Martina Sol\u010dansk\u00e1<\/p>\n
foto arch\u00edv<\/p>\n
<\/p>\n
Mysl\u00edte si, \u017ee hist\u00f3ria je f\u00e1dna a\u00a0nudn\u00e1? Pre\u010d\u00edtajte si n\u00e1\u0161 \u201ehistorick\u00fd bulv\u00e1r\u201c, mo\u017eno zmen\u00edte n\u00e1zor.<\/em><\/strong><\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Hetty Green: Bosorka z Wall Street <\/strong><\/p>\n Pova\u017eovali ju za najbohat\u0161iu \u017eenu sveta. V Guinessovej knihe rekordov ma z\u00e1pis ako najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed lakomec sveta.<\/em><\/p>\n Narodila sa v roku 1834 ako Henrietta Howland Robinson v americkom meste New Bedford. Jej rodina vlastnila ve\u013eyb\u00e1rsku flotilu a profitovali aj z obchodu s \u010c\u00ednou. Jej matka bola neust\u00e1le chor\u00e1, a tak diev\u010datko od prv\u00fdch krokov tr\u00e1vilo \u010das najm\u00e4 pri otcovi a postupne prenikalo do sveta biznisu. V \u0161iestich rokoch slabozrak\u00e9mu otcovi \u010d\u00edtala v novin\u00e1ch finan\u010dn\u00e9 spravodajstvo, v \u00f4smich si zalo\u017eila prv\u00fd bankov\u00fd \u00fa\u010det s \u00fasporami z p\u00e4\u0165centov\u00fdch minc\u00ed, ktor\u00e9 dost\u00e1vala od pr\u00edbuzn\u00fdch za r\u00f4zne drobn\u00e9 l\u00e1skavosti. Ako trin\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 u\u017e str\u00e1\u017eila rodinn\u00fa kasu. Posadnutos\u0165 peniazmi a chorobn\u00e1 \u0161etrnos\u0165 sa prv\u00fdkr\u00e1t prejavili po otcovej smrti, Hetty ho pochovala ako 30-ro\u010dn\u00e1. Zdeden\u00fdch 7,5 mili\u00f3na dol\u00e1rov jej nesta\u010dilo, a\u00a0tak sa rozhodla zabojova\u0165 e\u0161te aj o dedi\u010dstvo tety Sylvie, od ktorej z\u00edskala \u201elen\u201c 65.000 dol\u00e1rov, k\u00fdm dva mili\u00f3ny boli ur\u010den\u00e9 pre charitu. Milovn\u00ed\u010dka pe\u0148az\u00ed nev\u00e1hala a vlastnoru\u010dne vyrobila dokument, ktor\u00fd vyhl\u00e1sila za skuto\u010dn\u00fa posledn\u00fa v\u00f4\u013eu tety. \u00dadajne jej ju umieraj\u00faca nadiktovala na smrte\u013enej posteli. S\u00fad trval p\u00e4\u0165 rokov, k\u00fdm Hetty definit\u00edvne prehrala. A\u017e do veku 33 rokov odmietala ak\u00fdchko\u013evek n\u00e1padn\u00edkov – bola presved\u010den\u00e1, \u017ee ich zauj\u00edmaj\u00fa len jej peniaze Vydala sa a\u017e v roku 1867 za bohat\u00e9ho biznismena Edwarda Greena. Aj ten v\u0161ak pred sob\u00e1\u0161om musel podp\u00edsa\u0165 vyhl\u00e1senie, \u017ee si nerob\u00ed n\u00e1rok na jej majetok. Mo\u017eno Greena ani nemilovala… jednoducho nechcela, aby sa k jej peniazom dostala jej vlastn\u00e1 rodina. Hetty mala na peniaze \u010duch a vedela, ako majetok \u010falej rozmno\u017eova\u0165. Investovala do nehnute\u013enost\u00ed, \u017eelezn\u00edc a ban\u00ed. Na rozdiel od in\u00fdch \u00faspe\u0161n\u00fdch obchodn\u00edkov ne\u017eila v prepychu. Pr\u00e1ve naopak. O jej \u017eivotnom \u0161t\u00fdle koluje mnoho ch\u00fdrov, viac \u010di menej pravdiv\u00fdch. V New Yorku vraj presp\u00e1vala v ubytovniach, kde ju t\u00fd\u017edenn\u00fd n\u00e1jom vy\u0161iel na p\u00e4\u0165 dol\u00e1rov. Jej pracoviskom bola pr\u00e1zdna miestnos\u0165 v Chemical National Bank, ktor\u00fa jej banka poskytla zdarma, preto\u017ee Hetty odmietala plati\u0165 n\u00e1jom za kancel\u00e1riu. Sed\u00e1vala na zemi obklopen\u00e1 papiermi, po\u010d\u00edtala v\u00fdnosy a zostavovala ekonomick\u00e9 anal\u00fdzy a predpovede. Jej jed\u00e1lni\u010dek pozost\u00e1val z kol\u00e1\u010dov za p\u00e4tn\u00e1s\u0165 centov alebo z ovsenej ka\u0161e, ktor\u00fa si ohrievala na firemnom radi\u00e1tore. Doma nek\u00farila a nepou\u017e\u00edvala tepl\u00fa vodu. A\u017e do roztrhania nosila tie ist\u00e9 \u010dierne \u0161aty, ktor\u00e9 jej spolu s pr\u00edkrou povahou vysl\u00fa\u017eili prez\u00fdvku Bosorka z Wall Street. Ke\u010f u\u017e bolo potrebn\u00e9 \u0161aty opra\u0165, v \u010distiarni po\u017eiadala, aby sa venovali len spodn\u00e9mu lemu, ktor\u00fd sa vl\u00e1\u010dil po zemi… In\u00e1 historka opisuje, ako str\u00e1vila polovicu noci h\u013eadan\u00edm zn\u00e1mky v hodnote dvoch centov vo svojom ko\u010diari. Najdesivej\u0161\u00ed pr\u00edklad lakomosti Hetty Green sa v\u0161ak zaklad\u00e1 na pravde a pr\u00edbeh vyvol\u00e1va nepr\u00edjemn\u00e9 mrazenie. Ke\u010f si jej syn Ned poranil koleno na s\u00e1nkova\u010dke, odmietla zaplati\u0165 150 dol\u00e1rov za o\u0161etrenie a rozhodla sa ho vylie\u010di\u0165 doma. Ke\u010f sa koleno ani po dvoch rokoch nezahojilo, obliekla syna do handier a pok\u00fasila sa ho dosta\u0165 do bezplatnej nemocnice pre chudobn\u00fdch. Lek\u00e1r ju v\u0161ak spoznal a p\u00fdtal od nej peniaze. Hetty nahnevane odi\u0161la a pokra\u010dovala v dom\u00e1com o\u0161etrovan\u00ed. O nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r dostal Ned gangr\u00e9nu a nohu mu amputovali. \u0160etrnos\u0165 a ostr\u00e1 povaha sa prejavili aj na jej vlastnom zdrav\u00ed. Posledn\u00e9 roky \u017eivota str\u00e1vila po nieko\u013ek\u00fdch por\u00e1\u017ekach prip\u00fatan\u00e1 na invalidn\u00fd voz\u00edk. Traduje sa, \u017ee osudnou sa jej stala m\u0155tvica, ktor\u00fa dostala, ke\u010f sa so sl\u00fa\u017ekou h\u00e1dala o cenu mlieka. Hetty Green zanechala akt\u00edva za vy\u0161e 100 mili\u00f3nov dol\u00e1rov (dnes takmer 2 miliardy). Jej deti (syn Ned a dc\u00e9ra Sylvia) sa povahou na\u0161\u0165astie nepodali na matku. Peniaze minuli, pri\u010dom v\u00fdznamn\u00fa \u010das\u0165 venovali na charitu.