Jeho stopa v\u00a0\u010ceskom Krumlove: <\/strong>Gotick\u00e1 budova Lazebny a\u00a0Lazebn\u00fd most, inak jeden z\u00a023 mostov, ktor\u00e9 na k\u013eukatiacej sa Vltave sp\u00e1jaj\u00fa dva brehy mesta.<\/p>\n <\/p>\n
Latr\u00e1n je najstar\u0161ia \u010das\u0165 \u010cesk\u00e9ho Krumlova, tvor\u00ed priamo jej historick\u00e9 jadro, sta\u010d\u00ed p\u00e1r krokov a\u00a0u\u017e st\u00fapate k\u00a0hradu, inde by si vysta\u010dili s\u00a0n\u00e1zvom podhradie, krumlovsk\u00e9 pomenovanie Latr\u00e1n je v\u0161ak odvoden\u00e9 z\u00a0latin\u010diny a\u00a0znamen\u00e1 to\u013eko \u010do postrann\u00fd, ved\u013eaj\u0161\u00ed. Latr\u00e1n bol p\u00f4vodne samostatn\u00e9 meste\u010dko a\u00a0vznikal v\u00a0obdob\u00ed, ke\u010f sa V\u00edtek II. star\u0161\u00ed, zakladate\u013e v\u00fdznamn\u00e9ho \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu P\u00e1nov z\u00a0Krumlova, usadil na tomto mieste. To sa udialo niekedy v\u00a0druhej polovici 12. storo\u010dia. O\u00a0tristo rokov nesk\u00f4r, ke\u010f sa u\u017e nevra\u017eivos\u0165 medzi Latr\u00e1n\u010danmi a\u00a0Krumlov\u010danmi vystup\u0148ovala ad absurdum, Vil\u00e9movi z\u00a0Ro\u017emberka do\u0161la trpezlivos\u0165 a\u00a0obidve meste\u010dk\u00e1 spojil. Nav\u017edy!<\/p>\n
Ak prech\u00e1dzate krumlovsk\u00fdm Latr\u00e1nom, pozd\u013a\u017e starobyl\u00fdch gotick\u00fdch a\u00a0renesan\u010dn\u00fdch budov s\u00a0mno\u017estvom \u201emalebnost\u00ed a\u00a0starod\u00e1vnost\u00ed\u201c, ku ktor\u00fdm obdivne vzhliadal Karel \u010capek, prejdete Latr\u00e1nskym mostom a dostanete sa k\u00a0Vltave a\u00a0domu na jej brehu prilepen\u00e9mu ku skale s\u00a0neprehliadnute\u013en\u00fdm n\u00e1zvom Lazebna, ergo s\u00eddlo miestneho lazebn\u00edka. Jedno \u010di druh\u00e9, obe s\u00fa to o\u0161emetn\u00e9 slov\u00e1, do sloven\u010diny \u0165a\u017eko prelo\u017eite\u013en\u00e9, u\u017e aj pre to, \u017ee remeslo, ktor\u00e9 ozna\u010duj\u00fa, d\u00e1vno zaniklo. Najsk\u00f4r ho vystihuje asi v\u00fdraz barbier (Rossiniho opera Barbier zo Sevilly je toho pr\u00edkladom), ale s\u00a0t\u00fdm, \u017ee v stredoveku by\u0165 barbierom znamenalo ovl\u00e1da\u0165 nieko\u013eko remesiel naraz – okrem toho, \u017ee holil a\u00a0strihal, ke\u010f\u017ee mal na to n\u00e1stroje, lazebn\u00edk \u010di barbier dok\u00e1zal o\u0161etrova\u0165 rany, vyreza\u0165 vred, vytrhn\u00fa\u0165 zub, pusti\u0165 \u017eilou, nasadi\u0165 banky, tu nie\u010do od\u0161mikn\u00fa\u0165, tam obviaza\u0165, vymy\u0165, natrie\u0165, o\u0161etri\u0165 – a to v\u0161etko sa dialo v\u00a0lazebne, akomsi stredovekom k\u00fape\u013enom dome \u010dasto pochybn\u00fdch mravov, ke\u010f\u017ee sa tu vykon\u00e1vala (ako mu\u017ei tak aj \u017eeny) celkov\u00e1 o\u010dista ich hrie\u0161nych tiel…<\/p>\n
Krumlovsk\u00fa lazebnu prev\u00e1dzkoval od roku 1580 Zikmund Pichler, otec \u0161tyroch dc\u00e9r. Jedna z\u00a0nich, p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 Mark\u00e9ta, padla do oka mlad\u00e9mu \u0161\u013eachticovi, ktor\u00fd v\u00a0tom \u010dase ob\u00fdval krumlovsk\u00fd z\u00e1mok. In\u00e1 verzia pr\u00edbehu hovor\u00ed, \u017ee mu ju dohodila samotn\u00e1 matka s\u00a0\u00famyslom, \u017ee vz\u0165ah s\u00a0cis\u00e1rov\u00fdm \u013eavobo\u010dkom m\u00f4\u017ee jej rodine prinies\u0165 v\u00fdhody. Onen mlad\u00edk bol toti\u017e Don Julius Caesar d’Austria, najstar\u0161\u00ed nelegit\u00edmny potomok cis\u00e1ra Rudolfa II. Vzne\u0161en\u00fd otec mal so synom sprvu vzne\u0161en\u00e9 pl\u00e1ny, chlapcovi sa dostalo sol\u00eddneho vzdelania, ke\u010f ho v\u0161ak prikva\u010dila puberta, akoby zdivel, bol nezvl\u00e1dnute\u013en\u00fd a\u00a0nebezpe\u010dn\u00fd pre svoje okolie, a\u00a0tak cis\u00e1r rozhodol, \u017ee sa nespratn\u00fd fagan mus\u00ed prata\u0165 z\u00a0jeho o\u010d\u00ed…<\/p>\n
