila, splodili \u010fal\u0161ie dve deti, napokon ho ale aj tak opustila nadobro…<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00dasvit a plnou parou vpred <\/strong><\/p>\n

Svoj prv\u00fd medic\u00ednsky \u00faspech zaznamenal so zafarbenou destilovanou vodou. S\u00a0partnerom pochybnej povesti si otvoril lek\u00e1rske centrum na lie\u010dbu impotencie, odvek\u00fd to postrach p\u00e1nov tvorstva. Lie\u010dba spo\u010d\u00edvala v\u00a0aplikovan\u00ed \u0161peci\u00e1lnej l\u00e1tky, \u00fadajne dovezenej a\u017e z\u00a0Nemecka. Za jeden tak\u00fdto vpich, ktor\u00fd mal op\u00e4\u0165 uvies\u0165 do pohotovosti sklesl\u00fa mu\u017esk\u00fa v\u00fdbavu, si John Romulus Brinkley \u00fa\u010dtoval 25 dol\u00e1rov (dnes asi 700). Po p\u00e1r mesiacoch v\u0161ak nebolo po klinike ani stopy a\u00a0jej doktor vymenil ordin\u00e1ciu za v\u00e4zensk\u00fa celu, kde si odpyk\u00e1val trest za praktikovanie medic\u00edny bez licencie. Potom sa v\u0161ak Brinkleymu podaril \u201ek\u0161eft\u201c storo\u010dia. Po \u0161tyroch d\u0148och n\u00e1hodnej zn\u00e1mosti pojal za man\u017eelku dc\u00e9ru diplomovan\u00e9ho doktora, a to aj napriek faktu, \u017ee bol ofici\u00e1lne st\u00e1le \u017eenat\u00fd. Charizmy musel ma\u0165 na rozd\u00e1vanie, lebo jeho \u010daru pod\u013eahol aj svokor a pomohol mu zalo\u017ei\u0165 kliniku \u010d\u00edslo dva. \u0160pecializ\u00e1cia? Ako inak, lie\u010dba impotencie. \u201eChcete by\u0165 v\u00a0posteli na\u010falej so sp\u013easnutou pneumatikou?\u201c tak\u00fdmto sloganom l\u00e1kal doktor Brinkley svojich klientov. V propag\u00e1cii seba sam\u00e9ho si po\u010d\u00ednal ako roden\u00fd marketingov\u00fd m\u00e1g a\u00a0treba poveda\u0165, \u017ee v\u00f4bec netroch\u00e1r\u010dil, ke\u010f si rovno k\u00fapil vlastn\u00fa rozhlasov\u00fa stanicu. Okrem toho, \u017ee v\u00a0nej dokola be\u017eali spoty propaguj\u00face jeho kliniku, doktor sa osobne posluch\u00e1\u010dom denne prihov\u00e1ral v\u00a0rel\u00e1cii Medical Question Box. Bez toho, aby pacienta videl, \u010di nebodaj vy\u0161etril, mal rie\u0161enie na ka\u017ed\u00fa diagn\u00f3zu.<\/p>\n

 <\/p>\n

Poludnie a\u00a0prekro\u010d svoj tie\u0148 \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

N\u00e1pad transplantova\u0165 pacientom capie semenn\u00edky vraj vznikol pri rozhovore s\u00a0jedn\u00fdm farm\u00e1rom, ktor\u00fd u\u017e roky nedok\u00e1zal oplodni\u0165 svoju man\u017eelku. Pred Brinkleyho ordin\u00e1ciou v\u00a0kansaskom Milforde (predstavte si to miesto ako \u0161\u00edri farm\u00e1rsky kraj) pr\u00e1ve statn\u00fd cap obskakoval kozu, doktor ich chv\u00ed\u013eu pozoroval a potom povedal: \u201eKeby ste mali jeho gu\u013eky, to by ste sa ur\u010dite nes\u0165a\u017eovali!\u201c Vtedy vraj ten z\u00fafalec vyprskol: \u201eTak to nejako urobte!\u201c Dopyt zrodil ponuku, zakr\u00e1tko sa klinikou oz\u00fdvalo kozie b\u013ea\u010danie, \u00fadajne 40 capkov v\u00a0plnej sile t\u00fd\u017ede\u0148 \u010do t\u00fd\u017ede\u0148 polo\u017eilo \u017eivot na hrdinsk\u00fd olt\u00e1r medic\u00edny. Ak si teraz predstavujete, ako pseudo doktor chlapom pri\u0161\u00edva jeden cap\u00ed vercajg za druh\u00fdm, tak p\u0155\u0155\u0155, a\u017e tak padnut\u00fd na hlavu zasa nebol! Pacientovi iba narezal mie\u0161ok a\u00a0\u0161up do\u0148 pl\u00e1to\u010dek kozieho semenn\u00edka ako ru\u017eovu\u010dk\u00fd kus roastbeefu do sendvi\u010da. Potom\u00a0mie\u0161ok jednoducho za\u0161il. Samotn\u00e1 oper\u00e1cia st\u00e1la 750 dol\u00e1rov (dnes cca 10.000), tak\u017ee ak ich doktor urobil okolo 50 t\u00fd\u017edenne, riadne si prilep\u0161il. So svoj\u00edm talentom pre biznis by dnes Brinkley bezpochyby st\u00e1l na \u010dele nejak\u00e9ho farmaceutick\u00e9ho giganta. Zakr\u00e1tko toti\u017e zalo\u017eil sie\u0165 lek\u00e1rn\u00ed, v\u00a0ktor\u00fdch \u201eexkluz\u00edvne\u201c pred\u00e1val desiatky medikamentov na b\u00e1ze koz\u00edch \u017eliaz, ktor\u00e9 lie\u010dili v\u0161etko, od probl\u00e9mov s\u00a0prostatou a\u017e po du\u0161evn\u00e9 poruchy. Stal sa z\u00a0neho milion\u00e1r, ktor\u00fd doprial sebe jachtu a\u00a0cadillac, man\u017eelke ko\u017euchy a\u00a0diamanty, tie\u017e kandidoval za guvern\u00e9ra \u0161t\u00e1tu Kansas a, v\u010faka svojej povesti, vo\u013eby takmer vyhral… Prvotn\u00fd placebo efekt s\u00edce prebil v\u0161etky pochybnosti, potom v\u0161ak v\u00a0biznise doktora Brinkleyho za\u010dalo nie\u010do smrdie\u0165 – koz\u00ed roastbeef v\u00a0\u013eudskom tele zahn\u00edval a\u00a0zahn\u00edval, a\u017e doty\u010dn\u00e9ho \u00fabo\u017eiaka postihla gangr\u00e9na a\u00a0bolo po \u0148om.<\/p>\n

