<\/p>\n
V marci tak\u00fd spisovate\u013e alebo spisovate\u013eka chodia len po besed\u00e1ch. Tu a tam a tam aj tu, v\u0161etci chc\u00fa ma\u0165 besedu, urobi\u0165 si fajku do notesa s pl\u00e1nmi na cel\u00fd rok, \u017ee boli v kni\u017enici, \u017ee videli naozajstn\u00fa spisovate\u013eku a potom m\u00f4\u017eu pokojne ne\u010d\u00edta\u0165 \u010falej.<\/p>\n
Niektor\u00e9 stretnutia s\u00fa komick\u00e9. Vad\u00edte sa s mu\u017eom v aute, \u010di je to tu, alebo tam, \u010di ste dobre odbo\u010dili, dvakr\u00e1t chcete vyst\u00fapi\u0165, no pri predstave, ako sa t\u00falate po zablatenom s\u00eddlisku v da\u017edi, sa v\u00e1m prestane chcie\u0165, d\u00e1te prednos\u0165 zvade a zm\u00e4tk\u00e1rovi. Zm\u00e4tk\u00e1r sa vad\u00ed s pani z navig\u00e1cie, pije k\u00e1vu z termosky a oblieva si nohavice aj tri\u010dko. Po \u010dase za\u010dn\u00fa vyvol\u00e1va\u0165 zo \u0161koly tety organiz\u00e1torky.<\/p>\n
– Nezabudli ste? Kde ste?<\/p>\n
Ob\u010das sa ozve dc\u00e9ra, \u017ee previes\u0165 prachy, chce si k\u00fapi\u0165 tri\u010dko a kebab. Pr\u00edde aj esemeska z pr\u00e1ce, \u017ee zajtra… A in\u00e1 odinakia\u013e, \u017ee pozajtra… Trochu m\u00e1te tr\u00e9mu, aj ke\u010f idete k de\u0165om. Nechcete, aby sa nudili. D\u00fafate, \u017ee vedia, \u017ee pr\u00eddete a mo\u017eno si aj nie\u010do pre\u010d\u00edtali. Aspo\u0148 jednu rozpr\u00e1vku by mohli.<\/p>\n
– V\u00e1\u0161 cie\u013e sa nach\u00e1dza vpravo! – hovor\u00ed t\u00e1 z navig\u00e1cie, ale nenach\u00e1dza, vpravo je mie\u0161a\u010dka a stavenisko.<\/p>\n
– Cho\u010f dookola e\u0161te raz.<\/p>\n
– Ona to tu nepozn\u00e1.<\/p>\n
– Kto ako to tu nepozn\u00e1?<\/p>\n
– Navig\u00e1cia. Toto stavenisko tu m\u00f4\u017ee by\u0165 nov\u00e9.<\/p>\n
– Ale predt\u00fdm tu nie\u010do bolo, nie? Nezjavila sa tu t\u00e1to ulica.<\/p>\n
N\u00e1\u0161 cie\u013e sa nach\u00e1dzal za rohom. Vystupujem, be\u017e\u00edm po schodoch, stretnem vr\u00e1tnika, ktor\u00fd o ni\u010dom nevie, potom vol\u00e1 pani riadite\u013eke, nie je v riadite\u013eni, d\u00e1kej Ani\u010dke, tej sa pos\u0165a\u017euje, \u017ee on o ni\u010dom nevie a \u010do teraz a potom ma vle\u010die do zborovne. V zborovni sedia u\u010dky, v\u0161etky sa smej\u00fa, jedia kol\u00e1\u010de, asi nie\u010do oslavuj\u00fa. Jedna z nich ma vedie do triedy.<\/p>\n
V triede je smrad, b\u00fdvaj\u00fa v nej pubi\u0161i a v\u0161etci maj\u00fa natiahnut\u00e9 nohy, \u010do im vyt\u0155\u010daj\u00fa spod lav\u00edc.<\/p>\n
– Vraveli mi, \u017ee budem besedova\u0165 s de\u0165mi, – ukazujem detsk\u00e9 kni\u017eky, ktor\u00e9 som priniesla.<\/p>\n
Deti\u010dky sa smej\u00fa! Pani u\u010dite\u013eka sa te\u0161\u00ed, \u017ee si odd\u00fdchne a usad\u00ed ma za katedru, kde je v zav\u00e1raninovom poh\u00e1ri umel\u00fd kvet, poh\u00e1r vody a moje detsk\u00e9 kni\u017eky.<\/p>\n
