Vy\u0161tudovali ste dve vysok\u00e9 \u0161koly: na bratislavskej Filozofickej fakulte UK dejiny umenia a\u00a0na V\u0160VU odevn\u00fd dizajn. Ako sa z\u00a0odevnej dizajn\u00e9rky stala histori\u010dka m\u00f3dy? Alebo to mohlo by\u0165 aj naopak?\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n
U\u017e na \u0161kole ma sk\u00f4r ako t\u00e9my \u201evysok\u00e9ho umenia\u201c oslovovali tie, ktor\u00e9 sa t\u00fdkali \u00fa\u017eitkov\u00e9ho umenia a\u00a0dizajnu, teda \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu. Viac doma som sa c\u00edtila v\u00a0praktickom svete odevn\u00e9ho\u00a0 dizajnu, ako v\u00a0te\u00f3rii umenia. Ke\u010f som sa v\u0161ak v\u00a0roku 2005 vr\u00e1tila z\u00a0ro\u010dn\u00e9ho \u0161tipendia v\u00a0Hamburgu, zhodou okolnost\u00ed som vyu\u017eila mo\u017enos\u0165 prihl\u00e1si\u0165 sa na V\u0160VU na doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium. Vyhovovalo mi, \u017ee sa budem m\u00f4c\u0165 venova\u0165 t\u00e9me, pri ktorej vyu\u017eijem poznatky z oboch \u0161k\u00f4l, ke\u010f\u017ee som sa rozhodla presk\u00fama\u0165 ur\u010dit\u00fa etapu dej\u00edn m\u00f3dneho dizajnu u n\u00e1s. Na tomto z\u00e1klade vznikla kniha M\u00f3da na Slovensku v\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed (1918 – 1938). V\u017edy sa mi p\u00e1\u010dilo h\u013eada\u0165 v\u00a0hist\u00f3rii inform\u00e1cie, ktor\u00e9 odev zasadzuj\u00fa do v\u0161eobecnej\u0161\u00edch soci\u00e1lno-kult\u00farnych, ideologick\u00fdch \u010di psychologick\u00fdch s\u00favislost\u00ed. Je \u00fa\u017easn\u00e9 sledova\u0165, ako sa v\u00a0nie\u010dom napoh\u013ead takom \u201epovrchnom\u201c ako m\u00f3da odr\u00e1\u017eaj\u00fa ve\u013ek\u00e9 dejiny…<\/p>\n
<\/p>\n
T\u00e9ma hist\u00f3rie a v\u00fdvoja d\u00e1mskych nohav\u00edc, ktor\u00fa ste publikovali v\u00a0\u010dasopise Dizajnum, tak pre v\u00e1s musela by\u0165 skuto\u010dnou lah\u00f4dkou…<\/strong><\/p>\nDejiny d\u00e1mskych nohav\u00edc predstavuj\u00fa fascinuj\u00faci pr\u00edbeh \u017eenskej emancip\u00e1cie. Zo sprvu spolo\u010densky\u00a0absol\u00fatne tabuizovan\u00e9ho odevu sa stal m\u00f3dny mainstream, ktor\u00fd prenikol do v\u0161etk\u00fdch vrstiev, v\u0161etk\u00fdch vekov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed \u017eien a na v\u0161etky svetov\u00e9 kontinenty.<\/p>\n
<\/p>\n
Hoci sa v\u0161eobecne prezentuje n\u00e1zor, \u017ee Coco Chanel oslobodila \u017eeny od korzetu a\u00a0obliekla ich do nohav\u00edc, pr\u00edslu\u0161n\u00ed\u010dky ne\u017en\u00e9ho pohlavia za\u010dali vo\u013enej\u0161ie d\u00fdcha\u0165 u\u017e ove\u013ea sk\u00f4r…<\/strong><\/p>\nDo \u201evysokej m\u00f3dy\u201c priniesol nohavice u\u017e franc\u00fazsky m\u00f3dny n\u00e1vrh\u00e1r Paul Poiret. Pod vplyvom kost\u00fdmov \u010eagilevovho rusk\u00e9ho baletu navrhoval nohavice v\u00a0orient\u00e1lnom \u0161t\u00fdle. Od stredoveku sa v\u00a0na\u0161om kult\u00farnom okruhu nohavice dovo\u013eovali len vo v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch pr\u00edpadoch, nosili ich zv\u00e4\u010d\u0161a \u017eeny s ko\u010dovn\u00edckym sp\u00f4sobom \u017eivota alebo v\u00a0niektor\u00fdch oblastiach ro\u013en\u00ed\u010dky, pr\u00edpadne sa mohli objavi\u0165 u\u00a0p\u00fatni\u010diek. Mimo Eur\u00f3py sa objavuj\u00fa nohavice napr\u00edklad v\u00a0oblasti \u010c\u00edny, v niektor\u00fdch regi\u00f3noch Japonska, Indii, u\u00a0arabsk\u00fdch n\u00e1rodov \u010di napr\u00edklad v\u00a0seversk\u00fdch oblastiach, kde bolo nutn\u00e9 odevom zabezpe\u010di\u0165 teplo. Ve\u013ea v\u0161ak v\u00a019. storo\u010d\u00ed zmenil najm\u00e4 \u0161port. Bicyklovanie ako prv\u00fd \u0161port in\u0161piroval \u017eenu obliec\u0165 si nohavice, lebo na bicykel sa nedalo vysadn\u00fa\u0165 bokom ako na ko\u0148a a\u00a0objemn\u00e1 suk\u0148a bola nielen nepraktick\u00e1, ale aj nebezpe\u010dn\u00e1. Spo\u010diatku \u017eeny nosili tzv. bloomers (tureck\u00e9 \u0161irok\u00e9 nohavice). St\u00e1le \u010dastej\u0161ie ich v\u0161ak vyu\u017e\u00edvali aj pre in\u00e9 \u0161portov\u00e9 aktivity, turistiku… a\u00a0postupne aj na pl\u00e1\u017eov\u00e9 promen\u00e1dy, do pr\u00e1ce, na doma… A\u00a0v\u00a0druhej polovici 20. storo\u010dia na ulicu \u010di dokonca do divadla.<\/p>\n
<\/p>\n
