\u00a0<\/strong><\/p>\n Vy\u0161tudovan\u00e1 re\u017eis\u00e9rka, b\u00e1bkohere\u010dka, aktivistka za \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a proti korupcii, region\u00e1lna politi\u010dka.<\/em> Je zakladate\u013ekou banskobystrick\u00e9ho Divadla z\u00a0Pas\u00e1\u017ee s\u00a0hercami s\u00a0ment\u00e1lnym postihnut\u00edm (a\u00a0trin\u00e1s\u0165 rokov ho ako re\u017eis\u00e9rka viedla). St\u00e1la pri zalo\u017een\u00ed viacer\u00fdch neziskov\u00fdch kult\u00farnych a\u00a0dobro\u010dinn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed, na svojom konte m\u00e1 r\u00f4zne kult\u00farne komunitn\u00e9 a vzdel\u00e1vacie akcie. Od za\u010diatku ruskej agresie bola na Ukrajine nieko\u013ekokr\u00e1t – ako dobrovo\u013en\u00ed\u010dka s\u00a0materi\u00e1lnou pomocou, ale predov\u0161etk\u00fdm ako re\u017eis\u00e9rka, nakr\u00facaj\u00faca dokumenty o\u00a0vojne a\u00a0jej zverstv\u00e1ch. <\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Moja cesta na Ukrajinu: <\/strong>Dnes je e\u0161te st\u00e1le vojna a prostredn\u00edctvom pr\u00edbehov z nej som ve\u013emi prepojen\u00e1 s Ukrajinou, ktor\u00e1 bojuje s rusk\u00fdm okupantom o svoju slobodu. Zrejme budem potrebova\u0165 \u010das, aby som dok\u00e1zala reflektova\u0165 Ukrajinu pred a po. Ist\u00e9 je, \u017ee protesty organizujeme u\u017e od doby, kedy sa skuto\u010dne vojna za\u010dala, teda od anexie Krymu. Anga\u017eujeme sa spolu s\u00a0komun\u00e1lnou poslanky\u0148ou Luciou \u0160tasselovou a priate\u013emi z\u00a0ob\u010dianskej iniciat\u00edvy Mier Ukrajine od za\u010diatku vojny.<\/p>\n Prv\u00e9 dotyky s\u00a0vojnou: <\/strong>Ke\u010f si dnes sp\u00e4tne predstav\u00edm okamih, kedy som sa dozvedela, \u017ee Rusi vojensky napadli Ukrajinu, okam\u017eite sa mi vynorila spomienka na tanky, ktor\u00e9 v roku 1968 prech\u00e1dzali na\u0161ou dedinou. Tentokr\u00e1t v\u0161ak pr\u00edchod rusk\u00fdch vojakov na Ukrajinu znamenal skuto\u010dn\u00fa vojnu, so v\u0161etk\u00fdm, \u010do k tomu patr\u00ed. U\u017e v marci sme prv\u00fdkr\u00e1t vycestovali do Velikeho By\u010dkova pri Rachive. Ke\u010f sme sa raz s Luciou vracali z Lviva, hu\u010dali sir\u00e9ny, bol to de\u0148, ke\u010f na Lviv padali rakety. Bol to \u010dudn\u00fd pocit. Potom sme u\u017e za\u010dali nakr\u00faca\u0165 na\u0161e dokumenty v zbombardovan\u00fdch oblastiach a tie sir\u00e9ny sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1\u0161ho \u017eivota.