{"id":12859,"date":"2024-12-09T15:27:55","date_gmt":"2024-12-09T13:27:55","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12859"},"modified":"2024-12-09T15:27:55","modified_gmt":"2024-12-09T13:27:55","slug":"vaclav-neckar-az-po-usi-v-hudbe","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/vaclav-neckar-az-po-usi-v-hudbe\/","title":{"rendered":"V\u00e1clav Neck\u00e1\u0159 – A\u017e po u\u0161i v hudbe"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u201eBer\u00e1nku n\u00e1\u0161 na nebes\u00edch \/ St\u016fj p\u0159i n\u00e1s, a\u017e p\u0159ijde tma \/ Haleluja, Haleluja \/ <\/em>Ber\u00e1nku n\u00e1\u0161 na nebes\u00edch, neopou\u0161t\u011bj n\u00e1s<\/em> \/ A\u017e za\u010dnem se b\u00e1t…\u201c<\/em> T\u00fato prekr\u00e1snu viano\u010dn\u00fa baladu si m\u00f4\u017eete pusti\u0165 na \u0160tedr\u00fd de\u0148, nesk\u00f4r ve\u010der si v telev\u00edzii strihn\u00fa\u0165 Pel\u00ed\u0161ky a\u00a0zad\u017eemova\u0165 na pesni\u010dku Tuhle kytaru jsem koupil kv\u016fli tob\u011b a na Prv\u00fd sviatok viano\u010dn\u00fd pokra\u010dova\u0165 treb\u00e1rs s\u00a0rozpr\u00e1vkou o\u00a0\u0161ialene smutnej princeznej… A\u00a0mo\u017eno v\u00e1m pri hor\u00facom pun\u010di ostane \u010das za\u010d\u00edta\u0165 sa do \u017eivotn\u00e9ho pr\u00edbehu spev\u00e1ka, ktor\u00fd je spolo\u010dn\u00fdm menovate\u013eom t\u00fdchto pesni\u010diek i filmov. <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Va\u0161ek bol vojnov\u00e9 die\u0165a, narodil sa 23. okt\u00f3bra 1943. Meno dostal po otcovi, aj ke\u010f tento fe\u0161\u00e1\u010disko a\u00a0prv\u00fd milovn\u00edk divadelnej sc\u00e9ny si zvolil hereck\u00fd pseudonym Dubsk\u00fd. Obaja rodi\u010dia pracovali v\u00a0divadle v\u00a0Pardubiciach. Neck\u00e1\u0159 spom\u00edna, ako mu mama rozpr\u00e1vala, \u017ee ho v\u00a0z\u00e1kulis\u00ed v\u017edy preba\u013eovala v\u00a0\u0161atni \u010d\u00edslo jeden. Po vojne otec zakladal divadlo v\u00a0\u00dast\u00ed nad Labem a\u00a0\u010dinohern\u00fa sc\u00e9nu v\u00a0Moste, kde aj s\u00e1m hral, tak\u017ee mama, ktor\u00e1 sa od \u00fa\u010dtovn\u00ed\u010dky postupne vypracovala a\u017e na hlavn\u00fa mana\u017e\u00e9rku a ekonomick\u00fa riadite\u013eku divadla, zost\u00e1vala aj s\u00a0Va\u0161kom v\u00a0\u00dast\u00ed. Otcova kari\u00e9ra trvala kr\u00e1tko, po komunistickom prevrate ho z\u00a0divadla vyhodili. Re\u017eim mu dal na v\u00fdber: bu\u010f uho\u013en\u00e9 bane, alebo pr\u00e1ca na poli. Vybral si to druh\u00e9. Kv\u00f4li otcovmu k\u00e1drov\u00e9mu profilu sa V\u00e1clav nikdy nedostal na DAMU, hoci sa na \u0161t\u00fadium herectva hl\u00e1sil \u0161tyrikr\u00e1t.<\/p>\n

Brat Jan pri\u0161iel na svet o\u00a0\u0161es\u0165 rokov nesk\u00f4r. Hudba fascinovala oboch chlapcov odmali\u010dka. Usporad\u00favali koncerty na balk\u00f3ne ich domu, Va\u0161ek spieval a\u00a0Honza \u0165ahal na harmonike, ktor\u00fa dostal pod strom\u010dek ako \u0161tvorro\u010dn\u00fd. Divadlo bolo ich druh\u00fdm domovom.\u00a0Po babi\u010dkinej smrti na nich mama zostala sama, a\u00a0tak ka\u017ed\u00fd de\u0148 za \u0148ou \u0161tr\u00e1dovali rovno zo \u0161koly do pr\u00e1ce. \u201eDivadlo jsme poznali od propadli\u0161t\u011b po povrazi\u0161t\u011b. To prost\u0159ed\u00ed jsme milovali! A\u00a0zamilovali jsme si i operu.\u201c Va\u0161ek od desiatich rokov spieval detsk\u00e9 \u00falohy v\u00a0\u00fasteckej opere: v\u00a0Predanej neveste, v\u00a0Othellovi, v\u00a0Pucciniho Boh\u00e9me mal napr\u00edklad jednu spievan\u00fa vetu: \u201eTuhle trumpetku bych cht\u011bl m\u00edt.\u201c Dokonca zar\u00e1bal – stovku za predstavenie a\u00a0tak\u00fdchto \u201ehos\u0165ovan\u00ed\u201c bolo aj desa\u0165 a\u00a0viac za mesiac. Potom za\u010dal mutova\u0165 a\u00a0zdalo sa, \u017ee jeho spevu odzvonilo.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ach, t\u00e1 l\u00e1ska hereck\u00e1<\/strong><\/p>\n

