{"id":12985,"date":"2025-02-07T13:36:05","date_gmt":"2025-02-07T11:36:05","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12985"},"modified":"2025-02-07T13:36:05","modified_gmt":"2025-02-07T11:36:05","slug":"john-williams-pocta-velikanovi-filmovej-hudby","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/john-williams-pocta-velikanovi-filmovej-hudby\/","title":{"rendered":"John Williams – Pocta velik\u00e1novi filmovej hudby"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Chris Martin, frontman skupiny Coldplay, to vystihol slovami: \u201e\u013dudia ho miluj\u00fa, aj ke\u010f ho nepoznaj\u00fa.\u201c Poznaj\u00fa v\u0161ak jeho hudbu. Dva temn\u00e9 zlovestn\u00e9 t\u00f3ny z\u00a0\u010ce\u013eust\u00ed, f<\/em>anf\u00e1ry z \u00favodu Hviezdnych vojen, pochod n\u00e1jazdn\u00edkov z\u00a0Indiana Jonesa, \u010darokr\u00e1snu Hedviginu mel\u00f3diu z\u00a0Harryho Pottera a\u00a0mnoho \u010fal\u0161\u00edch. Prv\u00fd film, ktor\u00fd Chris Martin videl ako mal\u00fd chlapec v\u00a0kine, bol E.T. Mimozem\u0161\u0165an. Z\u00e1\u017eitok na cel\u00fd \u017eivot! Preto Coldplay ka\u017ed\u00fd svoj koncert za\u010d\u00ednaj\u00fa znelkou z E.T. Mimozem\u0161\u0165ana. Chris hovor\u00ed, \u017ee v\u017edy m\u00e1 zimomriavky, ke\u010f kr\u00e1\u010da <\/em>na p\u00f3dium za zvukov tejto hudby…<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

\u201eChcel som, aby cesta na p\u00f3dium p\u00f4sobila ako let. Spomenul som si, ako Elliot letel na bicykli. Tak som nap\u00edsal Johnovi a\u00a0Stevenovi, \u010di m\u00f4\u017eeme pou\u017ei\u0165 t\u00fato znelku a\u00a0oni povedali \u00e1no,\u201c dop\u013a\u0148a Chris Martin svoje rozpr\u00e1vanie. T\u00ed dvaja mu\u017ei, ktor\u00fdch spom\u00edna, s\u00fa John Williams a\u00a0Steven Spielberg. Sl\u00e1vny filmov\u00fd re\u017eis\u00e9r a\u00a0jeho dvorn\u00fd skladate\u013e – mu\u017e, ktor\u00fd stoj\u00ed za najikonickej\u0161ou filmovou hudbou, ak\u00e1 bola kedy nap\u00edsan\u00e1. John Williams m\u00e1 dnes 93 rokov a\u00a0za sebou hudobn\u00fa kari\u00e9ru, ktor\u00e1 trv\u00e1 u\u017e vy\u0161e 70 rokov. Po\u010das nej sa vypracoval na najv\u00e4\u010d\u0161ieho hudobn\u00e9ho skladate\u013ea v Hollywoode. Filmov\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Disney o\u00a0\u0148om nakr\u00fatila celove\u010dern\u00fd dokument, v\u00a0ktorom mu stavia pomn\u00edk. Div\u00e1k by sa mohol \u010dudova\u0165, pre\u010do a\u017e teraz, ve\u010f hudbu zlo\u017eil ku viac ako sto filmom! So Stevenom Spielbergom spolupracoval na takmer ka\u017edom jednom jeho diele, celkom ich spolu urobili 29. Ich filmov\u00e9 partnerstvo prer\u00e1stlo do priate\u013estva a\u00a0Williams hovor\u00ed, \u017ee de\u0148, kedy stretol Stevena, bol asi naj\u0161\u0165astnej\u0161\u00edm d\u0148om jeho \u017eivota. Spielberg mu v\u00a0komplimentoch neost\u00e1va ni\u010d dl\u017en\u00fd, pod\u013ea neho John Williams najviac prispel k\u00a0jeho \u00faspechu ako filmov\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra. A\u00a0ako hodnotia skladate\u013eovu pr\u00e1cu akademici z\u00a0poroty najprest\u00ed\u017enej\u0161ej filmovej Academy Awards? Celkovo hudbu Johna Williamsa poctili 52 nomin\u00e1ciami na Oscara, z\u00a0toho 5 pozl\u00e1ten\u00fdch so\u0161iek aj z\u00edskal. Prv\u00e1 nomin\u00e1cia sa udiala v\u00a0roku 1966 za film \u00dadolie b\u00e1bik, zatia\u013e posledn\u00e1 v\u00a0roku 2023 za piate pokra\u010dovanie s\u00e1gy s\u00a0n\u00e1zvom Indiana Jones a\u00a0n\u00e1stroj osudu. Pridajme k\u00a0tomu 72 nomin\u00e1ci\u00ed na Grammy, pri\u010dom 25 z\u00a0nich skladate\u013e premenil na v\u00ed\u0165azstvo, 16 nomin\u00e1ci\u00ed na cenu BAFTA, z\u00a0ktor\u00fdch sedem aj z\u00edskal a\u00a03 ceny Emmy zo 6 nomin\u00e1ci\u00ed. Z\u00a0t\u00fdch oscarovsk\u00fdch po\u010dtov vypl\u00fdva, \u017ee po Waltovi Disneym je John Williams druhou naj\u010dastej\u0161ie nominovanou osobou na cenu Akad\u00e9mie v\u00a0dejin\u00e1ch filmov\u00e9ho priemyslu.<\/p>\n