<\/p>\n Som rozpr\u00e1va\u010dka pr\u00edbehov: <\/strong>Pr\u00edbehy, ktor\u00e9 nakr\u00facame, s\u00fa z\u00e1rove\u0148 svedectvami o zverstv\u00e1ch, ktor\u00e9 rusk\u00e1 arm\u00e1da p\u00e1cha na Ukrajine, o odvahe a stato\u010dnosti oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed br\u00e1nia aj za cenu najvy\u0161\u0161ej obety svoju vlas\u0165. Cel\u00fa filmov\u00fa s\u00e9riu som nazvala T\u00ed, ktor\u00ed zostali<\/em>. Je o \u013eu\u010foch, ktor\u00ed z r\u00f4znych d\u00f4vodov zostali doma a pre\u017eili rusk\u00e9 \u00fatoky, rusk\u00fa okup\u00e1ciu vo svojich domovoch. Prv\u00fd moment, ktor\u00fd ma \u201evyprovokoval\u201c, aby som \u0161la nakr\u00faca\u0165 na Ukrajinu, boli reakcie niektor\u00fdch \u013eud\u00ed na vra\u017edenie, plienenie a mu\u010denie \u013eud\u00ed v Bu\u010di. Vtedy som si povedala: \u201eA dos\u0165! Idem tie pr\u00edbehy to\u010di\u0165.\u201c \u00c1no, ten prv\u00fd moment bol ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00fd. Do Kyiva sme sa vybrali spolu s kameramanom Michalom Vasilom, v\u00f4bec sme netu\u0161ili, do \u010doho ideme. To si \u010dlovek ani nedok\u00e1\u017ee predstavi\u0165. V Kyive sme sa stretli s \u010fal\u0161\u00edmi film\u00e1rmi, kameramanom Angelom a po \u0148om Yevgenijom Ladikom a zvukov\u00fdm re\u017eis\u00e9rom Artym Dyachenkom a vyrazili sme do miest Hostomel, Bu\u010da, Irpin a za\u010dali sme oslovova\u0165 \u013eud\u00ed, rozpr\u00e1va\u0165 sa s nimi o tom, \u010do pre\u017eili. Bolo \u0165a\u017ek\u00e9 vidie\u0165 zni\u010den\u00e9, sp\u00e1len\u00e9, zbombardovan\u00e9 domy, nieto e\u0161te po\u010d\u00fava\u0165 tie \u013eudsk\u00e9 pr\u00edbehy. Ale na\u0161li sme si svojich hrdinov, ktor\u00ed n\u00e1s pustili k sebe a rozhodli sa vyrozpr\u00e1va\u0165 v\u0161etko. N\u00e1\u0161 prv\u00fd pr\u00edbeh rozpr\u00e1va o mladom chalanovi Zacharovi, ktor\u00fd bol aj zranen\u00fd. Druh\u00fd je o p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dnom Jaroslavovi z Kamjanky pri meste Izium, ktor\u00e9 rusk\u00ed vojaci zrovnali so zemou. Tret\u00ed pr\u00edbeh bude o \u013dudmile z Borodyanky, ktorej bomba zabila syna a ktorej Rusi uniesli vnu\u010dku.<\/p>\n Ak\u00ed s\u00fa a\u00a0ak\u00ed boli Ukrajinci: <\/strong>Vojna je ten najhor\u0161\u00ed, najne\u013eudskej\u0161\u00ed v\u00fdmysel \u010dloveka. Ke\u010f ste vo vojne, existuje len teraz a tu. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je pre\u017ei\u0165, vydr\u017ea\u0165, vybojova\u0165 svoju slobodu. Raz, ke\u010f vojna skon\u010d\u00ed a rusk\u00ed agresori bud\u00fa porazen\u00ed, budem sa vedie\u0165 zastavi\u0165 a odpoveda\u0165 na ot\u00e1zky o\u00a0mojej, o na\u0161ich predstav\u00e1ch o Ukrajine pred t\u00fdm. Dnes som sa stala s\u00fa\u010das\u0165ou pr\u00edbehov mojich hrdinov. Som s nimi, aj ke\u010f sa pr\u00e1ve nach\u00e1dzam tis\u00edce kilometrov v teple domova. Neust\u00e1le na nich mysl\u00edm, stali sa mojou rodinou a ve\u013emi si \u017eel\u00e1m, aby ich utrpenie r\u00fdchlo skon\u010dilo. Aj preto to\u010d\u00edme filmy – aby sa z \u013eud\u00ed u n\u00e1s prostredn\u00edctvom dezinforma\u010dn\u00fdch m\u00e9di\u00ed