\u00a0<\/strong><\/p>\n autorka a\u00a0mentorka projektov a\u00a0podnikate\u013esk\u00fdch n\u00e1padov \u00a0<\/strong><\/p>\n Ako sa zo\u00a0m\u0148a stala p\u00fatni\u010dka: <\/strong>Na Sv\u00e4tojakubskej p\u00fati som bola dvakr\u00e1t. V\u00a0t\u00edned\u017eerskom veku mi zomrel otec a\u00a0t\u00fato kapitolu \u017eivota som nemala spracovan\u00fa. Monika bola moja u\u010dite\u013eka na vysokej \u0161kole. Ke\u010f sa z\u00a0p\u00fate vr\u00e1tila, mala in\u00fa tv\u00e1r, aj energiu. Oslovilo ma to. Toho \u010dasu som nevedela hovori\u0165 o\u00a0svojich pocitoch, naplno ich pre\u017e\u00edva\u0165. No m\u00f4j sm\u00fatok chcel von. Zac\u00edtila som, \u017ee rozchodi\u0165 ho by mohla by\u0165 moja cesta. Prv\u00fd p\u00fatnick\u00fd z\u00e1\u017eitok bol n\u00e1ro\u010dn\u00fd, ako chodec som bola zvyknut\u00e1 akur\u00e1t tak \u00eds\u0165 z\u00a0domu na elektri\u010dku, \u017eiadne dia\u013ekov\u00e9 trasy. N\u00e1\u0161 p\u00f4vodn\u00fd pl\u00e1n bol prejs\u0165 300 km, lebo sme mali len necel\u00e9 tri t\u00fd\u017edne vo\u013ena. Ja som v\u0161ak vedela, \u017ee sa e\u0161te raz ur\u010dite vr\u00e1tim. To \u201eraz\u201c pri\u0161lo v\u00a0\u010dase, ke\u010f som st\u00e1la na \u017eivotnej kri\u017eovatke. Bola som bez pr\u00e1ce, bez pl\u00e1nov, s\u00a0tr\u00e1viacimi probl\u00e9mami, ale zato s\u00a0finan\u010dn\u00fdm vank\u00fa\u0161om. V\u0161etky premenn\u00e9 do seba zapadli… Prv\u00fdkr\u00e1t som kr\u00e1\u010dala vo\u00a0dvojici, s\u00a0b\u00fdval\u00fdm priate\u013eom. Tentokr\u00e1t som vedela, \u017ee chcem \u00eds\u0165 sama a\u00a0pok\u00fasi\u0165 sa prejs\u0165 cel\u00fa trasu.<\/p>\n Pripravi\u0165 sa na \u0161tart: <\/strong>Ke\u010f\u017ee som za\u010dala prv\u00fdkr\u00e1t kr\u00e1\u010da\u0165 franc\u00fazsku cestu, chcela som ju dokon\u010di\u0165. Nepohr\u00e1vala som sa s\u00a0in\u00fdmi mo\u017enos\u0165ami. Pl\u00e1novaniu som ve\u013ea nedala, nem\u00e1m rada pevn\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Je mi bl\u00edzke nech\u00e1va\u0165 si miesto pre zmeny a\u00a0improviz\u00e1ciu, presn\u00fd harmonogram ma pocitovo \u0161krt\u00ed. Moja pr\u00edprava bola viac o\u00a0v\u00fdbave ako o premyslen\u00ed trasy. To neznamen\u00e1, \u017ee by som mnou nekr\u00e1\u010dal aj strach, \u010dasto ma dr\u017eal pevne za ruku. Do ve\u013ekej miery ma viedla predo\u0161l\u00e1 sk\u00fasenos\u0165, mala som predstavu, \u010do ma \u010dak\u00e1. Vedela som, \u017ee potrebujem kvalitn\u00e9 a\u00a0\u013eahk\u00e9 top\u00e1nky, dobr\u00fd ruksak a pr\u0161ipl\u00e1\u0161\u0165. Potom to u\u017e bola sk\u00f4r hra, \u010do nezobra\u0165, aby sa mi kr\u00e1\u010dalo \u013eahko. Fyzick\u00fa kond\u00edciu som mala lep\u0161iu, pred za\u010diatkom p\u00fate som si pre\u0161la asi 3 – 4 pe\u0161ie v\u00fdlety cez Karpaty. Najdlh\u0161ia trasa mala bl\u00edzko 30 km. K\u00fapila som si letenku, ubytovanie na prv\u00fa noc a\u00a0zistila, ako sa dostanem na \u0161tartovacie miesto na franc\u00fazsko-\u0161panielskych hraniciach. V\u00a0hlave som si vytvorila predstavu, \u017ee ak ujdem denne 20 – 25 km, bude to optim\u00e1lne. Pop\u00fdtala som sa dvoch priate\u013eov na ich p\u00fatnick\u00e9 tipy, zbalila batoh a\u00a0\u0161lo sa.