{"id":10960,"date":"2023-02-17T14:06:10","date_gmt":"2023-02-17T12:06:10","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=10960"},"modified":"2023-02-17T14:06:10","modified_gmt":"2023-02-17T12:06:10","slug":"robert-maxwell-bob-the-max-alebo-bob-velky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/robert-maxwell-bob-the-max-alebo-bob-velky\/","title":{"rendered":"Robert Maxwell – Bob the Max alebo Bob Ve\u013ek\u00fd"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Aj ke\u010f sa jeho fotografie ako najv\u00e4\u010d\u0161ieho medi\u00e1lneho magn\u00e1ta vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii objavovali v\u00a0novin\u00e1ch takmer nepretr\u017eite, \u010do sa t\u00fdka rozhovorov, na tie bol sk\u00fapej\u0161\u00ed. Ve\u013emi m\u00e1lo hovoril o\u00a0svojom detstve, tob\u00f4\u017e o\u00a0svojej rodine. To bola jeho Achillova p\u00e4ta. Najzranite\u013enej\u0161ie miesto. Inak sa r\u00e1d prezentoval ako mu\u017e, ktor\u00e9ho poves\u0165 siaha a\u017e k\u00a0nebes\u00e1m. Ako spasite\u013e, gigant. Bob the Max, Bob Ve\u013ek\u00fd, tak r\u00e1d naz\u00fdval s\u00e1m seba.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Patril tak trochu k na\u0161im rod\u00e1kom. Narodil sa 10. j\u00fana 1923 v dedinke Solotvyno na Podkarpatskej Rusi, ktor\u00e1 po prvej svetovej vojne pripadla \u010ceskoslovensku. Ako u\u017e n\u00e1zov napoved\u00e1, v Solotvyne sa \u0165a\u017eila kamenn\u00e1 so\u013e, tamoj\u0161ia so\u013en\u00e1 ba\u0148a zamestn\u00e1vala v\u00e4\u010d\u0161inu chlapov z\u00a0dediny. \u017dila tam i\u00a0po\u010detn\u00e1 \u017eidovsk\u00e1 komunita a\u00a0rodina Mechela Hochu patrila k\u00a0najchudobnej\u0161\u00edm z\u00a0chudobn\u00fdch \u017didov Solotvyna. Otec obchodoval s\u00a0ko\u017ekami zvierat, ktor\u00e9 skupoval od miestneho m\u00e4siara, jeho rodina ob\u00fdvala dvojizbov\u00fa dreven\u00fa chatr\u010d s\u00a0udupanou hlinou namiesto podlahy. Tam sa tla\u010dilo dev\u00e4\u0165 det\u00ed (dve zomreli v\u00a0ranom veku), Maxwell bol tret\u00edm v\u00a0porad\u00ed, ale prvoroden\u00fdm synom. Matka Chana ho zbo\u017e\u0148ovala a\u00a0on zbo\u017e\u0148oval ju. Bola presved\u010den\u00e1, \u017ee jej syn raz bude sl\u00e1vny. Jeho detstvo v\u0161ak nebola \u017eiadna sl\u00e1va. Pr\u00e1ve naopak. \u201ePam\u00e4t\u00e1m si, ak\u00e1 mi bola zima, ak\u00fd som bol hladn\u00fd a\u00a0ako som miloval svoju matku,\u201c to bola zvy\u010dajne jedin\u00e1 veta, ktor\u00fa Maxwell neochotne podhodil novin\u00e1rom, ke\u010f sa p\u00fdtali na jeho skromn\u00e9 za\u010diatky. Tak ako sa v\u00a0\u00fabohej chy\u017ei v\u017edy dve deti delili o\u00a0jednu poste\u013e, tak sa v\u00a0zime Robert delil s\u00a0bratom o jedny top\u00e1nky. V\u00a0dvan\u00e1stich u\u017e ale kri\u017eoval ulice Bratislavy, kde nav\u0161tevoval je\u0161ivu, \u017eidovsk\u00fa ortodoxn\u00fa \u0161kolu. Potom sa s\u00a0ve\u013ek\u00fdm treskom pohli dejiny a\u00a0u\u017e ni\u010d nebolo ako predt\u00fdm. E\u0161te pred vypuknut\u00edm druhej svetovej vojny \u010ceskoslovensko ako \u0161t\u00e1t prakticky prestalo existova\u0165 a Podkarpatsk\u00e1 Rus pripadla Ma\u010farsku. \u0160estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd Maxwell (vtedy sa e\u0161te volal J\u00e1n Ludv\u00edk Hoch) utiekol do Budape\u0161ti, lebo vraj chcel \u00eds\u0165 bojova\u0165. Tam pom\u00e1hal organizova\u0165 presuny \u010deskoslovensk\u00fdch vojakov z\u00a0okupovanej krajiny na Z\u00e1pad, za \u010do str\u00e1vil \u0161tyri mesiace bit\u00fd v\u00a0ma\u010farskom v\u00e4zen\u00ed. V\u00a0de\u0148, ke\u010f ho ako neplnolet\u00e9ho viezli na s\u00fad (ako dospel\u00fd by vyfasoval trest smrti), sa mu podarilo utiec\u0165, dozorca, ktor\u00fd ho eskortoval, mal len jednu ruku. Cez Belehrad, Sofiu, Istanbul