<\/p>\n
K\u00fapila som si adventn\u00fd kalend\u00e1r z \u010dajov. Odkedy som si ho k\u00fapila, m\u00e1m ka\u017ed\u00fd de\u0148 poku\u0161enie otvori\u0165 ho a ne\u010daka\u0165 na prv\u00e9ho decembra! Asi by som potrebovala e\u0161te jeden, ktor\u00fd by vypr\u0161al prv\u00e9ho decembra.<\/p>\n
Advent je \u010dakanie. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 otv\u00e1rame nevidite\u013en\u00e9 adventn\u00e9 okienka nevidite\u013en\u00fdch adventn\u00fdch kalend\u00e1rov s povinnos\u0165ami, rados\u0165ami, svadbami oslavami, tr\u00e1peniami, chorobami a sm\u00fatkami, pr\u00e1zdniny, lek\u00e1r, v\u00edkend, n\u00e1v\u0161teva, porada…<\/p>\n
De\u0165om je \u013eahko. N\u00e1m mama s babi\u010dkou v\u017edy hovorili, \u017ee po\u010dkaj, e\u0161te dvan\u00e1s\u0165 alebo sedem alebo aj trikr\u00e1t sa vysp\u00ed\u0161 a bud\u00fa Vianoce. N\u00e1\u0161 nevidite\u013en\u00fd adventn\u00fd kalend\u00e1r bol kdesi v posteli, kde sme sa o tom v\u0161etkom, \u010do n\u00e1s \u010dak\u00e1, zhov\u00e1rali. O tom, ko\u013ekokr\u00e1t sa vysp\u00edme a p\u00f4jdeme k babi\u010dke do Bernol\u00e1kova na pr\u00e1zdniny, na pr\u00e1zdnin\u00e1ch ko\u013ekokr\u00e1t sa vysp\u00edme a p\u00f4jdeme na v\u00fdlet do Bratislavy a do zoologickej z\u00e1hrady, ko\u013ekokr\u00e1t sa e\u0161te vysp\u00edme a p\u00f4jdeme do \u0161koly, ko\u013ekokr\u00e1t sa vysp\u00edme a bud\u00fa Vianoce…<\/p>\n
Vianoce boli najkraj\u0161ie. Ich pr\u00edchod sprev\u00e1dzalo to\u013eko povinnost\u00ed, \u017ee hoci sme nemali \u017eiadne \u010dokol\u00e1dov\u00e9 ani in\u00e9 adventn\u00e9 kalend\u00e1re, takmer som ich v\u017edy videla blika\u0165 kdesi v dia\u013eke tak\u00e9 vo\u0148av\u00e9 a roz\u017eiaren\u00e9!<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161ie starosti boli v\u017edy so strom\u010dekom. Tie sa nikdy nedali zohna\u0165, napriek tomu, \u017ee v telke hovorili, ko\u013eko ich je a ko\u013eko ak\u00fd bude st\u00e1\u0165 a ke\u010f ste boli mal\u00ed a videli ste ich v tej \u010diernobielej telke, v bruchu sa v\u00e1m rozlievala vo\u0148av\u00e1 rados\u0165, videli ste t\u00fa zelen\u00fa farbu, c\u00edtili ste ich v\u00f4\u0148u, len\u017ee tie strom\u010deky sa objavovali iba na balk\u00f3noch.<\/p>\n
– My m\u00e1me od babky, mala dva.<\/p>\n
– N\u00e1m poslal str\u00fdko z Ivachnovej.<\/p>\n
\u00ad- My e\u0161te nem\u00e1me, ale tatko p\u00f4jde ukradn\u00fa\u0165 do lesa.<\/p>\n
– Aj n\u00e1\u0161!<\/p>\n
– Aj n\u00e1\u0161 tatko p\u00f4jde do lesa.<\/p>\n
– N\u00e1m minule ukradli strom\u010dek spred dver\u00ed!<\/p>\n
Takto nejako to vyzeralo na hodin\u00e1ch, ke\u010f sa n\u00e1s s\u00fadru\u017eka u\u010dite\u013eka sp\u00fdtala, \u010di m\u00e1me doma strom\u010dek, mo\u017eno d\u00fafaj\u00fac, \u017ee m\u00e1me d\u00e1ky navy\u0161e.<\/p>\n
N\u00e1\u0161 tatko nikdy nechodil kradn\u00fa\u0165 strom\u010dek do lesa, ani sme nemali str\u00fdka v Ivachnovej, babku s dedkom v Z\u00e1zrivej, dedo padol v Slovenskom n\u00e1rodnom povstan\u00ed a druh\u00fd s\u00edce bol drevoruba\u010d a pracoval v lese, no otec mal e\u0161te jeden\u00e1s\u0165 s\u00farodencov, ktor\u00ed tie\u017e v\u0161etci potrebovali strom\u010deky!<\/p>\n
