{"id":12151,"date":"2024-02-14T22:44:25","date_gmt":"2024-02-14T20:44:25","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12151"},"modified":"2024-02-14T22:44:25","modified_gmt":"2024-02-14T20:44:25","slug":"maurice-a-katia-krafft-sopecni-bezci","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/maurice-a-katia-krafft-sopecni-bezci\/","title":{"rendered":"Maurice a\u00a0Katia Krafft – Sope\u010dn\u00ed be\u017eci"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u201eD\u00e1vam prednos\u0165 kr\u00e1tkemu, ale intenz\u00edvnemu \u017eivotu pred t\u00fdm dlh\u00fdm, monot\u00f3nnym,\u201c odpovedal Maurice v\u017edy, ke\u010f sa \u013eudia pozastavovali nad odvahou, s\u00a0akou sa aj so svojou \u017eenou\u00a0Katiou vyd\u00e1vali na nebezpe\u010dn\u00e9 vulkanick\u00e9 exped\u00edcie. \u201eChcem sa dosta\u0165 \u010do najbli\u017e\u0161ie, a\u017e do \u00fatrob sopky. Raz ma to zabije, ale to ma v\u00f4bec netr\u00e1pi.\u201c To \u201eraz\u201c pri\u0161lo mo\u017eno sk\u00f4r, ako \u00a0si mysleli. Vulkanol\u00f3govia Maurice a\u00a0Katia Krafft \u017eili spolu, pracovali spolu a aj zomreli spolu. Lebo ako sa hovor\u00ed v dokumente Erupcia l\u00e1sky, sam\u00fdm sa im mohlo o\u00a0sopk\u00e1ch iba zda\u0165, spolu sa v\u0161ak ich mohli dotkn\u00fa\u0165… <\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Pr\u00fady \u017eeravej l\u00e1vy vybuchuj\u00fa do vzduchu s\u00a0takou brut\u00e1lnou silou, a\u017e to vyzer\u00e1 na Vojnu svetov. Ohnivo\u010derven\u00e9 jedovat\u00e9 jazyky sa plazia po zemi, preplietaj\u00fa sa jeden do druh\u00e9ho, bubl\u00fa a\u00a0klokoc\u00fa ako v\u00a0kotle diabla. Kr\u00fatia sa, trhaj\u00fa a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed zasa zlievaj\u00fa, po\u017eieraj\u00fa sami seba alebo znenazdajky vyvrhn\u00fa svoje \u010derven\u00e9 \u00fatroby ako pekeln\u00e9 hady vyvliekaj\u00face sa zo svojich \u010diernych ko\u017e\u00ed. Nasleduj\u00fa mraky siv\u00e9ho popola, mega k\u00fadoly \u017eerav\u00e9ho vzduchu, pripom\u00ednaj\u00face v\u00fdbuchy at\u00f3movej bomby. A\u00a0pred t\u00fdmto strhuj\u00facim divadlom ako z\u00a0Danteho pekla poskakuj\u00fa dve postavi\u010dky od hlavy po p\u00e4ty oble\u010den\u00e9 v\u00a0oh\u0148ovzdorn\u00fdch skafandroch, strieborn\u00e9 mu\u0161ky na pozad\u00ed horiacej oblohy. \u201eAkon\u00e1hle raz uvid\u00edte erupciu, nem\u00f4\u017eete bez nej \u017ei\u0165. Ten pocit neby\u0165 ni\u010d popri t\u00fdchto neskrotn\u00fdch \u017eivloch…\u201c sna\u017e\u00ed sa slovami op\u00edsa\u0165 neop\u00edsate\u013en\u00e9 ona. \u201eNa\u0161e \u017eivoty s\u00fa len mrknut\u00edm oka v\u00a0porovnan\u00ed so \u017eivotom sopky,\u201c zam\u00fd\u0161\u013ea sa on. On, Maurice Krafft, robustn\u00fd mu\u017e, tak trochu macko, sympa\u0165\u00e1k s dobr\u00e1ckym v\u00fdrazom v\u00a0tv\u00e1ri. Ke\u010f z\u00a0ruk\u00e1va ako\u017ee len tak ledabolo s\u00faka svoje sope\u010dn\u00e9 dobrodru\u017estv\u00e1, akoby hovoril o\u00a0be\u017enom nede\u013enom obede, m\u00e1li\u010dko sa naparuje, je si vedom\u00fd, \u017ee publikum hlt\u00e1 ka\u017ed\u00e9 jeho slovo, tak trochu to na\u0148 hr\u00e1, ale je v\u00a0tom dobr\u00fd, kamery ho miluj\u00fa. Strih – Maurice faj\u010d\u00ed fajku, pomaly bafk\u00e1, sediac na kope zbalen\u00fdch \u0161kat\u00fa\u013e, na tv\u00e1ri bohorovn\u00fd v\u00fdraz… Katia je subt\u00edlna, krehk\u00e1 ako vt\u00e1\u010da. Kr\u00e1tke vlasy, \u0161t\u00edhla postava, chlap\u010densk\u00fd v\u00fdraz v\u00a0tv\u00e1ri, ale iba dokia\u013e sa nezasmeje, vtedy v\u00a0nej o\u017e\u00edva pekn\u00e1 \u017eena. Ak nie s\u00fa nas\u00fakan\u00ed do nehor\u013eav\u00fdch strieborn\u00fdch oblekov, pripom\u00ednaj\u00fa oby\u010dajn\u00fdch turistov na hor\u00e1ch. Obaja nosia na hlave \u010derven\u00e9 pleten\u00e9 \u010diapky. Ale zosynchronizovan\u00ed musia by\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch smeroch svojho bytia, za jednu chybu, ktor\u00fa by urobil ktor\u00fdko\u013evek z\u00a0nich, by zaplatili obaja. Kde sa zobrali t\u00edto dvaja? Ako sa m\u00f4\u017eu narodi\u0165 na jednom mieste, v\u00a0jednom \u010dase dve \u013eudsk\u00e9 bytosti s takou neobvyklou v\u00e1\u0161\u0148ou?<\/p>\n

