{"id":12630,"date":"2024-09-04T12:35:19","date_gmt":"2024-09-04T10:35:19","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12630"},"modified":"2024-09-04T12:35:19","modified_gmt":"2024-09-04T10:35:19","slug":"suzanne-valadon-rebelka-z-montmartru","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/suzanne-valadon-rebelka-z-montmartru\/","title":{"rendered":"Suzanne Valadon – Rebelka z Montmartru"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Pre Renoira, Degasa \u010di Toulousa-Lautreca bola m\u00fazou, modelkou i milenkou. Neman\u017eelsk\u00e9 die\u0165a chudobnej kraj\u010d\u00edrky, negramotn\u00e1 uli\u010dnica. Najprv modelka so zlou poves\u0165ou, potom uzn\u00e1van\u00e1 maliarka. Mala dve tv\u00e1re. Jednu zmyseln\u00fa, kr\u00e1snu a provokat\u00edvnu, ako ju videli maliari a druh\u00fa nepekn\u00fa s neforemn\u00fdm nosom a zvesen\u00fdmi k\u00fatikmi pier, ako sa videla sama. \u017dena, ktor\u00e1 si svoj kalich boh\u00e9mskeho v\u00edna vypila do dna a napriek opici sa k nemu v\u017edy vr\u00e1tila. \u201eNikdy som sa nevzdala a nikdy som nezradila ni\u010d, v \u010do som verila,\u201c vyznala sa pred smr\u0165ou Francisovi Carcovi, kronik\u00e1rovi z Montmartru. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Marie-Cl\u00e9mentine Valadon bola v p\u00e4tn\u00e1stich rokoch najkraj\u0161\u00edm diev\u010da\u0165om, ktor\u00e9 pobehovalo po krkolomn\u00fdch uli\u010dk\u00e1ch Montmartru. Od mali\u010dka tu vyrastala a ka\u017ed\u00fd poznal t\u00fa bezo\u010div\u00fa jazy\u010dnicu. Vedeli o nej, \u017ee je neman\u017eelsk\u00e1 a rozpr\u00e1vke o tom, ako jej otec (mlyn\u00e1r z mal\u00e9ho vidieckeho meste\u010dka Bessines-sur-Gartempe) umrel sk\u00f4r, ako sa mohol o\u017eeni\u0165 s jej matkou Madeleine (v tom \u010dase vdovou s dvomi dc\u00e9rami), nikto neveril. Dos\u0165 na tom, ke\u010f sa die\u0165a 23. septembra 1865 narodilo, Madeleine musela z rodn\u00e9ho mesta zmizn\u00fa\u0165 a strati\u0165 sa aj s die\u0165a\u0165om vo ve\u013ekom Par\u00ed\u017ei. Ako slobodn\u00e1 matka sa vr\u00e1tila ku svojmu diev\u010densk\u00e9mu menu a jej dc\u00e9rka dostala tie\u017e priezvisko Valadon. Ich nov\u00fdm domovom sa stal Montmartre. Madeleine napriek tomu, \u017ee \u017eili ve\u013emi skromne, nikdy neuva\u017eovala o tom, \u017ee by dala svoje die\u0165a do sirotinca alebo niekomu do opatery. La Butte na Montmartri sa zdal by\u0165 dobr\u00fdm miestom pre ich nov\u00fd \u017eivot. Boli tu e\u0161te ve\u013ek\u00e9 pozemky obr\u00e1banej p\u00f4dy, nieko\u013eko pol\u00ed s obil\u00edm a nev\u00e4dzou, vini\u010d sa tiahol po svahoch a v z\u00e1hrad\u00e1ch sa pestovala zelenina. Kozy, sliepky a husi mali vo\u013en\u00fd v\u00fdbeh. Pod kopcom sa nach\u00e1dzal Boulevard de Clichy, jeden z t\u00fdch, ktor\u00e9 dal postavi\u0165 prefekt Haussmann a ktor\u00fd rozde\u013eoval \u0161tvr\u0165 na dve z\u00f3ny – na juhu b\u00fdvala bohat\u00e1 bur\u017eo\u00e1zia a na severe nemajetn\u00ed. Medzi nimi tvorili zna\u010dn\u00fa skupinu umelci, v\u00e4\u010d\u0161inou nezn\u00e1mi, ktor\u00ed si tu na\u0161li ateli\u00e9ry za m\u00e1lo pe\u0148az\u00ed. Sedeli na rozhegan\u00fdch stoli\u010dk\u00e1ch na rohoch ul\u00edc a ma\u013eovali. Spisovate\u013e Th\u00e9ophile Gautier nazval tento montmartrovsk\u00fd obr\u00e1zok \u201eopera na ulici\u201c. V \u010dase, ke\u010f pri\u0161la Madeleine na Montmartre, tu e\u0161te fungovali vetern\u00e9 mlyny. Pripom\u00ednali jej rodn\u00fd kraj, a tak si nov\u00fd domov r\u00fdchlo zamilovala. Nemohla tu\u0161i\u0165, \u017ee mlyny sa \u010doskoro premenia na tan\u010diarne, kde bude jej dc\u00e9ra st\u00e1lou n\u00e1v\u0161tevn\u00ed\u010dkou.<\/p>\n