<\/p>\n Krok za krokom, de\u0148 za d\u0148om: <\/strong>Na \u0161tarte v\u00e1s v\u00a0ofici\u00e1lnej p\u00fatnickej kancel\u00e1rii vybavia p\u00fatnick\u00fdm preukazom i mapkou, ktor\u00e1 nazna\u010duje trasu a\u00a0uv\u00e1dza v\u0161etky nekomer\u010dn\u00e9 mo\u017enosti ubytovania. To znamen\u00e1, \u017ee tu\u0161\u00edte, ako s\u00fa rozdan\u00e9 karty, ko\u013eko najmenej mus\u00edte prejs\u0165, aby ste mali kam na noc hlavu zlo\u017ei\u0165. Nebrala som so sebou stan, tak\u017ee som sa plne spoliehala na tzv. albergues, p\u00fatnick\u00e9 ubytovne. Niektor\u00e9 s\u00fa zriaden\u00e9 mestom, in\u00e9 prev\u00e1dzkovan\u00e9 s\u00fakromne. Mestsk\u00e9 ubytovne maj\u00fa zv\u00e4\u010d\u0161a v\u00e4\u010d\u0161iu kapacitu, ni\u017e\u0161\u00ed \u0161tandard, s\u00fa lacnej\u0161ie. Tak\u017ee sa mi napr\u00edklad stalo, \u017ee v\u00a0jednej miestnosti bez dver\u00ed n\u00e1s na poschodov\u00fdch posteliach spalo 40 \u013eud\u00ed, z\u00a0ktor\u00fdch traja chr\u00e1pali tak hlasno, \u017ee zvy\u0161ok sa nevyspal. Najkomfortnej\u0161ie miesto som za\u017eila v\u00a0izbe pre 6 \u013eud\u00ed, ktor\u00e1 mala vlastn\u00fa toaletu. Po\u010das d\u0148a som jedla, \u010do som si zbalila. R\u00e1no \u013eahk\u00e9 ra\u0148ajky, naj\u010dastej\u0161ie nejak\u00e1 instantn\u00e1 ka\u0161a, ban\u00e1ny, su\u0161en\u00e9 ovocie, orechy, hork\u00e1 \u010dokol\u00e1da. Po ceste som sa rada zastavila v\u00a0miestnom bare na \u010derstv\u00fa pomaran\u010dov\u00fa \u0161\u0165avu a\u00a0typick\u00e9 \u0161panielske bocadillos, oblo\u017een\u00e9 bagety. Nie v\u017edy bola cesta posiata pr\u00edle\u017eitos\u0165ami na ob\u010derstvenie, \u010dasto bolo potrebn\u00e9 vybavi\u0165 sa na cel\u00fd de\u0148 a\u00a0dba\u0165 na dobr\u00e9 z\u00e1soby vody. Po pr\u00edchode na ubytov\u0148u som si \u0161la vyst\u00e1\u0165 rad na sprchu a\u00a0d\u00fafala v\u00a0tepl\u00fa vodu. To ma v\u017edy znovuzrodilo. Nasledovala studen\u00e1 voda na unaven\u00e9 nohy, rozd\u00fdcha\u0165 z\u00e1\u017eitky d\u0148a. Potom som si dala ve\u013ek\u00e9 jedlo, ak\u00fasi \u201eobedove\u010deru\u201c. Zv\u00e4\u010d\u0161a som na\u0161la miestne potraviny, nie\u010do si uvarila. Be\u017ene sa var\u00ed aj spolo\u010dn\u00e1 ve\u010dera organizovan\u00e1 dom\u00e1cimi alebo sa p\u00fatnick\u00e1 partia, ktor\u00e1 ist\u00fd \u010das kr\u00e1\u010da spolo\u010dne, dohodne. To ma bavilo. Bolo treba v\u017edy opra\u0165 si spodn\u00fa bielize\u0148, tri\u010dko, pr\u00edpadne presu\u0161i\u0165 zmoknut\u00e9 veci. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 som si p\u00edsala denn\u00edk, prezerala fotky z\u00a0d\u0148a, prehr\u00e1vala si spomienky a\u00a0sledovala mapu s\u00a0pl\u00e1nmi na \u010fal\u0161ie putovanie. Sna\u017eila som sa skoro zaspa\u0165 – be\u017ene sa o\u00a0\u00f4smej, deviatej ve\u010der l\u00edhalo do postele, niektor\u00ed p\u00fatnici bunto\u0161ili u\u017e okolo piatej r\u00e1no, odch\u00e1dzali pred v\u00fdchodom slnka. Ja som sa sna\u017eila vyr\u00e1\u017ea\u0165 okolo 6.00 – 6.30, k\u00fdm slnko nebolo pr\u00edli\u0161 vysoko.