A tak n\u00e1m raz s\u013e\u00fabil jeden p\u00e1n, ktor\u00fd chodil ka\u017ed\u00fd rok do lesa kradn\u00fa\u0165 strom\u010deky, \u017ee ukradne a vypiluje o jeden navy\u0161e a Vianoce sa bl\u00ed\u017eili a strom\u010deka nikde, a ten p\u00e1n nechodil a telev\u00edzne obrazovky boli pln\u00e9 strom\u010dekov, u\u017e sa do nich ni\u010d nezmestilo, ani do obchodov sa ni\u010d nezmestilo, lebo boli pln\u00e9 viano\u010dn\u00fdch ozd\u00f4b a \u010dokol\u00e1d, ktor\u00e9 sa vtedy volali kolekcie, a sal\u00f3nok, ktor\u00e9 sa po ve\u010deroch viazali, a pritom sa v\u0161etci rozpr\u00e1vali o Vianociach a v\u0161etky domy a byty vo\u0148ali diavou a renovou a tepom, a v okn\u00e1ch sa ve\u010der svietilo ako v adventn\u00fdch kalend\u00e1roch, z parapetn\u00fdch dosiek mizli listy Je\u017ei\u0161kovi ako v bermudskom trojuholn\u00edku a Je\u017ei\u0161ko si k\u00fapil okuliare, lebo ho z t\u00fdch v\u0161etk\u00fdch \u017eelan\u00ed bolela hlava, a pred ka\u017ed\u00fdm obchodom st\u00e1l d\u00e1ky rad t\u00fdch, \u010do na nie\u010do \u010dakali a nezmestili sa dnu a v kostoloch sa potajomky stret\u00e1vali v\u0161etci t\u00ed, \u010do k narodenin\u00e1m chceli tomu Je\u017ei\u0161kovi zavin\u0161ova\u0165 a zaspieva\u0165 koledy a nacvi\u010dovali ich… Aj my sme doma hocikedy spievali koledy a ke\u010f n\u00e1\u0161 tato za\u010dal hra\u0165 na klav\u00edri Narodil sa Kristus p\u00e1n, mame sa to nep\u00e1\u010dilo, lebo ned\u00f4verovala susedom,\u00a0lebo jeden nikdy nevie, a\u00a0t\u00ed susedia sa jej ka\u017ed\u00fd de\u0148 p\u00fdtali, \u010di u\u017e m\u00e1me strom\u010dek ozdoben\u00fd, ke\u010f\u017ee na na\u0161om balk\u00f3ne ani pred dverami ni\u010d nevideli. Pani z druh\u00e9ho dokonca spomenula, \u017ee maj\u00fa dva a nevie, \u010do s t\u00fdm druh\u00fdm urobia, no na\u0161a mama sa jej b\u00e1la,\u00a0lebo jeden nikdy nevie, a okrem toho u\u017e dala slovo tomu p\u00e1novi… A potom priviezli kapry, zab\u00edjali ich rovno na ulici, pred o\u010dami ich kamar\u00e1tov v kadiach, a deck\u00e1 z na\u0161ej triedy sa na tie zab\u00edja\u010dky chodievali pozera\u0165, \u010fal\u0161ie okienko v kalend\u00e1ri a po uliciach chodili tetky s nadskakuj\u00facimi ta\u0161kami, tie \u010do si svojho kapra chceli zabi\u0165 doma, e\u0161te jedno, a my s Ag\u00e1tou sme tomu n\u00e1\u0161mu veselo ka\u017ed\u00fd de\u0148 nie\u010do do vody nasypali, dostali po zadku, voda sa vymenila a na druh\u00fd de\u0148 – kakao, \u010fal\u0161ie! A toho p\u00e1na nikde nebolo a na ka\u017edom balk\u00f3ne strom\u010dek! A tak sa do lesa za\u010dala chysta\u0165 na\u0161a mama, lebo tato by si bol odfaklil v\u0161etky prsty, a predsa, ona ako doktorka, vie pracova\u0165 so v\u0161elijak\u00fdm n\u00e1rad\u00edm, ba vie aj, ako sa tak\u00e9 prsty pri\u0161\u00edvaj\u00fa, mali raz jedn\u00e9ho pacienta, ktor\u00fd si pred Vianocami odfaklil prst, na\u0161iel ho v snehu a ona mu ho v no\u010dnej slu\u017ebe s kolegami pri\u0161\u00edvala, a \u010fal\u0161\u00ed si zas pri vyrez\u00e1van\u00ed viano\u010dn\u00e9ho strom\u010deka takmer vypichol oko… Oko a prst, do okienka!<\/p>\n
