<\/p>\n
Kto to bol: <\/strong>Leteck\u00e1 ikona, mal to\u013eko fan\u00fa\u0161ikov ako komiksov\u00fd Superman. Dvadsa\u0165p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd premo\u017eite\u013e nebies bol najfotografovanej\u0161\u00edm mu\u017eom Ameriky.<\/p>\n \u017deny jeho \u017eivota: <\/strong>Kultivovan\u00e1 bohat\u00e1 man\u017eelka a\u00a0tri nemeck\u00e9 milenky, z\u00a0toho dve sestry, s\u00a0ktor\u00fdmi sa paralelne st\u00fdkal. Milenky o\u00a0sebe vedeli, dali v\u0161ak s\u013eub, \u017ee bud\u00fa ml\u010da\u0165 do smrti.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Oslavovan\u00fd velik\u00e1n <\/strong><\/p>\n Mal poves\u0165 a\u017e m\u00fdtick\u00e9ho hrdinu, prez\u00fdvali ho Lucky Lindy \u010di Lone Eagle (Osamel\u00fd orol). Americk\u00fd pilot Charles Lindbergh sa v\u00a0roku 1927 vo svojom jednomotorovom lietadle Spirit of St. Louis presl\u00e1vil prv\u00fdm s\u00f3lov\u00fdm preletom nad Atlantick\u00fdm oce\u00e1nom. Let na jeden z\u00e1\u0165ah z Long Islandu do Par\u00ed\u017ea, ktor\u00fd meral 5.808 km, mu trval 33,5 hod\u00edn. Charizmatick\u00fd vysok\u00fd \u0161tram\u00e1k so zmyselnou jamkou v brade bol tak\u00fd sl\u00e1vny, \u017ee ke\u010f s\u00a0rodinou ve\u010deral niekde v\u00a0re\u0161taur\u00e1cii a\u00a0hostia ho spoznali, ne\u00faprosne zavelil na odchod, treb\u00e1rs aj od nedojeden\u00e9ho jedla. S\u010dasti unikal pred otravn\u00fdmi fan\u00fa\u0161ikmi, ale s\u010dasti \u0161lo o s\u00fa\u010das\u0165 strat\u00e9gie v\u00fdchovy jeho piatich det\u00ed, ktor\u00e9 (hlavne tie mlad\u0161ie) dlho netu\u0161ili, ak\u00e1 legenda je ich otec. Po\u010das vojny v\u0161ak jeho sl\u00e1va utrpela zna\u010dn\u00e9 \u0161r\u00e1my, ke\u010f sa vyslovil za rasov\u00fa hygienu, prejavil sympatie k\u00a0eugenike a\u00a0nacistick\u00fdm pohlav\u00e1rom, ktor\u00e9 okorenil nemiestnymi antisemitsk\u00fdmi vyhl\u00e1seniami. Tie\u017e z\u00farivo obhajoval politiku nezasahovania a\u00a0okrem \u017didov obvinil aj prezidenta Roosevelta, \u017ee Ameriku tla\u010d\u00ed do vojny. Ke\u010f vojna skon\u010dila, pracoval ako konzultant americk\u00e9ho vojensk\u00e9ho letectva a tie\u017e pre leteck\u00fa spolo\u010dnos\u0165 PanAm. Ve\u013ea pracovne cestoval, z\u00a0domu odch\u00e1dzal \u010dasto a\u00a0aj na dlh\u0161ie, jeho rodina v\u00a0tom nevidela ni\u010d \u010dudn\u00e9…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n S\u00a0man\u017eelkou Anne, americkou spisovate\u013ekou, intelektu\u00e1lkou, feministkou a\u00a0tie\u017e pilotkou, mal Lindbergh \u0161es\u0165 det\u00ed. V\u00a0m\u00e9di\u00e1ch sa o\u00a0nich p\u00edsalo ako o\u00a0\u201ezlatom p\u00e1re\u201c \u010di \u201enajsl\u00e1vnej\u0161ej rodine 20. storo\u010dia\u201c. Anna bola dc\u00e9rou bohat\u00e9ho podnikate\u013ea a\u00a0ve\u013evyslanca v\u00a0Mexiku Dwighta Morrowa. Ako t\u00edned\u017eersk\u00e1 \u017eabka zvykla hovorieva\u0165, \u017ee sa chce