Iste v\u0161ak za tak\u00e9to \u201enemravn\u00e9\u201c oble\u010denie zo\u017eali poh\u0155danie a\u00a0kritiku – sta\u010d\u00ed spomen\u00fa\u0165 pr\u00edhodu, ke\u010f sa v roku 1931 Marlene Dietrich objavila v par\u00ed\u017eskych uliciach v\u00a0p\u00e1nskom nohavicovom kost\u00fdme a\u00a0vzbudila tak\u00fd rozruch, \u017ee starosta Par\u00ed\u017ea ju vyzval, aby ur\u00fdchlene opustila mesto! <\/strong><\/p>\nAntagonizmus nohavice kontra suk\u0148a vytv\u00e1ral v\u00a0dejin\u00e1ch m\u00f3dy siln\u00e9 nap\u00e4tie. V\u00a0\u0161ir\u0161om kontexte to mohlo znamena\u0165: chcem by\u0165 praktick\u00e1 a\u00a0c\u00edti\u0165 sa slobodne, preto\u017ee moje postavenie sa m\u00f4\u017ee vyrovna\u0165 mu\u017eovi, alebo si budem pestova\u0165 obraz od mu\u017ea odli\u0161n\u00fd, stava\u0165 na trad\u00edci\u00e1ch a\u00a0tradi\u010dnom obraze \u017eenskosti. Dnes, samozrejme, tieto k\u00f3dy ne\u010d\u00edtame tak radik\u00e1lne, treba si ale uvedomi\u0165 ich spojenie so \u017eenou v\u00a0prvej \u0161tvrtine 20. storo\u010dia. Vojna (prv\u00e1 i\u00a0druh\u00e1) definit\u00edvne zmenila poz\u00edciu \u017eeny v\u00a0r\u00e1mci spolo\u010dnosti. Nohavice v\u0161ak v\u00a0\u017eiadnom pr\u00edpade neboli be\u017enou s\u00fa\u010das\u0165ou \u0161atn\u00edka. Marlene Dietrich a\u00a0p\u00e1r \u010fal\u0161\u00edch patrili sk\u00f4r k v\u00fdnimk\u00e1m. Po 2. svetovej vojne, ke\u010f Dior priniesol \u201enov\u00fa \u017eenskos\u0165\u201c, d\u00e1my zavrhli nohavice a celkom o\u010daren\u00e9 si za\u010dali op\u00e4\u0165\u00a0tvarova\u0165 krivky \u0161nurova\u010dkou. Nohavice si v\u0161ak ob\u013e\u00fabili mlad\u00e9 \u017eeny, najm\u00e4 v\u00a060. rokoch sme ich mohli vidie\u0165 u\u017e aj na ulici po\u010das d\u0148a. A\u00a0ke\u010f mlad\u00fd Diorov nasledovn\u00edk Yves Saint Laurent \u201evyna\u0161iel\u201c \u017eensk\u00fd smoking, za\u010dal sa budova\u0165 nov\u00fd obraz \u017eenskosti: nohavice sa stali spolo\u010densky akceptovan\u00fdm oble\u010den\u00edm v\u00a0r\u00f4znych spolo\u010densk\u00fdch skupin\u00e1ch, u \u017eien r\u00f4zneho veku a\u00a0prakticky aj na v\u0161etky pr\u00edle\u017eitosti.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nAk\u00fd in\u00fd v\u00fdkrik m\u00f3dy zasiahol \u017eeny v\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed? <\/strong><\/p>\nPriniesol ho rok 1925, kedy sa sukne zdvihli a\u017e ku kolen\u00e1m. T\u00e1to m\u00f3dna m\u00e1nia zachv\u00e1tila v\u0161etky \u017eeny, i\u00a0ke\u010f star\u0161ie ro\u010dn\u00edky e\u0161te chv\u00ed\u013eu odol\u00e1vali. Odhalen\u00e9 nohy boli dovtedy tabu, mohli si ich dovoli\u0165 len deti.<\/p>\n
<\/p>\n
Vr\u00e1\u0165me sa e\u0161te na chv\u00ed\u013eu k\u00a0nohaviciam. Ako sa tomuto revolu\u010dn\u00e9mu odevu darilo za prvej republiky u\u00a0n\u00e1s? <\/strong><\/p>\nD\u00e1my mali nohavice v\u00a0ob\u013eube, ale predov\u0161etk\u00fdm ako s\u00fa\u010das\u0165 \u0161portov\u00e9ho \u010di vo\u013eno\u010dasov\u00e9ho typu odevu. Po\u010das dovoleniek na hor\u00e1ch, vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch napr\u00edklad, sa \u017eeny spr\u00e1vali uvo\u013enenej\u0161ie. To nahr\u00e1valo aj nov\u00fdm m\u00f3dnym impulzom. V\u00a0zime ly\u017eovali, v\u00a0lete podnikali vysokohorsk\u00e9 t\u00fary, hrali tenis, pl\u00e1vali. V\u00a0\u010dl\u00e1nku \u201e\u010co sa nos\u00ed v\u00a0Tatr\u00e1ch\u201c, publikovanom v\u00a0\u010dasopise \u017divena (1937) napr\u00edklad \u010d\u00edtame: \u201eV\u00f4bec v\u0161etky d\u00e1my bez rozdielu chodia tu a\u017e do ve\u010dera v\u00a0nohaviciach. Najm\u00e4 cudzinky maj\u00fa cel\u00fd v\u00fdber nohavicov\u00fdch kost\u00fdmov a\u00a0kompletov… Mnoh\u00e9 tenk\u00e9 d\u00e1my nosia cez de\u0148, ke\u010f ne\u0161portuj\u00fa, mu\u017esk\u00e9 kost\u00fdmy \u00e1\u00a0la Marlene Dietrich: dlh\u00e9 mu\u017esk\u00e9 nohavice s\u00a0man\u0161etkou, k\u00a0nim mu\u017esk\u00fd kab\u00e1tik a\u00a0vesta, bl\u00faza v\u00a0podobe mu\u017eskej ko\u0161ele s\u00a0kravatou… Tak\u00e9to oble\u010denie je ve\u013emi elegantn\u00e9, pravda len pre d\u00e1my \u0161t\u00edhle v\u00a0bokoch.\u201c<\/p>\n
