{"id":12728,"date":"2024-10-13T21:17:16","date_gmt":"2024-10-13T19:17:16","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12728"},"modified":"2024-10-13T21:17:16","modified_gmt":"2024-10-13T19:17:16","slug":"so-sliepkami-vstavaju-so-sliepkami-chodia-spat","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/so-sliepkami-vstavaju-so-sliepkami-chodia-spat\/","title":{"rendered":"So sliepkami vst\u00e1vaj\u00fa, so sliepkami chodia spa\u0165"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Mami\u010dka Betty MacDonaldovej dala svojej dc\u00e9re \u201edobr\u00fa\u201c radu, aby nechala mu\u017ea n\u00e1js\u0165 si pr\u00e1cu, v\u00a0ktorej bude \u0161\u0165astn\u00fd, nech m\u00f4\u017ee by\u0165 \u0161\u0165astn\u00e1 i\u00a0ona. A\u00a0aj ke\u010f Betty svoj \u017eivot medzi sudmi whisky a\u00a0stovkami sliepok nepova\u017eovala za vrcholn\u00e9 po\u017eehnanie, aspo\u0148 z\u00a0opisu jej sk\u00fasenost\u00ed na farme vznikol svetozn\u00e1my rom\u00e1n Vajce a\u00a0ja. \u010co ak by Betty \u017eila dnes? O\u00a0\u010dom by p\u00edsala? O\u00a0samote v\u00a0objat\u00ed h\u00f4r a\u00a0str\u00e1n\u00ed, o zvierat\u00e1ch pas\u00facich sa na roz\u013eahl\u00fdch l\u00fakach, \u010di \u010derstv\u00fdch kvetoch priamo zo z\u00e1hrady? P\u00edsala by o\u00a0tichu, zdravom vzduchu a\u00a0bezpe\u010dnej vzdialenosti od zdivenej civiliz\u00e1cie? Skuto\u010dne maj\u00fa novodob\u00e9 farm\u00e1rky (iba) \u0161\u0165astn\u00fd \u017eivot? V\u00a0\u010dom tkvie k\u00fazlo ich ka\u017edodennosti a pre\u010do si netreba plies\u0165 romantiku s\u00a0realitou? <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Katar\u00edna Mo\u0161ovsk\u00e1<\/strong><\/p>\n

Spolu s\u00a0man\u017eelom sa rozhodli presta\u0165 \u017ei\u0165 upon\u00e1h\u013ean\u00fd \u017eivot dne\u0161n\u00fdch mlad\u00fdch \u013eud\u00ed a\u00a0usadi\u0165 sa na polosamote Podpolianskych lazov, kde si plnia svoje sny. Ren\u00e9 hlavne kos\u00ed a podk\u00fava kone, Katka sa star\u00e1 o\u00a0dvoch \u201emal\u00fdch farm\u00e1rov\u201c, zvery na l\u00fakach a\u00a0be\u017en\u00fd chod farmy a\u00a0dom\u00e1cnosti. A\u00a0ak h\u013ead\u00e1te ticho a\u00a0k\u00fasok s\u00fakromia aj vy, po dohode s\u00a0dom\u00e1cimi m\u00f4\u017eete na Farme pod Po\u013eanou zaparkova\u0165 svoj karavan \u010di obytn\u00e9 auto. <\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

K\u013eukat\u00e1 cesta na farmu: <\/strong>Na\u0161a prv\u00e1 my\u0161lienka na b\u00fdvanie mimo mesta v\u00f4bec nebola spojen\u00e1 s\u00a0farmou. Ja som z\u00a0Bratislavy, teda odmali\u010dka mestsk\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd mal v\u017edy r\u00e1d zvierat\u00e1 a\u00a0pr\u00edrodu, Ren\u00e9 zasa z\u00a0druh\u00e9ho konca Slovenska, z\u00a0Dob\u0161inej, pri\u010dom ho odmali\u010dka \u0165ahalo k\u00a0manu\u00e1lnej pr\u00e1ci. Napriek tomu, \u017ee vyrastal v\u00a0panel\u00e1ku, mal kamar\u00e1tov, ktor\u00ed chovali zvierat\u00e1, pracovali v\u00a0lese pri \u0165a\u017ebe dreva a\u00a0on im u\u017e ako desa\u0165ro\u010dn\u00fd chodil pom\u00e1ha\u0165. Ke\u010f sme sa dali dokopy, v\u00eddali sme sa kv\u00f4li vzdialenosti len cez v\u00edkendy, po \u010dase n\u00e1s to v\u0161ak prestalo bavi\u0165. Do\u0161tudovala som psychol\u00f3giu,\u00a0na\u0161la si v\u00a0Bratislave pr\u00e1cu ako recruiterka a za\u010dali sme sa zam\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad spolo\u010dn\u00fdm b\u00fdvan\u00edm. U\u00a0Ren\u00e9ho Bratislava neprich\u00e1dzala do \u00favahy, sk\u00fasil to tam pol roka a\u00a0mysl\u00edm, \u017ee nikdy v\u00a0\u017eivote nebol ne\u0161\u0165astnej\u0161\u00ed. Vadilo mu ve\u013ekomesto, ruch, zamra\u010den\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed sa st\u00e1le niekam pon\u00e1h\u013eaj\u00fa a\u00a0nepozdravia sa na ulici. Za\u010dali sme teda h\u013eada\u0165 miesto na spolo\u010dn\u00e9 b\u00fdvanie a\u00a0ke\u010f\u017ee sme u\u017e vtedy mali ka\u017ed\u00fd svojho ko\u0148a ustajnen\u00e9ho u\u00a0kamar\u00e1tov na farme, h\u013eadali sme kv\u00f4li nim ve\u013ek\u00fd pozemok a\u00a0aspo\u0148 ako-tak ob\u00fdvate\u013en\u00fd dom. Intuit\u00edvne sme pozerali miesta v\u00a0strede Slovenska, Ren\u00e9 mal v\u00a0tom \u010dase 20 rokov, ja 23, vyzerali sme na p\u00e4tn\u00e1s\u0165. Zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f sme vyst\u00fapili z\u00a0auta, v\u00e1\u017enos\u0165 reali\u0165\u00e1ka aj majite\u013ea nehnute\u013enosti sa vytratila, preto\u017ee si povedali, \u017ee tieto deti aj tak ni\u010d nek\u00fapia, iba str\u00e1caj\u00fa \u010das. Ale mali sme \u0161\u0165astie a\u00a0nakoniec sme na\u0161li zrekon\u0161truovan\u00fd dom na polosamote Podpolianskych lazov s\u00a05-hekt\u00e1rov\u00fdm pozemkom, pozost\u00e1vaj\u00facim z\u00a0l\u00fak aj ornej p\u00f4dy. Dom sme aj tak cel\u00fd rozb\u00farali a\u00a0po v\u00edkendoch, k\u00fdm sme e\u0161te obaja pracovali v\u00a0Bratislave, sme svojpomocne v\u0161etko prerobili nanovo. Nikdy sme do toho ne\u0161li s\u00a0v\u00edziou ma\u0165 farmu, ale s\u00a0ve\u013ek\u00fdm pozemkom pri\u0161li postupne kozy, sliepky, \u010fal\u0161ie kone, ka\u010dky, kravy… Za\u010dali sme si plni\u0165 v\u00edziu sebesta\u010dnosti.<\/p>\n

