\u00a0<\/em><\/strong><\/p>\n foto Rondal Partridge<\/p><\/div>\n Dorothea Lange (1895 – 1965)<\/strong><\/p>\n T\u00e1, \u010do polo\u017eila z\u00e1klady dokument\u00e1rnej fotografie<\/strong><\/p>\n Svet, ktor\u00fd zve\u010dnila:<\/strong> Ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza.<\/p>\n Povedala:<\/strong> \u201eFotoapar\u00e1t by ste mali pou\u017e\u00edva\u0165 tak, ako keby ste mali zajtra oslepn\u00fa\u0165.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Cesta k objekt\u00edvu<\/strong><\/p>\n Dorothea Nutzhorn sa narodila 26. m\u00e1ja 1895 v\u00a0New Jersey pr\u00e1vnikovi a\u00a0knihovn\u00ed\u010dke. Po\u010diatok jej cesty k\u00a0fotoapar\u00e1tu treba h\u013eada\u0165 u\u017e v\u00a0detstve. Ako sedemro\u010dn\u00e1 bojovala s\u00a0detskou obrnou, ktor\u00e1 jej sp\u00f4sobila trval\u00e9 n\u00e1sledky a\u00a0vyvolala v\u00a0nej s\u00facit so v\u0161etk\u00fdmi trpiacimi. Navy\u0161e, o p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r od rodiny odi\u0161iel otec, tak\u017ee sa spolu s\u00a0matkou a\u00a0mlad\u0161\u00edm bratom musela pres\u0165ahova\u0165 do chudobnej \u0161tvrte v\u00a0New Yorku. Vtedy tie\u017e prijala matkino priezvisko Lange. Chodila do \u0161koly, kde bola medzi tis\u00edckami \u017eiakov azda jedinou ne\u017eidovkou a\u00a0ve\u013emi sa jej nedarilo. Neraz dokonca rad\u0161ej vynech\u00e1vala vyu\u010dovanie a napriek vykr\u00fatenej nohe a \u0165a\u017ekostiam s\u00a0ch\u00f4dzou tr\u00e1vila \u010das potulkami po uliciach, fascinovan\u00e1 \u013eu\u010fmi, ktor\u00fdch stretala. Fotoapar\u00e1t si jej mama dovoli\u0165 nemohla, a\u00a0tak zatia\u013e len v\u0161etko t\u00ed\u0161ko pozorovala.<\/p>\n Aj napriek tomu sa v\u0161ak po maturite na diev\u010denskej \u0161kole rozhodla, \u017ee sa stane fotografkou a\u00a0prihl\u00e1sila sa na tento odbor na Columbia University. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia v\u00a0roku 1918 opustila New York, aby s\u00a0kamar\u00e1tkou precestovala svet. Ke\u010f ich v\u0161ak okradli, usadila sa v\u00a0San Franciscu a\u00a0zar\u00e1bala si vyvol\u00e1van\u00edm sn\u00edmok v\u00a0tmavej komore. Postupne spozn\u00e1vala \u010fal\u0161\u00edch fotografov a\u00a0v\u010faka investorovi si dokonca zalo\u017eila vlastn\u00e9 portr\u00e9tne \u0161t\u00fadio. V\u00a0roku 1920 sa vydala za uzn\u00e1van\u00e9ho maliara Maynarda Dixona, ktor\u00e9mu porodila dvoch synov a spolu sa ocitli v\u00a0centre boh\u00e9mskej komunity umelcov a\u00a0mecen\u00e1\u0161ov. Bolo to v\u0161ak nerovn\u00e9 man\u017eelstvo – \u017eivite\u013ekou rodiny bola v\u010faka foto\u0161t\u00fadiu Dorothea a\u00a0o\u00a0dvadsa\u0165 rokov star\u0161\u00ed Maynard bol na nej finan\u010dne, ale aj emocion\u00e1lne z\u00e1visl\u00fd. Napriek tomu si nedok\u00e1zal odpusti\u0165 nieko\u013ekomesa\u010dn\u00e9 v\u00fdlety, krut\u00e9 \u017earty aj po\u010detn\u00e9\u00a0nevery, ktor\u00e9 fotografka zn\u00e1\u0161ala cel\u00fdch p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov.