{"id":12376,"date":"2024-05-07T20:42:06","date_gmt":"2024-05-07T18:42:06","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12376"},"modified":"2024-05-07T20:44:07","modified_gmt":"2024-05-07T18:44:07","slug":"we-love-having-you-here","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/we-love-having-you-here\/","title":{"rendered":"We Love Having You Here"},"content":{"rendered":"<p><strong>We Love Having You Here<\/strong><\/p>\n<p>V\u0161etky cesty u\u017e ved\u00fa do Par\u00ed\u017ea. A tak som znovu dovarila, utrela si ruky do sukne a zbalila sa. Najsk\u00f4r musel Kristus p\u00e1n vsta\u0165 z m\u0155tvych a potom haleluja, \u0161unka moja, a zrazu \u017ee zajtra s dc\u00e9rou op\u00e4\u0165 let\u00edme. Oslavujme P\u00e1na, lebo je dobr\u00fd&#8230; Kame\u0148, ktor\u00fd stavitelia zavrhli, stal sa kame\u0148om uholn\u00fdm, pre m\u0148a v detstve \u010diernym ako uhlie&#8230; A potom, n\u00e1dhern\u00fd velik\u00e1nsky a dlh\u00fd ve\u013ekono\u010dn\u00fd pondelok v Par\u00ed\u017ei, lebo aj Par\u00ed\u017e je pohybliv\u00fd sviatok ako Ve\u013ek\u00e1 noc, len si tak le\u017ea\u0165 dopoludnia v posteli s dc\u00e9rou, pi\u0165 k\u00e1vu a neskr\u00fdva\u0165 sa pred urputn\u00fdmi \u0161iba\u010dmi za zamknut\u00fdmi dverami, prejs\u0165 sa k Bastile a strka\u0165 nos do mokr\u00fdch rozkvitnut\u00fdch orgov\u00e1nov, stretn\u00fa\u0165 sa s kamo\u0161kami, sedie\u0165 na k\u00e1ve, prejs\u0165 do hotela Plaza Athenee na \u010daj, ovoniava\u0165 ten jazm\u00ednov\u00fd s magn\u00f3liou, no pop\u00edja\u0165 svoj earl grey, hovori\u0165 o z\u00e1kuskoch ako o poviedkach, \u010dudova\u0165 sa tomu vo vn\u00fatri a tomu vonku, a ako sa t\u00e1 slan\u00e1 chu\u0165 objav\u00ed a\u017e na konci a sladk\u00e1 hne\u010f zostra na za\u010diatku, to dobr\u00e9 dnu sa nerozlieva a aj jednoduch\u00e1 veta m\u00f4\u017ee by\u0165 dobre na\u0161\u013eahan\u00e1, ke\u010f m\u00e1\u0161 dobr\u00fd \u0161\u013eaha\u010d, no b\u00e1la by som sa to potom polieva\u0165 \u010dokol\u00e1dou, aj \u017ee s\u00fa tak\u00e9 mal\u00e9, je sympatick\u00e9. Del\u00edme si z\u00e1kusky na m\u00fariku a potom kr\u00e1\u010da\u0165 a kr\u00e1\u010da\u0165 dlho popri Seine s \u010derven\u00fdmi \u0161katu\u013ekami ako \u010dlenky d\u00e1keho kol\u00e1\u010dov\u00e9ho bratstva, v ka\u017edej s\u00fa tri vety, jednu si chcem doma rozobra\u0165, marcip\u00e1n, lik\u00e9r, \u010dokol\u00e1da, no e\u0161te nie\u010do zaml\u010dan\u00e9 ako ke\u010f sa zaml\u010d\u00ed podmet a veta ako bezhlav\u00fd jazdec odcv\u00e1la k \u010fal\u0161ej a z tej vykukne, zazrie\u0165 v bo\u010dnej ulici eiffelovku, len tak mimochodom, ako by ste tu boli odjak\u017eiva, mimochodom, pi\u0165 monako a v duchu spieva\u0165 s kaviarensk\u00fdm r\u00e1diom, nies\u0165 si t\u00fa \u0161katu\u013eku metrom, vidie\u0165 star\u00e9 zn\u00e1me n\u00e1zvy stan\u00edc a \u010d\u00edta\u0165 ich ako kapitoly v kni\u017eke, be\u017ea\u0165 po schodoch domov, otv\u00e1ra\u0165 okn\u00e1, \u0161u\u0161ka\u0165 si s dc\u00e9rou pod perinou, akoby ma ktosi obj\u00edmal, ale to ja obj\u00edmam toto mesto, ve\u013emi silno, najviac, ako viem, to preto to tak je. Chv\u00ed\u013eu pr\u0161\u00ed, no potom vyjde slnko. Na druh\u00fd