\u00a0<\/em><\/strong><\/p>\n Christian svoju sestri\u010dku Catherine, najmlad\u0161iu z piatich s\u00farodencov, miloval. \u010co ich sp\u00e1jalo? Detstvo v Normandii, v Granville, ktor\u00e9 si u\u017e\u00edvali vo vo\u0148avom objat\u00ed kvetov. A to im zostalo po cel\u00fd \u017eivot. Z tejto ne\u017enej v\u00e1\u0161ne vznikol parfum Miss Dior, prv\u00fd vo\u0148av\u00fd produkt z dielne Christiana Diora, ktor\u00fd dodnes oslovuje milovn\u00ed\u010dky jemn\u00fdch kvetinov\u00fdch v\u00f4n\u00ed.<\/p>\n \u010co by sme mali vedie\u0165 o Catherine? Po\u010das druhej svetovej vojny sa stala aktivistkou odbojov\u00e9ho hnutia a ke\u010f ju zatklo gestapo, nikdy o traum\u00e1ch sprev\u00e1dzan\u00fdch mu\u010den\u00edm a ani o t\u00fdch, ktor\u00e9 nasledovali v koncentra\u010dnom t\u00e1bore, nehovorila. Justine Picardie, \u0161\u00e9fredaktorka britsk\u00e9ho Harper\u00b4s Bazaar, mala s t\u00fdm probl\u00e9m, ke\u010f p\u00edsala knihu Miss Dior. Catherinin \u017eivot musela vysklada\u0165 z v\u00fdpoved\u00ed jej s\u00fap\u00fatnikov. lebo o zverstv\u00e1ch, ktor\u00e9 videla a za\u017eila, zaryto ml\u010dala a tajomstv\u00e1 z t\u00fdch \u010dias si vzala do hrobu.<\/p>\n Pr\u00edbeh Catherine za\u010dal odv\u00edja\u0165 v Granville, na rodinnom s\u00eddle Rhumbs v Normandii. V idylickom prostred\u00ed pri mori kra\u013eovala mama Madeleine so svojou z\u00e1hradou a t\u00fato l\u00e1sku ku kvetom pren\u00e1\u0161ala aj na svoje deti. Najm\u00e4 na Christiana a Catherine. Mamu Christian zbo\u017e\u0148oval a jeho prv\u00e1 kolekcia Miss Dior sa niesla v znamen\u00ed synovskej l\u00e1sky k nej. Kr\u00e1snej, elegantnej a l\u00e1skavej Madeleine. Dlh\u00e9 sukne a symetrick\u00e1 \u017eensk\u00e1 l\u00ednia boli spomienkou na \u010dasy, ke\u010f sa s matkou prech\u00e1dzal po z\u00e1hrad\u00e1ch v\u00a0Rhumbs, kde si u\u017e\u00edval jej pr\u00edtomnos\u0165 a Catherine t\u00fato graci\u00f3znos\u0165 po nej zdedila. Otec Maurice Dior bol z in\u00e9ho s\u00fadka. Staral sa o rodinn\u00fd podnik na v\u00fdrobu hnoj\u00edv a hlavne sa mu daril obchod s pr\u00edrodn\u00fdm vt\u00e1\u010d\u00edm hnojivom guano. A Madeleine napriek (alebo aj kv\u00f4li) nel\u00e1kav\u00fdm ar\u00f3mam, ktor\u00e9 sa vytv\u00e1rali v okol\u00ed ich domu, pestovala vo\u0148av\u00e9 kvety.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Do Rhumbs sa Diorovci nas\u0165ahovali za\u010diatkom 20. storo\u010dia. Madeleine mala vtedy iba dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov a\u00a0tu vychov\u00e1vali svoje deti – Raymonda, Bertranda, Jacqueline, Christiana a Catherine. Ve\u013ea \u010dasu tr\u00e1vili aj v\u00a0Par\u00ed\u017ei, hlavne preto, aby Christianovi, ktor\u00fd sa javil naj\u0161ikovnej\u0161\u00ed medzi de\u0165mi, umo\u017enili \u0161t\u00fadium. Catherine sa u\u010dila doma s guvernantkou a na diev\u010denskej \u0161kole v Granville. O gu\u00e1no, hnojivo z \u00a0Latinskej Ameriky, ktor\u00e9 tvorilo s\u00fa\u010das\u0165 rodinnej trad\u00edcie, ani ona, ani Christian nejavili z\u00e1ujem. Rad\u0161ej sa ob\u0161mietali okolo mamy a nas\u00e1vali vedomosti o pestovan\u00ed kvet\u00edn. To