 <\/p>\n

Zatmenie a vo\u013en\u00fd p\u00e1d <\/strong><\/p>\n

Ko\u013eko zmasakrovan\u00fdch pacientov poslal Brinkley na ve\u010dnos\u0165? \u0164a\u017eko zr\u00e1ta\u0165. Prv\u00fa oper\u00e1ciu vykonal v\u00a0roku 1918 a tiene nad jeho klinikou sa za\u010dali s\u0165ahoval v\u00a0roku 1930. Vtedy si na jeho praktiky posvietila Americk\u00e1 lek\u00e1rska asoci\u00e1cia, resp. v\u00a0jej mene ist\u00fd doktor Fishbein, ktor\u00fd nelenil a \u201ekozieho doktora\u201c verejne ozna\u010dil za \u0161arlat\u00e1na. Brinkley ho za\u017ealoval za ur\u00e1\u017eku na cti, ale to nemal robi\u0165, lebo na seba pritiahol zbyto\u010dne ve\u013ea pozornosti. S\u00fad prehral a v\u00a0roku 1938, dvadsa\u0165 rokov po prvej oper\u00e1cii, vyhl\u00e1sil bankrot. \u017dil u\u017e iba 4 roky, postihlo ho nieko\u013eko infarktov, v\u00a0d\u00f4sledku tromb\u00f3zy pri\u0161iel o\u00a0nohu a\u00a0kv\u00f4li mnoh\u00fdm s\u00fadnym sporom o\u00a0cel\u00fd majetok. Zomrel v\u00a0biede a\u00a0hanbe.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Benjamin Rush (1745 – 1813)<\/strong><\/p>\n

Jeho \u0161pecializ\u00e1cia: <\/strong>Bol majstrom v p\u00fa\u0161\u0165an\u00ed \u017eilou a\u00a0<\/strong>kr\u00e1\u013eom preh\u00e1\u0148adiel.<\/p>\n

N\u00e1pad za mili\u00f3n: <\/strong>Napr\u00edklad lie\u010di\u0165 psychicky chor\u00fdch pacientov stra\u0161en\u00edm. \u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Kalomel bolo siln\u00e9 preh\u00e1\u0148adlo, ktor\u00e9 v\u00a0minulosti nech\u00fdbalo vo v\u00fdbave \u017eiadneho doktora \u010di lek\u00e1rnika. Jeho dobov\u00e9 odpor\u00fa\u010danie znelo: \u201ePom\u00f4\u017ee pri \u010drevn\u00fdch \u0165a\u017ekostiach v\u00a0ka\u017edom veku\u201c. Kalomel je v\u0161ak miner\u00e1l obsahuj\u00faci ortu\u0165, ortu\u0165 je \u0165a\u017ek\u00fd kov a\u00a0\u0165a\u017ek\u00e9 kovy s\u00fa, ako v\u0161etci dnes u\u017e vieme, jedovat\u00e9. Otrava pri pred\u00e1vkovan\u00ed kalomelom sa prejavovala pr\u00ed\u0161ern\u00fdm slinen\u00edm s\u0165a besn\u00fd pes, ale lek\u00e1rske autority vr\u00e1tane doktora Benjamina Rusha to pova\u017eovali za znak lie\u010dby. Organizmus kalomel pre\u010dis\u0165uje – ako dole, v\u00a0oblasti rekt\u00e1lnej, tak aj hore, v\u00a0dutine \u00fastnej, tvrdili.<\/p>\n

Doktor Benjamin Rush patril ku skupine 56-tich \u201eotcov zakladate\u013eov\u201c, ktor\u00ed v\u00a0roku 1776 podp\u00edsali Vyhl\u00e1senie nez\u00e1vislosti Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Niet sn\u00e1\u010f v\u00a0Amerike \u0161kolopovinn\u00e9ho die\u0165a\u0165a, ktor\u00e9 by nevedelo vymenova\u0165 aspo\u0148 zop\u00e1r najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch z\u00a0nich: George Washington, Thomas Jefferson, John Adams. Otec zakladate\u013e Benjamin Rush bol vo svojej rodnej Philadelphii vysoko re\u0161pektovan\u00fd mu\u017e, osvieten\u00fd intelektu\u00e1l bojuj\u00faci za zru\u0161enie otroctva, presadzuj\u00faci vzdelanie \u017eien. Bol v\u0161ak z\u00e1rove\u0148 presved\u010den\u00fd o\u00a0neomylnosti svojich n\u00e1zorov, \u010do sa stalo pre mnoho jeho pacientov osudn\u00fdm.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00dasvit a plnou parou vpred<\/strong><\/p>\n