de\u0148 voniam ako \u010dere\u0161ne od Guerlainov, nemysl\u00edm na ni\u010d. Rukopis som e\u0161te neotvorila, teniskami opisujem chodn\u00edky. Zn\u00e1me stromy a zn\u00e1me miesta. Na ulici ma oslovil mn\u00edch a dal mi sv\u00e4t\u00e9 obr\u00e1zky, no potom vysvitlo, \u017ee chce aj d\u00e1ke peniaze, a k\u00fdm som mu vysvet\u013eovala, \u017ee nem\u00e1m drobn\u00e9, pristal pri n\u00e1s obrovsk\u00fd na mol opit\u00fd chlap\u00edk, skoro na m\u0148a spadol a hovoril mne a tomu mn\u00edchovi, \u017ee to jemu m\u00e1me da\u0165 tie peniaze, on i ja, lebo je hladn\u00fd&#8230; Ako som tam st\u00e1la, pozerala na pannu M\u00e1riu na obr\u00e1zku ako na kamar\u00e1tku, bez drobn\u00fdch, myslela som si, \u017ee ten mn\u00edch by mu mohol da\u0165 drobn\u00e9, \u010do vyzbieral, aj obr\u00e1zky a dc\u00e9ra sa smiala, \u017ee asi si mysleli, \u017ee d\u00e1ka prach\u00e1\u010dka sa val\u00ed ulicami, preto ma naraz dvaja zastavili&#8230; Obr\u00e1zky som vr\u00e1tila a vydala sa \u010falej, no keby som mala drobn\u00e9&#8230; V kine d\u00e1vali film o Ravelovi, Bolero. Slab\u00fd film, dobr\u00e1 muzika, kr\u00e1sne interi\u00e9ry aj exteri\u00e9ry, \u0161aty na omdletie, trochu humoru, tak\u00e9ho, aby nebolel, tak sa to teraz rob\u00ed, najlep\u0161ie tam bolo to Bolero. To je inak tremolo ostinato. Ostentat\u00edvna t\u00e9ma, ktor\u00e1 sa naba\u013euje. No tu, vo filme sa na \u0148u nenabalilo ni\u010d. V gay bare som bola sama. K\u00fdm dc\u00e9ra sp\u00ed, \u010d\u00edtam a po\u010d\u00favam v\u0155zganie dl\u00e1\u017eky v in\u00fdch bytoch, oproti b\u00fdva koc\u00far, zvykne pozera\u0165 z okna. R\u00e1no som mu k\u00fdvala. \u010capek p\u00edsal, \u017ee Vltava v zime ani nedut\u00e1. Zato Seina v\u010dera ve\u010der po tme dutala ako div\u00e1 a leskla sa ako \u0161atka, \u010do som si nek\u00fapila. Voda vyst\u00fapila dos\u0165 vysoko. Asi niekde pr\u0161\u00ed a v kopcoch sa top\u00ed sneh, tak sa rozvod\u0148uj\u00fa rieky. Obedovali sme v niekdaj\u0161om vydavate\u013estve Calmann a L\u00e9vy, kde debutoval Marcel Proust, kulisy zostali, no pri\u0161li nov\u00ed \u013eudia. My. A tak som si to v\u0161etko predstavovala, ako to bolo vtedy, ke\u010f to mal Proust do Opery a vydavate\u013estva len na skok, motala som sa ulicami, zatv\u00e1rala o\u010di a odm\u00fd\u0161\u013eala si \u013eud\u00ed, \u010do kr\u00e1\u010dali okolo m\u0148a, no \u0161lo mi to ve\u013emi \u0165a\u017eko, podarilo sa mi to a\u017e ve\u010der u sv\u00e4t\u00e9ho Rocha, kde Prousta ved\u013ea m\u0148a posadil Bach. A tak sme tam sedeli, Bach, Proust a mama s tatom, hoci u\u017e ne\u017eij\u00fa a vypr\u00e1vali si, ako to bolo a bolelo a ja som im hovorila, \u017ee teraz to bol\u00ed omnoho viac, \u017ee nie oni, ale ani ja u\u017e ten svet tu\u0161\u00edm nespozn\u00e1vam. A potom bola noc a \u010fal\u0161ie dnes. Pr\u0161\u00ed, d\u00e1\u017e\u010f klope na parapet ako d\u00e1ky vt\u00e1k, \u010do sem neprilet\u00ed. Koc\u00far od susedov tu\u0161\u00edm pozoruje \u017eeriav v dia\u013eke. Dnes sme boli na v\u00fdstave \u0161portovej m\u00f3dy. Fotografie zo za\u010diatku minul\u00e9ho storo\u010dia, ke\u010f \u017eeny nosili pri \u0161porte dlh\u00e9 sukne a \u0161atky, a tie im viali