{"id":12314,"date":"2024-04-04T19:29:08","date_gmt":"2024-04-04T17:29:08","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12314"},"modified":"2024-04-05T12:43:38","modified_gmt":"2024-04-05T10:43:38","slug":"na-uvod-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/na-uvod-2\/","title":{"rendered":"Na \u00favod"},"content":{"rendered":"<p><strong>Veci<\/strong><\/p>\n<p>Pri\u0161li do Grenoblu a nas\u0165ahovali sa do bytu na tre\u0165om poschod\u00ed ne\u010faleko Mistral parku. Z ve\u013ek\u00e9ho okna pozerali na kovov\u00fa pergolu obrasten\u00fa vist\u00e9riou, t\u00fa maj\u00fa doma v erbe, na\u0161li ju vo v\u0161etk\u00fdch domoch, v ktor\u00fdch b\u00fdvali. Videla aj grenoblesk\u00fa Bastilu, po\u0161tu a mal\u00fa kaviare\u0148, v ktorej boli najmen\u0161ie stol\u00edky na svete. Tak\u00e9 mal\u00e9 a \u013eahk\u00e9, \u017ee ak ste si tam objednali k\u00e1vu, zaru\u010dene ste ju vyliali na toho, kto sedel oproti. Potom vy\u0161la \u010da\u0161n\u00ed\u010dka ako kuku\u010dka z kuku\u010dkov\u00fdch hod\u00edn, pozbierala a pozametala \u010drepy a priniesla v\u00e1m druh\u00fa k\u00e1vu, a tou v\u00e1s potom oblial v\u00e1\u0161 sused. A tak sa tam v\u0161etci smiali, jeden na druhom a na tre\u0165om, smiali sa na sebe aj na t\u00fdch, \u010do sedeli okolo pri ved\u013eaj\u0161\u00edch stoloch, a popritom sa navz\u00e1jom oblievali k\u00e1vou a v\u00ednom a pivom so sirupom, grenad\u00ednou a perrierom, ciderom a orang\u00ednou a t\u00e1 \u010da\u0161n\u00ed\u010dka zbierala \u010drepy a bola ve\u013emi \u0161\u0165astn\u00e1, lebo \u010drepy prin\u00e1\u0161aj\u00fa \u0161\u0165astie.<br \/>\nAj ona bola \u0161\u0165astn\u00e1. Chodila vo f\u013eakat\u00fdch nohaviciach a sukniach od tej k\u00e1vy po meste ako \u0161t\u00edhly dalmat\u00ednec, nazerala do v\u00fdkladov a hoci bola dospel\u00e1, niektor\u00e9 veci videla prv\u00fdkr\u00e1t. Popoln\u00edky v tvare last\u00far, porcel\u00e1nov\u00e9 odklada\u010de na pr\u00edbory, dr\u017eiaky na obrus z drah\u00fdch kovov, ve\u0161iaky na kabelky, intarzovan\u00e9 stol\u010deky na kabelky, objekty p\u00f4vabu a \u00fa\u017eitkov\u00e9 predmety, sv\u00e4teni\u010dky a kropeni\u010dky, svietniky a ve\u010dn\u00e9 svetl\u00e1, kadidelnice a lodi\u010dky na tymian, navikuly z\u00a0medi, c\u00ednu a bronzu, tepan\u00e9, vycizelovan\u00e9, filigr\u00e1nske, och, a emailovan\u00e9, strieborn\u00e9 a mosadzn\u00e9 prof\u00e1nne v\u00fdrobky, drah\u00fd riad, \u010da\u0161e a pok\u00e1ly, kanvice a d\u017eb\u00e1ny s decentnou flor\u00e1lnou v\u00fdzdobou, porcel\u00e1nov\u00e9 lavabo sety, sypadielka so sypac\u00edmi ly\u017ei\u010dkami na pr\u00e1\u0161kov\u00fd cukor, kr\u00e1terovito alebo ov\u00e1lne tvarovan\u00e9 cukorni\u010dky s vrchn\u00e1kom a klie\u0161tikmi na kockov\u00fd cukor, om\u00e1\u010dniky, nabera\u010dky, lopatky na ryby a z\u00e1kusky, serv\u00edrovacie t\u00e1cne a misy, podnosy