<\/p>\n Duch Camino de Santiago:<\/strong> Na ilustr\u00e1ciu si po\u017ei\u010diam slov\u00e1 jedn\u00e9ho z\u00a0p\u00fatnikov, ktor\u00fd mi povedal, \u017ee p\u00fa\u0165 n\u00e1s prev\u00e1dza troma f\u00e1zami. Prv\u00e1 je fyzick\u00e1: rie\u0161ime telo, boles\u0165, nekomfort. Druh\u00e1 je ment\u00e1lna: sme ve\u013ea v\u00a0hlave, prem\u00fd\u0161\u013eame, bilancujeme. A\u00a0potom pr\u00edde priestor pre du\u0161u. Neviem, \u010di to u\u00a0m\u0148a bolo takto kontinu\u00e1lne, ale c\u00edtila som t\u00fato l\u00edniu. Ke\u010f zoberieme na\u0161e useden\u00e9 tel\u00e1 na dennodenn\u00fa vych\u00e1dzku (nakoniec som pre\u0161la v\u00a0priemere 27 km za de\u0148), poc\u00edtia zmenu a\u00a0sprvu sa im to nemus\u00ed pozd\u00e1va\u0165. Zvykaj\u00fa si. Ke\u010f sa tak stane, za\u010dne svoju agendu rie\u0161i\u0165 hlava. \u010co tu vlastne rob\u00edm? M\u00e1m to za potreby? De\u0148 na p\u00fati je tich\u00fd, \u010das tiahly. Na hlasitosti prib\u00fada my\u0161lienkam, ktor\u00e9 dlho spali, neodv\u00e1\u017eili sme sa im venova\u0165 pozornos\u0165. Aj mne \u0161lo hlavou v\u0161eli\u010do. Od pocitov krivdy, ob\u00e1v a\u017e po euforick\u00e9 spomienky na \u017eivotn\u00e9 okamihy. A\u00a0potom sa \u010dlovek ust\u00e1li. Ako ke\u010f pr\u00eddete na dovolenku a\u00a0prv\u00e9 dva t\u00fd\u017edne hlava e\u0161te rie\u0161i pracovn\u00e9 \u00falohy, k\u00fdm pochop\u00ed, \u017ee nemus\u00ed. P\u00fa\u0165 pon\u00faka obrovsk\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 na oby\u010dajn\u00e9 bytie – vsta\u0165, jes\u0165, kr\u00e1\u010da\u0165, vn\u00edma\u0165 pr\u00edrodu, zhov\u00e1ra\u0165 sa (s\u00e1m so sebou \u010di s in\u00fdmi), umy\u0165 sa, spa\u0165. T\u00e1to monot\u00f3nnos\u0165 je v\u00a0nie\u010dom ve\u013emi oslobodzuj\u00faca. De\u0148 je o\u00a0tom, \u017ee \u017eijem a\u00a0pos\u00favam sa. To je cie\u013e a\u00a0je to dos\u0165. Telo za\u010dne spolupracova\u0165, myse\u013e st\u00edchne a\u00a0potom sa dej\u00fa veci. Napr\u00edklad v\u00a0poslednej \u010dasti p\u00fate som si nahlas spievala \u010cere\u0161ne a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed som sa hlasno rozplakala. Drali sa zo m\u0148a veci. Ani spev, ani pla\u010d by som vo svojom prirodzenom prostred\u00ed verejne nepustila von. Hanbila by som sa. Tu to \u0161lo samo, c\u00edtila som, \u017ee sa domov vr\u00e1tim o\u00a0kus slobodnej\u0161ia.<\/p>\n Moje naj z\u00e1\u017eitky:<\/strong> Asi v\u00a0tretine trasy sa mi zap\u00e1lila okostnica. V\u00a0de\u0148, ke\u010f to za\u010dalo, sa mi od bolesti zdv\u00edhal \u017eal\u00fadok pri ka\u017edom kroku, myslela som, \u017ee neprejdem ani 500 metrov do najbli\u017e\u0161ej dediny. A\u00a0tam som stretla mojich priate\u013eov z\u00a0K\u00f3rey. So slzami v\u00a0o\u010diach som sa im zverila. Vysvitlo, \u017ee jeden z\u00a0nich je mas\u00e9r a\u00a0po 30 min\u00fatach \u010darovania mi uvo\u013enil svaly a\u00a0ja som bola schopn\u00e1 kr\u00e1\u010da\u0165. Nohu