vo vetre ako Isadore Duncan a ke\u010f sa v t\u00fdch vlnen\u00fdch pepitov\u00fdch sukniach \u0161krabali na kopce, museli si ich pridr\u017ea\u0165, n\u00e1dhern\u00e9 vych\u00e1dzkov\u00e9 kost\u00fdmy, ak\u00e9 si oble\u010diete popoludn\u00ed pred ve\u010derou, tenisky s op\u00e4tkami, ale aj \u0161es\u0165desiate, sedemdesiate a in\u00e9 roky a\u017e doteraz, do olympijsk\u00fdch hier, v\u0161etci tu o nich vravia, ako to bude s dopravou a metrom, niektor\u00e9 stanice nebud\u00fa prem\u00e1va\u0165, v\u0161ade \u0165a o\u0161klb\u00fa, najm\u00e4 sa v\u0161etci boja \u00fatoku&#8230; M\u00f3da a oble\u010denie s\u00fa dve r\u00f4zne veci, no tu sa vlastne nedaj\u00fa oddeli\u0165, ani ke\u010f ide o \u0161port, naopak, ale ke\u010f ide o \u0161port, tam sa dnes mot\u00e1 fyzika aj ch\u00e9mia, nesmie to kl\u00e1s\u0165 odpor, konzervova\u0165 pot a potom to m\u00f4\u017ee by\u0165 \u010derven\u00e9. We Love Having You Here je n\u00e1pis pred gay barom. Podnik Tepl\u00e1re\u0148, pred ktorou pred rokom a pol zastrelil \u0161tudent dvoch chlapcov, u\u017e neexistuje. Namiesto nej je tam teraz talianska re\u0161taur\u00e1cia s n\u00e1zvom Basta Fidli, pon\u00fakaj\u00faca cestoviny a \u0161al\u00e1t. Basta fidli, hovorila mama. Skoro r\u00e1no naprie\u010d krajinou, rann\u00fdm sobotn\u00fdm vlakom, v pozad\u00ed kostol\u00edky a zvonice, hrad, \u017elt\u00e9 polia kvitn\u00facej repky, v\u00fdrezy krajiny, z\u00e1ti\u0161ia so stromami, v\u0161etko je jarne \u0161\u0165avnat\u00e9 a vlhk\u00e9, preto\u017ee je r\u00e1no, oblohu pre\u017eehn\u00e1vaj\u00fa vt\u00e1ci, krajinu o\u010dami ja. Ardeny, do Rimbaudovho Charleville, miesta, po ktor\u00fdch chodieval, tu \u0161kripil per\u00e1 a l\u00e1mal ceruzky, rozb\u00edjal si kolen\u00e1, tu v kostole sa modlil a bil sa, ke\u010f sa jeho rovesn\u00edci \u0161pliechali sv\u00e4tenou vodou z kropeni\u010dky, tu ho mama zatv\u00e1rala na povale, mo\u017eno vyzeral cez vikier a lietal s t\u00fdmi vt\u00e1kmi o\u010dami po krajine ako ja vo vlaku. Rozbiehala som sa po ka\u017edom chodn\u00edku. Slnko sa roztekalo ulicami Charleville, u Rimbaudovcov som h\u013eadala chlapca, jeho mamu a sestry, vyzerala ich z okna, o\u010dami sprev\u00e1dzala franforec rieky s m\u00fatnou vodou, trhala z\u00e1ru\u017elie, \u010do tu pan\u010duje so \u017eltou pri brehu, v ga\u0161tane sa mihol tie\u0148 drozda, \u00faryvok tr\u00e1vy pod stromom s nerozkvitnut\u00fdmi kosatcami, niekto tam od susedov brnkol zelen\u00fa loptu, no nem\u00e1 ju kto odkopn\u00fa\u0165, k\u00fapila som poh\u013eadnice. Kr\u00e1\u010dame ako b\u00e1bky, \u010do sme videli v m\u00fazeu, je javisko aj h\u013eadisko, ako to berie\u0161, Ardeny s\u00fa zelenkav\u00e9 a vo\u0148av\u00e9, vlak domov op\u00e4\u0165 sn\u00edma v\u00fdrezy krajiniek s rozkvitnut\u00fdmi stromami, stmieva sa. Nebojte sa, veci sa m\u00f4\u017eu zmeni\u0165, k hor\u0161iemu aj k lep\u0161iemu, s\u00fa krajiny, kde je nesloboda, chudoba, hlad a vojny, treba pracova\u0165 a \u017ei\u0165, d\u00fafa\u0165 a stara\u0165 sa o krajinu a o deti. Najviac sa mi p\u00e1\u010di, ako je tento k\u00fat sveta opatren\u00fd rukami. Z\u00e1hrady, polia, jarky popri cest\u00e1ch. We Love Having You Here to hovor\u00ed. Nous