{"id":12367,"date":"2024-05-07T20:38:18","date_gmt":"2024-05-07T18:38:18","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12367"},"modified":"2024-05-07T20:38:18","modified_gmt":"2024-05-07T18:38:18","slug":"tajomny-muz-cristobal-balenciaga","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/tajomny-muz-cristobal-balenciaga\/","title":{"rendered":"Tajomn\u00fd mu\u017e – Crist\u00f3bal Balenciaga"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

K\u00fdm \u017eil, vedelo sa o\u00a0\u0148om tak m\u00e1lo, \u017ee niektor\u00ed \u013eudia pochybovali, \u010di v\u00f4bec existuje. M\u00f3dne prehliadky sledoval skryt\u00fd za oponou a\u00a0po o\u010dku pozoroval reakcie pr\u00edtomn\u00fdch, nikdy ne\u0161iel pozdravi\u0165 svoje klientky. Ke\u010f v roku 1962\u00a0\u010dasopis France-Soir\u00a0zverejnil jeho (kdesi pok\u00fatne z\u00edskan\u00fa) fotografiu, titulok hl\u00e1sal: \u201eToto je Balenciaga, tajomn\u00fd mu\u017e.\u201c<\/em> \u00dadajne po\u010das svojho \u017eivota poskytol <\/em>len dva rozhovory. Ten najobsa\u017enej\u0161\u00ed, ktor\u00fd s\u00a0n\u00edm viedla novin\u00e1rka Prudence Glynn z britsk\u00fdch The Times, sa stal z\u00e1kladn\u00fdm kame\u0148om \u0161panielskeho seri\u00e1lu Crist\u00f3bal Balenciaga. \u00a0<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Ke\u010f sa rozhodol ako 74-ro\u010dn\u00fd od\u00eds\u0165 na zasl\u00fa\u017een\u00fd d\u00f4chodok, vedel celkom presne, \u010do sa udeje s\u00a0jeho zna\u010dkou a\u00a0nemienil uhn\u00fa\u0165 ani o\u00a0pia\u010f. Bez Crist\u00f3bala Balenciagu nebude Crist\u00f3bal Balenciaga. \u201eSom si ist\u00fd,\u201c zaznieva z\u00a0jeho \u00fast vo filmovej s\u00e9rii, \u201e\u017ee bezo m\u0148a Maison Balenciaga nem\u00f4\u017ee pokra\u010dova\u0165. Ak\u00fd zmysel by to d\u00e1valo?\u201c Ke\u010f mu jeho spolo\u010dn\u00edk, prav\u00e1 ruka a\u00a0int\u00edmny priate\u013e Ram\u00f3n Esparza pripomenie, \u017ee po Diorovi prevzal vedenie jeho domu mlad\u00fd Yves Saint Laurent, Balenciaga iba zavr\u010d\u00ed: \u201eV\u017edy mi to pripadalo nechutn\u00e9. Akoby sa niekto mohol podpisova\u0165 moj\u00edm menom?\u201c<\/p>\n

Crist\u00f3bal Balenciaga, tento \u201ekr\u00e1\u013e franc\u00fazskej haute couture\u201c, bol \u010dlovek priam posadnut\u00fd svojou pr\u00e1cou. T\u00fa\u017eil ma\u0165 pod palcom v\u0161etko, sek\u00edroval kraj\u010d\u00edrky kv\u00f4li jedin\u00e9mu \u0161vu, dokonca aj modelky usmer\u0148oval, ako maj\u00fa chodi\u0165 (a nikdy sa nesmeli po\u010das predv\u00e1dzania usmieva\u0165). \u201eNebola to len moja firma, bola to s\u00fa\u010das\u0165 m\u0148a, ako pred\u013a\u017eenie m\u00f4jho tela. Ako m\u00f4\u017ee telo pre\u017ei\u0165 bez mozgu?\u201c p\u00fdta sa novin\u00e1rky Prudence Glynn a\u00a0ve\u013emi n\u00edm nepohn\u00fa ani jej argumenty, \u017ee v\u00a0dome predsa pracovali desiatky zamestnancov, kraj\u010d\u00edrok, striha\u010dov, kresli\u010dov, ktor\u00ed pom\u00e1hali nap\u013a\u0148a\u0165 jeho umeleck\u00fa v\u00edziu a\u00a0\u017ee aj oni s\u00fa Balenciaga. N\u00e1vrh\u00e1r v\u0161ak odol\u00e1 aj ich n\u00e1tlaku, zamestnanci sa c\u00edtia podveden\u00ed, ke\u010f dostan\u00fa v\u00fdpovede, ber\u00fa to ako zradu, dokonca ho \u017ealuj\u00fa na s\u00fade. Ale on nehodl\u00e1 nikomu odovzda\u0165 \u017eezlo, opraty, pochode\u0148, nazvite to, ako chcete. Jeho zna\u010dka zomrie s\u00a0n\u00edm… Basta!<\/p>\n

 <\/p>\n

Mu\u017e v\u010deraj\u0161ka<\/strong><\/p>\n