Z\u00a0potreby vo\u013enej\u0161ieho pohybu a\u00a0jednoduch\u0161ej siluety sa menili aj materi\u00e1ly. Napr\u00edklad zn\u00e1ma bratislavsk\u00e1 firma Tausky a synovia na m\u00f3dnej prehliadke v\u00a0roku 1928 prezentovala kolekciu odevov z\u00a0pohodln\u00fdch, \u0161portovo p\u00f4sobiacich d\u017eersejov\u00fdch pleten\u00edn, m\u00e4kk\u00fdch a\u00a0poddajn\u00fdch, ktor\u00e9 do m\u00f3dy zaviedla Gabrielle Chanel.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nPre\u010do ste si za predmet v\u00fdskumu dej\u00edn m\u00f3dy vybrali pr\u00e1ve medzivojnov\u00e9 obdobie? <\/strong><\/p>\nZ\u00a0h\u013eadiska emancip\u00e1cie \u017eien bolo prelomov\u00e9. Zmenilo sa ich soci\u00e1lne postavenie, \u017eeny po 1. svetovej vojne museli nahradi\u0165 mu\u017eov na r\u00f4znych poz\u00edci\u00e1ch, vr\u00e1tane t\u00fdch, ktor\u00e9 boli pre ne dovtedy tabu.\u00a0Na\u0161li tak svoje celkom nov\u00e9 uplatnenie. Mimoriadne dynamick\u00e9 zmeny, ktor\u00e9 sa odohrali v priebehu desiatich – p\u00e4tn\u00e1stich rokov medzi dvoma vojnami, priniesli \u017een\u00e1m pr\u00e1vo voli\u0165 (v \u010ceskoslovensku roku 1919), stali sa ekonomicky nez\u00e1vislej\u0161ie od mu\u017eov, po reforme \u0161kolstva sa im otvorili aj \u0161tudijn\u00e9 obory, dovtedy ur\u010den\u00e9 v\u00fdlu\u010dne mu\u017eom (najm\u00e4 r\u00f4zne technick\u00e9 smery) a\u00a0hoci spolo\u010dnos\u0165 neprijala v\u0161etky tieto zmeny jednozna\u010dne pozit\u00edvne, nebolo ich u\u017e mo\u017en\u00e9 zastavi\u0165.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nMo\u017eno poveda\u0165, \u017ee v\u0161etko, \u010do sa dialo na poli m\u00f3dy v\u00a0Eur\u00f3pe, malo odozvu aj u n\u00e1s?\u00a0\u00a0 <\/strong><\/p>\nIst\u00fdm sp\u00f4sobom \u00e1no, lebo prepojenie Viede\u0148 – Budape\u0161\u0165- Bratislava fungovalo aj po rozpade Rak\u00fasko-Uhorska. \u0160tatistiky hovoria, \u017ee v\u00a0roku 1910 \u017eilo v\u00a0Bratislave 41 % Nemcov, 40 % Ma\u010farov a\u00a0iba 14 % Slov\u00e1kov. O dvadsa\u0165 rokov nesk\u00f4r u\u017e po\u010det Slov\u00e1kov a\u00a0\u010cechov nar\u00e1stol na 48 %. To v\u0161ak hovor\u00edme len o\u00a0kozmopolitnej Bratislave, Slovensko vo v\u0161eobecnosti bolo agr\u00e1rnou krajinou. Av\u0161ak pr\u00e1ve v\u010faka pretrv\u00e1vaj\u00facej viacjazy\u010dnosti (nem\u010dina, ma\u010far\u010dina) kraj\u010d\u00edrske sal\u00f3ny odoberali m\u00f3dne \u010dasopisy, tak\u017ee aj v\u00a0men\u0161\u00edch mest\u00e1ch sa vedelo, \u010do pr\u00e1ve let\u00ed v\u00a0Par\u00ed\u017ei, Viedni \u010di Budape\u0161ti.<\/p>\n
<\/p>\n
Existovali v\u00a0tom \u010dase u\u017e \u0161pecializovan\u00e9 \u010dasopisy o\u00a0m\u00f3de? <\/strong><\/p>\nNie, v\u00a0\u010cech\u00e1ch s\u00edce v medzivojnovom obdob\u00ed u\u017e nieko\u013eko tak\u00fdch vych\u00e1dzalo, na Slovensku v\u0161ak nevznikli. Fungovali ale m\u00f3dne rubriky v\u00a0spolo\u010densk\u00fdch orientovan\u00fdch magaz\u00ednoch – \u017divena, Slovensk\u00fd svet \u010di Nov\u00fd svet, v ktorom, napr\u00edklad, rubriku m\u00f3dy s\u00a0n\u00e1zvom \u201ePar\u00ed\u017eanka Slovenk\u00e1m\u201c viedla od roku 1931 redaktorka so pseudonymom La Rose France. V\u00a0jednom zo svojich pr\u00edspevkov p\u00ed\u0161e: \u201ePar\u00ed\u017e tancuje, zab\u00e1va sa. Modisti zostavuj\u00fa bud\u00facu m\u00f3du, ktor\u00e1 vraj m\u00e1 by\u0165 delici\u00f3zna. Akon\u00e1hle sa dostane na verejnos\u0165, pon\u00e1h\u013eam sa sosn\u00e1mi\u0165 s\u00a0\u0148ou slovensk\u00e9 \u010ditate\u013eky.\u201c Ru\u0161n\u00e9 obchodn\u00e9 styky medzi Bratislavou a\u00a0Vied\u0148ou potvrdzuje aj zn\u00e1ma rak\u00faska firma Zwieback, ktor\u00e1 prostredn\u00edctvom svojich katal\u00f3gov zasielala m\u00f3dne odevy aj bratislavsk\u00fdm klientkam. V\u00a0Bratislave mali svoje pobo\u010dky i\u00a0niektor\u00e9 prest\u00ed\u017ene obchodn\u00e9 domy, napr\u00edklad rak\u00fasky M. Neumann (s\u00eddlil\u00a0 na Michalskej 8), Franti\u0161ek Roln\u00fd, ktor\u00e9ho zakladate\u013e poch\u00e1dzal z\u00a0Prost\u011bjova (dne\u0161n\u00e1 Laurinsk\u00e1 ulica) \u010di Jan Nehera, ktor\u00fd svoju v\u00a0porad\u00ed u\u017e 35. predaj\u0148u otvoril na bratislavskej Obchodnej ulici. Dominantn\u00e9 postavenie v\u0161ak mala spolo\u010dnos\u0165 Tausky a\u00a0synovia, \u201enajv\u00e4\u010d\u0161\u00ed m\u00f3dny dom horn\u00e9ho Uhorska\u201c, ktor\u00fd v\u00a0Bratislave fungoval viac ako dev\u00e4\u0165desiat rokov a\u00a0vo svojom ateli\u00e9ri zamestn\u00e1val vlastn\u00fdch m\u00f3dnych dizajn\u00e9rov. O tom, \u017ee