Sna\u017eila sa n\u00e1js\u0165 si zamestnanie ako pr\u00e1\u010dka alebo \u017eehliarka, nakoniec sa musela uspokoji\u0165 s pr\u00e1cami v dom\u00e1cnostiach bohat\u00fdch rod\u00edn. Vst\u00e1vala na svitan\u00ed, chodila domov u\u0165ahan\u00e1 a jedin\u00e9, \u010do potrebovala, bolo v\u00edno. Nechala Marie-Cl\u00e9mentine v opatere spr\u00e1vkyne, ale t\u00e1 sa nakoniec odmietla stara\u0165 o neposlu\u0161n\u00e9 diev\u010da. Proti svojej v\u00f4li musela chodi\u0165 do cirkevnej \u0161koly, kde sa ako-tak nau\u010dila \u010d\u00edta\u0165, p\u00edsa\u0165 a\u00a0po\u010d\u00edta\u0165, no ke\u010f mala jeden\u00e1s\u0165 rokov, so \u0161kolou s pr\u00edsnymi regulami pra\u0161tila. A to bol za\u010diatok jej \u017eivota na ulici, so slobodou i n\u00e1strahami, ktor\u00e9 pon\u00fakal. St\u00e1le niekde lietala, lozila po v\u0161etkom, na \u010do do\u010diahla, z\u00e1bradlia pri schodoch jej sl\u00fa\u017eili na \u0161m\u00fdkanie… Prihovorila sa ka\u017ed\u00e9mu, koho stretla, jej slovn\u00edk sa skladal zo \u0161\u0165avnat\u00fdch v\u00fdrazov a s nad\u0161en\u00edm vyspevovala obsc\u00e9nne piesne. \u201eBola som \u010dertisko, spr\u00e1vala som sa ako chalan,\u201c priznala. Pr\u00edle\u017eitostne si aj zarobila zop\u00e1r drobn\u00fdch. Robila pomocn\u00fa predava\u010dku v st\u00e1nku s ovoc\u00edm, u\u010dnicu v m\u00f3dnom sal\u00f3ne, starala sa o kone. T\u00fato pr\u00e1cu vykon\u00e1vala s nad\u0161en\u00edm a ke\u010f mohla, cvi\u010dila na konsk\u00fdch chrbtoch krasojazdu. Vtedy ju oslovili cirkusanti, \u010di by sa nepok\u00fasila o akrobaciu pod \u0161apitom a ona nad\u0161ene s\u00fahlasila. Jazdila na koni, robila akrobatick\u00e9 k\u00fasky na trap\u00e9ze a nesk\u00f4r nad\u0161ene opisovala t\u00fato svoju cirkusantsk\u00fa sk\u00fasenos\u0165. Vraj by bola urobila skvel\u00fa kari\u00e9ru ako krasojazdky\u0148a, ale ne\u0161\u0165astn\u00fd p\u00e1d z trap\u00e9zy jej v tom zabr\u00e1nil.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Maria z Montmartru<\/strong><\/p>\n

V \u0161estn\u00e1stich rokoch bola drobn\u00e1, \u0161t\u00edhla, ale u\u017e s obl\u00fdmi krivkami. Mala s\u00famern\u00fa tv\u00e1r, v\u00fdrazn\u00e9 l\u00edcne kosti, ve\u013ek\u00e9 modr\u00e9 o\u010di a pln\u00e9, zvodne krojen\u00e9 pery. Mu\u017ei sa za \u0148ou obzerali. Mala v\u0161etky predpoklady, aby sa stala modelkou. Chudobn\u00e9 diev\u010dat\u00e1 sk\u00fa\u0161ali \u0161\u0165astie pri font\u00e1ne na Place Pigalle, kde sa diali pravideln\u00e9 prehliadky adeptiek na modelky. Lebo z\u00edska\u0165 anga\u017em\u00e1n u zn\u00e1meho maliara znamenalo zaisti\u0165 si slu\u0161n\u00fa pr\u00e1cu za dobr\u00fd peniaz. In\u0161tinkt\u00edvne ju to \u0165ahalo do sveta umelcov. Ke\u010f mohla, kreslila. Len tak, pre seba, nik o tom nevedel. Tieto kresby ceruzkou alebo uhl\u00edkom akoby ani neboli detsk\u00fdmi kresbami. Ni\u010d