a\u00a0Bejr\u00fat sa dostal do Marseille, kde sa kone\u010dne pripojil k\u00a0\u010deskoslovensk\u00fdm vojakom – prv\u00e1 \u010deskoslovensk\u00e1 div\u00edzia ako s\u00fa\u010das\u0165 zahrani\u010dn\u00e9ho odboja bojovala pod vlajkami franc\u00fazskej arm\u00e1dy. Po jej por\u00e1\u017eke a evaku\u00e1cii do Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, sa Maxwell vylodil v\u00a0Liverpoole. Po anglicky nevedel ani slovo, ale u\u010dil sa r\u00fdchlo. Nesk\u00f4r hovoril, \u017ee angli\u010dtinu zvl\u00e1dol za 6 t\u00fd\u017ed\u0148ov a\u00a0ke\u010f\u017ee neskonale obdivoval Winstona Churchilla, po\u010d\u00faval v\u00a0r\u00e1diu jeho prejavy (najm\u00e4 ten najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed \u201eBudeme bojova\u0165 na pl\u00e1\u017each…\u201c) a sna\u017eil sa pochyti\u0165 Churchillov aristokratick\u00fd pr\u00edzvuk. V\u00a0tom \u010dase u\u017e hovoril plynulo po ma\u010farsky, \u010desky (alebo slovensky), rusky, rumunsky, nemecky a jidi\u0161. Vo vojne aj re\u00e1lne bojoval a ako jeden veliaci d\u00f4stojn\u00edk uv\u00e1dza v spr\u00e1ve o\u00a0priebehu bitky\u00a0pri holandskej dedine Paarlo, kapit\u00e1n Maxwell \u201eviedol dva zo svojich oddielov cez ter\u00e9n posiaty gu\u013ekami r\u00e1zne a\u00a0s\u00a0odhodlan\u00edm… bez oh\u013eadu na vlastn\u00e9 bezpe\u010die\u201c. Jeho syn Ian spom\u00ednal, \u017ee raz, ke\u010f spolu s\u00a0bratom pozerali v\u00a0telev\u00edzii nejak\u00fd vojnov\u00fd dokument, otec utr\u00fasil \u010dosi v\u00a0tom zmysle, \u017ee vo vojne zastrelil chlapcov v\u00a0ich veku. \u201eSt\u00e1le to \u013eutujem,\u201c dodal ne\u010dakane. Po vojne bol kapit\u00e1n Robert Maxwell vyznamenan\u00fd za stato\u010dnos\u0165. Britsk\u00fd Vojnov\u00fd kr\u00ed\u017e mu osobne pripol na hru\u010f legend\u00e1rny vojnov\u00fd velite\u013e, gener\u00e1l Bernard Law Montgomery.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vojak, vydavate\u013e, \u0161pi\u00f3n<\/strong><\/p>\n

Elisabeth Betty Meynard bola o\u00a0dva roky star\u0161ia a\u00a0poch\u00e1dzala z\u00a0privilegovanej franc\u00fazskej rodiny. S\u00a021-ro\u010dn\u00fdm Maxwellom sa stretla na p\u00e1rty vo vojenskom klube a\u00a0bola to l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead. Obaja to c\u00edtili rovnako. Betty nikoho tak\u00e9ho ako on vo svojom prostred\u00ed nikdy nestretla. Rodi\u010dia vydesen\u00ed jeho minulos\u0165ou sa pok\u00fa\u0161ali z\u00edska\u0165 o\u00a0\u0148om nejak\u00e9 inform\u00e1cie aj cez \u010deskoslovensk\u00fa ambas\u00e1du v\u00a0Par\u00ed\u017ei, ale Betty neuhla ani o\u00a0pia\u010f. Napriek nekultivovan\u00e9mu spr\u00e1vaniu a\u00a0neotesan\u00fdm sp\u00f4sobom tento vysok\u00fd robustn\u00fd chlap vyzeral, p\u00ed\u0161e Betty vo svojich spomienkach, \u201eako hrdina mojich snov\u201c. Ke\u010f spom\u00edna na ich prv\u00e9 dni po svadbe, prizn\u00e1va, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu str\u00e1vili v\u00a0posteli. \u201eJednoducho sme sa nevedeli presta\u0165 milova\u0165… Bolo to, akoby potreboval ut\u00ed\u0161i\u0165 v\u0161etky svoje potla\u010den\u00e9 t\u00fa\u017eby… akoby na\u0161a telesn\u00e1 rozko\u0161 bola \u017eiv\u00fdm d\u00f4kazom, \u017ee \u017eivot zv\u00ed\u0165azil nad smr\u0165ou.\u201c<\/p>\n

V\u00a0tom \u010dase u\u017e Maxwell poznal krut\u00fa pravdu o\u00a0svojej rodine. Jeho matka, dve sestry, brat a\u00a0star\u00fd otec zomreli v\u00a0plynov\u00fdch komor\u00e1ch. Otca hne\u010f po pr\u00edchode do Auschwitzu zastrelili. \u010eal\u0161ia sestra, dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 \u0160enia, zmizla bez stopy v\u00a0Budape\u0161ti. Pre\u017eili iba dve sestry.<\/p>\n