nestali hyeny. Aby dok\u00e1zali uveri\u0165 pravde, autentick\u00fdm svedectv\u00e1m priamo z miest, ktor\u00e9 boli zni\u010den\u00e9 a okupovan\u00e9 Rusmi. Ke\u010f sa vraciame so \u0161t\u00e1bom z na\u0161ich ciest, \u010di u\u017e z juhu mykolaivskej, chersonskej, alebo z v\u00fdchodu z charkivskej oblasti, neuverite\u013ene sa v\u017edy te\u0161\u00edm na Kyiv. Po\u010das v\u0161etk\u00fdch na\u0161ich ciest, \u010di u\u017e popri zam\u00ednovan\u00fdch poliach, alebo straten\u00ed bez sign\u00e1lu niekde v\u00a0priestore, udr\u017eujeme v aute dobr\u00fa n\u00e1ladu. Humor je hrozne d\u00f4le\u017eit\u00fd, aj v t\u00fdch naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch chv\u00ed\u013each.<\/p>\n Ako m\u00f4\u017eeme pom\u00f4c\u0165: <\/strong>To je jednoduch\u00e9. Myslime na krajinu, ktor\u00e1 bola vojensky napadnut\u00e1 rusk\u00fdm agresorom. Za\u010dnime veri\u0165 zdrav\u00e9mu rozumu a znovu objavme v sebe s\u00facit. S\u00facit s ukrajinsk\u00fdmi de\u0165mi, ktor\u00fdm vojna zobrala domovy, rodi\u010dov, star\u00fdch rodi\u010dov, kamar\u00e1tov. Mnoh\u00e9 deti boli nasilu odtrhnut\u00e9 od rodiny a unesen\u00e9 do Ruska. A stovky det\u00ed nepre\u017eili. Myslime na ne. Adoptujme si ich, aspo\u0148 v duchu a pre\u017eime s nimi ich \u0165a\u017ek\u00fd \u00fadel. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 si pozrime, kde zasa zab\u00edjal a vy\u010d\u00ed\u0148al rusk\u00fd vrah. Nedovo\u013eme, aby n\u00e1s vojnov\u00ed \u0161tv\u00e1\u010di odtrhli od pravdy. Ak by obdivovatelia Ruska v\u0161etci do jedn\u00e9ho opustili aspo\u0148 na rok na\u0161u kr\u00e1snu krajinu v srdci Eur\u00f3py a pre\u017eili \u010do len jeden rok na ruskom vidieku, mysl\u00edm, \u017ee by sa ve\u013emi v\u00fdrazne zmenilo uva\u017eovanie na\u0161incov. Teda t\u00fdch p\u00e4\u0165desiat percent \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nechc\u00fa pom\u00e1ha\u0165 a myslia si prinajlep\u0161om, \u017ee pravda je niekde uprostred. Nebojme sa a dajme najavo, \u017ee my spolupracujeme a s\u00facit\u00edme s t\u00fdmi, ktor\u00fdch ni\u010d\u00ed t\u00e1 najhroznej\u0161ia vojna.<\/p>\n Moja dilema – ja na ich mieste:<\/strong> Posledn\u00e9 roky sme svedkami, ke\u010f sa do p\u0155s bij\u00fa hlu\u010dn\u00ed, agres\u00edvni \u013eudia, nespisovne vykrikuj\u00faci a nad\u00e1vaj\u00faci po soci\u00e1lnych sie\u0165ach ka\u017ed\u00e9mu, kto sa im nepozd\u00e1va. Na hrudiach nosia n\u00e1\u0161 \u0161t\u00e1tny znak a v srdci nen\u00e1vis\u0165. Sledujem ich a hanb\u00edm sa za nich pred de\u0165mi a mlad\u00fdmi \u013eu\u010fmi, za t\u00fa nepriate\u013esk\u00fa atmosf\u00e9ru, ktorou chc\u00fa nakazi\u0165 cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Na\u0161\u0165astie, \u017eij\u00fa tu \u013eudia, ktor\u00ed sa dok\u00e1\u017eu