{"id":12215,"date":"2024-03-10T22:21:23","date_gmt":"2024-03-10T20:21:23","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12215"},"modified":"2024-03-10T22:21:23","modified_gmt":"2024-03-10T20:21:23","slug":"dan-buettner-tajomne-modre-zony","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/dan-buettner-tajomne-modre-zony\/","title":{"rendered":"Dan Buettner – Tajomn\u00e9 modr\u00e9 z\u00f3ny"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Pre\u010do sa niektor\u00ed \u013eudia do\u017eij\u00fa magickej stovky? \u010coho sa museli zriec\u0165? Alebo sk\u00fasme sa op\u00fdta\u0165 inak – \u010do maj\u00fa navy\u0161e oproti zvy\u0161ku \u013eudstva? Ako to vlastne, dopekla, robia? Odpovede na tieto ot\u00e1zky h\u013eadaj\u00fa nielen vedci a\u00a0v\u0161akovak\u00ed erudovan\u00ed odborn\u00edci, ale aj Dan Buettner, ktor\u00fd tvrd\u00ed, \u017ee dlhovekos\u0165 nen\u00e1jdeme v\u00a0posil\u0148ovni, ale v\u00a0objat\u00ed rodiny, s\u00a0poh\u00e1rom v\u00edna v\u00a0ruke a\u00a0chutn\u00fdmi sacharidmi na tanieri…<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Mal\u00fd Danny oslavuje narodeniny a\u00a0v\u0161etci naokolo \u010dakaj\u00fa, k\u00fdm sf\u00fakne na detskej torti\u010dke v\u0161etky \u0161tyri svie\u010dky. Mama s\u00a0ockom maj\u00fa na tv\u00e1rach \u00fasmev, babi\u010dka je ako v\u017edy dojat\u00e1, len dedko Angelo vyzer\u00e1 nedo\u010dkavo. Dan sa zo v\u0161etk\u00fdch s\u00edl nad\u00fdchne a f\u00fakne. Potlesk, rados\u0165, odrazu chlapca v\u0161etci tuho obj\u00edmaj\u00fa, no dedo ho berie bokom a\u00a0pred vnuka v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne postav\u00ed mal\u00e9 \u010derven\u00e9 hasi\u010dsk\u00e9 auto s\u00a0ped\u00e1lmi. Danov prv\u00fd \u201ebicykel\u201c. Matka Marie Jo, v\u0161etk\u00fdmi prez\u00fdvan\u00e1 Dolly, sa v\u00a0duchu pre\u017eehn\u00e1. Toto chlap\u010disko m\u00e1 v\u00a0du\u0161i plame\u0148 obrovsk\u00e9ho dobrodru\u017estva presne ako jeho otec. Je neposedn\u00fd a\u00a0\u017eiv\u00fd ako jeho traja bratia, ale je i\u00a0h\u00fa\u017eevnat\u00fd a\u00a0cie\u013eavedom\u00fd. Pomysl\u00ed si, \u017ee v\u00a0\u0148om predsa len vid\u00ed i\u00a0kus zo seba, u\u017e v\u00a0tomto malom veku sa ukazuje, ak\u00fd je Dan citliv\u00e9 a\u00a0spolo\u010densk\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 miluje v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed bez rozdielu.<\/p>\n

Danovi rodi\u010dia boli odjak\u017eiva milovn\u00edci pohybu pr\u00edrody a\u00a0zdrav\u00e9ho jedla (\u201eM\u00f4j otec to vonku miloval. K\u00fdm in\u00e9 deck\u00e1 tr\u00e1vili dni v\u00a0Disney Worlde, my sme p\u00e1dlovali kilometre a\u00a0kilometre vodami Boundary Waters.\u201c) a Dan je v\u00a0mnohom po nich. Ke\u010f mal \u0161es\u0165, dostal do daru naozajstn\u00fd bicykel a\u00a0ke\u010f otec kone\u010dne odmontoval pomocn\u00e9 kolieska a pom\u00e1hal mu udr\u017ea\u0165 rovnov\u00e1hu len rukou polo\u017eenou na jeho \u00fatlom ramene, tak na ten pocit nikdy nezabudne! No a\u00a0\u010do, \u017ee viackr\u00e1t spadol? O\u00a0p\u00e1r mesiacov u\u017e poznal v\u0161etky ulice meste\u010dka, v\u00a0ktorom b\u00fdval, kra\u013eoval v\u0161etk\u00fdm po\u013en\u00fdm cesti\u010dk\u00e1m, ba\u00a0 neb\u00e1l sa br\u00e1zdi\u0165 les\u00edkom, kde sa sple\u0165 chodn\u00edkov to\u010dila ako hniezdo hadov a\u00a0ktor\u00fd vlastnila star\u00e1 d\u00e1ma Kitty s poves\u0165ou \u010darodejnice. Dan Buettner za\u010dal neboj\u00e1cne objavova\u0165 tajomstv\u00e1 cyklistiky…<\/p>\n

