{"id":12995,"date":"2025-02-07T13:46:59","date_gmt":"2025-02-07T11:46:59","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=12995"},"modified":"2025-02-07T14:55:05","modified_gmt":"2025-02-07T12:55:05","slug":"emily-dickinson-som-nikto-kto-si-ty","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/emily-dickinson-som-nikto-kto-si-ty\/","title":{"rendered":"Emily Dickinson – Som nikto. Kto si ty? \u00a0"},"content":{"rendered":"

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Chor\u013eav\u00e1 \u017eena oble\u010den\u00e1 v\u017edy v\u00a0bielom, my\u0161ieho vzh\u013eadu, bojazliv\u00e1 samot\u00e1rka, ktor\u00e1 nikdy neop\u00fa\u0161\u0165ala svoj dom a s\u00a0\u013eu\u010fmi hovorila iba spoza pootvoren\u00fdch dver\u00ed. Ak v\u00f4bec. Nesk\u00f4r sa z tejto autorky takmer dvoch tis\u00edc b\u00e1sn\u00ed (n\u00e1jden\u00fdch a\u017e po jej smrti), opradenej tajomstvom a r\u00f4znymi dohadmi, stala uctievan\u00e1 poetka, najv\u00fdznamnej\u0161ia v\u00a0dejin\u00e1ch americkej literat\u00fary. Napriek za\u017eitej predstave, \u017ee bola \u010dud\u00e1ckou outsiderkou posadnutou smr\u0165ou, nap\u00edsala aj tak\u00e9to ver\u0161e: \u201eV \u017eit\u00ed nach\u00e1dzam ext\u00e1zu – u\u017e len pocit, \u017ee \u017eijeme, sta\u010d\u00ed na ve\u013ek\u00fa rados\u0165.\u201c<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Emily bola prostrednia\u010dik, jej pr\u00edchod na svet \u010dakali nielen rodi\u010dia, ale aj star\u0161\u00ed brat Austin. Po nej sa o\u00a0dva roky nesk\u00f4r v\u00a0rodine Dickinsonovcov narodila e\u0161te druh\u00e1 dc\u00e9ra, ktorej dali meno Lavinia. Obaja s\u00farodenci hrali v\u00a0\u017eivote Emily d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu. Otec bol v\u00fdznamn\u00fd pr\u00e1vnik (a sen\u00e1tor) a\u00a0spolu s\u00a0jeho otcom patrili k\u00a0intelektu\u00e1lnemu a\u00a0politick\u00e9mu v\u00fdkvetu Amherstu, mal\u00e9ho mesta v\u00a0\u0161t\u00e1te Massachusetts. Ke\u010f sa tam Emily v\u00a0roku 1830 narodila, mal asi dva a\u00a0pol tis\u00edc obyvate\u013eov. Star\u00fd otec bud\u00facej poetky Noah Webster bol jedn\u00fdm zo spoluzakladate\u013eov Amherst Academy a\u00a0patril k\u00a0prv\u00fdm \u010dlenom spr\u00e1vnej rady. \u0160kola mala kredit re\u0161pektovanej vzdel\u00e1vacej in\u0161tit\u00facie a\u00a0nielen\u017ee pozdvihla \u00farove\u0148 miestnej vzdelanosti, ale zv\u00fd\u0161ila aj prest\u00ed\u017e samotn\u00e9ho mesta.<\/p>\n

Emily tie\u017e nav\u0161tevovala Amherst Academy, sedem rokov str\u00e1ven\u00fdch v\u00a0\u0161kole nijako neprem\u00e1rnila a\u00a0pod\u013ea dochovan\u00fdch dokumentov ne\u0161lo o \u017eiadne such\u00e1rske \u0161t\u00fadium, pri ktorom by bud\u00faca najv\u00e4\u010d\u0161ia poetka Ameriky len \u0161prtala vedomosti. Jej zachovan\u00e1 u\u010debnica latin\u010diny odkr\u00fdva r\u00f4zne hunc\u00fatstva, vtipn\u00e9 pozn\u00e1mky nahoden\u00e9 po okrajoch listov i postrehy, ktor\u00e9 si vymie\u0148ala s\u00a0priate\u013ekami spolu\u017eia\u010dkami. Spolu tvorili gang \u201efive\u201c, ako ich naz\u00fdvala. Do \u0161kolskej \u201ep\u00e4\u0165ky\u201c patrila aj Susan Gilbert, ktor\u00e1 sa nesk\u00f4r stala jej \u0161vagrinou a nerozlu\u010dnou priate\u013ekou na cel\u00fd \u017eivot. E\u0161te o\u00a0nej bude re\u010d, lebo \u017eivot Emily by bez Susan nemal zmysel. Oh\u013eadom prospechu riadite\u013e akad\u00e9mie Daniel Fiske hodnotil pr\u00e1ce svojej chovankyne \u201eako pozoruhodne origin\u00e1lne a\u00a0v\u017edy pri\u0165ahovali ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165\u201c. Diev\u010dina bola pod\u013ea jeho slov ve\u013emi bystr\u00e1, \u201ev\u00fdborn\u00e1 \u017eia\u010dka s\u00a0pr\u00edkladn\u00fdm spr\u00e1van\u00edm, plnila v\u0161etky \u0161kolsk\u00e9 povinnosti\u201c. \u0160irok\u00e9 u\u010debn\u00e9 osnovy \u0161koly poskytovali \u0161tudentom neb\u00fdval\u00fa slobodu a\u00a0vo\u013enos\u0165.<\/p>\n