postavi\u0165 za pravdu, l\u00e1sku, toleranciu a solidaritu. A t\u00fdch je \u010d\u00edm \u010falej, t\u00fdm viac. \u017divot je naozaj dar, ak ho milujete a c\u00edtite, \u017ee ste u\u017eito\u010dn\u00ed aj pre t\u00fdch, ktor\u00ed nemali to \u0161\u0165astie ako vy. Som re\u017eis\u00e9rka a viem, \u010do v\u0161etko sa d\u00e1 urobi\u0165 prostredn\u00edctvom umenia. Umenie po\u013eud\u0161\u0165uje, u\u010d\u00ed n\u00e1s vidie\u0165 sam\u00fdch seba vo svete, ktor\u00fd n\u00e1s obklopuje – kto som a kde je moje miesto? Hne\u010f po vypuknut\u00ed vojny sme s priate\u013emi zalo\u017eili iniciat\u00edvu Mier Ukrajine a za\u010dali organizova\u0165 protesty a akcie v Bratislave. Okam\u017eite sme vyjadrili podporu Ukrajine. Rovnako som tam od marca za\u010dala cestova\u0165 a v apr\u00edli sme za\u010dali to\u010di\u0165 na\u0161e dokumenty. Posledn\u00e9 mesiace tie\u017e spolupracujem s\u00a0neziskovou organiz\u00e1ciou Pomocou za \u010diarou, s ktorou voz\u00edme humanit\u00e1rnu pomoc do zbombardovan\u00fdch oblast\u00ed Ukrajiny. A \u010do tam vid\u00edm? Vid\u00edm krajinu, ktor\u00e1 hrdinsky odol\u00e1va nepriate\u013eovi. Vid\u00edm \u013eud\u00ed, ktor\u00ed id\u00fa obetova\u0165 svoje \u017eivoty za svoju zem. Rozpr\u00e1vam sa s nimi a oni rozpr\u00e1vaj\u00fa svoje pr\u00edbehy. S\u00fa neskuto\u010dne pracovit\u00ed a h\u00fa\u017eevnat\u00ed. Ke\u010f sme pred mesiacom boli pri Snehurivke, \u0161li sme cez zam\u00ednovan\u00e9 polia. Ke\u010f som tam bola pred dvomi t\u00fd\u017ed\u0148ami, boli u\u017e pooran\u00e9.<\/p>\n Poh\u013eadnica z\u00a0Ukrajiny: <\/strong>Karpaty s\u00fa kr\u00e1sne. A v\u017edy sa te\u0161\u00edm na cestu od Muka\u010deva po Lviv na hory od Sva\u013eavy hore na Dubinu. A m\u00e1m rada more. Nikdy som nebola v Odese pri mori, ale teraz tam ob\u010das postoj\u00edme a trochu sa zasn\u00edvame, \u017ee sn\u00e1\u010f u\u017e v lete sa tu budeme k\u00fapa\u0165.<\/p>\n \u017divot po vojne: <\/strong>Dolu na juhu v dedine \u010cerven\u00e9 pole sme nakr\u00facali tot\u00e1lne zbombardovan\u00fa nov\u00fa \u0161portov\u00fa \u0161kolu. Zrazu sme zbadali postavu v \u010dervenom oble\u010den\u00ed, ako nie\u010do upratuje. To si pri\u0161la do ru\u00edn svojej triedy urobi\u0165 poriadok pani u\u010dite\u013eka O\u013ega. Odkladala su\u0165 a tehly, ukladala ich, odkr\u00fdvala a vyberala v\u0161etko, \u010do sa dalo zachr\u00e1ni\u0165. \u201ePozer\u00e1m, \u010do sa n\u00e1m e\u0161te m\u00f4\u017ee z\u00eds\u0165, ke\u010f postav\u00edme nov\u00fa \u0161kolu,\u201c povedala s \u00fasmevom, ktor\u00fd by nedok\u00e1zal nama\u013eova\u0165 ani Leonardo. Ukr\u00fdval v sebe v\u0161etko. Nekone\u010dn\u00fa boles\u0165, sm\u00fatok, ale tam kdesi, bola aj n\u00e1dej a odhodlanie. Objali sme sa. Nikdy na \u0148u