<\/p>\n
Tyran na Krumlove<\/strong><\/p>\nJulius zdedil po otcovi du\u0161evn\u00fa chorobu, ktor\u00fa si Habsburgovci dlh\u00e9 desa\u0165ro\u010dia pred\u00e1vali medzi sebou ako pochode\u0148. Dnes by sme ju diagnostikovali najsk\u00f4r ako schizofr\u00e9niu, v\u00a0podan\u00ed Rudolfovho \u013eavobo\u010dka v\u0161ak s obzvl\u00e1\u0161\u0165 agres\u00edvnymi a\u00a0n\u00e1siln\u00edckymi sklonmi. Ke\u010f ako sotva dvadsa\u0165ro\u010dn\u00fd mlad\u00edk zabil svojho sluhu, najsk\u00f4r putoval do kl\u00e1\u0161tora a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed na to do \u010cesk\u00e9ho Krumlova, kde mal nariaden\u00e9 \u010dosi ako dom\u00e1ce v\u00e4zenie. Slu\u017eobn\u00edctvo na hrade t\u0155plo hr\u00f4zou, lebo ke\u010f Dona Julia schv\u00e1til amok z\u00farivosti, rozb\u00edjal v\u0161etko naokolo, vrieskal ako zmyslov zbaven\u00fd a metal sa ako posadnut\u00fd diablom. Ke\u010f zi\u0161iel do mesta, mali sa na pozore v\u0161etci hostinsk\u00ed, bil sa po kr\u010dm\u00e1ch, kradol, smilnil v\u00a0nevestincoch, a\u00a0to v\u0161etko s\u00a0hordou sebe podobn\u00fdch kump\u00e1nov. Mark\u00e9tu povolal k\u00a0sebe na hrad, kde mu musela by\u0165 permanentne po v\u00f4li, ml\u00e1til ju a\u00a0v\u0161elijako jej ubli\u017eoval, a\u017e raz na \u0148u vytiahol n\u00f4\u017e, cel\u00fa ju dobodal a\u00a0n\u00e1sledne vyhodil z\u00a0okna. \u010cujme z\u00e1znam tohto hrozn\u00e9ho \u010dinu od vtedaj\u0161ieho kronik\u00e1ra V\u00e1clava B\u0159ezana: \u201eJsouc v\u0161ecka zkatov\u00e1na a\u00a0zp\u00edch\u00e1na, \u017ee cel\u00e9ho oudu na t\u011ble jej\u00edm nebylo a\u00a0zrasovan\u00fa tak z\u00a0okna z\u00e1mku vyhodil za umrl\u00fa sk\u00e1lu. Nep\u0159i\u0161la hodina jej\u00ed, aby se zabila, neb upadla na smet\u00ed a\u00a0svezla se po nich dol\u016f. Kdy\u017e se vyhojila, p\u0159ed n\u00edm se skr\u00fdvala, on matce pokoja nedal, a\u017e ji dostavila.\u201c \u00c1no, nevedno ako, ale Mark\u00e9ta pre\u017eila a\u00a0dokonca sa uzdravila. Don Julius dal uv\u00e4zni\u0165 jej otca, ba\u00a0vyhr\u00e1\u017eal sa i jeho popravou, ak mu dc\u00e9ru neprivedie sp\u00e4\u0165. Po druh\u00fd raz v\u0161ak \u00faboh\u00e1 Mark\u00e9ta svojmu osudu neunikla. V\u00a0besnom amoku ju Don Julius doslova rozsekal na kusy a\u00a0zohavil jej telo: odrezal u\u0161i, vypichol o\u010di, vylomil zuby aj s\u00a0\u010fasnami, roz\u0165al lebku… Na druh\u00fd de\u0148 za \u0148ou kv\u00edlil a tr\u00fachlil, vyrobil jej rakvu, do ktorej poukladal krvav\u00e9 kusy m\u00e4sa a\u00a0dal ju pochova\u0165. Zomrel rok po tomto hroznom \u010dine, ke\u010f mu praskol hnisav\u00fd vred v\u00a0krku. Op\u00e4\u0165 kronik\u00e1r V\u00e1clav B\u0159ezan: \u201e25. junii, v\u00a0noci na p\u00e1tek, Julius, ten pankhart, levobo\u010dn\u00edk a\u00a0tyraz na Krumlov\u011b, v\u011bzn\u011bn jsa na z\u00e1mku, byv na z\u00e1chod\u011b dlouho, du\u0161i pustil. Rar\u00e1\u0161ek ho ud\u00e1vil. Str\u00e1\u017en\u00ed ne\u017eli se kl\u00ed\u010d\u016f u\u00a0hejtmana dovolali, tak byv bez sebe. Okolo krku, prav\u00ed se, \u017ee byl z\u010dernal\u00fd a\u00a0pustila se mu z\u00a0nosu po smrti krev.\u201c Rudolf dal syna v\u00a0tichosti pochova\u0165, bez zbyto\u010dn\u00fdch svedkov. Telo \u0161ialen\u00e9ho Dona Julia dodnes odpo\u010d\u00edva kdesi pod podlahou kostola v\u00a0Kl\u00e1\u0161tore minoritov v\u00a0\u010ceskom Krumlove.