So sliepkami vst\u00e1vam aj chod\u00edm spa\u0165: <\/strong>So sliepkami vst\u00e1vam, ale spa\u0165 chod\u00edm a\u017e d\u00e1vno po nich! Leto je pre n\u00e1s hlavn\u00e1 sez\u00f3na, a\u00a0vtedy sa k\u00a0be\u017en\u00fdm \u010dinnostiam na farme prid\u00e1vaj\u00fa aj agroslu\u017eby, v\u00a0ktor\u00fdch Ren\u00e9 podnik\u00e1. Doma nem\u00e1me striktne zadelen\u00e9 \u00falohy, ale nejako prirodzene sme si to upratali tak, \u017ee ja doj\u00edm kravu, k\u0155mim zvierat\u00e1, sprac\u00favam mlieko a rob\u00edm z\u00a0neho syry, tvaroh, maslo, jogurty, ricottu… star\u00e1m sa o\u00a0z\u00e1hradku a\u00a0o\u00a0deti a\u00a0rie\u0161im administrat\u00edvu oh\u013eadom farmy a\u00a0Ren\u00e9ho pr\u00e1ce. Naj\u0165a\u017e\u0161ie je pre m\u0148a sk\u013abi\u0165 v\u0161etky tieto \u010dinnosti spolu s\u00a0de\u0165mi a\u00a0\u010dasom pre seba. Dc\u00e9rka a\u00a0syn maj\u00fa 2 a\u00a05 rokov a\u00a0sami si e\u0161te vy\u017eaduj\u00fa ve\u013ea pozornosti. Zhruba od m\u00e1ja do okt\u00f3bra Ren\u00e9 pracuje na\u00a0traktore, pon\u00faka slu\u017eby ve\u013ek\u00fdm podnikom z\u00a0agro sektoru a popritom sa celoro\u010dne venuje podk\u00favaniu kon\u00ed. M\u00e1me obdobia, kedy je pre\u010d cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 a\u00a0potom zasa tak\u00e9, kedy je cel\u00fd mesiac doma a\u00a0je to trochu vo\u013enej\u0161ie. V\u00e4\u010d\u0161inou sme ve\u013ea vonku, kde sa deti prirodzene zap\u00e1jaj\u00fa do farm\u00e1rskych \u010dinnost\u00ed. Nikdy sme ich nen\u00fatili, ale ke\u010f vidia nie\u010do robi\u0165 n\u00e1s, chc\u00fa sa automaticky prida\u0165 a\u00a0bav\u00ed ich to. Vtedy to trv\u00e1 o\u00a0\u010dosi dlh\u0161ie, ale v\u017edy si pripom\u00ednam, \u017ee to ovocie, ktor\u00e9 t\u00e1to ich samostatnos\u0165 a\u00a0pracovitos\u0165 u\u017e v\u00a0takom malom veku prinesie, raz zozbierame. Ve\u013ea cestujeme, chod\u00edme na v\u00fdlety, chceme de\u0165om uk\u00e1za\u0165 aj in\u00fd svet, ako len ten v\u00a0okruhu dvadsa\u0165 kilometrov od farmy. V\u00e4\u010d\u0161ina na\u0161ich zvierat sa pasie celoro\u010dne na l\u00fake v prirodzenom prostred\u00ed, nie sme ich otrokmi, \u010do nemaj\u00fa na ni\u010d in\u00e9 \u010das, iba na celodenn\u00e9 kydanie hnoja v\u00a0ma\u0161tali a\u00a0k\u0155menie. Mysl\u00edm, \u017ee tento \u017eivot sa d\u00e1 \u017ei\u0165 len vtedy, ak \u010dloveka bav\u00ed. Ak v\u00e1s to nebav\u00ed, r\u00fdchlo vyhor\u00edte alebo strat\u00edte motiv\u00e1ciu. My sme sa vo farm\u00e1r\u010den\u00ed na\u0161li a\u00a0mo\u017eno preto, \u017ee sme nikdy nemali ru\u017eov\u00e9 okuliare a\u00a0od za\u010diatku sme aspo\u0148 zhruba vedeli, do \u010doho ideme, n\u00e1s to dr\u017e\u00ed v\u00a0psychickej pohode doteraz.<\/p>\n