vyda\u0165 za \u201ehrdinu\u201c a\u00a0\u010duduj sa svete, jej diev\u010densk\u00fd sen sa splnil. Hne\u010f po prvej n\u00e1v\u0161teve Charlesa u\u00a0Morrowovcov v\u00a0Mexiku, ju mlad\u00fd superman pozval na prv\u00fd romantick\u00fd spolo\u010dn\u00fd let. Svoji sa stali v\u00a0roku 1929. O tri roky sa im narodil syn Charles junior, ktor\u00e9ho ako 20-mesa\u010dn\u00e9 b\u00e1b\u00e4tko uniesli. M\u00e9di\u00e1 vtedy \u00fanos Lindberghovho die\u0165a\u0165a ozna\u010dili za \u201ezlo\u010din storo\u010dia\u201c. \u00danosca po\u017eadoval v\u00fdkupn\u00e9 50.000 dol\u00e1rov a\u00a0hoci ho Lindberghovci boli ochotn\u00ed zaplati\u0165, syna im to nevr\u00e1tilo. O\u00a0dva mesiace sa jeho telo na\u0161lo zahraban\u00e9 v\u00a0ne\u010falekom les\u00edku. Nesk\u00f4r vy\u0161lo najavo, \u017ee die\u0165a umrelo u\u017e po\u010das \u00fanosu – spadlo \u00fanoscovi z\u00a0rebr\u00edka.<\/p>\n O\u00a0milenke svojho man\u017eela vedela Anne od prv\u00e9ho okamihu. Man\u017eelsk\u00fd trojuholn\u00edk \u201eon, ona a\u00a0jeho najv\u00e4\u010d\u0161ia l\u00e1ska, lietadlo Spirit of St. Louis\u201c sprvu celkom dobre fungoval, Charles dokonca nau\u010dil Annu lieta\u0165, obaja pracovali na podpore a rozvoji komer\u010dnej leteckej dopravy. V roku 1931 sl\u00fa\u017eila Anne ako r\u00e1diov\u00e1 oper\u00e1torka a navig\u00e1torka pri prieskumnom lete so svoj\u00edm man\u017eelom – severne cez Kanadu a Alja\u0161ku a \u010falej do \u00c1zie s\u00a0cie\u013eom objavi\u0165 potenci\u00e1lne leteck\u00e9 trasy. Najsk\u00f4r tvrdila, \u017ee svojmu mu\u017eovi v\u010fa\u010d\u00ed za smer, ktor\u00fd dal jej \u017eivotu, lebo \u017eiaden vraj ako mlad\u00e9 diev\u010da nemala. Postupom rokov v\u0161ak prchk\u00fd, despotick\u00fd, egoistick\u00fd man\u017eel, ktor\u00fd viac ako \u013eud\u00ed miloval stroje, str\u00e1cal v\u00a0jej o\u010diach aureolu bo\u017eskosti, a\u00a0tak sa za\u010dala oslobodzova\u0165 spod jeho k\u00fazla \u2013 v\u00a0istom momente ich spolu\u017eitia sa dokonca pres\u0165ahovala do vlastn\u00e9ho apartm\u00e1nu na Manhattane. V roku 1955 vydala\u00a0kni\u017eku Gift from the Sea<\/em>, eseje o\u00a0vtedaj\u0161om \u017eivote americk\u00fdch \u017eien, kde s\u00a0m\u00fadros\u0165ou a\u00a0nadh\u013eadom rozj\u00edma o\u00a0veku, mladosti, l\u00e1ske, man\u017eelstve, o\u00a0h\u013eadan\u00ed vn\u00fatornej identity a\u00a0objavovan\u00ed vlastnej\u00a0 kreativity. Dar z\u00a0mora sa stal jednou z najpred\u00e1vanej\u0161\u00edch a najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch kn\u00edh svojej doby.<\/p>\n <\/p>\n (Ne)priznan\u00e1 milenka<\/strong><\/p>\n O\u00a0Lindberghov\u00fdch paraleln\u00fdch rodin\u00e1ch a neofici\u00e1lnych synoch a\u00a0dc\u00e9rach sa nevedelo ani tridsa\u0165 rokov po jeho smrti. A\u00a0dodnes sa tie\u017e \u0161pekuluje o\u00a0tom, \u010di Anne, ktor\u00e1 man\u017eela pre\u017eila o\u00a0takmer 20 rokov, nie\u010do tu\u0161ila o\u00a0jeho druhej (pr\u00edpadne tretej \u010di \u0161tvrtej) rodine. Annina dc\u00e9ra Reeve Tripp v\u0161ak pred piatimi rokmi pre The Daily Mail povedala, \u017ee matka nie\u010do \u0161\u00edpila o otcovom tajomstve, ale ur\u010dite nemala po\u0148atia o\u00a0jeho rozsahu.