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nVil\u00e9m z\u00a0Ro\u017emberka (<\/strong>1535 – 1592)<\/strong><\/p>\nKto to bol: <\/strong>Jeden z\u00a0posledn\u00fdch z\u00e1stupcov najmocnej\u0161ieho \u0161\u013eachtick\u00e9ho rodu Ro\u017emberkovcov, ktor\u00ed tristo rokov vl\u00e1dli \u010cesk\u00e9mu Krumlovu. Vil\u00e9m bol bohat\u0161\u00ed ako s\u00e1m kr\u00e1\u013e, v\u00a0ktor\u00e9ho slu\u017eb\u00e1ch cel\u00fd \u017eivot p\u00f4sobil.<\/p>\nJeho stopa v\u00a0\u010ceskom Krumlove:<\/strong> Ro\u017embersk\u00e9mu s\u00eddlu dal r\u00e1z ve\u013ekolepej renesan\u010dnej rezidencie, za ktor\u00fa by sa nemusel hanbi\u0165 \u017eiaden eur\u00f3psky panovn\u00edk. Dnes je z\u00e1mock\u00fd komplex v\u00a0\u010ceskom Krumlove po Prahe druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00a0\u010cech\u00e1ch a jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00a0strednej Eur\u00f3pe.<\/p>\n\u00a0<\/strong><\/p>\nMlad\u00fd p\u00e1n Vil\u00e9m stratil otca ako \u0161tvorro\u010dn\u00fd a\u00a0u\u017e v\u00a0\u0161estn\u00e1stich sa ujal spr\u00e1vy obrovsk\u00e9ho rodinn\u00e9ho panstva, ktor\u00e9 e\u0161te o\u00a0hodn\u00fd kus roz\u0161\u00edril. Tak sa klebetilo, \u017ee je asi jedin\u00fdm ve\u013emo\u017eom v\u00a0Eur\u00f3pe, ktor\u00fd sa cel\u00fa cestu zo svojho reziden\u010dn\u00e9ho mesta a\u017e k\u00a0br\u00e1nam kr\u00e1\u013eovskej Prahy vezie po svojom majetku. A\u00a0skuto\u010dne, \u010do sa t\u00fdka ve\u013ekosti ro\u017embersk\u00e9ho panstva, tomu sa \u017eiadne in\u00e9 \u0161\u013eachtick\u00e9 s\u00eddlo tej doby nevyrovnalo. Odhaduje sa, \u017ee na Vil\u00e9mov\u00fdch statkoch \u017eilo asi 9\u00a0% (inde sa ud\u00e1va a\u017e 15 %) obyvate\u013eov vtedaj\u0161\u00edch \u010ciech.<\/p>\n
\u010cas svojej dospelosti zah\u00e1jil \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd jun\u00e1k gavalierskou cestou, tzv. Kavalierstour, ktor\u00e1 mala pobytom v\u00a0cudzine zo \u0161\u013eachtick\u00fdch holobriadkov vykresa\u0165 svetaznal\u00fdch mu\u017eov. Mlad\u00edci vo veku okolo 15 a\u017e 18 rokov sa vyd\u00e1vali na gavaliersku cestu, aby po\u010das nej nav\u0161t\u00edvili zahrani\u010dn\u00e9 univerzity a\u00a0zav\u0155\u0161ili tak svoje vzdelanie. Preto mohli trva\u0165 aj nieko\u013eko rokov. Samozrejme, nezostalo len pri \u0161t\u00fadiu, chlapci spozn\u00e1vali cudzie jazyky, nav\u0161tevovali v\u00fdznamn\u00e9 centr\u00e1 kult\u00fary a\u00a0umenia, \u0161tudovali sp\u00f4sob, ako funguj\u00fa in\u00e9 \u0161\u013eachtick\u00e9 dvory a\u00a0z\u00edskavali to, \u010domu sa dnes hovor\u00ed soci\u00e1lny kapit\u00e1l, teda r\u00f4zne zn\u00e1mosti a\u00a0kontakty prospe\u0161n\u00e9 pre ich bud\u00face fungovanie v\u00a0s\u00fadob\u00fdch mocensk\u00fdch \u0161trukt\u00farach. Nesk\u00f4r si ob\u013eubu z\u00edskali aj tzv. \u0161\u013eachtick\u00e9 akad\u00e9mie, kde ne\u0161lo ani tak o\u00a0klasick\u00e9 vzdelanie, ako sk\u00f4r (okrem pitiek a\u00a0behania za diev\u010datami) praktickej\u0161ie \u0161t\u00fadium r\u00f4znych dvorsk\u00fdch i\u00a0vojensk\u00fdch discipl\u00edn a tie\u017e z\u00e1kladov pr\u00e1va a\u00a0diplomacie. Najviac sa cestovalo do Talianska, predov\u0161etk\u00fdm do Florencie, R\u00edma a Ben\u00e1tok,\u00a0do Franc\u00fazska a\u00a0Holandska.<\/p>\n
Hoci v tom historici nie s\u00fa zajedno, gavalierska cesta mlad\u00e9ho Vil\u00e9ma z Ro\u017emberka sa pova\u017euje za \u00faplne prv\u00fa svojho druhu na \u00fazem\u00ed \u010ciech. Vil\u00e9m sa v\u0161ak v\u00a0cudzine zdr\u017eal iba nie\u010do vy\u0161e pol roka a\u00a0nav\u0161t\u00edvil mest\u00e1 Linz, Salzburg, Bolzano, Trident, Mantovu, Mil\u00e1no i Janov.<\/p>\n
<\/p>\n