\u0160\u0165astie m\u00e1 podobu r\u00e1na: <\/strong>Ke\u010f vstanem sama od seba pred v\u00fdchodom slnka a v\u0161etci e\u0161te spia, idem nak\u0155mi\u0165 sliepky, ka\u010dky, prejdem sa po l\u00fake ku ko\u0148om a krav\u00e1m, pozorujem v\u00fdchod slnka a\u00a0za\u017eijem za\u010diatok d\u0148a sama so sebou, to je \u0161\u0165astie. Z\u00e1rove\u0148 je \u0161\u0165astie aj to, \u017ee sme v\u0161etci spolu, nem\u00e1me be\u017en\u00fa pr\u00e1cu 9\/17, nem\u00e1me nad sebou \u0161\u00e9fa, ktor\u00fd by n\u00e1m ur\u010doval, \u010do kedy a\u00a0ako m\u00e1me robi\u0165. Toto si na tom celom najviac v\u00e1\u017eime. Sme sami sebe p\u00e1nmi, uvedomujeme si, \u017ee m\u00e1me mili\u00f3n mo\u017enost\u00ed a\u00a0hlavne rob\u00edme to, \u010do n\u00e1s bav\u00ed. Je to na\u0161a pr\u00e1ca a\u00a0z\u00e1rove\u0148 n\u00e1\u0161 \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl. Mnoh\u00ed maj\u00fa o\u00a0takomto \u017eivote \u00faplne myln\u00e9 predstavy, predstavuj\u00fa si ho ako bezstarostn\u00fd, pokojn\u00fd pobyt v\u00a0lone pr\u00edrody, kde na\u0161a celodenn\u00e1 \u00faloha je hladkanie zvieratiek, meditovanie na l\u00fake a\u00a0zbieranie byliniek. S\u00a0takouto predstavou n\u00e1m p\u00ed\u0161e ve\u013ea \u013eud\u00ed, ale v\u017edy ich zabrzd\u00edm a\u00a0poviem im, nech rad\u0161ej zostan\u00fa vo svojom byte, kde nemaj\u00fa \u017eiadnu staros\u0165 a\u00a0v\u00a0stabilnej pr\u00e1ci, ktor\u00e1 im poskytuje ka\u017edomesa\u010dn\u00fa finan\u010dn\u00fa istotu. Farma je v\u0161etko, len nie istota, preto\u017ee ke\u010f jeden de\u0148 m\u00e1te 30 sliepok, v\u00a0noci m\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 l\u00ed\u0161ka a\u00a0na druh\u00fd de\u0148 nem\u00e1te ani jednu, jeden de\u0148 kos\u00edte l\u00faku na seno, aby mali zvierat\u00e1 krmivo na cel\u00fa zimu, ale pr\u00edde t\u00fd\u017ede\u0148 da\u017e\u010fov, seno zhnije a\u00a0zrazu mus\u00edte v\u0161etko seno kupova\u0165. My by sme v\u0161ak nemenili za ni\u010d na svete, preto\u017ee u\u017e bolo aj \u013eahko a\u00a0harmonicky, \u0165a\u017eko, aj ve\u013emi \u0165a\u017eko, ale nikdy sme to nebrali tak tragicky, \u017ee by n\u00e1s to polo\u017eilo. \u017divot v\u00a0meste a\u00a0rutinn\u00e9 chodenie do pr\u00e1ce si u\u017e nevieme predstavi\u0165. To by bola nuda.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Nat\u00e1lia Jablonkov\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Profesion\u00e1lna fotografka s\u00a0v\u00e1\u0161\u0148ou pre v\u0161etko kr\u00e1sne a\u00a0fotogenick\u00e9 b\u00fdva na vidieku, kde najv\u00e4\u010d\u0161iu in\u0161pir\u00e1ciu \u010derp\u00e1 vo svojej zakvitnutej z\u00e1hrade. Star\u00e1 sa o\u00a0ovocn\u00e9 sady, o nieko\u013eko zvierat a\u00a0ke\u010f nedr\u017e\u00ed v\u00a0ruk\u00e1ch keramiku, kvety alebo in\u00e9 dary pr\u00edrody, realizuje sa foten\u00edm jedla, kr\u00e1snych chal\u00fapok a\u00a0dokumentuje i\u00a0svoj rodinn\u00fd \u017eivot v\u00a0hlinenom dome na farme Jar\u00e9.<\/strong><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

K\u013eukat\u00e1 cesta na dedinu: <\/strong>Milovala som svoj nez\u00e1visl\u00fd \u017eivot v meste, prepleten\u00fd kult\u00farou a priate\u013emi. Nesn\u00edvala som o z\u00e1hrade ani o \u017eivote na farme. Mala som asi 25 rokov, vr\u00e1tila som sa zo zahrani\u010dia, chcela som \u0161tudova\u0165, foti\u0165 a n\u00e1js\u0165 svoje uplatnenie v \u017eivote. T\u00fato em\u00f3ciu, t\u00fa\u017ebu po dedine, na m\u0148a preniesol a\u017e m\u00f4j partner. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee v mestskom prostred\u00ed trp\u00ed a svoj potenci\u00e1l vie lep\u0161ie naplni\u0165 na dedine. Jedn\u00e9ho d\u0148a sa v inzercii objavil na predaj dom susediaci s\u00a0partnerovou chalupou. V tej dobe sme sa u\u017e obzerali po vlastnom b\u00fdvan\u00ed v bl\u00edzkom okol\u00ed, neviem si teda predstavi\u0165, pre koho by bola t\u00e1to ponuka ide\u00e1lnej\u0161ia. Neodradilo n\u00e1s ani komplikovan\u00e9 vyjedn\u00e1vanie s troma gener\u00e1ciami vlastn\u00edkov. \u017di\u0165 by sme vedeli hocikde, ale chceli sme \u017ei\u0165 tu a nie\u010do vybudova\u0165, v prostred\u00ed, ktor\u00e9 ma oslovilo pr\u00edrodou a bezpochyby lep\u0161ou kvalitou \u017eivota. Opustila som teda v\u0161etko, \u010do som poznala a m\u00f4j mu\u017e \u0161iel kone\u010dne tam, kde mu bolo najlep\u0161ie.<\/p>\n

