?<\/strong><\/p>\nPred dvoma rokmi som tr\u00e1vila pomerne ve\u013ea \u010dasu na v\u00fdchode. Tak ako v\u00a0minulosti, h\u013eadala som in\u0161pir\u00e1ciu pre na\u0161u tvorbu. Na v\u00fdchodnom Slovensku som v\u0161ak zistila, \u017ee v\u00a0mnoh\u00fdch dedink\u00e1ch sa kroje stratili a\u00a0u\u017e ne\u017eij\u00fa pam\u00e4tn\u00edci, ktor\u00ed by n\u00e1m \u013eudov\u00fd odev v\u00a0ich obci aspo\u0148 slovne op\u00edsali. H\u013eadala som pr\u00ed\u010diny, pre\u010do tomu tak je a\u00a0jednou z\u00a0hlavn\u00fdch bolo vys\u0165ahovalectvo. Dnes (nielen) na v\u00fdchodnom Slovensku nen\u00e1jdete rodinu, ktor\u00e1 by nemala vo svojej\u00a0hist\u00f3rii \u010dlena, ktor\u00fd bu\u010f chodil do Ameriky za pr\u00e1cou, alebo tam aj zostal. \u013dudia do Ameriky odch\u00e1dzali v\u00a0krojoch, ale ak sa vr\u00e1tili sp\u00e4\u0165, vr\u00e1tili sa u\u017e v\u00a0civilnom odeve. A\u00a0takto sa pomaly kroje vytratili z\u00a0n\u00e1\u0161ho \u00fazemia. Toto sa odohr\u00e1valo pribli\u017ene pred sto rokmi. Chcela som na pr\u00edklade vys\u0165ahovalectva uk\u00e1za\u0165, \u017ee ke\u010f nebudeme dba\u0165 o na\u0161e korene, m\u00f4\u017ee n\u00e1s op\u00e4\u0165 \u010daka\u0165 rovnak\u00e1 situ\u00e1cia a na\u0161e \u013eudov\u00e9 odevy, remesl\u00e1 a\u00a0zvyky sa m\u00f4\u017eu nav\u017edy vytrati\u0165. Ak\u00e1ko\u013evek t\u00e9ma sa najlep\u0161ie komunikuje prostredn\u00edctvom re\u00e1lneho pr\u00edbehu. Musela som n\u00e1js\u0165 siln\u00fa \u017eensk\u00fa hrdinku. Stala sa \u0148ou matka Andyho Warhola – J\u00falia.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n2. \u010co v\u00e1s pri p\u00e1tran\u00ed v arch\u00edvoch na nej najviac zaujalo?<\/strong><\/p>\nNa pr\u00edbehu jej \u017eivota si m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 pr\u00edbehy tis\u00edcov \u013eud\u00ed v\u00a0tej dobe. To, \u010do v\u0161etko vydr\u017eali, je neuverite\u013en\u00e9. My sa st\u00e1le na nie\u010do s\u0165a\u017eujeme, ale v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0n\u00e1s by psychicky ani fyzicky nezvl\u00e1dla ani zlomok toho, \u010do vtedy na\u0161i predkovia za\u017e\u00edvali. J\u00falia bola siln\u00e1, nezlomn\u00e1, pracovit\u00e1 a\u00a0loj\u00e1lna. Zomrela jej prvoroden\u00e1 dc\u00e9rka, s\u00a0man\u017eelom sa nevidela dev\u00e4\u0165 rokov, v\u017edy, ke\u010f jej z\u00a0Ameriky posielal \u0165a\u017eko zaroben\u00e9 peniaze, tie sa po ceste niekde stratili, za\u017eila vojnu, evaku\u00e1ciu obce, v\u00a0kr\u00e1tkom \u010dase i smr\u0165 rodi\u010dov, svokrovcov a\u00a0\u010fal\u0161ieho bl\u00edzkeho pr\u00edbuzenstva. A\u00a0v\u00a0neposlednom rade absolvovala strastipln\u00fa cestu z\u00a0Mikovej do Pittsburghu \u00faplne sama, bez pe\u0148az\u00ed a\u00a0znalosti jazyka. Pre\u0161la som presne po jej stop\u00e1ch a\u00a0cesta mi trvala dva t\u00fd\u017edne. Ona cestovala pribli\u017ene mesiac. Po dvoch t\u00fd\u017ed\u0148och, \u010do som pou\u017e\u00edvala modern\u00fa dopravu, mobiln\u00e9 d\u00e1ta, benefity ubytovania a\u00a0so znalos\u0165ou cudzieho jazyka som bola unaven\u00e1 a\u00a0vystresovan\u00e1… Neviem si predstavi\u0165, ako n\u00e1ro\u010dn\u00e1 bola t\u00e1 cesta pre \u0148u. Mohlo sa jej po ceste sta\u0165 v\u0161eli\u010do, ale zvl\u00e1dla to.<\/p>\n
