{"id":1145,"date":"2015-05-13T10:16:06","date_gmt":"2015-05-13T08:16:06","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=1145"},"modified":"2015-05-13T10:30:58","modified_gmt":"2015-05-13T08:30:58","slug":"cervene-ako-bycia-krv-zlate-ako-poklad","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/cervene-ako-bycia-krv-zlate-ako-poklad\/","title":{"rendered":"\u010cerven\u00e9 ako b\u00fd\u010dia krv, zlat\u00e9 ako poklad"},"content":{"rendered":"<p><em>Sever Ma\u010farska praje najkraj\u0161\u00edm v\u00ednam, ak\u00e9 sa v\u00a0tejto krajine urodili. Spolo\u010dne s\u00a0malebn\u00fdmi meste\u010dkami a\u00a0v\u00fdnimo\u010dn\u00fdmi lie\u010div\u00fdmi prame\u0148mi s\u00fa ve\u013ek\u00fdm l\u00e1kadlom pri v\u00ednnych (a kulin\u00e1rskych) potulk\u00e1ch po egerskej a\u00a0tokajskej oblasti na\u0161ich ju\u017en\u00fdch susedov.\u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-1.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-1128 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-1.jpg\" alt=\"tokaj 1\" width=\"787\" height=\"814\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-1.jpg 787w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-1-290x300.jpg 290w\" sizes=\"auto, (max-width: 787px) 100vw, 787px\" \/><\/a> <\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>\u010cerven\u00e9 ako b\u00fd\u010dia krv<\/strong><\/p>\n<p>M\u00e1loktor\u00e9 v\u00edno m\u00e1 \u010des\u0165 by\u0165 sp\u00e4t\u00e9 s\u00a0takou v\u00fdznamnou historickou udalos\u0165ou ako ma\u010farsk\u00fd Egri Bikav\u00e9r. Ke\u010f sa povie Eger, ka\u017ed\u00fd Ma\u010far zbystr\u00ed pozornos\u0165, vypne hru\u010f a\u00a0v\u00a0o\u010diach sa mu hrdo zaiskr\u00ed. Eger, jedno z\u00a0najmalebnej\u0161\u00edch starobyl\u00fdch miest na \u00fap\u00e4t\u00ed Bukov\u00fdch vrchov, del\u00ed od Budape\u0161ti okolo sto kilometrov a pre Ma\u010farov je symbolom vlastenectva a\u00a0n\u00e1rodnej hrdosti, symbolom l\u00e1sky k\u00a0rodnej krajine.\u00a0Ka\u017ed\u00fd Ma\u010far pozn\u00e1 jeho hist\u00f3riu a aj o\u00a0polnoci odrecituje: rok 1552, rok ve\u013ek\u00e9ho v\u00ed\u0165azstva, kedy hradn\u00fd kapit\u00e1n Istv\u00e1n Dob\u00f3 so svojou dru\u017einou premohol nieko\u013ekon\u00e1sobne po\u010detnej\u0161iu arm\u00e1du Turkov (historick\u00e9 pramene hovoria o\u00a0pomere tis\u00edc Ma\u010farov k \u00f4smim tis\u00edcom Turkov). Ke\u010f udatn\u00fdm vojakom po takmer \u0161tyridsiatich d\u0148och vysiluj\u00facich bojov za\u010dalo pov\u00e1\u017elivo klesa\u0165 sebavedomie a\u00a0ub\u00fada\u0165 s\u00edl, dal velite\u013e z\u00a0hradn\u00fdch pivn\u00edc vykot\u00fa\u013ea\u0165 s\u00fadky s\u00a0v\u00ednom. To v\u00edno bolo \u010derven\u00e9 ako krv a\u00a0silu malo za st\u00e1do b\u00fdkov. Bojovn\u00edci pili hlbok\u00fdmi d\u00fa\u0161kami na v\u00ed\u0165azstvo, v\u00edno im stekalo po dlh\u00fdch brad\u00e1ch a\u00a0farbilo ich na\u010derveno. T\u00e1 spr\u00e1va preletela tureck\u00fdm vojskom silou blesku: nepriate\u013esk\u00ed bojovn\u00edci pij\u00fa b\u00fd\u010diu krv, odtia\u013e teda pramen\u00ed ich nad\u013eudsk\u00e1 sila a\u00a0odvaha! Turci us\u00fadili, \u017ee sa s tak\u00fdmito bohatiermi neodd\u00e1 bojova\u0165 a dali sa na \u00fatek&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-2.