mil\u00e9, pekn\u00e9, ale realistick\u00e9 obr\u00e1zky diev\u010da\u0165a, ktor\u00e9 r\u00fdchlo dospelo. Na kresb\u00e1ch z tohto obdobia je ve\u013ea mal\u00fdch nah\u00fdch diev\u010dat. Diev\u010datko sediace na zemi, s dlh\u00fdmi vlasmi zopnut\u00fdmi sponou, pa\u017ee roztvoren\u00e9 a dlane obr\u00e1ten\u00e9 k\u00a0slnku, pozer\u00e1 pred seba a vid\u00ed nie\u010do, \u010do m\u00f4\u017ee vidie\u0165 len ono. Okolo nej len biely priestor, nekone\u010dn\u00e1 samota. Tieto postavy sa neusmievaj\u00fa, nie s\u00fa \u0161\u0165astn\u00e9, ale nevzd\u00e1vaj\u00fa sa. A pre\u010do s\u00fa nah\u00e9? Marie-Cl\u00e9mentine tvrdila, \u017ee obna\u017een\u00e9 telo m\u00e1 svoje pravidl\u00e1. \u017dije slobodne, pod\u013ea vlastn\u00fdch z\u00e1konov.<\/p>\n

Na Place Pigalle si ju umelci r\u00fdchlo v\u0161imli a pomenovali ju Maria z Montmartru. Pre\u0161la rukami nieko\u013ek\u00fdch maliarov, k\u00fdm sa dostala k sl\u00e1vnemu Pierrovi Puvis de Chavannes. Boli Vianoce 1882, ona mala sedemn\u00e1s\u0165 a Puvis de Chavannes \u0161es\u0165desiat. Bol to mu\u017e ist\u00fd si svoj\u00edm talentom, mocou a bohatstvom, elegantn\u00fd, s aristokratick\u00fdm v\u00fdzorom, ktor\u00e9mu dominovala impozantn\u00e1 brada. K Marii sa spr\u00e1val milo. A ona bola nad\u0161en\u00e1 svetom umenia a vyberan\u00fdmi sp\u00f4sobmi tohto majstra. Nezav\u00e1hala, stala sa jeho milenkou a nas\u0165ahovala sa do jeho bytu v mond\u00e9nnej \u0161tvrti Neuilly. Puvis de Chavannes pr\u00e1ve pracoval na ve\u013ekom obraze pre lyonsk\u00fa kni\u017enicu a ona mu st\u00e1la modelom. Mala talent na t\u00fato pr\u00e1cu, bola raz mu\u017eom, raz \u017eenou, pr\u00e1\u010dkou alebo d\u00e1mou, pijankou alebo baletkou, ako si to majster pr\u00e1ve \u017eelal. Ke\u010f bol obraz hotov\u00fd, Puvis de Chavannes, zdvorilo a galantne, ako sa na mu\u017ea jeho postavenia patr\u00ed, ukon\u010dil aj vz\u0165ah s Mariou. Pre\u017eila to. Diev\u010da z jej pomerov si predsa nemohlo dovoli\u0165 nejak\u00e9 sentimenty. Mala svoj kapit\u00e1l – mlados\u0165 a kr\u00e1su – a rozhodla sa z toho vy\u0165a\u017ei\u0165, \u010do sa len bude da\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Modelka a milenka<\/strong><\/p>\n

V polovici 60. rokov sa Pierre-Auguste Renoir usadil na Montmartri. Na\u0161iel si tu star\u00fd dom zo 17. storo\u010dia, ktor\u00fd naz\u00fdvali Moli\u00e8rov dom, hoci nik nevedel pre\u010do, lebo dramatik v \u0148om nikdy neb\u00fdval. Bol to dvojposchodov\u00fd dom na Rue Cortot, v uli\u010dke bez chodn\u00edka, \u010faleko od hluku bulv\u00e1rov, ale bl\u00edzko k no\u010dn\u00e9mu \u017eivotu Montmartru. Tu maliar nama\u013eoval svoje zn\u00e1me obrazy Hojda\u010dka a Tanec v Moulin de la Galette. Renoir miloval \u017eeny. \u201eNeby\u0165 \u017eensk\u00fdch p\u0155s, nikdy by som sa nestal maliarom,\u201c vyznal sa \u00faprimne pred priate\u013emi. Zvl\u00e1\u0161\u0165 ho oslovovala skupina \u017eien, ktorej sa slangovo hovorilo \u201eles grenouilleres\u201c – \u017eabky. \u201eNeboli to rovno prostit\u00fatky,\u201c vysvet\u013eoval, \u201eale nez\u00e1visl\u00e9 mlad\u00e9 \u017eeny, ktor\u00e9 r\u00fdchlo striedali milencov, uspokojovali ka\u017ed\u00fd svoj rozmar a s gr\u00e1ciou prech\u00e1dzali z pal\u00e1cov na Champs-Elys\u00e9es do chudobn\u00fdch podkrov\u00ed na Montmartri.