<\/p>\n
3. <\/strong>Andyho otec Andrej nechal man\u017eelku J\u00faliu sam\u00fa doma dev\u00e4\u0165 rokov. Za ten \u010das sa jej \u017eivot obr\u00e1til hore nohami…<\/strong><\/p>\nAndrej chodil do Ameriky takpovediac od puberty. Nevieme presne, ko\u013ekokr\u00e1t sa vr\u00e1til, ale vieme, \u017ee v\u00a0dobe, kedy op\u00fa\u0161\u0165al svoju \u010derstv\u00fa man\u017eelku, \u010dakaj\u00facu ich prvoroden\u00e9 die\u0165a, odch\u00e1dzal po nieko\u013ek\u00fd raz. Jednak musel zabezpe\u010di\u0165 rodinu, ale aj vojna bola na spadnutie a\u00a0aby si zachr\u00e1nil hol\u00fd \u017eivot, musel pred povol\u00e1vac\u00edm rozkazom utiec\u0165. Jeho brat, ktor\u00fd zostal v\u00a0Mikovej, umrel na n\u00e1sledky vojny. Za t\u00fdch dev\u00e4\u0165 rokov, \u010do sa nevideli, J\u00falia pochovala prvoroden\u00fa Jozef\u00ednku, ke\u010f ako\u00a0\u0161es\u0165t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e1 zomrela\u00a0na podchladenie. J\u00falia pri\u0161la o\u00a0dom, skr\u00fdvala sa pred vojakmi v\u00a0lese. Do konca \u017eivota si pam\u00e4tala m\u0155tve tel\u00e1 vojakov, ktor\u00e9 pokr\u00fdvali mikovsk\u00e9 pasienky. Ich lebky vraj vyzerali ako ve\u013ek\u00e9 biele hr\u00edby. Po tom, \u010do dochovala svokrovcov, musela po\u010dka\u0165, k\u00fdm jej najmlad\u0161ia sestra Eva dov\u0155\u0161i vek samostatnosti a\u00a0a\u017e potom sa v\u010faka p\u00f4\u017ei\u010dke od miestneho far\u00e1ra mohla vyda\u0165 na cestu do Pittsburghu. Jej zmysel pre rodinu bol neskuto\u010dne siln\u00fd a\u00a0aj my sa od nej m\u00f4\u017eeme ve\u013ea u\u010di\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
4. <\/strong>\u010c\u00edm sa v\u00a0USA \u017e<\/strong>ivila?<\/strong><\/p>\nPo pr\u00edchode do Pittsburghu b\u00fdvali v\u00a0malom byte na druhom podla\u017e\u00ed dvojposchodov\u00e9ho dreven\u00e9ho dom\u010deka. Voda tiekla len studen\u00e1, toaleta bola vonku. Andrej pracoval v\u00a0bani a\u00a0nesk\u00f4r v\u00a0\u017eeleziar\u0148ach. V\u0161etky tri deti porodila v\u00a0tomto malom byte, \u010di\u017ee bola viac-menej \u017eena v\u00a0dom\u00e1cnosti. Ke\u010f pri\u0161la hospod\u00e1rska kr\u00edza a\u00a0Andrej pri\u0161iel o\u00a0pr\u00e1cu, za\u010dala upratova\u0165 u\u00a0z\u00e1mo\u017enej\u0161ej \u017eidovskej rodiny. So svojou ve\u013emi l\u00e1manou angli\u010dtinou robila podomov\u00fd predaj,\u00a0dokonca vyr\u00e1bala z\u00a0plechoviek kvety, ktor\u00e9 za p\u00e1r centov pred\u00e1vala. Nesk\u00f4r, ke\u010f \u017eila s\u00a0Andym v\u00a0New Yorku, pom\u00e1hala synovi v\u00a0jeho umeleckej tov\u00e1rni. Dopisovala n\u00e1zvy jeho obrazov a\u00a0starala sa o jeho\u00a0z\u00e1zemie. Ameri\u010dania hovorievali, \u017ee to bola typick\u00e1 \u201e\u010desko-slovensk\u00e1 \u017eenu\u0161ka\u201c.<\/p>\n