Vlasti sv\u00e9 ozdoba<\/strong><\/p>\nV\u00a0Taliansku sa Vil\u00e9m c\u00edtil trochu ako slon v porcel\u00e1ne a\u00a0uvedomuj\u00fac si svoju provin\u010dnos\u0165 ako prv\u00e9 vymenil cel\u00fd svoj \u0161atn\u00edk. Jeho kraj\u010d\u00edr si mal osvoji\u0165 aktu\u00e1lne m\u00f3dne trendy, zmodernizova\u0165 predpotopn\u00e9 strihy \u0161iat a\u00a0nak\u00fapi\u0165 haldy nov\u00fdch l\u00e1tok. Kr\u00e1sa renesan\u010dn\u00fdch talianskych miest na Vil\u00e9ma hlboko zap\u00f4sobila, v Mantove si urobil prehliadku vojvodsk\u00e9ho pal\u00e1ca a\u00a0\u0161pekuloval, ako po jeho vzore zve\u013ead\u00ed svoje krumlovsk\u00e9 s\u00eddla. U\u017e u\u010ditelia ozna\u010dili mlad\u00e9ho \u0161\u013eachtica za \u201evlasti sv\u00e9 ozdobu, rodu sv\u00fdho okr\u00e1\u0161len\u00ed\u201c. Po talianskej ceste, ktor\u00e1 mu priniesla kontakty, vh\u013ead do vysokej politiky a\u00a0l\u00e1sku k architekt\u00fare a\u00a0umeniu, \u010dakala na\u0148 skvel\u00e1 dvorsk\u00e1 kari\u00e9ra. Za \u0161tyridsa\u0165 rokov akt\u00edvneho politick\u00e9ho \u017eivota dosiahne absol\u00fatny vrchol, bude ma\u0165 obrovsk\u00fa moc, stane sa pravou rukou cis\u00e1ra, prvoligov\u00fdm zahrani\u010dn\u00fdm diplomatom,\u00a0\u0161pi\u010dkov\u00fdm znalcom pr\u00e1va, bude vies\u0165 \u010desk\u00e9 vojsko v\u00a0bojoch proti Turkom a\u00a0dokonca si siahne a\u017e na po\u013esk\u00fd tr\u00f3n, ke\u010f ho spriaznen\u00e1 po\u013esk\u00e1 \u0161\u013eachta navrhne za kr\u00e1\u013ea. K\u00fdm toto v\u0161etko dosiahne, potrebuje sa o\u017eeni\u0165. Dobre a\u00a0m\u00fadro o\u017eeni\u0165, aby si v\u00fdberom vhodnej man\u017eelky e\u0161te viac posilnil svoje postavenie v\u00a0eur\u00f3pskych aristokratick\u00fdch kruhoch. A\u00a0zabezpe\u010dil potomka, selbstv\u00e4rstandlich!<\/p>\n
<\/p>\n
\u0160tyri svadby a\u00a0jeden pohreb<\/strong><\/p>\nKeby len vo svojich 22 rokoch, ke\u010f k\u00a0olt\u00e1ru priviedol o\u00a0rok star\u0161iu, urodzen\u00fa Katar\u00ednu Brun\u0161vick\u00fa, vedel, \u010do za pat\u00e1lie mu osud v\u00a0tomto smere nadel\u00ed… Man\u017eelstvo, ktor\u00e9 ho nap\u013a\u0148alo a\u00a0uspokojovalo, skon\u010dilo po dvoch rokoch, ke\u010f Katar\u00edna \u00fadajne skonala pri p\u00f4rode ich m\u0155tveho die\u0165a\u0165a. Za druh\u00fa man\u017eelku si vybral e\u0161te urodzenej\u0161iu \u017dofiu z\u00a0dynastie Hohenzollernovcov, dc\u00e9ru vl\u00e1dcu Braniborska, jedn\u00e9ho z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tov v\u00a0Nemecku. Av\u0161ak ani na druh\u00fd pokus nemal na potomka \u0161\u0165astie a po dva a\u00a0pol roku odprevadil ani nie 21-ro\u010dn\u00fa \u017dofiu na ve\u010dnos\u0165. Vil\u00e9m po jej skone prepadol depresi\u00e1m a\u00a014 rokov \u017eil ako smutn\u00fd vdovec, a\u017e k\u00fdm si vo svojich 43 rokoch nevyhliadol \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fa sirotu Annu M\u00e1riu z\u00a0B\u00e1denu, s\u00a0ktorou sa o\u017eenil na z\u00e1mku v\u00a0\u010ceskom Krumlove. Pod\u013ea z\u00e1pisu ro\u017embersk\u00e9ho kronik\u00e1ra sa svadba odohrala \u201es velikou sl\u00e1vou a hojnost\u00ed\u201c. Kronik\u00e1r tie\u017e zaznamenal, \u017ee sa v priebehu nieko\u013ekod\u0148ov\u00fdch osl\u00e1v spakovalo 50 volov, 15 kr\u00e1v, 40 jele\u0148ov, 20 divok\u00fdch prasiat, 780 teliatok, 395 jahniat, 18.120 kaprov, 6.380 pstruhov, 20.680 kusov pernatej zveriny, viac ne\u017e 10.000 \u0161\u0165\u00fak a tis\u00edce \u010fal\u0161\u00edch r\u00fdb a tie\u017e jatern\u00edc, klob\u00e1s, jarab\u00edc, ba\u017eantov, tetrovov, zajacov a slim\u00e1kov. Vypilo sa vy\u0161e 90.000 litrov v\u00edna a\u00a0viac ako 26.000 litrov piva. O p\u00e4\u0165 rokov v\u00a0m\u00e1rnom o\u010dak\u00e1van\u00ed potomka si trojn\u00e1sobn\u00fd vdovec rezignovane pozna\u010dil do z\u00e1pisn\u00edka: \u201eP\u00e1n dal, P\u00e1n vzal, jak se P\u00e1nu l\u00edbilo, tak se stalo, budi\u017e jm\u00e9no P\u00e1n\u011b pochv\u00e1leno.