\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n VILA PRIMAVESI <\/strong><\/p>\n U\u017e samotn\u00e9 spevav\u00e9 priezvisko Primavesi nazna\u010duje, \u017ee korene rodiny, ktorej patr\u00ed, sa \u0165ahaj\u00fa viac na juh Eur\u00f3py, aj ke\u010f z\u00a0ich rodnej dedinky Cerano d’Intelvi v\u00a0Lombardsku na severe Talianska sa e\u0161te d\u00e1 dovidie\u0165 na alpsk\u00e9 \u0161t\u00edty. Oblas\u0165 okolo jazera Como, dnes sl\u00e1vneho s\u00eddla boh\u00e1\u010dov a\u00a0hollywoodskych celebr\u00edt typu Georgea Clooneyho, sa u\u017e v 15. storo\u010d\u00ed presl\u00e1vila ako eur\u00f3pske centrum hodv\u00e1bnictva. Aj rodina Primavesi sa po nieko\u013eko gener\u00e1ci\u00ed venovala v\u00fdrobe hodv\u00e1bu a\u00a0\u013eanu a v\u00a0Cerane prev\u00e1dzkovala textiln\u00e9 pr\u00e1\u010dovne. Do Olomouca, ktor\u00fd v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch ovl\u00e1dali rak\u00faski Habsburgovci (pripome\u0148me, \u017ee pr\u00e1ve v\u00a0Olomouci sa v\u00a0roku 1848 iba osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd Franti\u0161ek Jozef I. stal rak\u00faskym cis\u00e1rom), pri\u0161li v\u00a0polovici 19. storo\u010dia – turbulentn\u00e9 \u010dasy, ktor\u00e9 vy\u00fastili do vojny za zjednotenie a nez\u00e1vislos\u0165 Talianska, ich prin\u00fatili opusti\u0165 svoj domov a\u00a0na strednej Morave h\u013eada\u0165 pokojn\u00e9 miesto na \u017eivot. V\u00a0Olomouci sa najprv zab\u00fdvali na Dolnom n\u00e1mest\u00ed, kde viedli bankov\u00fd dom a ich prest\u00ed\u017e r\u00e1stla z\u00a0roka na rok. S\u00a0vilou nes\u00facou meno \u00faspe\u0161n\u00e9ho rodu je v\u0161ak spojen\u00e1 a\u017e piata gener\u00e1cia rodu zast\u00fapen\u00e1 podnikate\u013eom a\u00a0bank\u00e1rom Ottom Primavesim, ve\u013ek\u00fdm milovn\u00edkom a\u00a0mecen\u00e1\u0161om umenia.\u00a0Ten s\u00a0nad\u0161en\u00edm sledoval kult\u00farne a umeleck\u00e9 dianie vo Viedni a poznal sa s\u00a0popredn\u00fdmi predstavite\u013emi viedenskej secesie, nov\u00e9ho umeleck\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, ktor\u00fd mal zodpoveda\u0165 duchu novej doby. Priatelil sa s\u00a0Gustavom Klimtom, Josefom Hoffmannom \u010di Kolomanom Moserom a\u00a0ke\u010f v\u00a0roku 1903 rak\u00faski umelci, architekti a\u00a0dizajn\u00e9ri zalo\u017eili Wiener Werkst\u00e4tte (Viedensk\u00e9 umeleck\u00e9 dielne), z\u00e1palisto podporoval ich filozofiu – vnies\u0165 umenie do ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota a\u00a0vytv\u00e1ra\u0165 kr\u00e1sne a\u00a0funk\u010dn\u00e9 predmety, v\u00a0ktor\u00fdch sa sp\u00e1ja modern\u00fd dizajn so star\u00fdmi remeseln\u00fdmi technikami. Od jednoduchej so\u013eni\u010dky na st\u00f4l \u010di \u0161\u00e1lky na \u010daj cez dekora\u010dn\u00e9 v\u00e1zy a\u017e po n\u00e1bytok, stoly so stoli\u010dkami, kresl\u00e1 i svietidl\u00e1. \u017diadna masov\u00e1 v\u00fdroba, len mal\u00e9 s\u00e9rie vyr\u00e1ban\u00e9 z\u00a0vysoko kvalitn\u00fdch materi\u00e1lov, remeselne aj umelecky prec\u00edzne vypracovan\u00e9, ktor\u00e9 mali pod\u010diarkova\u0165 eleganciu ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. \u010casom sa z\u00a0Otta Primavesiho stal hlavn\u00fd akcion\u00e1r Viedensk\u00fdch umeleck\u00fdch dieln\u00ed, do ktor\u00fdch \u010dinnosti boli zapojen\u00e9 desiatky rak\u00faskych umelcov a\u00a0umelk\u00fd\u0148.