<\/p>\n
5. Ak\u00fd mal Andy vz\u0165<\/strong>ah<\/strong> s\u00a0mamou<\/strong>?<\/strong><\/p>\nAsi ako v\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0n\u00e1s, matku potreboval a\u00a0z\u00e1rove\u0148 boli dni, kedy ho vy\u010derp\u00e1vala. Ke\u010f bol mal\u00fd, trpel r\u00f4znymi ochoreniami, no ona v\u017edy na\u0161la sp\u00f4sob, ako ho zabavi\u0165. Nosila mu komiksy, karti\u010dky, dala n\u00e1u\u0161nice do z\u00e1lo\u017ene, aby mu mohla k\u00fapi\u0165 projektor. Aj ke\u010f bola rodina chudobn\u00e1, v\u017edy mali doma farbi\u010dky a\u00a0farby na tvorbu umenia. Za ka\u017ed\u00fd dobr\u00fd obr\u00e1zok J\u00falia odmenila chlapcov sladkos\u0165ou. V\u00e4\u010d\u0161inu tak\u00fdchto dom\u00e1cich s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed vyhr\u00e1val najmlad\u0161\u00ed Andy. Ke\u010f sa v\u00a0dospelosti Andy odtrhol a\u00a0odcestoval do New Yorku, na svoje korene aj rodn\u00e9 mesto zanevrel. Nevyhovovalo to jeho celebritn\u00e9mu alter egu, ktor\u00e9 si v\u00a0New Yorku budoval. Chcel by\u0165 sl\u00e1vny a\u00a0z\u00e1rove\u0148 mal siln\u00e9 rus\u00ednsko-slovensk\u00e9 korene. Na verejnosti vravel, \u017ee miluje hamburger a\u00a0milkshake, doma v\u0161ak jed\u00e1val len na\u0161e kapustov\u00e9 jedl\u00e1, zemiaky a\u00a0placky a\u00a0s\u00a0matkou sa zhov\u00e1ral \u201epo na\u0161omu\u201c. J\u00falia pri\u0161la za n\u00edm do jeho newyorsk\u00e9ho domu a\u00a020 rokov sa do Pittsburghu nevr\u00e1tila. Ako ka\u017ed\u00e9mu dospel\u00e9mu mu\u017eovi, ob\u010das mu mama liezla na nervy, ale z\u00e1rove\u0148 bola s\u00fa\u010das\u0165ou jeho \u017eivota aj tvorby. Ku koncu \u017eivota za\u010dala trpie\u0165 demenciou a\u00a0Andy u\u017e mal ve\u013ek\u00e9 zdravotn\u00e9 probl\u00e9my, preto ju poslal do domova pre seniorov, za ktor\u00fd v\u00a0plnej v\u00fd\u0161ke platil. J\u00falia si vtedy \u017eelala u\u017e len jedin\u00e9 – aspo\u0148 raz op\u00e4\u0165 vidie\u0165 Andyho. Ten mal v\u0161ak panick\u00fd strach z\u00a0nemocn\u00edc a\u00a0nedok\u00e1zal pr\u00eds\u0165 matku nav\u0161t\u00edvi\u0165. Jej posledn\u00e9 \u017eelanie nikdy nebolo splnen\u00e9.<\/p>\n
<\/p>\n
6. <\/strong>J\u00falia sa v\u00e1m stala bl\u00edzka. \u010c\u00edm sa v\u00e1m dostala pod ko\u017e<\/strong>u?<\/strong><\/p>\nZmyslom pre v\u00fdtvarn\u00e9 umenie. Bola ve\u013emi talentovan\u00e1 a\u00a0tvoriv\u00e1 v\u00fdtvarn\u00ed\u010dka, rovnako kr\u00e1sne spievala. Na\u0161la sa plat\u0148a s\u00a0jej spevom, ktor\u00fa v\u00a0Amerike nahrala pre sestru Evu do Mikovej. Po\u010du\u0165 ju doslova vyvol\u00e1va zimomriavky. Moment\u00e1lne pracujeme na dokumente z\u00a0mojej cesty a\u00a0pl\u00e1nujeme v\u00e4\u010d\u0161inu J\u00faliin\u00fdch piesn\u00ed pou\u017ei\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2024\/02\/s160-e1707074885494-259x300.jpg\")