Popri klasickej a\u00a0anglickej literat\u00fare a hist\u00f3rii si Emily zvolila filozofiu, geol\u00f3giu, latin\u010dinu a\u00a0botaniku. Na diev\u010dinu t\u00fdch \u010dias mo\u017eno aj trochu viac, ne\u017e sa patrilo, ale p\u00e1n Dickinson trval na dobrom vzdelan\u00ed pre v\u0161etky svoje deti. Jeho pr\u00e1vnick\u00e1 profesia ho n\u00fatila \u010dasto cestova\u0165, ale\u00a0v\u00a0listoch zo slu\u017eobn\u00fdch ciest de\u0165om v\u017edy pripom\u00ednal, aby sa dobre u\u010dili a\u00a0usilovne vstreb\u00e1vali v\u0161etky nov\u00e9 vedomosti. Emily milovala botaniku a\u00a0ako \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 za\u010dala zbiera\u0165 rastliny v\u00a0okol\u00ed Amherstu. Zalo\u017eila si herb\u00e1r a\u00a0pustila sa do lisovania a\u00a0su\u0161enia krehk\u00fdch darov pr\u00edrody, triedenia a\u00a0popisovania jednotliv\u00fdch exempl\u00e1rov. V\u00a0tejto pr\u00e1ci sa vy\u017e\u00edvala rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom, ako nesk\u00f4r skladala b\u00e1sne. V\u00a0stave hlbok\u00e9ho ponoru do seba samej jej tich\u00e9 rozj\u00edmanie prin\u00e1\u0161alo vn\u00fatorn\u00e9 blaho. \u010casto sa t\u00falala po okol\u00ed a\u00a0nazbieran\u00fdmi kvetmi obdar\u00favala bl\u00edzkych priate\u013eov \u010di \u010dlenov rodiny. Herb\u00e1r, ktor\u00fd sa zachoval a\u00a0je v\u00a0zbierkach Harvardovho m\u00fazea (d\u00e1 sa vidie\u0165 aj digit\u00e1lne), zah\u0155\u0148a 424 polo\u017eiek r\u00f4znych rastl\u00edn aj s\u00a0ich latinsk\u00fdmi n\u00e1zvami na 44 stran\u00e1ch. Mo\u017eno teda kon\u0161tatova\u0165, \u017ee jej prvou zbierkou neboli b\u00e1sne, ale po\u00e9zia kvetov a\u00a0rastl\u00edn z\u00a0okolia rodn\u00e9ho Amherstu.<\/p>\n

 <\/p>\n

Komunikova\u0165 osamote s\u00a0bohom <\/strong><\/p>\n

\u201eNevravela som s\u00a0Bohom, \/ nepri\u0161la k\u00a0br\u00e1ne nebeskej – \/A predsa ver\u00edm obom, \/ akoby k\u013e\u00fa\u010d som mala k\u00a0nej.\u201c <\/em><\/strong><\/p>\n

K\u00a0otcovi prechov\u00e1vala vr\u00facny vz\u0165ah, s\u00a0matkou si v\u0161ak a\u017e tak ve\u013emi nerozumela. \u201eMatka nepripisuje mysleniu v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam\u201c – referovala nesk\u00f4r v\u00a0liste priate\u013eovi. A raz nap\u00edsala, \u017ee v\u00a0detstve, ak ju postihlo nie\u010do zl\u00e9, v\u017edy be\u017eala domov vy\u017ealova\u0165 sa rad\u0161ej star\u0161iemu bratovi, nie matke. Ke\u010f mala 14 rokov, jej sesternica Sophia Holland zomrela na t\u00fdfus – pr\u00e1ve t\u00e1to udalos\u0165 sa \u010dasto spom\u00edna v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0\u00favahami o smrti a\u00a0kone\u010dnosti \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota, ktor\u00e9 prenikaj\u00fa cel\u00e9 dielom poetky. Sophiina smr\u0165 ju silno zasiahla, ten n\u00e1hodn\u00fd v\u00fdber a\u00a0ot\u00e1zka pre\u010do pr\u00e1ve ona zostala, ju priviedli k my\u0161lienkam ako \u201eZdalo sa mi, \u017ee by som mala zomrie\u0165 aj ja.\u201c<\/p>\n

Rozj\u00edmanie o\u00a0\u017eivote a\u00a0smrti sp\u00e1jala Emily s my\u0161lienkami na Boha a vysl\u00fa\u017eili si nesk\u00f4r mnoh\u00e9 interpret\u00e1cie od r\u00f4znych odborn\u00edkov na jej dielo. Verila Emily v\u00a0Boha? Iste\u017ee, ale po svojom. Predov\u0161etk\u00fdm ku\u00a0svojmu n\u00e1bo\u017eenstvu nepotrebovala cirkev ako in\u0161tit\u00faciu, ktor\u00e1 by mala riadi\u0165 jej duchovn\u00fd \u017eivot. \u201eNajv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pote\u0161en\u00edm je komunikova\u0165 osamote s ve\u013ek\u00fdm Bohom a c\u00edti\u0165, \u017ee vypo\u010duje moje modlitby.\u201c Nesk\u00f4r v\u0161ak svoj n\u00e1bo\u017eensk\u00fd z\u00e1pal zmiernila – \u201eC\u00edtim, \u017ee svet m\u00e1 dominantn\u00e9 miesto v\u00a0mojich n\u00e1klonnostiach. Nec\u00edtim, \u017ee by som sa mohla vzda\u0165 v\u0161etk\u00e9ho pre Krista, keby som bola povolan\u00e1 zomrie\u0165.\u201c Zdr\u00e1hala sa pripoji\u0165 k\u00a0form\u00e1lnym n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm skupin\u00e1m a\u00a0ke\u010f po tridsiatke prestala nav\u0161tevova\u0165 kostol \u00faplne, okomentovala to ver\u0161ami: \u201eNiektor\u00ed sv\u00e4tia sviatok v\u00a0kostole – \/ ja tak, \u017ee doma ost\u00e1vam – \/ ch\u00f3ristom mi je vlhovec, \/ z\u00e1hrada zasa chr\u00e1m.\u201c<\/p>\n