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-1129 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-2.jpg\" alt=\"tokaj 2\" width=\"787\" height=\"517\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-2.jpg 787w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-2-300x197.jpg 300w\" sizes=\"auto, (max-width: 787px) 100vw, 787px\" \/><\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Legenda kontra fakty:<\/strong> \u010co sa rozp\u00ednav\u00fdch Turkov t\u00fdka, t\u00ed sa do Egeru vr\u00e1tili a\u00a0mesto napokon dobyli, aj ke\u010f sa tak stalo a\u017e v\u00a0roku 1596.\u00a0Spomienka na vy\u0161e storo\u010dn\u00e9 panstvo Turkov v\u00a0Egeri m\u00e1 podobu 40 metrov vysok\u00e9ho minaretu, ktor\u00fd sa v\u00a0meste zachoval ako najsevernej\u0161ia pamiatka z\u00a0tureckej \u00e9ry v Eur\u00f3pe. Na egerskom hrade sa bojuje dodnes, chlapi v\u00a0dobov\u00fdch kost\u00fdmoch tu strie\u013eaj\u00fa pu\u0161n\u00fdm prachom, cvi\u010dia lukostre\u013ebu, \u017eeny sa okolo nich ob\u0161mietaj\u00fa v\u00a0\u010dipkovan\u00fdch \u017eiv\u00f4tikoch a\u00a0dlh\u00fdch vy\u0161\u00edvan\u00fdch sukniach. Bazilika s\u00a0prekr\u00e1sne znej\u00facim organom je druh\u00fdm najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm kostolom v\u00a0Ma\u010farsku, a\u00a0v\u00f4bec, Eger je \u017eiv\u00e9 mesto pln\u00e9 kult\u00farnych pamiatok, s\u00a0malebn\u00fdmi uli\u010dkami a prekr\u00e1snym starobyl\u00fdm n\u00e1mest\u00edm, ktor\u00e9 v\u00e1bi \u010dul\u00fdm ruchom miestnych remeseln\u00edkov, obchod\u00edkmi lok\u00e1lnych v\u00fdrobcov, kaviarni\u010dkami a\u00a0vinot\u00e9kami s\u00a0bohatou ponukou vyhl\u00e1sen\u00fdch egersk\u00fdch v\u00edn.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-3.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-1130 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-3.jpg\" alt=\"tokaj 3\" width=\"787\" height=\"525\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-3.jpg 787w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-3-300x200.jpg 300w\" sizes=\"auto, (max-width: 787px) 100vw, 787px\" \/><\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>V\u00a0\u00dadol\u00ed kr\u00e1snej \u017eeny:<\/strong> Egri Bikav\u00e9r je kup\u00e1\u017e viacer\u00fdch odr\u00f4d, medzi ktor\u00fdmi mala v\u00a0minulosti popredn\u00e9 zast\u00fapenie modr\u00e1 odroda Kadarka, dnes vin\u00e1ri uprednost\u0148uj\u00fa sk\u00f4r Frankovku modr\u00fa. Pod\u013ea tzv. Bikav\u00e9r K\u00f3dexu z\u00a0roku 1997 (vypracoval ho spolok egersk\u00fdch vin\u00e1rov na z\u00e1klade st\u00e1ro\u010dn\u00fdch