 <\/p>\n

Je to kr\u00e1sa vidie\u0165 tiec\u0165 l\u00e1vu <\/strong><\/p>\n

Viacer\u00e9 \u010dasti ich pr\u00edbehu sa stratili v\u00a0\u010dase. Ako sa spoznali? Mo\u017eno mali rande naslepo, dvaja \u0161tudenti na univerzite v\u00a0\u0160trasburgu, obaja z\u00a0mal\u00fdch alsask\u00fdch meste\u010diek, vzdialen\u00fdch od seba sotva 20 kilometrov. Katia bola star\u0161ia, narodila sa v\u00a0apr\u00edli roku 1942 ako Catherine Conrad, Maurice o\u00a0\u0161tyri roky nesk\u00f4r, teda u\u017e po vojne. Katia mala prudk\u00fa, rebelsk\u00fa povahu, ktor\u00fa bolo treba pod\u013ea mienky rodi\u010dov uzemni\u0165, a\u00a0tak ju na p\u00e1r rokov \u0161upli do cirkevnej \u0161koly. Na univerzite v\u00a0\u0160trasburgu \u0161tudovala fyziku a\u00a0geoch\u00e9miu, Maurice geol\u00f3giu. Obom u\u010darovali sopky. Mauriceovi u\u017e ako sedemro\u010dn\u00e9mu – po\u010das rodinn\u00e9ho v\u00fdletu na juh Talianska, ke\u010f s\u00a0otvoren\u00fdmi \u00fastami pozoroval soptiacu Stromboli. Jeho rodi\u010dia boli lek\u00e1ri, otec svoju l\u00e1sku k\u00a0pr\u00edrode pren\u00e1\u0161al na syna, v Mauriceovom detstve sa to len tak hem\u017eilo dinosaurami a trilobitmi. Ke\u010f mal p\u00e4tn\u00e1s\u0165, hrdo vst\u00fapil do franc\u00fazskej geologickej spolo\u010dnosti. Katia za svoju \u201einicia\u010dn\u00fa\u201c sopku zvolila Etnu, ku ktorej ju rodi\u010dia zobrali na v\u00fdlet. \u201eTento svet kame\u0148ov, tento miner\u00e1lny svet,\u201c ako nap\u00edsala nesk\u00f4r, potvrdil v\u0161etko, \u010do o\u00a0sopk\u00e1ch v\u00e1\u0161nivo \u010d\u00edtala odmala: \u201eJe to kr\u00e1sa vidie\u0165 za tmy tiec\u0165 l\u00e1vu…\u201c<\/p>\n

Na univerzite, u\u017e ako p\u00e1r, pre\u017e\u00edvali revolu\u010dn\u00e9 \u010dasy, protesty a\u00a0manifest\u00e1cie proti vojne, v\u00a0telev\u00edzii sledovali z\u00e1bery, ako Ameri\u010dania bombarduj\u00fa Vietnam, b\u00fdval\u00fa franc\u00fazsku kol\u00f3niu. \u010c\u00edm viac tak\u00fdchto z\u00e1berov, t\u00fdm menej n\u00e1s zauj\u00edma tento svet, hovorili si. Pod\u013ea Mauricea sa obr\u00e1tili k\u00a0vulkanol\u00f3gii, lebo boli sklaman\u00ed z\u00a0\u013eudskosti. \u201eA\u00a0preto\u017ee sopka je v\u00e4\u010d\u0161ia ako \u010dlovek, c\u00edtili sme, \u017ee to je to, \u010do potrebujeme. Nie\u010do mimo \u013eudsk\u00e9 ch\u00e1panie.\u201c<\/p>\n