Ako t\u00edned\u017eerka p\u00f4sobila veselo a\u00a0svie\u017eo a\u00a0neb\u00e1la sa okomentova\u0165 ani zmeny na svojom tele, ktor\u00e9 prich\u00e1dzali s\u00a0pubertou: \u201eNaozaj opeknievam, a\u00a0to ve\u013emi r\u00fdchlo,\u201c uva\u017euje \u0161ibalsky. \u201eO\u010dak\u00e1vam, \u017ee v\u00a0sedemn\u00e1stich sa zo m\u0148a stane kr\u00e1ska z\u00a0Amherstu. Nepochybujem, \u017ee v\u00a0tomto veku u\u017e budem ma\u0165 davy obdivovate\u013eov.\u201c Po Amherst Academy nast\u00fapila do s\u00fakromn\u00e9ho diev\u010densk\u00e9ho semin\u00e1ra Mount Holyoke, ale zotrvala tam iba rok, vtedy sa za cel\u00fd \u017eivot vzdialila od svojho rodiska na najdlh\u0161\u00ed \u010das. \u0160kola Mount Holyoke, ktor\u00e1 sp\u013a\u0148ala krit\u00e9ri\u00e1 seri\u00f3zneho vysoko\u0161kolsk\u00e9ho \u0161t\u00fadia, vznikla iba desa\u0165 rokov pred n\u00e1stupom Emily do semin\u00e1ra a\u00a0\u010doskoro sa zaradila medzi najpr\u00edsnej\u0161ie akademick\u00e9 in\u0161tit\u00facie, ak\u00e9 mohli mlad\u00e9 \u017eeny v tom \u010dase nav\u0161tevova\u0165. Progres\u00edvne u\u010debn\u00e9 osnovy kl\u00e1dli d\u00f4raz na empirick\u00fa sk\u00fasenos\u0165, \u0161kola disponovala laborat\u00f3riom na chemick\u00e9 aj\u00a0fyzik\u00e1lne pokusy a Emily v\u00a0liste bratovi nad\u0161ene referuje, \u017ee ju \u201ecelkom pohltila hist\u00f3ria kyseliny s\u00edrovej\u201c. \u0160tudentky neobi\u0161li ani hodiny telesnej v\u00fdchovy, Emily sa zap\u00edsala na kalisteniku (cvi\u010denie s vlastnou telesnou v\u00e1hou) a\u00a0v\u00a0r\u00e1mci povinn\u00fdch dom\u00e1cich pr\u00e1c mala v\u00a0jed\u00e1lni na starosti \u00fadr\u017ebu a\u00a0\u010distenie no\u017eov \u201er\u00e1no a na poludnie, aj ve\u010der\u201c. Pre\u010do tam pobudla iba rok, to si liter\u00e1rni historici vysvet\u013euj\u00fa r\u00f4zne: bu\u010f ju zradilo zdravie, alebo jej nevo\u0148ala pr\u00edli\u0161n\u00e1 discipl\u00edna, alebo sa jej jednoducho cnelo za domovom. Na druhej strane, z\u00a0h\u013eadiska perspekt\u00edvy mlad\u00fdch \u017eien t\u00fdch \u010dias to nebolo ni\u010d v\u00fdnimo\u010dn\u00e9. Podobn\u00fd osud stihol v\u00e4\u010d\u0161inu \u0161tudentiek, ktor\u00e9 \u0161t\u00fadium na Mount Holyoke brali ako pr\u00edjemn\u00e9 vybo\u010denie z\u00a0rutiny pred t\u00fdm, ako si za\u010dn\u00fa plni\u0165 svoje dom\u00e1ce, man\u017eelsk\u00e9 a\u00a0matersk\u00e9 povinnosti. To v\u0161ak nebolo ni\u010d pre Emily. Okrem pe\u010denia diev\u010dina nen\u00e1videla dom\u00e1ce pr\u00e1ce, v\u0161etko to upratovanie dokola, zas a\u00a0znova, vymetanie pavu\u010d\u00edn, utieranie prachu, um\u00fdvanie okien… Vzdorovito sa raz pos\u0165a\u017eovala kamar\u00e1tke na adresu sestry Lavinie: \u201eVe\u013emi ju ani nevid\u00edm, v\u00e4\u010d\u0161inou niekde zamet\u00e1 schody.\u201c A\u00a0tie\u017e sa \u010dasto uchy\u013eovala k\u00a0povzdychu: \u201eBo\u017ee, ochr\u00e1\u0148 ma pred t\u00fdm, \u010domu sa hovor\u00ed dom\u00e1ce pr\u00e1ce.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>R\u00fara l\u00e1sky je tepl\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Vst\u00e1vala skoro r\u00e1no o\u00a0piatej, aby zamiesila na chlieb, otec si vyslovene \u017eiadal chlieb od nej, ten mu chutil najviac. A\u00a0nielen jemu, na v\u00fdstave dobytka za svoj pek\u00e1rensk\u00fd v\u00fdtvor Emily dokonca z\u00edskala medailu. Nesk\u00f4r jej liter\u00e1rny u\u010dite\u013e Higginson v\u00a0liste man\u017eelke opisoval, \u017ee sle\u010dna Emily vyr\u00e1ba \u201epudingy ako kom\u00e9ty\u201c. Tradi\u010dn\u00e1 rola, ktor\u00fa \u017eeny odnepam\u00e4ti zast\u00e1vali za spor\u00e1kom, jej \u0161la o\u010dividne k\u00a0duhu, najm\u00e4 \u010do sa t\u00fdkalo pe\u010denia. Rovnako ako pri lisovan\u00ed kvetov aj tu \u0161lo priam o medit\u00e1ciu, kedy sa myse\u013e dok\u00e1zala povznies\u0165 nad ban\u00e1lnu ka\u017edodennos\u0165 a\u00a0ubzikn\u00fa\u0165 do sveta fant\u00e1zie. A\u00a0tak ako pod obr\u00faskom kyslo cesto na chlieb, aj v\u00a0mysli poetky bublal tvoriv\u00fd kvas. Ke\u010f sa o jej\u00a0zam\u00fa\u010den\u00fa z\u00e1steru obtrela M\u00faza, Emily sa hor\u00fa\u010dkovito chopila hoci\u010doho, \u010do mala po ruke, aby si zap\u00edsala rodiaci sa ver\u0161: na zadn\u00fa stranu obalu od \u010dokol\u00e1dy \u010di k receptu na kokosov\u00fd kol\u00e1\u010d. Svoje ver\u0161e mie\u0161ala s\u00a0r\u00f4znymi in\u00fdmi ingredienciami pou\u017eit\u00fdmi v\u00a0jej sladk\u00fdch dobrot\u00e1ch a\u00a0\u017ee to boli celkom exotick\u00e9 pr\u00edsady, ako napr\u00edklad \u010derstv\u00fd kokosov\u00fd orech, o\u00a0tom sved\u010dia z\u00e1znamy z\u00a0\u00fa\u010dtovnej knihy obchodu Cutler’s General Store. Taktie\u017e svojimi cukr\u00e1rensk\u00fdmi v\u00fdtvormi ob\u0161\u0165ast\u0148ovala priate\u013eov, z\u00a0ich kore\u0161pondencie sa dozved\u00e1me, \u017ee ke\u010f Susan u\u010dila v\u00a0Baltimore, Emily jej poslala po\u0161tou ry\u017eov\u00fd kol\u00e1\u010d a\u00a0popritom priate\u013eku nab\u00e1dala, aby jej nap\u00edsala, akou sladkou dobrotou by ju pote\u0161ila. \u201eR\u00fara l\u00e1sky je tepl\u00e1,\u201c poznamen\u00e1va si bud\u00faca poetka v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0opisom pr\u00edpravy \u010dokol\u00e1dov\u00e9ho karamelu. Rada si aj vymie\u0148ala recepty s\u00a0priate\u013ekami a\u00a0predstavu, \u017ee bola od narodenia plach\u00e1 samot\u00e1rka str\u00e1niaca sa \u013eud\u00ed, zna\u010dne koriguje tento z\u00e1pis v\u00a0denn\u00edku dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dnej Emily: \u201eAmherst t\u00fato zimu \u017eije z\u00e1bavou… Och, toto je skvel\u00e9 mesto!\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Kni\u017en\u00e1 romanti\u010dka<\/strong><\/p>\n