<\/p>\n <\/p>\n Francis Bacon: Umenie, alkohol a mlad\u00ed milenci<\/strong><\/p>\n 1971, Par\u00ed\u017e oslavoval najv\u00e4\u010d\u0161ieho \u017eij\u00faceho maliara, Baconov mlad\u00fd milenec zatia\u013e sp\u00e1chal v hotelovej izbe samovra\u017edu<\/em><\/p>\n Anglo-\u00edrsky maliar bol v\u017edy \u010dud\u00e1k. Excentrick\u00fd, samo\u013e\u00faby, homosexu\u00e1l, \u010d\u00edm sa nijako netajil. Ke\u010f si nach\u00e1dzal mlad\u00fdch milencov, jeho intelektu\u00e1lni priatelia len pohor\u0161ene zdv\u00edhali obo\u010die. Prv\u00e1 romanca za\u010dala vskutku nezvy\u010dajne. P\u00edsal sa rok 1964, ke\u010f sa do jeho ateli\u00e9ru vl\u00e1mal mlad\u00fd krimin\u00e1lnik George Dyer. Bacon ho prichytil, no namiesto do r\u00fak spravodlivosti putoval Dyer do jeho postele. Bol od maliara mlad\u0161\u00ed o 25 rokov, poch\u00e1dzal z problematick\u00e9ho v\u00fdchodn\u00e9ho Lond\u00fdna, poznal len kr\u00e1de\u017ee, \u00fastavy pre mladistv\u00fdch a v\u00e4zenie. Bacon ho o\u010daril ako \u00faspe\u0161n\u00fd, sebavedom\u00fd mu\u017e a Bacona zasa dostala jeho naivita a d\u00f4vera. V nasleduj\u00facich rokoch st\u00e1l Dyer Baconovi ako model. Maliarovi priatelia si z nevzdelan\u00e9ho mlad\u00edka \u010dasto robili posmech, \u010do zn\u00e1\u0161al \u010doraz hor\u0161ie. V\u010faka milencov\u00fdm peniazom sa neust\u00e1le kr\u00fatil v\u00a0alkoholovo drogovom kruhu (samotn\u00fd Bacon omamn\u00fdmi l\u00e1tkami taktie\u017e nepohrdol), hostil aj svojich \u201ekamar\u00e1tov z mokrej \u0161tvrte\u201c a ke\u010f sa vz\u0165ah za\u010dal maliarovi vymyka\u0165 spod kontroly, rozhodol sa ho ukon\u010di\u0165. Dyera chcel u\u017e len za modela. Ten z\u00faril a v snahe up\u00fata\u0165 nasadil v Baconovom byte marihuanu a\u00a0potom s\u00e1m zavolal pol\u00edciu.<\/p>\n Ke\u010f sa roku 1971 v Par\u00ed\u017ei konala ve\u013ek\u00e1 v\u00fdstava Baconov\u00fdch diel, kde ho oslavovali ako najv\u00e4\u010d\u0161ieho \u017eij\u00faceho maliara, Bacon sa nad mlad\u00fdm milencom z\u013eutoval a do franc\u00fazskej metropoly ho vzal so sebou. Tu sa uprostred v\u00fdstavy sa dozvedel kruh\u00fa spr\u00e1vu: jeho priate\u013e sa v hotelovej izbe pred\u00e1vkoval koktailom z alkoholu a barbitur\u00e1tov. Na jeho pohrebe st\u00e1l chladn\u00fd ako skala, no skuto\u010dnosti bol zni\u010den\u00fd a trvalo \u0161tyri roky, k\u00fdm sa znova za\u013e\u00fabil. Aj tentokr\u00e1t \u0161lo o problematick\u00e9ho mlad\u00edka z v\u00fdchodn\u00e9ho Lond\u00fdna. John Edwards bol od Bacona mlad\u0161\u00ed o 40 rokov. Hoci bol siln\u00fd dyslektik a dysgrafik, napriek tomu \u00faspe\u0161ne viedol bar. Bacon mal v bare sl\u00e1vi\u0165 s\u00a0priate\u013emi a objednal si kart\u00f3ny \u0161ampansk\u00e9ho. Nesk\u00f4r v\u0161ak rezerv\u00e1ciu zru\u0161il a nahnevan\u00fd Edwards na Bacona vyletel a p\u00fdtal sa, \u010do teraz so \u0161ampansk\u00fdm. Zarazen\u00e9ho Bacona, zvyknut\u00e9ho na \u00factu, rozkri\u010dan\u00fd nezn\u00e1my t\u00edned\u017eer vyviedol z miery. Medzi mu\u017emi napokon vznikol vz\u0165ah mileneck\u00fd, ba a\u017e otcovsk\u00fd. Aj Edwards sa stal Baconovou m\u00fazou, nesk\u00f4r sa s\u00e1m vrhol na fotografovanie a sl\u00e1vneho maliara fotil. Obaja, samozrejme, nepohrdli alkoholom, drogami \u010di n\u00e1v\u0161tevami kas\u00edna. Vz\u0165ah oboch mu\u017eov trval a\u017e do Baconovej smrti (1992). Bacon nazval Edwardsa jedin\u00fdm prav\u00fdm priate\u013eom, ak\u00e9ho kedy mal a odk\u00e1zal mu cel\u00fd majetok.