\u201c Ani Anna M\u00e1ria sa nedo\u017eila viac ako 21 rokov. Tri roky po p\u00e4\u0165desiatke Vil\u00e9movi bili svadobn\u00e9 zvony po \u0161tvrt\u00fd raz. Nevesta, 20-ro\u010dn\u00e1 Polyxena z\u00a0Pern\u0161tejna, bola dc\u00e9rou jeho zosnul\u00e9ho priate\u013ea. Nepochybne \u0161lo o\u00a0sob\u00e1\u0161 z rozumu, na ktor\u00fd \u010dakala cel\u00e1 sle\u010dnina schudobnen\u00e1 rodina (jej matka, dev\u00e4\u0165 sestier a\u00a0dvaja bratia), pre Vil\u00e9ma to v\u0161ak bola posledn\u00e1 n\u00e1dej splodi\u0165 dedi\u010da a\u00a0zachova\u0165 rod Ro\u017emberkovcov. Aj t\u00e1to n\u00e1dej zhasla, ke\u010f sa o\u00a0p\u00e4\u0165 rokov na ve\u010dnos\u0165 odobral s\u00e1m p\u00e1n man\u017eel. Tak ve\u013emi t\u00fa\u017eil zomrie\u0165 v\u00a0\u010ceskom Krumlove, ale jeho chorobou vysilen\u00e9 telo u\u017e nebolo schopn\u00e9 prevozu. Kronik\u00e1r zaznamenal, \u017ee trpel \u201ena vodnatelnost a\u00a0souchotiny, toti\u017eto poru\u0161en\u00ed a\u00a0zv\u0159edovatilost plic\u201c. Du\u0161u vypustil vo svojom pra\u017eskom pal\u00e1ci vo veku 57 rokov, po smrti bol na ve\u010dn\u00fd odpo\u010dinok presunut\u00fd do rodinnej kaplnky v Kostole sv\u00e4t\u00e9ho V\u00edta v\u00a0\u010ceskom Krumlove.<\/p>\n
<\/p>\n
Koniec Ro\u017emberkovcov v \u010cech\u00e1ch<\/strong><\/p>\nK\u00fdm Vil\u00e9m priviedol svoju tretiu man\u017eelku do Krumlova, jeho z\u00e1mock\u00e1 rezidencia pre\u0161la rozsiahlymi stavebn\u00fdmi \u00fapravami, vynoven\u00e9 renesan\u010dn\u00e9 komnaty mladoman\u017eelov, reprezenta\u010dn\u00fa s\u00e1lu, sp\u00e1l\u0148u i jed\u00e1le\u0148 vyzdobil dvorn\u00fd maliar Ro\u017emberkovcov Gabriel de Blonde z Holandska. To, \u017ee p\u00e1n z\u00a0Ro\u017emberka m\u00e1 \u201ezvl\u00e1\u0161tn\u00ed libost v\u00a0stav\u011bn\u00ed\u201c, zaznamenal i\u00a0jeho archiv\u00e1r V\u00e1clav B\u0159ezan. \u201ePro\u010de\u017e hrad Krumlov star\u00fd, nepo\u0159\u00e1dn\u00fd, \u00fazk\u00fd, tmav\u00fd a\u00a0nevesel\u00fd, takm\u011b\u0159 ve v\u0161ech m\u00edstech roz\u0161\u00ed\u0159il, p\u0159eformoval, v\u00a0zp\u016fsob vesel\u00fd a\u00a0prostrann\u00fd vystav\u011bti dal, tak\u017ee krom\u011b v\u011b\u017ee star\u00e9 podobenstv\u00ed star\u00e9ho nez\u016fstalo.\u201c<\/p>\n
Vil\u00e9m bol vskutku renesan\u010dn\u00fd mu\u017e s\u00a0obdivuhodn\u00fdm rozh\u013eadom a\u00a0z\u00e1ujmami, mal v\u0161ak neskuto\u010dn\u00fd pech, \u017ee zostal bezdetn\u00fd. Rovnako ako jeho mlad\u0161\u00ed brat Petr Vok, ktor\u00fd sa tak stal posledn\u00fdm p\u00e1nom z Ro\u017emberka. Sl\u00e1vny rod zanikol, p\u00e4\u0165list\u00e1 \u010derven\u00e1 ru\u017ea, ich symbol, uschla…<\/p>\n
<\/p>\n
Medvede pod z\u00e1mkom<\/strong><\/p>\nBol to pr\u00e1ve Vil\u00e9m, ktor\u00fd podporoval rodinn\u00fa legendu, \u017ee Ro\u017emberkovcov sp\u00e1ja pokrvn\u00e9 puto so starobylou r\u00edmskou \u0161\u013eachtickou rodinou Orsini. A\u00a0ke\u010f\u017ee orsa znamen\u00e1 po taliansky medve\u010f, od Vil\u00e9mov\u00fdch d\u00f4b \u017eili na \u010deskokrumlovskom z\u00e1mku medvede. Priamo v medvedej priekope pod hradom sa s\u00a0prest\u00e1vkami chovaj\u00fa od roku 1707 a\u017e dodnes. Dnes sa o\u00a0tridsa\u0165ro\u010dn\u00fa medvediu vdovu M\u00e1riu Ter\u00e9ziu a\u00a0\u0161es\u0165ro\u010dn\u00fdch dorastencov Vil\u00e9ma a\u00a0Polyxenu star\u00e1 Jan M\u00ed\u0161a \u010cern\u00fd, mu\u017e oddan\u00fd medve\u010fom do \u0161piku kost\u00ed. Najsk\u00f4r sa okolo nich ob\u0161mietal ako mal\u00fd chlapec, v\u00a0t\u00edned\u017eersk\u00fdch rokoch chodil