<\/a>7. <\/strong>\u010co v\u00e1s po\u010das cesty najviac dojalo?<\/strong><\/p>\nTri momenty. Prv\u00fd – v\u00a0m\u00fazeu v\u00a0po\u013eskej Gdyni, venovanom t\u00e9me vys\u0165ahovalectva. Je to tak kr\u00e1sne, citlivo a\u00a0tvorivo spracovan\u00e9, \u017ee ka\u017ed\u00e9mu odpor\u00fa\u010dam nav\u0161t\u00edvi\u0165 ho. Je\u00a0tam akoby paluba lode a\u00a0vy na \u0148u vstupujete cez l\u00e1vku. Zvuky parn\u00edka a\u00a0hluk pr\u00edstavu pod\u010diarkne atmosf\u00e9ru, ktor\u00fa za\u017e\u00edvali \u013eudia cestuj\u00faci do Ameriky. Druh\u00fd doj\u00edmav\u00fd moment bol, ke\u010f som sa ocitla na ostrove Ellis Island, kde s\u00eddlil \u00farad, ktor\u00fd takpovediac triedil pris\u0165ahovalcov. Vonku na z\u00e1hrade spravili dlh\u00e9 kruhov\u00e9 pam\u00e4tn\u00edky, na ktor\u00fdch s\u00fa vyryt\u00e9 men\u00e1 v\u0161etk\u00fdch pris\u0165ahovalcov, ktor\u00ed pre\u0161li cez tento ostrov (a zachovali sa v arch\u00edvoch). Vid\u00edte tam mnoh\u00e9 slovensk\u00e9 men\u00e1 a,\u00a0samozrejme, na\u0161la som aj to J\u00faliine. A\u00a0posledn\u00fd moment bol v\u00a0Pittsburghu pri J\u00faliinom n\u00e1hrobnom kameni. Doniesla som jej kvietok spred jej studni\u010dky v Mikovej, ktor\u00fd som si vlo\u017eila do skic\u00e1ra a\u00a0cestoval cel\u00fa cestu so mnou.<\/p>\n
<\/p>\n
8. <\/strong>\u010co ste si z celej cesty odniesli<\/strong>?<\/strong><\/p>\nNau\u010dila som sa v\u00e1\u017ei\u0165 si, \u010do doma m\u00e1me. Ja som si v\u017edy v\u00e1\u017eila Slovensko, milujem na\u0161u krajinu. Ale takto z\u00a0poh\u013eadu vys\u0165ahovalca som si uvedomila, ako by mi ch\u00fdbali tak\u00e9 ka\u017edodenn\u00e9 mali\u010dkosti. Po dvoch t\u00fd\u017ed\u0148och cestovania mi ch\u00fdbala polievka, ni\u010d mi nechutilo a\u00a0aj kult\u00farne sme niekde \u00faplne inde, ako \u013eudia napr\u00edklad v\u00a0New Yorku. Aj v\u00a0dobrom, aj v zlom, samozrejme. Uvedomila som si, ak\u00fa slobodu a\u00a0bezpe\u010die za\u017e\u00edvame na na\u0161ich uliciach oproti uliciam v\u00a0Lond\u00fdne alebo New Yorku. Brala som to ako samozrejmos\u0165, teraz to u\u017e tak neberiem.<\/p>\n
<\/p>\n
9. <\/strong>V\u00a0Mikovej, rodnej obci Warholovcov, vznikne nov\u00fd priestor venovan\u00fd J\u00faliinej pamiatke. \u010co v\u00a0\u0148om bude a\u00a0\u010do to pre v\u00e1s znamen\u00e1<\/strong>?