trad\u00edci\u00ed v\u00fdroby) mus\u00ed toto v\u00edno obsahova\u0165 aspo\u0148 tri \u010fal\u0161ie odrody hrozna, ako napr\u00edklad Cabernet Sauvignon, Merlot \u010di Modr\u00fd Portugal. V\u00edno by malo zrie\u0165 v\u00a0dubov\u00fdch sudoch aspo\u0148 dva-tri roky. Egri Bikav\u00e9r najlep\u0161ie chut\u00ed v\u00a0\u00dadol\u00ed kr\u00e1snej \u017eeny (Sz\u00e9passzonyok v\u00f6lgye), kde n\u00e1jdete vy\u0161e 40 pivn\u00edc vyh\u013aben\u00fdch do ryolitov\u00e9ho tufu. Tu, v\u00a0mieste jeho zrodu, m\u00f4\u017eete degustova\u0165 Egri Bikav\u00e9r, \u010derven\u00fd ako krv, korenist\u00fd, \u0165a\u017ek\u00fd a\u00a0ohniv\u00fd &#8211; aspo\u0148 tak by malo chuti\u0165 najsl\u00e1vnej\u0161ie ma\u010farsk\u00e9 \u010derven\u00e9 v\u00edno.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-5.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-1148 size-full\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-5.jpg\" alt=\"tokaj 5\" width=\"787\" height=\"743\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-5.jpg 787w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-5-300x283.jpg 300w\" sizes=\"auto, (max-width: 787px) 100vw, 787px\" \/><\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Zlat\u00e9 ako poklad kr\u00e1\u013eov<\/strong><\/p>\n<p>Predstavte si, \u017ee pijete v\u00edno, ktor\u00e9ho v\u00fdroba sa od 15. storo\u010dia takmer nezmenila. Historick\u00e9 pramene ud\u00e1vaj\u00fa, \u017ee prv\u00e9 tokajsk\u00e9 asz\u00fa (v\u00fdber) vyrobil v\u00a0roku 1630 dvorn\u00fd k\u0148az Laczk\u00f3 M\u00e1t\u00e9 Szepsi a\u00a0na ve\u013ekono\u010dn\u00e9 sviatky ho pon\u00fakol svojej panej Zuzane, man\u017eelke Juraja R\u00e1kocziho.<\/p>\n<p>V roku 1737 bolo vydan\u00e9 nariadenie, ktor\u00e9 po prv\u00fd raz vymedzilo vinohradn\u00edcku oblas\u0165 Tokaj-Hegyalja, jednak kv\u00f4li v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm v\u00ednam, ktor\u00e9 sa tu dor\u00e1bali, a\u00a0tie\u017e, aby tokajsk\u00e9 moky ochr\u00e1nilo od r\u00f4znych plagi\u00e1tov. Toto \u201e\u010dierne a\u00a0zv\u00e4dnut\u00e9 hrozno\u201c, ako sa p\u00edsalo v\u00a0\u00faradnej listine, \u201epreto\u017ee je vynikaj\u00face, naria\u010fuje sa, aby bolo chr\u00e1nen\u00e9 ako cennej\u0161ia vec\u201c. E\u0161te v\u00a0\u010dasoch M\u00e1rie Ter\u00e9zie, sa verilo, \u017ee tokajsk\u00e9 v\u00edna obsahuj\u00fa zlato, ktor\u00e9 do bob\u00fa\u013e hrozna vsiaklo z\u00a0p\u00f4dy a\u00a0tie\u017e, \u017ee tokajsk\u00e9 vinohrady ob\u010das vy\u017een\u00fa zlat\u00e9 pr\u00faty. Koncom 16. storo\u010dia sa tokaj vyv\u00e1\u017eal na rusk\u00fd c\u00e1rsky dvor a\u00a0jeho ve\u013ek\u00fd obdivovate\u013e Peter Ve\u013ek\u00fd si na prevoz tokajsk\u00fdch s\u00fadkov vydr\u017eiaval dokonca \u0161peci\u00e1lny konvoj koz\u00e1kov. Najpoetickej\u0161ie sa o\u00a0tokaji vyjadril franc\u00fazsky kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt XIV., kr\u00e1\u013e Slnko, ke\u010f ho vyhl\u00e1sil za \u201evinum regum, rex vinorum\u201c (v\u00edno kr\u00e1\u013eov, kr\u00e1\u013e v\u00edn).