<\/p>\n Pravda vy\u0161la najavo a\u017e v roku 2003, teda 29 rokov po Lindberghovej smrti. Vtedy sa k\u00a0svojmu otcovi prihl\u00e1sili deti Nemky Brigitte Hesheimer, o\u00a0dvadsa\u0165 rokov mlad\u0161ej modistky z Mn\u00edchova, do ktorej sa vtedy u\u017e 55-ro\u010dn\u00fd pilot prudko zamiloval. S\u00a0Brigitte mal dc\u00e9ru Astrid a\u00a0dvoch synov a\u00a0ich vz\u0165ah trval 17 rokov a\u017e do Lindberghovej smrti. Deti v\u0161ak v\u00a0rodn\u00fdch listoch v\u00a0kol\u00f3nke otec mali nap\u00edsan\u00e9 \u201enezn\u00e1my\u201c a\u00a0rovnako na tom boli aj dvaja chlapci (Vago a Christopher) Brigittinej sestry Mariette, s\u00a0ktorou Lindbergh ist\u00fd \u010das tie\u017e udr\u017eiaval milostn\u00fd pomer. Vedela Brigitte o\u00a0avant\u00fare s\u00a0jeho sestrou? Vedela a viac-menej to tolerovala. A\u00a0do tretice je tu \u010fal\u0161ia matka letcov\u00fdch dvoch det\u00ed (syna a\u00a0dc\u00e9ry), jeho eur\u00f3pska sekret\u00e1rka a\u00a0prekladate\u013eka Valeska, ktor\u00e1 svojho \u0161\u00e9fa s\u00a0obomi sestrami zozn\u00e1mila na jednej mn\u00edchovskej p\u00e1rty. Dokopy teda tri milenky a\u00a0sedem neman\u017eelsk\u00fdch det\u00ed – a\u00a0o\u00a0nikom z\u00a0nich sa v\u00a0ofici\u00e1lnom \u017eivotopise z\u00a0pera A. Scotta Berga (ktor\u00fd za knihu Lindbergh z\u00edskal Pulitzerovu cenu) nep\u00ed\u0161e ani riadok. Lindberghovu \u010dast\u00fa nepr\u00edtomnos\u0165 doma vysvet\u013euje Berg jeho \u201enutkavou potrebou cestova\u0165\u201c a\u00a0\u010do sa t\u00fdka pr\u00edpadn\u00fdch Luckyho bokoviek, v\u00a0knihe sa spom\u00edna len ak\u00e1si n\u00e1hodn\u00e1 filip\u00ednska kr\u00e1ska. (Nesk\u00f4r Berg priznal, \u017ee mal ind\u00edcie aj o\u00a0inej \u017eene, ale ch\u00fdbal mu renomovan\u00fd zdroj, ktor\u00fd by jeho tu\u0161enie potvrdil). Ke\u010f Charles Lindbergh v\u00a0roku 1974 zomrel, bol skalopevne rozhodnut\u00fd vzia\u0165 si svoje tajomstvo so sebou. Desa\u0165 dn\u00ed pred smr\u0165ou nap\u00edsal tri listy svojim trom milenk\u00e1m a po\u017eiadal ich, aby aj na\u010falej ml\u010dali ako hrob. V\u0161etky tri boli pripraven\u00e9 splni\u0165 jeho posledn\u00fa v\u00f4\u013eu. Len\u017ee potom sa stalo nie\u010do, s\u00a0\u010d\u00edm Brigitte Hesheimer ner\u00e1tala…<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Dvojak\u00fd \u017eivot a\u00a0\u010do bolo potom<\/strong><\/p>\n Dc\u00e9ra Astrid objavila kore\u0161pondenciu svojej matky s\u00a0t\u00fdm americk\u00fdm \u201eujom\u201c a\u00a0ke\u010f ju konfrontovala, matka sa priznala, ale zr\u00faten\u00e1 si vyn\u00fatila od dc\u00e9ry s\u013eub, \u017ee bude