Po vojne Maxwell pracoval v Berl\u00edne v\u00a0Britmi kontrolovanej okupa\u010dnej z\u00f3ne, kde jeho slu\u017eby vyu\u017e\u00edvala aj spravodajsk\u00e1 slu\u017eba MI6. Ke\u010f\u017ee vedel po rusky, nemal probl\u00e9m nadv\u00e4zova\u0165 zn\u00e1mosti s\u00a0rusk\u00fdmi d\u00f4stojn\u00edkmi zo sovietskej \u010dasti Berl\u00edna, \u00fadajne podnikol aj nieko\u013eko tajn\u00fdch ciest do \u010ceskoslovenska, kde sa schy\u013eovalo ku komunistick\u00e9mu prevratu. V\u00a0civile \u0161\u00e9foval tla\u010dov\u00e9mu odboru, ktor\u00fd schva\u013eoval a\u00a0cenzuroval v\u0161etku povojnov\u00fa nemeck\u00fa liter\u00e1rnu produkciu a\u00a0staral sa o\u00a0chod nov\u00edn Der Telegraf. Popritom h\u013eadal pre seba nejak\u00fd v\u00fdnosn\u00fd, perspekt\u00edvny biznis. Na\u0161iel ho na kni\u017enom ve\u013etrhu v\u00a0Lipsku v\u00a0roku 1946. Tam si naplno uvedomil, \u017ee najs\u013eubnej\u0161\u00edm artiklom bud\u00facnosti sa stan\u00fa inform\u00e1cie. Poznanie. Vzdelanie. Spojil sa s nemeck\u00fdm vydavate\u013estvom Springer Verlag, ktor\u00e9 publikovalo akademick\u00e9 tituly a\u00a0stal sa celosvetov\u00fdm distrib\u00fatorom jeho kn\u00edh. Ke\u010f\u017ee po\u010das vojny sa toho ve\u013ea nepublikovalo, Springer disponoval mno\u017estvom nahromaden\u00e9ho materi\u00e1lu, ktor\u00fd \u010dakal, kedy sa dostane medzi medzin\u00e1rodn\u00fa vedeck\u00fa obec. Za\u010diatkom 50. rokov Maxwell svoju vydavate\u013esk\u00fa kari\u00e9ru rozbehol na pln\u00e9 obr\u00e1tky: zakladal nov\u00e9 spolo\u010dnosti, f\u00fazoval s\u00a0in\u00fdmi vydavate\u013emi, roz\u0161iroval svoje distribu\u010dn\u00e9 siete, uzatv\u00e1ral medzin\u00e1rodn\u00e9 obchody, otv\u00e1ral nov\u00e9 trhy, ako napr\u00edklad ten so Sovietskym zv\u00e4zom, \u010do bol za \u010dias Stalina v\u00fdnimo\u010dn\u00fd po\u010din, lebo Rusi sa br\u00e1nili ak\u00fdmko\u013evek inform\u00e1ci\u00e1m zo Z\u00e1padu. Maxwellova publika\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165 st\u00e1la na vyd\u00e1van\u00ed odborn\u00fdch encyklop\u00e9di\u00ed, ktor\u00fdch bol po vojne nedostatok. S\u00fadob\u00fdm vedcom poskytoval \u0161irok\u00e9 mo\u017enosti publikovania, organizoval a\u00a0z\u00fa\u010dast\u0148oval sa na mno\u017estve medzin\u00e1rodn\u00fdch vedeck\u00fdch konferenci\u00ed, na ktor\u00fdch dohadoval svoj biznis. Z\u00e1rove\u0148 bol sam\u00e9 ucho, ke\u010f\u017ee st\u00e1le pracoval pre MI6: zbieral inform\u00e1cie od vedcov z\u00a0v\u00fdchodn\u00e9ho bloku a\u00a0s\u00e1m ich k\u0155mil r\u00f4znymi fake news. V\u00a0biznise u\u017e od za\u010diatku robil to, na \u010do nesk\u00f4r kruto doplatil: pres\u00faval finan\u010dn\u00e9 zdroje z\u00a0jednej firmy do druhej, po\u017ei\u010dal si peniaze na splatenie \u00faverov jednej svojej spolo\u010dnosti a pou\u017eil ich na k\u00fapu druhej, at\u010f.<\/p>\n

Ako 32-ro\u010dn\u00e9mu mu diagnostikovali rakovinu p\u013e\u00fac s\u00a0t\u00fdm, \u017ee mu ost\u00e1va sotva mesiac \u017eivota. To u\u017e mal s\u00a0Betty \u0161es\u0165 det\u00ed, pl\u00e1n v\u0161ak – po vzore rodi\u010dov – bol dev\u00e4\u0165. Betty sa rozhodla v\u0161etky vlastn\u00e9 amb\u00edcie odlo\u017ei\u0165 bokom a\u00a0celkom sa odda\u0165 man\u017eelovi a\u00a0rodine. Ak bude \u0161\u0165astn\u00fd on, bude aj ona. Napokon sa uk\u00e1zalo, \u017ee n\u00e1dor je nezhubn\u00fd a\u00a0d\u00e1 sa odstr\u00e1ni\u0165, hoci za cenu odobratia polovice p\u013e\u00fac. To bolo v\u00a0roku 1955. O\u00a0dva roky nesk\u00f4r rodinu zasiahla \u010fal\u0161ia rana: trojro\u010dnej dc\u00e9rke Karine diagnostikovali leuk\u00e9miu. Maxwell oslovil sn\u00e1\u010f v\u0161etk\u00fdch \u0161pecialistov na leuk\u00e9miu na zemeguli, vypiskoval listy v\u00fdskumn\u00fdm stredisk\u00e1m a\u00a0univerzitn\u00fdm laborat\u00f3ri\u00e1m a\u00a0do\u017eadoval sa pomoci. M\u00e1rne, diev\u010datko zomrelo rodi\u010dom v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed. Sm\u00fatok zo straty dc\u00e9ry zamkol vo svojej trin\u00e1stej komnate a obrnil sa hro\u0161ou ko\u017eou…<\/p>\n