A ten p\u00e1n nechodil a pani z druh\u00e9ho u\u017e svoj strom\u010dek dala inej pani zo s\u00eddliska, tej, \u010do m\u00e1 toho mal\u00e9ho z\u00fariv\u00e9ho psa, \u010do na ka\u017ed\u00e9ho vr\u010d\u00ed, v okienku je pes,\u00a0a tak n\u00e1m mama hovorila o tom, ako tie strom\u010deky vlastne hyn\u00fa a je ich \u0161koda, a \u017ee by n\u00e1m mo\u017eno sta\u010dila mal\u00e1 hal\u00fazka a my sme v tej posteli plakali za strom\u010dekmi, ale aj preto, lebo v na\u0161ej ob\u00fdva\u010dke \u017eiaden strom\u010dek hyn\u00fa\u0165 nebude, budeme ma\u0165 pekn\u00e9 hal\u00fazky s\u00a0orechmi, do ktor\u00fdch mama natl\u010die klince, ako kedysi.<\/p>\n
Dva dni pred Vianocami ve\u010der pri\u0161iel ten p\u00e1n a priniesol n\u00e1m \u0161pag\u00e1tom previazan\u00fd strom\u010dek a pekne si za\u0148 zap\u00fdtal, mama cel\u00e1 nate\u0161en\u00e1 mu ho zaplatila, vtiahli sme dnu strom\u010dek aj toho p\u00e1na, povedal, ako chodil ka\u017ed\u00fd ve\u010der a st\u00e1le v lese niekto bol, vyhliadol si tri alebo \u0161tyri, aby \u0161iel na istotu, ale v\u0161etky mu niekto vzal, a tak si vyhliadol \u010fal\u0161ie, ale aj tie zmizli, a les bol pln\u00fd zlodejov strom\u010dekov, aj po\u013eovn\u00edkov, ktor\u00ed tie\u017e kradli strom\u010deky, ale na in\u00fdch, \u010do ich kradli, striehli, a v\u00f4bec aj zlodeji sa b\u00e1li jeden druh\u00e9ho, lebo jeden nikdy nevie. Okn\u00e1 pln\u00e9 zlodejov strom\u010dekov! Napokon si ten p\u00e1nko povedal, \u017ee p\u00f4jde niekde \u00faplne inde, kde si \u017eiaden strom\u010dek nevyhliadol, ale tam boli sam\u00e9 vysok\u00e1nske stromy a ani jeden mal\u00fd, v okienku dva dni pred Vianocami je les, v ktorom rast\u00fa sam\u00e9 viano\u010dn\u00e9 strom\u010deky, a on chodil a chodil a bola tma a po\u010dul aj diviaky a b\u00e1l sa a napokon na kraji toho viano\u010dn\u00e9ho lesa na\u0161iel \u010distinku, no v tej bola vysok\u00e1 tr\u00e1va a hrbolce a vyrastali z nej strom\u010deky a on s p\u00edlkou a sekerkou, cel\u00fd mokr\u00fd, a za\u010dal pilova\u0165 hne\u010f prv\u00fd skraja a druh\u00fd skraja, zviazal ich \u0161pag\u00e1tom a potom ich musel \u0165aha\u0165 cez cel\u00fd les a b\u00e1l sa diviakov a zlodejov strom\u010dekov, a tak tu je ten n\u00e1\u0161!<\/p>\n
Ke\u010f p\u00e1n odi\u0161iel a mama strom\u010dek rozviazala a on natiahol svoje pich\u013eav\u00e9 ruky, v\u0161etci sme sa rozosmiali. Strom\u010dek mal asi \u0161tyri kon\u00e1re, z ktor\u00fdch jeden bol such\u00fd. My so sestrou sme sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed rozplakali, lebo hal\u00fazky s orechmi, v ktor\u00fdch bud\u00fa klince, sa n\u00e1m zdali oproti tomuto strom\u010deku n\u00e1dhern\u00e9.<\/p>\n