na pe\u010divo, ale aj kratikn\u00f4tov\u00e9 no\u017enice, svietniky, so\u013eni\u010dky a koreni\u010dky, fig\u00farky s menovkami, stolov\u00e9 font\u00e1nky na vodu \u010di v\u00edno, \u017eardini\u00e9ry, r\u00f4zne figur\u00e1lne stv\u00e1rnen\u00e9 n\u00e1doby, zvierat\u00e1, alegorick\u00e9 postavy, ale aj lodi\u010dky, niektor\u00e9 so stroj\u010dekom, \u0161perky, bro\u0161ne, n\u00e1hrdeln\u00edky, n\u00e1ramky, n\u00e1u\u0161nice, prstene, vlasov\u00e9 egrety, klob\u00fakov\u00e9 agrafy, puzdr\u00e1 na hodinky, z\u00e1vesn\u00e9 retiazky, vlasov\u00e9 ihlice, zamatov\u00e9 bindy, ktor\u00e9 ju v\u017edy uchv\u00e1tili, medail\u00f3ny, bro\u0161ne, miniat\u00fary&#8230;<br \/>\nObch\u00e1dzala obchody, staro\u017eitn\u00edctva, bl\u0161ie trhy, mal\u00e9 gal\u00e9rie, toto a toto si raz k\u00fapi, aj toto, ke\u010f bude ma\u0165 tie ibri\u010dn\u00e9 peniaze, tie ktor\u00e9 nikdy ma\u0165 nebude, no vtedy si myslela, \u017ee hej. Aj top\u00e1nky gondoly z kozinky, aj ruk\u00e1vnik! No napokon akoby si nek\u00fapila ni\u010d.<br \/>\nPani Verdurinov\u00e1 ju u\u010dila stolova\u0165, na kurze franc\u00faz\u0161tiny ju poni\u017eovali lektorky ako divo\u0161ku z pralesa a indiskr\u00e9tne jej nazna\u010dovali to, \u010do d\u00e1vno vedela z domu. P\u00fdtali sa, \u010di na Slovensku jed\u00e1vaj\u00fa \u013eudia pr\u00edborom, \u010di maj\u00fa cesty a ak\u00fdmi jazdia autami, a \u010di je pravda, \u017ee v niektor\u00e9 sviatky bij\u00fa \u017eeny. Spo\u010diatku sa na tom zab\u00e1vala, rozpr\u00e1vala o svojej krajine ako o n\u00e1dhernom zelenom \u0161perku v srdci Eur\u00f3py, bolo jej \u013e\u00fato, \u017ee sa nevie a nem\u00f4\u017ee plynule rozhovori\u0165 o v\u0161etk\u00fdch nuans\u00e1ch. O svojom meste, kde s\u00fa domy podm\u00ednovan\u00e9 v\u00ednom, o celkom \u0161peci\u00e1lnej n\u00e1ture jeho obyvate\u013eov, o ktorej mo\u017eno \u010d\u00edtali v Rollandovej kni\u017eke Cola Bregnon, alebo v Pagnolovi, jasn\u00e9, preto m\u00e1 rada Pagnola aj Rollanda, chcela porozpr\u00e1va\u0165, ako m\u00e1 rada knihy, v ktor\u00fdch sa p\u00ed\u0161e o pr\u00e1ci, aj ako na Slovensku v\u0161etci chodia do tej pr\u00e1ce a \u017ee by si zasl\u00fa\u017eili, och, \u0161koda re\u010di&#8230; Nesk\u00f4r sa farbisto rozpr\u00e1vala o t\u00fdch bitk\u00e1ch, ob\u010das si nie\u010do primyslela a niekoho \u201ezhodila z\u00a0ko\u0148a\u201c, napokon si vym\u00fd\u0161\u013eala a d\u00e1my jej to \u017erali aj s navijakom. Svojim slovensk\u00fdm neteriam zasa rozpr\u00e1vala ako Franc\u00fazi meraj\u00fa vzdialenosti medzi pr\u00edborom a tanierom \u0161peci\u00e1lnymi intarzovan\u00fdmi c\u00f3l\u0161tokmi, ako si treba na kolen\u00e1 non\u0161alantne polo\u017ei\u0165 obr\u00fasok a ako chodia v\u00a0Grenobli\u00a0\u013eudia po hlave a odr\u00e1\u017eaj\u00fa sa u\u0161ami a smiala sa, ke\u010f sa \u010dudovali, \u017ee doma m\u00e1 su\u0161i\u010d na \u0161al\u00e1t.