Tento \u201eotec americkej psychiatrie\u201c ako jeden z\u00a0prv\u00fdch presadzoval n\u00e1zor, \u017ee ku\u00a0psychicky chor\u00fdm pacientom sa treba spr\u00e1va\u0165 ako k \u013eu\u010fom, nie ako k\u00a0besn\u00fdm psom. Pod\u013ea jeho n\u00e1zoru \u0161ialenstvo sa d\u00e1, ako v\u0161etky ostatn\u00e9 choroby, lie\u010di\u0165. \u017dia\u013e, na\u0161iel tak\u00e9 za\u013e\u00fabenie v\u00a0lie\u010dbe kalomelom, ktor\u00fd nev\u00e1hal nazva\u0165 \u201eSamsonom medic\u00edny\u201c, \u017ee ho\u00a0predpisoval v\u0161etk\u00fdm pacientom zaradom. Du\u0161evn\u00fa chorobu, tvrdil, sp\u00f4sobuje nadmern\u00e9 mno\u017estvo krvi nahromadenej v\u00a0hlave, ale je tu kalomel, ktor\u00fd chorobu vypud\u00ed von. Ke\u010f v\u00a0roku 1793 epid\u00e9mia \u017eltej zimnice za\u010dala decimova\u0165 obyvate\u013estvo Philadelphie, doktor Rush pritvrdil a pacientov na smr\u0165 vysilen\u00fdch z\u00a0\u00faporn\u00e9ho vracania e\u0161te dorazil tak\u00fdmi d\u00e1vkami kalomelu, ktor\u00e9 by zabili aj ko\u0148a: v\u00a0extr\u00e9mnych pr\u00edpadoch vraj predpisoval a\u017e desa\u0165n\u00e1sobok odpor\u00fa\u010dan\u00e9ho mno\u017estva! Tie\u017e vyrukoval s\u00a0vyhl\u00e1sen\u00edm, \u017ee objavil nov\u00fd princ\u00edp medic\u00edny – hor\u00fa\u010dka, ktor\u00e1 aj ke\u010f sprev\u00e1dza mno\u017estvo r\u00f4znych chor\u00f4b, vo svojej podstate je len jedna, podobne ako ohe\u0148, ktor\u00fd s\u00edce m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi, no v\u017edy je jeden a\u00a0ten ist\u00fd. A\u00a0ke\u010f\u017ee hor\u00fa\u010dku vyvol\u00e1va nadmern\u00e9 prekrvenie ciev, treba otvori\u0165 ventil. Ako? Jednoducho. Tak ako sa to robilo odnepam\u00e4ti. Pusti\u0165 pacientovi \u017eilou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Poludnie a\u00a0prekro\u010d svoj tie\u0148<\/strong><\/p>\n

Po\u010das epid\u00e9mie \u017eltej zimnice sa z\u00a0doktora Rusha stal tak\u00fd majster v p\u00fa\u0161\u0165an\u00ed \u017eilou, \u017ee spolu so svojimi pomocn\u00edkmi dok\u00e1zal denne \u201eobsl\u00fa\u017ei\u0165\u201c aj sto pacientov. Pred jeho ordin\u00e1ciou to zakr\u00e1tko vyzeralo ako na jatk\u00e1ch, krv sa lepila \u013eu\u010fom na p\u00e4ty,\u00a0vo vzduchu bzu\u010dali roje m\u00fach a\u00a0ten hnusn\u00fd sladkast\u00fd z\u00e1pach! Odkia\u013e sa dopracoval k\u00a0poznaniu, \u017ee \u013eudsk\u00e9 telo obsahuje okolo 11 litrov krvi, teraz nie je podstatn\u00e9, ale matematika nepust\u00ed. Hr\u00f4za pomyslie\u0165, ako dopadli niektor\u00ed jeho pacienti, ke\u010f\u017ee v\u00a0\u0165a\u017ek\u00fdch pr\u00edpadoch odpor\u00fa\u010dal odobra\u0165 viac ako polovicu celkov\u00e9ho objemu krvi. S\u00e1m si vo svojich z\u00e1piskoch viedol pozn\u00e1mky o \u013eu\u010foch, ktor\u00fdm v\u00a0priebehu piatich dn\u00ed vypustil 80 unc\u00ed krvi (cca 2,5 litra). \u201eDvadsa\u0165 a\u017e \u0161tyridsa\u0165 unc\u00ed krvi mo\u017eno odobra\u0165 naraz. V\u010dasn\u00fd a\u00a0v\u00fddatn\u00fd odber je skvel\u00fd na upokojenie,\u201c nap\u00edsal. P\u00fa\u0161\u0165anie \u017eilou predpisoval aj psychicky chor\u00fdm pacientom, na ktor\u00fdch testoval aj \u010fal\u0161ie origin\u00e1lne met\u00f3dy: lie\u010dbu \u0161okom, pri ktorej sa ich sna\u017eil k smrti vystra\u0161i\u0165, a\u00a0tak \u201epreprogramova\u0165\u201c ich spr\u00e1vanie. Praktizoval aj vodolie\u010dbu, ke\u010f na pacientov \u00fato\u010dil siln\u00fdm pr\u00fadom \u013eadovej vody, ktor\u00e1 v nich mala navodi\u0165 pokoj. Postupn\u00e9 n\u00e1mietky zo strany lek\u00e1rskej obce Rush odr\u00e1\u017eal so zanovitos\u0165ou barana. Bol presved\u010den\u00fd, \u017ee si ho boh vybral na z\u00e1chranu \u013eudstva, prinajmen\u0161om teda obyvate\u013eov epid\u00e9miou \u0165a\u017eko sk\u00fa\u0161anej Philadelphie.<\/p>\n