Nie je to v\u0161ak iba rozmar star\u00e9ho podiv\u00edna, egocentrick\u00e9ho maniaka \u010di samo\u013e\u00fabeho umelca. Balenciaga vn\u00fatorne c\u00edti, \u017ee svetu, ktor\u00fd prich\u00e1dza, u\u017e nerozumie. P\u00ed\u0161e sa rok 1968, Par\u00ed\u017e je pln\u00fd transparentov a revoltuj\u00facej \u0161tudentskej ml\u00e1de\u017ee. Vo vysokej m\u00f3de Crist\u00f3bal Balenciaga st\u00e1le zauj\u00edma popredn\u00e9 miesto, je doslova zosobnen\u00edm haute couture, ale ako poznamen\u00e1va ved\u00faca jeho ateli\u00e9ru: \u201eDc\u00e9ry na\u0161ich klientok k n\u00e1m nechodia, chc\u00fa sa u\u017e oblieka\u0165 inak.\u201c Balenciaga je zvyknut\u00fd \u0161i\u0165 haute couture, vysok\u00fa m\u00f3du. Cel\u00fd proces tvorby \u0161iat od n\u00e1vrhu po posledn\u00fa sk\u00fa\u0161ku vn\u00edma ako posv\u00e4tn\u00fd obrad, int\u00edmny akt medzi n\u00edm a klientkou, umocnen\u00fd e\u0161te jedine\u010dnou atmosf\u00e9rou ateli\u00e9rov Balenciaga na prest\u00ed\u017enej Avenue George V., tohto chr\u00e1mu kraj\u010d\u00edrskeho umenia, kde cel\u00e9 majstrovo dielo vznik\u00e1. Je posadnut\u00fd ruk\u00e1vmi, dok\u00e1\u017ee ich pre\u0161\u00edva\u0165 aj desa\u0165kr\u00e1t, napravi\u0165 kriv\u00fd steh, ktor\u00fd nikto nevid\u00ed, len on… Mlad\u00fdm \u017een\u00e1m dnes v\u0161ak sta\u010d\u00ed konfekcia. Tento ne\u0161v\u00e1r sa za\u010d\u00edna rozm\u00e1ha\u0165 aj v jeho kruhoch, na vlnu pr\u00eat-\u00e0-porter (doslova pripraven\u00e9 k noseniu) nasko\u010dil aj Yves Saint Lauren, o Pierrovi Cardinovi, ktor\u00fd sa u\u017e v roku 1957 odv\u00e1\u017eil vyrobi\u0165 prefabrikovan\u00fa kolekciu a nesk\u00f4r za\u010dal pred\u00e1va\u0165 licencie v\u0161elikde po svete ani nehovoriac. Balenciaga je zhrozen\u00fd. Tak\u00e1 ne\u00facta ku kum\u0161tu! Konfekcia predsa nere\u0161pektuje jedine\u010dnos\u0165 postavy, ako by sa k tak\u00e9muto barbarstvu mohol uch\u00fdli\u0165. Ak sa nech\u00e1 nahovori\u0165, tak len jedin\u00fd raz a aj to ide o celkom \u0161pecifick\u00fa objedn\u00e1vku. Dostane ponuku, aby navrhol uniformy pre letu\u0161ky Air France. Cel\u00fd projekt m\u00e1 to\u013eko \u00faskal\u00ed, \u017ee stokr\u00e1t o\u013eutuje, \u017ee sa na\u0148 nechal nahovori\u0165. Z\u00fari, ke\u010f sa v\u00fdroba rozbehne na z\u00e1klade prototypu, o ktorom si myslel, \u017ee ho e\u0161te usp\u00f4sob\u00ed a dolad\u00ed na ka\u017edej postave zvl\u00e1\u0161\u0165. A je mu jedno, \u017ee Air France zamestn\u00e1va stovky letu\u0161iek. \u0160\u00e9fovia leteckej spolo\u010dnosti ho zober\u00fa do v\u00fdrobnej haly: za jednu min\u00fatu tu u\u0161ijeme troje \u0161iat, na\u0161e stroje re\u017e\u00fa l\u00e1tku tak presne, \u017ee ke\u010f prilo\u017e\u00edte ruk\u00e1v na ruk\u00e1v, nevid\u00edte rozdiel, chv\u00e1lia sa rozjarene. Balenciaga v\u0161ak ich nad\u0161enie nezdie\u013ea ani omylom. Ba pr\u00e1ve naopak, je zdesen\u00fd. \u201ePresta\u0148te, pros\u00edm,\u201c kri\u010d\u00ed na kraj\u010d\u00edrky, ktor\u00e9 sa v nieko\u013ek\u00fdch radoch za sebou hrbia nad \u0161ijac\u00edmi strojmi. \u201eM\u00f4\u017eete, pros\u00edm, presta\u0165?!\u201c\u00a0 \u00a0Mu\u017e v\u010deraj\u0161ka, ktor\u00e9ho prevalcovala pr\u00edtomnos\u0165. A\u017e je n\u00e1m ho trochu \u013e\u00fato…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Sl\u00e1vny v\u00a0\u0160panielsku, svetov\u00fd v Par\u00ed\u017ei<\/strong><\/p>\n