<\/p>\n <\/p>\n foto Dorothea Lange<\/p><\/div>\n Dni hr\u00f4zy<\/strong><\/p>\n Ve\u013ek\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza udrela v\u00a0USA naplno a\u00a0v\u00a0roku 1933 sa ocitlo bez pr\u00e1ce \u0161trn\u00e1s\u0165 mili\u00f3nov Ameri\u010danov. Mnoh\u00ed pri\u0161li o\u00a0domovy, hladovali a\u00a0v\u00a0snahe n\u00e1js\u0165 pr\u00e1cu putovali smerom na z\u00e1pad do Kalifornie. Lange za\u010dala ich ne\u0161\u0165astie zachyt\u00e1va\u0165 fotoapar\u00e1tom a\u00a0kone\u010dne na\u0161la smerovanie svojej tvorby. Net\u00fa\u017eila po umen\u00ed, jej cie\u013eom bolo zachyti\u0165 soci\u00e1lne zmeny. Bola presved\u010den\u00e1, \u017ee prostredn\u00edctvom svojich sn\u00edmok dok\u00e1\u017ee pritiahnu\u0165 pozornos\u0165 tam, kde je to \u017eivotne nevyhnutn\u00e9. Po p\u00e4tn\u00e1stich rokoch sa s\u00a0Maynardom rozviedla a\u00a0kr\u00e1tko nato si vzala ekon\u00f3ma Paula Taylora. Za\u010diatkom roka 1935 za\u010dala na jeho odpor\u00fa\u010danie pracova\u0165 pre \u0161t\u00e1tnu agent\u00faru, ktor\u00e1 mala na starosti rozde\u013eovanie podpory pre \u013eud\u00ed v\u00a0n\u00fadzi. Jej vedenie verilo, \u017ee sa v\u010faka p\u00f4sobiv\u00fdm sn\u00edmkam podar\u00ed z\u00edska\u0165 pozornos\u0165 verejnosti a\u00a0potrebn\u00fa pomoc.<\/p>\n Nasleduj\u00facich p\u00e4\u0165 rokov kv\u00f4li tomu cestovala po stredoz\u00e1pade a\u00a0Kalifornii a\u00a0fotila takmer zabudnut\u00fdch \u00fabo\u017eiakov, ktor\u00ed sa s\u00a0cel\u00fdmi rodinami v\u00a0stra\u0161n\u00fdch podmienkach pres\u00favali za pr\u00e1cou. Verila, \u017ee v\u010faka svojmu fyzick\u00e9mu postihnutiu dok\u00e1\u017ee nadviaza\u0165 priam telepatick\u00e9 spojenie s\u00a0trpiacimi. Jej sn\u00edmky zverej\u0148ovali noviny po celej krajine a\u00a0stali sa symbolom celej \u00e9ry. Pomohli tie\u017e pochopi\u0165, kto s\u00fa skuto\u010dn\u00ed Ameri\u010dania a\u00a0\u017ee medzi nich popri v\u00e4\u010d\u0161ine patria aj morm\u00f3ni, \u017didia \u010di obyvatelia latinskoamerick\u00e9ho a\u00a0\u00e1zijsk\u00e9ho p\u00f4vodu. Postupne si vytvorila vlastn\u00fd sp\u00f4sob ich portr\u00e9tovania. Po\u010das pr\u00e1ce s nimi ve\u013ea hovorila, aby sa uvo\u013enili a\u00a0poskytli jej autentick\u00e9 inform\u00e1cie. T\u00fdmi potom ka\u017ed\u00fa sn\u00edmku doplnila. Dnes v\u010faka jej n\u00e1metom, ale i\u00a0kombin\u00e1cii obrazu s\u00a0popisom sa pova\u017euje za priekopn\u00ed\u010dku dokument\u00e1rnej fotografie.