 <\/p>\n

Za tr\u017ebu z\u00a0nov\u00edn cesta do sveta\u00a0 <\/strong><\/p>\n

V\u00a0desiatich si k\u00fapil z\u00e1novn\u00fd bic\u00edk od decka zo susedstva, vy\u0161iel ho na 6 dol\u00e1rov, v\u00a0\u0161trn\u00e1stich investoval vreckov\u00e9 do pretek\u00e1rskeho bicykla Fuji a pre\u0161iel na \u0148om 160 kilometrov do Rochesteru v\u00a0Minnesote (b\u00fdvala tam babi\u010dka), \u010do mu v\u00a0tom \u010dase pripadalo ako neskuto\u010dn\u00e9 dobrodru\u017estvo. Ako t\u00edned\u017eer si dok\u00e1zal na svoje z\u00e1bavky zarobi\u0165 predajom nov\u00edn, dokonca mu to vyn\u00e1\u0161alo tak dobre, \u017ee ho redakcie za jeho sna\u017eivos\u0165 sem-tam odmenili bezplatn\u00fdmi letenkami \u010di z\u00e1jazdom do v\u0161akovak\u00fdch destin\u00e1ci\u00ed: videl Havaj, nav\u0161t\u00edvil Panensk\u00e9 ostrovy, odsko\u010dil si do \u0160panielska, a\u017e ho tesne na prahu dospelosti doslova pohltilo poznanie, \u017ee cestovanie je to, \u010do chce robi\u0165 do konca svojich dn\u00ed. Ba \u010do viac, cestovan\u00edm hodl\u00e1 odteraz objavova\u0165 \u017eivot! Dvadsa\u0165jedenro\u010dn\u00fd vymenil \u013eadov\u00e9 po\u010dasie a\u00a0sneh Minnesoty za \u017eiarivo biele pl\u00e1\u017ee ostrova Sv\u00e4t\u00fd Tom\u00e1\u0161, to u\u017e bol \u0161tudentom univerzity, ktor\u00fa zdarne ukon\u010dil v\u00a0roku 1982. \u010coskoro nato sa vlo\u017eil do slu\u017eieb Remara Suttona, publicistu Washington Post a\u00a0nesk\u00f4r i \u201ementora a\u00a0\u017eivotn\u00e9ho virtu\u00f3za\u201c, ako aj Georgea Plimptona editora The Paris Review, s\u00a0ktor\u00fdm pravidelne organizoval charitat\u00edvny turnaj celebr\u00edt v\u00a0krokete a\u00a0viedol siahodlh\u00e9 debaty o\u00a0\u017eivote. A\u00a0o\u00a0\u0161porte. O\u00a0\u0161portovej novin\u00e1r\u010dine a\u00a0predov\u0161etk\u00fdm o bicyklovan\u00ed. \u201eRokmi sa z n\u00e1s stali priatelia. Ja som p\u00edsal o\u00a0\u0148om a\u00a0on p\u00edsal o\u00a0mne.\u201c A\u00a0bol to pr\u00e1ve George, ktor\u00e9mu Dan vnukol n\u00e1pad vyda\u0165 sa naprie\u010d Amerikou na bicykli a\u00a0pokori\u0165 pri tom Guinnessov rekord. Pl\u00e1noval prejs\u0165 z\u00a0Minnesoty a\u017e po c\u00edp Argent\u00edny a po\u010d\u00edtal s\u00a0t\u00fdm, \u017ee ak vytvor\u00ed rekord, sponzori sa bud\u00fa trha\u0165, aby mu zaplatili \u010fal\u0161ie dia\u013ekov\u00e9 exped\u00edcie. Len\u017ee hne\u010f na za\u010diatku sa trochu prer\u00e1tal: guinnessovsk\u00ed rozhodcovia ho upozornili, \u017ee to na rekord neposta\u010duje, ale ak od\u0161tartuje na inom mieste, povedzme v\u00a0Prudhoe Bay, jednom z\u00a0najsevernej\u0161\u00edch miest Alja\u0161ky, a\u00a0potiahne to a\u017e celkom dole na juh, dajme tomu a\u017e do Oh\u0148ovej zeme, mohlo by to na z\u00e1pis do Guinnessovej knihy rekordov sta\u010di\u0165…<\/p>\n

Dan Buettner sa za\u0165al. Rok zh\u00e1\u0148al peniaze od sponzorov a\u00a0v\u00a0roku 1986 sa vydal s\u00a0bratom Stevom a\u00a0\u0161tyrmi priate\u013emi na dlh\u00fa cestu bicyklom, aby spolo\u010dne dobyli Ameriku. Po\u010das desiatich mesiacov, piatich dn\u00ed a\u00a0\u0161trn\u00e1stich hod\u00edn pre\u0161li dovedna 25.000 km a\u00a0vytvorili nov\u00fd svetov\u00fd rekord v\u00a0dia\u013ekovej cyklistike.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Nepoznan\u00e9 kon\u010diny a kontinenty <\/strong><\/p>\n