nezabudnem. Rovnako ako na v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00fdch som tu stretla a ktor\u00ed ma pustili do svojho \u017eivota… Ke\u010f sme v apr\u00edli nakr\u00facali Zachara, dobrovo\u013en\u00edka z Hostome\u013ea, pripadal mi tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, bol hrdina, ktor\u00fd pom\u00e1hal s kamar\u00e1tmi a nosil \u013eu\u010fom pomoc do \u00fakrytov a pivn\u00edc aj po\u010das ostre\u013eovania a bombardovania. A potom som sa v lete vr\u00e1tila za Zacharom, aby som mu uk\u00e1zala n\u00e1\u0161 film o \u0148om. Zachar bol u\u017e v civile, pozeral sa na seba vo filme a o\u010di mu \u017eiarili ako die\u0165a\u0165u. Jeho chu\u0165 znovu norm\u00e1lne \u017ei\u0165 bola tak\u00e1 n\u00e1kazliv\u00e1. \u00c1no, Ukrajina vyhr\u00e1! A n\u00e1\u0161 film zostane ako svedectvo, na ktor\u00e9 sa nesmie zabudn\u00fa\u0165.<\/p>\n \u00a0 \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n Pracuje ako report\u00e9rka webu Aktuality.sk. Ukrajinu nav\u0161tevuje od roku 2015, pravidelne prin\u00e1\u0161ala report\u00e1\u017ee z prifrontov\u00fdch miest i samotnej frontovej l\u00ednie. Hovor\u00ed plynulou ukrajin\u010dinou. Autorka report\u00e1\u017enej knihy \u201eE\u0161te sme nezomreli\u201c o \u013eu\u010foch vo vojne.<\/em><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Moja cesta na Ukrajinu: <\/strong>Narodila som sa 20 km od hranice s Ukrajinou v rus\u00ednskej rodine. O Ukrajine som do roku 2014 takmer ni\u010d nevedela. Zmenil to Majdan. So zatajen\u00fdm dychom som sledovala priame prenosy z centr\u00e1lneho n\u00e1mestia v Kyjeve a doj\u00edmala som sa odhodlan\u00edm \u013eud\u00ed, ktor\u00ed na \u0148om st\u00e1li. Bolo rozhodnut\u00e9: chcela som vedie\u0165, \u010do s\u00fa za\u010d. Ba viac, chcela som pochopi\u0165 priestor v\u00fdchodnej Eur\u00f3py. Dobr\u00e1 kamar\u00e1tka, Ukrajinka, mi raz povedala, \u017ee sa vtedy vo mne ozvali korene. Ktovie. Odvtedy som o Ukrajine p\u00edsala, pravidelne som tam cestovala (i s\u00fakromne) a \u010do bolo pre m\u0148a to najpodstatnej\u0161ie – videla som v tom ve\u013ek\u00fd zmysel. Zostalo to tak dodnes.<\/p>\n Prv\u00e9 dotyky s\u00a0vojnou: <\/strong>Sprostredkovane som ju najsk\u00f4r vn\u00edmala z rozhovorov s pres\u00eddlencami z v\u00fdchodnej Ukrajiny. V roku 2015 som v\u0161ak po prv\u00fdkr\u00e1t v prifrontovom meste Marjinka videla, ako vyzer\u00e1 rozstrie\u013ean\u00e1 omietka. Po prv\u00fdkr\u00e1t som po\u010dula aj stre\u013ebu. Prv\u00fd raz som sa zhov\u00e1rala s vojakmi, ktor\u00ed n\u00e1s kv\u00f4li bezpe\u010diu presunuli do priestorov tamoj\u0161ej \u0161koly. Vestibul chr\u00e1nila bari\u00e9ra z vriec s pieskom. Deti sa riadili dvomi farbami: \u010dervenou a zelenou. \u010cerven\u00e1 p\u00e1ska prilepen\u00e1 na stene znamenala, \u017ee