ich s \u0148ou sp\u00e1jalo a k\u00fdm \u017eila, tvorili nerozlu\u010dn\u00fa trojicu. \u201eMama mala ve\u013ek\u00fd vplyv na smerovanie m\u00f4jho brata. Bola ve\u013emi elegantn\u00e1 a \u0161armantn\u00e1 a mala dobr\u00fd vkus. Christian sa v\u010faka nej za\u010dal zauj\u00edma\u0165 o m\u00f3du. Vzala ho do par\u00ed\u017eskeho sal\u00f3nu n\u00e1vrh\u00e1rky Rosine Perrault na rue Royale, a ten ho nadobro opantal. Rada sa obklopovala kr\u00e1snymi vecami a m\u00f4j brat to po nej zdedil,\u201c prezradila Catherine, ktor\u00e1 m\u00e1 v rodnom liste pri d\u00e1tume narodenia 2. august 1917 uveden\u00e9 aj \u010fal\u0161ie men\u00e1 Ginette a\u00a0Marie.<\/p>\n S\u00farodenci Diorovci to nemali v \u017eivote \u013eahk\u00e9. Raymond sa po bombov\u00fdch \u00fatokoch po\u010das prvej svetovej vojny nedok\u00e1zal psychicky spam\u00e4ta\u0165, preru\u0161il styky s rodinou, utiahol sa do \u00fazadia, kde sa pok\u00fasil p\u00edsa\u0165, no nevy\u0161lo mu to. Mlad\u0161\u00ed Bernard pod\u013eahol u\u017e v mladom veku depresi\u00e1m a nikdy sa z nich nevymanil. Mama sa kv\u00f4li synom ve\u013emi tr\u00e1pila a skoro, vo veku 51 rokov, umrela. Catherine mala vtedy len trin\u00e1s\u0165, no ani jeden z bratov jej nest\u00e1l po boku. Raymond a Bertrand trpeli du\u0161evn\u00fdmi poruchami a Christian sa zatia\u013e iba h\u013eadal vo svete umenia a m\u00f3dy. A bol tu e\u0161te otec, ktor\u00fd po smrti milovanej \u017eeny stratil p\u00f4du pod nohami. O sestre Jacqueline niet nikde ani zmienky. Na\u0161\u0165astie bola tu vern\u00e1 Marta, guvernantka rodiny, ktor\u00e1 sa ujala chodu vec\u00ed. Pres\u0165ahovala Mauricea z upr\u0161anej Normandie do slne\u010dn\u00e9ho Provens\u00e1lska na farmu s\u00edce bez elektriny a plynu, ale do lona kr\u00e1snej pr\u00edrody. Catherine \u0161la s nimi, no na vidieku sa c\u00edtila osamoten\u00e1, nudila sa a ke\u010f jej Christian pon\u00fakol spolo\u010dn\u00e9 b\u00fdvanie v\u00a0par\u00ed\u017eskom hoteli, s rados\u0165ou s\u00fahlasila. P\u00edsal sa rok 1936 a v tom \u010dase bolo praktick\u00e9 b\u00fdva\u0165 pr\u00e1ve v hoteloch. Ve\u013ea umelcov, vr\u00e1tane Jeana-Paula Sartra \u010di Simone de Beauvoir si vybrali pr\u00e1ve t\u00fato formu b\u00fdvania, aby sa vyhli plateniu dan\u00ed. Christianovi sa za\u010dalo dari\u0165 a stal sa m\u00f3dnym \u0161tylistom pre zn\u00e1me par\u00ed\u017eske m\u00f3dne domy.<\/p>\n <\/p>\n Catherine v Par\u00ed\u017ei<\/strong><\/p>\n Napriek dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9mu vekov\u00e9mu rozdielu Christian a Catherine mali ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9ho. Okrem v\u00e1\u0161ne ku kvetom to bolo umenie a hudba. Catherine nikdy nepatrila k \u017een\u00e1m, ktor\u00e9 sa spoliehali na to, \u017ee bud\u00fa profitova\u0165 z pe\u0148az\u00ed rodi\u010dov \u010di man\u017eela. Chcela si zarobi\u0165 na seba vlastn\u00fdmi rukami. Zamestnala sa v obchode, kde pred\u00e1vala klob\u00faky a rukavice a \u017ee si t\u00fato slobodu u\u017e\u00edvala, sved\u010d\u00ed aj fotografia z t\u00fdch \u010dias. Mlad\u00e9, pekn\u00e9, vesel\u00e9 diev\u010da s iskrou v o\u010diach. A te\u0161ila sa aj, ke\u010f ju brat obliekal do svojich prv\u00fdch kre\u00e1ci\u00ed. \u201eMal r\u00e1d kost\u00fdmy a raz ma obliekol ako Nept\u00fana do sukne so vzorom mu\u0161ie\u013e, inokedy do ru\u010dne ma\u013eovanej \u0161k\u00f3tskej sukne.