ml\u010da\u0165 a\u017e do jej smrti. Astrid so s\u00farodencami si na Lindbergha spom\u00ednali ako na dobr\u00e9ho uja, maminho star\u0161ieho kamar\u00e1ta,\u00a0spisovate\u013ea z\u00a0Ameriky menom Careu Kent. Ten bol v\u00a0Eur\u00f3pe na tajnej misii a\u00a0keby ho deti prezradili, tak by ho u\u017e nikdy nemohli vidie\u0165. Preto sprisahanecky ml\u010dali a\u00a0te\u0161ili sa na n\u00e1v\u0161tevy z\u00e1bavn\u00e9ho uja, na lievance, ktor\u00e9 im piekol na ra\u0148ajky, na grilovan\u00e9 klob\u00e1sky a v\u00fdlety, ktor\u00e9 spolu podnikali a\u00a0na strhuj\u00face pr\u00edbehy o dobrodru\u017estv\u00e1ch, ktor\u00fdmi americk\u00fd uj\u010dek s\u00fdtil ich detsk\u00fa du\u0161u.<\/p>\n Brigitte Hesheimer zomrela v\u00a0roku 2001 a\u00a0o dva roky jej tri deti (v\u00a0tom \u010dase u\u017e v\u00a0strednom veku) vy\u0161li s\u00a0pravdou von. Najsk\u00f4r vyrukovali s\u00a0viac ako sto listami, ktor\u00e9 americk\u00fd donchuan nap\u00edsal ich matke. Potom po\u017eiadali o\u00a0test DNA, ktor\u00fd potvrdil Lindberghovo otcovstvo. Pre nemeck\u00e9 m\u00e9di\u00e1 to bola bomba, tie americk\u00e9, zasko\u010den\u00e9 dvoma tv\u00e1rami svojho n\u00e1rodn\u00e9ho hrdinu, v\u0161ak o\u00a0celej veci informovali ve\u013emi opatrne a\u00a0rezervovane. Ako povedal spisovate\u013e A. Scott Berg, pre Nemcov to bol \u201ehlboko strhuj\u00faci pr\u00edbeh\u201c, pre Ameri\u010danov \u201ehlboko znepokojuj\u00faci pr\u00edbeh\u201c. Na \u00fadiv v\u0161etk\u00fdch si v\u0161ak tri Lindberghove nemeck\u00e9 deti nerobili \u017eiadne finan\u010dn\u00e9 n\u00e1roky na otcovo dedi\u010dstvo, Astrid sa verejne vyjadrila, \u017ee iba chce, aby jej vlastn\u00e9 deti vedeli, kto bol ich skuto\u010dn\u00fdm star\u00fdm otcom, mohli o\u00a0\u0148om slobodne hovori\u0165 a\u00a0hrdo sa hl\u00e1si\u0165 k\u00a0jeho odkazu… A\u00a0\u010do sa t\u00fdka \u010fal\u0161\u00edch neman\u017eelsk\u00fdch potomkov a\u00a0ich matiek: Marietta, ktor\u00e1 \u017eila vo \u0160vaj\u010diarsku, odmietla verejne komunikova\u0165 a jej deti podst\u00fapi\u0165 testy DNA rovnako ako Valeska, ktorej priezvisko nebolo nikdy zverejnen\u00e9…<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Kto to bol: <\/strong>Vytvoril obraz modern\u00e9ho dobrodruha. Franc\u00fazi ho milovali, volali ho \u201emorsk\u00fd rytier\u201c alebo \u201ele commandant Cousteau\u201c (velite\u013e Cousteau).<\/p>\n \u017deny jeho \u017eivota: <\/strong>Podporuj\u00faca man\u017eelka, v\u010faka ktorej si mohol plni\u0165 svoje sny. Milenka, s ktorou 17 rokov \u017eil po\u010das man\u017eelstva a\u00a0kv\u00f4li ktorej vydedil svojho prvoroden\u00e9ho syna.