 <\/p>\n

Detstvo pln\u00e9 hudby <\/strong><\/p>\n

Jeho mama bola tane\u010dnica, \u201eve\u013emi muzik\u00e1lna\u201c, otec profesion\u00e1lny hudobn\u00edk, buben\u00edk a\u00a0perkusionista so skvelou kari\u00e9rou, ktor\u00fd hral v\u00a0sl\u00e1vnom kvintete Raymonda Scotta i\u00a0v\u00a0orchestri r\u00e1dia CBS. Ke\u010f mal Johnnie \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov, rodi\u010dia sa aj so svojimi \u0161tyrmi de\u0165mi pres\u0165ahovali z New Yorku do Los Angeles, kde otec za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 v\u00a0r\u00f4znych \u0161t\u00fadiov\u00fdch orchestroch 20th Century Fox Film \u010di Columbia Picture. Williams spom\u00edna, ako otec nosil domov dirigentsk\u00e9 z\u00e1pisy a\u00a0orchestr\u00e1lne partit\u00fary, ktor\u00e9 on so z\u00e1ujmom \u0161tudoval. V\u00a0ich rodine bola hudba v\u0161adepr\u00edtomn\u00e1, v\u0161etci priatelia a\u00a0zn\u00e1mi rodi\u010dov boli muzikanti, a\u00a0tak ne\u010dudo, \u017ee aj Johnnie odmali\u010dka inklinoval k\u00a0hudbe. V\u00a0\u0161estn\u00e1stich cvi\u010dil na klav\u00edri 5 – 6 hod\u00edn denne, cez v\u00edkend sa od kl\u00e1ves takmer nepohol, a\u017e si \u201emama myslela, \u017ee z\u00a0toho umriem\u201c. Len\u017ee ak chcete hra\u0165 na klav\u00edri profesion\u00e1lne, je to ako v\u00a0\u0161porte, mus\u00edte tr\u00e9nova\u0165 do \u00famoru. Vo svojich t\u00edned\u017eersk\u00fdch predstav\u00e1ch sa videl ako profesion\u00e1lny klavirista. Sk\u00fa\u0161al aj in\u00e9 n\u00e1stroje, klarinet, tromb\u00f3n, fagot alebo tr\u00fabku, no otec n\u00e1stojil, aby sa s\u00fastredil na klav\u00edr. \u00a0Doma v\u00a0pivnici mali star\u0161ie piano a\u00a0tam sa Johnnie s\u00a0bratom, ktor\u00fd hral na bic\u00edch, po v\u00edkendoch stret\u00e1val s\u00a0kamar\u00e1tmi a\u00a0spolu d\u017eemovali. Hovor\u00ed, \u017ee rados\u0165 zo spolo\u010dnej tvorby bola jedn\u00fdm z\u00a0hlbok\u00fdch z\u00e1\u017eitkov jeho detstva. Nesk\u00f4r \u0161tudoval na kalifornskej univerzite v\u00a0Los Angeles a\u00a0popritom bral s\u00fakromn\u00e9 hodiny kompoz\u00edcie. Vojen\u010dinu si odkr\u00fatil \u010diasto\u010dne v\u00a0kanadskej provincii Newfoundland, dirigoval a\u00a0aran\u017eoval vojensk\u00e9 kapely a\u00a0hral na klav\u00edri, ba po\u010das vojenskej slu\u017eby sa prv\u00fd raz zvidite\u013enil aj ako hudobn\u00fd skladate\u013e.\u00a0In\u0161pirovan\u00fd newfoundlandsk\u00fdmi \u013eudovkami zlo\u017eil hudbu ku kr\u00e1tkemu propaga\u010dn\u00e9mu filmu You Are Welcome. V roku 1955 za\u010dal \u0161tudova\u0165 na prest\u00ed\u017enej Juilliard School of Music a\u00a0popritom si privyr\u00e1bal ako klavirista v\u00a0newyorsk\u00fdch kluboch.<\/p>\n