\u201c Ke\u010f sa zozn\u00e1mil s Mariou, ktor\u00e1 patrila do tohto s\u00fadka, o\u010darila ho jej nesp\u00fatanos\u0165 a rados\u0165 zo \u017eivota. Objavila sa na jeho pl\u00e1tne Tanec v Bougival, kr\u00e1sna a zvodn\u00e1 v n\u00e1dhern\u00fdch \u0161at\u00e1ch, ktor\u00e9 vedela nosi\u0165 tak, akoby sa v nich narodila, a tie\u017e na portr\u00e9te (pre \u0148u najlichotivej\u0161om), kde vynikli v\u0161etky jej prednosti. Ke\u010f Renoirova sn\u00fabenica Aline Charigot, ktor\u00e1 sa nesk\u00f4r stala jeho \u017eenou a matkou ich det\u00ed, zistila, \u017ee Maria je nie\u010do viac ako len modelka, ve\u013ekoryso sa nad to povzniesla. Ve\u010f \u010do u\u017e, ke\u010f sa raz rozhodla pre boh\u00e9ma, musela sa s jeho neverami zmieri\u0165.<\/p>\n

Maurice Valadon sa Marii narodil 26. decembra 1883. Po \u0165a\u017ekom p\u00f4rode sa potrebovala r\u00fdchlo dosta\u0165 do formy a zar\u00e1ba\u0165 na \u017eivobytie, a tak nechala svoju matku a novorodenca, nech \u017eij\u00fa, ako vedia a ona sa doma takmer neuk\u00e1zala. Nikdy neprezradila, kto bol Mauriceov\u00fdm otcom. Ako \u0161li roky, prisudzovala otcovstvo raz jedn\u00e9mu, inokedy druh\u00e9mu umelcovi. No pravda bola asi t\u00e1, \u017ee sama presne nevedela, s k\u00fdm die\u0165a splodila. Anekdota hovor\u00ed, \u017ee ke\u010f sa die\u0165a narodilo, \u0161la ho uk\u00e1za\u0165 Renoirovi, a ten povedal: \u201eTo nem\u00f4\u017ee by\u0165 moje, t\u00e1 farba je hrozn\u00e1.\u201c N\u00e1sledne \u0161la za Degasom, ktor\u00e9mu tie\u017e sed\u00e1vala modelom a bola mu metresou, a ten povedal: \u201eTo nem\u00f4\u017ee by\u0165 moje, ten tvar je hrozn\u00fd.\u201c V kaviarni sa smutne pos\u0165a\u017eovala Miguelovi Utrillovi, \u0161panielskemu maliarovi a kamar\u00e1tovi, ktor\u00fd jej navrhol, aby nazvala die\u0165a Utrillo. A dodal: \u201eBude mi c\u0165ou, ak moje meno bude nosi\u0165 die\u0165a, ktor\u00e9 je pr\u00e1cou bu\u010f Renoira, alebo Degasa.\u201c<\/p>\n

Utrillo bol gentleman s aristokratick\u00fdmi kore\u0148mi. S Mariou pre\u017eil rom\u00e1nik, no temperamentn\u00fd ju\u017ean mal pr\u00edli\u0161 slobodn\u00e9ho ducha, aby sa dal z\u00edska\u0165 pre rodinn\u00fd \u017eivot. Jedna z te\u00f3ri\u00ed o Mauriceovom otcovi hovor\u00ed, \u017ee otcom mal by\u0165 chlap\u00edk menom Adrien Boissy. V noci spieval v podradn\u00fdch lok\u00e1loch a cez de\u0148 mal vraj pracova\u0165 pre pois\u0165ovaciu spolo\u010dnos\u0165. Ur\u010dite v\u0161ak pil ako d\u00faha. Maria sa do\u0148 za\u013e\u00fabila, vlastne do jeho chaotick\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00fd sa pon\u00e1\u0161al na ten jej. \u017dila vtedy zo d\u0148a na de\u0148, striedala milencov a bez v\u00fd\u010ditiek svedomia l\u00e1mala mu\u017esk\u00e9 srdcia. Najsmutnej\u0161\u00edm z jej obet\u00ed bol Erik Satie, ktor\u00fd hr\u00e1val na klav\u00edri v kabarete Chat Noir a ktor\u00fd sa nesk\u00f4r stal priekopn\u00edkom hudby v\u00a020. storo\u010d\u00ed. B\u00fdval na Rue Cortot ako ona, ke\u010f p\u00f3zovala pre Renoira a po\u017eiadal ju o\u00a0ruku. Ona ho chv\u00ed\u013eu vodila za nos a potom pustila k vode. Ne\u0161\u0165astn\u00fd hudon\u00edk sa uzavrel do samoty a svoje srdce u\u017e nikdy \u017eiadnej \u017eene nedaroval. \u201eVid\u00edm v\u0161ade iba tvoje o\u010di,\u201c p\u00edsal jej v z\u00fafal\u00fdch listoch. Ale tie o\u010di u\u017e pozerali in\u00fdm smerom. Stalo sa to vtedy, ke\u010f Maria nadobro upustila od svojho rodn\u00e9ho mena a nechala sa oslovova\u0165 Suzanne. Pochopila, \u010do chce v \u017eivote robi\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