Getaria je mal\u00e9 pr\u00edmorsk\u00e9 meste\u010dko v\u00a0Biskajskom z\u00e1live na severe \u0160panielska. Sever patr\u00ed Baskom, tajomn\u00e9mu n\u00e1rodu s\u00a0izolovanou kult\u00farou a\u00a0jazykom, ktor\u00fd sa nepodob\u00e1 \u017eiadnemu v\u00a0Eur\u00f3pe. Oh\u013eadom ich p\u00f4vodu st\u00e1le neexistuje jednozna\u010dn\u00e1 te\u00f3ria, niektor\u00ed o\u00a0Baskoch hovoria ako o pravek\u00fdch obyvate\u013eoch Eur\u00f3py, potomkoch p\u00f4vodn\u00fdch lovcov a zbera\u010dov, ktor\u00ed na tomto \u00fazem\u00ed \u017eili e\u0161te pred pr\u00edchodom indoeur\u00f3pskych n\u00e1rodov.Crist\u00f3bal Balenciaga sa narodil 21. janu\u00e1ra 1895 v Getarii do skromn\u00fdch rodinn\u00fdch pomerov. Jeho\u00a0 otec bol ryb\u00e1r, zomrel na mori, ke\u010f mal chlapec 11 rokov. Mama kraj\u010d\u00edrka v meste\u010dku viedla m\u00f3dny sal\u00f3n, na miestne pomery sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee bol \u201evych\u00fdren\u00fd\u201c. Nav\u0161tevovali ho prominentn\u00e9 \u0161\u013eachti\u010dn\u00e9, ktor\u00e9 na baskickom pobre\u017e\u00ed tr\u00e1vili leto a k done Martine si chodili dop\u013a\u0148a\u0165 pl\u00e1\u017eov\u00fa garder\u00f3bu. Mal\u00fd Crist\u00f3bal od detstva sn\u00edval, \u017ee sa stane kraj\u010d\u00edrom. St\u00e1le sa tmolil mame pri noh\u00e1ch a rad\u0161ej, ako by pobehoval po pl\u00e1\u017ei za loptou, sedel u nej v sal\u00f3ne. Atmosf\u00e9ru toho miesta vn\u00edmal v\u0161etk\u00fdmi zmyslami: farebnos\u0165 v\u0161akovak\u00fdch l\u00e1tok, ich tich\u00e9 \u0161u\u0161\u0165anie a jemnos\u0165 na dotyk, opojn\u00fa v\u00f4\u0148u parfumov urodzen\u00fdch klientok, to tich\u00e9, priam posv\u00e4tn\u00e9 \u0161epkanie, ke\u010f trpezlivo st\u00e1li, zatia\u013e \u010do sa mama okolo nich zv\u0155tala s labutienkou plnou \u0161pendl\u00edkov. V rodinnej hist\u00f3rii sa tradovalo, \u017ee prv\u00e9 \u0161at\u00f4\u010dky mal\u00fd Crist\u00f3bal u\u0161il ako \u0161es\u0165ro\u010dn\u00fd pre svoju ob\u013e\u00faben\u00fa ma\u010dku – kab\u00e1tik a v rovnakom vyhotoven\u00ed aj obojok. Medzi mamin\u00fdmi z\u00e1kazn\u00ed\u010dkami zauj\u00edmala \u010destn\u00e9 miesto mark\u00edza de Casa Torres (babi\u010dka bud\u00facej belgickej kr\u00e1\u013eovnej\u00a0 Fabioly), ktor\u00e1 tr\u00e1vievala leto v Getarii. Dychtivos\u0165 mlad\u00e9ho t\u00edned\u017eera pre m\u00f3du ju doj\u00edmala, a tak sa stala jeho patr\u00f3nkou a dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho Crist\u00f3bala poslala do Madridu, kde sa form\u00e1lne vyu\u010dil za kraj\u010d\u00edra. Po kr\u00e1tkej sk\u00fasenosti s obchodn\u00fdm partnerstvom so sestrami Lizaso zalo\u017eil spolo\u010dnos\u0165 Eisa Costura (pod\u013ea diev\u010densk\u00e9ho priezviska svojej mamy, ktor\u00e1 sa volala Martina Eizaguirre) a otvoril si prv\u00fd butik v ne\u010falekom San Sebasti\u00e1ne. V tom \u010dase sa toto mesto te\u0161ilo reput\u00e1cii mond\u00e9nneho pr\u00edmorsk\u00e9ho letoviska, kam sa na leto zlietavali popredn\u00e9 aristokratick\u00e9 rodiny z cel\u00e9ho \u0160panielska a nesk\u00f4r aj z ostatnej Eur\u00f3py. Ke\u010f v meste otvorili po vzore Monaka kas\u00edno, San Sebasti\u00e1n nadobro z\u00edskal punc kozmopolitnej metropoly pre najvyberanej\u0161iu eur\u00f3psku smot\u00e1nku. Balenciaga v\u0161ak mieril \u010falej a v kr\u00e1tkej dobe svoje m\u00f3dne s\u00eddlo roz\u0161\u00edril o Madrid a Barcelonu. Celkovo vo svojich \u0161panielskych diel\u0148ach zamestn\u00e1val vy\u0161e 70 pracovn\u00edkov. Jeho modely sa vyn\u00edmali v \u0161atn\u00edkoch \u0161panielskej aristokracie, vr\u00e1tane \u0161\u013eachti\u010dien priamo z kr\u00e1\u013eovskej rodiny. Ke\u010f sa sl\u00e1vna Coco Chanel cez prv\u00fa svetov\u00fa vojnu uch\u00fdlila do franc\u00fazskeho letoviska Biarritz, od San Sebasti\u00e1nu vzdialen\u00e9ho len p\u00e1r desiatok kilometrov, usporiadala tam m\u00f3dnu prehliadku pre luxusn\u00fa klientelu. Crist\u00f3bal sa jej z\u00fa\u010dastnil a\u00a0po prehliadke nasledoval Mademoiselle Chanel do kas\u00edna. Tam spolu nadpriadli rozhovor. Chanel ho povzbudila, aby sa pres\u0165ahoval do Par\u00ed\u017ea. \u010co ako \u00faspe\u0161n\u00fd by bol doma v\u00a0\u0160panielsku, svetov\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 len v\u00a0Par\u00ed\u017ei…<\/p>\n