 <\/p>\n

N\u00e1js\u0165 sa v Hollywoode<\/strong><\/p>\n

Po \u0161kole sa vr\u00e1til do Los Angeles a\u00a0za\u010dal pracova\u0165 ako \u0161t\u00fadiov\u00fd klavirista v\u00a0orchestroch r\u00f4znych filmov\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed. Jeho klav\u00edr zaznel vo filmoch ako Peter Gunn, Breakfast in Tiffany, Niekto to r\u00e1d hor\u00face, \u0160ar\u00e1da \u010di Ako zabi\u0165 vt\u00e1\u010dika. Williams spom\u00edna, ako ho \u010doraz \u010dastej\u0161ie oslovovali star\u0161\u00ed kolegovia so \u017eiados\u0165ou o\u00a0pomoc: zasko\u010di\u0165 za dirigenta alebo nap\u00edsa\u0165 nejak\u00fa mel\u00f3diu… \u201eNe\u017e som sa spam\u00e4tal, skladal som hudbu pre film a\u00a0telev\u00edziu.\u201c Pre r\u00f4zne telev\u00edzne programy to bola pr\u00e1ca na ka\u017edodennej b\u00e1ze a\u00a0v\u00a0roku 1958 sa jeho meno zaskvelo v\u00a0titulkoch filmu Daddy-O, hoci nevalnej kvality, ale prv\u00e9ho, pre ktor\u00fd skomponoval hudbu. Rok na to prijal ponuku Williama Wylera, re\u017eis\u00e9ra kom\u00e9die Ako ukradn\u00fa\u0165 Venu\u0161u (v\u00a0hlavn\u00fdch \u00faloh\u00e1ch\u00a0Audrey Hepburn a Peter O’Toole): \u201eTo bol prv\u00fd film, ktor\u00fd som robil pre v\u00fdznamn\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra.\u201c Ako 27-ro\u010dn\u00fd z\u00edskal svoju prv\u00fa nomin\u00e1ciu\u00a0na Oscara za hudbu k\u00a0filmu \u00dadolie b\u00e1bik, nakr\u00faten\u00e9mu pod\u013ea rovnomenn\u00e9ho rom\u00e1nu Jacqueline Susann – obe diela, kniha aj film sp\u00f4sobili v\u00a0tej dobe senz\u00e1ciu v\u00a0celom z\u00e1padnom svete. Po dvoch \u010fal\u0161\u00edch nomin\u00e1ci\u00e1ch to bol a\u017e Fidlikant na streche, ktor\u00fd v\u00a0roku 1971 Johnovi Williamsovi vyniesol prv\u00fa so\u0161ku Oscara. Fidlikant vznikol ako filmov\u00e1 adapt\u00e1cia skor\u0161ej javiskovej verzie a John hudbu k filmu adaptoval\u00a0z p\u00f4vodnej partit\u00fary\u00a0skladate\u013ea Jerryho Bocka, ale pre film zlo\u017eil aj dodato\u010dn\u00fa hudbu a\u00a0cel\u00fa nahr\u00e1vku aj s\u00e1m dirigoval. Po kom\u00e9di\u00e1ch nasledovala s\u00e9ria katastrofick\u00fdch filmov ako Zemetrasenie, Sklen\u00e9 peklo \u010di Dobrodru\u017estvo Poseidona. Na prahu \u0161tyridsiatky \u010delil \u201edobr\u00fdm rad\u00e1m\u201c star\u0161\u00edch kolegov, \u017ee by sa mal odstrihn\u00fa\u0165 od Hollywoodu a\u00a0s\u00fastredi\u0165 na komponovanie v\u00e1\u017enej hudby. On bol v\u0161ak opa\u010dn\u00e9ho n\u00e1zoru: \u201eV\u00a0Hollywoode som sa na\u0161iel, nie stratil.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Osudov\u00e9 stretnutie<\/strong><\/p>\n

Mlad\u00fd Spielberg poznal jeho hudobn\u00fa produkciu, a tak ke\u010f sa pripravoval na r\u00e9\u017eiu svojho celove\u010dern\u00e9ho debutu The Sugarland Express, \u0161iel na istotu. \u201eStretol som niekoho, kto vyzeral ako sedemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd chalan, av\u0161ak vedel o filmovej hudbe viac ako ja,\u201c spom\u00edna skladate\u013e. Spielberg zasa v\u00a0dokumente opisuje, ako si myslel, \u017ee skladate\u013e je pod\u013ea mena Angli\u010dan a\u00a0\u017ee mu s\u00a0hrdzavou briadkou a\u00a0dlh\u0161\u00edmi vlasmi pripom\u00ednal Shakespeara. A\u00a0vraj mal kr\u00e1sne ruky! Napriek dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9mu vekov\u00e9mu rozdielu (28 a\u00a040 rokov) si okam\u017eite klikli. Re\u017eis\u00e9r, ktor\u00fd s\u00e1m hr\u00e1 na klarinet, o\u00a0hudbe k\u00a0filmu The Sugarland Express povedal: \u201eJohnny dok\u00e1zal pomocou jednej harmoniky vytvori\u0165 \u010daro int\u00edmnej atmosf\u00e9ry, ak\u00fa som si ani ja nevedel predstavi\u0165.\u201c<\/p>\n

Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed po debute sa Spielberg chystal na svoj prv\u00fd ve\u013ek\u00fd blockbuster. Scen\u00e1r k\u00a0filmu \u010ce\u013euste vznikol iba rok po vydan\u00ed rovnomennej knihy Petra Benchleyho o\u00a0krvila\u010dnom \u017eralokovi, ktor\u00fd terorizuje pr\u00edmorsk\u00e9 letovisko. Mlad\u00fd re\u017eis\u00e9r chcel ma\u0165 vo filme hudbu v \u0161t\u00fdle zlatej \u00e9ry Hollywoodu. To bola vcelku netradi\u010dn\u00e1 po\u017eiadavka v\u00a0obdob\u00ed, ke\u010f sa filmov\u00e1 hudba v\u00a0podobe ve\u013ek\u00fdch orchestr\u00e1lnych produkci\u00ed pova\u017eovala za spiato\u010dn\u00edcku a\u00a0zastaran\u00fa. Hollywoodske \u0161t\u00fadi\u00e1, aby do k\u00edn pril\u00e1kali v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo div\u00e1kov, presadzovali sk\u00f4r dobov\u00e9 hity, jazzov\u00e9, nesk\u00f4r popov\u00e9 \u010di rockov\u00e9 skladby, z\u00a0ktor\u00fdch sa dali vysklada\u0165 albumy soundtrackov. Ako v\u00a0pr\u00edpade dnes u\u017e kultovej motork\u00e1rskej sn\u00edmky Easy Rider (Bezstarostn\u00e1 jazda) so skladbami Born to be Wild od skupiny Steppenwolf \u010di If 6 Was 9 Jimmyho Hendrixa a\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi hitmi od The Byrds, Smith a Boba Dylana. V\u00a0m\u00f3de po vzore Ennia Morriconeho boli namiesto nepretr\u017eite plyn\u00facej hudby sk\u00f4r uzatvoren\u00e9 hudobn\u00e9 celky. Pod\u013ea Morriconeho toti\u017e hudba dosahuje h\u013abku a\u00a0dynamiku, iba ke\u010f je obklopen\u00e1 tichom. Spielberg s\u00a0Williamsom to v\u0161ak c\u00edtili inak a\u00a0v\u00a0duchu star\u00e9ho romantizmu sa vr\u00e1tili k\u00a0jeho technik\u00e1m, k leitmot\u00edvu pre ka\u017ed\u00fa z\u00a0hlavn\u00fdch post\u00e1v, k rozpoznate\u013enej hudobnej t\u00e9me, ktor\u00e1 sa opakuje, popr\u00edpade obmie\u0148a, k\u00a0tzv. mickey-mousingu, kedy sa vizu\u00e1lne akcie zrkadlia v\u00a0hudbe a\u00a0v\u00a0neposlednom rade k\u00a0pou\u017eitiu ve\u013ek\u00e9ho symfonick\u00e9ho orchestra.<\/p>\n

V\u00a0dokumente na Disney+ Spielberg p\u00fa\u0161\u0165a sc\u00e9nu prv\u00e9ho stretnutia pos\u00e1dky lode s\u00a0obr\u00edm bielym \u017eralokom. Bez hudby, iba so zvukov\u00fdmi efektmi. To ist\u00e9 nesk\u00f4r sprav\u00ed s jednou sekvenciou z Indiana Jonesa – aby t\u00fdm demon\u0161troval \u201ehodnotu filmovej hudby\u201c. V\u00a0pr\u00edpade Williamsovho dnes u\u017e ikonick\u00e9ho dvojt\u00f3nov\u00e9ho ostin\u00e1ta z\u00a0\u010ce\u013eust\u00ed, onoho temn\u00e9ho da dum, da dum, e\u0161te aj dnes div\u00e1kom naskakuje husia ko\u017ea. V\u00a0dokumente sa re\u017eis\u00e9r rozpom\u00edna, ako od Johna \u010dakal nejak\u00fd ve\u013ek\u00fd, komplexn\u00fd, spletit\u00fd a\u00a0pre\u0161pekulovan\u00fd hudobn\u00fd mot\u00edv ohlasuj\u00faci bl\u00ed\u017eiace sa nebezpe\u010denstvo a on mu na klav\u00edri zahral len da dum, da dum… Johnova hudba je stra\u0161idelnej\u0161ie ako s\u00e1m \u017eralok, mieni Spielberg a\u00a0z\u00e1rove\u0148 si spom\u00edna, ko\u013eko technick\u00fdch probl\u00e9mov mal so svoj\u00edm pneumatick\u00fdm netvorom, mechanick\u00fd \u017eralok sa v\u00a0kuse kazil, na\u0161\u0165astie tu v\u0161ak bola Johnova hudba. Preto\u017ee hoci \u017eraloka nevid\u00edme, priam hmatate\u013ene ho c\u00edtime v\u00a0hudbe. Film, ktor\u00fd proti v\u0161etk\u00fdm z\u00e1konom uhorkovej sez\u00f3ny nasadili do k\u00edn v\u00a0lete, znamenal zlomov\u00fd moment v\u00a0dejin\u00e1ch kinematografie. \u013dudia po cel\u00fdch Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch st\u00e1li v\u00a0kilometrov\u00fdch radoch na l\u00edstky a\u00a0z\u00a0\u010ce\u013eust\u00ed sa stal najz\u00e1robkovej\u0161\u00ed film t\u00fdch \u010dias. A\u00a0Johnovi Williamsovi vyniesol druh\u00e9ho Oscara.<\/p>\n