A zrodila sa Suzanne <\/strong><\/p>\n

Od svojho rozhodnutia sta\u0165 sa maliarkou bola len na mal\u00fd kr\u00f4\u010dik, ale zato \u0165a\u017ek\u00fd. Musela prekona\u0165 gravita\u010dn\u00fa silu, ktor\u00e1 jej br\u00e1nila vyst\u00fapi\u0165 zo zn\u00e1meho sveta, kde mala ako-tak zabezpe\u010den\u00fa existenciu. Ale c\u00edtila, \u017ee to mus\u00ed urobi\u0165. Nechcela by\u0165 u\u017e modelkou, chcela st\u00e1\u0165 sama sebe modelom. No na to potrebovala niekoho, kto ju povzbud\u00ed. Svet umenia sa jej otvoril na jar roku 1887 – ke\u010f sa na posledn\u00e9 poschodie domu na Rue Tourlaque, kde vtedy b\u00fdvala rodinka Valadon, nas\u0165ahoval mlad\u00fd maliar a otvoril si ateli\u00e9r. Talentovan\u00fd, ale deformovan\u00fd Henri de Toulouse-Lautrec, potomok prest\u00ed\u017enej \u0161\u013eachtickej rodiny v Albi v\u00a0Languedocu, mal 23 rokov a odmietol \u017ei\u0165 pod\u013ea pravidiel prostredia, v ktorom sa narodil. V detstve si pri ne\u0161\u0165astnom p\u00e1de zo schodov zlomil obe nohy, a tie sa mu zle zr\u00e1stli, a\u00a0tak k\u00fdm sa jeho telo vyv\u00edjalo norm\u00e1lne, nohy zostali kr\u00e1tke. \u201e\u017diadna \u017eena ma nebude milova\u0165,\u201c skon\u0161tatoval trpko a odi\u0161iel do Par\u00ed\u017ea, kde sa chcel sta\u0165 maliarom. Bol to ne\u0161\u0165astn\u00fd, cynick\u00fd, arogantn\u00fd samot\u00e1r, smutn\u00fd filozof, neust\u00e1le trpiaci kv\u00f4li svojmu hendikepu. Stal sa maskotom medzi umelcami, ktor\u00ed nad n\u00edm dr\u017eali ochrann\u00fa ruku. Boh\u00e9msku \u0161tvr\u0165 si vybral pre svoj nov\u00fd domov aj preto, \u017ee pr\u00e1ve v tomto svete si na\u0161iel pr\u00edbuzn\u00e9 du\u0161e – kamar\u00e1tov, s ktor\u00fdmi si u\u017e\u00edval slobodu a spozn\u00e1val vo\u013en\u00fa l\u00e1sku povo\u013en\u00fdch sle\u010dien, ktor\u00fa si v dom\u00e1com prostred\u00ed nemohol dovoli\u0165. Na predstavenia miestnych lok\u00e1lov a\u00a0kabaretov ma\u013eoval plag\u00e1ty, ob\u013e\u00fabil si tane\u010dnice kank\u00e1nu, najm\u00e4 sl\u00e1vnu La Goulue a tie\u017e here\u010dku a spev\u00e1\u010dku Yvette Guilbert, ale aj prostit\u00fatky z verejn\u00fdch domov. Iste, na\u0161li sa aj slu\u0161n\u00e9 obrazy, ktor\u00e9 zdobili steny v\u00e1\u017een\u00fdch me\u0161tiackych sal\u00f3nov. Pre\u017eil turbulentn\u00fd a ne\u0161\u0165astn\u00fd vz\u0165ah s prostit\u00fatkou, ktor\u00fa miloval, no t\u00e1 ho len vyu\u017e\u00edvala a \u010d\u00edm viac ho poni\u017eovala, t\u00fdm viac bol na nej z\u00e1visl\u00fd. Trpel, ke\u010f ho opustila a za\u010dal neprimerane pi\u0165. S Mariou si vytvorilo puto, ktor\u00e9 nebolo zalo\u017een\u00e9 iba na sexe. Ona sa k svojmu priate\u013eovi spr\u00e1vala zdvorilo, v\u00e1\u017eila si jeho inteligenciu, on zasa miloval krehkos\u0165 a\u00a0kr\u00e1su, a t\u00fa u nej objavil. R\u00e1d sa s \u0148ou rozpr\u00e1val, r\u00e1d s \u0148ou vtipkoval. Aj meno