\u201c Vyrastala z nej \u0161ik mlad\u00e1 d\u00e1ma, stala sa prvou bratovou modelkou. Pristali jej stroh\u00e9 l\u00ednie, lebo jej \u0161t\u00edhla postava a s\u00famern\u00e1 tv\u00e1r si priam p\u00fdtali tento \u0161t\u00fdl oble\u010denia. Elegancia spojen\u00e1 s noblesou z nej prirodzene vy\u017earovali. Nemusela to hra\u0165, mala to v sebe.<\/p>\n Par\u00ed\u017e bol v tom \u010dase otvoren\u00fdm mestom, pr\u00edstupn\u00fdm pre v\u0161etky odbo\u010denia od tradi\u010dn\u00fdch mor\u00e1lnych princ\u00edpov. Catherine sa nikdy nepozastavovala nad sexu\u00e1lnou orient\u00e1ciou svojho brata, ve\u010f v umeleckom svete, kde sa pohybovali, bolo be\u017en\u00e9, \u017ee mu\u017esko-mu\u017esk\u00e1 a tie\u017e \u017eensko-\u017eensk\u00e1 l\u00e1ska sa akceptovala bez zbyto\u010dn\u00fdch pozn\u00e1mok.<\/p>\n Brat a sestra si spolu u\u017e\u00edvali par\u00ed\u017esky \u017eivot a ako sa Christianovi vo svete m\u00f3dy za\u010dalo dari\u0165, mohol si dovoli\u0165 prenaja\u0165 byt na rue Royale, jednej z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch par\u00ed\u017eskych ul\u00edc, kde sa s\u00fastre\u010foval svet m\u00f3dy. Catherine v \u0148om mala svoju izbu a z tohto obdobia poch\u00e1dza aj nieko\u013eko z m\u00e1la fotografi\u00ed, kde p\u00f3zuje ako modelka svojmu bratovi. Niekde vtedy sa v hlave Christiana za\u010dala rodi\u0165 my\u0161lienka na m\u00f3dnu l\u00edniu, ktor\u00e1 zmenila svet m\u00f3dy – \u0161aty pre elegantn\u00fa, ale svojsk\u00fa a rafinovan\u00fa Par\u00ed\u017eanku.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Diev\u010da na bicykli<\/strong><\/p>\n T\u00fato idylick\u00fa \u00e9ru v\u0161ak zasiahla apokalypsa 3. septembra 1939. V\u0161etk\u00fdch mu\u017eov od dvadsa\u0165 do \u0161tyridsa\u0165osem rokov povolali do vojny. V krajine vypukla panika. \u013dudia op\u00fa\u0161\u0165ali domovy a hromadne odch\u00e1dzali, niekedy aj bez konkr\u00e9tneho cie\u013ea, len aby boli pre\u010d od bl\u00ed\u017eiaceho sa frontu. 10. j\u00fana 1940 u\u017e h\u00e1kov\u00e9 kr\u00ed\u017ee zdobili Eiffelovku aj V\u00ed\u0165azn\u00fd obl\u00fak, o\u010dak\u00e1vaj\u00fac n\u00e1v\u0161tevu Hitlera. Nemci hovorili o Par\u00ed\u017ei ako o hra\u010dke, ktor\u00fa dostan\u00fa a na ktor\u00fa sa te\u0161ia. V\u010faka pr\u00edmeriu medzi Nemeckom a Franc\u00fazskom sa Christian dostal do civilu a spolu s Catherine sa uch\u00fdlili do domu v Provens\u00e1lsku. Zatia\u013e \u010do sa krajina zmietala v k\u0155\u010doch zo strachu z bud\u00facnosti, Christian sa na\u0161iel v z\u00e1hradk\u00e1rskych pr\u00e1cach. Pestoval zeleninu, \u010faleko od vojnou hroziaceho vrenia. Catherine sa nesta\u010dila \u010dudova\u0165, ako zru\u010dne nar\u00e1ba s debni\u010dkami, ktor\u00e9 nakladali na auto a viezli na trh v Cannes. \u017divot na vidieku sa v\u0161ak hor\u0161il, Nemci si uzurpovali \u010doraz viac franc\u00fazskej produkcie pre svoje potreby. Christian sa rozhodol vr\u00e1ti\u0165 do Par\u00ed\u017ea, aby sa venoval svojmu remeslu a Catherine zostala v Callian, aby sa starala o otca. A vtedy stretla mu\u017ea, ktor\u00fd jej zmenil \u017eivot. Herv\u00e9ho des Charbonneries, hrdinu odboja.