<\/p>\n<p>Z\u00a0prad\u00e1vneho pan\u00f3nskeho mora nezostala na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Ma\u010farska ani kvapka. Svedectvo o\u00a0jeho existencii v\u0161ak dodnes vyd\u00e1va kamenit\u00e1 vulkanick\u00e1 p\u00f4da, tvoren\u00e1 horninami, ktor\u00e9 vznikli sope\u010dnou \u010dinnos\u0165ou v\u00a0tre\u0165ohor\u00e1ch. V\u00a0nej sa v\u00fdnimo\u010dne dobre dar\u00ed trom hlavn\u00fdm tokajsk\u00fdm odrod\u00e1m: Furmintu, Lipovine a\u00a0Mu\u0161k\u00e1tu \u017elt\u00e9mu. Ke\u010f sa na tokajsk\u00e9 vinohrady znesie u\u0161\u013eachtil\u00e1 plese\u0148 Botrytis cinerea, nast\u00e1va pre vin\u00e1rov ten spr\u00e1vny \u010das. Botrytis dok\u00e1\u017ee k\u00a0\u017eivotu vybudi\u0165 dlh\u00e1 a\u00a0tepl\u00e1 jese\u0148 s hmlist\u00fdmi r\u00e1nami a\u00a0such\u00fdmi tepl\u00fdmi d\u0148ami (nest\u00e1va sa to v\u0161ak ka\u017ed\u00fd rok). Bobule hrozna napadnut\u00e9 ples\u0148ou stratia a\u017e 80 percent obsahu vody, \u010d\u00edm sa koncentruj\u00fa cukry a zni\u017euje obsah kysel\u00edn. Tak vznik\u00e1 cib\u00e9ba, nev\u00e1bne vyzeraj\u00face hrozienko, z\u00a0ktor\u00e9ho sa vyr\u00e1baj\u00fa tokajsk\u00e9 put\u0148ov\u00e9 v\u00fdbery. Do putne, drevenej vinohradn\u00edckej n\u00e1doby, sa dodnes zbieraj\u00fa cib\u00e9by ru\u010dne. Hrozienko po hrozienku&#8230; Do jednej putne sa zmestilo 22 &#8211; 25 kilogramov cib\u00e9b, tie sa potom v\u00a0kadiach po\u0161liapali a vzniknut\u00e1 ka\u0161ovit\u00e1 hmota sa zaliala mlad\u00fdm tokajsk\u00fdm v\u00ednom z g\u00f6ncsk\u00e9ho suda, ktor\u00e9ho objem predstavoval 136 litrov. Ko\u013eko putn\u00ed hrozienok sa \u0161uplo do suda (tri, \u0161tyri, p\u00e4\u0165, \u0161es\u0165), to\u013eko put\u0148ov\u00e9 potom bolo tokajsk\u00e9 v\u00edno. Samozrejme, \u010d\u00edm viac putn\u00ed, t\u00fdm je v\u00edno slad\u0161ie, bohat\u0161ie, komplexnej\u0161ie, intenz\u00edvnej\u0161ie. Na jeho v\u00fdslednej chuti sa podie\u013ea i\u00a0zretie v\u00edna v\u00a0dubov\u00fdch sudoch v\u00a0pivniciach, ktor\u00fdch steny pokr\u00fdva \u010fal\u0161ia z u\u0161\u013eachtil\u00fdch plesn\u00ed, Cladosporium cellare. Pobudn\u00fa\u0165 v\u00a0takejto pivnici je z\u00e1\u017eitok s\u00e1m o\u00a0sebe, to iste uzn\u00e1 ka\u017ed\u00fd, kto sa v\u00a0tomto vlhkom podzemnom kr\u00e1\u013eovstve tokajsk\u00fdch v\u00edn aspo\u0148 raz ocitol&#8230; V\u00a0roku 2002 Tokajsk\u00fa historick\u00fa vin\u00e1rsku oblas\u0165 zap\u00edsali do svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO a patr\u00ed do nej 27 os\u00e1d, medzi in\u00fdmi: Tokaj, Bodrogkereszt\u00far, Bodrogkisfalud, R\u00e1tka, T\u00e1llya, M\u00e1d a\u00a0\u010fal\u0161ie.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-6.