<\/strong><\/p>\nPopri mojej ceste sme urobili zbierku na dokument, ktor\u00fd sme nat\u00e1\u010dali, etnografick\u00fd v\u00fdskum straten\u00e9ho kroja, rekon\u0161trukciu kroja a\u00a0nakoniec, aby sa mohol niekde tento kroj vystavi\u0165, sme pridali vznik akejsi pam\u00e4tnej izby Warholovcov. Miestnos\u0165 mus\u00edme cel\u00fa zrekon\u0161truova\u0165, preto\u017ee je to b\u00fdval\u00e1 obecn\u00e1 po\u0161ta. Chceme spr\u00edstupni\u0165 cel\u00fd pr\u00edbeh rodi\u010dov Andyho Warhola verejnosti, turistom aj n\u00e1hodn\u00fdm okoloid\u00facim. Nechceme vytvori\u0165 klasick\u00e9 m\u00fazeum, preto\u017ee v\u00a0ruk\u00e1ch nedr\u017e\u00edme \u017eiadne artefakty. Sk\u00f4r chceme prinies\u0165 nie\u010do interakt\u00edvne a\u00a0modern\u00e9. Nie\u010do, \u010do v\u00a0\u013eu\u010foch zanech\u00e1 pr\u00edjemn\u00fa spomienku, pamiatku.<\/p>\n
<\/p>\n
10. <\/strong>Za vzormi ste sa aj v\u00a0minulosti vyberali priamo do ter\u00e9nu…<\/strong><\/p>\nNaposledy sme si obehli Liptov a\u00a0pre\u0161li sme h\u013abkovo tri liptovsk\u00e9 obce. Objavili sme \u010darovn\u00fa babi\u010dku, ktor\u00e1 kvetnato opisovala, ako kedysi pestovali \u013ean a\u00a0vyr\u00e1bali z\u00a0neho odevy. Pam\u00e4tala si v\u0161etko do absol\u00fatneho detailu. V tak\u00fdchto momentoch si poviem, \u017ee to, \u010do rob\u00edm, stoj\u00ed za to.<\/p>\n
<\/p>\n
Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n
foto arch\u00edv Petry Toth<\/p>\n
<\/p>\n
Druh\u00fa desiatku ot\u00e1zok a odpoved\u00ed si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Petru Toth pozn\u00e1me v\u010faka unik\u00e1tnym \u0161perkom, ktor\u00e9 \u010derpaj\u00fa z\u00a0na\u0161ich \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00ed. Po krojoch, zvykoch i\u00a0symboloch p\u00e1tra u\u017e cel\u00e9 roky a\u00a0neot\u00e1\u013ea sa za nimi vybra\u0165 ani do zabudnut\u00fdch k\u00fatov Slovenska. Uplynul\u00fa jese\u0148 svoju zvedavos\u0165 posunula a\u017e za oce\u00e1n. So svoj\u00edm t\u00edmom dva roky p\u00e1trala v\u00a0arch\u00edvoch, u\u00a0pam\u00e4tn\u00edkov aj v\u00a0novo vydan\u00fdch denn\u00edkoch Andyho Warhola, aby sa nakoniec […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12099,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[13,128],"tags":[],"class_list":["post-12098","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-etc","category-februar-2024"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12098","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12098"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12098\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12103,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12098\/revisions\/12103"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12099"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12098"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12098"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12098"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2024\/02\/petraToth.jpg\")
<\/a>1. <\/strong>M\u00e1te za sebou dobrodru\u017en\u00fa cestu po stop\u00e1ch J\u00falie Warhola. Ako sa zrodil tento n\u00e1pad<\/strong>?<\/strong><\/p>\n