\u00daspe\u0161n\u00e1 exped\u00edcia priniesla Danovi okam\u017eite \u017eelan\u00fd \u00faspech a\u00a0mohol pomali\u010dky za\u010da\u0165 budova\u0165 zna\u010dku, ktor\u00e1 niesla jeho meno. Pr\u00edbehy, ktor\u00e9 zo sedla bicykla p\u00edsal, \u010ditatelia milovali. Knihy, ktor\u00e9 publikoval, \u0161li na dra\u010dku. Na jeho predn\u00e1\u0161kach sa \u013eu\u010fom tajil dych zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f spomenul drsn\u00fa pr\u00edrodu Alja\u0161ky alebo dediny Ju\u017enej Ameriky, kde sa doslova zastavil \u017eivot… Re\u010dn\u00edcka a\u00a0pisate\u013esk\u00e1 virtuozita mu dovo\u013eovala pracova\u0165 minim\u00e1lne, no za slu\u0161n\u00fd peniaz. Ve\u013ea toho ani nepotreboval (e\u0161te st\u00e1le \u017eil v\u00a0tom \u010dase s\u00a0rodi\u010dmi), t\u00fa\u017eil si len zarobi\u0165 na \u010fal\u0161iu cestu, tentokr\u00e1t do Sovietskeho zv\u00e4zu. Vydal sa tam v\u00a0roku 1990, op\u00e4\u0165 v\u00a0sprievode svojho brata a\u00a0dvoch rusk\u00fdch cyklistov, aby za 8 mesiacov prebicyklovali 13 \u010dasov\u00fdch p\u00e1siem a\u00a013.000 m\u00ed\u013e naprie\u010d Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi, Sovietskym zv\u00e4zom, pre\u0161li Eur\u00f3pou a\u00a0\u010das\u0165ami \u00c1zie. \u201ePre\u017eili sme hurik\u00e1ny, zemetrasenia, z\u00e1plavy a\u00a0ochorenia na salmonelu,\u201c pochv\u00e1lil sa po n\u00e1vrate jeho brat Steve. Dovedna ut\u0155\u017eili vy\u0161e tristo defektov a \u201eprezuli\u201c vy\u0161e 70 pneumat\u00edk.<\/p>\n

\u010eal\u0161ia exped\u00edcia – Afrika Trek, ako v\u0161etci t\u00fa bl\u00e1zniv\u00fa trasu volaj\u00fa – bol vlastne Danov n\u00e1pad. \u201eSom zvedav\u00fd. Chcem si obzera\u0165 svet pekne pomaly.\u201c Nerobil to v\u0161ak len pre vlastn\u00e9 uspokojenie. Ke\u010f organizoval trip naprie\u010d Afrikou, veril, \u017ee tak spropaguje n\u00e1dhern\u00fd kontinent, jeho \u013eud\u00ed, faunu aj fl\u00f3ru a\u00a0\u017ee svojou trochou prispeje k\u00a0ochrane ohrozenej divokej zveri. Do t\u00edmu sa mu podarilo naverbova\u0165 z\u00e1stupcov r\u00f4znych r\u00e1s a\u00a0kult\u00far, \u010d\u00edm dok\u00e1zal, \u017ee rozdielni \u013eudia m\u00f4\u017eu pracova\u0165 na spolo\u010dnej my\u0161lienke a\u00a0pom\u00e1ha\u0165 si. Navy\u0161e, trip naprie\u010d Afrikou mohli sledova\u0165 pomocou video spojenia \u0161tudenti z\u00a050.000 americk\u00fdch tried, dokonca vyu\u017e\u00edvali \u201ehor\u00facu linku\u201c a\u00a0ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 volali do kancel\u00e1rie exped\u00edcie v\u00a0Minneapolise, aby dostali odpovede na v\u0161ete\u010dn\u00e9 ot\u00e1zky. Kde sa teraz cyklisti nach\u00e1dzaj\u00fa? Ko\u013eko kraj\u00edn u\u017e pre\u0161li? Maj\u00fa dos\u0165 vody? Nehladuj\u00fa? \u010co levy? A\u00a0p\u00fa\u0161te? Neboja sa?<\/p>\n