Benjamin Franklin Newton bol mlad\u00fd pr\u00e1vnik, ktor\u00fd sa stal chr\u00e1nencom jej otca a\u00a0ist\u00fd \u010das \u201ebol s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej rodiny\u201c. Emily s n\u00edm viedla zap\u00e1len\u00e9 diskusie o\u00a0knih\u00e1ch a\u00a0pr\u00e1ve on upriamil jej pozornos\u0165 na autorov mimo otcovej kni\u017enice, tak\u00fdch, ktor\u00ed by jej pod\u013ea p\u00e1na Dickinsona mohli \u201epoplies\u0165 rozum\u201c. Od Newtona dostala knihu b\u00e1sn\u00ed Ralpha Walda Emersona, ideov\u00e9ho vodcu transcendentalizmu (americk\u00e1 verzia romantizmu) – jeho opojenie pr\u00edrodou jej bolo zvl\u00e1\u0161\u0165 bl\u00edzke. Ve\u013emi na \u0148u zap\u00f4sobili aj Listy z\u00a0New Yorku abolicionistky a\u00a0aktivistky Lydie Marie Child, najm\u00e4 jej n\u00e1zory na \u017eensk\u00e9 pr\u00e1va a\u00a0reformy proti otroctvu.\u00a0\u00dadajne ke\u010f do\u010d\u00edtala posledn\u00fa kapitolu, vysko\u010dila a\u00a0vykr\u00edkla: \u201eTo je ale kniha! A\u00a0bude ich st\u00e1le viac!\u201c Milovala Shakespeara, v \u010ditate\u013eskom kr\u00fa\u017eku amherstskej ml\u00e1de\u017ee sa Shakespeare recitoval nahlas, zamilovala si aj Charlotte Bront\u00eb a\u00a0jej Janu Eyre. S\u00a0priate\u013emi o\u00a0knih\u00e1ch diskutovala, najviac v\u0161ak so Susan Gilbert, svojou najlep\u0161ou kamar\u00e1tkou. Susan bola rovnako v\u00e1\u0161niv\u00e1 \u010ditate\u013eka ako Emily, milovala romantick\u00fdch b\u00e1snikov, priate\u013eky si \u010dasto vymie\u0148ali knihy a porovn\u00e1vali jemnou linkou pod\u010diarknut\u00e9 my\u0161lienky, ktor\u00e9 ich zaujali. Susan bola p\u00f4vabn\u00e1 mlad\u00e1 d\u00e1ma, skvel\u00e1 re\u010dn\u00ed\u010dka, bystr\u00e1 a pozoruhodne vn\u00edmav\u00e1, \u201enajcitlivej\u0161ia \u010ditate\u013eka\u201c b\u00e1sn\u00ed svojej priate\u013eky. V o\u010diach Emily \u017eiarila Susan ako \u201elav\u00edna slnka\u201c. Emily si cenila priate\u013ekine n\u00e1zory na jej tvorbu, napokon Susan, ne\u00fanavn\u00e1 \u010ditate\u013eka, sama aj p\u00edsala: eseje, recenzie do nov\u00edn, b\u00e1sne…<\/p>\n