Vzali sa na malom obrade v\u00a0auguste roku 1970, ale u\u017e dva roky predt\u00fdm podnikli svoju prv\u00fa v\u00fdskumn\u00fa exped\u00edciu vo\u00a0dvojici na Island. Darovan\u00fd citro\u00ebn cestoval s nimi, ale to auto bolo asi prekliate, vraj sa im tam 27-kr\u00e1t pokazilo, a\u017e ho nechali napospas osudu. Druh\u00fa nepr\u00edjemnos\u0165 si Maurice zapr\u00ed\u010dinil s\u00e1m, ke\u010f si obaril nohu v \u017eriedle\u00a0s\u00a0teplotou 140 \u00b0C – ko\u017ea na u\u0161kvarenom mieste sa mu \u0161\u00fapala ako cibu\u013ea. On to v\u0161ak hrdinsky nazval \u201ekrstom vulkanol\u00f3ga\u201c a\u00a0pokra\u010doval v pr\u00e1ci. Na svadobn\u00fa cestu sa vybrali na Santorini, ostrov b\u00e1jnej Atlant\u00eddy, v\u00a0dokumente ich vid\u00edme, ako prudk\u00fd ter\u00e9n zvl\u00e1daj\u00fa aj s\u00a0dom\u00e1cimi pohoni\u010dmi na ko\u0148och, obaja s\u00a0fotoapar\u00e1tmi na krku, Katia v\u00a0tri\u010dku bez ruk\u00e1vov, odha\u013euj\u00facom jej \u0161t\u00edhle op\u00e1len\u00e9 pa\u017ee. Na Islande nafotili a\u00a0nafilmovali kopec materi\u00e1lu oh\u013eadom sopiek, aby zistili, \u017ee dychtiv\u00e9 publikum si tieto z\u00e1bery bez probl\u00e9mov n\u00e1jdu – \u013eud\u00ed sope\u010dn\u00e9 erupcie fascinovali, m\u00e1lokedy nie\u010do podobn\u00e9 videli. V jednom z\u00a0ich prv\u00fdch filmov s\u00a0n\u00e1zvom Cap sur l‘ aventure ich pozorujeme zamaskovan\u00fdch v\u00a0nehor\u013eav\u00fdch oblekoch. \u201eNie, to nie je \u017eiadne sci-fi,\u201c hovor\u00ed hlas moder\u00e1tora vo filme, \u201es\u00fa to len dvaja mlad\u00ed vulkanol\u00f3govia tancuj\u00faci na okraji sopky. Katia a\u00a0Maurice Krafft.\u201c E\u0161te o\u00a0nich budeme po\u010du\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Neriskujeme, nie sme idioti! <\/strong><\/p>\n

Ke\u010f Katia a\u00a0Maurice za\u010dali v\u00a070. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia filmova\u0165 sope\u010dn\u00e9 erupcie, vulkanol\u00f3gia ako vedeck\u00fd odbor sa e\u0161te len zviechala z\u00a0detsk\u00fdch plienok. O\u00a0sopk\u00e1ch sa toho vedelo m\u00e1lo, ale pr\u00e1ve v\u00a0tom \u010dase do\u0161lo v\u00a0odborn\u00fdch kruhoch ku\u00a0v\u0161eobecnej akcept\u00e1cii te\u00f3rie plat\u0148ovej tektoniky, ktor\u00e1 pre vulkanol\u00f3giu znamenala tak\u00fa revol\u00faciu ako pre genetiku objav DNA. Laicky pribl\u00ed\u017eme, o\u00a0\u010do ide: predstavme si na\u0161u zemegu\u013eu obalen\u00fa v\u00a0akomsi pl\u00e1\u0161ti (litosf\u00e9ra), ktor\u00fd v\u0161ak nie je jednoliaty, ale na mnoh\u00fdch miestach akoby roztrhan\u00fd. Tam, kde jednotliv\u00e9 \u010dasti t\u00fdchto rozp\u00e1ran\u00fdch \u0161vov na seba nar\u00e1\u017eaj\u00fa, alebo pr\u00e1ve naopak, od\u010fa\u013euj\u00fa sa (preto\u017ee cel\u00fd tento obal e\u0161te akoby pl\u00e1val na vrstve nach\u00e1dzaj\u00facej sa pod n\u00edm), tak v\u00a0t\u00fdch miestach vznikaj\u00fa sopky, resp. r\u00f4zne geologick\u00e9 fenom\u00e9ny: zemetrasenia a\u00a0sope\u010dn\u00e1 \u010dinnos\u0165.<\/p>\n