Dosta\u0165 sa na herectvo na DAMU nemal \u0161ancu, a\u00a0tak \u0161iel do divadla v\u00a0Moste robi\u0165 osvet\u013eova\u010da. Na polovi\u010dn\u00fd \u00fav\u00e4zok, a\u00a0vo zvy\u0161nom \u010dase sa osved\u010dil ako hereck\u00fd el\u00e9v. V\u00a0jednom predstaven\u00ed napr\u00edklad dr\u017eal halapart\u0148u, v\u00a0inom \u0161ibrinkoval na javisku s\u00a0cedu\u013ekami. Alebo bolo treba niekomu z\u00a0hercov sko\u010di\u0165 po pivo. Potom sa dozvedel, \u017ee v\u00a0plzenskom divadle Alfa h\u013eadaj\u00fa spev\u00e1ka, absolvoval konkurz a\u00a0hoci sa niektor\u00fdm porotcom zdalo, \u017ee sa \u201edivne h\u00fdbe\u201c, vzali ho. Usadil sa v\u00a0Plzni a\u00a0pr\u00e1ve tam sa ako 19-ro\u010dn\u00fd zozn\u00e1mil s\u00a0primabaler\u00ednou Jarkou \u017dl\u00e1bkovou. Str\u00e1vili spolu Silvester 1964 a\u00a0potom sa takmer p\u00e4\u0165 rokov nevideli, lebo Jarka odi\u0161la tancova\u0165 do Nemecka. Zosob\u00e1\u0161ili sa v\u00a0roku 1974 – to u\u017e bol na ceste ich jedin\u00fd syn V\u00e1clav.<\/p>\n

V\u00a0polovici 60. rokov bol \u0161\u00e9fom TO\u010cRu (Tane\u010dn\u00e9ho orchestra \u010ceskoslovensk\u00e9ho rozhlasu)\u00a0dirigent Josef Votruba a\u00a0ten mal \u010duch na talenty. Neck\u00e1\u0159 ho naz\u00fdva jedn\u00fdm zo strojcov svojej kari\u00e9ry, preto\u017ee pr\u00e1ve Votruba mu dal \u0161ancu prejavi\u0165, \u010do v\u00a0\u0148om je. Okrem toho bol tie\u017e v\u00a0spr\u00e1vnej dobe na spr\u00e1vnom mieste. Spolu so spr\u00e1vnou spolo\u010dnos\u0165ou, ktor\u00e1 sa za\u010dala grupova\u0165 v\u00a0pra\u017eskom divadle Rokoko: Karel Gott, Eva Pilarov\u00e1, Waldemar Matu\u0161ka, Milan Chladil, Marta Kubi\u0161ov\u00e1, Josef Laufer… Neck\u00e1\u0159ov prv\u00fd hit, westernovo laden\u00e1 pesni\u010dka Ze soboty na ned\u011bli, bodoval v\u00a0hitpar\u00e1de na tre\u0165om mieste, prv\u00fd bol Olympic a\u00a0jeho bigb\u00edtovka Dej mi v\u00edc sv\u00e9 l\u00e1sky. Potom nasledovala L\u00e9ko\u0159ice, s\u00a0ktorou sa Va\u0161ek dokonca umiestnil na 3. mieste v\u00a0ankete Zlat\u00fd sl\u00e1vik. T\u00fato hudobn\u00fa anketu organizoval od roku 1962 \u010dasopis Mlad\u00fd sv\u011bt a\u00a0vymyslel ju redaktor Ladislav Smoljak (z ktor\u00e9ho sa nesk\u00f4r spolu s\u00a0Janom Sv\u011br\u00e1kom stal \u010deln\u00fd cimrmanol\u00f3g). Prv\u00e9ho Zlat\u00e9ho sl\u00e1vika z\u00edskal Waldemar Matu\u0161ka s\u00a0hitom L\u00e1ska nebesk\u00e1 od dvojice skladate\u013eov Such\u00fd\/ \u0160litr a\u00a0potom na dlh\u00e9 roky ovl\u00e1dol t\u00fato s\u00fa\u0165a\u017e Karel Gott. Neck\u00e1\u0159 vo svojej autobiografickej knihe skon\u0161tatoval, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inou sa musel uspokoji\u0165 so zemiakovou medailou, ale ani strieborn\u00fd sl\u00e1vik, ktor\u00fd sa mu u\u0161iel \u0161tyrikr\u00e1t, nebol na zahodenie.<\/p>\n

Napriek \u00faspechu v\u00a0\u00e9teri c\u00edtil sa by\u0165 st\u00e1le viac hercom ako\u00a0spev\u00e1kom. Ale vtedy sa toho dialo r\u00fdchlo a\u00a0ve\u013ea a v\u00a0pra\u017eskom divadle Rokoko mohol aj spieva\u0165 aj hra\u0165. Marta Kubi\u0161ov\u00e1 dostala anga\u017em\u00e1n v\u00a0Rokoku rok pred n\u00edm a\u00a0zanedlho do ans\u00e1mblu pribudla aj osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 Helena Vondr\u00e1\u010dkov\u00e1.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Ostro sledovan\u00fd princ<\/strong><\/p>\n