Suzanne, ktor\u00e9 jej dal a ktor\u00e9 nahradilo Marie-Cl\u00e9mentine, si po\u017ei\u010dal z\u00a0 biblickej postavy Zuzany, ktor\u00fa zv\u00e1dzali star\u00ed mu\u017ei (v jej pr\u00edpade Chavannes a Renoir, s ktor\u00fdmi pracovala). A tak sa zrodila Suzanne Valadon, pekne znej\u00face meno, vhodn\u00e9 pre umelky\u0148u. Henrimu sa p\u00e1\u010dili jej kresby a posme\u013eoval ju, aby pokra\u010dovala. Dala na jeho radu a st\u00e1le viac sa zdr\u017eiavala v jeho ateli\u00e9ri, kde sa stret\u00e1vali umelci a\u00a0poriadali vesel\u00e9 ve\u010dierky, ktor\u00e9 do skor\u00fdch rann\u00fdch hod\u00edn pokra\u010dovali v kaviar\u0148ach na Place du Tertre alebo v lok\u00e1loch Moulin de la Galette, Moulin Rouge, Chat Noir alebo Cirque Fernando. Henri bol zn\u00e1my svojimi vyberan\u00fdmi sp\u00f4sobmi a vyzna\u010doval sa precitlivenos\u0165ou, ktor\u00e1 pramenila z jeho hendikepu. Suzanne v tom \u010dase nevedela e\u0161te dobre \u010d\u00edta\u0165, p\u00edsala s \u0165a\u017ekos\u0165ami a nepoznala pravopis. Jej \u0161kolou bola pr\u00e1ca modelky, a to jej celkom sta\u010dilo. Ale dozrel \u010das, aby sa posunula pred maliarsky stojan. Pozorovala Henriho, ako ma\u013euje, u\u010dila sa objavova\u0165 \u013eudsk\u00e9 telo. V jeho plag\u00e1toch a obrazoch malo ka\u017ed\u00e9 telo svoju du\u0161u. A tieto tel\u00e1 nemuseli by\u0165 bezpodmiene\u010dne kr\u00e1sne. Bol to pre \u0148u objav, nov\u00fd rozmer a Henriho dar Suzanne. Jej telo u\u017e nebolo len pracovn\u00fdm n\u00e1strojom a nesl\u00fa\u017eilo len pre rozko\u0161, ale dostalo sa do slu\u017eieb umenia. Jej umenia, Suzanninho umenia.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Henri a\u00a0Suzanne <\/strong><\/p>\n

Ale spokojn\u00e1 nebola. V\u0161etk\u00fdmi mo\u017en\u00fdmi sp\u00f4sobmi sa sna\u017eila, aby ju Henri po\u017eiadal o ruku. Chcela sa sta\u0165 gr\u00f3fkou, ale on ju chcel ma\u0165 tak\u00fa, ak\u00e1 bola. Diev\u010da z ulice. Jeho najsl\u00e1vnej\u0161\u00edm obrazom, ktor\u00e9mu st\u00e1la, resp. sedela modelom, je Opica. \u017dena so strapat\u00fdmi vlasmi si za stolom podopiera hlavu, pred \u0148ou polopr\u00e1zdna f\u013ea\u0161a a poh\u00e1r. Pozer\u00e1 pred seba, v my\u0161lienkach \u010faleko od okolit\u00e9ho sveta. No Suzanne nikdy nepila ve\u013ea, na rozdiel od svojej matky a syna, ktor\u00fd u\u017e vo ve\u013emi mladom veku ochutn\u00e1val alkohol. Ten portr\u00e9t uchopil nie\u010do podstatn\u00e9 z nej. Melanch\u00f3liu a samotu. \u017dena na pl\u00e1tne je sama, hoci okolo nej vibruje \u017eivot. Henri sa dal zvies\u0165 jej kr\u00e1sou, ale rozoznal v nej stav du\u0161e \u017eeny, \u010do \u017eije so svojimi hriechmi, akoby zatvoren\u00e1 v klietke, odkia\u013e niet \u00faniku. Mali nie\u010do spolo\u010dn\u00e9. Suzanne bola pozna\u010den\u00e1 neman\u017eelsk\u00fdm p\u00f4vodom i neman\u017eelsk\u00fdm synom a Henri musel \u017ei\u0165 so znetvoren\u00fdm telom. Aj preto tak naliehala, aby si ju vzal za \u017eenu. No on mal na piedest\u00e1li len jednu \u017eenu. Gr\u00f3fku Adele de Toulouse-Lautrec, svoju matku. Chodila ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no do kostola a prij\u00edmala stav svojho syna s pokorou a kres\u0165ansk\u00fdm zmieren\u00edm. Prehliadala jeho sp\u00f4sob \u017eivota, prostit\u00fatky, aj alkohol. Af\u00e9ra so Suzanne trvala dva roky, ale ke\u010f sa pok\u00fasila o samovra\u017edu (vraj preto, lebo si ju nechcel vzia\u0165), Henri s \u0148ou skon\u010dil. Aj tak v\u0161ak tento v\u00fdnimo\u010dn\u00fd mu\u017e, pozna\u010den\u00fd a ne\u0161\u0165astn\u00fd, urobil pre Suzanne z\u00e1sadn\u00fa vec: uistil ju, \u017ee m\u00e1 talent.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Hrozn\u00e1 Maria<\/strong><\/p>\n