textiln\u00fd a\u00a0odevn\u00fd priemysel bol v\u00a0na\u0161om hlavnom meste (popri stavebn\u00edctve a\u00a0kovopriemysle) druh\u00fd najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00ed, sved\u010d\u00ed aj \u0161tatistika, ktor\u00fa som na\u0161la v\u00a0mestskom adres\u00e1ri z\u00a0roku 1922 – v\u00a0Bratislave v\u00a0tom \u010dase fungovalo 11 obchodov s\u00a0klob\u00fakmi, 269 p\u00e1nskych a\u00a0187 d\u00e1mskych kraj\u010d\u00edrov, 2 tov\u00e1rne na bielize\u0148, 17 v\u00fdrobcov bielizne, 28 modistiek, 65 obchodov s\u00a0l\u00e1tkami, 9 farbiarn\u00ed l\u00e1tok a\u00a05 obchodov pred\u00e1vaj\u00facich \u0161ijacie stroje.<\/p>\n
<\/p>\n
Z\u00a0toho vypl\u00fdva, \u017ee \u0161itie na z\u00e1kazku u\u00a0kraj\u010d\u00edra \u010di v\u00a0m\u00f3dnom sal\u00f3ne bolo najroz\u0161\u00edrenej\u0161ie…\u00a0 <\/strong><\/p>\n\u00c1no, po\u010det kraj\u010d\u00edrov dokonca st\u00fapal (v roku 1936 ich v\u00a0mestskom adres\u00e1ri bolo zap\u00edsan\u00fdch 401 p\u00e1nskych a\u00a0395 d\u00e1mskych), aj ke\u010f nebol kraj\u010d\u00edr ako kraj\u010d\u00edr – v\u00a0tomto remesle panovala striktn\u00e1 hierarchiz\u00e1cia. Najvy\u0161\u0161\u00ed soci\u00e1lny status mali kraj\u010d\u00edri a kraj\u010d\u00edrky, ktor\u00ed obliekali solventn\u00fdch z\u00e1kazn\u00edkov, here\u010dky a\u00a0in\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 osoby (napr\u00edklad sal\u00f3n Christa Nase, Modesalon Mary, sal\u00f3n Gitty Neme\u0161ovej). T\u00ed najni\u017e\u0161ie postaven\u00ed nevyu\u017e\u00edvali tak\u00e9 reprezentat\u00edvne sal\u00f3ny, \u0161ili jednoduch\u0161ie odevy, \u010dasto iba pre\u0161\u00edvali \u010di \u0161aty r\u00f4zne upravovali. Konfekcia st\u00e1la v\u00a0tejto hierarchii sprvu na \u00faplne najni\u017e\u0161\u00edch prie\u010dkach. Konfek\u010dn\u00e9 oble\u010denie (v zmysle hromadnej s\u00e9riovej v\u00fdroby), ktor\u00e9 sa vyvinulo zo \u0161itia odevov \u201epre sklad\u201c (uniformy a\u00a0jednoduch\u00e9 pracovn\u00e9 odevy), vyu\u017e\u00edvali sprvu dedin\u010dania a slab\u0161ie soci\u00e1lne vrstvy. To ale hovor\u00edme o\u00a0konci 19.storo\u010dia, v\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed rozvoj konfekcie naber\u00e1 na obr\u00e1tkach – ako d\u00f4sledok celosvetov\u00e9ho boomu tov\u00e1renskej v\u00fdroby (za pr\u00edklad m\u00f4\u017ee posl\u00fa\u017ei\u0165 expanzia obuvn\u00edckej firmy Ba\u0165a). Aj Roln\u00e9ho reklama vystihuje ducha danej doby: \u201eOdev Roln\u00fd v\u0161etk\u00fdm!\u201c. Pod\u013ea s\u00fadob\u00fdch \u0161tatist\u00edk hotov\u00e9 odevy u\u00a0neho tesne po vojne nakupovalo 10 % obyvate\u013estva, v\u00a0roku 1935 to u\u017e bolo 75 %.<\/p>\n
<\/p>\n
V\u00a0tom \u010dase ka\u017ed\u00fd sal\u00f3n, kraj\u010d\u00edrska diel\u0148a \u010di obchodn\u00fd dom niesli meno svojho, zv\u00e4\u010d\u0161a e\u0161te \u017eij\u00faceho zakladate\u013ea. Mnoh\u00e9 osudy v\u0161ak kruto pozna\u010dila vojna…<\/strong><\/p>\nTo bola ve\u013emi smutn\u00e1 \u010das\u0165 m\u00f4jho v\u00fdskumu. V\u00a0n\u00e1rodnom arch\u00edve som pre\u0161tudovala mno\u017estvo materi\u00e1lov, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148ali aj udania, ke\u010f sa potenci\u00e1lni ariz\u00e1tori sna\u017eili pre seba uchmatn\u00fa\u0165 podnik p\u00f4vodn\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch majite\u013eov, deportovan\u00fdch do koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov. Ariz\u00e1cii sa nevyhli napr\u00edklad ani bratislavsk\u00e9 firmy Buxbaum, Blau & Weinberger, Dedeo a\u00a0L\u00f6wy, obchod s\u00a0galant\u00e9rnymi doplnkami U\u00a0Mot\u00fd\u013ea (Zum Schmetterling), firmy Weiss & F\u00fcrst (jeden zo spolumajite\u013eov Jakub Lachowicz skon\u010dil aj s\u00a0man\u017eelkou v Osvien\u010dime) \u010di Julius Rosenzweig (jeho \u201e\u0160atn\u00fd dom\u201c s\u00eddlil na dne\u0161nej Obchodnej ulici), ktor\u00e9ho do Osvien\u010dimu deportovali v\u00a0roku 1942…<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nOdhliadnuc od Bratislavy, ako to vyzeralo s\u00a0odevnou tvorbou inde na Slovensku? Dalo sa v\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed v\u00f4bec hovori\u0165 o\u00a0fenom\u00e9ne zvanom slovensk\u00e1 m\u00f3da? \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\nDobov\u00e9 