Ak by t\u00fdmi p\u00e4tn\u00e1stimi africk\u00fdmi krajinami prech\u00e1dzali na bicykloch dnes, hovorilo by sa o\u00a0nich ako o\u00a0influenceroch. V\u00a0tom \u010dase ich \u201efollowoval\u201c viac ako mili\u00f3n \u0161tudentov. Ak sa naskytla mo\u017enos\u0165, k\u00fapili od dom\u00e1cich hrs\u0165 ry\u017ee, po\u017ei\u010dali si hrniec a\u00a0ry\u017eu uvarili. V\u00a0Zaire, kde za\u017e\u00edvali hor\u0161ie \u010dasy, t\u00ed\u0161ili hlad iba ban\u00e1nmi a\u00a0ke\u010f sa na nich usmiala \u0161\u0165astena, v\u00a0\u00fastach im prist\u00e1la miestna lah\u00f4dka – do chrumkava opra\u017een\u00e9 termity chutiace ako tepl\u00e9 maslo. Pres\u00favali sa \u017eerav\u00fdmi p\u00fa\u0161\u0165ami, prech\u00e1dzali hory aj vojnov\u00e9 oblasti, ktor\u00fdch cesty boli niekedy posiate m\u0155tvymi telami \u013eud\u00ed. Na ceste z\u00a0Harare v\u0161etci ochoreli na mal\u00e1riu, okrem Dana, ten pre siln\u00fa o\u010dn\u00fa infekciu takmer oslepol. V\u00a0zairskej d\u017eungli ledva pre\u0161li hlbok\u00fdm bahnom, v\u00a0ktorom ut\u0155\u017eili mno\u017estvo nepekn\u00fdch r\u00e1n, v\u00a0Tanz\u00e1nii pre\u017eil jeden z\u00a0\u010dlenov v\u00fdpravy stret s\u00a0jedovat\u00fdm hadom a\u00a0v\u0161etk\u00fdch ustavi\u010dne \u0161t\u00edpali muchy tse-tse sp\u00f4sobuj\u00face spav\u00fa nemoc. \u201eKe\u010f sme prech\u00e1dzali Al\u017e\u00edrskom, po\u010d\u00favali sme najr\u00f4znej\u0161ie pr\u00edbehy o\u00a0unesen\u00fdch a\u00a0zabit\u00fdch cestovate\u013eoch. Bolo to stra\u0161ideln\u00e9…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Objavovanie tajomstiev dlhovekosti \u00a0<\/strong><\/p>\n

Po n\u00e1vrate z tretej africkej exped\u00edcie si Dana, ktor\u00fd v\u0161etky svoje dobrodru\u017estv\u00e1 zdokumentoval aj pre \u010ditate\u013eov \u010dasopisu National Geographic, zavolal \u201ena kober\u010dek\u201c jeho editor a\u00a0ozn\u00e1mil mu, \u017ee ak chce vo svojom cestovan\u00ed pokra\u010dova\u0165, mus\u00ed da\u0165 svojim v\u00fdletom \u201enie\u010do ako vy\u0161\u0161\u00ed zmysel\u201c. Mus\u00ed vzdel\u00e1va\u0165, pos\u00fava\u0165 hranice \u013eudsk\u00e9ho poznania, mus\u00ed sa jednoducho sna\u017ei\u0165 o\u00a0\u010dosi prelomov\u00e9! A\u00a0tak okam\u017eite za\u010dal prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad \u010fal\u0161ou v\u00fdpravou. Zostavil t\u00edm\u00a0geografov, archeol\u00f3gov, vedcov, novin\u00e1rov, technol\u00f3gov a\u00a0fotografov, ktor\u00ed mu od toho momentu pod n\u00e1zvom Quest Network pom\u00e1hali odkr\u00fdva\u0165 z\u00e1hady starovek\u00fdch kult\u00far. Z\u00e1rove\u0148 t\u00fdm\u00a0zah\u00e1jil prv\u00fa zo svojich mnoh\u00fdch v\u00fdprav po stop\u00e1ch \u013eudskej dlhovekosti. Vydal sa na bicykli cez Mexiko a\u00a0Stredn\u00fa Ameriku, aby presk\u00famal d\u00f4vody zmiznutia mayskej civiliz\u00e1cie a\u00a0na jeho ceste ho op\u00e4\u0165 sprev\u00e1dzalo \u0161irok\u00e9 online publikum. Nov\u00e9 mo\u017enosti pred n\u00edm otv\u00e1ral nielen \u010doraz pou\u017e\u00edvanej\u0161\u00ed internet, ale i\u00a0jeho zru\u010dnos\u0165 takmer vedeck\u00fdm sp\u00f4sobom sprac\u00fava\u0165 inform\u00e1cie. V\u00a0roku 1999 narazil na spr\u00e1vu Svetovej zdravotn\u00edckej organiz\u00e1cie, pod\u013ea ktorej na Okinave, malebnom ostrove na juhu Japonska, spokojne preb\u00fdvaj\u00fa obyvatelia do\u017e\u00edvaj\u00faci sa mimoriadnej d\u013a\u017eky veku.<\/p>\n