<\/p>\n <\/p>\n Arch\u00edv sm\u00fatku a bolesti<\/strong><\/p>\n Dorothea Lange fotila predov\u0161etk\u00fdm \u013eud\u00ed – \u010dakaj\u00facich na potravinov\u00fa pomoc, spiacich na ulici, \u010dakaj\u00facich na z\u00e1zrak s majetkom zbalen\u00fdm v\u00a0kufri… \u013dud\u00ed star\u00fdch aj mlad\u00fdch, \u010diernych, bielych, \u017elt\u00fdch, smutn\u00fdch aj vesel\u00fdch, no hlavne \u013eud\u00ed h\u013eadaj\u00facich n\u00e1dej a\u00a0straten\u00fa d\u00f4stojnos\u0165. \u013dud\u00ed, ktor\u00ed t\u00fa\u017eili znova by\u0165 \u013eu\u010fmi. Tak\u00fdmi boli aj hrdinovia jej dvoch najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch fotografi\u00ed. T\u00e1 z\u00a0roku 1933 m\u00e1 n\u00e1zov White Angel Breadline a\u00a0zobrazuje dav nezamestnan\u00fdch mu\u017eov \u010dakaj\u00facich na pr\u00eddel polievky. V\u0161etci s\u00fa oto\u010den\u00ed chrbtom, len jeden stoj\u00ed rezignovane opa\u010dn\u00fdm smerom a\u00a0jeho sklonen\u00e1 hlava, k\u00fatiky \u00fast nadol a\u00a0zopnut\u00e9 ruky s\u00a0pr\u00e1zdnym plechov\u00fdm hrn\u010dekom steles\u0148uj\u00fa hlbok\u00fa osamelos\u0165 a z\u00fafalstvo. T\u00fato sn\u00edmku spravila ne\u010faleko svojho foto \u0161t\u00fadia a\u00a0bola v\u00f4bec prvou, ktor\u00fa vytvorila vonku. \u201eRozpor medzi t\u00fdm, na \u010dom som pracovala v\u00a0temnej komore, a t\u00fdm, \u010do sa dialo na uliciach, bol v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, ne\u017e som dok\u00e1zala pochopi\u0165,\u201c povedala.<\/p>\n Nemenej sl\u00e1vna je jej fotografia z\u00a0roku 1936, zn\u00e1ma pod n\u00e1zvom Migrant Mother. Zobrazuje \u017eenu s\u00a0dvomi de\u0165mi, ktor\u00e1 z\u00fafalo h\u013ead\u00ed kamsi do dia\u013eav. Dorothea ju stretla v\u00a0t\u00e1bore zbera\u010dov hrachu v\u00a0kalifornskom Nipome. \u201eUvidela som hladn\u00fa a\u00a0z\u00fafal\u00fa matku, ktor\u00e1 ma pri\u0165ahovala ako magnet,\u201c spom\u00ednala nesk\u00f4r na 32-ro\u010dn\u00fa Florence, ktor\u00e1 sa spolu so siedmimi potomkami \u017eivila zamrznutou zeleninou z\u00a0okolit\u00e9ho po\u013ea a\u00a0vt\u00e1kmi, ktor\u00e9 deti ulovili. Fotografka jej v\u00a0improvizovanom pr\u00edbytku z\u00a0kon\u00e1rov a\u00a0plachiet spravila sedem sn\u00edmok. T\u00e1, v\u00a0ktorej centre je n\u00e1dhern\u00e1, ale nesmierne ustarosten\u00e1 \u017eensk\u00e1 tv\u00e1r pripom\u00ednaj\u00faca novodob\u00fa Madonu, sa stala ikonou Ve\u013ekej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy a\u00a0tie\u017e \u00fadajne najreprodukovanej\u0161ou fotografiou v\u00a0hist\u00f3rii. Na div\u00e1ka p\u00f4sob\u00ed s\u00a0takou silou, \u017ee ke\u010f ju vydavatelia nov\u00edn poslali \u00faradom, do t\u00e1bora okam\u017eite pri\u0161la \u0161t\u00e1tna pomoc, aby jeho obyvatelia nezomreli od hladu.