Chv\u00ed\u013eu mi trvalo, k\u00fdm som sa na\u0161la a\u00a0ke\u010f\u017ee som sa pris\u013e\u00fabila do rodiny, kde aj kone kap\u00fa od roboty, uk\u00e1zalo sa, \u017ee presne to my dvaja spolu vieme. Vieme spolu pracova\u0165. V roku 2018 sme sa svojpomocne po v\u00edkendoch pustili do prer\u00e1bky star\u00e9ho hlinen\u00e9ho domu. Bol to n\u00e1kladn\u00fd a ambici\u00f3zny projekt, ktor\u00fd n\u00e1s otestoval po ka\u017edej str\u00e1nke, hlavne z\u00a0toho d\u00f4vodu, \u017ee sme ho chceli zrekon\u0161truova\u0165 citlivo, so zrete\u013eom na star\u00e9 technologick\u00e9 postupy, zachova\u0165 jeho du\u0161u a prisp\u00f4sobi\u0165 ho na\u0161im potreb\u00e1m. Pomohla n\u00e1m rodina, priatelia aj pand\u00e9mia, t\u00e1 dokonca veci ur\u00fdchlila a umo\u017enila n\u00e1m pracova\u0165 z\u00a0domu. S mestom sa dynamika dediny ned\u00e1 porovna\u0165, tu je st\u00e1le \u010do robi\u0165 a aj keby sme sa chceli nudi\u0165, na\u0161e zvierat\u00e1 sa n\u00e1m v\u017edy postaraj\u00fa o program. Jedn\u00e9ho d\u0148a mi partner povedal: \u201eJabko, budeme ma\u0165 ovce ako kosa\u010dky.\u201d K zvierat\u00e1m som v\u017edy pristupovala zodpovedne a t\u00e1to predstava ma stra\u0161ila. Predsa len, je to v\u00e4\u010d\u0161ie zviera. Navy\u0161e, mali \u00eds\u0165 na jese\u0148 do gul\u00e1\u0161a, \u010do som odmietala a\u00a0ke\u010f ovce dostali men\u00e1, vedela som, \u017ee ost\u00e1vaj\u00fa. Pri tretej ovci Zuze, ktor\u00fa n\u00e1m prehodili cez plot, som pochopila, \u017ee budeme ma\u0165 farmu, alebo sk\u00f4r z\u00e1chrann\u00fa stanicu pre opusten\u00e9 a nechcen\u00e9 zvierat\u00e1. Moment\u00e1lne ich je dev\u00e4\u0165 a bud\u00fa prib\u00fada\u0165.<\/p>\n

So sliepkami vst\u00e1vam aj chod\u00edm spa\u0165: <\/strong>Na kopaniciach sa dar\u00ed ovocn\u00fdm stromom. My sa tie\u017e o p\u00e1r sadov star\u00e1me, ud\u00e1vaj\u00fa rytmus celej rodine a\u00a0ani farma nebola hlavn\u00fdm z\u00e1merom, sk\u00f4r vyplynula prirodzene z in\u00fdch aktiv\u00edt. Ovce potrebujeme na sp\u00e1sanie zatr\u00e1vnen\u00fdch pl\u00f4ch, aby sme z\u00edskali \u010das, no ony n\u00e1s vedia obra\u0165 o ka\u017ed\u00fd vo\u013en\u00fd okamih a e\u0161te sa pritom tv\u00e1ri\u0165 rozko\u0161ne. Hlavne na jar, ke\u010f je za plotom v\u017edy zelen\u0161ia tr\u00e1va. E\u0161te st\u00e1le do\u0165uk\u00e1vame p\u00e1r vec\u00ed na dome, popritom sa venujeme sadom, zvierat\u00e1m, pr\u00edprave sena, sprac\u00favaniu ovocia, z\u00e1hrade a na\u0161ej malej dc\u00e9rke. Chov zvierat, rann\u00e9 vst\u00e1vanie, p\u00fa\u0161\u0165anie oviec na pa\u0161u – to v\u0161etko je pre n\u00e1s \u017eivotn\u00fdm \u0161t\u00fdlom, ktor\u00fd sme si vybrali a\u00a0ktor\u00fd ukazujeme na\u0161ej dc\u00e9re. Okrem oviec chov\u00e1me sliepky na vajcia a indick\u00e9 be\u017ece, m\u00e1me psov aj ma\u010dky. Zvery maj\u00fa svoju rutinu, ale nastavili sme si to tak, aby s nimi nebolo to\u013eko pr\u00e1ce ako kedysi. Na dennej b\u00e1ze v\u0161ak v\u0161etky zvierat\u00e1 kontrolujeme a, samozrejme, k\u0155mime. Je pre n\u00e1s d\u00f4le\u017eit\u00e9 ich vidie\u0165 a vedie\u0165, \u017ee s\u00fa v poriadku.<\/p>\n

\u010cas pre seba u n\u00e1s v\u00e4\u010d\u0161inou znamen\u00e1 \u00eds\u0165 fyzioterapeutovi alebo na rodinn\u00fa oslavu, ja som bola prin\u00faten\u00e1 viac oddychova\u0165 a zvo\u013eni\u0165 tempo v tehotenstve a po naroden\u00ed dc\u00e9rky. Musela som si zvykn\u00fa\u0165 na \u00faplne in\u00fd rytmus. Postupne mali\u010dk\u00fa zap\u00e1jame do povinnost\u00ed a\u00a0ukazuje sa, \u017ee je ve\u013emi pracovit\u00e1, ke\u010f m\u00e1 \u00falohu, je naj\u0161\u0165astnej\u0161ia. Ob\u010das sa s\u00a0mu\u017eom na seba pozrieme a p\u00fdtame sa – kde by n\u00e1m bolo lep\u0161ie? Na\u0161a dc\u00e9ra to za nieko\u013eko rokov m\u00f4\u017ee vidie\u0165 inak. A to je v poriadku.<\/p>\n