<br \/>\nChodila po hlave a od radosti sa odr\u00e1\u017eala u\u0161ami a zav\u0161e pred pod\u00e1van\u00edm vysu\u0161ila \u0161al\u00e1t. Z domu poznala len jeden dresing, sladkokysl\u00fd mamin n\u00e1lev, no v duchu omdlievala od radosti, ke\u010f jej priniesli franc\u00fazske \u0161al\u00e1tiky a ke\u010f madam Verdurinov\u00e1 non\u0161alantne hodila pred \u0148ou do \u0161al\u00e1tu ako d\u00e1ke \u0161perky, ktor\u00e9 treba v \u0148om h\u013eada\u0165, zrnk\u00e1 gran\u00e1tov\u00e9ho jablka, ke\u010f jej v re\u0161taur\u00e1cii priniesli \u0161unku so \u017elt\u00fdm mel\u00f3nom, te\u0161ila sa, ako to v\u0161etko porozpr\u00e1va doma, no \u010dasom zabudla, alebo bu\u010f nebolo komu a pre\u010do, a nechcela urazi\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed nikde neboli a rozhovori\u0165 sa o tom, \u017ee inde je \u017eivot treb\u00e1rs zauj\u00edmavej\u0161\u00ed a jednoduch\u0161\u00ed a lep\u0161\u00ed, vedela, \u017ee tieto veci v kone\u010dnom d\u00f4sledku nie s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9, ale&#8230; pre\u010do a za \u010d\u00edm jej potom doma b\u00fdvalo tak smutno? Pre\u010do si v\u017edy hne\u010f, ako po kr\u00e1tkom \u010dase pri\u0161la do Grenoblu, k\u00fapila ob\u013e\u00faben\u00e9 mydlo, syry marcellin a felicien, petit munster gerome.<br \/>\nKe\u010f pr\u0161alo, k\u00fapila si d\u00e1\u017ednik. Ke\u010f svietilo slnko, zmrzlinu, ke\u010f jej bolo zima, nosila obrovsk\u00fd vy\u0165ahan\u00fd \u201ejazzov\u00fd\u201c vlnen\u00fd sveter. Domov p\u00edsala listy, ako jej je smutno, aj jej bolo a v\u0161etko chcela uk\u00e1za\u0165 mame, sestre, Tine, kamar\u00e1tkam, bez nich akoby to, \u010do videla a myslela si, nemalo cenu.<br \/>\nChodievala mu\u017eovi naproti. Zosadol z bicykla a hne\u010f rozpr\u00e1val o alum\u00edniov\u00fdch, pal\u00e1diov\u00fdch a mang\u00e1nov\u00fdch nekone\u010dn\u00fdch dl\u00e1\u017edeniach, o penroseov\u00fdch mrie\u017ekach, o trojuholn\u00edkoch a obd\u013a\u017enikoch, ke\u010f niekde podobn\u00e9 dl\u00e1\u017edenie na\u0161li, obaja sa pote\u0161ili, akoby stretli rodinu, stret\u00e1vali sa s jeho kolegami, t\u00ed tie\u017e zav\u0161e rozpr\u00e1vali o mang\u00e1ne a pal\u00e1diu, o in\u00fdch kovoch, mu\u017e jej hovoril o at\u00f3moch tak, akoby jej \u010d\u00edtal rozpr\u00e1vky alebo poviedky. V\u00e1\u0161nivo \u010d\u00edtala Hrabala a Ha\u0161ka. Pepinovsky mu hovorila o ka\u017edej jednej poviedke, porovn\u00e1vala ho z Ha\u0161kom a Kafkom, ak\u00e1 bola nesk\u00f4r prekvapen\u00e1, ke\u010f sa o predn\u00e1\u0161kach na rovnak\u00fa t\u00e9mu do\u010d\u00edtala v odbornej literat\u00fare. Ve\u010der si odskakovala k Stendhalovi, bola predsa v Stedhalovom meste, prekvapilo ju, ak\u00fd bol vtipn\u00fd a ironick\u00fd, behala na po\u0161tu a zvl\u00e1\u010dala knihy, ktor\u00e9 jej posielali z domu. Ke\u010f