 <\/p>\n

Prejavy, bitky,\u00a0zl\u00e9 zn\u00e1mky v \u0161kole<\/strong><\/p>\n

Z\u00farivo obchodoval a lietal po celom svete, s Betty sa takmer nev\u00eddal. Stal sa popredn\u00fdm britsk\u00fdm medi\u00e1lnym magn\u00e1tom, aj ke\u010f zameran\u00fdm \u201elen\u201c na odborn\u00e9 publik\u00e1cie a encyklop\u00e9die. Rodinu pres\u0165ahoval do Headington Hill Hall, ve\u013ek\u00e9ho s\u00eddla na kopci s v\u00fdh\u013eadom na Oxford, ktor\u00e9 zrekon\u0161truoval, za \u010do mu ho mestsk\u00e1 radnica zverila do dlhodob\u00e9ho pren\u00e1jmu. V decembri 1961 Maxwellovcov op\u00e4\u0165 zasiahla zdrvuj\u00faca trag\u00e9dia: auto, v ktorom sa viezol z viano\u010dn\u00e9ho ve\u010dierka ich 15-ro\u010dn\u00fd syn, havarovalo. Michael utrpel v\u00e1\u017ene poranenie hlavy a upadol do k\u00f3my. Betty bola vo Franc\u00fazsku, kde na sestrinej klinike pr\u00e1ve porodila deviate die\u0165a, dc\u00e9ru Ghislaine. Betty p\u00ed\u0161e, \u017ee Michaelova smr\u0165 jej mu\u017eom otriasla \u201ea\u017e k sam\u00e9mu jadru bytia, nemohol uveri\u0165, \u017ee mu osud u\u0161etril tak\u00fd tvrd\u00fd \u00fader po tom v\u0161etkom, \u010do si u\u017e vytrpel… Bola to \u00fapln\u00e1 katastrofa. Katastrofa, ktor\u00e1 nav\u017edy spret\u0155hala vz\u0165ahy v na\u0161ej rodine.\u201c Maxwell sa za\u010dal man\u017eelke st\u00e1le viac odcudzova\u0165 a aj jeho spr\u00e1vanie vo\u010di de\u0165om sa kompletne zmenilo a desili sa chv\u00edle, kedy pr\u00edde domov, discipl\u00edna, ktor\u00fa vy\u017eadoval, bola priam drakonick\u00e1. Vystaven\u00e9 jeho hnevu vybuchuj\u00facemu v t\u00fdch najneo\u010dak\u00e1vanej\u0161\u00edch chv\u00ed\u013each, jeho posme\u0161kom a poni\u017eovaniu, Maxwell svoje deti nekone\u010dne drez\u00edroval: napr\u00edklad zadal t\u00e9mu a presne stanoven\u00fd \u010das mali o nej rozpr\u00e1va\u0165. Syn Ian spom\u00edna: \u201eV\u017edy od n\u00e1s o\u010dak\u00e1val prejav. Ak mal niekto narodeniny, ka\u017ed\u00fd musel ma\u0165 prejav.\u201c Dc\u00e9ra Isabel prid\u00e1va: \u201e\u017dili sme v smrte\u013enom strachu, aby sme nedostali zl\u00fa zn\u00e1mku.\u201c Lebo za zl\u00e9 zn\u00e1mky nasledovala bitka reme\u0148om. Michael Maxwell zomrel sedem rokov po hav\u00e1rii. Z\u00a0k\u00f3my sa nikdy neprebral.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ten austr\u00e1lsky pra\u0161iv\u00fd klokan <\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1964 za\u010dal kapit\u00e1n Maxwell p\u00edsa\u0165 nov\u00fa kapitolu svojho \u017eivota. Rozhodol sa, \u017ee bude britsk\u00fdm premi\u00e9rom. Predt\u00fdm v\u0161ak zasadol do lav\u00edc dolnej snemovne ako poslanec za labouristov. \u013davicov\u00e9 zm\u00fd\u0161\u013eanie vraj zdedil po milovanej matke, no pre poslancov znamenal \u010d\u00edre utrpenie: mal najviac prejavov, vyjadroval sa v\u017edy a\u00a0ku\u00a0v\u0161etk\u00e9mu, vr\u00e1tane pod\u00e1van\u00fdch jed\u00e1l v\u00a0parlamentnej kant\u00edne, ktorej preorganizoval cel\u00e9 menu. Jeho rozvl\u00e1\u010dne, nekone\u010dn\u00e9 a\u00a0sebastredn\u00e9 prejavy za re\u010dn\u00edckym pultom neu\u0161li pozornosti novin\u00e1rom, a\u00a0tak sa v\u00a0Sunday Express napr\u00edklad objavila u\u0161tipa\u010dn\u00e1 ot\u00e1zka: \u201eKto je najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed t\u00e1raj v\u00a0parlamente?\u201c Ani sa nenazdal a\u00a0u\u017e si vysl\u00fa\u017eil titul najotravnej\u0161ieho poslanca. Kolegovia si z\u00a0neho u\u0165ahovali, ka\u017ed\u00fd videl, \u017ee Robert Maxwell, obdaren\u00fd hro\u0161ou ko\u017eou, jednoducho potrebuje za\u017eiari\u0165 stoj \u010do stoj. Britsk\u00fd establishment ho nikdy neprijal medzi seba a\u00a0on ho nikdy neprestal nen\u00e1vidie\u0165.<\/p>\n