 <\/p>\n

Jedin\u00fd couturier medzi n\u00e1vrh\u00e1rmi <\/strong><\/p>\n

U\u017e nebol \u017eiaden mlad\u00edk, ke\u010f v\u00a0janu\u00e1ri roku 1937 pri\u0161iel do Par\u00ed\u017ea. Mal 42 rokov a\u00a0za sebou bohat\u00e9 sk\u00fasenosti s\u00a0m\u00f3dou i podnikan\u00edm. U\u017e v auguste toho ist\u00e9ho roku usporiadal vo svojom s\u00eddle na Avenue George V. prv\u00fa prehliadku haute couture. Ob\u010dianska vojna ho prin\u00fatila na\u010das zatvori\u0165 svoje obchody v\u00a0\u0160panielsku, ale\u00a0paradoxne v\u010faka nej z\u00edskal svojho nesk\u00f4r dlhoro\u010dn\u00e9ho spolo\u010dn\u00edka. Finan\u010dn\u00edk Nicol\u00e1s Bizarrondo otvorene vystupoval proti Frankovmu re\u017eimu, ktor\u00fd tvrdo potla\u010doval pr\u00e1va Baskov, a\u00a0tak sa uch\u00fdlil aj s\u00a0man\u017eelkou, Balenciagovou ve\u013ekou obdivovate\u013ekou, do Par\u00ed\u017ea. V\u00a0Par\u00ed\u017ei sa stret\u00e1val cel\u00fd svet – eur\u00f3pske \u0161\u013eachti\u010dn\u00e9, bohat\u00e9 Ameri\u010danky, man\u017eelky miliard\u00e1rov, dedi\u010dky nov\u00fdch imp\u00e9ri\u00ed, medzin\u00e1rodn\u00ed obchodn\u00edci s\u00a0l\u00e1tkami, nehovoriac o\u00a0vplyvn\u00fdch \u0161\u00e9fredaktork\u00e1ch m\u00f3dnych \u010dasopisov a\u00a0hollywoodskych filmov\u00fdch hviezdach. Americk\u00e1 prominentka Mona von Bismarck, miliard\u00e1rska dedi\u010dka Barbara Hutton, vojvodky\u0148a z\u00a0Windsoru, Gloria Guiness, Pauline de Rothschild, v\u0161etky tieto d\u00e1my z\u00a0poprednej kozmopolitnej spolo\u010dnosti \u010doskoro tvorili jeho klientelu. Balenciaga zobral Par\u00ed\u017e \u00fatokom, jeho \u00faspech bol okam\u017eit\u00fd, ale… Ch\u00fdbal mu vlastn\u00fd \u0161t\u00fdl, vn\u00fatorne sa st\u00e1le h\u013eadal. C\u00edtil, \u017ee to, \u010do aj s\u00a0obdivuhodn\u00fdm majstrovstvom navrhoval v\u00a0Madride, v Par\u00ed\u017ei nesta\u010dilo. Chv\u00ed\u013eu trvalo, k\u00fdm sa na\u0161iel – predov\u0161etk\u00fdm v kult\u00farnych dejin\u00e1ch rodnej krajiny. \u0160tudoval hist\u00f3riu form\u00e1lnych \u0161panielskych dvorn\u00fdch kost\u00fdmov, majstrovsk\u00e9 diela \u0161panielskych umelcov, jeho \u0161aty Infanta s\u00a0priliehav\u00fdm \u017eiv\u00f4tikom a\u00a0\u0161irokou suk\u0148ou boli napr\u00edklad in\u0161pirovan\u00e9 obrazmi Diega Velazqueza, dvorn\u00e9ho maliara kr\u00e1\u013ea Filipa IV., ale na\u010drel aj do trad\u00edcie v\u00fd\u0161ivkami bohato zdoben\u00fdch kacabajok, ak\u00e9 nosili sl\u00e1vni toreadori na b\u00fd\u010d\u00edch z\u00e1pasoch v\u00a0Pamplone \u010di vol\u00e1nmi prezdoben\u00fdch \u0161iat tane\u010dn\u00edc flamenca, nehovoriac o\u00a0mn\u00ed\u0161skych kapucniach a\u00a0pl\u00e1\u0161\u0165och katol\u00edckych duchovn\u00fdch, na ktor\u00e9 odkazuj\u00fa jeho najsl\u00e1vnej\u0161ie modely. V\u00a0istom obdob\u00ed pov\u00fd\u0161il na svoj rukopis \u010dipku, jeho \u010dierne \u010dipkovan\u00e9 pl\u00e9dy nach\u00e1dzaj\u00fa in\u0161pir\u00e1ciu na obrazoch \u0161panielskeho maliara Goyu, ke\u010f portr\u00e9toval arag\u00f3nsku \u0161\u013eachti\u010dn\u00fa Do\u0148u Mar\u00edu Ter\u00e9ziu de Vallabriga. \u201eM\u00f3dny tvorca mus\u00ed by\u0165 architektom strihu, soch\u00e1rom formy, maliarom farieb, hudobn\u00edkom harm\u00f3nie a\u00a0filozofom \u0161t\u00fdlu.