Smejem sa aj ja. V\u0161imnem si, polovica triedy m\u00e1 \u0161\u013eapky vans a druh\u00e1 kroksy… Rifle maj\u00fa v\u0161etci. Aj mikiny. \u010c\u00edtam si mikiny a p\u00fdtam sa, z \u010doho sa ulievaj\u00fa.<\/p>\n
– Z matiky.<\/p>\n
– Nebudem sa p\u00fdta\u0165, \u010di ste \u010d\u00edtali moju kni\u017eku, asi nie, ale teda, \u010do \u010d\u00edtate?<\/p>\n
U\u010dite\u013eka spozornie, \u0161kola plat\u00ed 30 eur spisovate\u013eke, tak chce besedu…<\/p>\n
N\u00e1hodou, moji \u017eiaci maj\u00fa s\u00edce pre\u010d\u00edtan\u00e9 len vtipy zo \u017euva\u010diek a n\u00e1vody z lega, no vedia sa orientova\u0165 na internete,\u00a0 keby ste mali probl\u00e9m s mobilom, vyrie\u0161ia ho za v\u00e1s, – zast\u00e1va sa det\u00ed u\u010dite\u013eka, a to mi je sympatick\u00e9.<\/p>\n
Chcete, aby som v\u00e1m nie\u010do pre\u010d\u00edtala? \u013dutujem, \u017ee nem\u00e1m svoje dospel\u00e1cke kni\u017eky, mala som sa op\u00fdta\u0165, s k\u00fdm idem besedova\u0165… A tak \u010d\u00edtam ve\u013ek\u00fdm de\u0165om, \u010do sa u\u017e frajeria o bodkovanom psovi a niektor\u00ed sa nahlas smej\u00fa, a\u017e sa jeden pred druh\u00fdm hanbia. Rozpr\u00e1vame sa o zvierat\u00e1ch, o tom, \u017ee svet potrebuje zelen\u00fa a e\u0161te zelen\u0161iu, rozhovoria sa o svojich projektoch, o tom, \u017ee chc\u00fa \u0161tudova\u0165 biol\u00f3giu a environmentalistiku a ja vid\u00edm, \u017ee s deckami, \u010do pre\u010d\u00edtali len vtipy zo \u017euv\u00edn, to nie je a\u017e tak\u00e9 zl\u00e9.<\/p>\n
Do \u0161koly na Dubovej ma vezie kamar\u00e1tka Katka. Stoj\u00edme na malom \u0161kolskom dvore, kde sa hraj\u00fa deti. Dubov\u00e1 je rodiskom m\u00f4jho otca, spisovate\u013ea. Neraz som sa na tomto dvore hrala, teta tu robila ved\u00facu \u0161kolskej jed\u00e1lne. Obom je n\u00e1m \u013e\u00fato, \u017ee deck\u00e1 musia zliez\u0165 z preliezok a \u00eds\u0165 besedova\u0165. Vch\u00e1dzame do \u0161koly s kni\u017enicou Vincenta \u0160ikulu. Trochu som dojat\u00e1.<\/p>\n
V dru\u017eine si sadneme do detskej kuchynky s plastov\u00fdmi riadikmi. A \u010dak\u00e1me na deti, k\u00fdm sa prezle\u010d\u00fa. Katka vezme nakreslen\u00fd jed\u00e1lny l\u00edstok a \u010d\u00edta mi ponuku. Najviac sa mi p\u00e1\u010di \u0161al\u00e1t. V\u0161etko dobr\u00e9 a nakreslen\u00e9 z\u00e1kusky. Ke\u010f deti pr\u00eddu, hne\u010f si ho objedn\u00e1m. Dostanem v malom plastovom hrn\u010deku ako\u017eejahodov\u00fa penu a ako\u017ee ju jem a chv\u00e1lim.<\/p>\n