Koncom 80. rokov \u017eivot Edgara Degasa nemal ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s \u013eahkos\u0165ou tanca jeho baletiek, ktor\u00e9 predstavovali jeden z jeho\u00a0 najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch mot\u00edvov. Zauj\u00edmalo ho hlavne z\u00e1kulisie baletu. Baletky poch\u00e1dzali v\u00e4\u010d\u0161inou z chudobn\u00fdch rod\u00edn a d\u00e1vali sa vydr\u017eiava\u0165 bohat\u00fdmi mecen\u00e1\u0161mi. T\u00fato odvr\u00e1ten\u00fa tv\u00e1r ich \u017eivota pren\u00e1\u0161al Degas do obrazov. Zachyt\u00e1val ich pri ka\u017edodenn\u00fdch ritu\u00e1loch, pri odpo\u010dinku, prezliekan\u00ed, cez prest\u00e1vku. Majster \u017eil s\u00e1m, obklopen\u00fd obrazmi maliarov, ktor\u00e9 zbieral. Boli jeho najmil\u0161\u00edmi priate\u013emi, lebo v\u010faka svojej podozrievavej a u\u0161tipa\u010dnej povahe nepatril k vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom. So svojimi impresionistick\u00fdmi druhmi mal neust\u00e1le konflikty, bol n\u00e1ro\u010dn\u00fd kritik a hoci\u010do sa mu nezap\u00e1\u010dilo. Hlavne mal v zuboch Claudea Moneta a u\u0165ahoval si z neho, \u017ee na pl\u00e1tno pl\u00e1ca farby, ktor\u00e9 mu pr\u00e1ve pr\u00eddu pod ruku. Na rozdiel od impresionistov, ktor\u00fdch obrazy h\u00fdrili farbami, Degas sa konzervat\u00edvne dr\u017eal kresby. Z umelk\u00fd\u0148 si v\u00e1\u017eil jedine Berthe Morisot, inteligentn\u00fa, elegantn\u00fa d\u00e1mu a z toho ist\u00e9ho d\u00f4vodu vzd\u00e1val hold aj americkej maliarke Mary Cassatt. Boli cnostn\u00e9, mali talent a \u0161arm a ich \u017eivot bol na hony vzdialen\u00fd od \u017eivota diev\u010dat, ktor\u00e9 ma\u013eoval – mlad\u00fdch, unaven\u00fdch, vychudnut\u00fdch tane\u010dn\u00edc. A\u017e n\u00e1stoj\u010divo r\u00e1d zachyt\u00e1val svoje modelky v int\u00edmnych chv\u00ed\u013each, diev\u010dat\u00e1 z verejn\u00fdch domov kreslil v t\u00fdch najindiskr\u00e9tnej\u0161\u00edch poloh\u00e1ch. Tieto kresby skr\u00fdval a nik ich nesmel vidie\u0165. A ani ich nikdy nevidel, preto\u017ee ich po Edgarovej smrti sp\u00e1lil jeho brat. Ke\u010f mu jedn\u00e9ho d\u0148a predstavili Suzanne, uk\u00e1zala mu svoje obrazy. Chcela sa uvies\u0165 u zn\u00e1meho maliara u\u017e nie ako modelka, ale ako umelky\u0148a. Potrebovala sa presadi\u0165 a on jej to mal umo\u017eni\u0165. Padla mu do oka, ona i jej kresby, a s\u013e\u00fabil jej, \u017ee sa k nej bude spr\u00e1va\u0165 ako k umelkyni. Bola \u0161\u0165ast\u00edm bez seba. Nebolo obvykl\u00e9, aby sa modelka dostala do umeleck\u00fdch kruhov a u\u017e v\u00f4bec nie, aby sa tak stalo neman\u017eelskej dc\u00e9re sl\u00fa\u017eky. V jej zornom poli boli oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny, pracuj\u00face a slobodn\u00e9, ktor\u00e9 poznala. A ak\u00e9 boli? Predov\u0161etk\u00fdm