Tkvie tajomstvo dlhovekosti v\u00a0\u0161peci\u00e1lnej di\u00e9te? V\u00a0cvi\u010den\u00ed alebo fitness? Existuje s\u00e9rum mladosti? Z\u00e1zra\u010dn\u00fd elix\u00edr z\u00a0tajn\u00fdch pr\u00edsad? \u201eV\u0161etci h\u013eadaj\u00fa odpove\u010f v\u00a0Petriho miske alebo v\u00a0rozl\u00fa\u0161ten\u00ed genetick\u00e9ho k\u00f3du,\u201c vrav\u00ed Buettner. \u201ePre\u010do ale jednoducho nejdeme na miesta, kde \u013eudia maj\u00fa to, \u010do h\u013ead\u00e1me a\u00a0nezist\u00edme, \u010do robia?\u201c V\u00a0roku 2005 Danov v\u00fdskum vy\u00fastil do pr\u00edbehu publikovan\u00e9ho pod n\u00e1zvom The Secrets of Long Life (Tajomstv\u00e1 dlh\u00e9ho \u017eivota). \u201e\u010co ak v\u00e1m poviem, \u017ee ku\u00a0svojmu \u017eivotu m\u00f4\u017eete prida\u0165 desa\u0165 rokov navy\u0161e?\u201c p\u00fdta sa v\u00a0\u00favode \u010dl\u00e1nku a pokra\u010duje vysvetlen\u00edm, \u017ee dlh\u00fd \u017eivot nie je \u017eiadna n\u00e1hoda, ale zmes dobr\u00fdch g\u00e9nov, ale aj dobr\u00fdch n\u00e1vykov. Tie vedci na\u0161li na miestach, kde \u013eudia \u017eij\u00fa preuk\u00e1zate\u013ene dlh\u0161ie. E\u0161te o\u00a0nich bude re\u010d.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Kto by nechcel \u017ei\u0165 dlh\u0161ie<\/strong><\/p>\n

Term\u00edn \u201emodr\u00e1 z\u00f3na\u201c ozna\u010duje skupinu v\u00fdnimo\u010dne star\u00fdch \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v\u00a0dobom zdrav\u00ed na povrchu zemskom. Vymyslel ho demograf Michel Poulain spolo\u010dne s\u00a0lek\u00e1rom Giannim Pesom, presnej\u0161ie – p\u00e1ni Pes a\u00a0Poulain, dlhoro\u010dn\u00ed spolupracovn\u00edci, si na mape sveta modrou farbou kr\u00fa\u017ekovali prv\u00e9 oblasti extr\u00e9mnej dlhovekosti obyvate\u013eov na\u0161ej plan\u00e9ty. Gianni Pes, v\u00fdskumn\u00edk a\u00a0odborn\u00edk v\u00a0oblasti klinickej a\u00a0experiment\u00e1lnej medic\u00edny z\u00a0Talianska, za\u010dal dlhovekos\u0165 \u0161tudova\u0165 u\u017e v\u00a0roku 1996 a\u00a0v\u00a0roku 1999 ako prv\u00fd informoval svet o\u00a0v\u00fdnimo\u010dne vysokom veku popul\u00e1cie (najm\u00e4 mu\u017eov) horsk\u00fdch ded\u00edn na Sard\u00ednii. Belgick\u00fd demograf Michel Poulain sa vo svojom v\u00fdskume zameriava na \u0161t\u00fadium \u017eivota \u013eud\u00ed dosahuj\u00facich extr\u00e9mne vysok\u00fd vek (tzv. superstoro\u010dn\u00fdch) a\u00a0na faktory v\u00fd\u017eivy a\u00a0\u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, sp\u00e1jan\u00e9 s\u00a0mimoriadnou d\u013a\u017ekou \u017eivota vybran\u00fdch popul\u00e1ci\u00ed. Ich spolo\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca o\u00a0starnut\u00ed dala z\u00e1klad konceptu tzv. modr\u00fdch z\u00f3n. Dnes m\u00e1 Dan Buettner oboch odborn\u00edkov vo svojom pracovnom t\u00edme a\u00a0aj v\u010faka nim identifikoval p\u00e4\u0165 zn\u00e1mych miest na Zemi, ktor\u00e9 dnes pozn\u00e1me pod n\u00e1zvom modr\u00e9 z\u00f3ny. V\u00a0roku 1999 sa potom vydal na misiu (a trv\u00e1 dodnes), ktor\u00e1 mala prinies\u0165 jasn\u00fa odpove\u010f: \u013dudia v\u00a0talianskej Sard\u00ednii, japonskej Okinave, americkej Loma Linda, gr\u00e9ckej Ikarii alebo na kostarickom polostrove Nicoya sa nesna\u017eia do\u017ei\u0165 100 rokov nasilu. Jednoducho to robia…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ch\u00f4dza, smiech, fazu\u013ea <\/strong><\/p>\n