 <\/p>\n

Zatmenie a\u00a0vo\u013en\u00fd p\u00e1d<\/strong><\/p>\n

Mnoh\u00ed lek\u00e1ri ozna\u010dili jeho met\u00f3dy za \u201evra\u017eedn\u00e9\u201c. Alexander Hamilton, \u010fal\u0161\u00ed z\u00a0otcov zakladate\u013eov, priamo na adresu doktora Rusha nap\u00edsal: \u201eVo veci p\u00fa\u0161\u0165ania \u017eilou a\u00a0lie\u010dby ortu\u0165ou som bol v\u017edy oponentom svojho milovan\u00e9ho priate\u013ea, ktor\u00fd v\u0161ak sp\u00f4sobil ve\u013ea \u0161kody v\u00a0\u00faprimnom presved\u010den\u00ed, \u017ee zachra\u0148uje \u013eudsk\u00e9 \u017eivoty.\u201c Klinec do rakvy jeho povesti zabil William Cobett, anglick\u00fd novin\u00e1r a\u00a0pamfletista, ktor\u00e9mu Rush u\u017e dlho le\u017eal \u017eal\u00fadku. Cobett vyr\u00e1tal, \u017ee k\u00fdm priemern\u00e1 \u00famrtnos\u0165 Philadelph\u010danov po\u010das epid\u00e9mie \u017eltej zimnice predstavovala cca 33 %, v\u00a0Rushovej ordin\u00e1cii dosahovala 46 %. To Cobetta opr\u00e1v\u0148ovalo z\u00a0mosta doprosta nap\u00edsa\u0165, \u017ee lie\u010debn\u00e9 met\u00f3dy doktora Rusha \u201es\u00fa jedn\u00fdm z\u00a0t\u00fdch ve\u013ek\u00fdch objavov, ktor\u00e9 by prispeli k\u00a0vy\u013eud\u0148ovaniu Zeme\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Thomas Sydenham (1624 – 1689)<\/strong><\/p>\n

Jeho \u0161pecializ\u00e1cia: <\/strong>Mie\u0161anie koktailov. Hlavn\u00e1 ingrediencia: \u00f3pium.<\/p>\n

N\u00e1pad za mili\u00f3n: <\/strong>Uspa\u0165 odvarom z\u00a0makov\u00edc mal\u00e9 deti.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Tak aby bolo jasn\u00e9, tento p\u00e1n kr\u00e1\u010dal v\u00a0\u0161\u013eapajach sl\u00e1vneho lek\u00e1ra Paracelsusa a\u00a0v\u00a0medic\u00ednskych kruhoch po\u017e\u00edval tak\u00fa \u00factu, \u017ee sa mu zvyklo hovori\u0165 \u201eanglick\u00fd Hippokrates\u201c. Thomas Sydenham sa toti\u017e v\u00a0Brit\u00e1nii zasl\u00fa\u017eil o\u00a0zrod klinickej medic\u00edny a\u00a0tie\u017e bol vo v\u0161eli\u010dom prv\u00fd: ako prv\u00fd pop\u00edsal \u0161arlach i\u00a0to, \u010domu sa \u013eudovo hovorilo Tanec sv\u00e4t\u00e9ho V\u00edta (dnes Sydenhamov syndr\u00f3m), ako prv\u00fd za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 \u017eelezo pri lie\u010dbe an\u00e9mie, chin\u00edn pri lie\u010dbe mal\u00e1rie a\u00a0laudanum (a\u00a0tu padla kosa na kame\u0148) pri lie\u010dbe v\u0161etk\u00e9ho. Laudanum s\u00edce vyna\u0161iel Paracelsus, ale Thomas Sydenham recept svojho predchodcu vy\u0161perkoval do takej miery, \u017ee sa z\u00a0neho stal najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00ed liek naprie\u010d nieko\u013ek\u00fdmi storo\u010diami.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00dasvit a\u00a0plnou parou vpred<\/strong><\/p>\n

Laudanum je tinkt\u00fara vyroben\u00e1 z\u00a0\u00f3pia a\u00a0\u00f3pium sa z\u00edskava z\u00a0maku siateho. V\u00a0latin\u010dine jeho n\u00e1zov znie ove\u013ea v\u00fdsti\u017enej\u0161ie – Papaver somniferum, pri\u010dom\u00a0 pr\u00eddavn\u00e9 meno somniferum je odvoden\u00e9 od slova usp\u00e1va\u0165. Ke\u010f jemn\u00e1 sukni\u010dka maku odkvitne, zjav\u00ed sa v\u00a0jej strede tvrd\u00e1 makovica pln\u00e1 lepkavej tekutiny, ktor\u00e1 ke\u010f zaschne, premen\u00ed sa na nev\u00e1bne vyzeraj\u00face \u017elto-hned\u00e9 hrudky pripom\u00ednaj\u00face my\u0161ac\u00ed trus. Lek\u00e1ri e\u0161te za \u010dias star\u00fdch Sumerov a\u00a0Babylon\u010danov ich predpisovali na nespavos\u0165, ale tie\u017e bolesti r\u00f4zneho druhu, ktor\u00e9 \u00f3pium dok\u00e1zalo z\u00e1zra\u010dne utlmi\u0165. Paracelsus ho velebil ako v\u0161eliek, jeden z\u00a0jeho s\u00fa\u010dasn\u00edkov zaznamenal toto: \u201eMal tabletky, ktor\u00e9 naz\u00fdval laudanum. Vyzerali ako my\u0161\u00ed trus. Chv\u00e1lil sa, \u017ee by nimi dok\u00e1zal prebra\u0165 aj m\u0155tveho.\u201c N\u00e1zov pre svoj vyn\u00e1lez Paracelsus zvolil vskutku pr\u00edhodne: latinsk\u00e9 sloveso laudare znamen\u00e1 chv\u00e1li\u0165. Recepty na\u0148 sa v\u00a0detailoch r\u00f4znili, v\u00a0podstate v\u0161ak i\u0161lo o\u00a0zmes \u00f3pia s\u00a0t\u00fdm, \u010do bolo pr\u00e1ve v\u00a0m\u00f3de: roh jednoro\u017eca, pr\u00e1\u0161ok z\u00a0usu\u0161enej m\u00famie, plus nejak\u00e9 bylinky na chu\u0165: \u0161korica, klin\u010deky, \u0161afran. Doktor Sydenham ku zmesi \u00f3pia a\u00a0aromatick\u00fdch koren\u00edn \u0161upol za poh\u00e1r sherry, aby zistil, \u017ee jednak sa v\u00a0alkohole \u00f3pium lep\u0161ie rozp\u00fa\u0161\u0165a, jednak to lep\u0161ie chut\u00ed a\u00a0do tretice e\u0161te lep\u0161ie \u00fa\u010dinkuje! T\u00e1to kombin\u00e1cia hne\u010f dvoch narkot\u00edk sa ujala pod obchodn\u00fdm n\u00e1zvom Laudanum Sydenhamii a\u00a0\u010do do popularity trhala v\u0161etky rekordy. Na laudane fi\u010dali mu\u017ei, \u017eeny i\u00a0deti. \u00c1no, aj deti!<\/p>\n