materi\u00e1ly, ktor\u00e9 som \u0161tudovala, od za\u010diatku pon\u00fakali odli\u0161n\u00fd poh\u013ead na slovensk\u00fa a\u00a0\u010desk\u00fa odevn\u00fa tvorbu: \u010cechy boli v\u017edy viac sp\u00e4t\u00e9 s\u00a0mestsk\u00fdm prostred\u00edm a Slovensko zviazan\u00e9 s\u00a0vidiekom. Navy\u0161e si treba uvedomi\u0165, \u017ee po rozpade Rak\u00fasko-Uhorska a\u00a0vzniku samostatn\u00e9ho \u010ceskoslovenska sa u\u00a0n\u00e1s za\u010dal pestova\u0165 romantizuj\u00faci m\u00fdtus prebudenej slovenskosti, a\u00a0ten sa obracal k\u00a0\u201evlastn\u00fdm kore\u0148om\u201c, teda k folkl\u00f3rnym trad\u00edci\u00e1m a \u013eudovej umeleckej tvorbe. Sved\u010dia o\u00a0tom aj \u010dl\u00e1nky v\u00a0dobov\u00fdch \u010dasopisoch: ke\u010f sa hovorilo o\u00a0\u010deskej m\u00f3de, spom\u00ednali sa zn\u00e1me pra\u017esk\u00e9 sal\u00f3ny ako Podolsk\u00e1, Rosenbaum, Roubi\u010dkov\u00e1, k\u00fdm skromn\u00e1 zmienka o\u00a0slovenskej m\u00f3de takmer v\u017edy zah\u0155\u0148ala obr\u00e1zok \u017eeny v\u00a0kroji, stojacej niekde pri dedinskom pl\u00f4tiku. V\u00a0\u010dl\u00e1nku \u201eSlovensk\u00e1 \u017eena od prevratu\u201c z\u00a0pera Marienky P\u00e1lka-Lackovej doslova \u010d\u00edtame: \u201eJemnos\u0165 slovenskej \u017eeny je najlep\u0161ie vyjadren\u00e1 v\u00a0slovenskej v\u00fd\u0161ivke.\u201c Na druhej strane v\u0161ak spolo\u010dnosti ako Lipa \u010di\u00a0Detva, ktor\u00e9 zastupovali slovensk\u00fd \u013eudov\u00fd umeleck\u00fd priemysel (okrem odevov aj doplnky a\u00a0bytov\u00e9 doplnky, v\u00fdrobky z\u00a0dreva), za\u017e\u00edvali v\u00a030. rokoch\u00a0mimoriadnu expanziu, aj ke\u010f sa t\u00e1 t\u00fdkala najm\u00e4 zahrani\u010dn\u00fdch trhov, vystavovali na r\u00f4znych ve\u013etrhoch po svete (Johannesburg, Par\u00ed\u017e, Filadelfia, Dakar, Barcelona) a\u00a0zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 produkcie vyr\u00e1bali na export. Detva mala svojich odberate\u013eov v\u00a0Barcelone, Lond\u00fdne, Rio de Janeiro, Kapskom meste \u010di Bombaji.<\/p>\n
<\/p>\n
Nel\u00e1ka v\u00e1s posun\u00fa\u0165 sa v\u00a0\u010dase a\u00a0zmapova\u0165 niektor\u00e9 z\u00a0nov\u0161\u00edch obdob\u00ed v\u00a0na\u0161ich dejin\u00e1ch m\u00f3dy?\u00a0 <\/strong><\/p>\nVo vydavate\u013estve Slovart aktu\u00e1lne pripravujeme s\u00a0kolekt\u00edvom autorov\u00a0 publik\u00e1ciu M\u00f3da na Slovensku. Ja sa venujem 20. storo\u010diu, kde sprac\u00favam tri kapitoly: m\u00f3du medzivojnov\u00fa, socialistick\u00fa a po roku 1989. Okrem toho pracujem v Centre v\u00fdskumu V\u0160VU v\u00fdlu\u010dne na v\u00fdskume odevnej kult\u00fary v\u00a0obdob\u00ed socialistick\u00e9ho \u010ceskoslovenska.<\/p>\n
<\/p>\n
Pre sk\u00f4r naroden\u00fdch bude etapa socialistickej odevnej tvorby ur\u010dite najzauj\u00edmavej\u0161\u00edm \u010d\u00edtan\u00edm…<\/strong><\/p>\nA\u00a0viete, \u017ee m\u0148a dobov\u00e9 re\u00e1lie prin\u00fatili o\u00a0tomto obdob\u00ed uva\u017eova\u0165 s\u00a0ist\u00fdm re\u0161pektom? Aj napriek obrovskej kritike, za socializmu toti\u017e nie\u010do ako \u201esyst\u00e9m odevnej tvorby\u201c na Slovensku skuto\u010dne fungovalo. Samozrejme, na trhu vl\u00e1dol permanentn\u00fd nedostatok ist\u00fdch typov odevov, ale faktom ost\u00e1va, \u017ee syst\u00e9m odevn\u00e9ho priemyslu tu existoval (od v\u00fdroby vl\u00e1kien cez v\u00fdrobu tkan\u00edn a\u017e po v\u00fdrobu odevov), fungoval trh, stabiln\u00e9 miesta odbytu, robili sa prezent\u00e1cie, ve\u013etrhy…<\/p>\n
<\/p>\n
… ale nik m\u00f3du vyprodukovan\u00fa t\u00fdmto syst\u00e9mom nechcel nosi\u0165! <\/strong><\/p>\nPravdou je, \u017ee produkcia m\u00f3dnych noviniek dom\u00e1cich odevn\u00fdch z\u00e1vodov nebola dos\u0165 flexibiln\u00e1. Odevn\u00fd priemysel mal svoje limity, viazali n\u00e1s kv\u00f4li dev\u00edzam ve\u013ek\u00e9 exportn\u00e9 objedn\u00e1vky, sna\u017eili sme sa by\u0165 ako krajina vo v\u00fdrobe \u010do najviac samostatn\u00e1. Syst\u00e9m v\u0161ak bol vybudovan\u00fd, nastaven\u00fd a\u00a0rozbehnut\u00fd… V\u00a080. rokoch sa za\u010dali s\u013eubne rozv\u00edja\u0165 licen\u010dn\u00e9 spolupr\u00e1ce so zahrani\u010dn\u00fdmi zna\u010dkami – napr\u00edklad s Lee Cooper. \u017dia\u013e, po roku 1989 sa trh pomaly rozpad\u00e1val, 90. roky boli \u00faplne likvida\u010dn\u00e9, povedala by som, \u017ee