\u201c Tento Balenciagov cit\u00e1t napoved\u00e1, ako komplexne majster couturier vn\u00edmal cel\u00fd proces svojej tvorby. Nie nadarmo sa o\u00a0\u0148om \u00a0za\u010dalo hovori\u0165 ako o\u00a0architektovi medzi m\u00f3dnymi tvorcami. \u201eJe to ‚couturier‘ v\u00a0pravom slova zmysle,\u201c vyhl\u00e1sila Coco Chanel. \u201eJedin\u00fd dok\u00e1\u017ee nastriha\u0165 l\u00e1tku, naaran\u017eova\u0165 model a\u00a0ru\u010dne ho u\u0161i\u0165. My ostatn\u00ed sme len m\u00f3dni n\u00e1vrh\u00e1ri.\u201c A\u00a0skuto\u010dne, na rozdiel od mnoh\u00fdch in\u00fdch dizajn\u00e9rov, Balenciaga plne ovl\u00e1dal umenie couture, od prvotn\u00e9ho n\u00e1kresu a\u017e po posledn\u00fd \u0161ev. Bol majstrom manipul\u00e1cie s l\u00e1tkami. Sledoval a\u00a0re\u0161pektoval pohyb l\u00e1tky a\u00a0sna\u017eil sa do neho \u010do najmenej zasiahnu\u0165, dok\u00e1zal \u010dasti modelu vystrihn\u00fa\u0165 z\u00a0jedn\u00e9ho dielu, aby obsahoval \u010do najmenej \u0161vov a\u00a0l\u00e1tka vynikla vo svojej prirodzenej podstate. \u201eChcel som presta\u0165 n\u00fati\u0165 l\u00e1tku do ist\u00fdch tvarov, chcel som ju oh\u00fdba\u0165 \u010do najmenej, bez zbyto\u010dn\u00fdch \u0161vov,\u201c zam\u00fd\u0161\u013eal sa nesk\u00f4r.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Vy\u010disti\u0165 chr\u00e1m umenia<\/strong><\/p>\n

V\u00a0Par\u00ed\u017ei ne\u017eil s\u00e1m. Spolo\u010dnos\u0165 mu robil franc\u00fazsko-po\u013esk\u00fd aristokrat Wladzio Jaworowski d‘ Attainville. Rozumeli si ako int\u00edmni partneri, ale aj\u00a0po pracovnej str\u00e1nke. Wladzio navrhoval k Balenciagov\u00fdm modelom klob\u00faky, \u010dasto ve\u013emi odv\u00e1\u017ene a\u00a0extravagantn\u00e9, lebo Crist\u00f3bal v\u017edy vedel, ako zo svojich n\u00e1vrhov vykresa\u0165 v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 umeleck\u00e9 dielo. Wladzio s\u00a0Balenciagom tvoril t\u00edm e\u0161te pred pr\u00edchodom do Par\u00ed\u017ea a\u00a0zostal s\u00a0n\u00edm a\u017e do svojej pred\u010dasnej smrti.\u00a0<\/sup>Bol to pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00fd, \u0161armantn\u00fd a vzdelan\u00fd mu\u017e a ako sa vyjadrila jedna z Balenciagov\u00fdch kraj\u010d\u00edrok, v\u0161etci v \u0161t\u00fadiu o ich vz\u0165ahu vedeli, ale nik o tom nehovoril. Ich partnerstvo trvalo tridsa\u0165 rokov. \u00dadajne to bola Wladziova matka a Balenciagova klientka, ktor\u00e1 pomohla synovi z\u00edska\u0165 st\u00e1\u017e v n\u00e1vrh\u00e1rovej dielni v San Sebasti\u00e1ne. Obaja mu\u017ei sa stali nerozlu\u010dn\u00fdmi, \u017eili spolu, b\u00fdvali spolu, pracovali spolu. Aj v\u010faka Wladziovmu \u0161\u013eachtick\u00e9mu p\u00f4vodu a kontaktom na urodzen\u00e9 aristokratick\u00e9 kruhy po celej Eur\u00f3pe si Balenciaga budoval svoju sofistikovan\u00fa klientelu – doma, ale najm\u00e4 na par\u00ed\u017eskej m\u00f3dnej sc\u00e9ne. Priatelia spolu pre\u010dkali druh\u00fa svetov\u00fa vojnu, spolu \u010delili hrozbe, \u017ee im Nemci, ke\u010f obsadili Par\u00ed\u017e, zavr\u00fa ateli\u00e9r a\u00a0vskutku ch\u00fdbalo len m\u00e1lo, aby sa tak stalo. Hitlerovsk\u00e9 Nemecko malo nielen politick\u00e9 a mocensk\u00e9 amb\u00edcie, ch\u00e1padl\u00e1 jeho chobotnice zasahovali do v\u0161etk\u00fdch aspektov spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota a\u00a0hrd\u00fasili aj umenie. Doslova hovorili o\u00a0potrebe vy\u010disti\u0165 \u201echr\u00e1m umenia\u201c. A\u00a0za\u010dali zameta\u0165 pred vlastn\u00fdm dvorom. U\u017e v\u00a0roku 1937 Ministerstvo propagandy, ktor\u00e9mu velil Joseph Goebbels, usporiadalo v\u00a0Mn\u00edchove v\u00fdstavu Entartete Kunst (Zvrhl\u00e9 umenie), na ktorej prezentovali stovky v\u00fdtvarn\u00fdch diel, skonfi\u0161kovan\u00fdch z r\u00f4znych gal\u00e9ri\u00ed v\u00a0Nemecku – aby ich vystavili na pranier, skompromitovali, zosmie\u0161nili, zneuctili ako \u201ev\u00fdplody \u0161ialenstva, drzosti, fu\u0161erstva a\u00a0zvrhlosti\u201c. Do tejto kateg\u00f3rie patrilo v\u0161etko umenie, \u010do sa prie\u010dilo \u201en\u00e1rodn\u00e9mu c\u00edteniu\u201c, vyt\u00fd\u010denej fa\u0161istickej ideol\u00f3gii, ktor\u00e1 si od tej chv\u00edle osobovala pr\u00e1vo formova\u0165 vkus nemeck\u00e9ho n\u00e1roda a\u00a0rozhodova\u0165, \u010do je pre\u0148 ideologicky vhodn\u00e9 a\u00a0\u010do nie. Je nie\u010do zhnit\u00e9 v\u00a0nemeckom umen\u00ed, aby sme parafr\u00e1zovali Shakespeara, a\u00a0r\u00ed\u0161ski arbitri vkusu t\u00fdm mali na mysli hlavne r\u00f4zne vtedaj\u0161ie avantgardn\u00e9 -izmy: expresionizmus, dadaizmus, fauvizmus, rodiaci sa kubizmus… Tak odstavili desiatky nemeck\u00fdch maliarov a soch\u00e1rov, ktor\u00ed mohli zabudn\u00fa\u0165 na svoju umeleck\u00fa kari\u00e9ru, pri\u010dom\u00a0mnoh\u00ed sa ocitli v\u00a0situ\u00e1cii ohrozenia \u017eivota, najm\u00e4 ak mali \u017eidovsk\u00fd p\u00f4vod. Nov\u00fd umeleck\u00fd k\u00e1non sa prejavoval aj v\u00a0m\u00f3de. Bolo treba potla\u010di\u0165 v\u0161etko provokat\u00edvne, frivoln\u00e9, avantgardn\u00e9. Nemeck\u00e1 \u017eena nie je \u017eiadna fiflena, je to stato\u010dn\u00e1 matka v\u00a0duchu hesla Kinder, K\u00fcche, Kirche (Deti, Kuchy\u0148a, Kostol), oblieka\u0165 by sa teda mala s\u00a0rozumom, triezvo, \u00fasporne a\u00a0prakticky. \u017diadna bi\u017eut\u00e9ria \u010di make-up, \u017eiadne \u0161perky, ko\u017eu\u0161iny, vol\u00e1ny, \u010dipky, \u017eiadna \u201e\u00fapadkov\u00e1, zdegenerovan\u00e1 m\u00f3da\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Majster n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch<\/strong><\/p>\n

Na rozdiel od in\u00fdch n\u00e1vrh\u00e1rov ako Coco Chanel \u010di Elsa Schiaparelli m\u00f3dny dom Balenciaga zostal cez vojnu otvoren\u00fd a\u00a0on \u0161il aj pre man\u017eelky \u010di partnerky nemeck\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov (\u010do mu po vojne mnoh\u00ed vy\u010d\u00edtali). \u201eS\u00fa to v\u0161etko klienti,\u201c vysvet\u013eoval. Napriek tomu musel \u010deli\u0165 kritike a\u00a0\u010distk\u00e1m zo strany takzvan\u00e9ho Okupa\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru pre kraj\u010d\u00edrstvo – napr\u00edklad aj v\u00a0takej veci ako s\u00fa klob\u00faky. \u201ePre\u010do musia by\u0165 tie klob\u00faky tak\u00e9 dramatick\u00e9?\u201c p\u00fdta sa vo filme nemeck\u00fd \u00faradn\u00edk, ktor\u00fd pri\u0161iel preveri\u0165 ideologick\u00fa bez\u00fahonnos\u0165 m\u00f3dneho domu Balenciaga. A\u00a0to sa na\u0161\u0165astie jeho zamestnancom pred raziou podarilo r\u00fdchlo ukry\u0165 baly s\u00a0l\u00e1tkami, ktor\u00e9 Balenciaga chodil tajne kupova\u0165 do \u0160panielska, preto\u017ee v\u00a0Par\u00ed\u017ei pre m\u00f3dne domy platili r\u00f4zne obmedzenia. Toti\u017e prvotn\u00fdm pl\u00e1nom Nemcov bolo po v\u00ed\u0165aznej vojne \u201evyviez\u0165\u201c luxusn\u00fa haute couture z\u00a0Par\u00ed\u017ea do Berl\u00edna a\u00a0Viedne, ktor\u00e9 sa mali sta\u0165 nov\u00fdmi centrami eur\u00f3pskej