 <\/p>\n

Poludnie a\u00a0prekro\u010d svoj tie\u0148 <\/strong><\/p>\n

Ebersov papyrus sp\u00edsali starovek\u00ed egyptsk\u00ed lek\u00e1ri niekedy okolo roku 1.500 pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom. Samozrejme, v\u00a0hieroglyfoch, ale ke\u010f ich rozl\u00fa\u0161til archeol\u00f3g Jean-Fran\u00e7ois Champollion, pravda vy\u0161la najavo v\u00a0celej nahote: drah\u00e9 matky egyptsk\u00e9, m\u00e1me to tu zazna\u010den\u00e9 \u0161ifra po \u0161ifre, na upokojenie pla\u010d\u00facich det\u00ed pripravte si \u00f3pium! A\u00a0\u017ee tento recept overil \u010das, lebo jeho u\u017e\u00edvanie sa nieslo naprie\u010d storo\u010diami, p\u00e1\u010di sa odvar z\u00a0makov\u00edc, makov\u00fd sirup \u010di in\u00fd z\u00e1zra\u010dn\u00fd lektvar pre vre\u0161tiace detisk\u00e1, ktor\u00fdm sa bu\u010f pr\u00e1ve prerez\u00e1vaj\u00fa zubisk\u00e1 alebo ich tr\u00e1pi kolika alebo ani za toho \u010derta diabla nie a\u00a0nie zadrichma\u0165… E\u0161te\u017ee sa na trhu objavil Sirup pani Winslowovej, doslova bo\u017esk\u00e9 vyslobodenie pre v\u0161etky vy\u010derpan\u00e9, nevyspat\u00e9 a\u00a0de\u0165mi ut\u00fdran\u00e9 matky! Pani Charlotte Winslow bola postar\u0161ia d\u00e1ma, b\u00fdval\u00e1 zdravotn\u00e1 sestra, ktor\u00e1 po dlhoro\u010dn\u00fdch sk\u00fasenostiach s\u00a0opatrovan\u00edm det\u00ed sp\u00edsala recept na \u201ene\u0161kodn\u00fa\u201c medic\u00ednu. Jej v\u00fdrobu zverila do r\u00fak svojho za\u0165a, a ten narazil na zlat\u00fd poklad – v\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161om rozkvete podnikania vraj ro\u010dne predal 1,5 mili\u00f3na f\u013ea\u0161ti\u010diek vyn\u00e1lezu svojej dobrotivej svokry. V\u00ed\u0165azn\u00e9 \u0165a\u017eenie sladk\u00e9ho sirup\u010deka sprev\u00e1dzali \u013e\u00fabezn\u00e9 obr\u00e1zky \u0161\u0165astn\u00fdch matiek a\u00a0ich do ru\u017eova vyspat\u00fdch det\u00ed, ktor\u00e9 sa objavovali v\u00a0reklam\u00e1ch. \u010cujme jeden tak\u00fd reklamn\u00fd text\u00edk zo sobotn\u00e9ho vydania The Hampshire Telegraph z 9. janu\u00e1ra 1875: \u201eRada matk\u00e1m! Prerez\u00e1vaj\u00fa sa v\u00e1\u0161mu die\u0165a\u0165u zuby a\u00a0vy nem\u00e1te chv\u00ed\u013eu pokoja? Okam\u017eite z\u00e1jdite do lek\u00e1rne po f\u013ea\u0161ku Upokojuj\u00faceho sirupu pani Winslowovej. \u00da\u013eava pre mal\u00e9ho pacienta pr\u00edde okam\u017eite. Sirup je \u00faplne ne\u0161kodn\u00fd a\u00a0pr\u00edjemn\u00fd na chu\u0165, t\u00fdm, \u017ee zmier\u0148uje bolesti, die\u0165a upadne do prirodzen\u00e9ho sp\u00e1nku a\u00a0ke\u010f sa mal\u00fd cherub\u00edn prebud\u00ed, bude z\u00a0neho op\u00e4\u0165 chlapec ako lusk!\u201c A\u00a0ak\u00fd\u017ee to z\u00e1zrak \u201e\u00faplne ne\u0161kodn\u00fd\u201c sirup obsahoval? Morf\u00edn sulf\u00e1t, uhli\u010ditan sodn\u00fd, feniklov\u00fd lik\u00e9r a\u00a0e\u0161te p\u00e1r zanedbate\u013en\u00fdch ochucovadiel. Najm\u00e4 kv\u00f4li morf\u00ednu (alkaloid extrahovan\u00fd z\u00a0\u00f3pia) mal sirup tie spr\u00e1vne gr\u00e1dy. A\u00a0odpor\u00fa\u010dan\u00e9 d\u00e1vkovanie bolo alarmuj\u00faco prehnan\u00e9. A\u017e tak\u00e9, \u017ee nejedno die\u0165a u\u010di\u010d\u00edkalo na smr\u0165…<\/p>\n