A potom nasledovala h\u00e1dka rodi\u010dov, \u010do kto rob\u00ed a\u00a0nerob\u00ed, a t\u00e1 trvala dlho do noci, a\u017e do \u010fal\u0161ieho okienka, v ktorej mama povedala, \u017ee by tak\u00fd strom\u010dek nielen\u017ee nevypilovala, ale ani neo\u0161\u0165ala, a ke\u010f sme sa zobudili, Vianoce boli za dverami a strom\u010dek s troma haluzami v stojane, tato mal v\u0161etky prsty na ruk\u00e1ch a my sme boli vlastne bez strom\u010deka a orechy v miske pripraven\u00e9 na to, \u017ee mama do nich natl\u010die klince a v okienku bol o\u0161\u0165an\u00fd strom\u010dek.<\/p>\n
Nenat\u013akla. Cel\u00fd de\u0148 sme upratovali a na balk\u00f3ne sa objavila \u010de\u010dina, ktor\u00fa mama dostala od d\u00e1keho pacienta, ktor\u00fd, mimochodom, tie\u017e kradol strom\u010dek, no nevidel a b\u00e1l sa a taktie\u017e vzal prv\u00fd z kraja a urobil z neho hal\u00fazky.<\/p>\n
Ve\u010der pri\u0161iel po n\u00e1s tatko. Vzal n\u00e1s do domu pri zelovoci, v ktorom b\u00fdvali Cig\u00e1ni. Dnes sa im hovor\u00ed R\u00f3movia, ale vtedy to boli Cig\u00e1ni, \u010do id\u00fa do neba a boli na\u0161i. D\u00e1vali sme im veci na oble\u010denie, nosili kol\u00e1\u010de a v\u00fdslu\u017eky zo zab\u00edja\u010diek, boli skr\u00e1tka na\u0161i, n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch, \u010do sme im ob\u010das d\u00e1ko pomohli.<\/p>\n
Na dvore bol kopec det\u00ed a hoci bol ve\u010der, v\u0161etky boli vonku. Na schodoch bolo po\u010du\u0165 hudbu a smiech. Trochu tam smrdelo.<\/p>\n
Tatko zaklopal na dvere.<\/p>\n
– Po\u010dul som, \u017ee m\u00e1te na predaj strom\u010dek.<\/p>\n
– Kde?<\/p>\n
– V \u0161enku.<\/p>\n
– M\u00e1me a ak\u00fd kr\u00e1sny! – otvorili dvere do izby a v tej izbe st\u00e1l ozdoben\u00fd strom\u010dek, asi najkraj\u0161\u00ed, ak\u00fd som kedy u niekoho videla, rovno z neba od Je\u017ei\u0161ka, do okienka s n\u00edm!, strom\u010dek so zlatou hviezdou na \u010dele.<\/p>\n
V prvej chv\u00edli som si myslela, \u017ee to je ten strom\u010dek, no oni otvorili \u010fal\u0161ie dvere, v ktor\u00fdch sa nesvietilo a ja som si myslela, \u017ee to je izba pln\u00e1 strom\u010dekov, no nebola, v tej izbe bol iba jeden strom\u010dek a t\u00e1 izba ho bola pln\u00e1, bol to n\u00e1\u0161 strom\u010dek, ktor\u00fd sme nevedeli odnies\u0165, a tak n\u00e1m v\u0161etci na\u0161i Cig\u00e1ni s n\u00edm pom\u00e1hali, priniesli sme ho domov a v\u0161etci susedia vo vchode otv\u00e1rali dvere,\u00a0jeden nikdy nevie, ale ka\u0161la\u0165 na nich, Je\u017ei\u0161ko n\u00e1m, vlastne Cig\u00e1ni n\u00e1m, teda tato, m\u00e1me strom\u010dek. Najkraj\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch strom\u010dekov! N\u00e1dhern\u00e1 \u010dierna borovica so \u0161i\u0161kami, vysok\u00e1 po plaf\u00f3n a \u0161irok\u00e1 tak, \u017ee sme museli prestava\u0165 n\u00e1bytok, no aj tak jej bola pln\u00e1 izba, st\u00e1la v stojane, aj ten n\u00e1m prilo\u017eili a v\u0161etko zadarmo, lebo \u0161ak aj vy n\u00e1m bars\u010do d\u00e1te!, a tak im mama s babi\u010dkou nabalili viano\u010dn\u00e9 kol\u00e1\u010de, a my sme sa na \u0148u pozerali so zatajen\u00fdm dychom a rad\u0161ej sa nep\u00fdtali, odkia\u013e je, lebo vyzerala ako kr\u00e1\u013eovn\u00e1 lesa, ktor\u00fa bolo \u0161koda ozdobi\u0165, lebo ju ozdobil s\u00e1m p\u00e1n Boh.<\/p>\n