Rok 1966 znamenal v\u00a0Neck\u00e1\u0159ovej mladej kari\u00e9re ve\u013ek\u00fd prelom. Vy\u0161la mu prv\u00e1 LP plat\u0148a,\u00a0v\u00a0kin\u00e1ch mal premi\u00e9ru film Ostro sledovan\u00e9 vlaky a zah\u00e1jil spolupr\u00e1cu s\u00a0dvomi mu\u017emi, ktor\u00fd ho hudobne v\u00fdrazne ovplyvnili: Zden\u011bk Ryt\u00ed\u0159 sa pasoval za jeho dvorn\u00e9ho text\u00e1ra a\u00a0gitarista Ota Pet\u0159ina mu skladal hudbu a\u00a0nesk\u00f4r sa stal zakladaj\u00facim \u010dlenom skupiny Bacily a\u00a0jej dlhoro\u010dn\u00fdm kapeln\u00edkom. Ryt\u00ed\u0159 mu hne\u010f aj otextoval dve ob\u013e\u00faben\u00e9 pesni\u010dky od Rolling Stones: Lady Jean a\u00a0Pl\u00e1\u010d, \u010do bol \u010desk\u00fd n\u00e1zov pre skladbu As Tears Go By Micka Jaggera a\u00a0Keitha Richardsa, ktor\u00fa ale presl\u00e1vila Jaggerova vtedaj\u0161ia priate\u013eka, spev\u00e1\u010dka Marianne Faithfull. \u201eTenkr\u00e1t nebyl probl\u00e9m p\u0159eb\u00edrat zahrani\u010dn\u00ed p\u00edsn\u011b,\u201c vysvet\u013euje Neck\u00e1\u0159 vo svojej knihe, \u201e\u010deskoslovensk\u00fd trh byl za \u017eeleznou oponou a\u00a0fungoval tak trochu jako rezervace, kde si s\u00a0autorsk\u00fdmi pr\u00e1vy na zahrani\u010dn\u00ed hudbu nikdo moc nel\u00e1mal hlavu.\u201c<\/p>\n

V\u00a0prelomovom roku 1966\u00a0sa v\u00a0hlavnom meste Slovenska konal aj prv\u00fd ro\u010dn\u00edk Bratislavskej l\u00fdry. Do\u00a0tohto medzin\u00e1rodn\u00e9ho festivalu tane\u010dnej piesne sa hne\u010f prv\u00fd rok prihl\u00e1silo neuverite\u013en\u00fdch 797 pesni\u010diek. Porota vybrala 24 z\u00a0nich, 12 \u010desk\u00fdch a\u00a012 slovensk\u00fdch. Prv\u00e9 miesto \u0161alam\u00fansky vyhral Karel Gott, \u010desk\u00fd spev\u00e1k, ale so slovenskou pesni\u010dkou M\u00e1m rozpr\u00e1vkov\u00fd dom od skladate\u013ea Vieroslava Matu\u0161\u00edka a\u00a0prekladate\u013eky a\u00a0detskej spisovate\u013eky Eli\u0161ky Jel\u00ednkovej. Neck\u00e1\u0159 na l\u00fdre spieval duet s\u00a0Petrom Nov\u00e1kom Copy a\u00a0v\u00a0knihe spom\u00edna, ako festivalom ka\u017ed\u00fd rok \u017eila nielen Bratislava, ale cel\u00e1 republika, \u00fadajne u\u017e ten prv\u00fd rok pred hotelom Carlton ho skoro u\u0161liapali ja\u010diace fan\u00fa\u0161i\u010dky…<\/p>\n

No a\u00a0Ostro sledovan\u00e9 vlaky… Re\u017eis\u00e9r Ji\u0159\u00ed Menzel, ktor\u00fd bol od Va\u0161ka len o\u00a0p\u00e4\u0165 rokov star\u0161\u00ed, sa pre\u0148 rozhodol e\u0161te pred konkurzom, ke\u010f ho stretol vo filmovom klube. Neck\u00e1\u0159 Hrabalovu novelu poznal d\u00e1vno pred nakr\u00facan\u00edm jej filmovej podoby a\u00a0s\u00fahlas s\u00a0jeho obsaden\u00edm udelil re\u017eis\u00e9rovi aj samotn\u00fd Bohumil Hrabal. Ke\u010f Neck\u00e1\u0159a uvidel, \u00fadajne skon\u0161tatoval: \u201eJo, to je p\u0159esn\u011b von!\u201c Film ho nadchol a po premi\u00e9re uchv\u00e1ten\u00fd pri\u0161iel za Va\u0161kom… \u201eJisk\u0159ilo mu v\u00a0o\u010d\u00edch, polo\u017eil mi ruku na rameno a\u00a0dlouho ml\u010del\u201c. Do Hollywoodu na ude\u013eovanie Oscarov v\u0161ak ne\u0161iel, Menzel sa tam vypravil s here\u010dkou Jitkou Bendovou, ktor\u00e1 ako die\u0165a z\u00a0diplomatickej rodiny vedela dobre po anglicky. (Po roku 1968, ke\u010f v\u00a0republike zavl\u00e1dla normaliz\u00e1cia, nov\u00e9 vedenie Barrandova na Menzela naliehalo, aby Oscara za film vr\u00e1til. Ten to v\u0161ak nikdy neurobil.)<\/p>\n

Rok po \u00faspechu Ostro sledovan\u00fdch vlakov si Va\u0161ek zahral a\u00a0zaspieval vo filmovom\u00a0muzik\u00e1li \u0160ialene smutn\u00e1 princezn\u00e1, ktor\u00fa scen\u00e1risti p\u00edsali na telo jemu a\u00a0Helene Vondr\u00e1\u010dkovej – preto tam mohol zaznie\u0165 ten trefn\u00fd \u0161plech o\u00a0ich v\u00fd\u0161kovom rozdiele (princ bol ni\u017e\u0161\u00ed ako princezn\u00e1). V\u0161etky pesni\u010dky a\u00a0filmov\u00fa hudbu k\u00a0filmu zlo\u017eil vtedy iba 17-ro\u010dn\u00fd Jan Hammer, ktor\u00fd sa po emigr\u00e1cii do USA v\u00a0roku 1968 vypracoval na svetovo uzn\u00e1van\u00e9ho hudobn\u00edka, \u00a0multiin\u0161trumentalistu a\u00a0dlhoro\u010dn\u00e9ho \u010dlena jazzrockovej skupiny Mahavishnu Orchestra.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Golden Kids <\/strong><\/p>\n