Katia a\u00a0Maurice neboli \u017eiadni amat\u00e9rski geol\u00f3govia \u010di dobrodru\u017en\u00ed film\u00e1ri, ale erudovan\u00ed v\u00fdskumn\u00edci. Katia, napr\u00edklad, na sopk\u00e1ch zbierala r\u00f4zne vzorky l\u00e1vy a\u00a0vyvinula aj prenosn\u00fd pr\u00edstroj na anal\u00fdzu sope\u010dn\u00fdch plynov, \u010do mohlo podpori\u0165 te\u00f3riu, \u017ee erupcie sa daj\u00fa do ur\u010ditej miery predv\u00edda\u0165 pr\u00e1ve na z\u00e1klade rozboru zlo\u017eenia t\u00fdchto plynov. Vo filme ju viackr\u00e1t vid\u00edme, ako sa skl\u00e1\u0148a nad\u00a0mikroskopom a\u00a0\u0161tuduje nazbieran\u00e9 exempl\u00e1re, alebo si niekde v\u00a0sope\u010dnej krajine \u201e\u0161teluje\u201c seizmograf, mal\u00fa skrinku, ktor\u00e1 zaznamen\u00e1va a\u00a0meria pohyby zeme a\u00a0otrasy p\u00f4dy sp\u00f4soben\u00e9 seizmick\u00fdmi vlnami. Jej fotografie a\u00a0Mauriceove filmy, ale tie\u017e hodnovern\u00e9 opisy erup\u010dn\u00fdch javov, poskytovali cenn\u00e9 inform\u00e1cie \u010fal\u0161\u00edm vulkanol\u00f3gom, s\u00a0ktor\u00fdmi sa Krafftovci delili o\u00a0osobn\u00e9 sk\u00fasenosti a\u00a0poznatky potrebn\u00e9 na pochopenie sope\u010dn\u00fdch javov. Ale najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie pre ich v\u00fdskum bolo by\u0165 fyzicky na miestach vulkanick\u00fdch v\u00fdbuchov. Keby \u017eili dnes, Maurice by bol ur\u010dite nad\u0161en\u00fd z\u00a0technol\u00f3gie dronov, ale zrejme by sa sotva aj pri tak\u00fdchto vymo\u017eenostiach vzal svojej posadnutosti vidie\u0165 soptiace hory na vlastn\u00e9 o\u010di. V\u00a0\u010dasoch bez existencie mobiln\u00fdch telef\u00f3nov a\u00a0GPS zariaden\u00ed si Krafftovci museli vybudova\u0165 sie\u0165 spo\u013eahliv\u00fdch kontaktov, \u013eud\u00ed, ktor\u00ed im, akon\u00e1hle niekde za\u010dala rachoti\u0165 sopka, dali vedie\u0165. Zvy\u010dajne telegraficky. V\u010faka tomu \u010dasto b\u00fdvali na mieste v\u00fdbuchov ako jedni z prv\u00fdch: v Taliansku, Indon\u00e9zii \u010di Afrike, na Islande, Alja\u0161ke, ostrove R\u00e9union, Havaji, Novom Z\u00e9lande… K\u00a0besniacim sopk\u00e1m sa pribli\u017eovali pekelne bl\u00edzko, boli tam, kde sa dala c\u00edti\u0165 \u201ekrv zeme\u201c, horiace vrchy a\u00a0\u017eiariv\u00fa te\u010d\u00facu l\u00e1vu mali na dosah ruky. \u201eNejde o\u00a0to, \u017ee by som koketovala so smr\u0165ou. Ale v\u00a0t\u00fa chv\u00ed\u013eu mi je to \u00faplne jedno. Fascin\u00e1cia nebezpe\u010denstvom? Mo\u017eno.\u201c Maurice sa v\u0161ak v\u017edy br\u00e1nil: \u201eJe to vec vypo\u010d\u00edtate\u013en\u00e9ho rizika,\u201c zvykol hovori\u0165, av\u0161ak s\u00a0d\u00f4vetkom, \u017ee \u0161tudova\u0165 sopky zbl\u00edzka je nevyhnutnou s\u00fa\u010das\u0165ou ich v\u00fdskumu. Bez toho to nejde. Obaja uprednost\u0148ovali bezprostredn\u00fa sk\u00fasenos\u0165, potrebu by\u0165 priamo v\u00a0\u00fatrob\u00e1ch sopky a\u00a0c\u00edti\u0165 jej \u017eerav\u00fd dych namiesto v\u00fdpo\u010dtov \u010di experimentov v\u00a0bezpe\u010d\u00ed izolovan\u00e9ho laborat\u00f3ria… \u201eKeby sa dalo \u017eivi\u0165 kame\u0148mi, do civiliz\u00e1cie sa v\u00f4bec nevr\u00e1tim,\u201c hovor\u00ed vo filme.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Zjazdi\u0165 l\u00e1vu ako te\u010d\u00facu rieku<\/strong><\/p>\n