Aj v\u00a0\u010fal\u0161om filme tvoriv\u00e9ho tandemu Spielberg\u00a0 Williams hudba dramaticky zasahuje do obrazu. V Bl\u00edzkom stretnut\u00ed tretieho druhu sa Johnov v\u00fdrazn\u00fd p\u00e4\u0165t\u00f3nov\u00fd mot\u00edv st\u00e1va n\u00e1strojom dorozumievania medzi \u013eu\u010fmi a\u00a0mimozem\u0161\u0165anmi.\u00a0Spielberg mohol by\u0165 spokojn\u00fd, jeho znovuobjavenie symfonickej hudby ve\u013ek\u00e9ho orchestra sl\u00e1vilo obrovsk\u00fd \u00faspech. Pre Williamsa to bol \u010fal\u0161\u00ed z\u00e1rez do oscarovej pa\u017eby, okrem nomin\u00e1cie na Cenu akad\u00e9mie Bl\u00edzke stretnutie z\u00edskalo nomin\u00e1cie aj na Baftu, Zlat\u00fd gl\u00f3bus a\u00a0v\u00a0roku 1977 sa John Williams stal dr\u017eite\u013eom Grammy za najlep\u0161iu in\u0161trument\u00e1lnu hudbu a\u00a0najlep\u0161\u00ed filmov\u00fd soundtrack.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00a0\u0161tyridsiatke vdovec <\/strong><\/p>\n

Pri preberan\u00ed prv\u00e9ho Oscara za Fidlikanta na streche Johnova man\u017eelka Barbara Ruick sedela v\u00a0h\u013eadisku, ale premi\u00e9ry \u010ce\u013eust\u00ed sa u\u017e nedo\u017eila. Barbaru odchoval Hollywood, obaja jej rodi\u010dia boli herci, v\u00a0\u0161trn\u00e1stich u\u017e spievala a\u00a0tancovala s\u00a0kapelou a hrala v\u00a0telev\u00edzii. S\u00a0Johnom, ktor\u00fd bol rovnako star\u00fd ako ona, sa zozn\u00e1mila ako \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 na strednej \u0161kole. Stret\u00e1vali sa pracovne, on hral ako korepet\u00edtor na klav\u00edri, ona spievala. Presko\u010dila medzi nimi iskra, ale ohe\u0148 nevzb\u013akol, na to si museli po\u010dka\u0165. Barbara sa mesiac pred svojimi 18. narodeninami vydala, pochab\u00e9 man\u017eelstvo v\u0161ak bolo po p\u00e1r mesiacoch anulovan\u00e9. K\u00fdm John vojen\u010dil, ona podp\u00edsala zmluvu s\u00a0filmovou spolo\u010dnos\u0165ou MGM. Pam\u00e4tn\u00e1 bola jej rola vo filmovom muzik\u00e1li Carousel. Ako 21-ro\u010dn\u00e1 sa zosob\u00e1\u0161ila s filmov\u00fdm kolegom Robertom Hortonom a po dvoch b\u00farliv\u00fdch rokoch sa rozviedli. V\u00a0New Yorku, kam pri\u0161la nahr\u00e1va\u0165 album pre Columbia Records, sa op\u00e4\u0165 stretla s\u00a0Johnom, ktor\u00fd sa vr\u00e1til z\u00a0vojny a\u00a0pr\u00e1ve \u0161tudoval na Juilliarde. John bol do Barbary bl\u00e1zon, a\u00a0tak len \u010do sa rozviedla, hne\u010f sa zosob\u00e1\u0161ili. Mlad\u00fdm man\u017eelom (obaja mali 24 rokov) sa narodili tri deti (Jennifer, Mark a\u00a0Joseph), Barbara skon\u010dila s\u00a0herectvom a\u00a0naplno sa venovala rodine. V\u00a0rozhovore z\u00a0roku 1959 vysvet\u013eovala: \u201eVyr\u00e1stla som ako die\u0165a showbiznisu. Mama aj otec boli st\u00e1le na cest\u00e1ch, na nakr\u00facan\u00ed, pre\u010d z\u00a0domu. Nechcela som tak\u00fa bud\u00facnos\u0165 pre svoje deti.\u201c S\u00a0Johnom pre\u017eila 18 skvel\u00fdch rokov. K\u00a0herectvu sa vr\u00e1tila, ale nebolo jej s\u00faden\u00e9. Zomrela n\u00e1hle v\u00a0marci 1974 po\u010das nakr\u00facania kom\u00e9die California Split. Ve\u010der sa jej spravilo nevo\u013eno, bolela ju hlava a\u00a0nasleduj\u00face r\u00e1no ju v izbe na\u0161li m\u0155tvu. Zomrela na krv\u00e1canie do mozgu, mala 41 rokov. Bola to \u201etrag\u00e9dia m\u00f4jho \u017eivota\u201c, okomentoval smutn\u00fa udalos\u0165 John. Uprostred pr\u00e1ce na \u010ce\u013eustiach zostal ako vdovec s\u00e1m s\u00a0tromi de\u0165mi. Jedin\u00fa \u00fatechu mu prin\u00e1\u0161ala hudba. Koncert pre husle, ktor\u00fd venoval svojej zosnulej man\u017eelke, nap\u00edsal dva roky po jej smrti. V\u00a0podan\u00ed\u00a0 St. Louis Orchestra mal premi\u00e9ru v\u00a0roku 1981.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Hviezdne Hviezdne vojny<\/strong><\/p>\n