nah\u00e9, no ich nahotu nezobrazovala preto, aby up\u00fatala mu\u017esk\u00e9 poh\u013eady. \u0160lo jej o zachytenie pravdivej nahoty. St\u00e1la sama sebe modelom, nakreslila sa tak\u00e1, ako sa videla v skuto\u010dnosti, nie kr\u00e1ska, ako ju ma\u013eoval Puvis de Chavannes alebo Renoir. Od svojho prv\u00e9ho autoportr\u00e9tu z roku 1883 (vtedy sa narodil Maurice) kreslila svoju tv\u00e1r ako karikat\u00faru so z\u00e1merom potla\u010di\u0165 svoj \u017eensk\u00fd p\u00f4vab. M\u00e1 na \u0148om stroh\u00fd poh\u013ead a pery bez \u00fasmevu, pr\u00edsne zovret\u00e9.<\/p>\n

Na rozdiel od gentlemana Toulousa-Lautreca, Degas ju nenazval in\u00e1\u010d ako ironicky, Hrozn\u00e1 Maria. Ich vz\u0165ah trval a\u017e do jeho smrti v roku 1917. P\u00edsal jej listy pln\u00e9 l\u00e1sky a prosil ju, aby mu priniesla uk\u00e1za\u0165 svoje \u201e\u0161kared\u00e9\u201c kresby. Starala sa o neho ako o svojho umeleck\u00e9ho otca. Ale u\u017e nikdy mu nest\u00e1la modelom, ani mu nebola milenkou, ich vz\u0165ah pokra\u010doval v rovine u\u010dite\u013ea a \u017eia\u010dky. Suzanne bola samouk a jej bystr\u00e9 oko sa d\u00edvalo na svet poh\u013eadom, v ktorom bola c\u00edti\u0165 neistota a potreba pre\u017ei\u0165. Degas u nej obdivoval (ak sa jeho vz\u0165ah k jej dielu dal tak pomenova\u0165) pr\u00e1ve t\u00fa realistick\u00fa kresbu \u017eien. Videl v nej pokra\u010dovanie svojho \u0161t\u00fdlu. Kreslila svoje priate\u013eky tak, ako ich videla a v\u00e4\u010d\u0161inou nah\u00e9 – tel\u00e1 zachyten\u00e9 v nepozorovan\u00fdch chv\u00ed\u013each, naj\u010dastej\u0161ie pri k\u00fapeli. V\u010faka Degasovej intervencii za\u010dala vystavova\u0165 a pomaly si maliarske kruhy zvykali na meno Suzanne Valadon.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Andrea Mikov\u00e1<\/p>\n

foto Wikip\u00e9dia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v septembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Pre Renoira, Degasa \u010di Toulousa-Lautreca bola m\u00fazou, modelkou i milenkou. Neman\u017eelsk\u00e9 die\u0165a chudobnej kraj\u010d\u00edrky, negramotn\u00e1 uli\u010dnica. Najprv modelka so zlou poves\u0165ou, potom uzn\u00e1van\u00e1 maliarka. Mala dve tv\u00e1re. Jednu zmyseln\u00fa, kr\u00e1snu a provokat\u00edvnu, ako ju videli maliari a druh\u00fa nepekn\u00fa s neforemn\u00fdm nosom a zvesen\u00fdmi k\u00fatikmi pier, ako sa videla sama. \u017dena, ktor\u00e1 si svoj […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12631,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5,137],"tags":[],"class_list":["post-12630","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-portret","category-september-2024"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12630","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12630"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12630\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12636,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12630\/revisions\/12636"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12631"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12630"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12630"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12630"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}