aimons vous avoir ici. Aj v nede\u013eu sme boli v kine, predbehol n\u00e1s marat\u00f3nsky voj a vyhr\u00e1vala dychovka&#8230; Op\u00e4\u0165 gay bar a op\u00e4\u0165 pr\u0161\u00ed. Ru\u017ea je ru\u017ea aj jablko je ru\u017ea a aj hru\u0161ka je ru\u017ea, \u010d\u00edta mi dc\u00e9ra v posteli Frosta a vraj aj my sme ru\u017ea! Kr\u00e1\u013e Slnko na stanici Richard Lenoir nesie dve igelitov\u00e9 ta\u0161ky z Carrefouru. Vrav\u00ed, \u017ee nesie Slnko a vraj je ako my, ty, ja, on, adresne n\u00e1s po jednom oslovuje, toto je jeho Par\u00ed\u017e, ale aj v\u00e1\u0161, ako\u017ee n\u00e1\u0161, posledn\u00e9 dni sa bl\u00ed\u017eia, v metre si nesadne, zbl\u00edzka sa n\u00e1m pozer\u00e1 do o\u010d\u00ed a v Orangerii pod Picassov\u00fdm portr\u00e9tom \u017eeny zase desa\u0165 \u00faplne mal\u00fdch Picassov. Nazer\u00e1m t\u00fdm \u0161kol\u00e1kom cez plecia. Interpret\u00e1cie. Pane, niekde sa mi stratila modr\u00e1 ceruzka! M\u00f4\u017ee ma\u0165 oran\u017eov\u00e9 \u0161aty? Oran\u017eov\u00e1 je kraj\u0161ia, oble\u010d jej oran\u017eov\u00e9. A \u017eeny v modr\u00fdch \u0161at\u00e1ch tej oran\u017eovej&#8230; Lekn\u00e1 skoro r\u00e1no, ke\u010f sa rozvidnieva a nad jazierkom sa vzn\u00e1\u0161aj\u00fa chum\u00e1\u010de tmy aj hmly a ligoce sa rosa, slnko u\u017e skaluje po niektor\u00fdch listoch, voda je priesvitn\u00e1, sivo zelenkavo ru\u017eov\u00e1! Vraj Monet nema\u013eoval oblohu, no ma\u013eoval, str\u010dil jej hlavu pod vodu a dr\u017eal ju pod hladinou tak dlho, k\u00fdm mu trochu t\u00e1 zelenkav\u00e1 nezmodrala&#8230; skoro r\u00e1no bola hladina r\u00f4solovito m\u00e4ku\u010dk\u00e1 a krehkosivo belas\u00e1. Lekn\u00e1 nespom\u00ednam, lebo tie sa vtedy e\u0161te len otv\u00e1rali. M\u00e1j je vraj najkraj\u0161\u00ed mesiac. We Love Having You Here to v\u0161etko v m\u00e1ji hovor\u00ed. \u013d\u00fabte sa, aj ke\u010f \u010dere\u0161ne u\u017e odkvitli&#8230; Va\u0161a Veve<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>We Love Having You Here V\u0161etky cesty u\u017e ved\u00fa do Par\u00ed\u017ea. A tak som znovu dovarila, utrela si ruky do sukne a zbalila sa. Najsk\u00f4r musel Kristus p\u00e1n vsta\u0165 z m\u0155tvych a potom haleluja, \u0161unka moja, a zrazu \u017ee zajtra s dc\u00e9rou op\u00e4\u0165 let\u00edme. Oslavujme P\u00e1na, lebo je dobr\u00fd&#8230; Kame\u0148, ktor\u00fd stavitelia zavrhli, stal sa [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12149,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,134],"tags":[],"class_list":["post-12376","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-maj-2024"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12376","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12376"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12376\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12380,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12376\/revisions\/12380"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12149"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12376"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12376"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12376"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}