<\/p>\n V \u017eivote Catherine Dior figuruje nieko\u013eko ot\u00e1znikov. Nikdy nenap\u00edsala spomienky a k svojmu s\u00fakromiu sa vyjadrovala minim\u00e1lne. Autorka jej \u017eivotopisu sa mohla len domnieva\u0165, \u010di jej akt\u00edvna \u00fa\u010das\u0165 v odboji nebola len snaha zap\u00e1\u010di\u0165 sa a imponova\u0165 mu\u017eovi, ktor\u00e9ho \u013e\u00fabila. Ani roky po Catherininej smrti sa nedozvedela podrobnosti o jej vz\u0165ahu s n\u00edm. V\u0161etci, s ktor\u00fdmi hovorila, zachovali diskr\u00e9tnos\u0165. Vieme len, \u017ee sa zozn\u00e1mili v novembri 1941, ke\u010f bolo Franc\u00fazsko v bojovom o\u0161iali a ke\u010f sa vytv\u00e1rali siete odboja. Herv\u00e9 sa narodil v tom istom roku ako Christian (1905). Bol \u017eenat\u00fd a mal tri deti. Vy\u0161tudoval politick\u00e9 vedy a st\u00e1l v prv\u00fdch \u0161\u00edkoch odboja spolo\u010dne s man\u017eelkou Luciou. S Catherine sa stretli v obchode, kde ona h\u013eadala r\u00e1dio, lebo potrebovala zdroj inform\u00e1ci\u00ed o priebehu vojny, hlavne spr\u00e1vy BBC, ktor\u00e9 pravidelne vysielali rozhovory s gener\u00e1lom De Gaullom.<\/p>\n Herv\u00e9 sa anga\u017eoval v odboji F2, ktor\u00fd vznikol v roku 1940 a pracoval pre po\u013esk\u00fa a britsk\u00fa tajn\u00fa slu\u017ebu. Po inv\u00e1zii nemeck\u00fdch vojsk do Po\u013eska v roku 1939 pres\u00eddlila po\u013esk\u00e1 tajn\u00e1 bezpe\u010dnostn\u00e1 slu\u017eba do Par\u00ed\u017ea a \u00fazko spolupracovala s britskou tajnou slu\u017ebou. Na jej \u010dele st\u00e1l Wilfred Dunderdale, mu\u017e ako okop\u00edrovan\u00fd z kn\u00edh Iana Fleminga, jeho bl\u00edzkeho priate\u013ea. Mal v\u00e1\u0161e\u0148 pre \u0161portov\u00e9 aut\u00e1 a rovnako ako James Bond, kultivovan\u00e9 vystupovanie, di\u00e1r pln\u00fd kontaktov na kr\u00e1sne d\u00e1my a ur\u010dite pil Martini. Samozrejme, pretrepan\u00e9, nemie\u0161an\u00e9…<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/10\/CB_ostre-profimedia-0630131511.jpg\")
<\/a>P\u00ed\u0161e sa rok 1944. Mlad\u00e9 diev\u010da na bicykli si to \u0161inie po moste nad Seinou. Vietor jej rozf\u00fakava vlasy, d\u00e1\u017e\u010f bubnuje do \u010dela, ale ona sa ned\u00e1 odradi\u0165. M\u00e1 dvadsa\u0165\u0161tyri rokov, je za\u013e\u00faben\u00e1 a ver\u00ed, \u017ee kon\u00e1 pre dobro veci. Vo vrecku skr\u00fdva spr\u00e1vy, ktor\u00e9 mus\u00ed odnies\u0165 na miesto ur\u010denia. Pracuje pre franc\u00fazsky odboj. Ver\u00ed tomu, \u010do podnik\u00e1 a hlavne, nesmie sklama\u0165 svoju l\u00e1sku. Ani na chv\u00ed\u013eu si neprip\u00fa\u0161\u0165a nebezpe\u010denstvo, ktor\u00e9 jej m\u00f4\u017ee hrozi\u0165. Je stato\u010dn\u00e1, alebo len naivn\u00e1? Jedno aj druh\u00e9, ale v ka\u017edom pr\u00edpade ide do boja s otvoren\u00fdm srdcom. Riziko podce\u0148uje.<\/p>\n<\/a>Od trin\u00e1stich bez matky<\/strong><\/p>\n