 <\/p>\n

Milujem \u0165a tak vr\u00facne <\/strong><\/p>\n

Za ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu blaha \/ plat\u00edme v\u00a0ext\u00e1ze \/ strachom – \u010d\u00edm hlb\u0161ie siaha, \/ t\u00fdm ostrej\u0161iu slas\u0165 uk\u00e1\u017ee. \/ A za hodinu l\u00e1sky \/ biednymi rokmi hr\u00f4z \/ haliermi – za ten \u0165a\u017ek\u00fd \/ z\u00e1pas – a kufrom pln\u00fdm s\u013az.<\/em><\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1855 spolu so sestrou a\u00a0matkou podnikla cestu do Philadelphie za pr\u00edbuzn\u00fdmi. Tam sa zozn\u00e1mila s\u00a0Charlesom Wadsworthom, duchovn\u00fdm presbyteri\u00e1nskej cirkvi, s\u00a0ktor\u00fdm si nesk\u00f4r dopisovala takmer tridsa\u0165 rokov, a\u017e do jeho smrti. V\u00e1\u0161niv\u00e9 listy, v\u00a0ktor\u00fdch ho naz\u00fdva \u201em\u00f4j najdrah\u0161\u00ed pozemsk\u00fd priate\u013e\u201c, nazna\u010duj\u00fa, \u017ee k\u00a0nemu prechov\u00e1vala romantick\u00e9 city. Reverend v\u0161ak u\u017e bol zadan\u00fd, mal man\u017eelku a\u00a0dve deti a\u00a0nesk\u00f4r sa z\u00a0Philadelphie pres\u0165ahoval do \u010falek\u00e9ho San Francisca, tak\u017ee pre Emily to bola cesta l\u00e1sky zar\u00faban\u00e1. Rovnako tak jej cit vy\u0161iel navnivo\u010d v\u00a0pr\u00edpade profesora Williama Smitha Clarka,\u00a0ktor\u00fd v\u00a0Amherste u\u010dil botaniku a\u00a0ona nav\u0161tevovala jeho predn\u00e1\u0161ky. Venovala mu asi stovku b\u00e1sn\u00ed, niektor\u00e9 aj s\u00a0erotick\u00fdm podtextom. Len\u017ee aj on bol \u017eenat\u00fd…<\/p>\n