 <\/p>\n

Zatmenie a\u00a0vo\u013en\u00fd p\u00e1d<\/strong><\/p>\n

Od roku 1849, kedy sa Upokojuj\u00faci sirup pani Winslowovej za\u010dal vyr\u00e1ba\u0165, zostal na nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch desa\u0165ro\u010d\u00ed sp\u00e1sou, po ktorej s\u00a0v\u010fa\u010dnos\u0165ou siahli v\u0161etky vystresovan\u00e9 matky. N\u00e1hodn\u00e9 \u00famrtia mal\u00fdch po\u017e\u00edva\u010dov \u00f3pia v\u0161ak neboli ni\u010d nezvy\u010dajn\u00e9. Bu\u010f si ich rodina s\u00a0u\u017e\u00edvan\u00edm sirupu nespojila, alebo sa dojky, opatrovate\u013eky \u010di in\u00e9 najat\u00e9 pomocn\u00ed\u010dky nepriznali, \u017ee takto t\u00ed\u0161ili im zveren\u00e9 dietky. Lek\u00e1rnik John Quincy u\u017e v\u00a0roku 1718 obvinil anglick\u00e9 opatrovate\u013eky, \u017ee makov\u00e9 odvary d\u00e1vali de\u0165om na spanie \u201esk\u00f4r pre vlastn\u00e9 pohodlie ako pre nie\u010do in\u00e9\u201c. Doslova \u0161ok pri\u0161iel s\u00a0knihou Rady matk\u00e1m (1854), v\u00a0ktorej Thomas Bull p\u00ed\u0161e, \u017ee pod\u013ea jeho odhadov tri \u0161tvrtiny v\u0161etk\u00fdch \u00famrt\u00ed sp\u00f4soben\u00fdch pred\u00e1vkovan\u00edm \u00f3piom sa t\u00fdkalo det\u00ed vo veku menej ako p\u00e4\u0165 rokov. V decembri 1896 noviny Darling Downs Gazette uverejnili \u010dl\u00e1nok s\u00a0n\u00e1zvom Smr\u0165 sp\u00f4soben\u00e1 Upokojuj\u00facim sirupom pani Winslowovej – o vy\u0161etrovan\u00ed smrti chlap\u010deka Harryho Fietella, ktor\u00e9mu matka pred span\u00edm pravidelne pod\u00e1vala inkriminovan\u00fd sirup. Po smrti pitva uk\u00e1zala, \u017ee die\u0165a zomrelo na otravu omamn\u00fdmi l\u00e1tkami. V septembri 1891 chirurg a politik William Frederick Taylor bil na poplach pred hrozbou vo\u013enopredajn\u00fdch liekov, ktor\u00fdch bezpe\u010dnos\u0165 nepotvrdila \u017eiadna ofici\u00e1lna in\u0161tit\u00facia. Z\u00a0jeho prejavu sa zachovalo: \u201eM\u00e1me ve\u013emi vysok\u00fa detsk\u00fa \u00famrtnos\u0165 a niet poch\u00fdb o tom, \u017ee je v\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch sp\u00f4soben\u00e1 t\u00fdmito liekmi. Lek\u00e1ri s\u00fa neust\u00e1le volan\u00ed k doj\u010dat\u00e1m v\u00a0bezvedom\u00ed, v k\u00f3me, so z\u00fa\u017een\u00fdmi zreni\u010dkami, \u010do s\u00fa zjavn\u00e9 pr\u00edpady otravy \u00f3piom. Po mnoh\u00fdch \u0165a\u017ekostiach m\u00f4\u017ee by\u0165 matka alebo zdravotn\u00e1 sestra prin\u00faten\u00e1 prizna\u0165, \u017ee die\u0165a dostalo d\u00e1vku na upokojenie – mo\u017eno Sirup pani Winslowovej, ktor\u00fd sa vo ve\u013ekej miere pou\u017e\u00edva, alebo Steedmanove pr\u00e1\u0161ky, ktor\u00e9 tie\u017e obsahuj\u00fa morf\u00edn. P\u00e1ni uvidia, \u017ee ak chceme zachr\u00e1ni\u0165 \u017eivoty t\u00fdchto mal\u00fdch tvorov, mus\u00edme obmedzi\u0165 predaj liekov obsahuj\u00facich \u00f3pium alebo in\u00e9 jedy tohto druhu.\u201c Kv\u00f4li farmaceutickej lobby to bol beh na dlh\u00e9 trate, ale v\u00a0roku 1911 Americk\u00e1 lek\u00e1rska asoci\u00e1cia definovala Upokojuj\u00faci sirup pani Winslowovej (a \u010fal\u0161ie jemu podobn\u00e9 pr\u00edpravky, ako napr\u00edklad tie\u017e ob\u013e\u00faben\u00fd Goffrey’s Cordial) ako \u201ebaby killers\u201c a\u00a0zak\u00e1zala jeho predaj v\u00a0p\u00f4vodnej recept\u00fare.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Albert Abrams (1863 – 1924)<\/strong><\/p>\n

Jeho \u0161pecializ\u00e1cia: <\/strong>R\u00e1dionika, teda \u017ee sa vylie\u010dite pomocou r\u00e1dia.<\/p>\n