Johnovi Williamsovi by k\u00a0celosvetovej sl\u00e1ve \u00faplne sta\u010dila spolupr\u00e1ca so Stevenom Spielbergom, napriek tomu si ho mnoh\u00ed fan\u00fa\u0161ikovia sp\u00e1jaj\u00fa sk\u00f4r s\u00a0filmovou s\u00e9riou Star Wars re\u017eis\u00e9ra Georgea Lucasa. Lucas a\u00a0Spielberg boli filmov\u00ed kolegovia aj priatelia a\u00a0pr\u00e1ve Spielberg dal svojmu kamo\u0161ovi tip na Johna, ke\u010f za\u010d\u00ednal pracova\u0165 na svojej vesm\u00edrnej opere. Dnes je pod\u013ea Americk\u00e9ho filmov\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu hudba ku\u00a0Star Wars najlep\u0161ou filmovou hudbou v\u0161etk\u00fdch \u010dias. Tak\u00fd mega \u00faspech Williams v\u00f4bec ne\u010dakal, jednotku Hviezdnych vojen odhadol ako rodinn\u00fd film na sobotn\u00e9 popoludnie. Nesk\u00f4r si celosvetov\u00fa sl\u00e1vu tejto vesm\u00edrnej s\u00e1gy zd\u00f4vodnil t\u00fdm, \u017ee pr\u00edbeh \u201epresahuje kult\u00farne a\u00a0jazykov\u00e9 hranice a\u00a0\u010derp\u00e1 zo spolo\u010dnej m\u00fdtickej minulosti \u013eudstva – z\u00a0onej d\u00e1vnej minulosti n\u00e1\u0161ho kolekt\u00edvneho podvedomia\u201c.<\/p>\n

Za vy\u0161e 40 rokov sa z\u00a0Hviezdnych vojen stal pop kult\u00farny fenom\u00e9n, ktor\u00fd okrem deviatich filmov (a 20 hod\u00edn filmovej hudby) na seba nabalil mohutn\u00fa \u00a0komer\u010dn\u00fa nadstavbu v\u00a0podobe hran\u00fdch i\u00a0animovan\u00fdch telev\u00edznych seri\u00e1lov, hier, videohier, po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch hier, kn\u00edh a\u00a0komiksov, r\u00f4znych atrakci\u00ed, z\u00e1bavn\u00fdch parkov a\u00a0v\u00a0neposlednom rade spotrebn\u00e9ho tovaru ako hra\u010dky, oble\u010denie, doplnky a\u00a0podobne. Osobit\u00fa kapitolu fenom\u00e9nu Hviezdnych vojen tvoria soundtracky a\u00a0\u017eiv\u00e9 koncerty filmovej hudby, ktor\u00e9 za aplauzu ako na rockovom koncerte diriguje aj s\u00e1m maestro Wiliams.<\/p>\n