k\u00a0medve\u010fom vypom\u00e1ha\u0165 vtedaj\u0161iemu o\u0161etrovate\u013eovi a\u00a0dnes, u\u017e takmer 50 rokov, je hlavn\u00fdm a\u00a0jedin\u00fdm medvediarom na \u010deskokrumlovskom z\u00e1mku. Svojich zverencov nav\u0161tevuje ka\u017ed\u00fd de\u0148, pripravuje im jedlo,\u00a0\u010dist\u00ed v\u00fdbeh a\u00a0zah\u0155\u0148a ich vrel\u00fdmi citmi. K\u00a0o\u0161etrovate\u013eovej suite patr\u00ed aj koc\u00far, ktor\u00e9ho raz ktosi podhodil medve\u010fom do v\u00fdbehu. Jan M\u00ed\u0161a ho zachr\u00e1nil, vylie\u010dil a\u00a0potom zazvonil zvonec a\u00a0rozpr\u00e1vky bol koniec…<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2024\/02\/NA-POHLAD-Egon_Schiele_079-300x242.jpg\")
<\/a>Egon Schiele (1890 – 1918)<\/strong><\/p>\nKto to bol: <\/strong>Jeden z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch rak\u00faskych maliarov, svojr\u00e1zny svoj\u00edm \u017eivotom i\u00a0umeleck\u00fdm rukopisom, ktor\u00fdm sa rad\u00ed medzi predstavite\u013eov expresionizmu.\u00a0\u00a0 <\/strong><\/p>\nJeho stopa v\u00a0\u010ceskom Krumlove: <\/strong>Schiele miloval \u010cesk\u00fd Krumlov a\u00a0zve\u010dnil ho na mno\u017estve obrazov, ako napr\u00edklad No\u010dn\u00fd Krumlov, M\u0155tve mesto, Poh\u013ead na strechy Krumlova \u010di Domy v\u00a0obl\u00faku.<\/p>\n <\/p>\n
\u201eA\u017e umriem, sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r \u013eudia si ma bud\u00fa cti\u0165 a\u00a0obdivova\u0165 moje umenie. Tak ako ma predt\u00fdm hanobili, poh\u0155dali moj\u00edm dielom a\u00a0odmietali ho, bud\u00fa ho mo\u017eno aj velebi\u0165.\u201c Pre\u010do takto sl\u00e1vny rak\u00fasky maliar prehovoril na smrte\u013enej posteli? Odmietala ho spolo\u010dnos\u0165 iba pre\u00a0jeho obrazy? \u201e\u010clovek s\u00a0tak\u00fdmi sklonmi, s\u00a0takou pochybnou poves\u0165ou!\u201c \u0161epk\u00e1vali si Schieleho susedia a\u00a0mysleli t\u00fdm umelcove \u00fadajn\u00e9 perverzn\u00e9 sklony. A\u00a0tie jeho obrazy! Nah\u00e9 \u017eensk\u00e9 tel\u00e1, hranat\u00e9, akoby vystrihnut\u00e9 z\u00a0plechu, skr\u00faten\u00e9, zdeformovan\u00e9, skriven\u00e9 postavy, nahota bez \u0161krup\u00fa\u013e, otvoren\u00e1 a\u017e agres\u00edvna, obsc\u00e9nne polohy! Ale ani Schieleho obrazy starobyl\u00e9ho Krumlova s jeho pitoreskn\u00fdmi dom\u010dekmi a strechami natla\u010den\u00fdmi na seba ako lastovi\u010die hniezda sa miestnym obyvate\u013eom nep\u00e1\u010dili. Tak sa predsa obrazy nema\u013euj\u00fa, m\u00e1lokto bol ochotn\u00fd zaplati\u0165 sto kor\u00fan, ktor\u00e9 maliar po\u017eadoval za svoje krumlovsk\u00e9 pl\u00e1tna.<\/p>\n
Z \u010cesk\u00e9ho Krumlova poch\u00e1dzala Schieleho matka Marie Soukupov\u00e1 a Egon meste\u010dko nav\u0161tevoval od detstva. V\u00a0Krumlove tr\u00e1vieval letn\u00e9 pr\u00e1zdniny e\u0161te aj po\u010das viedensk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed. Svoj prv\u00fd obraz in\u0161pirovan\u00fd \u010cesk\u00fdm Krumlovom, Bud\u011bjovick\u00e1 br\u00e1na na Latr\u00e1ne, vytvoril ako 16-ro\u010dn\u00fd. R\u00e1d ma\u013eoval panor\u00e1mu mesta a jeho terasovit\u00e9 dom\u010deky z renesan\u010dnej z\u00e1mockej ve\u017ee, na jej vyhliadku sa dalo (a dodnes d\u00e1) dosta\u0165 po 160 schodoch, ale ten n\u00e1dhern\u00fd poh\u013ead akoby oto\u010dnou kamerou na \u201emesto na modrej rieke\u201c stoj\u00ed za to. Schiele a\u00a0jeho kump\u00e1ni si chodili povyrazi\u0165 do kaviarne Fink na rohu Latr\u00e1nu a\u00a0Pivovarskej ulice. Boli hlu\u010dn\u00ed a\u00a0mali poves\u0165 v\u00fdtr\u017en\u00edkov, Schiele s\u00a0nohami vylo\u017een\u00fdmi na stole pokrikoval na diev\u010dat\u00e1 a\u00a0na pivn\u00e9 t\u00e1cky kreslil \u201ehanbat\u00e9\u201c obr\u00e1zky, pri poh\u013eade na ktor\u00e9 by nejedna d\u00e1ma upadla do mdl\u00f4b…<\/p>\n