<\/p>\n <\/p>\n T\u00e1, ktor\u00e1 za svoje sn\u00edmky polo\u017eila \u017eivot<\/strong><\/p>\n Svet, ktor\u00fd zve\u010dnila:<\/strong> Ob\u010dianska vojna v\u00a0\u0160panielsku.<\/p>\n Povedala:<\/strong> \u201eAk nie s\u00fa va\u0161e fotografie dos\u0165 dobr\u00e9, potom nie ste dos\u0165 bl\u00edzko.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Cesta k objekt\u00edvu<\/strong><\/p>\n Narodila sa 1. augusta 1910 v\u00a0nemeckom W\u00fcrttembergu, kam sa jej rodi\u010dia pres\u0165ahovali z\u00a0oblasti Hali\u010de. Gerta Pohorylle vyrastala v\u00a0\u017eidovskej rodine strednej triedy a jeden rok dokonca str\u00e1vila na intern\u00e1tnej \u0161kole vo\u00a0\u0161vaj\u010diarskom Lausanne, kde sa nau\u010dila perfektne po franc\u00fazsky. Nesk\u00f4r \u0161tudovala obchod. Bola ve\u013emi \u0161ikovn\u00e1, no kv\u00f4li svojmu p\u00f4vodu trpela a\u00a0\u010doraz viac sa zauj\u00edmala o politiku. Spolu s\u00a0vtedaj\u0161\u00edm priate\u013eom sa z\u00fa\u010dast\u0148ovala protinacistick\u00fdch zhroma\u017eden\u00ed, prepisovala dokumenty a\u00a0distribuovala propaga\u010dn\u00e9 materi\u00e1ly. Po n\u00e1stupe Hitlera k\u00a0moci ju preto na nieko\u013eko dn\u00ed zatkli a\u00a0von sa dostala len v\u010faka skuto\u010dnosti, \u017ee mala po rodi\u010doch aj po\u013esk\u00e9 ob\u010dianstvo. Situ\u00e1cia v\u0161ak bola pr\u00edli\u0161 zl\u00e1 a\u00a0rodina Pohoryllovcov sa rozhodla krajinu opusti\u0165. Otec a\u00a0bratia u\u0161li do Juhosl\u00e1vie, kde nesk\u00f4r pri\u0161li o\u00a0\u017eivot a 23-ro\u010dn\u00e1 Gerta si za svoj nov\u00fd domov vybrala Par\u00ed\u017e. S\u00a0pr\u00edbuzn\u00fdmi sa u\u017e nikdy nestretla.<\/p>\n Po pr\u00edchode do franc\u00fazskej metropoly koncom leta 1933 sa \u017eivila ako sekret\u00e1rka a\u00a0predava\u010dka nov\u00edn, o\u00a0rok nesk\u00f4r sa n\u00e1hodou zozn\u00e1mila s\u00a0o\u00a0\u010dosi mlad\u0161\u00edm ma\u010farsk\u00fdm fotoreport\u00e9rom \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu Endrem Friedmannom, ktor\u00e9ho mama poch\u00e1dzala z\u00a0Ve\u013ek\u00fdch Kapu\u0161ian. Ve\u013emi r\u00fdchlo sa stali milencami a\u00a0navz\u00e1jom sa vo ve\u013ekej miere formovali. Ona sa sna\u017eila vylep\u0161i\u0165 jeho v\u00fdzor a\u00a0profesion\u00e1lne vystupovanie, on v\u00a0nej prebudil z\u00e1ujem o\u00a0fotografovanie. V\u00a0roku 1936 Pohorylle z\u00edskala novin\u00e1rsky preukaz, finan\u010dne v\u0161ak dvojica str\u00e1dala, a\u00a0tak spolu \u010doskoro rozbehli sofistikovan\u00fd projekt. Ke\u010f\u017ee mali ako cudzinci probl\u00e9m preda\u0165 svoje sn\u00edmky franc\u00fazskym novin\u00e1m, za\u010dali vystupova\u0165 ako agenti \u00faspe\u0161n\u00e9ho americk\u00e9ho fotografa Roberta Capu.