Prv\u00fa zast\u00e1vku na ceste objavovania dlh\u00e9ho \u017eivota tvor\u00ed klbko \u0161iestich ded\u00edn v\u00a0najhornatej\u0161ej oblasti Sard\u00ednie. Ke\u010f tu koncom 90. rokov robil Gianni Pes svoj v\u00fdskum, zistil, \u017ee na Sard\u00ednii \u017eije asi desa\u0165kr\u00e1t viac storo\u010dn\u00fdch \u013eud\u00ed, ne\u017e v\u00a0podobnej popul\u00e1cii v\u00a0USA. Svoje zistenia prezentoval na konferencii zameranej na dlhovekos\u0165, no v\u00a0tom \u010dase mu nik z\u00a0odborn\u00edkov nebol ochotn\u00fd uveri\u0165, fakty o\u00a0dlhovekosti Sard\u00edn\u010danov v\u0161ak o\u00a0p\u00e1r rokov nesk\u00f4r priniesol aj Dan Buettner. Ak ste mu\u017e, \u017eijete napr\u00edklad v\u00a0regi\u00f3ne Barbagia, v\u00a0mali\u010dkej komunite obyvate\u013eov, m\u00e1te ovce, ktor\u00e9 denne vyh\u00e1\u0148ate na pasienok vysoko do kopcov, vzali ste si \u017eenu, ktor\u00e1 na seba prebrala v\u0161etok stres zodpovednosti za chod dom\u00e1cnosti a\u00a0rodiny a\u00a0geneticky ste potomkom p\u00f4vodn\u00fdch Sard\u00edn\u010danov, je tu ve\u013ek\u00fd predpoklad, \u017ee pre\u017eijete dlh\u00fd \u017eivot. M\u00f4\u017ee za to aj va\u0161a strava, ovocie a\u00a0zelenina (cukina, raj\u010diny, bakla\u017e\u00e1n a\u00a0fazu\u013ea…), takisto mlieko od miestnych k\u00f4z a oviec, syr pecorino, ryby a\u00a0v\u00edno, doroben\u00e9 z\u00a0tunaj\u0161ieho hrozna. A\u00a0typick\u00fd chlieb, tenk\u00fd ako list papiera. Pre zauj\u00edmavos\u0165 – miestna strava sa tis\u00edcky rokov nemenila a\u00a0pozost\u00e1va z\u00a0ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva sacharidov, najm\u00e4 t\u00fdch komplexn\u00fdch (fazu\u013ea, zelenina), ktor\u00e9 be\u017ene Sard\u00edn\u010dania pestuj\u00fa vo svojich z\u00e1hrad\u00e1ch a\u00a0potom z\u00a0nich pripravuj\u00fa jedl\u00e1, napr\u00edklad typick\u00fa v\u00fddatn\u00fa polievku minestrone.<\/p>\n

\u201eChodil a\u00a0pracoval som cel\u00fd \u017eivot,\u201c hovor\u00ed 85-ro\u010dn\u00fd Giuseppe a\u00a0dod\u00e1va, \u017ee ak ostane doma \u010do len jeden de\u0148, ochorie. Rovnako ako jeho rovesn\u00edci denne prejde s\u00a0dobytkom nieko\u013eko kilometrov tam a\u00a0sp\u00e4\u0165, odsko\u010d\u00ed si do lek\u00e1rne, do obchodu alebo len tak ku\u00a0priate\u013eom na v\u00edno. Tu \u013eudia nekr\u00e1\u010daj\u00fa pre po\u010det krokov v\u00a0smart hodink\u00e1ch, ale preto, \u017ee jednoducho musia. Pod\u013ea Buettnera trpia Sard\u00edn\u010dania len v\u00fdnimo\u010dne cukrovkou alebo srdcov\u00fdmi ochoreniami a\u00a0ako nazna\u010duj\u00fa v\u00fdskumy – \u013eudia, ktor\u00ed ve\u013ea chodia, ove\u013ea menej zomieraj\u00fa pred\u010dasne. \u201eAk chceme \u017ei\u0165 dlh\u0161ie, nepotrebujeme \u010dlenstvo v\u00a0posil\u0148ovni. M\u00f4\u017eeme za\u010da\u0165 t\u00fdm, \u017ee vynech\u00e1me v\u00fd\u0165ah a\u00a0prejdeme sa po schodoch,\u201c presvied\u010da Dan.<\/p>\n