<\/p>\n
\u013dudia tu nevedia, \u010do \u010dinia<\/strong><\/p>\nV\u00a0roku 1911 Schiele priviedol do Krumlova svoju 17-ro\u010dn\u00fa ry\u0161av\u00fa milenku Wally Neu\u017eilov\u00fa (modelku maliara Gustava Klimta), s\u00a0ktorou sa nas\u0165ahoval do mal\u00e9ho z\u00e1hradn\u00e9ho dom\u010deka na brehu Vltavy. \u201eTak\u017ee som bol v\u00a0Krumlove,\u201c p\u00edsal priate\u013eom, \u201eh\u013eadal som miesta na b\u00fdvanie i\u00a0na pr\u00e1cu a\u00a0vid\u00edte, na\u0161iel som to najkraj\u0161ie, budem v\u00e1m rozpr\u00e1va\u0165 a\u00a0zasa rozpr\u00e1va\u0165 o\u00a0svojej bud\u00facej z\u00e1hrade s\u00a0tulip\u00e1nmi, o\u00a0svojom dom\u010deku na teras\u00e1ch – pr\u00ed\u010fte!\u201c Schiele ma\u013eoval Wally nah\u00fa vonku v\u00a0z\u00e1hrade, ale e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie pob\u00farenie vyvolala jeho s\u00e9ria obrazov polonah\u00fdch mlad\u00fdch diev\u010dat. Ich erotick\u00fd n\u00e1boj \u0161okoval ka\u017ed\u00e9ho, kto obrazy zahliadol \u010do len pri\u017em\u00faren\u00fdm okom. Za \u201eobsc\u00e9nne\u201c diela ho zatkli a poloakt neplnolet\u00e9ho diev\u010da\u0165a sudca na pojedn\u00e1van\u00ed symbolicky sp\u00e1lil. Dokonca ho ob\u017ealovali aj z\u00a0\u00fanosu a\u00a0zn\u00e1silnenia p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho diev\u010da\u0165a (udal ho jej otec), za \u010do mu hrozilo dvadsa\u0165ro\u010dn\u00e9 v\u00e4zenie. Toto obvinenie v\u0161ak nesk\u00f4r stiahli. Schiele musel s\u00a0Wally napokon z\u00a0Krumlova ujs\u0165. Verejn\u00fd lyn\u010d, ktor\u00fd rozp\u00fatali jeho obr\u00e1zky a\u00a0neviazan\u00fd \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl, sa u\u017e nedal znies\u0165. Nesk\u00f4r nap\u00edsal: \u201eNechcem myslie\u0165 na Krumlov, tak r\u00e1d m\u00e1m to mesta, ale \u013eudia tam nevedia, \u010do \u010dinia.\u201c<\/p>\n
V\u00a0roku 1915 sa o\u017eenil s\u00a0Edith Harms a\u00a0modelke Wally, ktor\u00e1 stato\u010dne st\u00e1la po jeho boku, ke\u010f \u0161iel z\u00a0jedn\u00e9ho \u0161kand\u00e1lu do druh\u00e9ho, to iba sucho ozn\u00e1mil. To v\u0161ak neznamenalo, \u017ee by sa jej vzdal – chcel \u017ei\u0165 s\u00a0oboma \u017eenami,\u00a0dokonca Wally podp\u00edsal dokument, v\u00a0ktorom sa zav\u00e4zuje, \u017ee s\u00a0\u0148ou ka\u017edoro\u010dne str\u00e1vi nieko\u013ekot\u00fd\u017edenn\u00fa dovolenku. Ni\u010d z\u00a0toho sa napokon neudialo. Dvadsa\u0165osemro\u010dn\u00fd Schiele i jeho \u017eena, ktor\u00e1 bola v\u00a0\u0161iestom mesiaci tehotenstva, zomreli na \u0161panielsku chr\u00edpku. Wally ako dobrovo\u013en\u00ed\u010dka \u010cerven\u00e9ho kr\u00ed\u017ea skonala rok predt\u00fdm vo vojenskom lazarete. Mala iba 23 rokov.<\/p>\n
<\/p>\n
Schieleho a Seidlov Krumlov\u00a0 <\/strong><\/p>\nAj ke\u010f bol Schiele o\u00a030 rokov mlad\u0161\u00ed ako Josef Seidel, predsa t\u00edto dvaja umelci \u017eili v\u00a0\u010ceskom Krumlove v\u00a0jednom \u010dase. \u010ci sa niekde stretli, mo\u017eno iba \u0161pekulova\u0165, ist\u00e9 v\u0161ak je, \u017ee Seidel portr\u00e9toval Schieleho sestru Melanie. Jej \u00a0fotografia sa zachovala a\u00a0vis\u00ed v\u00a0Egon Schiele Art Centre, ktor\u00e9 vystavuje aj kolekciu Seidelov\u00fdch fotografi\u00ed s n\u00e1zvom Krumlov za \u010dias Schieleho. Je to ako prenies\u0165 maliarove obrazy \u010cesk\u00e9ho Krumlova do reality, fotograf na svojich z\u00e1beroch zachyt\u00e1va presne tie ist\u00e9 objekty, domy, v\u00fdh\u013eady, ktor\u00e9 Schiele ma\u013eoval: kaviare\u0148 Fink na Latr\u00e1ne, krumlovsk\u00fd mlyn, jeden z\u00a0najstar\u0161\u00edch maliarov\u00fdch mot\u00edvov, Hlavn\u00e9 n\u00e1mestie s\u00a0hotelom Zlat\u00fd and\u011bl, kde Schiele viackr\u00e1t b\u00fdval.<\/p>\n