Vtedy do triedy vtrieli starosta s obrovskou bukr\u00e9tou a vezme si slovo. Priv\u00edta ma tak, \u017ee sa takmer rozpla\u010dem a zavin\u0161uje mi k narodenin\u00e1m. \u010c\u00edtame de\u0165om, hovor\u00edme o kni\u017ek\u00e1ch a ke\u010f sa po hodine zdvihneme, \u017ee ideme domov, jedno z diev\u010dat, autorka jed\u00e1lneho l\u00edstka, povie: \u201eVe\u010f e\u0161te necho\u010fte\u201d.<\/p>\n
Sed\u00edme v aute, m\u00e1vame de\u0165om.<\/p>\n
Aj u n\u00e1s v kni\u017enici je n\u00e1tresk. S mal\u00fdmi de\u0165mi je najv\u00e4\u010d\u0161ia sranda. V\u0161etci naraz zdravia, v\u0161etci naraz chc\u00fa \u00eds\u0165 na z\u00e1chod, v\u0161etci naraz sa vyzliekaj\u00fa a obliekaj\u00fa, a e\u0161te to celkom dobre nevedia. A tak im pri tom asistujeme.<\/p>\n
– Ako sa vol\u00e1\u0161?<\/p>\n
– Ondejko.<\/p>\n
– Ty si nemal vetrovku, Ondrejko?<\/p>\n
– Nemal!<\/p>\n
– Deti, \u010dia je t\u00e1to vetrovka?<\/p>\n
– Moja! – kri\u010dia Ondrejko a e\u0161te jeden chlapec a obaja sa do modrej vetrovky chc\u00fa nas\u00faka\u0165.<\/p>\n
– A t\u00e1to je potom \u010dia? \u2013 p\u00fdta sa pani u\u010dite\u013eka.<\/p>\n
– T\u00e1 je moja,\u00a0– kri\u010d\u00ed ten chlapec a Ondrejko chv\u00ed\u013eu v\u00e1ha, \u010di by sa nemal prihl\u00e1si\u0165 aj on.<\/p>\n
Medzi de\u0165mi s\u00fa aj dvoj\u010dat\u00e1. Dvaja ry\u0161av\u00ed modrook\u00ed chlapci. A tak som rovno vzala Danku a Janku a pre\u010d\u00edtala im prv\u00fa kapitolu a oni, \u017ee u nich doma je to tie\u017e tak, mama ich rozozn\u00e1 v\u017edy a tato niekedy. A pani u\u010dite\u013eka si ich musela ozna\u010di\u0165.<\/p>\n
Hovor\u00edme si o kni\u017enici, ale ja najrad\u0161ej deck\u00e1m \u010d\u00edtam. Teraz najrad\u0161ej r\u00fdmovan\u00fa rozpr\u00e1vku \u013duba Feldeka o hluchej babke a vn\u00fa\u010dikovi Zlat\u00fa\u0161ikovi, ktor\u00e9mu sa za\u0161prajcla v balk\u00f3nov\u00fdch mre\u017eiach hlava, a tak vyvreskuje na ulicu a vol\u00e1 svoju hluch\u00fa babku. Kni\u017eka Zlat\u00fa\u0161ik bola jedna z prv\u00fdch, ktor\u00e9 si pam\u00e4t\u00e1m. V\u00f4bec nezostarla! Deti sa chytaj\u00fa za bruch\u00e1, ke\u010f \u010d\u00edtam v\u0161etky tie zdrobneniny myk a strk, mrk a f\u0155k, rob\u00edm grimasy a napodob\u0148ujem chud\u00e1ka pla\u010d\u00faceho Zlat\u00fa\u0161ika. Deti maj\u00fa radi r\u00fdmy.<\/p>\n
Ke\u010f bol \u013dubom\u00edr Feldek u n\u00e1s na besede, hral sa s deckami tak\u00fa hru. Povedal slovo, napr\u00edklad:<\/p>\n
– Hrad, – a vyzval deti, aby r\u00fdmovali a pokra\u010dovali:<\/p>\n
– Smrad, – zakri\u010dal jeden z chlapcov a v\u0161etci sa rozosmiali.<\/p>\n
– V\u00fdborne, si b\u00e1snik! – pochv\u00e1lil b\u00e1snik Feldek svojho mal\u00e9ho, mo\u017eno bud\u00faceho, kolegu.<\/p>\n