E\u0161te predt\u00fdm, ako zasadol do poslaneck\u00fdch lav\u00edc, zviedol svoj prv\u00fd s\u00faboj s\u00a0mlad\u00fdm austr\u00e1lskym vydavate\u013eom Rupertom Murdochom. Boj, v\u00a0ktorom Maxwell prv\u00fd a\u00a0nie posledn\u00fd raz prehral, sa odohral o\u00a0News of the World, najpred\u00e1vanej\u0161ie nede\u013en\u00e9 noviny v\u00a0Brit\u00e1nii s\u00a0ve\u013ek\u00fdm vplyvom. Maxwellov sen vlastni\u0165 noviny trval u\u017e dlho a\u00a0teraz bol k\u00a0tomu bli\u017e\u0161ie ako kedyko\u013evek predt\u00fdm. Murdoch v\u0161ak sn\u00edval o\u00a0tom istom… Maxwell bol pre News of the World absol\u00fatne neprijate\u013en\u00fd, vo vydavate\u013estve zavl\u00e1dla panika, ke\u010f sa dozvedeli o\u00a0jeho ponuke a \u0161\u00e9fredaktor vyslovene nap\u00edsal, \u017ee by nebolo dobr\u00e9, aby J\u00e1n Ludv\u00edk Hoch (s\u00fadiac, \u017ee valiacu sa hrozbu treba nazva\u0165 prav\u00fdm menom) z\u00edskal kontrolu nad novinami, ktor\u00e9 s\u00fa tak ve\u013emi britsk\u00e9 ako roastbeef a\u00a0yorkshirsk\u00fd puding: \u201eToto s\u00fa britsk\u00e9 noviny, ktor\u00e9 ved\u00fa Briti. Nech to tak ostane.\u201c Av\u0161ak v nad\u0161en\u00ed zo za\u017eehnan\u00e9ho nebezpe\u010denstva akosi v\u0161etci prehliadli fakt, \u017ee nov\u00fdm majite\u013eom nov\u00edn sa stal Austr\u00e1l\u010dan Rupert Murdoch. Potupen\u00fd Maxwell zvesil chvost a\u00a0o\u00a0osem rokov mlad\u0161ieho Murdocha nazval \u201epra\u0161iv\u00fdm klokanom\u201c.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ako f\u00e9nix, ktor\u00fd vstal z\u00a0popola <\/strong><\/p>\n

A uk\u00e1zalo sa, \u017ee veci m\u00f4\u017eu by\u0165 e\u0161te hor\u0161ie. V\u00a0roku 1969 malo pr\u00eds\u0165 k\u00a0predaju desa\u0165ro\u010dia, ke\u010f sa americk\u00fd podnikate\u013e Saul Steinberg rozhodol k\u00fapi\u0165 Maxwellovu spolo\u010dnos\u0165 Pergamon Press. Star\u00fd vlastn\u00edk by si ponechal ur\u010dit\u00fd podiel a\u00a0pr\u00edstup na americk\u00fd trh. Nov\u00fd vlastn\u00edk sa v\u0161ak do\u017eadoval pr\u00edstupu k\u00a0\u00fa\u010dtom spolo\u010dnosti a\u00a0tu narazila kosa na kame\u0148 – Steinbergovi ekon\u00f3movia zistili, \u017ee aby pred predajom zlep\u0161il finan\u010dn\u00fa kond\u00edciu Pergamonu, Maxwell jej zisky falo\u0161ne nav\u00fd\u0161il, napr\u00edklad aj tak, \u017ee s\u00e1m skupoval vlastn\u00fa produkciu z\u00a0in\u00fdch dc\u00e9rskych spolo\u010dnost\u00ed. Nezrovnalosti v\u00a0\u00fa\u010dtoch sa dostali aj na str\u00e1nky Sunday Times a boli tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9, \u017ee na mimoriadnom valnom zhroma\u017eden\u00ed akcion\u00e1rov Maxwella vyl\u00fa\u010dili zo spr\u00e1vnej rady. John Preston v\u00a0knihe \u201eP\u00e1d, Z\u00e1hada Roberta Maxwella\u201c pripom\u00edna, \u017ee ten \u201esi s\u00edce ponechal v\u00fdnosy z\u00a0predaja svojich akci\u00ed – \u010do bolo vy\u0161e mili\u00f3na libier – no spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00fa zalo\u017eil pred dvadsiatimi rokmi, mu u\u017e nepatrila…\u201c Ke\u010f\u017ee Headington Hill Hall bol aj s\u00eddlom Pergamonu, na pozemku vyr\u00e1stol ve\u013ek\u00fd plot, ktor\u00fd oddelil vydavate\u013estvo od s\u00fakromnej rezidencie Maxwellovcov. Hlbok\u00fd a\u00a0r\u00fdchly p\u00e1d medi\u00e1lneho magn\u00e1ta, ktor\u00fd v\u00a0tom \u010dase stratil aj kreslo v\u00a0parlamente, preriedil i takzvan\u00fdch rodinn\u00fdch priate\u013eov. Betty lakonicky poznamenala, \u017ee razom im z\u00a0r\u00edmsy kozuba zmizli v\u0161etky pozv\u00e1nky (na spolo\u010densk\u00e9 akcie a\u00a0ve\u010dierky).<\/p>\n

