<\/p>\n
Rodinn\u00e9 recepty opatrujeme podobne ako rodinn\u00e9 striebro, poklady ka\u017edej dom\u00e1cnosti, niektor\u00e9 s\u00fa dokonca starostlivo utajovan\u00e9 a \u0161\u00edria sa iba \u00fastnym podan\u00edm, pravda\u017ee iba dovtedy, k\u00fdm natrafia na niekoho, kto ich zabudne.<\/p>\n
Poch\u00e1dzam zo slovensko-ma\u010farsko-rumunskej rodiny. Tie ma\u010farsk\u00e9 recepty\u00a0opatruje mamina sestra Katka, tie \u0161ikulovsk\u00e9 sa robia trochu od oka… Hlavne sa s t\u00fdm nesmie\u0161 sra\u0165, daj tam, \u010do tam patr\u00ed a nem\u00e1\u0161 \u010do pokazi\u0165, hovorieval n\u00e1\u0161 tatko Vinco.<\/p>\n
Babi\u010dkine recepty zap\u00edsan\u00e9 oby\u010dajnou ceruzkou do oran\u017eov\u00e9ho rozpadaj\u00faceho sa zo\u0161ita mali jednu zvl\u00e1\u0161tnos\u0165, ak\u00fa hocikde nen\u00e1jdete, na\u0161a babi si pod recepty p\u00edsala aj vlastn\u00e9 koment\u00e1re, labky boli z\u00e1sadne dlapky, recepty boli p\u00edsan\u00e9 v \u010dekl\u00edskom n\u00e1re\u010d\u00ed. Dlapky od Margit, od Ilkan\u00e9ny, od Ani\u010dky, od Ilon – predo mnou defiluj\u00fa starenky v meltonk\u00e1ch, \u0161irok\u00fdch vychoden\u00fdch papu\u010diach a ich starod\u00e1vne kuchynky a kredence, ktor\u00e9 ur\u010dite tie\u017e skr\u00fdvali nieko\u013eko \u201etajn\u00fdch\u201c receptov, a mo\u017eno d\u00e1ky od na\u0161ej babi\u010dky – dlapky od Jol\u00e1nky.<\/p>\n
Dlapiek alebo labiek je v jej zo\u0161ite nieko\u013eko, ale len pod niektor\u00fdmi je nap\u00edsan\u00e9 – velice nedobr\u00e9, u\u017e nikdy nep\u00e9cit, alebo – nejd\u00fa ven.<\/p>\n
A prababi\u010dkine recepty s\u00fa v ma\u010far\u010dine. Na\u0161a prababi\u010dka Juliana Nagyov\u00e1 robila kuch\u00e1rku vo Viedni U Huberta a robila tam vrchn\u00fa kuch\u00e1rku a dozerala na kol\u00e1\u010de.\u00a0V Bernol\u00e1kove nebola svadba alebo hostina, kde by sa nebola obracala v kuchyni. Zostala po nej obrovsk\u00e1 kniha fajnov\u00fdch receptov na dvadsa\u0165vaj\u00ed\u010dkov\u00e9 torty s kilom \u010dokol\u00e1dy, receptov na torty, kde sa namiesto m\u00faky sypali orechy a mandle, no vyv\u00e1rala aj ma\u010farsk\u00e9 perkolty aj paprik\u00e1\u0161e, gul\u00e1\u0161e, piekla holuby, varila siln\u00e9 polievky, om\u00e1\u010dky a jej dc\u00e9ra, babi\u010dka Jolanka zdedila vz\u0165ah ku kuch\u00e1rskemu umeniu po nej… Varila ako \u201ediv\u00fd tur\u201c ako sa u n\u00e1s v Modre alebo len u n\u00e1s na dvore hovor\u00ed.<\/p>\n
Ke\u010f sa pres\u0165ahovala k n\u00e1m do Modry, chodila som na vysok\u00fa \u0161kolu, no v\u017edy som si u\u017e v autobuse z Bratislavy predstavovala, \u010do m\u00e1me navaren\u00e9, preh\u013atala sliny a te\u0161ila sa domov.<\/p>\n
Jolanka ovdovela mladulink\u00e1, dedo padol v Slovenskom n\u00e1rodnom povstan\u00ed, a tak nikdy nijak\u00e9mu mu\u017eovi poriadne nevarila, varila len n\u00e1m – najsk\u00f4r svojim dc\u00e9ram a potom vn\u00fa\u010dat\u00e1m, a ke\u010f som sa hladn\u00e1 dovalila zo \u0161koly a sadla za st\u00f4l s tanierom pln\u00fdm jej v\u00e1ry, sadla si oproti mne, nejedla, rada sa pozerala, ako niekto je, \u010do navarila a \u010dakala na pochvalu…<\/p>\n
– Tak \u010do? Trafila sem ti na n\u00f3tu? – p\u00fdtala sa a ja som jej s plnou pusou rozpr\u00e1vala o \u0161kole, o\u00a0tom, \u010do som cez de\u0148 videla alebo aj jedla.<\/p>\n