Hovorilo sa: \u201eHelena m\u00e1 v\u00a0hlase slnko, Va\u0161ek m\u00e1 v\u00a0hlase smiech a\u00a0Marta m\u00e1 v\u00a0hlase slzy.\u201c Ich trio sa formovalo na dosk\u00e1ch divadla Rokoko, kde spolu spievali a\u00a0ide\u00e1lne k\u00a0sebe ladili. Vekom, v\u00fdzorom, hlasmi. Marta ako tajomn\u00e1 femme fatale, Helena ako chutn\u00e1 nevinn\u00e1 blond\u00ednka a\u00a0Va\u0161ek, roztopa\u0161n\u00fd chalan medzi nimi. Ke\u010f bolo treba posla\u0165 \u201eto najlep\u0161ie, \u010do doma m\u00e1me\u201c na ve\u013ek\u00fd hudobn\u00fd ve\u013etrh MIDEM, ktor\u00fd sa v\u00a0Cannes konal za \u00fa\u010dasti najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch eur\u00f3pskych vydavate\u013estiev ako Polydor, RCA alebo Ariola, \u010ceskoslovensko vsadilo na svoje vtedaj\u0161ie najv\u00e4\u010d\u0161ie es\u00e1: Laufer, Matu\u0161ka, Hegerov\u00e1, Gott a\u00a0tie\u017e novovzniknut\u00e9 trio Golden Kids. Vo Franc\u00fazsku zo\u017eali obrovsk\u00fd \u00faspech a\u00a0v\u0161etci z\u00a0biznisu im prorokovali skvel\u00fa kari\u00e9ru: p\u00edsal sa janu\u00e1r 1968, v\u00a0atmosf\u00e9re pra\u017eskej jari sa kone\u010dne \u013eah\u0161ie d\u00fdchalo, priamo z\u00a0najvy\u0161\u0161\u00edch miest KS\u010c sa re\u010dnilo o \u201esocializme s\u00a0\u013eudskou tv\u00e1rou\u201c, cel\u00e1 Eur\u00f3pa obdivne vzhliadala k \u010ceskoslovensku. Golden Kids v\u00edtal Z\u00e1pad s\u00a0otvorenou n\u00e1ru\u010dou. Na jar 1968 vyst\u00fapili v\u00a0par\u00ed\u017eskej Olympii, u\u017e vtedy sa k\u00a0nim usporiadatelia spr\u00e1vali ako ku\u00a0hviezdam, ich koncerty mali tak\u00fd \u00faspech, \u017ee anga\u017em\u00e1n sa natiahlo z\u00a0dvoch na \u0161tyri t\u00fd\u017edne. Pl\u00e1novali \u010fal\u0161ie koncerty po Eur\u00f3pe, na spadnutie bolo nahr\u00e1vanie platne v\u00a0nemeckom Polydore. Pri\u0161iel v\u0161ak 21. august, do \u010ceskoslovenska vtrhli rusk\u00e9 tanky a\u00a0bolo po Pra\u017eskej jari… Uvo\u013enen\u00e9 pomery v\u00a0hudobnom priemysle normaliz\u00e1cia zosekala do po\u017eadovan\u00fdch kv\u00f3t, \u017eelezn\u00e1 opona sa zatiahla e\u0161te nepriedu\u0161nej\u0161ie a ke\u010f v\u00a0apr\u00edli 1969 odst\u00fapil Alexander Dub\u010dek a\u00a0ostatn\u00ed predstavitelia Pra\u017eskej jari, zazvonil zvonec a\u00a0rozpr\u00e1vky bol koniec… Marta otvorene podporovala Dub\u010deka, telev\u00edzia nakr\u00fatila, ako ho v\u00edta s\u00a0kyticou kvetov, navy\u0161e jej pesni\u010dka Modlitba sa stala ak\u00fdmsi ofici\u00e1lnym protest songom proti okup\u00e1cii \u010ceskoslovenska. Ver\u0161e J\u00e1na Amosa Komensk\u00e9ho pou\u017eit\u00e9 v\u00a0texte (\u201evl\u00e1da v\u011bc\u00ed tv\u00fdch k tob\u011b se zase navr\u00e1t\u00ed, \u00f3 lide \u010desk\u00fd\u201c) sa \u0161\u00edrili \u00a0pra\u017esk\u00fdmi n\u00e1mestiami ako horiaca pochode\u0148…<\/p>\n

Film Sk\u0159iv\u00e1nci na niti, op\u00e4\u0165 na mot\u00edvy poviedok Bohumila Hrabala s\u00a0V\u00e1clavom Neck\u00e1\u0159om v\u00a0hlavnej \u00falohe Ji\u0159\u00ed Menzel v\u00a0pohnutom roku 1969 nakr\u00fatil behom dvoch letn\u00fdch mesiacov. Akoby e\u0161te r\u00fdchlo chcel vybabra\u0165 s\u00a0bl\u00ed\u017eiacou sa totalitou, no nebolo mu to ni\u010d platn\u00e9. O\u00a0filme, ktor\u00fd mal \u00eds\u0165 do distrib\u00facie so sloganom \u201eFarebn\u00e1 rozpr\u00e1vka o budovan\u00ed na\u0161ej vlasti\u201c, Neck\u00e1\u0159 nap\u00edsal, \u017ee \u201edo n\u00e1silnick\u00fdch \u00fatrob komunistick\u00e9ho re\u017eimu nahl\u00e9dl tak p\u0159esv\u011bd\u010div\u011b, \u017ee putoval hned do trezoru\u201c. A\u00a0zostal tam dlh\u00fdch dvadsa\u0165 rokov… Zi\u0161lo aj z\u00a0nahr\u00e1vania pre Polydor, z\u00a0pripravovan\u00fdch koncertov po Eur\u00f3pe, zo snov a\u00a0pl\u00e1nov o\u00a0hviezdnom medzin\u00e1rodnom \u00faspechu a\u00a0sl\u00e1ve. Aa zi\u0161lo aj z\u00a0Golden Kids. Komunisti Martu odstavili, doslova ju pochovali za\u017eiva…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Modlitba za Martu<\/strong><\/p>\n