e\u0161te ni\u010divej\u0161ie ako zn\u00e1rodnenie po\u00a0roku 1945. Stratili sme cel\u00e9 z\u00e1zemie textilnej i\u00a0odevnej v\u00fdroby, dielne sa rozpadli, stroje popredali \u010di rozkradli, niektor\u00e9 podniky pohltila exek\u00facia, kvalifikovan\u00e9 \u0161i\u010dky, pletiarky, striha\u010dky, kraj\u010d\u00edrky ostali bez pr\u00e1ce a zutekali do in\u00fdch odvetv\u00ed. Cel\u00fd syst\u00e9m v\u00a0podstate skolaboval. Pri\u0161li sme o Odevn\u00e9 z\u00e1vody kapit\u00e1na N\u00e1lepku v Pre\u0161ove, bratislavsk\u00e9 Z\u00e1vody MD\u017d, Po\u013eanu, Merinu, Slovenu, Slovensk\u00fd hodv\u00e1b v\u00a0Senici a\u00a0mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie v\u00e4\u010d\u0161ie \u010di men\u0161ie z\u00e1vody. Na trhu sa horko-\u0165a\u017eko udr\u017eali Makyta a\u00a0Ozeta, a\u00a0to len v\u010faka tomu, \u017ee ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 ich s\u00fa\u010dasnej produkcie sa \u0161ije pre zahrani\u010dn\u00e9 zna\u010dky…<\/p>\n
<\/p>\n
V\u00a090. rokoch sme zaznamenali aj nieko\u013eko pokusov zalo\u017ei\u0165 \u010disto slovensk\u00e9 odevn\u00e9 m\u00f3dne zna\u010dky. Zv\u00e4\u010d\u0161a v\u0161ak skon\u010dili tak r\u00fdchlo, ako za\u010dali… <\/strong><\/p>\nAsi m\u00e1te na mysli Zoe, Lifeline \u010di Twigi… Prv\u00e9 dve u\u017e d\u00e1vno neexistuj\u00fa, Twigi s\u00edce funguje, ale v\u00a0men\u0161ej podobe. Po 89. roku u\u00a0n\u00e1s vznikli aj outdoorov\u00e9 zna\u010dky ako Treksport, Zajo, Nordfinder, a\u00a0tie sa dr\u017eia dodnes. V\u00fdrazne sa orientuj\u00fa na export, a\u00a0to im pom\u00e1ha pre\u017ei\u0165. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti jednu z\u00a0m\u00e1la lastovi\u010diek u\u00a0n\u00e1s predstaje zna\u010dka Justplay, ktor\u00e1 fungovala na za\u010diatku ako ve\u013ekoobchod, no dnes u\u017e m\u00e1 i nieko\u013eko kamenn\u00fdch predajn\u00ed v\u00a0Bratislave, Trnave, \u017diline \u010di Prievidzi. Najsk\u00f4r dov\u00e1\u017eali odevy z\u00a0\u010c\u00edny, dnes sa u\u017e \u010das\u0165 produkcie navrhuje v\u00a0bratislavskom ateli\u00e9ri, vo firme dokonca p\u00f4sobia tri \u010di \u0161tyri mlad\u00e9 slovensk\u00e9 m\u00f3dne dizajn\u00e9rky z\u00a0V\u0160VU. Invest\u00edcia do dizajnu im pom\u00e1ha odl\u00ed\u0161i\u0165 sa od konkurencie.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nCelkovo v\u0161ak situ\u00e1cia v\u00a0slovenskej odevnej tvorbe vyzer\u00e1 tak, \u017ee dom\u00e1ce zna\u010dky prakticky neexistuj\u00fa, tak\u017ee keby sme aj chceli nosi\u0165 slovensk\u00fa m\u00f3du, ak opomenieme m\u00f3dnych n\u00e1vrh\u00e1rov, ktor\u00ed obliekaj\u00fa zn\u00e1me osobnosti a\u00a0tvoria na individu\u00e1lne z\u00e1kazky, nem\u00e1me si \u010do obliec\u0165.<\/strong><\/p>\nProbl\u00e9m je, \u017ee slovensk\u00ed dizajn\u00e9ri, ktor\u00ed by aj chceli \u0161i\u0165 v\u00a0men\u0161\u00edch s\u00e9ri\u00e1ch, nem\u00f4\u017eu n\u00e1js\u0165 v\u00fdrobcov \u010di mal\u00e9 manufakt\u00fary, schopn\u00e9 produkova\u0165 mal\u00e9 kolekcie po desa\u0165 – p\u00e4tn\u00e1s\u0165 kusov. Ako pr\u00edklad uvediem tvorbu Dany Kleinert, ktor\u00e1 sa zameriava na \u00faplety. Minul\u00fd rok vyhrala N\u00e1rodn\u00fa cenu za dizajn s kolekciou, ktor\u00fa realizovala v\u00a0nitrianskom pletiarenskom podniku. Av\u0161ak sk\u00f4r, ako si stihla cenu za skvel\u00fa kolekciu prevzia\u0165, firma skrachovala…<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nZrejme dom\u00e1ci v\u00fdrobca jednoducho nem\u00e1 \u0161ancu udr\u017ea\u0165 sa na trhu popri ve\u013ek\u00fdch nadn\u00e1rodn\u00fdch re\u0165azcoch, ktor\u00e9 chrlia kolekciu za kolekciou za ve\u013emi prijate\u013en\u00e9 ceny…<\/strong><\/p>\nTextiln\u00fd priemysel ako jeden z\u00a0prv\u00fdch padol za obe\u0165 globaliz\u00e1cii. Dnes sa v\u0161ak situ\u00e1cia pomaly men\u00ed, napr\u00edklad Po\u013esko disponuje mno\u017estvom drobn\u00fdch textiln\u00fdch manufakt\u00far, ktor\u00e9 spolupracuj\u00fa s\u00a0lok\u00e1lnymi dizajn\u00e9rmi, dokonca i\u00a0s ve\u013ek\u00fdmi nadn\u00e1rodn\u00fdmi zna\u010dkami. Mysl\u00edm, \u017ee h\u013eadanie vlastnej identity (aj v\u00a0odevnej kult\u00fare) m\u00e1 u\u00a0n\u00e1s \u0161ir\u0161\u00ed kontext. Sved\u010d\u00ed o nastaven\u00ed spolo\u010dnosti, \u013eudia jednoducho nepoci\u0165uj\u00fa