tomuto miestu sa po\u010das stre\u013eby musia vyhn\u00fa\u0165. Zelen\u00e1 p\u00e1ska naopak symbolizovala bezpe\u010dn\u00fd k\u00fat. Po prv\u00fd raz som za\u010dala vn\u00edma\u0165 pravidl\u00e1 \u017eivota vo vojnovej z\u00f3ne. V\u017edy, ke\u010f som sa kv\u00f4li report\u00e1\u017ei znovu objavila v Marjinke, spomenula som si na ten pocit: ke\u010f viete, ak\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9 je sprostredkova\u0165 obrazy \u017eivota pri fronte t\u00fdm, ktor\u00ed \u017eij\u00fa v bezpe\u010d\u00ed. Naposledy som mesto nav\u0161t\u00edvila v jeseni 2021. Chcela som nap\u00edsa\u0165 o umeleckej \u0161kole na fronte. Zdalo sa mi to neuverite\u013en\u00e9. V budove plnej hudobn\u00fdch n\u00e1strojov, malieb a \u0161trikovan\u00fdch zvieratiek som si do rytmu pohmk\u00e1vala s diev\u010datami na spev\u00e1ckom kr\u00fa\u017eku. Dva kilometre od z\u00f3ny bojov! Ke\u010f som sa o tri mesiace nesk\u00f4r, 25. febru\u00e1ra 2022, teda de\u0148 po za\u010diatku ruskej inv\u00e1zie, vracala z v\u00fdchodu Ukrajiny do Kyjeva, vo vlaku som stretla – dodnes sa mi nechce veri\u0165, ak\u00e1 n\u00e1hoda to bola – pr\u00e1ve riadite\u013eku marjinskej umeleckej \u0161koly Alinu Kosse. Bola na pokraji z\u00fafalstva. Tv\u00e1r si zakr\u00fdvala slne\u010dn\u00fdmi okuliarmi. Stroho mi ozn\u00e1mila, \u017ee sa u\u017e nebude ma\u0165 kam vr\u00e1ti\u0165. Mala, \u017eia\u013e, pravdu. Mesto Marjinka je dnes zrovnan\u00e9 so zemou.<\/p>\n Som rozpr\u00e1va\u010dka pr\u00edbehov: <\/strong>Ako novin\u00e1rka pracujem trin\u00e1s\u0165 rokov. Ak som nie\u010do v tomto povolan\u00ed pochopila, tak to, \u017ee k\u00fdm spr\u00e1vy n\u00e1m prech\u00e1dzaj\u00fa hlavou, pr\u00edbehy srdcom – a zost\u00e1vaj\u00fa s nami. Porozpr\u00e1vam v\u00e1m pr\u00edbeh o rodi\u010dovskej l\u00e1ske. Jedn\u00fdm obrazom mi ju raz op\u00edsal veter\u00e1n. Spomenul si na moment, ke\u010f zranen\u00fd le\u017eal uprostred bojiska s odisten\u00fdm gran\u00e1tom. Desil sa toho, \u017ee je len p\u00e1r krokov od zajatia protivn\u00edka, od mu\u010denia. \u010co sprav\u00ed? Cel\u00fd \u010das myslel na to, \u017ee nebude m\u00f4c\u0165 splni\u0165 s\u013eub, ktor\u00fd dal dc\u00e9re – \u017ee sa vr\u00e1ti domov. A vr\u00e1til sa! Gran\u00e1t nepou\u017eil. Skon\u010dil v zajat\u00ed, no vytiahol ho z neho hrdina s in\u00fdm pr\u00edbehom. No \u010do ak ho spo\u010diatku zachr\u00e1nil s\u013eub dc\u00e9re? \u010co ak by pou\u017eil gran\u00e1t? V\u00fdnimo\u010dn\u00fd je i pr\u00edbeh otca a matky, ktor\u00fdm sa v t\u00fa ist\u00fa noc prisnil milovan\u00fd syn – kr\u00e1tko po tom, \u010do sa ich Maksym rozhodol, \u017ee p\u00f4jde br\u00e1ni\u0165 krajinu. Zop\u00e1r dn\u00ed po no\u010dnej more, ktor\u00e1 sa prisnila matke, a sne, v ktorom sa Maksym vr\u00e1til