<\/p>\n <\/p>\n Zauj\u00edmavos\u0165:\u00a0Najdrah\u0161\u00ed Bacon<\/strong><\/em><\/p>\n 12. novembra 2013 sa Francis Bacon stal tvorcom najdrah\u0161ieho obrazu na svete. Nesie n\u00e1zov Tri \u0161t\u00fadie Luciana Freuda a v newyorskom auk\u010dnom dome Christie\u00b4s sa predal za rekordn\u00fdch 142 mili\u00f3nov dol\u00e1rov (103 mili\u00f3nov eur). Dovtedaj\u0161ieho \u201erekordmana\u201c – V\u00fdkrik od Edvarda Muncha – prekonal o 17 mili\u00f3nov eur. Aukcia trvala len \u0161es\u0165 min\u00fat. Hoci odborn\u00edci p\u00f4vodne predpokladali, \u017ee za Bacona sa zaplat\u00ed cca 90 mili\u00f3nov dol\u00e1rov, suma napokon v\u0161etk\u00fdm vyrazila dych. Trojobraz (ka\u017ed\u00fd z obrazov je 2 metre vysok\u00fd a takmer 1,5 metra \u0161irok\u00fd) na dvojfarebnom pozad\u00ed zobrazuje z\u00a0troch r\u00f4znych uhlov Baconovho priate\u013ea Luciana Freuda, sediaceho na\u00a0drevenej stoli\u010dke, pri\u010dom\u00a0jeho tv\u00e1r je typicky \u201ebaconovsky\u201c prema\u013eovan\u00e1. Vnuka sl\u00e1vneho psychoanalytika, taktie\u017e uzn\u00e1van\u00e9ho maliara sp\u00e1jalo s Baconom dlhoro\u010dn\u00e9 priate\u013estvo, po\u010das ktor\u00e9ho si mu\u017ei nama\u013eovali mno\u017estvo vz\u00e1jomn\u00fdch portr\u00e9tov. K\u00fdm meno majite\u013ea najdrah\u0161ieho obrazu sveta ostalo zahalen\u00e9 r\u00fa\u0161kom tajomstva, vlastn\u00edk druh\u00e9ho najdrah\u0161ieho Baconovho obrazu je m\u00e9di\u00e1m dobre zn\u00e1my – rusk\u00fd oligarcha Roman Abramovi\u010d Baconov Triptych v roku 2008 k\u00fapil za 86, 3 mili\u00f3na dol\u00e1rov.<\/em><\/p>\n \u00a0<\/em><\/p>\n Marcel Proust: Chor\u013eav\u00fd hypochonder<\/strong><\/p>\n Izbu si kv\u00f4li tichu nechal oblo\u017ei\u0165 korkom a jeho hostia nesmeli nosi\u0165 parfum \u010di kvety.<\/em><\/p>\n Na svoju hypochondriu mal franc\u00fazsky spisovate\u013e (1871 – 1922) \u010diasto\u010dne aj re\u00e1lne d\u00f4vody. Od svojich prv\u00fdch krokov chor\u013eavel a v deviatich rokoch ho postihli prv\u00e9 v\u00e1\u017ene z\u00e1chvaty astmy. Na prehnane \u00fazkostliv\u00fd vz\u0165ah Prousta ku zdraviu mal nepochybne vplyv aj jeho otec Achille Adrien, prominentn\u00fd patol\u00f3g a epidemiol\u00f3g zodpovedn\u00fd za opatrenia proti \u0161\u00edreniu cholery, ktor\u00fd sa vo svojich knih\u00e1ch a \u010dl\u00e1nkoch ob\u0161\u00edrne venoval hygiene. Ke\u010f v roku 1905 Proustovi zomrela matka (otec zomrel v\u00a0roku 1903), ktor\u00e1 v\u00a0\u0148om rozv\u00edjala vz\u0165ah k\u00a0jazyku i literat\u00fare a bol na \u0148u silno citovo naviazan\u00fd, zanechala mu zna\u010dn\u00e9 dedi\u010dstvo (poch\u00e1dzala z\u00a0bohatej \u017eidovskej rodiny), a\u00a0tak