som si na\u010falej lie\u010dila mas\u0165ou, bolo nutn\u00e9 spomali\u0165. Mala som \u0161\u0165astie, udialo sa mi to v rovinatej pas\u00e1\u017ei p\u00fate. Neby\u0165 toho, musela by som ch\u00f4dzu preru\u0161i\u0165 alebo \u00faplne skon\u010di\u0165. Po vy\u0161e t\u00fd\u017edni sa mi u\u013eavilo, boles\u0165 ustupovala a\u00a0u\u017e ma \u010dakali kopce a\u00a0v\u00fd\u0161kov\u00e9 metre. C\u00edtila som nervozitu, \u010di to zvl\u00e1dnem, \u010di mi moja noha ned\u00e1 stopku. S\u00a0ve\u013ekou \u00fa\u013eavou som dokr\u00e1\u010dala na vrchol horsk\u00e9ho meste\u010dka O\u00a0Cebreiro, jednej z\u00a0najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch \u010dast\u00ed p\u00fate. \u0160lo sa mi dobre, s\u00a0rados\u0165ou. Mala som pl\u00e1n prenocova\u0165 v\u00a0tamoj\u0161om albergue. Z\u00edskan\u00e9 endorf\u00edny ma ale \u0165ahali pokra\u010dova\u0165. Sk\u00fasila som to – e\u0161te 5 km k\u00a0\u010fal\u0161iemu ubytovaniu. Tesne pred cie\u013eom sa mi u\u017e plietli nohy, nevl\u00e1dala som, do\u0161li mi sily. A\u00a0tu sa mi prv\u00fdkr\u00e1t stalo, \u017ee v\u00a0ubytovan\u00ed nebolo miesto. Rukami nohami som sa sna\u017eila vysvetli\u0165, \u017ee presp\u00edm aj pod stolom, ale nebolo to mo\u017en\u00e9. Na mape bolo najbli\u017e\u0161ie ubytovanie vzdialen\u00e9 6 – 7 km, na to som nemala s\u00edl. Majite\u013eka mi l\u00e1manou angli\u010dtinou zavelila po\u010dka\u0165, zdvihla telef\u00f3n. Vr\u00e1tila sa so spr\u00e1vou, \u017ee mi na mape uk\u00e1\u017ee, kam kr\u00e1\u010da\u0165. Vraj je to vybaven\u00e9. Dva kilometre. Chcelo sa mi plaka\u0165, no pokra\u010dovala som. Pri\u0161la som k\u00a0rodinn\u00e9mu domu, kde bu\u010dala krava, kikir\u00edkal koh\u00fat, okolo vl\u00e1dla divok\u00e1 pr\u00edroda. \u010cakala ma pani, vzala ma do izby. Bol to jedin\u00fd z\u00a0dn\u00ed, kedy som mala vlastn\u00fa izbu a\u00a0VA\u0147U! Napustila som si vodu a\u00a0plakala. Od \u0161\u0165astia, aj od \u00fa\u013eavy. Ok\u00fapan\u00e1 som zi\u0161la do podzemnej miestnosti s\u00a0bl\u010diacim krbom. Pani sa ma op\u00fdtala, \u010do mi navar\u00ed. Polievka, d\u00e1m si polievku. Nevedela som sa dojes\u0165, zajedala som ju dom\u00e1cim chlebom. Potom mi na stole prist\u00e1l \u010derstv\u00fd kravsk\u00fd syr. V\u00a0tom \u010dase som ni\u010d s lakt\u00f3zou nemala v\u00a0\u00fastach takmer 2 roky, robilo mi to v\u00a0\u017eal\u00fadku \u0161arapatu. Zjedla som 30-dekov\u00fa hrudu s\u00a0absol\u00fatnou chu\u0165ou a\u00a0bez n\u00e1sledn\u00fdch probl\u00e9mov. Ten de\u0148 som pre\u0161la 38 km a\u00a0\u0161la na pokraj svojich mo\u017enost\u00ed, aby som na konci d\u0148a za\u017eila ne\u010dakan\u00fa starostlivos\u0165 a\u00a0komfort. \u010caro nezn\u00e1ma, \u010do \u010dak\u00e1 za najbli\u017e\u0161\u00edm rohom, je na p\u00fati ve\u013emi siln\u00e1 vec.