\u0160\u0165astie m\u00e1 podobu slobody: <\/strong>Je pre m\u0148a nezvy\u010dajn\u00e9, \u017ee u\u017e dlh\u0161ie pob\u00fdvam na rovnakom mieste a\u00a0st\u00e1le c\u00edtim \u0161\u0165astie. Ke\u010f vid\u00edm, ako si v\u0161etko dru\u017ene pobehuje po z\u00e1hrade, koh\u00fat sa voz\u00ed na ovci, ovce utekaj\u00fa pred mojou dc\u00e9rou a po\u017eieraj\u00fa z\u00e1hony, be\u017ece gagoc\u00fa, sliepky by najrad\u0161ej vliezli do domu, ma\u010dky lozia po stromoch a pes ich zah\u00e1\u0148a, som \u0161\u0165astn\u00e1. Nech u\u017e po\u010dujete o farm\u00e1r\u010den\u00ed hoci\u010do, najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je, \u010di to chcete za\u017ei\u0165. Nem\u00f4\u017eem obera\u0165 \u013eud\u00ed o romantick\u00e9 predstavy svoj\u00edm pr\u00edbehom, ten je iba n\u00e1\u0161. Ur\u010dite \u017eijeme na\u0161u romantiku, mo\u017eno sa d\u00e1 poveda\u0165, \u017ee aj na\u0161e zhmotnen\u00e9 sny… A naozaj sme na nich makali. Urobili sme si to tak\u00e9, ak\u00e9 sme chceli a na \u010do sme pr\u00e1ve vtedy mali, vlo\u017eili sme do toho svoju energiu, peniaze, mo\u017enosti aj my\u0161lienky. V \u017eivote s\u00fa situ\u00e1cie, ktor\u00e9 v\u00e1s prin\u00fatia prehodnoti\u0165 priority, rozhodne sa to deje aj n\u00e1m na farme. Boj s financiami, legislat\u00edvou, chorobami, napr\u00edklad aj tak\u00e1 smr\u0165 naberie na farme in\u00fd rozmer. Na\u0161a rodina a priatelia n\u00e1m \u010dastokr\u00e1t pripom\u00ednaj\u00fa, \u017ee m\u00e1me viac oddychova\u0165, za \u010do ich ve\u013emi \u013e\u00fabime. Ale my sme si pr\u00e1ve teraz vybrali tento sp\u00f4sob \u017eivota. Koniec koncov, ka\u017ed\u00fd si buduje svoju romantiku vo vlastnej realite.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ivana \u0160atan\u00edk Lipovsk\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Kedysi zn\u00e1ma bratislavsk\u00e1 fotografka, ktorej pozornos\u0165 je moment\u00e1lne presmerovan\u00e1 na \u201epipky\u201c, ako vol\u00e1 svoje sliepky. Zvedav\u00e1 hydina ob\u00fdva Rodinn\u00fa biofarmu \u0160atan\u00edk spolu s\u00a0dvoma \u010diernymi psami, pozemkom neraz prebehn\u00fa div\u00e9 zajace, zastavia sa zvedav\u00e9 srnky, nak\u00fakaj\u00fa, \u010do pr\u00e1ve dozrieva, do \u010doho sa m\u00f4\u017eu zahryzn\u00fa\u0165. Akoby vedeli, \u017ee na tomto mieste sa v\u0161etko chov\u00e1 a\u00a0pestuje zdravo a\u00a0ekologicky.<\/strong><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

K\u013eukat\u00e1 cesta na farmu: <\/strong>Bola to sladk\u00e1 nevedomos\u0165, ve\u010f t\u00e1 je z\u00e1kladom v\u0161etk\u00fdch dobr\u00fdch n\u00e1padov. Mali sme celkom jednoduch\u00fa predstavu, \u017ee postav\u00edme zdrav\u00fd dom, budeme pestova\u0165 vlastn\u00e9 potraviny a\u00a0de\u0165om umo\u017en\u00edme, aby boli pri tom. Rozsah bud\u00faceho sledu udalost\u00ed sme si, pochopite\u013ene, predstavi\u0165 nemohli. Aj ke\u010f bol n\u00e1\u0161 \u017eivot predt\u00fdm pestr\u00fd a v\u00a0pohybe, zmena v\u00a0rebr\u00ed\u010dku prior\u00edt bola radik\u00e1lna. B\u00fdvame uprostred pol\u00ed, \u017eivot tu je doslova vetrom o\u0161\u013eahan\u00fd a\u00a0prach z\u00a0hliny sad\u00e1 v\u0161ade. V\u0161ade! Z\u00e1hrada m\u00e1 svoje vlastn\u00e9 hodiny a\u00a0k\u00fdm sme ich neza\u010dali aspo\u0148\u00a0vn\u00edma\u0165, na\u0161e sna\u017eenie bolo \u00faplne srandovn\u00e9. V z\u00e1hrade plat\u00ed, \u017ee term\u00edny s\u00fa nemenn\u00e9. Pr\u00edroda je s\u00edce l\u00e1skav\u00e1, ale v\u00a0skuto\u010dnosti ju \u010dlovek a\u00a0jeho potreby \u010di v\u00fdhovorky v\u00f4bec nezauj\u00edmaj\u00fa. Teraz to u\u017e vn\u00edmam ako \u0161kolu a\u00a0sna\u017e\u00edm sa nehneva\u0165 na seba, na druh\u00fdch, \u017ee nie\u010do nie je tak, ako by malo by\u0165. Pomaly pos\u00favam svoju komfortn\u00fa z\u00f3nu, u\u010d\u00edm sa trpezlivosti a\u00a0vytrvalosti. Ak si vlastnou nevedomos\u0165ou alebo pomalos\u0165ou privod\u00edme \u0161kodu v\u00a0z\u00e1hrade, druh\u00fd rok to urob\u00edme tro\u0161ku lep\u0161ie. Tret\u00ed rok sme s\u00a0t\u00fdm mo\u017eno aj spokojn\u00ed. \u0160tvrt\u00fd rok nad t\u00fdm u\u017e nerozm\u00fd\u0161\u013eame, a\u00a0to je cie\u013e.<\/p>\n