Za druhou modrou z\u00f3nou sa vybral na gr\u00e9cky ostrov Ikaria. \u201ePoulainov pl\u00e1n bol vystopova\u0165 obyvate\u013eov naroden\u00fdch v\u00a0rokoch 1900 a\u017e 1920 a\u00a0odhali\u0165, kedy, kde a\u00a0ako zomreli. Bolo to v\u0161ak komplikovan\u00e9 vzh\u013eadom k\u00a0\u010dastej migr\u00e1cii…\u201c Aj staru\u010dk\u00fd vojnov\u00fd veter\u00e1n, Stamatis Moraitis, p\u00f4vodom Gr\u00e9k z\u00a0ostrova Ikaria, pre\u017e\u00edval svoje najlep\u0161ie roky v\u00a0Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch: dal si tam zoperova\u0165 vojnov\u00e9 zranenia, zobral si za \u017eenu polovi\u010dn\u00fa Gr\u00e9ky\u0148u, k\u00fapil dom na Floride, splodil tri deti a do pr\u00e1ce jazdieval nale\u0161ten\u00fdm star\u00fdm Chevroletom. Zdanlivo \u0161\u0165astn\u00fd \u017eivot v\u00a0krajine, kde sa vraj plnia sny… Ke\u010f mal 60 rokov, zostalo mu sotva p\u00e1r mesiacov \u017eivota, ke\u010f mu lek\u00e1ri diagnostikovali rakovinu p\u013e\u00fac. \u010co teraz? Osta\u0165 v\u00a0Amerike, beha\u0165 po \u0161pit\u00e1loch a\u00a0pomaly umiera\u0165? Alebo sa vr\u00e1ti\u0165 domov, na rodn\u00fd ostrov a\u00a0str\u00e1vi\u0165 posledn\u00e9 dni v\u00a0tieni stromov, pod ktor\u00fdmi sed\u00e1vali jeho predkovia? A\u00a0tak vzal svoju \u017eenu a\u00a0spolu sa vr\u00e1tili do domu star\u00fdch rodi\u010dov, u\u010dupen\u00e9ho vo viniciach severnej Ikarie. Prv\u00e9 dni str\u00e1vil skr\u00fa\u0161en\u00fd v\u00a0posteli, o\u010dak\u00e1vaj\u00fac svoj koniec, ale potom sa pozviechal, doplazil sa do miestnej kaplnky, aby tam znova objavil straten\u00fa vieru a\u00a0v\u00a0jeho pr\u00edbytku sa ka\u017ed\u00e9 popoludnie za\u010dali stret\u00e1va\u0165 star\u00ed kamar\u00e1ti. Vtipkovali, viedli siahodlh\u00e9 debaty, pop\u00edjali gr\u00e9cke v\u00edno a\u00a0Stamatis, kone\u010dne vyrovnan\u00fd s\u00a0osudom, nadobudol presved\u010denie, \u017ee obklopen\u00fd to\u013ek\u00fdm \u0161\u0165ast\u00edm u\u017e m\u00f4\u017ee pokojne umrie\u0165. Stalo sa v\u0161ak \u010dosi ne\u010dakan\u00e9. Zo d\u0148a na de\u0148 jeho star\u00e9 telo silnelo. Pracoval v\u00a0z\u00e1hrade, vystavoval tv\u00e1r slnku a\u00a0d\u00fdchal vzduch van\u00faci od oce\u00e1nu. Priviedol k\u00a0\u017eivotu star\u00fd vinohrad, prisp\u00f4sobil sa pomal\u00e9mu, ostrovn\u00e9mu \u017eivotu a\u00a0roz\u0161\u00edril svoje b\u00fdvanie, aby ho mohli nav\u0161tevova\u0165 deti. Pre\u0161iel rok, dva a\u00a0napokon, ke\u010f p\u00fatav\u00fd Stamatisov pr\u00edbeh zverejnil samotn\u00fd The New York Times – do stovky mu ost\u00e1vali rovn\u00e9 tri roky!<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Gul\u00e1\u0161 ako jedlo l\u00e1sky <\/strong><\/p>\n