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n u\u010d\u00ed cudzinky a cudzincov sloven\u010dinu, seniorky jogu a pom\u00e1ha v neziskov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00e1ch <\/strong><\/p>\n Putovala:<\/strong> 35 dn\u00ed po Camino Frances (Franc\u00fazska cesta), zo Saint-Jean-Pied-de-Port do Santiaga de Compostela a\u00a0odtia\u013e a\u017e k oce\u00e1nu – k maj\u00e1kom vo Finisterre a Muxii, spolu vy\u0161e 900 km; o\u00a0dva roky nesk\u00f4r po Camino Primitivo, z Ovieda do Santiaga de Compostela, 14 dn\u00ed, celkom cca 320 km<\/p>\n Ako sa zo m\u0148a stala p\u00fatni\u010dka: <\/strong>Na cestu do Santiaga de Compostela (a e\u0161te k\u00fasok \u010falej) som sa vybrala asi preto, \u017ee t\u00e1 cesta existuje. L\u00e1kalo ma kr\u00e1\u010da\u0165 po miestach, kadia\u013e \u013eudia putuj\u00fa u\u017e vy\u0161e tis\u00edc rokov. Je to kus hist\u00f3rie v\u00a0na\u0161ich eur\u00f3pskych kon\u010din\u00e1ch. Stopy a\u00a0pr\u00edbehy, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00a0p\u00fatnick\u00fdch cest\u00e1ch zachyten\u00e9, vn\u00edmam ako nie\u010do \u0161peci\u00e1lne. Ob\u010das som si \u010dosi pre\u010d\u00edtala, ob\u010das som po\u010dula, \u017ee sa niekto na cestu vybral. Ja som zatia\u013e vo vo\u013en\u00fdch chv\u00ed\u013each chodila viac po hor\u00e1ch u\u00a0n\u00e1s \u010di v\u00a0zop\u00e1r in\u00fdch krajin\u00e1ch. No c\u00edtila som, \u017ee Santiago je tu a\u00a0\u017ee ke\u010f pr\u00edde spr\u00e1vny \u010das, vykro\u010d\u00edm i ja. A \u017ee s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou budem za\u017e\u00edva\u0165 ten pocit, ktor\u00fd je asi neprenosn\u00fd, no t\u00ed, \u010do ho poznaj\u00fa, presne vedia, o\u00a0\u010dom hovor\u00edm. Len tak \u00eds\u0165 krajinou, ktor\u00e1 sa ka\u017ed\u00fdm krokom men\u00ed. \u017divot sa pr\u00edjemne zjednodu\u0161\u00ed, netreba rie\u0161i\u0165 ka\u017edodenn\u00e9 drobnosti a\u00a0povinnosti. Mysl\u00edm si, \u017ee kr\u00e1\u010danie m\u00e1me v\u00a0g\u00e9noch. Je to ten najprirodzenej\u0161\u00ed a\u00a0najjednoduch\u0161\u00ed pohyb. \u013dudia sa odjak\u017eiva pres\u00favali. P\u00e1\u010di sa mi \u00eds\u0165 odniekia\u013e niekam. Nech\u00e1va\u0165 za sebou prejden\u00e9 kopce, l\u00faky, lesy, polia, rieky, mosty… a\u00a0ma\u0165 st\u00e1le nejak\u00e9 pred sebou. A\u00a0\u00e1no, potom \u010dlovek pr\u00edde tam, kam mal namieren\u00e9. No hoci je to mo\u017eno na chv\u00ed\u013eu pomyseln\u00fd cie\u013e, je to len pokra\u010dovanie cesty. Krok za krokom, de\u0148 za d\u0148om:<\/strong> \u00c1no, presne tak plynie \u010das. Kroky a\u00a0dni. Ka\u017ed\u00fd ide, lebo by r\u00e1d niekam pri\u0161iel. Trpezlivos\u0165 je namieste. Mysl\u00edm si, \u017ee ak sa \u010dlovek ocitne na ktorejko\u013evek ceste do Santiaga (a zrejme nielen tam), st\u00e1va sa s\u00fa\u010das\u0165ou jedine\u010dnej p\u00fatnickej rodiny. Nemus\u00edte nikomu ni\u010d vysvet\u013eova\u0165, lebo v\u0161etci vedia, \u010do a\u00a0ako. Z\u00a0rozpr\u00e1vania s\u00a0in\u00fdmi viem, \u017ee v\u0161etci to za\u017e\u00edvaj\u00fa podobne. T\u00fa \u00fa\u017easn\u00fa \u013eahkos\u0165 bytia, ke\u010f sta\u010d\u00ed r\u00e1no nahodi\u0165 batoh a\u00a0\u00eds\u0165. Ma\u0165 o\u010di a\u00a0myse\u013e otvoren\u00e9. Neviem, ako to tam funguje, no funguje