Ale nebol by to Robert Maxwell, keby nevstal ako f\u00e9nix z\u00a0popola. Nov\u00fd vlastn\u00edk, a\u00a0to bola kolos\u00e1lna chyba, si toti\u017e nev\u0161imol, \u017ee star\u00fd vlastn\u00edk st\u00e1le kontroluje 70 % americkej fili\u00e1lky Pergamonu, ktor\u00e1 vlastnila v\u00fdlu\u010dn\u00e9 pr\u00e1va na predaj \u010dasopisov vydavate\u013estva v\u00a0Amerike. To znamenalo, \u017ee na v\u0161etk\u00fdch peniazoch z predaja, ktor\u00e9 za star\u00fdch \u010dias pr\u00fadili nasp\u00e4\u0165 do britskej centr\u00e1ly, teraz Maxwell sedel ako \u017eaba na prameni. Rozbehol sa koloto\u010d s\u00fadnych sporov, \u017ealoba striedala \u017ealobu. Ke\u010f sa u\u017e Pergamon Press v\u00a0Brit\u00e1nii pot\u00e1cal nad priepas\u0165ou krachu, Maxwell vyslovil svoju po\u017eiadavku: uvo\u013en\u00ed peniaze z\u00a0americkej dc\u00e9ry, ak ho pr\u00edjmu sp\u00e4\u0165 do spr\u00e1vnej rady a\u00a0prin\u00fatil Steinberga, aby mu nasp\u00e4\u0165 predal svoj 38 % podiel vo firme. Steinberg za\u0148 dostal 600.000 libier. Za tie ist\u00e9 akcie pred \u0161tyrmi rokmi zaplatil 9 mili\u00f3nov. Kolos\u00e1lne prerobil. A Maxwell si m\u00e4dlil ruky.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Sc\u00e9ny z\u00a0man\u017eelsk\u00e9ho \u017eivota<\/strong><\/p>\n

Betty najsk\u00f4r o\u00a0svojho man\u017eela bojovala ako levica. P\u00edsavala mu dlh\u00e9 listy, e\u0161te aj po dvadsiatich rokoch mala amb\u00edcie ho zjem\u0148ova\u0165 a\u00a0kultivova\u0165. V\u00a0jednom z listov mu vy\u010d\u00edtala, \u017ee je sebeck\u00fd a\u00a0bezcitn\u00fd (pr\u00e1ve jej umrela matka a\u00a0prekonala dva potraty za sebou), \u017ee ju mus\u00ed presta\u0165 zhadzova\u0165 a poni\u017eova\u0165 doma i\u00a0na verejnosti. \u201eMus\u00ed\u0161 obmedzi\u0165 svoje prehnan\u00e9 s\u00fady, na ktor\u00e9 s\u00edce r\u00fdchlo zabudne\u0161, no ktor\u00e9 m\u0148a zra\u0148uj\u00fa – s\u00fady o\u00a0ka\u017edom mojom pohybe a\u00a0vyjadren\u00ed. Mus\u00ed\u0161 kontrolova\u0165 svoju nadmern\u00fa dom\u00fd\u0161\u013eavos\u0165 a\u00a0preuk\u00e1za\u0165 mi trochu uznania za ve\u013ek\u00fa oddanos\u0165, ktor\u00fa cel\u00fd \u017eivot prejavujem len vo\u010di Tebe… Som pripraven\u00e1 osta\u0165 bez priate\u013eov, z\u00e1bavy a\u00a0akejko\u013evek radosti z\u00a0vlastn\u00fdch z\u00e1ujmov. Jedin\u00e1 vec, ktorej nie som pripraven\u00e1 vzda\u0165 sa, si ty. Milujem \u0164a. Chcel si ma preto, ak\u00e1 som a\u00a0dostal si ma nav\u017edy.\u201c Toto nap\u00edsala po dvadsiatich rokoch man\u017eelstva v\u00a0roku 1965. V\u00a0inom liste o\u00a0\u0161tyri roky nesk\u00f4r, v\u00a0\u010dase ke\u010f jej mu\u017e pr\u00e1ve stratil vl\u00e1du nad Pergamonom, sa u\u017e dikcia jej listov men\u00ed. Prizn\u00e1va v\u00a0nich, \u017ee do\u0161lo k\u00a0tomu, \u010do c\u00edtila u\u017e d\u00e1vno. \u201eU\u017e nieko\u013eko rokov si uvedomujem – najsk\u00f4r so sm\u00fatkom a\u00a0bojovnos\u0165ou, potom so zranenou hrdos\u0165ou a\u00a0napokon s\u00a0v\u00ed\u0165azn\u00fdm pokojom – \u017ee u\u017e Ti viac nie som u\u017eito\u010dn\u00e1. Teraz som si ist\u00e1, \u017ee Ti prek\u00e1\u017eam.\u201c Nasleduj\u00fa \u00favahy, ako s\u00fa \u013eudia k\u00a0jej mu\u017eovi nespravodliv\u00ed a\u00a0potom Betty pokra\u010duje vyznan\u00edm \u201e… jedin\u00fd dar, ktor\u00fdm Ti m\u00f4\u017eem dok\u00e1za\u0165 svoju l\u00e1sku aj po dvadsiatich piatich rokoch, je paradoxne, \u017ee Ti vr\u00e1tim slobodu. K\u00a0tomuto rozhodnutiu som nepri\u0161la \u013eahko. Viac ne\u017e polovica zo m\u0148a bojovala zubami-nechtami, ale ver mi, ke\u010f hovor\u00edm, \u017ee Ti slobodu pon\u00fakam s\u00a0pokojom, bez ak\u00fdchko\u013evek z\u00e1v\u00e4zkov.