Komunistick\u00fd apar\u00e1tnik Franti\u0161ek Hrabal (podobnos\u0165 priezviska so spisovate\u013eom Bohumilom Hrabalom je \u010disto n\u00e1hodn\u00e1) sa ako nov\u00fd riadite\u013e agent\u00fary Pragokoncert ve\u013emi r\u00fdchlo etabloval na symbol normaliz\u00e1cie, totalitarizmu, buzer\u00e1cie a postrach v\u0161etk\u00fdch hudobn\u00edkov, od ktor\u00e9ho svojv\u00f4le a\u00a0komunistick\u00e9ho k\u00e1drovania z\u00e1le\u017ealo, kto bude hra\u0165 a\u00a0kto nie. S\u00a0Neck\u00e1\u0159om mal probl\u00e9my od za\u010diatku, ergo od chv\u00edle, ke\u010f si dal spev\u00e1ka zavola\u0165 k\u00a0sebe do kancel\u00e1rie, kde mu vylo\u017eil na st\u00f4l rozmazan\u00e9 k\u00f3pie pornografick\u00fdch fotiek a\u00a0chcel, aby dosved\u010dil, \u017ee nah\u00e1 \u017eena na nich je Marta Kubi\u0161ov\u00e1. Neck\u00e1\u0159 to odmietol, len\u017ee snaha zdiskreditova\u0165 Martu bola u\u017e v\u00a0plnom pr\u00fade, jej \u00fadajn\u00e9 porno sa prepieralo na verejnosti a ako to u\u017e vo svetoch Hlavy XXII b\u00fdva, na tom, \u010di ide o\u00a0pravdu, alebo podvrh, u\u017e v\u00f4bec nez\u00e1le\u017ealo. Pragokoncert sa ohradil, \u017ee spolupr\u00e1ca s porno here\u010dkou nie je mo\u017en\u00e1 a Marta dostala utrum. A\u00a0to aj napriek faktu, \u017ee pr\u00e1ve s\u00a0pomocou Neck\u00e1\u0159a sa jej nesk\u00f4r podarilo na s\u00fade dok\u00e1za\u0165, \u017ee ide o\u00a0podvrh. \u201eMo\u017enost obrany v\u00a0takov\u00e9hle situaci byla nulov\u00e1, proto\u017ee v\u00a0zemi u\u017e neexistoval svobodn\u00fd tisk,\u201c p\u00ed\u0161e Neck\u00e1\u0159. \u201eMarta si to uv\u011bdomovala st\u00e1le v\u00edc. Podle p\u0159\u00e1n\u00ed re\u017eimu m\u011bla zmizet ze\u00a0sc\u00e9ny, aby lidem nep\u0159ipom\u00ednala rok 1968.\u201c Spev\u00e1k sa v\u00a0knihe na viacer\u00fdch miestach vracia k\u00a0tomu, ako obiehal r\u00f4zne in\u0161tancie a\u00a0h\u013eadal kde-koho, kto by sa za Kubi\u0161ov\u00fa prihovoril. Marta medzit\u00fdm potratila a dlho sa z\u00a0tohto \u0161oku spam\u00e4t\u00e1vala v\u00a0nemocnici. A\u00a0Hrabal sa na svojej riadite\u013eskej stoli\u010dke doslova zabet\u00f3noval. Pragokoncert v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch pre hudobn\u00edkov znamenal istotu pracovn\u00e9ho pomeru. Aj spev\u00e1k, skladate\u013e \u010di gitarista musel by\u0165 niekde zamestnan\u00fd a na to existovali agent\u00fary, ktor\u00e9 ho zastupovali a\u00a0cez ktor\u00e9 dost\u00e1val honor\u00e1re. Hrabal sa \u00fadajne zaprisahal, \u017ee Neck\u00e1\u0159a zni\u010d\u00ed, no\u00a0ten z\u00a0prek\u00e9rnej situ\u00e1cie vyk\u013eu\u010dkoval t\u00fdm, \u017ee zmenil zamestn\u00e1vate\u013ea a pre\u0161iel pod Pra\u017esk\u00e9 kult\u00farne stredisko. Ale aj tak v\u00a0roku 1970 takmer v\u00f4bec nekoncertoval.<\/p>\n

 <\/p>\n

K\u00e1drova\u010dky v\u00a0mene re\u017eimu <\/strong><\/p>\n

V\u00a0auguste 1971 Neck\u00e1\u0159 zalo\u017eil s bratom J\u00e1nom skupinu Bacily a musela prejs\u0165 tzv. prehr\u00e1vkami\u201c, aby hudobn\u00edci mohli boli zaraden\u00ed do kvalifika\u010dn\u00fdch tried, od ktor\u00fdch sa odv\u00edjala v\u00fd\u0161ka ich honor\u00e1rov. Bola to \u010dist\u00e1 buzer\u00e1cia a\u00a0pre muzikantov potupa, ke\u010f museli \u00faradn\u00edkom dokazova\u0165 svoje hudobn\u00e9 a\u00a0spev\u00e1cke schopnosti. Na prehr\u00e1vkach sa preberali aj ot\u00e1zky ich vzh\u013eadu: dlh\u00e9 vlasy, ko\u017een\u00e9 bundy, rifle, klob\u00faky boli striktne zak\u00e1zan\u00e9. Muzikantom mal sved\u010da\u0165 upraven\u00fd kr\u00e1tky strih vlasov, kravata a\u00a0tesilov\u00fd oblek. V\u00a0\u00fastnej \u010dasti komisia sk\u00famala ich triedny p\u00f4vod, p\u00f4vod ich rodi\u010dov, star\u00fdch rodi\u010dov, man\u017eelky a jej pr\u00edbuzn\u00fdch, \u010di sa v\u00a0danej rodine nevyskytuje emigrant, nedajbo\u017ee niekto \u017eij\u00faci na Z\u00e1pade a\u00a0podobne. Okrem prehr\u00e1vok v\u00a0roku 1974 prebiehali aj tzv. rekvalifika\u010dn\u00e9 sk\u00fa\u0161ky, rozumejme politick\u00e9 \u010distky v mene \u201eumeleck\u00e9ho a\u00a0k\u00e1drov\u00e9ho ozdravenia kult\u00fary\u201c. V\u00a0skuto\u010dnosti \u0161lo o\u00a0to zbavi\u0165 sa nepohodln\u00fdch muzikantov a\u00a0pre\u0161pic\u013eova\u0165 ich texty, lebo niektor\u00e9 mohli by\u0165 v\u00a0rozpore so svetl\u00fdmi zajtraj\u0161kami, budovan\u00edm komunizmu \u010di\u00a0uznesen\u00edm \u00dastredn\u00e9ho v\u00fdboru KS\u010c.<\/p>\n