domov, aby objal otca, sa rodi\u010dia dozvedeli, \u017ee ich syn je m\u0155tvy. Otec dokonca podnikol misiu na vlastn\u00fa p\u00e4s\u0165, aby synovo telo dostal z okupovan\u00e9ho \u00fazemia domov. Hoci \u00farady nepoznaj\u00fa presn\u00fd d\u00e1tum, kedy Maksym zahynul, rodi\u010dia na kr\u00ed\u017e nad jeho hrobom dali vyry\u0165 d\u00e1tum d\u0148a, v ktor\u00fd sa im prisnil: 28. marec 2022. Sama m\u00e1m rada pr\u00edbehy, v ktor\u00fdch sa m\u00f4\u017eem ponori\u0165 do h\u013abky a prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o\u00a0\u010dloveku, pre\u010do ich teda neprinies\u0165 aj ostatn\u00fdm? Pr\u00edli\u0161 \u017eijeme v hlav\u00e1ch. Konzumujeme r\u00fdchle inform\u00e1cie. V jednom okamihu sa objav\u00ed spr\u00e1va, aby ich v inom nahradila in\u00e1… Mne sa predsa len \u017eiada zanecha\u0165 nejak\u00fa stopu.<\/p>\n Ak\u00ed s\u00fa a\u00a0ak\u00ed boli Ukrajinci: <\/strong>Ob\u010das sa mi zdalo, \u017ee pre Slov\u00e1kov boli Ukrajinci dlho ak\u00edsi vzdialen\u00ed chudobn\u00ed pr\u00edbuzn\u00ed. Koho by len zauj\u00edmali? Na\u010do sa un\u00fava\u0165 na o\u0161umel\u00fd v\u00fdchod? Len\u017ee Ukrajina bola krajinou neuverite\u013en\u00e9ho pokroku. Skvalit\u0148ovala slu\u017eby, chrlila vlastn\u00e9 zna\u010dky a dizajn. Dodnes si mysl\u00edm, \u017ee najlep\u0161ie kaviarne maj\u00fa v U\u017ehorode \u010di vo \u013dvove. Ukrajinsk\u00e1 muzika by mohla konkurova\u0165 z\u00e1padn\u00fdm produkci\u00e1m. S\u00fa\u010dasn\u00e1 ukrajinsk\u00e1 po\u00e9zia? B\u00e1se\u0148! Na v\u0161etko maj\u00fa appku, aj v t\u00fdch naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch situ\u00e1ci\u00e1ch sa vedia vyn\u00e1js\u0165. Pom\u00e1haj\u00fa si. Keby ste len tu\u0161ili, ako si pom\u00e1haj\u00fa. O tamoj\u0161\u00edch dobrovo\u013en\u00edkoch sa raz bud\u00fa p\u00edsa\u0165 knihy. Ukrajinci mi doslova rozkvitli pred o\u010dami. Akoko\u013evek to bude znie\u0165, to desiv\u00e9 ne\u0161\u0165astie, ktor\u00e9 zasiahlo ich krajinu, im pomohlo pochopi\u0165, k\u00fdm s\u00fa a \u010do s\u00fa skuto\u010dn\u00e9 hodnoty. Pochopili, \u017ee s\u00fa smel\u00ed, talentovan\u00ed, \u017eivotaschopn\u00ed. A toto v\u0161etko chc\u00fa zachova\u0165 pre bud\u00face gener\u00e1cie. Tak\u017ee \u017eiadny vzdialen\u00fd chudobn\u00fd sused, ale sused, od ktor\u00e9ho sa d\u00e1 \u010do-to priu\u010di\u0165.<\/p>\n Ako m\u00f4\u017eeme pom\u00f4c\u0165: <\/strong>Pom\u00f4c\u0165 m\u00f4\u017eeme u\u017e len t\u00fdm, \u017ee sa zauj\u00edmame. V tejto situ\u00e1cii nie je ni\u010d hor\u0161ie, ako odvracanie zraku, ignorovanie alebo apatia.