to. Idete, stret\u00e1vate \u013eud\u00ed a\u00a0po \u010dase si uvedom\u00edte, \u017ee ste stretli presne toho, koho ste mali stretn\u00fa\u0165. V\u010faka vlastn\u00e9mu tempu sa onedlho zlad\u00edte s\u00a0\u013eu\u010fmi s\u00a0podobnou \u201er\u00fdchlos\u0165ou\u201c. Tak\u017ee sa ve\u010der \u010di po p\u00e1r d\u0148och znovu a\u00a0znovu niekde zv\u00edtate, podel\u00edte sa o\u00a0z\u00e1\u017eitky a\u00a0ide sa \u010falej. V\u00a0lok\u00e1lnych ubytovniach je z\u00e1kladn\u00e1 jednoduch\u00e1 v\u00fdbava so sprchami, kuchynkou, spolo\u010dn\u00fdmi priestormi, kde sa ve\u010der posed\u00e1va a\u00a0pokra\u010duje v\u00a0pr\u00edjemn\u00fdch rozhovoroch. A, samozrejme, pri vchode stoja police pre zapr\u00e1\u0161en\u00e9 top\u00e1nky, v\u00a0izb\u00e1ch poschodov\u00e9 postele. Ob\u010dasn\u00e9 hlasn\u00e9 chr\u00e1panie niekde nabl\u00edzku, ktor\u00e9 sa v\u0161ak mne osobne v\u00a0pr\u00edjemnej ve\u010dernej \u00fanave a\u00a0v\u010faka okam\u017eit\u00e9mu sp\u00e1nku r\u00fdchlo vytratilo. Ke\u010f\u017ee u\u017e bola jese\u0148, r\u00e1no som vych\u00e1dzala do tmy. No o\u00a0to viac svetla bolo ve\u010der. Z\u00a0m\u00f4jho poh\u013eadu sta\u010d\u00ed ma\u0165 zoznam ubytovn\u00ed a\u00a0pod\u013ea neho sa riadi\u0165. Vedie\u0165, kde sa v\u00a0ten de\u0148 d\u00e1 prespa\u0165. A\u00a0potom tam pr\u00eds\u0165, alebo \u00eds\u0165 e\u0161te o\u00a0k\u00fasok \u010falej. Pod\u013ea chuti a \u00fanavy.<\/p>\n Duch Camino de Santiago:<\/strong> Mysl\u00edm si, \u017ee je tam. Pre ka\u017ed\u00fa p\u00fatni\u010dku alebo p\u00fatnika m\u00e1 asi jedine\u010dn\u00fa podobu. Pre m\u0148a to bola kombin\u00e1cia ubiehaj\u00facej krajiny a\u00a0pr\u00edbehov \u013eud\u00ed na ceste. Camino Frances prech\u00e1dza nieko\u013ek\u00fdmi \u0161panielskymi provinciami, ka\u017ed\u00e1 je nie\u010d\u00edm typick\u00e1 – hory, vinice, polia, lesy, kopce zva\u017euj\u00face sa k\u00a0oce\u00e1nu. Odli\u0161n\u00e9 farby a dary zeme v\u00a0podobe f\u00edg, \u010dern\u00edc, jab\u013ak, orechov, ga\u0161tanov. Pohostinnos\u0165 pr\u00edrody bola \u010darovn\u00e1. Aj rann\u00e9 hmly, ktor\u00e9 sa s\u00a0vych\u00e1dzaj\u00facim slnkom v\u00a0jednom momente zdvihli ako roleta. Kostoly, zvonice, star\u00e9 kamenn\u00e9 domy s\u00a0bridlicov\u00fdmi strechami. Pas\u00face sa kravy, okolo domov psy a\u00a0ma\u010dky. Miestni \u013eudia, ktor\u00ed s\u00fa na p\u00fatnikov zvyknut\u00ed. No a\u00a0predov\u0161etk\u00fdm spolup\u00fatnici. V\u0161etci sme na chv\u00ed\u013eu nechali svoj be\u017en\u00fd \u017eivot doma. Mo\u017eno pr\u00e1ve preto, aby sme zistili, ako sme si na tej ceste v\u0161etci podobn\u00ed. To poznanie sa mi p\u00e1\u010dilo. Ka\u017ed\u00fd bol na ceste a\u00a0ka\u017ed\u00fd kr\u00e1\u010dal. Niekedy som \u0161la cel\u00fd de\u0148 sama a\u00a0len ob\u010das niekoho pozdravila. A\u00a0niekedy som sa zarozpr\u00e1vala na pol d\u0148a. \u013dudia si odprad\u00e1vna radi rozpr\u00e1vali pr\u00edbehy a\u00a0tu je na to skuto\u010dne v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165. Mo\u017eno v\u010faka tomu v\u0161etk\u00e9mu