V\u00e1clavova spolupr\u00e1ca s\u00a0bratom J\u00e1nom, hudobn\u00fdm multitalentom s\u00a0absol\u00fatnym sluchom trv\u00e1 dodnes. Ako multiin\u0161trumentalista hral Honza v\u00a0Baciloch, na \u010dom bolo pr\u00e1ve treba a\u00a0aj spieval. Tie\u017e za\u010dal sklada\u0165 hudbu. Hne\u010f prv\u00e9 pesni\u010dky Bacilov \u017eali \u00faspech, najm\u00e4 prer\u00e1bky zahrani\u010dn\u00fdch songov ako M\u016fj br\u00e1cha m\u00e1 pr\u00edma br\u00e1chu (hit z\u00a0Nemecka) a\u00a0hlavne dva sla\u010f\u00e1ky, balady Suzanne od Leonarda Cohena a\u00a0Kdo vch\u00e1z\u00ed do tv\u00fdch sn\u016f m\u00e1 l\u00e1sko od britsk\u00e9ho spev\u00e1ka Petera Sarstedta (Where Do You Go To My Lovely), ktor\u00e9 otextoval Zden\u011bk \u0158yt\u00ed\u0159. Neck\u00e1\u0159 spom\u00edna, \u017ee Sarstedtov hit si k\u00fapil v\u00a0Cannes a\u00a0okam\u017eite sa do\u0148 zamiloval. Spieva\u0165 r\u00f4zne \u017e\u00e1nre mu nikdy nerobilo probl\u00e9m, aj kritici ho mali za univerz\u00e1lneho interpreta, zvl\u00e1dal rock,\u00a0pop i\u00a0\u0161ans\u00f3n a\u00a0ako o\u00a0\u0148om nap\u00edsal uzn\u00e1van\u00fd hudobn\u00fd kritik Ji\u0159\u00ed \u010cern\u00fd: \u201eNeck\u00e1\u0159 um\u00ed i\u00a0vlezl\u00e9 hity zp\u00edvat mile a\u00a0nevlezle.\u201c Bacily to rozbalili vo ve\u013ekom \u0161t\u00fdle, v\u00a0pohode zvl\u00e1dali aj 34 koncertov za mesiac. B\u00farliv\u00fd rockov\u00fd \u017eivot v\u0161ak Neck\u00e1\u0159a obch\u00e1dzal ve\u013ek\u00fdm obl\u00fakom. Tvrd\u00ed, \u017ee kv\u00f4li hlasivk\u00e1m dbal o\u00a0najmenej osemhodinov\u00fd sp\u00e1nok, nepil \u017eiaden tvrd\u00fd alkohol, maxim\u00e1lne jedno pivo, nefaj\u010dil a\u00a0ako odr\u00e1\u017eal davy zamilovan\u00fdch fan\u00fa\u0161i\u010diek, o\u00a0tom v\u00a0jeho knihe nepadlo ani slovo. Cel\u00fd \u017eivot bol \u017eenat\u00fd s\u00a0jednou \u017eenou a na jar 1975 sa jemu a\u00a0baler\u00edne Jarke narodil jedin\u00fd syn V\u00e1clav…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Rozvraca\u010d \u0161t\u00e1tu <\/strong><\/p>\n

Okrem jedn\u00e9ho koncertu vo Viedni hrali Bacily iba doma alebo v\u00a0spriatelen\u00fdch socialistick\u00fdch krajin\u00e1ch. Najm\u00e4 vo V\u00fdchodnom Nemecku boli Die Bazilen pe\u010den\u00ed varen\u00ed. Kv\u00f4li pesni\u010dke Krokodil Theophil \u013eudia zastavovali Neck\u00e1\u0159a na ulici a\u00a0ukazovali si: \u201eSchau mal, Krokodil Theophil!\u201c Potom sa jazdilo na hudobn\u00e9 festivaly, lebo tak ako Z\u00e1pad mal svoju Eurov\u00edziu a\u00a0San Remo, v\u00fdchodn\u00fd blok vyrukoval s festivalmi piesn\u00ed v po\u013esk\u00fdch Sopotoch \u010di\u00a0nemeck\u00fdch Dr\u00e1\u017e\u010fanoch. \u010cesk\u00fdm a\u00a0slovensk\u00fdm interpretom sa v\u00a0Sopotoch darilo, Neck\u00e1\u0159 vyhral v\u00a0roku 1978, rok pred n\u00edm Helena Vondr\u00e1\u010dkov\u00e1 a\u00a0dva roky po \u0148om Marika Gombitov\u00e1.<\/p>\n