So sliepkami vst\u00e1vam aj chod\u00edm spa\u0165: <\/strong>Star\u00e1me sa o\u00a0mal\u00e9 hospod\u00e1rstvo, pestujeme zeleninu a\u00a0ovocie, chov\u00e1me sliepky nosnice a\u00a0produkujeme bio vaj\u00ed\u010dka. Za\u010d\u00ednali sme doslova na zelenej l\u00fake, v\u00a0na\u0161om pr\u00edpade na p\u0161eni\u010dnom poli. Postupne sme vysadili ovocn\u00e9 stromy, najm\u00e4 marhule, hru\u0161ky a\u00a0slivky. Z\u00a0ka\u017ed\u00e9ho druhu m\u00e1me viacero odr\u00f4d a\u00a0pozorujeme, ako sa im u\u00a0n\u00e1s dar\u00ed. Pod\u013ea toho roz\u0161irujeme v\u00fdsadbu iba o\u00a0vhodn\u00e9 a\u00a0odoln\u00e9 odrody. Rovnako je to pri zelenine. Prv\u00e9 roky sme sk\u00fa\u0161ali takmer v\u0161etky druhy zeleniny,\u00a0postupne sme v\u0161ak zostali pri osved\u010den\u00fdch druhoch, ktor\u00e9 sme schopn\u00ed agrotechnicky zvl\u00e1dnu\u0165, ako zemiaky, tekvice, cibu\u013ea… Tento rok dokon\u010dujeme stavbu sklen\u00edka, ktor\u00fd man\u017eel rozobral v\u00a0Rak\u00fasku a\u00a0u n\u00e1s ho znova postavil ako ve\u013ek\u00fa sklada\u010dku. U\u017e n\u00e1m nepr\u0161\u00ed na paradajky a\u00a0na jar m\u00e1me kopu miesta,\u00a0tepla a svetla pre jarn\u00e9 priesady. V\u00e4\u010d\u0161inou rob\u00edme v\u00a0z\u00e1hrade my dvaja s\u00a0mu\u017eom, pom\u00e1haj\u00fa n\u00e1m deti, svokrovci a sez\u00f3nne niekedy brig\u00e1dnici. T\u00e9mou na\u0161ich diskusi\u00ed je obvykle pr\u00e1ca, zelenina, sliepky, stromy alebo\u00a0stavba, ktor\u00fa dokon\u010dujeme. Pri\u00a0ekologickom pestovan\u00ed a\u00a0chove z\u00e1le\u017e\u00ed na spr\u00e1vnom \u00fakone v\u00a0spr\u00e1vny \u010das, preto\u017ee nesk\u00f4r znamen\u00e1 neskoro a\u00a0ten ist\u00fd \u00fakon m\u00f4\u017ee namiesto p\u00e1r hod\u00edn zabra\u0165 aj tri t\u00fd\u017edne. Tak\u017ee niekedy nest\u00edhame a\u00a0vybuchne n\u00e1m niektor\u00e9 pol\u00ed\u010dko. Nepou\u017e\u00edvame pestic\u00eddy a\u00a0umel\u00e9 hnojiv\u00e1, vitalita p\u00f4dy je zalo\u017een\u00e1 na balanse jednotliv\u00fdch zlo\u017eiek. Je to \u017eiv\u00fd organizmus a\u00a0ka\u017ed\u00fd z\u00e1sah alebo nedostatok sa niekde prejav\u00ed. Okrem vaj\u00ed\u010dok n\u00e1m na\u0161e \u201epipky\u201c zabezpe\u010duj\u00fa hnoj pre v\u00fd\u017eivu p\u00f4dy. N\u00e1\u0161 chov sliepok je zalo\u017een\u00fd na ekologickom krmive, lep\u0161\u00edch podmienkach pre zvierat\u00e1 a\u00a0k\u00a0dispoz\u00edcii maj\u00fa vo\u013en\u00fd v\u00fdbeh ka\u017ed\u00fd de\u0148. Ten si ve\u013emi rady u\u017e\u00edvaj\u00fa, hrab\u00fa, slnia sa, k\u00fapu sa v\u00a0prachu a\u00a0podve\u010der lovia poletuj\u00face mu\u0161ky. Aj o\u00a0ich pasienky sa v\u0161ak treba stara\u0165. Plochy v\u00fdbehov im striedavo spr\u00edstup\u0148ujeme alebo revitalizujeme. Za\u010d\u00ednali sme stavbou mal\u00e9ho dreven\u00e9ho kur\u00edna so\u00a0sedemn\u00e1stimi sliepkami a\u00a0s\u00a0p\u00e1r hriadkami zeleniny. Postupne sa roz\u0161irujeme a\u00a0u\u010d\u00edme nov\u00fdm veciam. Vlastne, \u010d\u00edm viac sa dost\u00e1vame do h\u013abky, t\u00fdm viac zis\u0165ujeme, \u017ee t\u00e9ma je nekone\u010dn\u00e1. Na\u0161\u0165astie cyklus pr\u00edrody d\u00e1va v\u017edy n\u00e1dej urobi\u0165 to bud\u00faci rok znova a\u00a0lep\u0161ie. Kvety v\u017edy na jar rozkvitn\u00fa…<\/p>\n