V\u017edy mi trafila na n\u00f3tu! V\u017edy n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm na t\u00fa n\u00f3tu trafila.<\/p>\n
Ke\u010f som b\u00fdvala doma, hocikedy dopoludnia pri\u0161la a\u00a0hovor\u00ed:\u00a0– No, ak\u00e1 sem? Desat hod\u00edn a u\u017e m\u00e1m obed komplet navaren\u00fd!<\/p>\n
Komplet znamenalo, \u017ee uvarila polievku, druh\u00fd chod, niekedy aj dva a treb\u00e1rs \u0161tyridsa\u0165 palaciniek s marhu\u013eov\u00fdm lekv\u00e1rom a orechmi.<\/p>\n
Babi\u010dka Jolanka n\u00e1m so sestrou \u201eodpe\u013ehala\u201c deti. Ke\u010f som bola na materskej, u\u017e r\u00e1no o \u00f4smej zvonil u n\u00e1s telef\u00f3n: – Nevar malu\u010dk\u00e9mu, icte ven, ja u\u017e obed budem mat.<\/p>\n
De\u0148 predt\u00fdm, ako zomrela, narobila na\u0161im de\u0165om palaciniek. Na druh\u00fd de\u0148 jej v\u0161ak zostalo zle. Zavolali sme pohotovos\u0165 aj tetu Katku z Pie\u0161\u0165an.<\/p>\n
– Pr\u00edde aj Katka, – hovor\u00edm.<\/p>\n
– Upe\u010dte si kurence, len tak s chlebom a uhorkou,\u00a0– vydala posledn\u00e9 pr\u00edkazy t\u00fdkaj\u00face sa kuchyne, o hodinu v nemocnici zomrela a kurence, ktor\u00e9 sme upiekli, okrem na\u0161ich mal\u00fdch chlapcov nemal kto jes\u0165.<\/p>\n
\u0160pecialitou na\u0161ej modranskej kuchyne bolo, \u017ee my sme okrem toho, \u010do varila mama a\u00a0babi\u010dka, mali navaren\u00e9 e\u0161te \u010dosi, \u010do v in\u00fdch rodin\u00e1ch tak \u010dasto nem\u00e1vali. Mali sme takmer v\u017edy navaren\u00fa fazu\u013eov\u00fa polievku, ktor\u00fa varieval otec. Fazu\u013eu m\u00e1m v erbe, podobne ako marhule a r\u00edbezle, ako k\u00f4por!<\/p>\n
Tatko Vincent poch\u00e1dzal z \u00faplne chudobnej, dokonca jednej z najchudobnej\u0161\u00edch rod\u00edn na Dubovej, a ako hovorieval, vyr\u00e1stol na fazuli, slovinci a c\u00edceri, na \u0161o\u0161ovici a b\u00f4be, do lesa chodievali s k\u00e1rou na huby a potom ich z Dubovej chodili dolu do Modry pred\u00e1va\u0165…<\/p>\n
Na\u0161a babka Ludvika, ke\u010f nemala svojim de\u0165om \u010do da\u0165 na tanier, sa pred nimi schovala. Ludvika raz sedela na schod\u00edku pred kuchy\u0148ou na dvore a ke\u010f vo\u0161iel do dvora \u017eobr\u00e1k a spustil obvykl\u00e9 prosby, posielala ho pre\u010d odo dver\u00ed, a ke\u010f ten chud\u00e1k \u017eobr\u00e1k povedal, \u017ee \u010do je toto za dom, ke\u010f \u017eobr\u00e1ka odo dver\u00ed \u017een\u00fa, na\u0161a babka sa rozplakala a povedala, \u017ee m\u00e1 dvan\u00e1s\u0165 det\u00ed, mu\u017ea drevoruba\u010da, \u0161tek\u00e1ra, \u010do cel\u00fd \u017eivot rob\u00ed z dreva v hor\u00e1ch vinohradn\u00edcke \u0161teky, cel\u00fd svoj \u017eivot mal odmeran\u00fd na tie \u0161teky, no a vtedy ten \u017eobr\u00e1k vysypal zo svojej z\u00e1stery k\u00f4rky a chlieb, ktor\u00e9\u00a0 predt\u00fdm dostal od \u013eud\u00ed…<\/p>\n