\u201c Odvtedy, a\u017e do Maxwellovej n\u00e1hlej smrti, teda \u010fal\u0161\u00edch vy\u0161e dvadsa\u0165 rokov man\u017eelia \u017eili oddelene. Betty si po deviatich p\u00f4rodoch a\u00a0na prahu p\u00e4\u0165desiatky za\u010dala budova\u0165 vlastn\u00fa kari\u00e9ru. Po \u0161t\u00fadiu angli\u010dtiny na Oxforde pokra\u010dovala na Hugh’s College, kde sa zamerala na modern\u00e9 jazyky. \u201eV\u0161etky il\u00fazie, ktor\u00e9 vo\u013eakedy o\u00a0Maxwellovi mala, boli pre\u010d,\u201c p\u00ed\u0161e vo svojej knihe John Preston. \u201eNa ich miesto nast\u00fapila takmer akademick\u00e1 zvedavos\u0165, \u010do sp\u00f4sobilo, \u017ee sa stal t\u00fdm, ak\u00fdm bol. Prem\u00fd\u0161\u013eala, pre\u010do nedok\u00e1zal tolerova\u0165 \u017eiaden druh konkurencie a\u00a0c\u00edtila, \u017ee odpove\u010fou s\u010dasti bolo, \u017ee sa nikdy nenau\u010dil pokore. Najsk\u00f4r bol pobl\u00e1znen\u00fd svojou matkou a\u00a0nesk\u00f4r n\u00faten\u00fd sta\u0165 sa pred\u010dasne dospel\u00fdm – Maxwell ostal nav\u017edy emocion\u00e1lne nezrel\u00fdm, a\u00a0teda n\u00e1chyln\u00fdm na z\u00farivos\u0165, ak nebolo v\u0161etko pod\u013ea neho.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako na dvore kr\u00e1\u013ea Slnko<\/strong><\/p>\n

My\u0161lienka vlastni\u0165 noviny ho prenasledovala na ka\u017edom kroku. Nesta\u010dilo mu vydavate\u013estvo kn\u00edh a\u00a0tla\u010diarensk\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, v\u00a0tom \u010dase najv\u00e4\u010d\u0161ia v\u00a0Eur\u00f3pe, ani vlastn\u00edctvo futbalov\u00e9ho klubu Oxford United. Dok\u00e1zal sa porovn\u00e1va\u0165 jedine s\u00a0Rupertom Murdochom, a\u00a0ten u\u017e okrem News of the World z\u00edskal do svojho ko\u0161iara aj The Sun, ktor\u00fd tie\u017e vyf\u00fakol svojmu rivalovi, ke\u010f Maxwell nebol ochotn\u00fd dohodn\u00fa\u0165 sa s\u00a0odbormi. Do tretice v\u00a0roku 1980 \u201epra\u0161iv\u00fd austr\u00e1lsky klokan\u201c k\u00fapil aj The Times, pri\u010dom Maxwell, u\u017e takmer \u0161tyridsa\u0165 rokov riadny britsk\u00fd ob\u010dan, e\u0161te st\u00e1le nez\u00edskal kredit \u201etej spr\u00e1vnej osoby\u201c, ktor\u00e1 by bola hodn\u00e1 vlastni\u0165 britsk\u00e9 noviny. Ale v\u0161etko je do\u010dasn\u00e9, aj hrdos\u0165 Britov na svoje medi\u00e1lne dedi\u010dstvo. V\u00a0roku 1984 sa 61-ro\u010dn\u00fd Robert Maxwell kone\u010dne do\u010dkal. \u013davicov\u00fd The Daily Mirror bol spolu s The Sun najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edm bulv\u00e1rnym pl\u00e1tkom v\u00a0Brit\u00e1nii. Ke\u010f sa ocitol v probl\u00e9moch, Maxwell rozhodil siete, aby do nich kone\u010dne nal\u00e1kal svojho s\u00f3lokapra. V\u00a0redakcii zavl\u00e1dla panika, ale napriek zjavn\u00e9mu odporu mu\u017e s poves\u0165ou \u201eklam\u00e1ra a\u00a0dareb\u00e1ka\u201c sa stal vlastn\u00edkom Mirroru. A ten mal z\u00e1rove\u0148 aj cie\u013e: porazi\u0165 Murdochov Sun a\u00a0urobi\u0165 zo svojich nov\u00edn absol\u00fatnu jednotku na trhu. Du\u0161oval sa, \u017ee v\u00a0priebehu roka zv\u00fd\u0161i n\u00e1klad o\u00a0mili\u00f3n \u010ditate\u013eov a\u00a0s\u00e1m viedol bombastick\u00fa reklamn\u00fa kampa\u0148, \u010do znamenalo, \u017ee jeho tv\u00e1r bola v\u0161ade. V\u00a0redakcii spo\u010d\u00edtali, \u017ee za \u0161es\u0165 mesiacov sa v\u00a0Mirrore \u0161\u00e9fova fotka objavila viac ne\u017e stokr\u00e1t. Na \u010d\u00edtanos\u0165 to v\u0161ak nemalo \u017eiaden vplyv a n\u00e1klad Maxwellovho denn\u00edka padal dole (hoci treba doda\u0165, \u017ee m\u00e9di\u00e1 vtedy v\u0161eobecne za\u017e\u00edvali \u0165a\u017ek\u00e9 \u010dasy). V\u00a0tom \u010dase medi\u00e1lny guru k\u00fapil div\u00edziu vrtu\u013en\u00edkov British Airways, \u010do z neho spravilo najv\u00e4\u010d\u0161ieho s\u00fakromn\u00e9ho vlastn\u00edka t\u00fdchto strojov v\u00a0Eur\u00f3pe a\u00a0vlastnil aj 51 % podiel v\u00a0hudobnej telev\u00edzii MTV.<\/p>\n