Partit\u00fara jednotky Hviezdnych vojen mala 800 str\u00e1n, pri\u010dom hudbu nahr\u00e1val 86-\u010dlenn\u00fd Lond\u00fdnsky symfonick\u00fd orchester – s\u00a0tak\u00fdm telesom Williams nikdy predt\u00fdm nespolupracoval. \u201eTo ma nadchlo. Bola to n\u00e1dhera, c\u00edtil som po\u017eehnan\u00fd. Prvotriedny orchester bude v\u00a0Lond\u00fdne hra\u0165 moje skladby!\u201c Po vyjden\u00ed soundtrack k\u00a0Hviezdnym vojn\u00e1m siahal na najvy\u0161\u0161ie prie\u010dky v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch hitpar\u00e1d, o\u00a0ktor\u00e9 sa delil s\u00a0albumami tak\u00fdch kapiel ako Fleetwood Mac \u010di Crosby, Stills & Nash. Ten dvojalbum si kupovali \u013eudia, ktor\u00ed nikdy predt\u00fdm neholdovali filmov\u00fdm soundtrackom a\u00a0u\u017e v\u00f4bec nie v\u00a0podan\u00ed klasick\u00e9ho symfonick\u00e9ho orchestra! Na Williamsa sa zosypali sn\u00e1\u010f v\u0161etky filmov\u00e9 a\u00a0hudobn\u00e9 ceny: Oscar, Zlat\u00fd Gl\u00f3bus, BAFTA, Grammy. Dodnes o\u00a0hudbe Hviezdnych vojen vznikaj\u00fa \u010dl\u00e1nky, odborn\u00e9 \u0161t\u00fadie, diplomov\u00e9 a\u00a0rigor\u00f3zne pr\u00e1ce. Williams v\u00a0nej brav\u00farne pracuje so s\u00e9riou leitmot\u00edvov, resp. hudobn\u00fdch t\u00e9m, ktor\u00e9 prira\u010fuje r\u00f4znym postav\u00e1m \u010di udalostiam – v\u00a0r\u00e1mci celej s\u00e1gy ich nap\u00edsal vy\u0161e \u0161es\u0165desiat.<\/p>\n

Pod\u013ea Georgea Lucasa za polovicu \u00faspechu jeho ve\u013ekolep\u00e9ho filmov\u00e9ho opusu m\u00f4\u017ee soundtrack. \u201eHviezdne vojny bez hudby Johna Williamsa by neboli Hviezdne vojny… Johnova hudba rozpr\u00e1va pr\u00edbeh: Nie je to len hudba vlo\u017een\u00e1 do filmu.\u201c Podobn\u00fd n\u00e1zor zdie\u013eal aj Christopher Reeve, ktor\u00fd na filmovom pl\u00e1tne zhmotnil komiksov\u00e9ho hrdinu Supermana. Vo svojej sl\u00e1vnostnej \u010fakovnej re\u010di vzdal hold skladate\u013eovi t\u00fdmito slovami: \u201eBez Johnovej hudby by Superman nikdy nebol tak\u00fd siln\u00fd. Verte mi, keby ste leteli bez jeho hudby, \u010faleko by ste sa nedostali, vzlietli by ste do v\u00fd\u0161ok a\u00a0potom…\u201c Reeve za hlasit\u00e9ho smiechu publika i\u00a0samotn\u00e9ho skladate\u013ea rukami nazna\u010dil p\u00e1d strmhlav dole…<\/p>\n