sa mi \u0161lo cel\u00fd \u010das pr\u00edjemne a\u00a0radostne. Moje naj z\u00e1\u017eitky: <\/strong>Zrejme cel\u00e1 t\u00e1 cesta (jedna aj druh\u00e1) akoby mi zjasnila v\u0161etky zmysly. St\u00e1le si viem vybavi\u0165 mnoh\u00e9 detaily, miesta, stretnutia, pr\u00edhody… Ako chlapec pon\u00faka pre p\u00fatnikov vodu s\u00a0citr\u00f3nom a\u00a0k\u00fdm sa zasa niekto objav\u00ed, \u010d\u00edta si pred domom rozpr\u00e1vky. Ako v\u00a0od\u013eahlej dedine stretnem miestneho chlap\u00edka a\u00a0napriek jazykovej bari\u00e9re sa hodinu rozpr\u00e1vame o\u00a0stromoch, preto\u017ee latinsk\u00e9 n\u00e1zvy to istia, ako si rob\u00edme spolo\u010dn\u00fa taliansko-franc\u00fazsko-kanadsko-slovensk\u00fa ve\u010deru, ako n\u00e1m \u00fa\u017easn\u00e1 holandsk\u00e1 seniorka (klav\u00edrna virtu\u00f3zka) hr\u00e1 ve\u010der v\u00a0malej ubytovni pre osem \u013eud\u00ed koncert tak, \u017ee pust\u00ed vlastn\u00fd koncert z\u00a0telef\u00f3nu a\u00a0klaviat\u00farou je st\u00f4l, Japonec, ktor\u00fd nav\u0161t\u00edvil Bratislavu a\u00a0pam\u00e4tal si n\u00e1zvy niektor\u00fdch ul\u00edc, pocit, ke\u010f som po piatich t\u00fd\u017ed\u0148och prv\u00fdkr\u00e1t nasadla do autobusu a\u00a0vn\u00edmala ubiehaj\u00face okolie inou r\u00fdchlos\u0165ou… ka\u017ed\u00fd de\u0148 nie\u010do, tu a\u00a0teraz, na ceste. <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2023\/04\/s-435_u-11892174_10207888602122744_4074062398384933972_n.jpg\")
<\/a>Jana Hoosov\u00e1<\/strong><\/p>\n
\nPutovala: <\/strong>34 dn\u00ed, franc\u00fazskou cestou (Camino Frances), zo Saint-Jean-Pied-de-Port do Santiaga de Compostela a\u00a0potom a\u017e do Finisterre, celkom cca 890 km<\/p>\n<\/a>Daniela Danihelov\u00e1<\/strong><\/p>\n
\nPripravi\u0165 sa na \u0161tart: <\/strong>A tak som teda vykro\u010dila. U\u00a0n\u00e1s kon\u010dilo leto, v\u00a0\u0160panielsku u\u017e nebolo tak hor\u00faco. Rozhodla som sa pre najzn\u00e1mej\u0161iu, franc\u00fazsku trasu Camino Frances. Obvykle \u013eudia vyr\u00e1\u017eaj\u00fa z\u00a0meste\u010dka Saint-Jean-Pied-de-Port vo Franc\u00fazsku. Prv\u00fd de\u0148 sa cesta cez Pyreneje prehupne do \u0160panielska a\u00a0potom u\u017e st\u00e1le putujete viac-menej iba na z\u00e1pad. Vedome som si nerobila \u017eiadny podrobn\u00fd pl\u00e1n. Vedela som, \u017ee cesta je v\u00fdborne zna\u010den\u00e1, ter\u00e9n nie je n\u00e1ro\u010dn\u00fd, prev\u00fd\u0161enia neve\u013ek\u00e9, miest na prespatie je akur\u00e1t. V\u010faka rekrea\u010dn\u00e9mu \u0161portovaniu a na\u0161im kopcom som bola presved\u010den\u00e1, \u017ee cesta je zvl\u00e1dnute\u013en\u00e1. A\u00a0dodnes si mysl\u00edm, \u017ee ju zvl\u00e1dne ka\u017ed\u00fd, kto nie je domased a\u00a0aspo\u0148 trochu sa h\u00fdbe. Z\u00a0m\u00f4jho poh\u013eadu je v\u0161ak v\u00fdzvou celkov\u00e1 vzdialenos\u0165. Nikdy predt\u00fdm som nekr\u00e1\u010dala to\u013eko dn\u00ed po sebe. No na\u0161e telo je z\u00e1zra\u010dn\u00e9 a\u00a0po p\u00e1r d\u0148och sa \u010dlovek z\u017eije s\u00a0vlastn\u00fdm rytmom a tempom. Cesta do Santiaga nie s\u00fa \u017eiadne