\u0160\u0165astie m\u00e1 podobu kur\u00edna pre \u201ediev\u010dat\u00e1\u201c: <\/strong>Romantika? Mo\u017eno v\u00a0zime okolo Vianoc, preto\u017ee u\u017e od janu\u00e1ra za\u010d\u00edna nov\u00e1 sez\u00f3na. Od za\u010diatku roka vysievam zeler, papriky a paradajky, aby u\u017e v\u00a0marci mohli do sklen\u00edka. D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee z\u00e1hrada sa u\u00a0n\u00e1s rozprestiera cez kuchy\u0148u a\u017e do ob\u00fdva\u010dky. Cel\u00fa sez\u00f3nu s\u00fa \u00faplne v\u0161ade kvetin\u00e1\u010de, semen\u00e1, n\u00e1radie, no\u017enice a\u00a0hadice. Zostavujeme osevn\u00fd pl\u00e1n, pri\u010dom berieme do \u00favahy minul\u00e9 roky a\u00a0plodiny na hriadkach striedame a\u00a0kombinujeme. Hriadky, ktor\u00e9 sme vlani vyhnojili, tento rok m\u00f4\u017eeme osia\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00fdmi plodinami. Z\u00e1hrada po\u010das roka aj s\u00a0jej dynamikou je dos\u0165 divok\u00e1 jazda, kde sa cen\u00ed hlavne r\u00fdchlos\u0165 a vytrvalos\u0165. Preto\u017ee ke\u010f u\u017e toho m\u00e1m fakt dos\u0165, prich\u00e1dza vrchol leta a\u00a0v\u0161etko dozrieva. Tak\u017ee pribudne \u010fal\u0161ia discipl\u00edna, zber a\u00a0k\u00a0tomu spracov\u00e1vanie. Na\u0161\u00edm splnen\u00fdm snom je nov\u00fd mobiln\u00fd kur\u00edn, ktor\u00fd n\u00e1m, ver\u00edm, u\u0161etr\u00ed ve\u013ea \u010dasu a kde pr\u00e1ve o\u010dak\u00e1vame nov\u00fd k\u0155de\u013e mlad\u00fdch sliepo\u010diek. Je to sen – \u017ee denne pr\u00eddem k\u00a0posuvn\u00e9mu p\u00e1su, stla\u010d\u00edm tla\u010didlo a\u00a0vaj\u00ed\u010dka sa sam\u00e9 zbieraj\u00fa. Navy\u0161e, v\u00a0hor\u00facich obdobiach, ak\u00e9 sme tu mali toto leto, kur\u00edn za n\u00e1s kontroluje dostatok vody a\u00a0krmiva, teplotu a vetranie, \u010di\u00a0otv\u00e1ranie dvierok. V\u0161etko riadi po\u010d\u00edta\u010d, tak\u017ee ak napr\u00edklad v\u00a0z\u00e1sobn\u00edku doch\u00e1dza voda, kur\u00edn mi v\u010das po\u0161le sms-ku. Najv\u00e4\u010d\u0161ou v\u00fdhrou je ur\u010dite \u010distenie kur\u00edna, ktor\u00e9 bolo predt\u00fdm drinou. Trus sme f\u00farik po f\u00fariku vys\u00fdpali na kopu a teraz pristav\u00edm ku kur\u00ednu traktor s\u00a0ly\u017eicou, zapnem motor a\u00a0trus vypad\u00e1va priamo z\u00a0p\u00e1su do ly\u017eice. Toto viem oceni\u0165 teraz, po desiatich rokoch chovu v\u00a0klasick\u00fdch hobby podmienkach. Aj ke\u010f n\u00e1m pribudne sliepok, zd\u00e1 sa, \u017ee ich budeme vedie\u0165 opatrova\u0165 za krat\u0161\u00ed \u010das ako doteraz. Tak\u017ee forma splnen\u00e9ho sna na farme m\u00f4\u017ee vyzera\u0165 ve\u013emi technologicky a\u00a0pragmaticky. A\u00a0hoci si mnoh\u00ed rad\u0161ej predstavuj\u00fa, \u017ee \u201epipky\u201c zn\u00e1\u0161aj\u00fa vaj\u00ed\u010dka do slamenej o\u0161atky a\u00a0ja ich zbieram do ko\u0161\u00ed\u010dka, ako farm\u00e1rka som \u0161\u0165astn\u00e1, \u017ee sme sa dopracovali k p\u00e4\u0165hviezdi\u010dkov\u00e9mu hotelu pre na\u0161e diev\u010dat\u00e1.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Daniela Zvalov\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Dada s\u00a0Mat\u00fa\u0161om otvorili kedysi v\u00a0Bratislave prv\u00fd zero waste obchod\u00edk spojen\u00fd, kv\u00f4li jej celiakii, s\u00a0bezlepkovou pek\u00e1r\u0148ou. Nazvali ho U\u00a0Dobro\u017er\u00fata a ich produkty boli vskutku \u201ena zo\u017eratie\u201c. Dnes u\u017e b\u00fdvaj\u00fa na Dobrodvore – \u010darovnom mieste uprostred lesov, kde jednu chal\u00fapku ob\u00fdvaj\u00fa, dve prenaj\u00edmaj\u00fa a\u00a0spolo\u010dne s de\u0165mi \u017eij\u00fa v\u00a0s\u00falade s\u00a0pr\u00edrodou a\u00a0jej z\u00e1konmi. \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

K\u013eukat\u00e1 cesta na gazdovstvo: <\/strong>Urobi\u0165 z\u00e1sadn\u00e9 rozhodnutie a ods\u0165ahova\u0165 sa z mesta asi v najv\u00e4\u010d\u0161ej miere od\u0161tartovala pand\u00e9mia covidu. Ja aj m\u00f4j mu\u017e p\u00f4vodne poch\u00e1dzame z dediny, nie sme typick\u00ed mestsk\u00ed \u013eudia, ale neodch\u00e1dzali sme s hnevom a ani to nebol \u00fatek. \u017divot v meste sme si u\u017eili naplno, pand\u00e9mia n\u00e1m v\u0161ak jasnej\u0161ie posvietila na na\u0161u zranite\u013enos\u0165, podmienen\u00fa \u017eivotom v meste. Na to, ak\u00ed sme krehk\u00ed. Ako \u0161t\u00e1t m\u00f4\u017ee to, \u010do roky \u010dlovek buduje a venuje tomu v\u0161etok \u010das aj peniaze, \u013eahko zmeni\u0165 lusknut\u00edm prsta. A tak t\u00fa\u017eba po slobode, sebesta\u010dnosti, ktor\u00e9 sme v sebe u\u017e nejak\u00fd \u010das \u017eivili, bola koronou podporen\u00e1 a\u017e do tej miery, \u017ee sme predali n\u00e1\u0161 dom, do ktor\u00e9ho sme sa \u010derstvo nas\u0165ahovali a\u00a0ozn\u00e1mili sme, \u017ee s Dobro\u017er\u00fatom kon\u010d\u00edme. Hne\u010f nato sme za\u010dali h\u013eada\u0165 pozemok. Trvalo to dlho, a\u017e sme n\u00e1hodou natrafili na inzer\u00e1t jedn\u00e9ho b\u00fdval\u00e9ho ran\u010du. Hne\u010f po\u010das prvej n\u00e1v\u0161tevy, ke\u010f riadne pr\u0161alo a\u00a0v\u0161ade bola hust\u00e1 hmla, sme vedeli, \u017ee toto je presne ono. Ran\u010d mal obrovsk\u00fd potenci\u00e1l, ale nik si ho nev\u0161\u00edmal a\u00a0takmer osem rokov \u010dakal na n\u00e1s. Dnes je to n\u00e1\u0161 domov – Dobrodvor. Za\u010dali sme na novom mieste, \u00faplne od nuly.<\/p>\n