Medzi odborn\u00edkmi na poetkine dielo sa ve\u013ea diskutuje o\u00a0jej sapfick\u00fdch sklonoch. Milovan\u00e1 Susan sa napokon vydala za jej brata, k\u00fdm v\u0161ak e\u0161te u\u010dila v\u00a0Bostone, mlad\u00e9 \u017eeny si vymenili mnoho listov. V\u00a0jednom takom, plnom hor\u00facich citov, Emily p\u00ed\u0161e, \u017ee pri spomienkach na Susan \u201emysl\u00edm na l\u00e1sku a\u00a0na teba. Moje srdce sa nap\u013a\u0148a vr\u00facnos\u0165ou a\u00a0m\u00f4j dych zost\u00e1va pokojn\u00fd. Slnko v\u00f4bec nesvieti, ale ja c\u00edtim jeho l\u00fa\u010de, ako sa kradn\u00fa do du\u0161e a\u00a0premie\u0148aj\u00fa ju na\u00a0letn\u00fa krajinu a\u00a0ka\u017ed\u00fd t\u0155\u0148 na ru\u017eu…\u201c V\u00a0\u010fal\u0161om liste sa Emily uis\u0165uje, \u010di Susie naozaj pr\u00edde domov \u010fal\u0161iu sobotu, lebo \u201etak ve\u013emi v\u00a0to d\u00fafam a\u00a0tak po tebe t\u00fa\u017eim, c\u00edtim, \u017ee sa nem\u00f4\u017eem do\u010dka\u0165… \u017ee z\u00a0o\u010dak\u00e1vania, \u017ee op\u00e4\u0165 uvid\u00edm tvoju tv\u00e1r, c\u00edtim hor\u00fa\u010dos\u0165 a\u00a0moje srdce bije tak r\u00fdchlo\u201c. Liter\u00e1rna vedky\u0148a Martha Nell Smith, ktor\u00e1 svoj v\u00fdskum zamerala na zhroma\u017e\u010fovanie d\u00f4kazov o\u00a0l\u00e1ske Emily k\u00a0Susan, napr\u00edklad upozor\u0148uje na list, ktor\u00fd poetka svojej priate\u013eke nap\u00edsala, ke\u010f sa dozvedela, \u017ee jej Austin Dickinson dvor\u00ed. Emily sa priate\u013eke zveruje s \u201ehrozn\u00fdm pocitom\u201c a\u00a0potom je v\u00a0liste vy\u0161kraban\u00fdch nieko\u013eko riadkov, v\u00a0ktor\u00fdch pravdepodobne rozv\u00edjala, \u010do c\u00edti. \u010eal\u0161ia \u0161t\u00fadia za pou\u017eitia infra\u010dervenej technol\u00f3gie odhalila, \u017ee v\u00a0pr\u00edpade najmenej 11 b\u00e1sn\u00ed venovan\u00fdch Susan tieto venovania od Emily boli nesk\u00f4r odstr\u00e1nen\u00e9, vy\u0161kraban\u00e9 alebo d\u00f4sledne popre\u010diarkovan\u00e9. Romantick\u00fd vz\u0165ah s\u00a0homoerotick\u00fdm zafarben\u00edm, ako ho interpretuj\u00fa dne\u0161n\u00ed vedci, pravdepodobne hne\u010f po smrti Emily korigovala Mabel Loomis Todd, ktor\u00e1 sa ujala liter\u00e1rneho odkazu poetky a\u00a0spolu s\u00a0Higginsonom pripravila prv\u00fd zv\u00e4zok jej b\u00e1sn\u00ed na publikovanie. Mabel v\u0161ak bola milenkou Susaninho man\u017eela (a brata Emily), tak\u017ee nevra\u017eivos\u0165 vo\u010di s\u00faperke v\u00a0l\u00e1ske bola z\u00a0jej strany celkom o\u010dividn\u00e1. Nie v\u0161etku kore\u0161pondenciu sa jej v\u0161ak podarilo ustr\u00e1\u017ei\u0165: \u201eMilujem \u0165a tak vr\u00facne Susie…\u201c p\u00ed\u0161e Emily rok predt\u00fdm, ako sa Susan vydala, \u201e… a\u00a0niekedy mi to trh\u00e1 srdce, ke\u010f od teba po\u010dujem nie… Ch\u00fdba\u0161 mi, sm\u00fatim za tebou a\u00a0kr\u00e1\u010dam po ulici sama – \u010dasto v\u00a0noci a\u00a0popritom zasp\u00e1vam v\u00a0slz\u00e1ch pre tvoju drah\u00fa tv\u00e1r… ak je koniec, povedz mi to a\u00a0ja zdvihnem veko svojej \u0161katu\u013eky s\u00a0fant\u00f3mami a\u00a0vlo\u017e\u00edm do nej e\u0161te jednu l\u00e1sku, ale ak to st\u00e1le \u017eije a\u00a0bije pre m\u0148a, potom mi to povedz a\u00a0pred smr\u0165ou udriem e\u0161te raz do str\u00fan \u0161\u0165astia…\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>S\u00fa moje ver\u0161e \u017eiv\u00e9?<\/strong><\/p>\n

\u201eNa prv\u00e9 miesto kladiem dnes \/ b\u00e1snikov – potom leto \/ potom slnko – a\u00a0nebes\u00e1 – \/ a to je vlastne v\u0161etko.\u201c<\/em><\/strong><\/p>\n

\u201eKe\u010f \u010d\u00edtam knihu a\u00a0po tele sa mi \u0161\u00edri tak\u00fd chlad, \u017ee by ho nezohrial \u017eiadny ohe\u0148, viem: Toto je po\u00e9zia. Ke\u010f priam fyzicky c\u00edtim, akoby mi s\u0148ali lebe\u010dn\u00fa klenbu, viem: Toto je po\u00e9zia. Iba tak to pozn\u00e1m, a\u00a0nijak inak.\u201c \u00daplne prv\u00fa b\u00e1se\u0148 Emily uverejnili vplyvn\u00e9 noviny Springfield Daily Republican v\u00a0roku 1852. To mala debutuj\u00faca autorka 22 rokov. Majite\u013e a\u00a0\u0161\u00e9fredaktor nov\u00edn Samuel Bowles, s\u00a0ktor\u00fdm sa Dickinsonovci priatelili, nesk\u00f4r publikoval \u010fal\u0161\u00edch \u0161es\u0165 jej b\u00e1sn\u00ed, ale najplodnej\u0161ie obdobie autorky (1858 – 1865) malo e\u0161te len pr\u00eds\u0165. Desa\u0165 rokov po debute, nepriznan\u00e1 poetka zareagovala na v\u00fdzvu liter\u00e1rneho kritika Thomasa Higginsona, ktor\u00fa pod n\u00e1zvom \u201eList mlad\u00e9mu prispievate\u013eovi\u201c vytla\u010dil\u00a0mesa\u010dn\u00edk Atlantic Monthly. Higginson sa v\u00a0nej obracal na mlad\u00fdch autorov, aby \u201enabili svoj \u0161t\u00fdl \u017eivotom\u201c a\u00a0\u010dl\u00e1nok obsahoval tie\u017e rady oh\u013eadom tvorby za\u010d\u00ednaj\u00facich b\u00e1snikov. Emily nesmelo poslala Higginsonovi prv\u00fd list s\u00a0b\u00e1s\u0148ami a s\u00a0naliehavou prosbou, aby pos\u00fadil, \u010di s\u00fa jej ver\u0161e \u201e\u017eiv\u00e9\u201c? \u201eMyse\u013e je prive\u013emi bl\u00edzko sama sebe – a\u00a0nem\u00f4\u017ee vidie\u0165, odli\u0161ova\u0165 – a\u00a0ja sa nem\u00e1m koho in\u00e9ho sp\u00fdta\u0165. Ak si mysl\u00edte, \u017ee tie ver\u0161e d\u00fdchaj\u00fa – a\u00a0boli by ste nato\u013eko blahosklonn\u00fd, \u017ee by ste mi to povedali, c\u00edtila by som \u00fa\u017easn\u00fa v\u010fa\u010dnos\u0165.\u201c<\/p>\n