\u00a0Gerta Pohorylle sa vtedy za\u010dala predstavova\u0165 ako Gerda Taro (\u00fadajne pod\u013ea japonsk\u00e9ho umelca Tara Okamota). V\u010faka tomuto mal\u00e9mu podvodu sa im kone\u010dne podarilo prerazi\u0165.<\/p>\n <\/p>\n Robert Capa, foto Gerda Taro<\/p><\/div>\n Dni hr\u00f4zy<\/strong><\/p>\n Eur\u00f3pa sa zmietala v\u00a0chaose. V\u00a0j\u00fali 1936 sa proti demokraticky zvolenej republik\u00e1nskej vl\u00e1de v\u00a0\u0160panielsku postavila arm\u00e1da pod veden\u00edm gener\u00e1la Francisca Franca, podporovan\u00e9ho Hitlerom a\u00a0Mussolinim. A\u00a0vypukla ob\u010dianska vojna. Taro a\u00a0Capa sa nedok\u00e1zali ne\u010dinne prizera\u0165 a u\u017e 5. augusta pri\u0161li spolu s interbrigadistami (dobrovo\u013en\u00edkmi z\u00a0cel\u00e9ho sveta) do Barcelony. Fotografovali nar\u00fdchlo postaven\u00e9 barik\u00e1dy aj odv\u00e1\u017enych robotn\u00edkov a\u00a0ro\u013en\u00edkov, ktor\u00ed sa bez v\u00fdcviku a\u00a0poriadnej v\u00fdzbroje vrhali do boja za svoju krajinu. Ich sn\u00edmky dokumentuj\u00face brutalitu ob\u010dianskej vojny sa objavovali na str\u00e1nkach viacer\u00fdch eur\u00f3pskych m\u00e9di\u00ed. Anglick\u00fd Illustrated London News napr\u00edklad zverejnil Tarovej fotografiu zle vybaven\u00fdch \u010dlenov \u0161panielskej mil\u00edcie s\u00a0nadpisom \u201eTypick\u00ed obrancovia \u0160panielskej republiky\u201c.<\/p>\n Pod spolo\u010dn\u00fdm heslom \u201eAk nie s\u00fa va\u0161e fotografie dos\u0165 dobr\u00e9, potom nie ste dos\u0165 bl\u00edzko\u201c Taro a Capa \u00faplne zmenili sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa dovtedy konflikty dokumentovali. Cestovali po celej krajine priamo do centra diania, neber\u00fac \u017eiadny oh\u013ead na gu\u013eky, ktor\u00e9 okolo nich svi\u0161\u0165ali zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. \u201eLa peque\u00f1a rubia\u201c (Mal\u00e1 blond\u00ednka), ako fotografku prez\u00fdvali, \u013eahko nadv\u00e4zovala kontakty s\u00a0dom\u00e1cimi aj interbrigadistami, v\u010faka \u010domu sa jej darilo vytv\u00e1ra\u0165 sn\u00edmky \u013eud\u00ed, ktor\u00ed neboli len s\u00fa\u010das\u0165ou masy. Jej deti, \u017eeny i\u00a0mu\u017ei trpeli, radovali sa, ukazovali svoju silu, ale aj krehkos\u0165 a\u00a0zranite\u013enos\u0165, skr\u00e1tka, \u017eili, hoci na nich ka\u017ed\u00fd de\u0148 d\u00fdchala smr\u0165. Aj v\u010faka ich em\u00f3ci\u00e1m svet pochopil, \u010do v\u0161etko si musia vytrpie\u0165 \u013eudia unesen\u00ed \u0161ialen\u00fdm v\u00edchrom vojny, ktor\u00fa si sami nevybrali.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n T\u00e1, ktor\u00e1 nieko\u013ekokr\u00e1t prep\u00edsala hist\u00f3riu<\/strong><\/p>\n Svet, ktor\u00fd zve\u010dnila:<\/strong> Zverstv\u00e1 druhej svetovej i \u010fal\u0161\u00edch vojen.