potrebu podpori\u0165 dom\u00e1ci trh a\u00a0nejde len o\u00a0odev. Slov\u00e1ci nekupuj\u00fa ani slovensk\u00e9 potraviny, tak pre\u010do by si mali k\u00fapi\u0165 slovensk\u00fa suk\u0148u? Vo v\u0161eobecnosti sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee n\u00e1kup lacn\u00e9ho textilu z\u00a0v\u00fdchodn\u00fdch trhov n\u00e1s \u201epokazil\u201c: zvykli sme si nakupova\u0165 ve\u013ea, \u010dasto a\u00a0lacno, po jednej sez\u00f3ne polovicu z\u00a0ledva nosen\u00fdch vec\u00ed vyhodi\u0165 a\u00a0nak\u00fapi\u0165 \u010fal\u0161iu v\u00e1rku. Ale je to asi aj prirodzen\u00fd v\u00fdsledok demokratiz\u00e1cie odevnej kult\u00fary – za\u010dal sa s\u00a0v\u00fdrobou odevnej konfekcie a pokra\u010doval prekro\u010den\u00edm lok\u00e1lneho trhu. V\u0161etko m\u00e1 v\u0161ak svoje limity…<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n… \u010do patr\u00ed aj k\u00a0aktu\u00e1lnej t\u00e9me \u201eetiky m\u00f3dy\u201c. Ako ka\u017ed\u00fd glob\u00e1lny probl\u00e9m zasahuje aj do n\u00e1\u0161ho \u010dasopriestoru.<\/strong><\/p>\nTerm\u00edny bio, eko, organic \u010di fairtrade, ktor\u00e9 v\u00eddame na etiket\u00e1ch potrav\u00edn, nie s\u00fa nezn\u00e1me ani v textilnom a odevnom priemysle. Vo svete sa slovn\u00e9 spojenie m\u00f3da a\u00a0mor\u00e1lka sklo\u0148uje u\u017e od\u00a090. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia, sta\u010d\u00ed spomen\u00fa\u0165 \u201ezelen\u00fa kr\u00e1\u013eovn\u00fa\u201c, anglick\u00fa m\u00f3dnu n\u00e1vrh\u00e1rku Katherine Hamnett alebo jej mlad\u0161iu kolegy\u0148u Stellu McCartney… Faktom je, \u017ee textiln\u00fd priemysel mimoriadne za\u0165a\u017euje \u017eivotn\u00e9 prostredie a\u00a0nejde len o\u00a0pestic\u00eddy, ktor\u00e9 zne\u010dis\u0165uj\u00fa rieky a\u00a0p\u00f4du, ale aj o mno\u017estvo chemik\u00e1li\u00ed a\u00a0farb\u00edv, ktor\u00e9 sa dost\u00e1vaj\u00fa aj do hotov\u00fdch odevov. Mnoh\u00e9 ve\u013ek\u00e9 firmy ako adidas, Nike, H&M sa preto zaviazali, \u017ee do roku 2020 odstr\u00e1nia v\u0161etky nebezpe\u010dn\u00e9 l\u00e1tky zo v\u0161etk\u00fdch svojich dod\u00e1vate\u013esk\u00fdch re\u0165azcov. Certifik\u00e1ty ako Green Cotton Organic, Oeko-Tex Standart 1000, Soil Association odkazuj\u00fa na kvalitu v\u00fdrobku z\u00a0h\u013eadiska \u0161etrnosti k\u00a0\u017eivotn\u00e9mu prostrediu i\u00a0\u013eudsk\u00e9mu zdraviu. Ozna\u010denie Fairtrade zasa garantuje f\u00e9rov\u00e9 ceny v\u00fdrobcov tretieho sveta, korektn\u00e9 pracovn\u00e9 podmienky a\u00a0z\u00e1kaz detskej pr\u00e1ce.<\/p>\n
<\/p>\n
A\u00a0potom s\u00fa tu e\u0161te second-handy, ktor\u00e9 pred\u00e1vaj\u00fa oble\u010denie z\u00a0druhej ruky…<\/strong><\/p>\n\u00c1no, dopyt po nich st\u00e1le rastie, \u010do je skvel\u00e9. Na jednej strane sa t\u00fdm zni\u017euje odpad, na druhej to ist\u00fdm sp\u00f4sobom podporuje tvorivos\u0165 – h\u013eadanie v\u00a0r\u00f4znorodej ponuke je pre niekoho otravn\u00e9, pre in\u00e9ho in\u0161pirat\u00edvne. Taktie\u017e vidie\u0165, \u017ee v\u00a0posledn\u00fdch rokoch sa zn\u00ed\u017eila kvalita pred\u00e1vanej konfekcie mnoh\u00fdch zna\u010diek, v\u00a0second-hadoch n\u00e1jdete odevy \u010dasto\u00a0kvalitnej\u0161ie, hoci star\u00e9 nieko\u013eko sez\u00f3n. Na Slovensku, kde ekonomick\u00e1 situ\u00e1cia nedovo\u013euje n\u00e1kup n\u00e1kladnej\u0161\u00edch odevov, sa obchody s\u00a0t\u00fdmto tovarom stali d\u00f4le\u017eit\u00fdm fenom\u00e9nom.<\/p>\n
![\"v](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/09\/v-45_Moda-textil-1959-211x300.jpg\")
<\/a><\/p>\n\u00a0<\/strong><\/p>\nVizitka:\u00a0Zuzana \u0160idl\u00edkov\u00e1 (35)<\/strong><\/em><\/p>\nPoch\u00e1dza z\u00a0Bratislavy. Vy\u0161tudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v\u00a0Bratislave a\u00a0odevn\u00fd dizajn na V\u0160VU. Absolvovala\u00a0 \u0161tudijn\u00fd pobyt na V\u0160UP v\u00a0Prahe, Muthesius Hoschschule v\u00a0Kieli a\u00a0ro\u010dn\u00fa st\u00e1\u017e na Hochschule f\u00fcr angewandte Wissenschaften v\u00a0Hamburgu. Pracovala ako redaktorka v\u00a0\u010dasopise Dizajnum, v\u00a0roku 2010 ukon\u010dila doktorandsk\u00e9 \u0161t\u00fadium na V\u0160VU, kde moment\u00e1lne pracuje v\u00a0Centre v\u00fdskumu. V\u00a0roku 2011 jej vo vydavate\u013estve Slovart vy\u0161la kniha M\u00f3da na Slovensku v\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed (1918 – 1938) a\u00a0o\u00a0dva roky nesk\u00f4r Textiln\u00e1 tvorba a\u00a0dizajn v\u00a020. – 21. storo\u010d\u00ed. Moment\u00e1lne pracuje na v\u00fdskumnej \u00falohe odevnej kult\u00fary v\u00a0obdob\u00ed socialistick\u00e9ho \u010ceskoslovenska a\u00a0spolupodie\u013ea sa na knihe M\u00f3da na Slovensku, ktor\u00e1 m\u00e1 v\u00a0Slovarte vyjs\u0165 koncom roka 2014.<\/em><\/p>\n <\/p>\n