m\u00f3dy. Franc\u00fazski m\u00f3dni n\u00e1vrh\u00e1ri mali zosta\u0165 v\u00a0poz\u00edcii ak\u00fdchsi dod\u00e1vate\u013eov potrebn\u00e9ho know-how a\u00a0by\u0165 za to aj n\u00e1le\u017eite odme\u0148ovan\u00ed, ale Par\u00ed\u017e ako svetov\u00e9 centrum m\u00f3dy mal presta\u0165 existova\u0165. R\u00ed\u0161ski \u00faradn\u00edci v\u0161ak nepochopili, \u017ee haute couture, tento \u010disto franc\u00fazsky vyn\u00e1lez, je kult\u00farny fenom\u00e9n s\u00a0vlastnou hist\u00f3riou, stojaci na mnohoro\u010dn\u00fdch trad\u00edci\u00e1ch, napojen\u00fd na mno\u017estvo \u0161pecifick\u00fdch dod\u00e1vate\u013eov a vysoko kvalifikovan\u00fdch \u013eud\u00ed ovl\u00e1daj\u00facich jedine\u010dn\u00e9 odevn\u00e9 \u010di textiln\u00e9 v\u00fdrobn\u00e9 techniky a\u00a0cel\u00e9 to pradivo vz\u0165ahov a\u00a0spolupr\u00e1c budovan\u00fdch dlh\u00e9 desa\u0165ro\u010dia sa len \u0165a\u017eko d\u00e1 presadi\u0165 do in\u00e9ho prostredia. M\u00f3dny n\u00e1vrh\u00e1r Lucien Lelong, ktor\u00fd v\u00a0tom \u010dase st\u00e1l na \u010dele syndik\u00e1tu haute couture, odcestoval u\u017e v\u00a0novembri 1940 lobova\u0165 do Berl\u00edna a\u00a0v\u010faka svojej obdivuhodnej v\u00fdre\u010dnosti sa mu podarilo tento nezmyseln\u00fd proces zastavi\u0165. Av\u0161ak za cenu re\u0161trikci\u00ed a striktn\u00fdch podmienok, ktor\u00e9 presne ur\u010dovali, ako m\u00f4\u017eu par\u00ed\u017eskej m\u00f3dne domy fungova\u0165: bol dan\u00fd po\u010det modelov na jednu n\u00e1vrh\u00e1rovu kolekciu, ko\u013eko metrov l\u00e1tky sa m\u00f4\u017ee pou\u017ei\u0165 na v\u00fdrobu jedn\u00fdch \u0161iat, n\u00e1vrh\u00e1ri mali zak\u00e1zan\u00e9 svoje kolekcie vyv\u00e1\u017ea\u0165 za hranice Franc\u00fazska, nesmeli by\u0165 fotografovan\u00e9 \u010di prekres\u013eovan\u00e9 do m\u00f3dnych \u010dasopisov, a\u00a0podobne…\u00a0Po vojne si Wladzio a\u00a0Crist\u00f3bal u\u017eili e\u0161te zop\u00e1r \u0161\u0165astn\u00fdch rokov a potom v\u00a0roku 1949 Wladzio d’Attainville n\u00e1hle zomrel na infarkt. Mal iba 49 rokov. Balenciagu jeho smr\u0165 zasiahla tak hlboko, \u017ee chcel zatvori\u0165 svoj dom a vst\u00fapi\u0165 do kl\u00e1\u0161tora. Paradoxne to bol Christian Dior, jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rival, ktor\u00fd ho od toho odhovoril. Dior po vojne \u00faplne pobl\u00e1znil Par\u00ed\u017e. Napriek tomu sa hl\u00e1sil k\u00a0Balenciagovmu dedi\u010dstvu a\u00a0ve\u013ek\u00e9ho \u0160paniela nazval \u201emajstrom n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Balenciaga verzus Dior<\/strong><\/p>\n

Hne\u010f po tom, ako sa doto\u010dila posledn\u00e1 suk\u0148a s\u00a0obvodom neuverite\u013en\u00fdch dvadsa\u0165 metrov z\u00a0Diorovej novej kolekcie Ligne Corolle, ktor\u00fa predstavil vo febru\u00e1ri 1947, Carmel Snow, vplyvn\u00e1 \u0161\u00e9fredaktorka americk\u00e9ho magaz\u00ednu Harper’s Bazaar, vyslovila on\u00fa pam\u00e4tn\u00fa vetu: \u201eJe to \u00fapln\u00e1 revol\u00facia, m\u00f4j mil\u00fd,\u201c za\u0161evelila Diorovi do ucha, \u201eYour dresses have such a New Look!