N\u00e1pad za mili\u00f3n: <\/strong>Oscilloklast. Pr\u00edstroj, ktor\u00fd v\u00e1m z\u00a0jednej kvapky krvi zaru\u010dene diagnostikuje plej\u00e1du chor\u00f4b. \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Albert Abrams bol Ameri\u010dan, ale lek\u00e1rstvo \u0161tudoval v\u00a0Nemecku v\u00a0Heildelbergu a\u00a0veru, op\u00e4\u0165 tu m\u00e1me jedno z\u00e1zra\u010dn\u00e9 die\u0165a, lebo v\u00a0dev\u00e4tn\u00e1stich, ke\u010f v\u00e4\u010d\u0161ina medikov e\u0161te len za\u017e\u00edva svoj krst oh\u0148om na hodin\u00e1ch patol\u00f3gie, on u\u017e mal vo vrecku diplom doktora medic\u00edny. Dobr\u00fd \u0161tart pokra\u010doval v\u00a0rodnom San Franciscu, kde zast\u00e1val r\u00f4zne funkcie v\u00a0odborn\u00fdch medic\u00ednskych in\u0161tit\u00faci\u00e1ch, publikoval \u010dl\u00e1nky, p\u00f4sobil ako hlavn\u00fd patol\u00f3g na Cooper Medical Institut (predchodca Stanfordskej lek\u00e1rskej univerzity) a kde si vybudoval seri\u00f3znu a\u00a0dobre prosperuj\u00facu prax s prominentnou klientelou – jeho pacienti patrili k elite mesta. Pre\u010do mu hrablo? Pravdepodobne, ako mnoho in\u00fdch megalomanov pred n\u00edm, mal nutkav\u00fa potrebu zap\u00edsa\u0165 sa do dej\u00edn nie\u010d\u00edm ve\u013ek\u00fdm. Jeho prelomov\u00fdm objavom sa stala r\u00e1dionika.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00dasvit a\u00a0plnou parou vpred<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00e9 postul\u00e1ty r\u00e1dioniky publikoval v\u00a0roku 1916 pod n\u00e1zvom Nov\u00e9 koncepty v\u00a0diagnostike a\u00a0lie\u010den\u00ed. \u010co si m\u00e1me predstavi\u0165 pod slov\u00ed\u010dkom nov\u00e9? V\u00a0z\u00e1sade ni\u010d nov\u00e9 pod slnkom, ak berieme do\u00a0\u00favahy, \u017ee te\u00f3rie o\u00a0pr\u00fadiacej energii odjak\u017eiva boli a\u00a0dodnes s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou r\u00f4znych pod\u00f4b alternat\u00edvnej medic\u00edny. Ur\u010dite ka\u017ed\u00fd druh\u00fd z\u00a0n\u00e1s (no dobre, ka\u017ed\u00fd tret\u00ed) za\u017eil vy\u0161etrenie, ke\u010f v\u00e1s doty\u010dn\u00fd odborn\u00edk pripojil k\u00a0\u201erezonan\u010dn\u00e9mu\u201c pr\u00edstroju, ktor\u00fd zachyt\u00e1val frekvencie elektromagnetick\u00e9ho po\u013ea v\u00e1\u0161ho organizmu a\u00a0ak vyhodnotil, \u017ee znej\u00fa falo\u0161ne, jal sa preladi\u0165 v\u00e1s na spr\u00e1vnu n\u00f4tu a harmonizova\u0165 \u017eivotn\u00fa energiu na princ\u00edpe biokomunik\u00e1cie – tento terminus technicus sa stal zakl\u00ednadlom pre mnoh\u00fdch \u0161arlat\u00e1nov a\u00a0ich divotvorn\u00e9 pom\u00f4cky.<\/p>\n

To, \u017ee \u013eudsk\u00e9 telo je len zhlukom at\u00f3mov, tvrdil u\u017e gr\u00e9cky filozof Demokritos. At\u00f3m je tvoren\u00fd z\u00a0prot\u00f3nov, neutr\u00f3nov a\u00a0elektr\u00f3nov. Elektr\u00f3ny vibruj\u00fa, vibrovanie je ur\u010dit\u00fd pohyb a\u00a0pohyb sa meria r\u00fdchlos\u0165ou. Existuje norm\u00e1lna r\u00fdchlos\u0165 produkuj\u00faca spr\u00e1vne vibr\u00e1cie a\u00a0abnorm\u00e1lna, \u010do znamen\u00e1 probl\u00e9m. Ka\u017ed\u00e1 choroba sa prejavuje in\u00fdmi vibr\u00e1ciami, resp. m\u00e1 vlastn\u00fa \u201evibra\u010dn\u00fa r\u00fdchlos\u0165\u201c, ktor\u00e1 sa d\u00e1 zmera\u0165. V\u00a0tom spo\u010d\u00edva z\u00e1klad ERA, Abramsovej elektronick\u00e9 reakcie, ktor\u00fa p\u00e1n doktor hne\u010f neskromne pomenoval pod\u013ea seba. On s\u00e1m si ju v\u0161ak a\u017e tak \u00faplne nevycucal z\u00a0prsta – vych\u00e1dzal z\u00a0medic\u00ednskej praxe, ke\u010f pri preklepan\u00ed pacientovho brucha, r\u00f4zne choroby vyd\u00e1vaj\u00fa r\u00f4zne zafarben\u00e9 dut\u00e9 zvuky. \u013dudsk\u00e9 telo teda vy\u017earuje chorobn\u00fa energiu, pr\u00edstroj ju zachyt\u00ed, rozpozn\u00e1 a\u00a0vylie\u010di. In\u00fdmi slovami, prelad\u00ed va\u0161u nespr\u00e1vnu chorobn\u00fa frekvenciu na spr\u00e1vnu, zdrav\u00fa. Funguje to? \u00c1no, na to tu m\u00e1me\u00a0 pr\u00edstroj zvan\u00fd Dynamiz\u00e1tor, ktor\u00fd Abrams s\u00a0ve\u013ekou pompou predstavil svetu v\u00a0roku 1918. S\u00a0Dynamiz\u00e1torom to v\u0161ak p\u00e1n doktor tro\u0161ku prehnal. Z\u00e1zra\u010dn\u00e1 krabi\u010dka vyzerala ako r\u00e1dio a\u00a0bola pln\u00e1 sk\u00famaviek. Na stanovenie pr\u00edslu\u0161nej diagn\u00f3zy sta\u010dila jedin\u00e1 kvapka pacientovej krvi, dokonca nemusela by\u0165 ani v\u00a0\u010derstvom stave, pacient svoju zaschnut\u00fa krv v\u00a0podobe \u0161muhy na papieri zaslal doktorovi oby\u010dajnou po\u0161tou. Nesk\u00f4r bol Abrams u\u017e tak\u00fd borec, \u017ee namiesto krvavej machule sta\u010dilo na\u010dm\u00e1ra\u0165 nie\u010do na papier a\u00a0vzorku tohto rukopisu mu posla\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Poludnie a\u00a0prekro\u010d svoj tie\u0148<\/strong><\/p>\n