\u00a0\u010casopis \u017divena, 1919:\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n\u201eKe\u010f je teraz tak\u00fd \u017eiv\u00fd do z\u00e1kladu id\u00faci n\u00e1rodn\u00fd duch u\u00a0n\u00e1s, \u017ee vo v\u0161etko chceme by\u0165 samosvoji, mysl\u00edm, \u017ee by bolo na\u010dase i\u00a0s\u00a0odevom sa tak zariadi\u0165, \u017ee by sme sa my Slovenky nepozerali za svetskou m\u00f3dou, ale aby sme si pre seba ustanovili ist\u00fa slovensk\u00fa m\u00f3du, pod\u013ea vzoru tak\u00fdch na\u0161ich n\u00e1rodn\u00fdch krojov, ktor\u00e9 by boli tomu pr\u00edhodn\u00e9… Aby sme sa my Slovenky slovensky odievali, \u017ee by n\u00e1s svet u\u017e po odeve poznal… Nie sme u\u017e viacej otrokyne Ma\u010farov, Boh n\u00e1m to s\u00e1m pomohol, nebu\u010fme teda ani otroky\u0148ami m\u00f3dy, v\u00fdmyslov v\u0161akovak\u00fdch.\u201c<\/p>\n
<\/p>\n
\u010casopis Vesna, 1930<\/strong><\/p>\n\u201eD\u00e1ma m\u00e1 v\u017edy\u00a0cestova\u0165 v\u00a0kost\u00fdme bez zbyto\u010dn\u00fdch ozd\u00f4b. Svetl\u00e1 halenka s\u00a0pr\u00edpadnou farbistou kravatkou je v\u017edy vkusn\u00e1. Poltop\u00e1nky s\u00a0n\u00edzkym op\u00e4tkom, pun\u010dochy vlnen\u00e9 alebo priadzov\u00e9. Nikdy nie hodv\u00e1bne. Rukavice aspo\u0148 dvoje, aby pri vyst\u00fapen\u00ed z\u00a0vlaku sa mohli zameni\u0165… Ke\u010f sa d\u00e1ma prech\u00e1dza cudz\u00edm mestom, nechod\u00ed len v\u00a0sukni a\u00a0bl\u00fazke, to\u00a0si m\u00f4\u017ee dovoli\u0165 doma. Neukazuje to na jej vkus a\u00a0eleganciu. Ma\u0165 cestovn\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165 len preto, \u017ee je to predp\u00edsan\u00e9, a\u00a0necha\u0165 ho visie\u0165 v\u00a0skrini v\u00a0hoteli, prech\u00e1dza\u0165 sa pr\u00edpadne aj bez klob\u00faka, je neslu\u0161n\u00e9.\u201c<\/p>\n
<\/p>\n
\u010casopis Nov\u00fd svet, 1937: \u00a0<\/strong><\/p>\n\u201e\u010co budete nosi\u0165 v\u00a0lete, milostiv\u00e1? Celkom iste nejak\u00e9 vesel\u00e9 a\u00a0\u013eahunk\u00e9 letn\u00e9 \u0161at\u00f4\u010dky. Tohto roku bude ve\u013emi modern\u00fd umel\u00fd hodv\u00e1b, jednofarebn\u00fd pr\u00e1ve tak ako pestro vzorkovan\u00fd. V\u0161etky tieto ute\u0161en\u00e9 vzory, ktor\u00e9 sme pre v\u00e1s objednali priamo v\u00a0Par\u00ed\u017ei, m\u00e1me u\u017e na sklade, pr\u00ed\u010fte sa len pozrie\u0165.\u201c<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Simonetta Zalov\u00e1 foto Jozef Barinka Hovor\u00ed, \u017ee v\u00fdskum m\u00f3dy v\u00a0medzivojnovom obdob\u00ed na Slovensku jej dal riadne zabra\u0165. Bolo to ako sklada\u0165 obrovsk\u00e9 puzzle: z\u00a0arch\u00edvnych z\u00e1znamov, zbierok m\u00faze\u00ed a\u00a0gal\u00e9ri\u00ed, prostredn\u00edctvom dobov\u00fdch rodinn\u00fdch fotografi\u00ed – ke\u010f\u017ee t\u00e1to t\u00e9ma nebola u\u00a0n\u00e1s e\u0161te presk\u00faman\u00e1. Hoci Slovensko nikdy nepatrilo medzi m\u00f3dne centr\u00e1, predsa len slovensk\u00e1 m\u00f3da ve\u013ea vypoved\u00e1 o\u00a0tom, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":173,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,17],"tags":[],"class_list":["post-126","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-september-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/126","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=126"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/126\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":176,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/126\/revisions\/176"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/173"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=126"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=126"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=126"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"v](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/09\/v-282_BH1A7960.jpg\")
<\/a>\u00a0<\/strong><\/p>\n