Deti maj\u00fa radi rytmus, r\u00fdmova\u010dky, slovn\u00e9 hra\u010dky, skrum\u00e1\u017ee v deji aj texte, p\u00e1\u010di sa im, ke\u010f sa s nimi autor, ale aj ten, kto \u010d\u00edta, hr\u00e1. M\u00e1m podobn\u00fa sk\u00fasenos\u0165 s Feldekovou Rozpr\u00e1vkou o ve\u013ekom hlade, t\u00e1 tie\u017e nestarne ako b\u00e1snik Feldek. Na poslednej besede u n\u00e1s v kni\u017enici si so v\u0161etk\u00fdmi de\u0165mi okam\u017eite potykal a povedal im, \u017ee sa po\u00e9zie nemusia b\u00e1\u0165.<\/p>\n
– Ty sa mi p\u00e1\u010di\u0161! – chyt\u00e1 ma za ruku jedno z dvoj\u010diat.<\/p>\n
– \u00c1no? To mi u\u017e dlho nik nepovedal, – smejem sa.<\/p>\n
– Lebo \u0161i \u0161mie\u0161na. \u010c\u00edta\u0161 dobl\u00e9 \u0161landy!<\/p>\n
To \u013dubo Feldek p\u00ed\u0161e dobr\u00e9 srandy. Ja ich len pods\u00favam deck\u00e1m, ktor\u00e9 sa rozp\u0155chli po kni\u017enici a prv\u00fdkr\u00e1t si m\u00f4\u017eu po\u017ei\u010da\u0165 nejak\u00fa kni\u017eku.<\/p>\n
– Ka\u017ed\u00fd jednu! – kri\u010d\u00ed pani u\u010dite\u013eka.<\/p>\n
– Ja \u0161i poi\u010dam dve! – hovor\u00ed diev\u010datko a vle\u010die atlas kon\u00ed a psov.<\/p>\n
– Jednu, tak sme sa dohodli.<\/p>\n
Napokon si po\u017ei\u010dia Rapunzell.<\/p>\n
A jeden chlapec si tie\u017e chcel po\u017ei\u010da\u0165 atlas psov, ale si ho vymenil, lebo sa mu nezmestil do \u201elupsaku\u201c. A pani u\u010dite\u013eky? No, tie si po\u017ei\u010dali kni\u017eku \u013dubom\u00edra Feldeka.<\/p>\n
\u010c\u00edtajte si aj v apr\u00edli, ve\u013ea dobr\u00fdch \u010ditate\u013esk\u00fdch aj naozajstn\u00fdch z\u00e1\u017eitkov v\u00e1m \u017eel\u00e1 va\u0161a Veve.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V marci tak\u00fd spisovate\u013e alebo spisovate\u013eka chodia len po besed\u00e1ch. Tu a tam a tam aj tu, v\u0161etci chc\u00fa ma\u0165 besedu, urobi\u0165 si fajku do notesa s pl\u00e1nmi na cel\u00fd rok, \u017ee boli v kni\u017enici, \u017ee videli naozajstn\u00fa spisovate\u013eku a potom m\u00f4\u017eu pokojne ne\u010d\u00edta\u0165 \u010falej. Niektor\u00e9 stretnutia s\u00fa komick\u00e9. Vad\u00edte sa s mu\u017eom v […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":10684,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[120,16],"tags":[],"class_list":["post-11156","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2023","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11156","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=11156"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11156\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":11158,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11156\/revisions\/11158"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/10684"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=11156"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=11156"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=11156"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}