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Oslavovan\u00fd velik\u00e1n<\/strong><\/p>\n V\u00a080. rokoch vych\u00e1dzal z prieskumov verejnej mienky ako najob\u013e\u00fabenej\u0161ia osobnos\u0165 vo Franc\u00fazsku a\u00a0keby kandidoval za prezidenta, jeho \u0161ance by v\u00f4bec neboli zanedbate\u013en\u00e9. Jacques-Yves Cousteau, prv\u00fd a\u00a0najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed \u201eoce\u00e1nonaut\u201c, bol n\u00e1rodn\u00fd hrdina. Na svojej lodi Calypso, prebudovanej na mobiln\u00e9 laborat\u00f3rium, filmov\u00e9 \u0161t\u00fadio i\u00a0z\u00e1klad\u0148u pre pot\u00e1panie, podnikal \u00faspe\u0161n\u00e9 oce\u00e1nografick\u00e9 exped\u00edcie, ktor\u00e9 zachyt\u00e1val na filmov\u00fd p\u00e1s vlastnoru\u010dne zostrojenou podmorskou kamerou. A\u00a0nielen to. Vyna\u0161iel akvalung, prv\u00fd pot\u00e1pa\u010dsk\u00fd d\u00fdchac\u00ed pr\u00edstroj, v\u00a0ktorom sa pon\u00e1ral do hlb\u00edn oce\u00e1nov, sk\u00famal a\u00a0z\u00e1rove\u0148 filmoval \u00fa\u017easn\u00fd podmorsk\u00fd svet tak, ako nikto pre n\u00edm. V\u00a050. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia neexistovali pr\u00edrodopisn\u00e9 filmy, ak\u00e9 nesk\u00f4r za\u010dali vyr\u00e1ba\u0165 telev\u00edzie Discovery \u010di Animal Planet, Cousteau bol vlastne jeden z\u00a0prv\u00fdch, kto nakr\u00facal pod vodou a\u00a0takmer \u00faplne prv\u00fd, kto produkoval svoje filmy vo farbe. Pri z\u00e1beroch, ako sa vo vlastnoru\u010dne zostrojenej klietke pot\u00e1pa ku\u00a0\u017eralokom, obecenstvo tajilo dych – ako doma pri obrazovk\u00e1ch, tak aj na festivaloch. Jeho Tich\u00fd svet (The Silent World) vyhral v Cannes Zlat\u00fa palmu ako v\u00f4bec prv\u00fd dokument v\u00a0hist\u00f3rii a so\u0161ka Oscara sa mu u\u0161la dokonca dvakr\u00e1t. K\u00a0pot\u00e1paniu sa mlad\u00fd n\u00e1morn\u00fd d\u00f4stojn\u00edk dostal po automobilovej nehode, ke\u010f mu v\u00a0r\u00e1mci rekonvalescencie lek\u00e1ri odporu\u010dili pl\u00e1vanie. Dal sa dokopy s\u00a0v\u00e1\u0161niv\u00fdmi pot\u00e1pa\u010dmi Philippom Tailliezom a\u00a0Fr\u00e9d\u00e9rikom Dumasom, s\u00a0ktor\u00fdmi nesk\u00f4r vytvoril parti\u010dku prez\u00fdvan\u00fa Traja morsk\u00ed mu\u0161ketieri.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Z\u00e1konit\u00e1 man\u017eelka<\/strong><\/p>\n S\u00a018-ro\u010dnou Simone Melchior, dc\u00e9rou boh\u00e1\u010da, ktor\u00fd nesk\u00f4r financoval za\u0165ove v\u00fdskumy, sa 27-ro\u010dn\u00fd Jacques stretol v roku 1937<\/strong> na ve\u010dierku<\/strong>. Simone poch\u00e1dzala z troch gener\u00e1ci\u00ed admir\u00e1lov, jej otec bol riadite\u013eom spolo\u010dnosti Air Liquide, jedn\u00e9ho z popredn\u00fdch svetov\u00fdch v\u00fdrobcov f\u013ea\u0161kov\u00fdch plynov na priemyseln\u00e9 \u00fa\u010dely. Mladej pani Simone kolovala v\u00a0\u017eil\u00e1ch slan\u00e1 voda, ako zvykla sama hovori\u0165 a od za\u010diatku bola na mori man\u017eelovi plnohodnotnou a\u00a0rovnocennou partnerkou. Od prv\u00fdch spolo\u010dn\u00fdch chv\u00ed\u013e sa z\u00fa\u010dast\u0148ovala na jeho exped\u00edci\u00e1ch a\u00a0spolu s\u00a0n\u00edm sa aj pot\u00e1pala. Postupne sa stala