povedala, \u017ee je zo Slovenska, nik o \u0148om nevedel ni\u010d. V\u017edy si musela na pomoc prizva\u0165 Prahu. Za tou jej, ke\u010f sa napokon \u010ceskoslovensko rozdelilo, b\u00fdvalo najviac smutno. U\u017e jej nepatrila. Karel Hynek M\u00e1cha r\u00e1d sed\u00e1val U \u010cerven\u00e9ho orla v Celetnej ulici, \u017eidovsk\u00fd spisovate\u013e Franz Kafka sed\u00e1val zase v kaviarni\u00a0Arco na rohu Hybernskej a Havl\u00ed\u010dkovej, Bohumil Hrabal v hostinci U Zlat\u00e9ho tygra a v re\u0161taur\u00e1cii U Je\u017e\u00ed\u0161ka, ktor\u00e1 musela uhn\u00fa\u0165 pra\u017esk\u00e9mu metru na N\u00e1rodn\u00ed, \u00faradoval Jan Neruda. Jaroslav Ha\u0161ek presl\u00e1vil kr\u010dmu na Vinohradoch, ktor\u00e1 sa volala V Krav\u00edn\u011b. V roku 1911 tu zalo\u017eil Stranu m\u00edrn\u00e9ho pokroku v mez\u00edch z\u00e1kona a stal sa jej kandid\u00e1tom. Ka\u017ed\u00fd mal in\u00e9 milieu. V\u0161etci boli dadaisti. Najm\u00e4 Ha\u0161ek bol z\u00e1zrak, s akou vervou si prezer\u00e1 svet, testuje arzen\u00e1l vlastnej slovnej z\u00e1soby, testuje arzen\u00e1l slovnej z\u00e1soby v\u0161etk\u00fdch svojich hrdinov, rados\u0165 a\u00a0zvedavos\u0165, s akou sa o \u013eud\u00ed aj zvierat\u00e1 zauj\u00edmal, ako o v\u0161etkom p\u00edsal, akoby chcel o v\u0161etkom nap\u00edsa\u0165 a pou\u017ei\u0165 pri tom v\u0161etky slov\u00e1, bol polyglot, poznal n\u00e1re\u010dia, poznal \u013eud\u00ed, zvierat\u00e1, aj \u017ee sa s t\u00fdm akoby pr\u00edli\u0161 neondil, no napriek tomu nech\u00fdba jeho textom podhubie a maj\u00fa svoj hlb\u0161\u00ed v\u00fdznam, tak\u017ee sa s nimi \u201eondil\u201c a keby ne\u0161lo o literat\u00faru, mohli by sme vravie\u0165 o \u017eivotne d\u00f4le\u017eitom symbiotickom spolu\u017eit\u00ed. Pok\u00fa\u0161ala sa rozmot\u00e1va\u0165 \u0160vejka i jeho poviedky ako Proustove s\u00favetia. Ha\u0161ek je pepinovsky uvraven\u00fd, ale napriek tomu je ve\u013emi liter\u00e1rny, presn\u00fd a \u00fasporn\u00fd. Podarilo sa mu do mapy Prahy zakresli\u0165 jej obyvate\u013eov, \u013eud\u00ed, ktor\u00ed v nej vtedy b\u00fdvali alebo \u0148ou prech\u00e1dzali, kusisko zad\u00fdchanej Prahy. Pri p\u00edsan\u00ed mu to sypalo ako z roztrhnut\u00e9ho\u00a0vreca, akoby v\u00e1m to v\u0161etko niekto rozpr\u00e1val, vraj niekedy aj pod\u013ea Ottovho n\u00e1u\u010dn\u00e9ho slovn\u00edka, ktor\u00fd si otvoril, vybral d\u00e1ke heslo a nap\u00edsal o tom poviedku. T\u00fa rados\u0165 z rozpr\u00e1vania bolo c\u00edti\u0165 na ka\u017edej Ha\u0161kovej aj Hrabalovej strane, ich rozpr\u00e1vania boli ako kr\u010dmov\u00e9 obrusy, poprepa\u013eovan\u00e9 vajg\u013eami, s porozs\u00fdpan\u00fdm popolom, obliate pivom, s omrvinkami a f\u013eakmi po lacn\u00fdch jedl\u00e1ch, ale \u010do sa tie obrusy napo\u010d\u00favali pr\u00edbehov, dneska se mi zd\u00e1lo, \u017ee jsem jed lojov\u00fd \u0161kvarky&#8230; &#8211; A byly studen\u00fd, nebo