\u00dastredn\u00fdm mot\u00edvom Egon Schiele Art Centra je expoz\u00edcia o\u00a0maliarovom \u017eivote a\u00a0diele, jeho kresby, grafiky, listy, fotografie a r\u00f4zne dokumenty a in\u0161tal\u00e1cie pribli\u017euj\u00fa Schieleho osobnos\u0165 a\u00a0\u010das str\u00e1ven\u00fd v\u00a0\u010ceskom Krumlove. Z\u00e1hradn\u00fd dom\u010dek v\u00a0kvetinov\u00fdch teras\u00e1ch, v\u00a0ktorom Schiele kreslil \u201ehanbat\u00e9\u201c obr\u00e1zky, sa zachoval ako Ateli\u00e9r Egona Schieleho. Nav\u0161t\u00edvi\u0165 ho najm\u00e4 v\u00a0lete je idylka na poh\u013eadanie, d\u00e1 sa nahliadnu\u0165 priamo do umelcovho apartm\u00e1nu, kde tvoril, ale aj posedie\u0165 si na terase \u010di pl\u00e1vaj\u00facom m\u00f3le priamo na rieke Vltava.<\/p>\n
<\/p>\n
Pre v\u0161etky deti sveta<\/strong><\/p>\nKl\u00e1\u0161torn\u00fd komplex minoritov v\u00a0\u010ceskom Krumlove o\u017eil ako v\u00a0rozpr\u00e1vke. V\u00a0cel\u00e1ch a\u00a0na chodb\u00e1ch, kde kedysi \u017eili sestry reho\u013en\u00e9ho r\u00e1du Klarisiek, dnes visia roztomil\u00e9 obrazy od popredn\u00fdch svetov\u00fdch ilustr\u00e1torov detsk\u00fdch kni\u017eiek. Ide o\u00a0v\u00fdnimo\u010dn\u00fa zbierku, ak\u00e1 obstoj\u00ed aj v\u00a0eur\u00f3pskom kontexte. Krumlovsk\u00e1 3+ gal\u00e9ria m\u00e1 na svojom konte celkovo 600 origin\u00e1lov kni\u017en\u00fdch ilustr\u00e1ci\u00ed od 30 autorov zo 16 kraj\u00edn sveta, medzi in\u00fdmi aj diela zn\u00e1mej \u010deskej ilustr\u00e1torky Vlasty Bar\u00e1nkovej, autorky trojice medved\u00edch muzikantov Bim, Bam a\u00a0Bum alebo v\u00fdtvarn\u00edka Jindra \u010capka,\u00a0ktor\u00fd naposledy ilustroval kni\u017eku pre deti Zde\u0148ka Sv\u011br\u00e1ka \u010certi nejsou. V\u00a0gal\u00e9rii to \u017eije aj r\u00f4znymi sprievodn\u00fdmi programami, tvoriv\u00fdmi diel\u0148ami a\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi aktivitami, pri ktor\u00fdch sa zabavia nielen deti, ale aj ich rodi\u010dia.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n
foto Wikidemia\u00a0 Commons<\/p>\n
<\/p>\n
\u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Mesto na modrej rieke – tak nazval \u010cesk\u00fd Krumlov sl\u00e1vny maliar Egon Schiele, ktor\u00e9ho mama sa narodila v\u00a0tomto meste. Karel \u010capek zasa pripodob\u0148uje \u010cesk\u00fd Krumlov ku\u00a0stredovekej talianskej Siene, \u201evlastn\u011b cel\u00e9 to m\u011bsto je jedin\u00e1 historick\u00e1 pam\u00e1tka, kam se vrtne\u0161, vid\u00ed\u0161 samou malebnost a starod\u00e1vnost a historickou sl\u00e1vu\u201c. O krumlovskej z\u00e1mockej ve\u017ei, dominante mesta, sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12124,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,11],"tags":[],"class_list":["post-12118","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2024","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12118","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12118"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12118\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12123,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12118\/revisions\/12123"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12124"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12118"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12118"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12118"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2024\/02\/NA-POHLAD-Seidel01.jpg\")
<\/a>Josef Seidel (1859 – 1935) <\/strong><\/p>\n