obchodn\u00fdm mozgom cel\u00e9ho rodinn\u00e9ho podniku, to ona bola skuto\u010dnou kapit\u00e1nkou Calypso, o\u00a0\u010dom sved\u010d\u00ed aj l\u00e1skav\u00e1 prez\u00fdvka, ktor\u00fa jej dala pos\u00e1dka lode: la berg\u00e8re (pastierka), ke\u010f\u017ee sa starala o\u00a0v\u0161etko, \u010do sa dialo na palube. V\u00a0man\u017eelov\u00fdch filmoch po nej v\u0161ak nikde nebolo ani stopy. \u017dila v\u00a0jeho tieni. \u201eNikdy net\u00fa\u017eila po sl\u00e1ve ani pozornosti,\u201c povedal o\u00a0nej vnuk Fabien Cousteau, \u201eale pomohla urobi\u0165 zo star\u00e9ho otca mu\u017ea, ktor\u00fdm bol.\u201c Simone zvykla s\u00a0\u00fasmevom hovori\u0165, \u017ee je asi \u201e<\/em>jedinou man\u017eelkou n\u00e1morn\u00edka, ktor\u00e1 \u010dak\u00e1 na svojho mu\u017ea na palube\u201c<\/em>.<\/em> A ako roky plynuli, \u010dakala st\u00e1le viac, k\u00fdm podnikav\u00fd Jacques poletoval v\u0161elikde po svete. \u0160tyri mesiace v\u00a0roku, ktor\u00e9 tr\u00e1vila na s\u00fa\u0161i, pob\u00fdvala v\u00a0malom apartm\u00e1ne Cousteauovcov v\u00a0Monaku. C\u00edtila sa osamel\u00e1, r\u00e1dio a\u00a0telev\u00edzia jej hrali cel\u00fd de\u0148. Vedela o\u00a0man\u017eelovej slabosti pre \u017eeny a svoj sm\u00fatok zo zrady zap\u00edjala \u010derven\u00fdm v\u00ednom. Tento m\u00e1lo zn\u00e1my fakt odhalil aj re\u017eis\u00e9r J\u00e9r\u00f4me Salle, ke\u010f nakr\u00facal Odyseu, \u017eivotopisn\u00fd film o\u00a0Jacquesovi Cousteauovi: \u201ePrekvapilo ma, \u017ee to\u013eko behal za \u017eenami, nik o\u00a0tom ve\u013ea nevedel. Pred o\u010dami m\u00e1te toho vychudnut\u00e9ho starca v\u00a0kulichu, a\u00a0on pritom…\u201c Man\u017eelovi nepovedala, \u017ee je chor\u00e1, zak\u00e1zala to aj doktorom, ktor\u00ed ju lie\u010dili. Nechcela, aby jej choroba Jacquesa vyru\u0161ovala pri pr\u00e1ci…<\/p>\n <\/p>\n (Ne)priznan\u00e1 milenka<\/strong><\/p>\n Bola to medi\u00e1lna bomba, ke\u010f kr\u00e1tko po Simoninej smrti v\u00a0roku 1990 sa kapit\u00e1n Cousteau verejne priznal k milenke, o\u00a027 rokov mlad\u0161ej franc\u00fazskej letu\u0161ke Francine Triplet. Ich vz\u0165ah trval viac ne\u017e p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov a\u00a0jeho \u017eiv\u00fdm d\u00f4kazom boli dve deti: 10-ro\u010dna dc\u00e9ra Diana a\u00a08-ro\u010dn\u00fd syn Pierre-Yves. \u00c1no, po\u010d\u00edtate spr\u00e1vne, najmlad\u0161ieho syna Le Commandante splodil ako 72-ro\u010dn\u00fd. K\u00a0tomu dodajme, \u017ee v\u00a0\u010dase, ke\u010f star\u00fd Cousteau vyrukoval s\u00a0novou rodinou, jeho prvoroden\u00fd syn Jean-Michel mal u\u017e 52 rokov. Druh\u00fd \u0161ok pri\u0161iel, ke\u010f Cousteau iba pol roka po smrti Simone sa so svojou milenkou o\u017eenil. \u201ePotrebujem v\u0161etko robi\u0165 d\u00f4kladne. Vr\u00e1tane l\u00e1sky,\u201c vyhl\u00e1sil. \u201eSimone som ne\u017ene miloval, Francine zbo\u017e\u0148ujem. M\u00e1m ve\u013ek\u00e9 \u0161\u0165astie, \u017ee dok\u00e1\u017eem by\u0165 e\u0161te aj v\u00a081 rokoch zamilovan\u00fd.