<\/p>\n Povedala:<\/strong> \u201eTo, \u010do som pr\u00e1ve videla v\u00a0Buchenwalde, je tak\u00e9 neuverite\u013en\u00e9, \u017ee tomu pod\u013ea m\u0148a sama uver\u00edm, a\u017e ke\u010f uvid\u00edm fotografie.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Cesta k objekt\u00edvu<\/strong><\/p>\n Margaret White sa narodila 14. j\u00fana 1904 v\u00a0newyorskom Bronxe, kam jej otec Joseph imigroval z\u00a0Po\u013eska. Ako in\u017einier pracoval s\u00a0tla\u010diarensk\u00fdmi lismi a\u00a0popritom neust\u00e1le vym\u00fd\u0161\u013eal nov\u00e9 vyn\u00e1lezy, ktor\u00e9 potom dc\u00e9re s\u00a0nad\u0161en\u00edm ukazoval v\u00a0tov\u00e1r\u0148ach, kde sa vyu\u017e\u00edvali. Jeho \u017eena Minnie sa venovala rodine, podporuj\u00fac vzdel\u00e1vanie a ka\u017ed\u00fa z\u00e1\u013eubu ich troch det\u00ed. Margaret v\u00a0detstve zauj\u00edmal najm\u00e4 hmyz, korytna\u010dky a\u00a0\u017eaby a\u00a0sn\u00edvala o\u00a0tom, \u017ee sa stane herpetologi\u010dkou, teda odborn\u00ed\u010dkou na plazy a\u00a0oboj\u017eiveln\u00edky. \u201ePredstavovala som si, \u017ee som vedky\u0148a, ktor\u00e1 chod\u00ed do d\u017eungle a\u00a0prin\u00e1\u0161a odtia\u013e r\u00f4zne exempl\u00e1re do pr\u00edrodovedeck\u00fdch m\u00faze\u00ed. A\u00a0ktor\u00e1 rob\u00ed v\u0161etky tie veci, \u010do \u017eeny nikdy nerobia,\u201c spom\u00ednala nesk\u00f4r na svoje t\u00fa\u017eby mladosti.<\/p>\n Hoci jej otec ob\u013euboval aj fotografovanie, Margaret sa apar\u00e1tu dotkla a\u017e po jeho smrti. V\u00a0roku 1921 sa zap\u00edsala na Columbia University a\u00a0mama jej darovala pou\u017eit\u00fd fotoapar\u00e1t s\u00a0rozbit\u00fdm objekt\u00edvom. Vystriedala v\u0161ak \u010fal\u0161\u00edch \u0161es\u0165 univerz\u00edt, k\u00fdm apar\u00e1t chytila poriadne do ruky. Ke\u010f si po\u010das \u0161t\u00fadia na tej poslednej nedok\u00e1zala n\u00e1js\u0165 pr\u00e1cu, rozhodla sa fotografova\u0165 vysoko\u0161kolsk\u00fd are\u00e1l a\u00a0sn\u00edmky pred\u00e1va\u0165. Robila to tak \u0161ikovne, \u017ee si ju onedlho volali architekti z\u00a0cel\u00fdch USA a\u00a0hoci to nebol jej cie\u013e, stala sa priekopn\u00ed\u010dkou industri\u00e1lnej fotografie. V\u00a0roku 1930 sa dokonca ako prv\u00e1 z\u00e1padn\u00e1 fotografka dostala do Sovietskeho zv\u00e4zu, kde sn\u00edmala plnenie p\u00e4\u0165ro\u010dnice a\u00a0o\u00a0\u0161tyri roky nesk\u00f4r ju poverili dokumentovan\u00edm v\u00fdstavby najvy\u0161\u0161ej budovy sveta Chrysler Building. Pokojne kv\u00f4li sn\u00edmkam liezla bez istenia po chrli\u010di stovky metrov nad zemou…<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2023\/05\/v-128_Dorothea_Lange_1936.jpg\")
<\/a><\/a><\/a>Gerda Taro (1910 – 1937)<\/strong><\/p>\n<\/a><\/a>Margaret Bourke-White (1904 – 1971)<\/strong><\/p>\n