T\u00fdmto listom, ktor\u00fd odoslala 15. apr\u00edla 1862, za\u010dala jej kore\u0161pondencia s\u00a0Higginsonom a\u00a0trvala a\u017e do poetkinej smrti. \u201eNem\u00e1m teraz \u017eiadny obr\u00e1zok, ale som drobn\u00e1 ako orie\u0161ok, vlasy m\u00e1m tvrd\u00e9 ako ga\u0161tan vo\u00a0svojej \u0161upke – a\u00a0moje o\u010di s\u00fa ako sherry v\u00a0poh\u00e1riku, ktor\u00fd n\u00e1v\u0161tevn\u00edk nech\u00e1 nedopit\u00fd – Sta\u010dilo by aj toto?\u201c – predstavuje sa Emily svojmu t\u00fatorovi v\u00a0jednom z\u00a0prv\u00fdch listov. Vo vz\u00e1jomnej \u00a0kore\u0161pondencii obaja vyslovuj\u00fa \u017eelanie stretn\u00fa\u0165 sa osobne, ona v\u0161ak svojho u\u010dite\u013ea hne\u010f upozor\u0148uje, \u017ee neop\u00fa\u0161\u0165a rodi\u010dovsk\u00fd dom, \u201eaby som nav\u0161t\u00edvila niekoho doma \u010di v\u00a0nejakom meste\u201c. Po siedmich kore\u0161ponden\u010dn\u00fdch rokoch, v\u00a0liste z 11. m\u00e1ja 1869, Higginson op\u00e4\u0165 tematizuje, ako ve\u013emi t\u00fa\u017ei Emily kone\u010dne spozna\u0165, \u201ezatia\u013e sa v\u0161ak zaka\u017ed\u00fdm zahal\u00edte do tej ohnivej hmly a\u00a0ja k\u00a0v\u00e1m nem\u00e1m pr\u00edstup… \u0164a\u017eko viem pochopi\u0165, ako dok\u00e1\u017eete \u017ei\u0165 tak osamote a\u00a0pritom ma\u0165 my\u0161lienky takej kvality…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Outsiderka v\u00a0z\u00e1hrade<\/strong><\/p>\n

Orgov\u00e1n znova prehne sa \/ pod fialovou \u0165archou \/ a\u00a0v\u010dely v\u010fa\u010dne zabzu\u010dia \/ n\u00e1pev, \u010do znel u\u017e Archou. \/ Astra sa zjav\u00ed na kopci, \/ korunkou k\u00fdvne horec \/ a\u00a0div\u00e1 ru\u017ea v\u00a0mo\u010diari \/ pomaly bude horie\u0165.<\/em><\/strong><\/p>\n