V\u00a0polovici 70. rokov Bacily opustil Ota Pet\u0159ina. Jednak nemohol s\u00a0kapelou koncertova\u0165 v zahrani\u010d\u00ed, lebo na to, aby ste v\u00a0t\u00fdch temn\u00fdch dob\u00e1ch mohli vycestova\u0165 do cudziny, bolo potrebn\u00e9 odpor\u00fa\u010danie od zamestn\u00e1vate\u013ea alebo od uli\u010dn\u00e9ho v\u00fdboru v\u00a0mieste v\u00e1\u0161ho bydliska. A Ota ho nedostal, lebo pod\u013ea istej kompetentnej s\u00fadru\u017eky nechodil na socialistick\u00e9 brig\u00e1dy. Taktie\u017e rie\u0161il ve\u010dn\u00e9 opleta\u010dky s\u00a0pol\u00edciou kv\u00f4li svojmu rockov\u00e9mu imid\u017eu a dlh\u00fdm vlasom, ktor\u00e9 si pestoval, aby nimi \u201erozvracal\u201c autoritu \u0161t\u00e1tu. Bacily dostali trojmesa\u010dn\u00fd z\u00e1kaz \u010dinnosti, ktor\u00e9mu predch\u00e1dzala aj tak\u00e1to historka: Pet\u0159inu ktosi odfotil na p\u00f3diu, v\u00a0rifliach a\u00a0s\u00a0vlaj\u00facimi dlh\u00fdmi vlasmi a\u00a0ke\u010f v\u00a0N\u00e1rodnom zhroma\u017eden\u00ed prebiehala rozprava o\u00a0po\u013enohospod\u00e1rskej dani, prihl\u00e1sil sa nejak\u00fd s\u00fadruh, otr\u010dil fotku do pl\u00e9na a\u00a0sp\u00fdtal sa: \u201eAko m\u00e1me plni\u0165 \u00falohy Komunistickej strany \u010ceskoslovenska, ke\u010f n\u00e1m posielate z\u00a0Prahy tak\u00fato kult\u00faru?!\u201c Ota napokon sekol so svoj\u00edm koncertn\u00fdm \u017eivotom a\u00a0zavrel sa do nahr\u00e1vacieho \u0161t\u00fadia. Neck\u00e1\u0159 prizn\u00e1va, \u017ee po\u010das trojmesa\u010dn\u00e9ho z\u00e1kazu, ke\u010f Bacily nemohli koncertova\u0165 a\u00a0ani ich nehr\u00e1vali v\u00a0r\u00e1diu, \u010delil \u00fazkostn\u00fdm panick\u00fdm atakom, a\u017e skon\u010dil na dva t\u00fd\u017edne na pra\u017eskej psychiatrii.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ke\u010f niekomu rupn\u00fa nervy<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1981vyhral Bratislavsk\u00fa l\u00fdru – prv\u00fd a\u00a0posledn\u00fd kr\u00e1t. Hudbu k\u00a0v\u00ed\u0165aznej pesni\u010dke Tv\u00fdm dlouh\u00fdm vlas\u016fm zlo\u017eil brat Jan a\u00a0text nap\u00edsal oce\u0148ovan\u00fd hitmaker Zden\u011bk Ryt\u00ed\u0159. Rok na to Neck\u00e1\u0159 nahral \u010fal\u0161iu hitovku Chci t\u011b l\u00edbat – t\u00fato pesni\u010dku skomponoval britsk\u00fd muzikant Albert Hammond, presl\u00e1vil ju v\u0161ak a\u017e anglick\u00fd spev\u00e1k Leo Sayer. V\u00a0jeho podan\u00ed bodovala na oboch stran\u00e1ch Atlantiku a\u00a0z\u00a0Lea, ktor\u00fd v\u00a0tom \u010dase naspieval aj diskot\u00e9kov\u00fd hit You Make Me Feel Like Dancing, urobila celosvetov\u00fa popov\u00fa hviezdu. Va\u0161ek filmov\u00fa pesni\u010dku (ako sa kedysi hovorilo videoklipom) k hitu Chci t\u011b l\u00edbat nakr\u00facal medzi tetami robotn\u00ed\u010dkami v gramof\u00f3nov\u00fdch z\u00e1vodoch Lod\u011bnice – pustite si ju na YouTube, je to poh\u013ead pre bohov!<\/p>\n

V\u00a0roku 1986 vst\u00fapil do strany, lebo mu \u00fadajne \u201erupli nervy\u201c. Bral to ako rie\u0161enie v\u0161etk\u00fdch dovtedaj\u0161\u00edch probl\u00e9mov. Kandid\u00e1tom strany sa stal v\u00a0roku 1981, riadnym \u010dlenom a\u017e o\u00a0p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r, lebo s\u00fadruh Hrabal \u00faradoval aj\u00a0v\u00a0tejto veci. V\u00a0roku 1986 ho komunistick\u00e1 vlas\u0165 vyznamenala titulom zasl\u00fa\u017eil\u00fd umelec. Nepopiera, \u017ee n\u00edm lomcovali rozporupln\u00e9 pocity. \u201eNa jednej strane titul vn\u00edmal \u201ejako pojistku, proto\u017ee zaslou\u017eil\u00e9ho um\u011blce hned tak n\u011bkdo nezak\u00e1\u017ee. Na druh\u00e9 stran\u011b jsem c\u00edtil, \u017ee pro n\u011bkter\u00e9 lidi jsem se t\u00edm titulem jaksi upatlal\u201c.<\/p>\n

Ke\u010f v druhej polovici 80. rokov s Gorba\u010dovovou perestrojkou nastal politick\u00fd odm\u00e4k aj na socialistickej hudobnej sc\u00e9ne, do kapely sa vr\u00e1til Ota Pet\u0159ina a\u00a0aj Bacily po jeho n\u00e1vrate zneli tvrd\u0161ie, rockovej\u0161ie. Pravda, fan\u00fa\u0161ikovia odchovan\u00ed na ne\u017en\u00fdch balad\u00e1ch typu Kdo vch\u00e1z\u00ed do tv\u00fdch sn\u016f \u010di Tv\u00fdm dlouh\u00fdm vlas\u016fm \u201eto neskousli a\u00a0mysleli si, \u017ee jsem se na sv\u00e1 p\u011bta\u010dty\u0159icetilet\u00e1 kolena zbl\u00e1znil\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ne\u017en\u00fd november<\/strong><\/p>\n