tepl\u00fd? &#8211; Studen\u00fd. &#8211; To bych nemoh. \u0160kvarky jsou nejlep\u0161\u00ed hus\u00ed, p\u011bkn\u011b dozlatova vype\u010den\u00fd&#8230; Takto p\u00ed\u0161e Ha\u0161ek, prisadnite si, miesta je dos\u0165, spisovate\u013e, ktor\u00fd pozn\u00e1 a m\u00e1 r\u00e1d \u013eud\u00ed. Ktor\u00fd s nimi \u017eil a vedel ich po\u010d\u00fava\u0165 a na\u010d\u00fava\u0165 im. Obaja boli mo\u017eno trochu korheli, t\u00e1raji (aj ona jedn\u00e9ho tak\u00e9ho korhe\u013ea a t\u00e1raja poznala), no boli ve\u013emi vzdelan\u00ed. Obaja by mohli by\u0165 rodi\u010dmi dadaizmu, existencializmu a realizmu z\u00e1rove\u0148, no tie ich texty nap\u00edsali podobn\u00ed \u013eudia ako t\u00ed, \u010do v\u00a0Grenobli\u00a0oproti po\u0161te prekacovali tie stol\u00edky, \u013eudia, s ktor\u00fdmi Hrabal, Ha\u0161ek, Neruda aj Kafka, ale aj n\u00e1\u0161 Kub\u00e1ni, alebo jej otec Vinco \u0160ikula, Pagnol aj Rolland \u017eili, boli jedn\u00fdmi z nich, mali s nimi spolo\u010dn\u00e9ho menovate\u013ea, len ke\u010f ve\u010der pri\u0161li domov z kr\u010dmy, mo\u017eno ich pichlo pri srdci&#8230; Bolo jej \u013e\u00fato, \u017ee nevie dobre jazyk a nem\u00f4\u017ee sa s t\u00fdmi \u013eu\u010fmi pozhov\u00e1ra\u0165.<\/p>\n<p>Nech do va\u0161ich osobn\u00fdch m\u00e1p pribudn\u00fa nov\u00e9 miesta, kde ste e\u0161te neboli, nech star\u00e9 miesta rozkvitn\u00fa a rozvo\u0148aj\u00fa sa v\u0161etk\u00fdm, \u010do za\u010d\u00edna kvitn\u00fa\u0165 a hlavne, aby ste sa mali s k\u00fdm pozhov\u00e1ra\u0165. To v\u00e1m \u017eel\u00e1 va\u0161a Veve<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Veci Pri\u0161li do Grenoblu a nas\u0165ahovali sa do bytu na tre\u0165om poschod\u00ed ne\u010faleko Mistral parku. Z ve\u013ek\u00e9ho okna pozerali na kovov\u00fa pergolu obrasten\u00fa vist\u00e9riou, t\u00fa maj\u00fa doma v erbe, na\u0161li ju vo v\u0161etk\u00fdch domoch, v ktor\u00fdch b\u00fdvali. Videla aj grenoblesk\u00fa Bastilu, po\u0161tu a mal\u00fa kaviare\u0148, v ktorej boli najmen\u0161ie stol\u00edky na svete. Tak\u00e9 mal\u00e9 a [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12149,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[130,16],"tags":[],"class_list":["post-12314","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2024","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12314","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12314"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12314\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12316,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12314\/revisions\/12316"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12149"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12314"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12314"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12314"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}