\u201c A v\u00a0rel\u00e1cii My First 85 Years k\u00a0tomu e\u0161te dodal: \u201e\u017divot ide \u010falej a pre m\u0148a \u017eivot za\u010d\u00edna odznova.\u201c S\u00a0letu\u0161kou Francine sa star\u00fd donchuan zozn\u00e1mil v roku 1976 po\u010das pot\u00e1pa\u010dskej st\u00e1\u017ee v\u00a0americkom Texase. On mal 66 a\u00a0ona 30 rokov. Francine \u0161tudovala jazyky, vr\u00e1tane japon\u010diny a\u00a0z\u00fa\u010dast\u0148ovala sa na r\u00f4znych humanit\u00e1rnych projektoch po celom svete. Jej vplyv na Cousteaua narastal, najm\u00e4 po tom, \u010do porodila ich druh\u00e9 die\u0165a. Za\u010dala p\u00edsa\u0165 scen\u00e1re k\u00a0jeho filmom, ob\u010das sa v\u00a0nich objavovali aj dve mal\u00e9 deti, s\u00edce ako mil\u00e9 bezmenn\u00e9 tv\u00e1ri\u010dky, ale boli tam. Cousteau sa vyjadril, \u017ee svoju druh\u00fa rodinu nezatajoval, len st\u00e1la \u201etrochu bokom\u201c. Po Simoninej smrti a\u00a0prv\u00fdch nezhod\u00e1ch medzi starou a\u00a0novou rodinou sa ozvala aj Francine: \u201e\u017dila som v\u00a0tieni 15 rokov,\u201c povedala, \u201eteraz som ja pani Cousteau.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Dvojak\u00fd \u017eivot a\u00a0\u010do bolo potom<\/strong><\/p>\n \u201eVnucovala mu svoju v\u00f4\u013eu a\u00a0\u0165ahala ho k\u00a0projektom viac \u010di menej vzdialen\u00fdm p\u00f4vodnej my\u0161lienke ochrany oce\u00e1nov a\u00a0jeho ekologick\u00fdm misi\u00e1m.\u201c Aspo\u0148 tak to videl Jean-Michel, ktor\u00fd sa nedok\u00e1zal zmieri\u0165 s\u00a0otcovou novou rodinou, vyst\u00fapil z\u00a0nad\u00e1cie Cousteau a\u00a0zalo\u017eil si vlastn\u00fa. Otec a\u00a0syn proti sebe dokonca st\u00e1li na s\u00fade, lebo Cousteau star\u0161\u00ed nes\u00fahlasil, \u017ee Jean-Michel za\u0161t\u00edtil ich priezviskom svoj pr\u00e1zdninov\u00fd rezort na Fid\u017ei. A spory neustali ani po smrti star\u00e9ho p\u00e1na v\u00a0roku 1997. Ten toti\u017e stanovil za svoju dedi\u010dku Francine, ktor\u00e1 tak z\u00edskala v\u0161etky pr\u00e1va na jeho filmy, knihy, patenty a\u00a0tie\u017e kontrolu nad nad\u00e1ciou pre ochranu oce\u00e1nskeho \u017eivota Cousteau Society, v\u00a0ktorej dodnes figuruje ako prezidentka. \u201eJe to tvr\u010fas, em\u00f3cie si ve\u013emi neprip\u00fa\u0161\u0165a,\u201c zhodnotil otcov charakter Jean-Michel. \u201eVo svojom \u00fasil\u00ed sa v\u017edy do\u017eadoval podpory, ale m\u00e1lo berie oh\u013ead na potreby druh\u00fdch. \u013dud\u00ed vyu\u017eije, ke\u010f ich potrebuje a\u00a0ke\u010f u\u017e nie, zabudne na nich, s\u00fa pre\u010d…\u201c<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2022\/12\/v-84_04-00530_Charles_Lindbergh_c._1927.jpg\")
<\/a>Charles Lindbergh (1902 – 1974)<\/strong><\/p>\n<\/a>Z\u00e1konit\u00e1 man\u017eelka<\/strong><\/p>\n<\/a>Jacques-Yves Cousteau (1910 – 1997)<\/strong><\/p>\n