Kto vie, \u010do by sa dialo s\u00a0Bacilmi, keby nepri\u0161iel 17. november 1989? Toti\u017e v\u00a0janu\u00e1ri toho roka, na 20. v\u00fdro\u010die smrti J\u00e1na Palacha, sa Honza aj s\u00a0man\u017eelkou a\u00a0dvomi dc\u00e9rami, vybrali na Palachov hrob. Dvadsa\u0165ro\u010dn\u00fd \u0161tudent J\u00e1n Palach sa 16. janu\u00e1ra 1969 na pra\u017eskom V\u00e1clavskom n\u00e1mest\u00ed polial benz\u00ednom a\u00a0zap\u00e1lil – na protest proti okup\u00e1cii \u010ceskoslovenska sovietskymi vojakmi. O\u00a0tri dni na to zomrel v\u00a0nemocnici. Takzvan\u00fd Palachov t\u00fd\u017ede\u0148 v\u00a0roku 1989, ktor\u00fd za\u010dal zhroma\u017eden\u00edm tis\u00edcov odporcov re\u017eimu na V\u00e1clavskom n\u00e1mest\u00ed, sa dnes pova\u017euje za prv\u00fa lastovi\u010dku bl\u00ed\u017eiaceho sa konca komunistick\u00e9ho re\u017eimu. Z dedinky V\u0161etaty, kde bol Palach pochovan\u00fd, sa stalo \u201ezak\u00e1zan\u00e9 mesto\u201c, pred cintor\u00ednom parkovali \u017elto-biele Volgy Verejnej bezpe\u010dnosti a miesto str\u00e1\u017eili desiatky policajtov, tak\u017ee Honzu s\u00a0rodinou hliadky oto\u010dili hne\u010f pri vstupe do dediny. Samozrejme, t\u00fdm sa to neskon\u010dilo – komunisti sa vyhr\u00e1\u017eali aj Va\u0161kovi a z\u00a0krajsk\u00e9ho v\u00fdboru strany pri\u0161lo odpor\u00fa\u010danie, \u017ee by sa mal s\u00a0bratom roz\u00eds\u0165, lebo ho \u010dakaj\u00fa probl\u00e9my. Honza bol z\u00a0tohto incidentu tak\u00fd znechuten\u00fd, \u017ee rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u017ee s\u00a0hudbou skon\u010d\u00ed. V\u00a0j\u00fali toho roku e\u0161te pritvrdil a na toalete na oslav\u00e1ch p\u00e4\u0165desiatky Karla Gotta podp\u00edsal \u201eproti\u0161t\u00e1tnu\u201c pet\u00edciu N\u011bkolik v\u011bt. Na\u0161\u0165astie do zamatovej revol\u00facie ost\u00e1vali \u0161tyri mesiace…<\/p>\n

Sedemn\u00e1sty november Va\u0161ek prele\u017eal so siln\u00fdm nachladnut\u00edm v\u00a0posteli, ale o\u00a0dva \u010di tri dni sa aj s\u00a0Bacilmi pridal ku gener\u00e1lnej st\u00e1vke. Ke\u010f\u017ee kapela v\u00a0tom \u010dase vlastnila najv\u00fdkonnej\u0161iu hudobn\u00fa aparat\u00faru v\u00a0cel\u00fdch \u010cech\u00e1ch, Neck\u00e1\u0159ovci ju pon\u00fakli na ozvu\u010denie obrovsk\u00fdch demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed na V\u00e1clav\u00e1ku, kde z\u00a0balk\u00f3na vydavate\u013estva Melantrich re\u010dnil V\u00e1clav Havel a\u00a0spievala Marta Kubi\u0161ov\u00e1 a Karel Kryl. Napriek v\u0161eobecnej euf\u00f3rii z\u00a0p\u00e1du komunizmu, Neck\u00e1\u0159 za chrbtom c\u00edtil plaziace sa tiene podozrenia. Dali o\u00a0sebe vedie\u0165 hne\u010f na jednej z\u00a0prv\u00fdch novembrov\u00fdch manifest\u00e1ci\u00ed, ke\u010f v\u00a0dave \u0161tudentov st\u00e1l pod sochou sv\u00e4t\u00e9ho V\u00e1clava. \u201eA pak jsem zaznamenal, \u017ee si m\u011b v\u0161imli dva mlad\u00ed kluci. Jeden z\u00a0nich hodil hlavou m\u00fdm sm\u011brem a\u00a0\u0159ekl tomu druh\u00e9mu: ‚Co tenhle tady d\u011bl\u00e1?’\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Supraphon, Alan Pajer, Joost Evers \/ Aneto<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtajte v zimnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2024)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u201eBer\u00e1nku n\u00e1\u0161 na nebes\u00edch \/ St\u016fj p\u0159i n\u00e1s, a\u017e p\u0159ijde tma \/ Haleluja, Haleluja \/ Ber\u00e1nku n\u00e1\u0161 na nebes\u00edch, neopou\u0161t\u011bj n\u00e1s \/ A\u017e za\u010dnem se b\u00e1t…\u201c T\u00fato prekr\u00e1snu viano\u010dn\u00fa baladu si m\u00f4\u017eete pusti\u0165 na \u0160tedr\u00fd de\u0148, nesk\u00f4r ve\u010der si v telev\u00edzii strihn\u00fa\u0165 Pel\u00ed\u0161ky a\u00a0zad\u017eemova\u0165 na pesni\u010dku Tuhle kytaru jsem koupil kv\u016fli tob\u011b a na […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12860,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,140],"tags":[],"class_list":["post-12859","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-zima-2024"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12859","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12859"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12859\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12866,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12859\/revisions\/12866"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12860"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12859"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12859"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12859"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}