Uvedomovali si, \u017ee robia nebezpe\u010dn\u00fa pr\u00e1cu. Preto sa vopred dohodli, \u017ee nikdy nebud\u00fa ma\u0165 deti. O\u00a0ich s\u00fakromnom \u017eivote dokument Erupcia l\u00e1sky toho ve\u013ea neprezr\u00e1dza, akur\u00e1t Maurice pred kamerami v\u00a0nejakej telev\u00edznej diskusii so smiechom pritak\u00e1va, \u00e1no, ich vz\u0165ah b\u00fdva v\u00fdbu\u0161n\u00fd, v\u00a0inom z\u00e1bere sa Katia jemne dot\u00fdka man\u017eelovho ramena a\u00a0ke\u010f sa moder\u00e1tor sp\u00fdta, o\u00a0\u010dom sa v\u00a0ter\u00e9ne najviac rozpr\u00e1vaj\u00fa, Maurice pobavene odpoved\u00e1, \u017ee Katia cel\u00fd \u010das hovor\u00ed o\u00a0jedle. V\u00a0inej filmovej sekvencii ho pobavene sledujeme, ako na tlej\u00facej l\u00e1ve pra\u017e\u00ed na panvici volsk\u00e9 ok\u00e1. Pri tak\u00fdchto z\u00e1beroch \u010dloveku napadne: \u00f3, ak\u00e1 vzru\u0161uj\u00faca vie by\u0165 veda! A\u00a0Krafftovci s\u00fa toho \u017eiv\u00fdm d\u00f4kazom. \u00c1no, vzru\u0161uj\u00faca, dobrodru\u017en\u00e1, ale aj nebezpe\u010dn\u00e1. A\u00a0tie\u017e sladko romantick\u00e1. \u201eJa, Katia a\u00a0sopky – to je milostn\u00fd pr\u00edbeh,\u201c hovor\u00ed Maurice. On sa \u017eenie a viac riskuje, ona je rozv\u00e1\u017enej\u0161ia, kamera ju zachyt\u00e1va, ako jemne kladivkom sk\u00fama pyroklastick\u00e9 sedimenty \u010di ako opatrne dv\u00edha zo zeme v\u00a0l\u00e1ve zabalzamovan\u00e9 vt\u00e1\u010da a ticho si ho obzer\u00e1. Maurice je do v\u0161etk\u00e9ho viac hrhr, ako ke\u010f sa rozhodne e\u0161te s\u00a0jedn\u00fdm kolegom na \u010dlne prepl\u00e1va\u0165 Kawah Ijen, tyrkysovo modr\u00e9 jazero v\u00a0kr\u00e1teri sopky Ijen na indon\u00e9zskej J\u00e1ve, pln\u00e9 smrtiaceho roztoku kyseliny s\u00edrovej. Katia je na\u0161tvan\u00e1, nerv\u00f3zne ma\u0161\u00edruje hore-dole po brehu, Maurice ju chl\u00e1chol\u00ed, aby nez\u00farila, ve\u010f k\u00fapili vo v\u00fdpredaji najlacnej\u0161\u00ed \u010dln, nie sme predsa idioti, nebudeme na tom trati\u0165… Bl\u00e1zniv\u00e1 exped\u00edcia v\u0161ak skon\u010d\u00ed tak r\u00fdchlo, ako za\u010dala, preto\u017ee ke\u010f chlapi uveleben\u00ed v\u00a0\u010dlne spustia do vody mal\u00fa sondu na oce\u013eovom lane, kyselina behom nieko\u013ek\u00fdch sek\u00fand lanko doslova zo\u017eerie. Iba trochu zasy\u010d\u00ed a\u00a0je po \u0148om…\u00a0O\u00a0\u010fal\u0161om \u201en\u00e1pade za mili\u00f3n\u201c Maurice r\u00e1d hovoril na po\u010dkanie ka\u017ed\u00e9mu, kto prejavil z\u00e1ujem. Jeho snom bolo raz na kanoe splavi\u0165 pereje hor\u00facej l\u00e1vy. \u201eSom si ist\u00fd, \u017ee je to mo\u017en\u00e9,\u201c mudroval. \u201eViete, l\u00e1va m\u00e1 iba tis\u00edc stup\u0148ov!\u201c Pod\u013ea neho na to sta\u010d\u00ed kanoe z tit\u00e1novej zliatiny s\u00a0dnom \u00a0vypodlo\u017een\u00fdm izola\u010dn\u00fdmi tehlami. Spusti\u0165 sa po toku te\u010d\u00facej l\u00e1vy sa chystal na Havaji, kde si Krafftovci k\u00fapili pozemok a\u00a0chceli sa tam \u201ena star\u00e9 kolen\u00e1\u201c pres\u0165ahova\u0165. Katia na tento bl\u00e1zniv\u00fd n\u00e1pad reaguje u\u0161tipa\u010dnou pozn\u00e1mkou: \u201eJa zostanem na brehu a\u00a0urob\u00edm ti posledn\u00e9 fotky.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Nyiragongo a\u00a0<\/strong>Nevado del Ruiz<\/strong><\/p>\n

\u010co hovoria o\u00a0Nyiragongo z\u00e1kladn\u00e9 geologick\u00e9 fakty? \u017de t\u00e1to 3.470 metrov vysok\u00e1 sopka s priemerom kr\u00e1tera cca 2 kilometre a\u00a0h\u013abkou 250 metrov je jedna z\u00a0najakt\u00edvnej\u0161\u00edch v\u00a0Afrike. V\u00a0kr\u00e1teri sa nach\u00e1dza mohutn\u00e9 l\u00e1vov\u00e9 jazero, ktor\u00e9 je v\u00a0permanentnom pohybe. L\u00e1va v\u00a0\u0148om dosahuje teplotu 800 a\u017e 950\u00a0\u00b0C, je nezvy\u010dajne riedka, a\u00a0preto aj vysoko pohybliv\u00e1, m\u00f4\u017ee tiec\u0165 r\u00fdchlos\u0165ou a\u017e do 100 km\/h.<\/p>\n