Babka Ludvika nosila sukne a\u00a0vlniak, ako nosievali babky, s dedkom chodili do kostola a st\u00e1le \u010dosi robili v z\u00e1hrade a vo vinohrade, a potom si babka uviazala na krk no\u0161ku s v\u00ednom a po dedin\u00e1ch to v\u00edno chodievala pred\u00e1va\u0165, a medzit\u00fdm mala svojich dvan\u00e1s\u0165 det\u00ed, ktor\u00e9 r\u00e1stli a\u00a0r\u00e1stli, s nimi r\u00e1stli aj tie starosti, no a e\u0161te medzit\u00fdm, akoby len tak mimochodom, v\u017edy stihla nie\u010do navari\u0165. Varila na \u0161porhelte, do ktor\u00e9ho sa prikladalo, varila jedna b\u00e1se\u0148, hoci len tak\u00e9 oby\u010dajn\u00e9 jedl\u00e1 ako hov\u00e4dziu polievku, ale tak\u00fa vo\u0148av\u00fa, pln\u00fa zeleniny, \u017ee ma doteraz svrb\u00ed v nose, ke\u010f si na \u0148u spomeniem, s dom\u00e1cimi rezancami, ktor\u00fdm sa u n\u00e1s hovorilo sl\u00ed\u017ee, piekla aj buchty, makovn\u00edky a orechovn\u00edky, \u017eiadne par\u00e1dy, no a jej sc\u00edskanice (typick\u00e9 dubovsk\u00e9 jedlo), by ste si zapam\u00e4tali na cel\u00fd \u017eivot. Nikdy nezabudnem, ako u nej vo\u0148ala hoci len oby\u010dajn\u00e1 kysl\u00e1 polievka s k\u00f4prom \u010di smotanov\u00fd os\u00fach, ktor\u00fdch mala v\u017edy pre v\u0161etk\u00fdch, ke\u010f sme sa len tak na skok zastavili, podobne ako sa u nej zastavilo \u010fal\u0161\u00edch jeden\u00e1s\u0165 rod\u00edn jej det\u00ed, v\u017edy ich mala dos\u0165. V\u017edy bolo dos\u0165 miesta aj jedla, v starom spor\u00e1ku na drevo horel ohe\u0148, babka vedela, ak\u00e9 polienko treba prilo\u017ei\u0165, aby jedlo bolo akur\u00e1t, aj aby sme sa v\u0161etci pri jej kuchynskom ohni zohriali.<\/p>\n
Je jese\u0148, \u010das varen\u00e9ho v\u00edna, ohn\u00edkov, jablkov\u00fdch a hru\u0161kov\u00fdch kol\u00e1\u010dov a ga\u0161tanov. Vytiahnite a opr\u00e1\u0161te star\u00e9 recepty a pre\u010d\u00edtajte si z nich aj to, \u010do je vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch babi\u010dkovsk\u00fdch medzi riadkami. Treb\u00e1rs, \u017ee bola raz jedna Jolanka a\u00a0t\u00e1… Ka\u017ed\u00fd m\u00e1 predsa svoju Jolanku alebo Ludviku \u010di Julianu.<\/p>\n
Pekn\u00e9 a tepl\u00e9 jesenn\u00e9 dni v\u00e1m praje va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Rodinn\u00e9 recepty opatrujeme podobne ako rodinn\u00e9 striebro, poklady ka\u017edej dom\u00e1cnosti, niektor\u00e9 s\u00fa dokonca starostlivo utajovan\u00e9 a \u0161\u00edria sa iba \u00fastnym podan\u00edm, pravda\u017ee iba dovtedy, k\u00fdm natrafia na niekoho, kto ich zabudne. Poch\u00e1dzam zo slovensko-ma\u010farsko-rumunskej rodiny. Tie ma\u010farsk\u00e9 recepty\u00a0opatruje mamina sestra Katka, tie \u0161ikulovsk\u00e9 sa robia trochu od oka… Hlavne sa s t\u00fdm nesmie\u0161 sra\u0165, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12651,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,139],"tags":[],"class_list":["post-12806","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-november-2024"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12806","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12806"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12806\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12807,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12806\/revisions\/12807"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12651"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12806"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12806"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12806"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}