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"aligncenter wp-image-1149 size-large\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-6-1024x613.jpg\" alt=\"tokaj 6\" width=\"900\" height=\"538\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-6-1024x613.jpg 1024w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-6-300x179.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/05\/tokaj-6.jpg 1575w\" sizes=\"auto, (max-width: 900px) 100vw, 900px\" \/><\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Tokaj nielen v\u00ednom \u017eiv\u00fd: <\/strong>Reprezenta\u010dn\u00fdhrad v\u00a0S\u00e1rospataku (d\u00f4le\u017eit\u00e9 kult\u00farne centrum tejto oblasti) vybudovala uhorsk\u00e1 \u0161\u013eachtick\u00e1 rodina R\u00e1kocziovcov, ktor\u00e1 zalo\u017eila aj Kalv\u00ednske kol\u00e9gium. V\u00a0tomto v\u00fdznamnom vzdel\u00e1vacom centre vyu\u010doval Jan Amos Komensk\u00fd a\u00a0pr\u00e1ve tu nap\u00edsal svoje najv\u00e4\u010d\u0161ie diela Orbis Pictus a \u0160kola hrou. Za n\u00e1v\u0161tevu stoj\u00ed aj kni\u017enica reformovan\u00e9ho intern\u00e1tu, zalo\u017een\u00e1 v\u00a0roku 1531, jedna z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch v Ma\u010farsku. Pod\u013ea posledn\u00fdch zisten\u00ed sa v S\u00e1rospataku roku 1207 narodila Sv\u00e4t\u00e1 Al\u017ebeta (Al\u017ebeta Uhorsk\u00e1) z\u00a0rodu Arp\u00e1dovcov (in\u00e9 pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee sa mohla narodi\u0165 aj v\u00a0Bratislave).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Sever Ma\u010farska praje najkraj\u0161\u00edm v\u00ednam, ak\u00e9 sa v\u00a0tejto krajine urodili. Spolo\u010dne s\u00a0malebn\u00fdmi meste\u010dkami a\u00a0v\u00fdnimo\u010dn\u00fdmi lie\u010div\u00fdmi prame\u0148mi s\u00fa ve\u013ek\u00fdm l\u00e1kadlom pri v\u00ednnych (a kulin\u00e1rskych) potulk\u00e1ch po egerskej a\u00a0tokajskej oblasti na\u0161ich ju\u017en\u00fdch susedov.\u00a0\u00a0 &nbsp; &nbsp; \u010cerven\u00e9 ako b\u00fd\u010dia krv M\u00e1loktor\u00e9 v\u00edno m\u00e1 \u010des\u0165 by\u0165 sp\u00e4t\u00e9 s\u00a0takou v\u00fdznamnou historickou udalos\u0165ou ako ma\u010farsk\u00fd Egri Bikav\u00e9r. Ke\u010f sa povie Eger, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":1131,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[26,28],"tags":[],"class_list":["post-1145","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2015","category-relax"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1145","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1145"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1145\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1159,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1145\/revisions\/1159"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1131"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1145"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1145"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1145"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}