Maurice a\u00a0Katia nav\u0161t\u00edvili Nyiragongo dvakr\u00e1t. Prv\u00fd raz v\u00a0roku 1973 to bola brnka\u010dka, v mali\u010dkom modrom stane bivakovali ne\u010faleko kr\u00e1tera asi dva t\u00fd\u017edne. Vo filme si Katia pripravuje miesto na pozorovanie hore na plo\u0161ine, pod ktorou sa rozp\u00edna obrovsk\u00e1, vy\u0161e 200- metrov\u00e1 priepas\u0165. V\u00a0trojici e\u0161te s\u00a0jedn\u00fdm vulkanol\u00f3gom sa na lane sp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa dolu, odkia\u013e filmuj\u00fa sope\u010dn\u00e9 \u00fatroby. Ni\u010d nap\u00ednav\u00e9, oby\u010dajn\u00e1 pr\u00e1ca v\u00a0ter\u00e9ne, povedal by Maurice. O\u00a0\u0161tyri roky nesk\u00f4r v\u0161ak ide do tuh\u00e9ho. Naliehav\u00fd telegram Krafftovcom z 10. janu\u00e1ra 1977 oznamuje: \u201eL\u00e1vov\u00e9 jazero z\u00a0Nyiragongo sa rozlialo do okolia. Ohrozen\u00e9 mesto Goma. Stop.\u201c Maurice a\u00a0Katia s\u00fa na mieste najr\u00fdchlej\u0161ie, ako sa d\u00e1. Z\u00a0vrtu\u013en\u00edka pozoruj\u00fa spusto\u0161en\u00fa dedinu, na vlastn\u00e9 o\u010di vidia ni\u010div\u00fa silu sopky, katastrofu, ktor\u00e1 zasiahla \u013eudsk\u00e9 obydlia a\u00a0pochovala asi stovku miestnych obyvate\u013eov. L\u00e1va sa do dediny prihnala za nieko\u013eko min\u00fat r\u00fdchlos\u0165ou 80 km\/h. Bolo r\u00e1no, \u013eudia \u0161li pr\u00e1ve na trh, rozl\u00fa\u010dili sa s\u00a0rodinou ako v ka\u017ed\u00fd robotn\u00fd de\u0148, ale domov sa u\u017e nevr\u00e1tili. \u201eNyiragongo, ktor\u00e9 vyzer\u00e1 tak v\u013e\u00fadne,\u201c smutne poznamenala Katia, \u201esa za p\u00e1r min\u00fat rozlialo ako derav\u00e1 va\u0148a a roz\u0161\u00edrilo smr\u0165 v\u0161ade.\u201c<\/p>\n

Ako to zvy\u010dajne vyzer\u00e1 pred v\u00fdbuchom vulk\u00e1nu op\u00edsal Maurice nesk\u00f4r t\u00fdmito dramatick\u00fdmi vetami: \u201ePred ka\u017edou sope\u010dnou erupciou sa sopka chveje ako chor\u00fd \u010dlovek. Zem sa trasie kv\u00f4li st\u00fapaj\u00facej magme. Tie\u017e bobtn\u00e1, akoby sa vytvoril absces, svahy s\u00fa strm\u0161ie, kr\u00e1tery sa zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00fa. A\u00a0men\u00ed sa i\u00a0dych sopky. St\u00e1va sa zl\u00fdm. Zlo\u017eenie sope\u010dn\u00fdch plynov sa men\u00ed, ich teplota st\u00fapa, sopka akoby sa zmietala v\u00a0hor\u00fa\u010dke.\u201c V\u0161etky tieto pr\u00edznaky pozoruj\u00fa vulkanol\u00f3govia a\u00a0geovedci v\u00a0roku 1985 na sopke Nevado del Ruiz v\u00a0kolumbijsk\u00fdch And\u00e1ch. \u00a0A\u00a0bij\u00fa na poplach. Len\u017ee vl\u00e1dni \u00faradn\u00edci cel\u00fd probl\u00e9m z\u013eah\u010duj\u00fa, evakuova\u0165 tis\u00edce obyvate\u013eov sa im zd\u00e1 pr\u00edli\u0161 n\u00e1kladn\u00e9, v\u00a0oblasti navy\u0161e panuje informa\u010dn\u00fd chaos. T\u00e1to \u013eahostajnos\u0165 sa stane osudnou pre 25.000 obyvate\u013eov, ktor\u00ed na\u0161li smr\u0165 v\u00a0bahenn\u00fdch pr\u00fadoch tryskaj\u00facich zo sopky. Mesto Armero, od sopky vzdialen\u00e9 cca 40 km, bolo doslova pochovan\u00e9 pod 8 metrov hrubou vrstvou lah\u00e1ru, smrtiaceho bahenn\u00e9ho toku tvoren\u00e9ho zo zmesi sope\u010dn\u00e9ho popola, \u00falomkov l\u00e1vy a\u00a0vody. Tieto lah\u00e1rov\u00e9 riavy sa vytvorili, ke\u010f \u017eerav\u00e9 pyroklastick\u00e9 pr\u00fady roztopili snehov\u00fa pokr\u00fdvku na vrchole sopky.<\/p>\n