Dynamiz\u00e9r bol \u010dosi ako detek\u010dn\u00e9 zariadenie. Chorobu rozpoznal, ale nevedel ju lie\u010di\u0165. Navy\u0161e, z\u00a0ekonomick\u00e9ho h\u013eadiska to bol \u201ejednorazov\u00fd z\u00e1robok\u201c. Pacient ako pri\u0161iel, tak aj odi\u0161iel. K\u00a0druh\u00e9mu kroku (a stabilnej\u0161\u00edm pr\u00edjmom) sa doktor dopracoval v\u010faka Oscilloclastu. ktor\u00fd disponoval r\u00f4znymi frekvenciami – predstavte si to ako r\u00e1diov\u00e9 stanice, ktor\u00e9 sa daj\u00fa r\u00f4zne prep\u00edna\u0165: ka\u017edej frekvencii zodpovedala nejak\u00e1 choroba – syfilis, rakovina, cukrovka, tuberkul\u00f3za… Po\u010det chor\u00f4b bol obmedzen\u00fd, Oscilloclast vyberal len z\u00a0dostupn\u00fdch diagn\u00f3z, tak\u017ee ste si mohli by\u0165 ist\u00ed, \u017ee nie\u010do z\u00a0t\u00fdch jeho hnus\u00f4b vo v\u00e1s driemalo. A\u00a0\u010dasto aj nieko\u013eko chor\u00f4b naraz. Tak\u017ee sa mohlo sta\u0165, \u017ee ke\u010f ste vzorku svojej krvi poslali na vy\u0161etrenie len tak zo\u00a0\u017eartu, do p\u00e1r dn\u00ed z\u00a0v\u00e1s bol \u0165a\u017ek\u00fd tuber\u00e1k a diabetik skr\u00ed\u017een\u00fd so syfilitikom. Ale \u017eiaden strach, Oscilloclast v\u00e1s spo\u013eahlivo vylie\u010di! Po diagnostikovan\u00ed choroby nasledovala nieko\u013ekot\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e1 lie\u010dba, samozrejme nebol to lacn\u00fd \u0161p\u00e1s, ale \u010do by \u010dlovek neurobil pre svoje zdravie, v\u0161ak\u017ee? Aby obsl\u00fa\u017eil \u010do najviac pacientov, Abrams svoje Oscilloclasty prenaj\u00edmal kolegom, ktor\u00ed sa nau\u010dili na nich pracova\u0165. Ke\u010f popularita r\u00e1dioniky kulminovala, v\u00a0roku 1923 mal v\u00a0obehu 3.500 kusov. Pren\u00e1jom st\u00e1l 200 dol\u00e1rov (dnes cca vy\u0161e 3.000), plus 5 dol\u00e1rov manipula\u010dn\u00e9 za ka\u017ed\u00fd mesiac. So zmluvou o\u00a0pren\u00e1jme sa podpisovala \u010fal\u0161ia zmluva, v\u00a0ktorej sa prenaj\u00edmate\u013e zav\u00e4zoval, \u017ee pr\u00edstroj neotvor\u00ed, lebo neodbornou manipul\u00e1ciou by sa mohli naru\u0161i\u0165 jemn\u00e9 spoje vo vn\u00fatri.<\/p>\n

Podstata lie\u010dby Oscilloclastom tkvela v\u00a0princ\u00edpe \u201eklin sa klinom vyb\u00edja\u201c. Aj preto sa pr\u00edstroj naz\u00fdval \u201evlnov\u00fd rozb\u00edja\u010d\u201c. Z\u00e1zra\u010dn\u00e9 r\u00e1dio detekovalo nezdrav\u00e9 vibr\u00e1cie, ktor\u00e9 spacifikovalo t\u00fdm, \u017ee vo\u010di n\u00edm vyslalo – nezdrav\u00e9 vibr\u00e1cie. Ochorenie sa tak neutralizovalo a\u00a0elektr\u00f3ny \u201enasko\u010dili\u201c na norm\u00e1l. A\u00a0m\u00e1me vyma\u013eovan\u00e9!<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Wikipedia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v septembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2022)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Zabil ma h\u00faf lek\u00e1rov – na n\u00e1hrobn\u00fdch kame\u0148och v\u00a0starovekom R\u00edme sa toto z\u00fafal\u00e9 memento vyskytovalo pomerne be\u017ene. U\u017e historik Plinius sa s\u0165a\u017eoval, \u017ee r\u00edmski lek\u00e1ri \u201evo svojej honbe za popularitou pou\u017e\u00edvaj\u00fa pochybn\u00e9 novoty, za ktor\u00e9 my (pacienti) plat\u00edme svojimi \u017eivotmi\u201c. Medic\u00edna v\u00a0priebehu dej\u00edn uviazla v mnoh\u00fdch temn\u00fdch z\u00e1kutiach, ako o\u00a0tom sved\u010dia aj t\u00edto \u0161tyria […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":10460,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,113],"tags":[],"class_list":["post-10455","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-na-pohlad","category-september-2022"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10455","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10455"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10455\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10461,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10455\/revisions\/10461"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10460"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10455"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10455"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10455"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}