 <\/p>\n

So srdcom die\u0165a\u0165a<\/strong><\/p>\n

Osemdesiate roky sa pre Johna Williamsa niesli v\u00a0znamen\u00ed hesla: \u010co film, to \u00faspech. Druh\u00e9 pokra\u010dovanie Star Wars: Imp\u00e9rium vracia \u00fader (1980) mu vynieslo nomin\u00e1ciu na Oscara, rovnako tak aj Dobyvatelia stratenej archy o\u00a0rok nesk\u00f4r. V\u00a0roku 1982 mu filmov\u00e1 akad\u00e9mia udelila Oscara za Spielbergov film E.T. Mimozem\u0161\u0165an, v\u00a0roku 1983 to pokra\u010dovalo \u010fal\u0161ou nomin\u00e1ciou za Hviezdne vojny: N\u00e1vrat Jediho a\u00a0o\u00a0rok nesk\u00f4r sa skladate\u013eovi u\u0161li a\u017e dve oscarovsk\u00e9 nomin\u00e1cie za filmy Indiana Jones a\u00a0chr\u00e1m skazy a\u00a0Rieka (v\u00a0hlavnej \u00falohe s\u00a0Melom Gibsonom). Po dvojro\u010dnej prest\u00e1vke a\u00a0jednom filme bez ocenenia bol John op\u00e4\u0165 medzi navrhnut\u00fdmi umelcami na Oscara za hudbu k\u00a0filmu \u010carodejnice z\u00a0Eastwicku a\u00a0v\u00a01987 pri\u0161la \u010fal\u0161ia nomin\u00e1cia za R\u00ed\u0161u slnka (Steven Spielberg), v\u00a0roku 1988 \u010fal\u0161ia za film N\u00e1hodn\u00fd turista a\u00a0z\u00e1verom desa\u0165ro\u010dia dve nomin\u00e1cie za vojnov\u00fa sn\u00edmku Naroden\u00fd 4. j\u00fala od re\u017eis\u00e9ra Olivera Stonea a\u00a0tretie pokra\u010dovanie Indiana Jones a\u00a0posledn\u00e1 kr\u00ed\u017eov\u00e1 v\u00fdprava. V\u00a090. rokoch oscarovsk\u00e9 amb\u00edcie Johna Williamsa pokra\u010dovali rovnak\u00fdm tempom. V\u00a0roku 1993 sa v\u00a0kin\u00e1ch uv\u00e1dzal Schindlerov zoznam, srdce dr\u00e1saj\u00faci pr\u00edbeh z\u00a02. svetovej vojny. Ke\u010f Spielberg premietol skladate\u013eovi prv\u00fd zostrih filmu, ten bol tak\u00fd rozru\u0161en\u00fd, \u017ee musel od\u00eds\u0165 z\u00a0premietacej miestnosti, aby v\u00a0samote vstreb\u00e1val v\u0161etok ten sm\u00fatok a\u00a0dojatie. Potom sa vr\u00e1til so slovami: \u201eSteven, je to \u00fa\u017easn\u00fd film, ale na hudbu k\u00a0nemu potrebuje\u0161 lep\u0161ieho skladate\u013ea ne\u017e som ja.\u201c Film\u00e1r mu na to pokojne odvetil: \u201eJa viem, ale v\u0161etci tak\u00ed s\u00fa u\u017e m\u0155tvi.\u201c V\u00a0dokumente sa re\u017eis\u00e9r rozrozpr\u00e1val, ako ho John pozval k\u00a0sebe domov vypo\u010du\u0165 si prv\u00fd n\u00e1met pripravovanej hudby. Prv\u00e1 sa rozplakala Spielbergova man\u017eelka Kate, potom Steven a\u00a0potom s\u00e1m John. Re\u017eis\u00e9r prizn\u00e1va, \u017ee e\u0161te nikdy ho \u017eiadna hudba tak emocion\u00e1lne neodrovnala. Pre hus\u013eov\u00e9 s\u00f3lo Williams oslovil v\u00a0tom \u010dase u\u017e renomovan\u00e9ho izraelsko-americk\u00e9ho hus\u013eov\u00e9ho virtu\u00f3za Itzhaka Perlmana. Ten v\u00a0dokumente prizn\u00e1va, \u017ee dodnes si t\u00fato skladbu posluch\u00e1\u010di na jeho koncertoch \u017eiadaj\u00fa – v\u017edy a\u00a0v\u0161ade na svete. Za Schindlerov zoznam bol Williams odmenen\u00fd piatym Oscarom. O\u00a0obdivuhodnom tematickom rozsahu jeho hudby sved\u010d\u00ed aj fakt, \u017ee v\u00a0tom istom roku dokon\u010dil hudobn\u00fa partit\u00faru pre Jursk\u00fd park. \u201eKe\u010f dinosaurov prv\u00fd raz videl na obraze, hovoril o\u00a0vzne\u0161enosti t\u00fdchto zvierat,\u201c spom\u00edna Spielberg. \u201eNaozaj chcel umiestni\u0165 dinosaurov tam, kam patria, s\u00a0obdivom a\u00a0re\u0161pektom… Zhudobnil tento film so srdcom die\u0165a\u0165a, ktor\u00e9 vedelo, ako vytvori\u0165 pocit \u00fa\u017easu nad t\u00fdmito ve\u013ekolep\u00fdmi tvormi.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Disney+<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsla MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Chris Martin, frontman skupiny Coldplay, to vystihol slovami: \u201e\u013dudia ho miluj\u00fa, aj ke\u010f ho nepoznaj\u00fa.\u201c Poznaj\u00fa v\u0161ak jeho hudbu. Dva temn\u00e9 zlovestn\u00e9 t\u00f3ny z\u00a0\u010ce\u013eust\u00ed, fanf\u00e1ry z \u00favodu Hviezdnych vojen, pochod n\u00e1jazdn\u00edkov z\u00a0Indiana Jonesa, \u010darokr\u00e1snu Hedviginu mel\u00f3diu z\u00a0Harryho Pottera a\u00a0mnoho \u010fal\u0161\u00edch. Prv\u00fd film, ktor\u00fd Chris Martin videl ako mal\u00fd chlapec v\u00a0kine, bol E.T. Mimozem\u0161\u0165an. Z\u00e1\u017eitok […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12986,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[141,10],"tags":[],"class_list":["post-12985","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2025","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12985","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12985"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12985\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12990,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12985\/revisions\/12990"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12986"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12985"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12985"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12985"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}