\u010eal\u0161ia v\u00fdstrednos\u0165 v\u00a0jeho r\u00e9\u017eii sa t\u00fdkala redak\u010dn\u00e9ho \u017eivota. K\u00a0sv\u00e4tej trad\u00edcii Mirroru patrilo pod\u00e1vanie alkoholu po\u010das pracovn\u00e9ho \u010dasu. Predch\u00e1dzaj\u00face vedenie to v\u0161ak zatrhlo, nie v\u0161ak kv\u00f4li nadmern\u00e9mu v\u00fdskytu alkoholikov vo vlastn\u00fdch radoch, ale ako \u00fasporn\u00e9 opatrenie. John Preston sa nazd\u00e1va, \u017ee to bola s\u00fa\u010das\u0165 jeho politiky cukru a\u00a0bi\u010da: \u201eMaxwell t\u00fato prax nielen obnovil, ale pridal k\u00a0nej vlastn\u00e9 mal\u00e9 vylep\u0161enie. Ka\u017ed\u00fd \u0161tvrtok popoludn\u00ed star\u0161\u00ed mu\u017e v\u00a0za\u0161lom bielom \u013eanovom saku tla\u010dil do redakcie voz\u00edk a\u00a0rozd\u00e1val pr\u00eddely alkoholu. Ko\u013eko alkoholu dostal ka\u017ed\u00fd novin\u00e1r, to z\u00e1viselo od jeho poz\u00edcie v\u00a0redakcii. Peter Miller, zastupuj\u00faci redaktor spravodajstva v\u00a0Sunday Mirrore, dost\u00e1val ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 pr\u00eddel \u0161iestich flia\u0161 \u010derven\u00e9ho a\u00a0\u0161iestich flia\u0161 bieleho v\u00edna – ‚a bolo to dobr\u00e9 v\u00edno‘.\u201c<\/p>\n

Pred \u0161\u00e9fovou kancel\u00e1riou to vyzeralo ako na dvore kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta XIV., na ktor\u00e9ho ka\u017ed\u00fd de\u0148 \u010dakal z\u00e1stup prosebn\u00edkov. Hoci koment\u00e1torom s\u013e\u00fabil, \u017ee nebude zasahova\u0165 do ich pr\u00e1ce, nebola to pravda. Menil titulky alebo zad\u00e1val objedn\u00e1vky na \u010dl\u00e1nky pod\u013ea vlastn\u00fdch obchodn\u00fdch preferenci\u00ed. A\u00a0trpel syndr\u00f3mom spasite\u013ea. Ke\u010f sa svet dozvedel o\u00a0hladomore v\u00a0Eti\u00f3pii, zorganizoval finan\u010dn\u00fa zbierku (vyzbieralo sa 2 mili\u00f3ny libier) a\u00a0osobne nav\u0161t\u00edvil Addis Abebu, samozrejme, aj s\u00a0h\u00fafom novin\u00e1rov, ktor\u00ed o \u201emilosrdnej misii Mirroru\u201c p\u00edsali v \u0161t\u00fdle, ako p\u00e1n ve\u013ekopodnikate\u013e zachr\u00e1nil eti\u00f3pske deti od smrti vyhladovan\u00edm. Z\u00a0Eti\u00f3pie potom chvatne odletel, aby doma \u201evyrie\u0161il \u0161trajk ban\u00edkov\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Profimedia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2023)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Aj ke\u010f sa jeho fotografie ako najv\u00e4\u010d\u0161ieho medi\u00e1lneho magn\u00e1ta vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii objavovali v\u00a0novin\u00e1ch takmer nepretr\u017eite, \u010do sa t\u00fdka rozhovorov, na tie bol sk\u00fapej\u0161\u00ed. Ve\u013emi m\u00e1lo hovoril o\u00a0svojom detstve, tob\u00f4\u017e o\u00a0svojej rodine. To bola jeho Achillova p\u00e4ta. Najzranite\u013enej\u0161ie miesto. Inak sa r\u00e1d prezentoval ako mu\u017e, ktor\u00e9ho poves\u0165 siaha a\u017e k\u00a0nebes\u00e1m. Ako spasite\u013e, gigant. Bob […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":10961,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[117,10],"tags":[],"class_list":["post-10960","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2023","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10960","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10960"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10960\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":10966,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10960\/revisions\/10966"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10961"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10960"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10960"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10960"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}