O\u00a0gr\u00e9ckej Ikarii odd\u00e1vna koluj\u00fa ch\u00fdry, \u017ee pre jej zdrav\u00fd vzduch a\u00a0vodu p\u00f4sob\u00ed na \u013eud\u00ed ako pr\u00edrodn\u00e1 lie\u010deb\u0148a. \u013dudia nenosia na ruke hodinky, ve\u010f \u010das tu nikoho a\u017e tak ve\u013emi nezauj\u00edma. Denne prejd\u00fa nieko\u013eko kopcov, jedia miestne olivy, na chlieb si kvapkaj\u00fa olivov\u00fd olej a\u00a0zeleninu zberaj\u00fa vo vlastn\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch. \u010caje varia z\u00a0ostrovn\u00fdch byliniek, sladia medom od miestnych v\u010del\u00e1rov, podve\u010der sa navz\u00e1jom nav\u0161tevuj\u00fa, aby si poklebetili, odpili z\u00a0v\u00edna a\u00a0poriadne sa nasmiali. Dan ned\u00e1 dopusti\u0165 na miestny gul\u00e1\u0161, o\u00a0ktorom tvrd\u00ed, \u017ee je to \u201ebo\u017esk\u00e9 jedlo, ktor\u00fdm sa d\u00e1 zv\u00e1dza\u0165\u201c. Ve\u013ek\u00fd hrniec such\u00e9ho hrachu, fenikel, cibu\u013ea, cesnak, mrkva, paradajky v\u00a0konzerve a\u00a0\u010fal\u0161ie ingrediencie, ktor\u00e9 sa spolu varia dlh\u00e9 hodiny a\u00a0nakoniec sa okrem byliniek a\u00a0soli dochutia e\u0161te olivov\u00fdm olejom – tak vyzer\u00e1 veg\u00e1nsky ikarijsk\u00fd gul\u00e1\u0161. \u013dudia s\u00fa tu v\u0161ak \u017eiv\u00ed nielen jedlom, ale i\u00a0bl\u00edzkos\u0165ou: stret\u00e1vaj\u00fa sa po\u010das n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch sviatkov, nosia si navz\u00e1jom jedlo, v\u00edno a\u00a0zbieraj\u00fa peniaze pre chudobn\u00fdch. Mlad\u00ed sa po \u0161t\u00fadi\u00e1ch vracaj\u00fa do rodi\u010dovsk\u00fdch domov, aby prispievali drobn\u00fdmi pr\u00e1cami na \u017eivobytie a\u00a0podporili rodinu. Prieskumy tie\u017e uk\u00e1zali, \u017ee popoludn\u00ed si star\u0161\u00ed Ikarij\u010dania pravidelne dopraj\u00fa krat\u0161\u00ed sp\u00e1nok (zni\u017euj\u00fa t\u00fdm riziko ischemick\u00e9ho ochorenia srdca) a\u00a0zauj\u00edmav\u00e1 je i\u00a0\u010fal\u0161ia skuto\u010dnos\u0165: a\u017e 80 % mu\u017eov vo veku 65 – 100 rokov nach\u00e1dza i na star\u00e9 kolen\u00e1 zmysel \u017eivota v\u00a0pravidelnom sexe s \u201edobrou dobou trvania\u201c.<\/p>\n

Ak je pre zrel\u00e9ho Ikarij\u010dana zmyslom \u017eivota sex, \u010do je pre be\u017en\u00e9ho Okinav\u010dana jeho \u201eikigai\u201c, teda \u010dosi, \u010do d\u00e1va \u017eivotu zmysel? Ka\u017edodenn\u00e9 cvi\u010denie jogy, tkanie l\u00e1tok, ryb\u00e1r\u010denie, tr\u00e9ning rovnov\u00e1hy alebo – ako pre staru\u010dk\u00fa Ushi – \u0161\u00e1lka \u010daju s\u00a0kamar\u00e1tkami, sediac na zemi a\u00a0\u0161tebotaj\u00fac o\u00a0novom frajerovi. Vit\u00e1lna vy\u0161e storo\u010dn\u00e1 d\u00e1ma m\u00e1 e\u0161te ve\u013ek\u00e9 pl\u00e1ny, ve\u010f Okinav\u010dania \u017eij\u00fa najdlh\u0161ie na svete, navy\u0161e ich netr\u00e1pia to\u013ek\u00e9 civiliza\u010dn\u00e9 ochorenia, infarkty a\u00a0rakovina prostaty \u010di hrub\u00e9ho \u010dreva ako popul\u00e1ciu inde vo svete. A\u00a0to tajomstvo? \u201eIkigai ur\u010dite pom\u00e1ha,\u201c kon\u0161tatuje Dan. \u201eD\u00f4vod, pre ktor\u00fd sa r\u00e1no zobud\u00edte – tento pr\u00edstup sprev\u00e1dza Japoncov po cel\u00fd \u017eivot. Storo\u010dn\u00fdch zodvihne z\u00a0postele, aby si zacvi\u010dili karate alebo duchovne viedli dedinu \u010di odovzd\u00e1vali trad\u00edcie svojim de\u0165om. Ako mi raz povedal Dr. Robert Butler, riadite\u013e N\u00e1rodn\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu starnutia, schopnos\u0165 definova\u0165 zmysel \u017eivota zvy\u0161uje jeho d\u013a\u017eku…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n

foto Netflix<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Pre\u010do sa niektor\u00ed \u013eudia do\u017eij\u00fa magickej stovky? \u010coho sa museli zriec\u0165? Alebo sk\u00fasme sa op\u00fdta\u0165 inak – \u010do maj\u00fa navy\u0161e oproti zvy\u0161ku \u013eudstva? Ako to vlastne, dopekla, robia? Odpovede na tieto ot\u00e1zky h\u013eadaj\u00fa nielen vedci a\u00a0v\u0161akovak\u00ed erudovan\u00ed odborn\u00edci, ale aj Dan Buettner, ktor\u00fd tvrd\u00ed, \u017ee dlhovekos\u0165 nen\u00e1jdeme v\u00a0posil\u0148ovni, ale v\u00a0objat\u00ed rodiny, s\u00a0poh\u00e1rom v\u00edna v\u00a0ruke […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12216,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[129,10],"tags":[],"class_list":["post-12215","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2024","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12215","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12215"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12215\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12221,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12215\/revisions\/12221"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12216"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12215"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12215"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12215"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}