Svet obleteli desiv\u00e9 z\u00e1bery nehybnej mesa\u010dnej krajiny, zasypanej popolom, ok\u00fdpten\u00e9 lesy, v\u00a0ktor\u00fdch stromy padali ako triesky, \u013eudia so siv\u00fdmi tv\u00e1rami po p\u00e1s \u010di ramen\u00e1 uviaznut\u00ed v\u00a0bahne a mnoh\u00fdm u\u017e nebolo pomoci, posledn\u00e9 smrte\u013en\u00e9 z\u00e1\u0161klby v\u00a0bahne utopen\u00fdch zvierat… \u0160okovan\u00ed z\u00e1chran\u00e1ri sa ako v\u00a0mr\u00e1kot\u00e1ch tmolili po krajine a\u00a0zbierali znetvoren\u00e9 \u013eudsk\u00e9 tel\u00e1, kusy r\u00fak, n\u00f4h. Filmov\u00e1 kamera zachyt\u00e1va Katiu, ako sa pon\u00e1ra takmer po kolen\u00e1 v\u00a0sope\u010dnom bahne, v\u00a0zjazvenej krajine plnej trosiek zr\u00faten\u00fdch domov, mnoh\u00fdm z\u00a0bahna vyt\u0155\u010da len strecha, rozdrven\u00e9 tel\u00e1 odpo\u010d\u00edvaj\u00fa pod n\u00e1nosmi bahna… Z\u00a0h\u013eadiska po\u010dtu obet\u00ed sa v\u00fdbuch sopky Nevado del Ruiz pova\u017euje za druh\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161iu sope\u010dn\u00fa katastrofu 20. storo\u010dia (smutn\u00e9 prvenstvo patr\u00ed erupcii sopky Mont Pel\u00e9e na ostrove Martinik v roku 1902).<\/p>\n