Po tridsiatke sa za\u010dala u\u0165ahova\u0165 do s\u00fakromia rodi\u010dovsk\u00e9ho s\u00eddla a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov a\u017e do svojej smrti neprekro\u010dila \u201eprah otcovsk\u00e9ho domu\u201c. To ale neznamen\u00e1, \u017ee by ment\u00e1lne zakrpatela a\u00a0\u0161\u00edry svet vtesnala do \u0161tyroch stien staropanenskej izby. Napokon, v\u00a0rodi\u010dovskom dome ne\u017eila sama, spolo\u010dnos\u0165 jej robila sestra Lavinia, ktor\u00e1 sa tie\u017e nikdy nevydala, do ist\u00e9ho \u010dasu aj rodi\u010dia a\u00a0brat so\u00a0Susan b\u00fdvali \u201evonku za plotom\u201c vo ved\u013eaj\u0161om\u00a0dome. Emily sa starala o\u00a0chor\u00fa matku roky prip\u00fatan\u00fa k\u00a0l\u00f4\u017eku a\u00a0kontakt s\u00a0okolit\u00fdm svetom udr\u017eiavala napr\u00edklad aj ka\u017edodenn\u00fdm \u010d\u00edtan\u00edm predplaten\u00fdch nov\u00edn, o\u00a0ktor\u00e9 sa delila so Susan. Viedla tich\u00fd dom\u00e1cky \u017eivot, z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak mala pln\u00e9 ruky pr\u00e1ce: piekla chlieb a sladkos\u0165ami obdar\u00favala bratove deti, ke\u010f im sp\u00fa\u0161\u0165ala ko\u0161\u00edk so z\u00e1zvorov\u00fdmi su\u0161ienkami z\u00a0okna na\u00a0prvom poschod\u00ed. Ve\u013ea \u010dasu tr\u00e1vila vo svojej milovanej z\u00e1hrade. S\u00a0Laviniou z\u00e1hradn\u00ed\u010dili po cel\u00fd \u017eivot, t\u00fato z\u00e1\u013eubu v\u00a0nich prebudila matka, \u00faspe\u0161n\u00e1 pestovate\u013eka r\u00f4znej kveteny, \u0161pecialistka na odrodu ru\u017e\u00ed Greville. Nie raz sa jej u\u0161la pochvala v\u00a0miestnej tla\u010di, napr\u00edklad aj za \u201elahodn\u00e9 zrel\u00e9 figy\u201c, lebo tie vypestova\u0165 v\u00a0Amherste sa pova\u017eovalo za ve\u013ek\u00fa raritu. Ka\u017edoro\u010dn\u00fa z\u00e1hradn\u00fa sl\u00e1vnos\u0165 u\u00a0Dickinsonovcov zahajovali narcisy, krokusy a\u00a0hyacinty, potom sa rozvo\u0148al letn\u00fd orgov\u00e1n a\u00a0do tanca prizval ru\u017ee, pivonky, fuksie, v\u00a0strede leta sa pridali stromy obsypan\u00e9 sladk\u00fdmi hru\u0161kami a\u00a0in\u00fdm ovoc\u00edm a\u00a0na jese\u0148 svoju labutiu piese\u0148 zan\u00f4tili chryzant\u00e9my a\u00a0necht\u00edky. Mnoh\u00fdm kvetom sa dostalo cti vystupova\u0165 v\u00a0b\u00e1s\u0148ach, v\u00a0ktor\u00fdch Emily vzd\u00e1va hold pr\u00edrode a\u00a0meniacemu sa \u010dasu. Otec vyhovel z\u00e1\u013eube svojich dc\u00e9r a\u00a0dal k\u00a0domu pristava\u0165 zimn\u00fa z\u00e1hradu, tak\u017ee zo sez\u00f3nnych pr\u00e1c sa stala celoro\u010dn\u00e1 z\u00e1\u013euba, ktor\u00e1 Emily pomkla k\u00a0e\u0161te ambici\u00f3znej\u0161\u00edm mi\u010durinsk\u00fdm projektom: pestovala paprade, exotick\u00e9 gard\u00e9nie \u010di\u00a0jazm\u00edn. Zvykla hovori\u0165, \u017ee jej sta\u010d\u00ed prejs\u0165 p\u00e1r krokov z\u00a0jed\u00e1lne do sklen\u00edka a\u00a0u\u017e sa ocit\u00e1 na\u00a0cudzokrajn\u00fdch ostrovoch korenia. Spisovate\u013eka Judith Farr, spoluautorka kni\u017eky The Gardens of Emily Dickinson, poznamen\u00e1va, \u017ee Emily bola po\u010das svojho \u017eivota definit\u00edvne zn\u00e1mej\u0161ia ako z\u00e1hradn\u00ed\u010dka ne\u017e ako poetka. Z\u00e1hrada jej \u201eposkytovala pr\u00edbehy a\u00a0obrazy, ktor\u00e9 potrebovala.\u201c \u201eJej ver\u0161e s\u00fa s\u00a0jej \u017eivotom v kvetoch tak prepojen\u00e9, \u017ee sa zdaj\u00fa by\u0165 \u0161o\u0161ovkou, cez ktor\u00fa videla svet,\u201c nap\u00edsala trefne Susan S. Reynolds z Los Angeles Times. V\u00a0celkovo 1.789 b\u00e1s\u0148ach poetky sa t\u00e9ma rastl\u00edn objavuje takmer 600 r\u00e1z, z\u00a0toho 350 odkazov sa t\u00fdka kvetov, najm\u00e4 ru\u017e\u00ed. Namiesto fyzickej pr\u00edtomnosti Emily komunikovala s\u00a0\u013eu\u010fmi prostredn\u00edctvom rastl\u00edn z\u00a0jej z\u00e1hrady. Kvety boli jej poslovia…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Apple TV+<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

\u00a0 Chor\u013eav\u00e1 \u017eena oble\u010den\u00e1 v\u017edy v\u00a0bielom, my\u0161ieho vzh\u013eadu, bojazliv\u00e1 samot\u00e1rka, ktor\u00e1 nikdy neop\u00fa\u0161\u0165ala svoj dom a s\u00a0\u013eu\u010fmi hovorila iba spoza pootvoren\u00fdch dver\u00ed. Ak v\u00f4bec. Nesk\u00f4r sa z tejto autorky takmer dvoch tis\u00edc b\u00e1sn\u00ed (n\u00e1jden\u00fdch a\u017e po jej smrti), opradenej tajomstvom a r\u00f4znymi dohadmi, stala uctievan\u00e1 poetka, najv\u00fdznamnej\u0161ia v\u00a0dejin\u00e1ch americkej literat\u00fary. Napriek za\u017eitej predstave, \u017ee bola […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":12996,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[141,5],"tags":[],"class_list":["post-12995","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2025","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12995","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12995"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12995\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13022,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12995\/revisions\/13022"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12996"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12995"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12995"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12995"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}