Na Vianoce vyt\u0155\u010dala z adventn\u00e9ho okienka, zo v\u0161etk\u00fdch okien, pichala a\u017e do kuchyne, a v\u0161etci sme ju museli obch\u00e1dza\u0165, ka\u017ed\u00fd, kto k n\u00e1m pri\u0161iel, omdlel vo dver\u00e1ch a ke\u010f sa prebral, \u017easol od \u00fa\u017easu nad tou kr\u00e1sou a podve\u010der pri\u0161li v\u0161etci \u010dud\u00e1ci, \u010do u n\u00e1s b\u00fdvali na Vianoce, Gusto Se\u010dk\u00e1r, ktor\u00e9mu padalo blato z top\u00e1nok, Janko, mamin pacient, \u010do nemal nikoho, a akademick\u00fd maliar Jozef Ile\u010dko, ktor\u00fd bol ako n\u00e1\u0161 a Vianoce bez neho by sme si nevedeli predstavi\u0165. Zbor, ktor\u00fd potajomky cvi\u010dil koledy, si \u017eehlil sviato\u010dn\u00e9 \u0161aty, babi\u010dka si obliekla sl\u00e1vnostn\u00fa bl\u00fazku a mama \u0161aty, spievali sme s tatom pri klav\u00edri Narodil sa Kristus p\u00e1n a Tich\u00fa noc…<\/p>\n
– Ka\u0161la\u0165 na nich, – povedala babi\u010dka.<\/p>\n
To posledn\u00e9 okienko si otvorte sami. Sme tam v\u0161etci so svojimi pri strom\u010deku, v kostoloch, na ulici, na n\u00e1v\u0161teve, ale hlavne spolu.<\/p>\n
Vin\u0161ujem v\u00e1m tieto sl\u00e1vne sviatky, Krista P\u00e1na narodenie, aby v\u00e1m dal P\u00e1n Boh zdravie, \u0161\u0165astie, hojn\u00e9 bo\u017esk\u00e9 po\u017eehnanie a po smrti kr\u00e1\u013eovstvo nebesk\u00e9. Va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
K\u00fapila som si adventn\u00fd kalend\u00e1r z \u010dajov. Odkedy som si ho k\u00fapila, m\u00e1m ka\u017ed\u00fd de\u0148 poku\u0161enie otvori\u0165 ho a ne\u010daka\u0165 na prv\u00e9ho decembra! Asi by som potrebovala e\u0161te jeden, ktor\u00fd by vypr\u0161al prv\u00e9ho decembra. Advent je \u010dakanie. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 otv\u00e1rame nevidite\u013en\u00e9 adventn\u00e9 okienka nevidite\u013en\u00fdch adventn\u00fdch kalend\u00e1rov s povinnos\u0165ami, rados\u0165ami, svadbami oslavami, tr\u00e1peniami, chorobami a […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12651,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,140],"tags":[],"class_list":["post-12867","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-zima-2024"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12867","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12867"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12867\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12868,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12867\/revisions\/12868"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12651"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12867"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12867"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12867"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}