So sliepkami vst\u00e1vam aj chod\u00edm spa\u0165: <\/strong>Dobrodvor je mini gazdovstvo. Chov\u00e1me tu zvieratk\u00e1, u\u010d\u00edme sa pestova\u0165 zeleninu, star\u00e1me sa o ovocn\u00e9 stromy a postupne prer\u00e1bame cel\u00fd priestor, preto\u017ee na ran\u010di boli p\u00f4vodne a\u017e tri chalupy. Jedna je drevenica, kde moment\u00e1lne b\u00fdvame, druh\u00e1 preroben\u00e1 b\u00fdval\u00e1 stol\u00e1rska diel\u0148a a tretia je preroben\u00e9 b\u00fdval\u00e9 humno s ma\u0161ta\u013eou. Tieto domy vy\u017eaduj\u00fa postupn\u00fa rekon\u0161trukciu, ktorej sa venujeme viac-menej svojpomocne. Tie\u017e sme opravili ov\u010d\u00edn a pristavili \u010fal\u0161iu ma\u0161ta\u013e. Na svoj \u010das a rekon\u0161trukciu \u010dak\u00e1 aj storo\u010dn\u00e1 kamenn\u00e1 pec na chlieb. Postupne opravujeme ploty a rob\u00edme ohrady pre zvierat\u00e1, zis\u0165ujeme, \u010do vieme v na\u0161ej nadmorskej v\u00fd\u0161ke 800 m vlastne dopestova\u0165. Jednu chal\u00fapku u\u017e prenaj\u00edmame a pon\u00fakame v\u00a0nej z\u00e1\u017eitkov\u00e9 ubytovanie, no ver\u00edm, \u017ee od bud\u00facej sez\u00f3ny by mala by\u0165 pripraven\u00e1 k pren\u00e1jmu aj t\u00e1 druh\u00e1. Okrem t\u00fdchto aktiv\u00edt dennodenne venujeme pozornos\u0165 a starostlivos\u0165 na\u0161im zvierat\u00e1m, v\u00e4\u010d\u0161ina z nich je adoptovan\u00e1 a\u00a0pri nich veru neexistuje \u201ednes sa mi nechce\u201d. Ku\u00a0zverom mus\u00edme \u00eds\u0165 za da\u017e\u010fa \u010di za sucha, alebo aj ke\u010f sme chor\u00ed. Zatia\u013e nevieme z gazdovstva od\u00eds\u0165 niekam na dlh\u0161ie ako na jednu noc.<\/p>\n

\u0160\u0165astie m\u00e1 podobu sebesta\u010dnosti: <\/strong>\u017divot na gazdovstve nie je romantick\u00fd, je tak\u00fd surovo napl\u0148uj\u00faci. \u010clovek tu pochop\u00ed skuto\u010dn\u00e9 hodnoty. A\u00a0postupne prich\u00e1dza i na to, kde vie popracova\u0165 na vlastnej sebesta\u010dnosti. Ale takej naozajstnej! Vyrobi\u0165 si vlastn\u00e9 tablety do um\u00fdva\u010dky riadu je super, ale pod\u013ea n\u00e1s skuto\u010dn\u00e1 sebesta\u010dnos\u0165 spo\u010d\u00edva v schopnosti vypestova\u0165 si vlastn\u00e9 jedlo. Be\u017ene sa n\u00e1m st\u00e1va, \u017ee dok\u00e1\u017eeme vynecha\u0165 n\u00e1kupy v\u00a0obchode aj na dva t\u00fd\u017edne a vysta\u010d\u00edme si s vlastn\u00fdmi produktami – m\u00e1me vlastn\u00fa zeleninu, ovocie, kv\u00e1skov\u00fd chlieb, vaj\u00ed\u010dka, tvaroh, syr, jogurt, smotanu, mlieko, bryndzu, maslo. Sebesta\u010dnos\u0165 je napr\u00edklad aj v schopnosti pre\u017ei\u0165 bez dod\u00e1vky elektriny. M\u00e1me vlastn\u00fa stud\u0148u, vykurovanie na tuh\u00e9 palivo a na\u0161a v\u00edzia je ma\u0165 \u010dasom fotovoltaiku, preto\u017ee pr\u00e1ve pri v\u00fdpadku elektriny n\u00e1m nete\u010die ani voda, lebo \u010derpadlo zo studne funguje na elektrinu. No v ka\u017edom pr\u00edpade \u017eijeme \u017eivot, kde sa \u010dlovek de\u0148 \u010do de\u0148 stret\u00e1va so svojou malos\u0165ou oproti sile, ktor\u00fa m\u00e1 pr\u00edroda, a\u00a0to n\u00e1s u\u010d\u00ed skuto\u010dnej pokore. Nevyhadzujeme \u017eiadne jedlo, zjeme v\u017edy v\u0161etko do poslednej omrvinky. Ve\u013emi n\u00e1m v\u00a0tom v\u0161ak pom\u00e1ha pek\u00e1rske remeslo, s ktor\u00fdm sme na gazdovstvo pri\u0161li u\u017e z Bratislavy.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edvy<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v okt\u00f3brovom \u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Mami\u010dka Betty MacDonaldovej dala svojej dc\u00e9re \u201edobr\u00fa\u201c radu, aby nechala mu\u017ea n\u00e1js\u0165 si pr\u00e1cu, v\u00a0ktorej bude \u0161\u0165astn\u00fd, nech m\u00f4\u017ee by\u0165 \u0161\u0165astn\u00e1 i\u00a0ona. A\u00a0aj ke\u010f Betty svoj \u017eivot medzi sudmi whisky a\u00a0stovkami sliepok nepova\u017eovala za vrcholn\u00e9 po\u017eehnanie, aspo\u0148 z\u00a0opisu jej sk\u00fasenost\u00ed na farme vznikol svetozn\u00e1my rom\u00e1n Vajce a\u00a0ja. \u010co ak by Betty \u017eila dnes? O\u00a0\u010dom […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12729,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[138,8],"tags":[],"class_list":["post-12728","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-oktober-2024","category-realny-svet"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12728","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12728"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12728\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12734,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12728\/revisions\/12734"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12729"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12728"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12728"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12728"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}