preteky. Najlep\u0161ie je \u00eds\u0165 s\u00a0re\u0161pektom ku\u00a0svojim noh\u00e1m. Praktick\u00fd z\u00e1klad vid\u00edm v\u00a0dobre rozchoden\u00fdch top\u00e1nkach a\u00a0v\u00a0batohu, ktor\u00fd ne\u0165a\u017e\u00ed. Na rozdiel od absolvovan\u00fdch vandrov po hor\u00e1ch je logistika v\u00a0\u0160panielsku ve\u013emi jednoduch\u00e1. Nevl\u00e1\u010dite tepl\u00fd spac\u00e1k, stan, jedlo. Cesta prech\u00e1dza cez meste\u010dk\u00e1 \u010di dedinky so z\u00e1kladn\u00fdmi potravinami, vodu netreba h\u013eada\u0165 a\u00a0aj keby ste chceli, medvedie stopy nen\u00e1jdete. Internet nepotrebujete.<\/p>\n
\nPr\u00edchod do Santiaga pred katedr\u00e1lu bol z\u00e1\u017eitok. Na n\u00e1mest\u00ed je zrazu mno\u017estvo \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch nepozn\u00e1te a\u00a0nikdy ste ich nevideli. Stret\u00e1vaj\u00fa sa tam v\u0161etky sv\u00e4tojakubsk\u00e9 cesty. Pred katedr\u00e1lou sa daj\u00fa presedie\u0165 cel\u00e9 hodiny a\u00a0pozorova\u0165 \u00fa\u017easn\u00fa atmosf\u00e9ru a spriaznenos\u0165. \u013dudia si m\u00e1vaj\u00fa, obj\u00edmaj\u00fa sa, smej\u00fa sa, pla\u010d\u00fa od dojatia… Potvrdzujem, je to tak. A ke\u010f ponad hlavy p\u00fatnikov zhroma\u017eden\u00fdch v katedr\u00e1le prelet\u00ed sl\u00e1vna kadidelnica, \u010das akoby sa zastavil. V\u00f4\u0148a kadidla sa tu \u0161\u00edri po st\u00e1ro\u010dia. No moj\u00edm skuto\u010dn\u00fdm z\u00e1verom bola e\u0161te trojd\u0148ov\u00e1 cesta k\u00a0oce\u00e1nu k maj\u00e1kom vo Finisterre a Muxii. Tam sa u\u017e ned\u00e1 kr\u00e1\u010da\u0165 \u010falej (Finisterre odkazuje na p\u00f4vodn\u00fd latinsk\u00fd v\u00fdraz finis terrae: \u201ekoniec sveta\u201c), iba sa pri maj\u00e1ku oto\u010di\u0165 a\u00a0kr\u00e1\u010da\u0165 nasp\u00e4\u0165, domov – nav\u017edy t\u00fdmto putovan\u00edm obohaten\u00e1.<\/p>\n
\nO dva roky som sa vr\u00e1tila. Camino Primitivo je vraj p\u00f4vodn\u00e1 cesta do Santiaga. Pod\u013ea trad\u00edcie bol prv\u00fdm p\u00fatnikom do Santiaga ast\u00farsky kr\u00e1\u013e Alfonz II., ktor\u00fd sa v 9. storo\u010d\u00ed vybral na p\u00fa\u0165 z mesta Oviedo. To je dodnes hlavn\u00fdm mestom Ast\u00farie, pozoruhodne kr\u00e1snej provincie severn\u00e9ho \u0160panielska. A spred tunaj\u0161ej katedr\u00e1ly cesta aj za\u010d\u00edna. T\u00e1to trasa je najkopcovitej\u0161ia, pr\u00e1ve to ju rob\u00ed jedine\u010dnou. Za v\u00fdstupy pon\u00faka odmenu v podobe skvel\u00fdch v\u00fdh\u013eadov na hornat\u00e9 vn\u00fatrozemie. Svie\u017ee lesy a ob\u010dasn\u00fd d\u00e1\u017e\u010f s\u00fa pre bl\u00edzkos\u0165 oce\u00e1na prirodzen\u00e9. Cesta vedie len cez jedno mesto s katedr\u00e1lou – sl\u00e1vne Lugo. Bola som zvedav\u00e1, \u010di to bude podobn\u00e9. Stretnutia, pr\u00edbehy, pr\u00edroda. A\u00a0veru bolo. S\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi \u013eu\u010fmi si st\u00e1le p\u00ed\u0161eme a\u00a0dali sme si navz\u00e1jom pozvania na n\u00e1v\u0161tevy svojich kraj\u00edn. U\u017e u\u00a0n\u00e1s bol kamar\u00e1t z\u00a0Kolumbie a \u010fal\u0161\u00ed z\u00a0Franc\u00fazska.<\/p>\n