 <\/p>\n

Vancouver! Vancouver! U\u017e je to tu!<\/strong><\/p>\n

N\u00e1sledky podobnej erupcie, ke\u010f namiesto valiacej sa l\u00e1vy zab\u00edjal pyroklastick\u00fd pr\u00fad, teda \u017eerav\u00e9 sope\u010dn\u00e9 mra\u010dno, Krafftovci u\u017e pozorovali o\u00a0p\u00e4\u0165 rokov sk\u00f4r. V\u00a0roku 1980 sa v\u00a0\u0161t\u00e1te Washington (nem\u00fdli\u0165 si s\u00a0mestom Washington) po vy\u0161e sto rokoch prebudila sopka St. Helens (154 km ju\u017ene od Seattlu). N\u00e1sledkom jej desivej erupcie zomrelo 57 \u013eud\u00ed vr\u00e1tane 31-ro\u010dn\u00e9ho vulkanol\u00f3ga Davida Johnstona, priate\u013ea Krafftovcov. David bol rovnak\u00fd bl\u00e1zon do sopiek ako oni, spo\u010diatku \u0161tudoval erupt\u00edvnu hist\u00f3riu vyhasnut\u00fdch sopiek, ale po \u010dase zameral pozornos\u0165 na akt\u00edvne vulk\u00e1ny. Nie raz sa na svojich exped\u00edci\u00e1ch dostal do nebezpe\u010dn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed, ale medzi kolegami si vysl\u00fa\u017eil re\u0161pekt pre hlbok\u00e9 znalosti oboru, nov\u00e1torsk\u00e9 my\u0161lienky a\u00a0obrovsk\u00fa pracovitos\u0165. Na St. Helens dorazil ako ved\u00faci t\u00edmu pobo\u010dky USGS (Americk\u00e1 geologick\u00e1 slu\u017eba) vo Vancouveri. Geol\u00f3govia nepokojn\u00fa St. Helens pozorovali u\u017e dlh\u00e9 t\u00fd\u017edne pred v\u00fdbuchom, David a\u00a0jeho t\u00edm mali na starosti monitorovanie emisi\u00ed jej sope\u010dn\u00fdch plynov. Johnstonove stanovi\u0161te Coldwater II bolo od sopky vzdialen\u00e9 asi 10 km. Pod\u013ea odborn\u00fdch odhadov dos\u0165 \u010faleko na to, aby sa jeho pozorovacia stanica mohla c\u00edti\u0165 v\u00a0bezpe\u010d\u00ed. Maurice v\u00a0dokumente vysvet\u013euje, \u017ee nik nepo\u010d\u00edtal s\u00a0t\u00fdm, \u017ee by sope\u010dn\u00e9 erupcie prekonali viac ako 7 \u010di 8 km (v skuto\u010dnosti mali dosah a\u017e 30 km). Vedeck\u00e9 vysvetlenie, pre\u010do do\u0161lo k\u00a0tak\u00e9mu mas\u00edvnemu v\u00fdbuchu St. Helens, obmedzme na minimum: na severnom \u00fabo\u010d\u00ed sopky sa vytvorila obrovsk\u00e1 zdurenina kv\u00f4li odklonu magmy, ktor\u00e1 sa potom hromadila pod svahom, a\u017e\u00a0dosiahla ve\u013ekos\u0165 vy\u0161e sto metrov. 14. m\u00e1ja sa po kr\u00e1tkom zemetrasen\u00ed zosunul cel\u00fd svah hory a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed k\u00a0oblohe vyrazil mas\u00edvny pyroklastick\u00fd pr\u00fad, ktor\u00fd sa valil priamo na miesto, kde bivakoval David (ten si, mimochodom, pr\u00e1ve v\u00a0to r\u00e1no vymenil slu\u017ebu s\u00a0kolegom). Teplota r\u00fatiaceho sa \u00a0\u0161ed\u00e9ho mra\u010dna dosahovala 360\u00a0\u00b0C a\u00a0jeho r\u00fdchlos\u0165 od po\u010diato\u010dn\u00fdch 350\u00a0km\/h za p\u00e1r min\u00fat dosiahla a\u017e vy\u0161e 1.000\u00a0km\/h, tak\u017ee v\u00a0istom momente prekonala aj r\u00fdchlos\u0165 zvuku. David nemal proti r\u00fatiacemu sa \u017eivlu \u017eiadnu \u0161ancu. Akur\u00e1t e\u0161te do vysiela\u010dky sta\u010dil vykr\u00edknu\u0165 spr\u00e1vu: \u201eVancouver! Vancouver! U\u017e je to tu!\u201c Pyroklastick\u00fd pr\u00fad za nieko\u013eko min\u00fat spusto\u0161il \u00fazemie o\u00a0rozlohe cca 600\u00a0km\u00b2. \u0160tatisticky vyjadren\u00e9: bolo zni\u010den\u00fdch 200\u00a0budov, 47\u00a0mostov, 24\u00a0km \u017eelezn\u00edc a 298\u00a0km ciest, o\u00a0\u017eivot pri\u0161li tis\u00edcky losov a\u00a0in\u00fdch zvierat a\u00a057 \u013eud\u00ed. V\u00fdbuch St. Helens je dodnes pova\u017eovan\u00fd za najni\u010divej\u0161iu sope\u010dn\u00fa erupciu v\u00a0hist\u00f3rii Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. Mno\u017estvo tepelnej energie uvo\u013enenej pri v\u00fdbuchu sa rovnalo pribli\u017ene 1.600 at\u00f3mov\u00fdm bomb\u00e1m zvrhnut\u00fdm na Hiro\u0161imu. Telo Davida Johnstona sa nikdy nena\u0161lo…<\/p>\n

Maurice a\u00a0Katia sa k\u00a0St. Helens dostali hne\u010f na druh\u00fd de\u0148 a\u00a0na mieste zostali tri mesiace. Vtedy u\u017e tu\u0161ili (a\u00a0n\u00e1sledn\u00e1 erupcia sopky Nevado del Ruiz ich v\u00a0tom utvrdila), \u017ee sa v\u00a0bud\u00facnosti chc\u00fa venova\u0165 siv\u00fdm sopk\u00e1m. T\u00fdm vra\u017eedn\u00fdm. \u201eS\u00fa ako bomby so zap\u00e1lenou rozbu\u0161kou, akur\u00e1t d\u013a\u017eka poistky je nezn\u00e1ma,\u201c hovor\u00ed v dokumente Maurice.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Disney+<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u201eD\u00e1vam prednos\u0165 kr\u00e1tkemu, ale intenz\u00edvnemu \u017eivotu pred t\u00fdm dlh\u00fdm, monot\u00f3nnym,\u201c odpovedal Maurice v\u017edy, ke\u010f sa \u013eudia pozastavovali nad odvahou, s\u00a0akou sa aj so svojou \u017eenou\u00a0Katiou vyd\u00e1vali na nebezpe\u010dn\u00e9 vulkanick\u00e9 exped\u00edcie. \u201eChcem sa dosta\u0165 \u010do najbli\u017e\u0161ie, a\u017e do \u00fatrob sopky. Raz ma to zabije, ale to ma v\u00f4bec netr\u00e1pi.\u201c To \u201eraz\u201c pri\u0161lo mo\u017eno sk\u00f4r, ako […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12152,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[128,10],"tags":[],"class_list":["post-12151","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2024","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12151","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12151"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12151\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12155,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12151\/revisions\/12155"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12152"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12151"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12151"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12151"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}