\u201c Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed jej slov\u00e1 citoval cel\u00fd m\u00f3dny svet a\u00a0Diorov New Look sa do dej\u00edn m\u00f3dy zap\u00edsal zlat\u00fdmi p\u00edsmenami. \u201eChristian Dior zachr\u00e1nil m\u00f3du rovnako ako bitka pri Marne zachr\u00e1nila Franc\u00fazsko,\u201d vyjadrila sa Carmel Snow do Bazaaru, kde na ve\u013ekorysej ploche prezentovala Franc\u00fazove \u00fachvatn\u00e9 modely. \u00c1no, Dior mal amb\u00edciu po vojne vr\u00e1ti\u0165 franc\u00fazskej m\u00f3de punc niekdaj\u0161ieho luxusu a o\u017eivi\u0165 \u0161pi\u010dkov\u00e9 kraj\u010d\u00edrske remeslo haute couture. Vo svojej tvorbe sa vr\u00e1til k\u00a0\u017eenskej siluete v\u00a0tvare pres\u00fdpac\u00edch hod\u00edn, dokonca op\u00e4\u0165 zaviedol korzet a\u00a0jeho objemn\u00e9 sukne s\u00a0vystu\u017een\u00fdmi spodni\u010dkami a\u00a0kosticami odkazovali na krinol\u00edny z\u00a019. storo\u010dia. V\u00a0snahe nanovo definova\u0165 \u017eenskos\u0165 zd\u00f4raz\u0148oval p\u00e1s, tvar bokov a d\u00e1val vynikn\u00fa\u0165 \u017eensk\u00e9mu poprsiu. A\u00a0nielen to. Na jese\u0148 roku 1947 Dior odcestoval do Ameriky. Krajina neobmedzen\u00fdch mo\u017enost\u00ed ho nadchla, prebudila v\u00a0\u0148om podnikate\u013esk\u00e9ho ducha a prijal za svoju my\u0161lienku m\u00f3dnych licenci\u00ed a\u00a0z\u00a0nich plyn\u00facich licen\u010dn\u00fdch poplatkov. Ani nie rok po par\u00ed\u017eskom triumfe otvoril v\u00a0New Yorku pobo\u010dku Christian Dior. Balenciaga k\u00a0tak\u00e9muto rozhodnutiu nikdy nedospel. Nie\u017eeby to (hoci ner\u00e1d) nesk\u00fa\u0161al. V\u00a0roku 1953 ho americk\u00ed biznismeni s\u00a0m\u00f3dou v\u00edtaj\u00fa v\u00a0New Yorku ako \u201ekr\u00e1\u013ea haute couture\u201c. Spolupr\u00e1ca s\u00a0nimi by si v\u0161ak vy\u017eadovala to\u013eko kompromisov, \u017ee to Balenciaga skon\u010dil e\u0161te prv, ako nie\u010do v\u00f4bec za\u010dal. Znechuten\u00fd z\u00a0Ameriky odi\u0161iel a\u00a0u\u017e sa tam nikdy nevr\u00e1til. V\u00a0skuto\u010dnosti jedin\u00e1 licencia, na ktor\u00fa e\u0161te pod Wladziov\u00fdm vplyvom k\u00fdvol, bol parfum Balenciaga Le Dix z roku 1947. O rok nesk\u00f4r vznik\u00e1 La Fuite des Heures, potom Quadrille a\u00a0v\u00a0priebehu rokov \u010fal\u0161ie \u00faspe\u0161n\u00e9 v\u00f4ne nes\u00face n\u00e1vrh\u00e1rove meno a\u017e po Florabotanica a Rosabotanica, ktor\u00fdch tv\u00e1rou sa v\u00a0desiatych rokoch nov\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia stala here\u010dka Kristen Stewart.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Disney+<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovom \u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  K\u00fdm \u017eil, vedelo sa o\u00a0\u0148om tak m\u00e1lo, \u017ee niektor\u00ed \u013eudia pochybovali, \u010di v\u00f4bec existuje. M\u00f3dne prehliadky sledoval skryt\u00fd za oponou a\u00a0po o\u010dku pozoroval reakcie pr\u00edtomn\u00fdch, nikdy ne\u0161iel pozdravi\u0165 svoje klientky. Ke\u010f v roku 1962\u00a0\u010dasopis France-Soir\u00a0zverejnil jeho (kdesi pok\u00fatne z\u00edskan\u00fa) fotografiu, titulok hl\u00e1sal: \u201eToto je Balenciaga, tajomn\u00fd mu\u017e.\u201c \u00dadajne po\u010das svojho \u017eivota poskytol len dva […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12371,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[134,10],"tags":[],"class_list":["post-12367","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-maj-2024","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12367","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12367"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12367\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12375,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12367\/revisions\/12375"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12371"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12367"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12367"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12367"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}