<\/p>\n Moja dilema – ja na ich mieste: <\/strong>Ned\u00e1vno som si vypo\u010dula interview s ukrajinskou here\u010dkou Olenou Kravecovou. Opisovala, ako z nej od za\u010diatku ve\u013ekej vojny odpad\u00e1va v\u0161etko, \u010d\u00edm u\u017e nie je. Ako pochopila, \u017ee u\u017e nechce dni pre\u017ei\u0165 len tak, ke\u010f teraz ka\u017ed\u00fd de\u0148 m\u00e1 neuverite\u013en\u00fa cenu. Aj ja si to hovor\u00edm \u010doraz \u010dastej\u0161ie: chcem, aby bol ka\u017ed\u00fd m\u00f4j de\u0148 tak\u00fdm, ak\u00fdm ho chcem ma\u0165 ja. A tak sa v momentoch, ke\u010f v mojom \u017eivote vznikaj\u00fa drobn\u00e9 \u010di ve\u013ek\u00e9 dilemy, sk\u00fa\u0161am riadi\u0165 ot\u00e1zkou: \u010co chcem naozaj? Tak\u017ee niet dilem, je len poznanie alebo spozn\u00e1vanie sam\u00e9ho seba. Uplynul\u00fd rok som st\u00e1la napr\u00edklad pred dilemou, \u010di sa k vojne pribl\u00ed\u017ei\u0165 \u010do najbli\u017e\u0161ie, ako sa d\u00e1 – vidie\u0165 ju priamo v z\u00e1kopoch. Prinies\u0165 siln\u00fd pr\u00edbeh mu\u017eov, ktor\u00ed stoja vpredu<\/em>. My\u0161lienka ma prepad\u00e1vala na ka\u017edom kroku. Mala som pocit, \u017ee bez tohto pr\u00edbehu moja pr\u00e1ca nie je kompletn\u00e1. Av\u0161ak ten, kto vie, \u010do v\u0161etko sa v z\u00e1kopoch odohr\u00e1va, mus\u00ed sa s\u00e1m seba \u00faprimne sp\u00fdta\u0165: naozaj to chce\u0161? Mo\u017eno si t\u00fa ot\u00e1zku znovu polo\u017e\u00edm. M\u00e1m \u0161\u0165astie, \u017ee na rozdiel od mnoh\u00fdch m\u00e1m mo\u017enos\u0165 poveda\u0165: nechcem.<\/p>\n Poh\u013eadnica z\u00a0Ukrajiny: <\/strong>Za\u010da\u0165 treba prech\u00e1dzkou uli\u010dkami okolo Zolotych vorot v centre Kyjeva a pokra\u010dova\u0165 n\u00e1v\u0161tevou Chr\u00e1mu Bo\u017eej M\u00fadrosti z 11. storo\u010dia na Sofijskom n\u00e1mest\u00ed. Star\u00e1 legenda hovor\u00ed, \u017ee k\u00fdm chr\u00e1m zdob\u00ed neporu\u0161en\u00e1 mozaika Bohorodi\u010dky, zostane st\u00e1\u0165 i Kyjev. M\u00far za ikonostasom, na ktorom je vyobrazen\u00e1, dokonca naz\u00fdvaj\u00fa nezni\u010dite\u013enou stenou. Zo Sofijsk\u00e9ho n\u00e1mestia sa d\u00e1 zbehn\u00fa\u0165 k rieke Dneper. Dneper m\u00e1 osobitn\u00fa silu. Zvl\u00e1\u0161\u0165 v zime, ke\u010f rieka vy\u017earuje chlad a odr\u00e1\u017ea sa v nej mraziv\u00e1 modro-ru\u017eov\u00e1 podve\u010dern\u00e1 obloha. Po pr\u00fade rieky sa treba vyda\u0165 a\u017e na juh k rovin\u00e1m. Pozn\u00e1m najm\u00e4 tie doneck\u00e9 s rybn\u00ed\u010dkami a r\u00e1kos\u00edm, vysokou tr\u00e1vou a po\u013eami pln\u00fdmi slne\u010dn\u00edc a sladk\u00fdch mel\u00f3nov. No vid\u00edm ist\u00fa estetiku i v ponurosti siv\u00fdch donbask\u00fdch miest. Ni\u010d pochm\u00farnej\u0161ie, ne\u017e prifrontov\u00e9 mesto v novembri, utopen\u00e9 v blate a hmle, azda neexistuje. No i to m\u00e1 svoje \u010daro.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2023\/02\/v-237_010.jpg\")
<\/a>Viera Duba\u010dov\u00e1<\/strong><\/p>\n<\/a>Stanislava Harkotov\u00e1<\/strong><\/p>\n