mal zdroj financi\u00ed do konca \u017eivota zabezpe\u010den\u00fd. Mohol sa teda pokojne venova\u0165 p\u00edsaniu a odd\u00e1va\u0165 \u010dud\u00e1ckym manierom. Jeho n\u00e1v\u0161tevy pri vstupe do izby museli dodr\u017eiava\u0165 presn\u00fd postup a nesmeli prin\u00e1\u0161a\u0165 kvety, ani ma\u0165 na sebe parfum. V jeho dome bolo napr\u00edklad pr\u00edsne zak\u00e1zan\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165 le\u0161tidlo na parkety. Po\u010das jedinej potreby na toalete pou\u017eil a zahodil 20 a\u017e 25 uter\u00e1kov. Prek\u00e1\u017eal mu hluk, a preto si izbu nechal oblo\u017ei\u0165 korkom. \u017dia\u013e, nesk\u00f4r na korok z\u00edskal alergiu. Posledn\u00e9 tri roky tr\u00e1vil u\u017e len v izbe, cez de\u0148 spal a v noci pracoval. Zomrel ako 51-ro\u010dn\u00fd na z\u00e1pal p\u013e\u00fac.<\/p>\n <\/p>\n Zauj\u00edmavos\u0165:\u00a0Vie\u010dko od kvapiek<\/strong><\/em><\/p>\n Aj v\u00fdznamn\u00fd americk\u00fd dramatik Tennessee Williams bol hypochonder. Neurotick\u00fd a plach\u00fd u\u017e\u00edval obrovsk\u00e9 mno\u017estvo liekov na \u00fadajn\u00e9 bolesti a pr\u00edznaky chor\u00f4b. Williams sa stal od nich z\u00e1visl\u00fd a pote\u0161enie nach\u00e1dzal aj v alkohole. Oboje sa mu stalo osudn\u00e9. 25. febru\u00e1ra 1983 si vo svojom newyorskom apartm\u00e1ne v hoteli Elysee kvapkal do o\u010d\u00ed kvapky (ktor\u00e9 tie\u017e patrili k jeho ka\u017edodennej v\u00fdbave), ke\u010f mu v hrdle uviazol vrchn\u00e1k od kvapiek. Ke\u010f\u017ee bol opit\u00fd a nadopovan\u00fd, d\u00e1viaci reflex nefungoval a dramatik sa zadusil. \u00a0<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Martina Sol\u010dansk\u00e1 foto arch\u00edv Mysl\u00edte si, \u017ee hist\u00f3ria je f\u00e1dna a\u00a0nudn\u00e1? Pre\u010d\u00edtajte si n\u00e1\u0161 \u201ehistorick\u00fd bulv\u00e1r\u201c, mo\u017eno zmen\u00edte n\u00e1zor. \u00a0 Hetty Green: Bosorka z Wall Street Pova\u017eovali ju za najbohat\u0161iu \u017eenu sveta. V Guinessovej knihe rekordov ma z\u00e1pis ako najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed lakomec sveta. Narodila sa v roku 1834 ako Henrietta Howland Robinson v americkom meste […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[17,12],"tags":[],"class_list":["post-119","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-september-2014","category-vedeli-ste-ze"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/119","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=119"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/119\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":120,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/119\/revisions\/120"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=119"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=119"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=119"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}