<\/p>\n <\/p>\n Najsmel\u0161ou amb\u00edciou Wiener Werkst\u00e4tte bolo vytvori\u0165 tzv. Gesamtkunstwerk, celistv\u00e9 umeleck\u00e9 dielo, v\u00a0pr\u00edpade obytn\u00fdch priestorov od architektonick\u00e9ho n\u00e1vrhu budovy a\u017e po kompletn\u00e9 zariadenie interi\u00e9ru. Ke\u010f sa Otto aj s\u00a0man\u017eelkou rozhodol pre stavbu svojej olomouckej vily, ideu Gesamtkunstwerku mali na zreteli v\u00a0prvom rade. Otto sa \u017eenil ako 26-ro\u010dn\u00fd mlad\u00edk, ke\u010f pod\u013eahol p\u00f4vabom Eugenie \u201eM\u00e4dy\u201c Butchekovej, here\u010dky viedensk\u00e9ho Burgtheatru. Bol jednozna\u010dne t\u00fdm, komu sa hovorilo \u201eskvel\u00e1 partia\u201c. Mlad\u00ed man\u017eelia okam\u017eite vhupli do spolo\u010denskej smot\u00e1nky t\u00fdch \u010dias. Viedli ru\u0161n\u00fd, n\u00e1kladn\u00fd \u017eivot, a\u00a0tak bolo \u017eiaduce, aby ich s\u00eddlo zodpovedalo re\u0161pektu a\u00a0v\u00e1\u017enosti, ktor\u00e9 po\u017e\u00edvali v\u00a0meste – najm\u00e4 po tom, \u010do Otta zvolili za poslanca Moravsk\u00e9ho zemsk\u00e9ho snemu vo Viedni. Vila Primavesi mala by\u0165 potvrden\u00edm ich spolo\u010densk\u00e9ho statusu, ale aj svedectvom l\u00e1sky k\u00a0umeniu. Jej projekt a stavbu Otto zveril do r\u00fak viedensk\u00fdch architektov Franza von Kraussa a\u00a0Josefa T\u00f6lka. T\u00ed medzi rokmi 1905 a\u017e 1906 na pozemku star\u00e9ho olomouck\u00e9ho \u0161pit\u00e1lu vybudovali v\u00fdpravn\u00fa mestsk\u00fa vilu v\u00a0secesnom \u0161t\u00fdle, av\u0161ak s\u00a0barokov\u00fdmi prvkami,\u00a0efektn\u00fdmi arkiermi a\u00a0terasovou z\u00e1hradou s\u00a0v\u00fdh\u013eadom na olomouck\u00e9 hradby.<\/p>\n <\/p>\n \u017divot ide v\u017edy vpred, nie vzad<\/strong><\/p>\n Spolo\u010densk\u00e9 srdce domu t\u013aklo v\u00a0reprezentat\u00edvnej obytnej hale s\u00a0ve\u013ek\u00fdmi vitr\u00e1\u017eov\u00fdm oknom s\u00a0vyobrazen\u00edm drevorytiny Olomouca z\u00a0roku 1706. Cel\u00e9 zariadenie interi\u00e9ru vr\u00e1tane exteri\u00e9rov\u00fdch skulpt\u00far a\u00a0font\u00e1n navrhol rak\u00fasky soch\u00e1r Anton Hanak. Pre tridsa\u0165ro\u010dn\u00e9ho Hanaka predstavovala pr\u00e1ca na vile Primavesi doslova dream job. Majitelia mu nechali absol\u00fatnu vo\u013enos\u0165 v\u00a0umeleckej tvorbe a\u00a0v\u00fdsledok st\u00e1l za to. Za motto domu umelec vybral cit\u00e1t, ktor\u00fd umiestnil nad krb vo vstupnej hale: \u201e\u017divot ide v\u017edy vpred, nikdy nie sp\u00e4\u0165\u201c, navrhol i efektn\u00fa mozaiku nad hlavn\u00fdm vchodom do vily, ktor\u00fa v\u00a0duchu Wiener Werkst\u00e4tte a\u00a0nimi proklamovanej my\u0161lienky n\u00e1vratu poctivej ru\u010dnej pr\u00e1ce skl\u00ed\u010dko po skl\u00ed\u010dku poskladali man\u017eelia Primavesi a\u00a0ich \u0161tyri deti. \u010eal\u0161ou mozaikou Hanak vyzdobil interi\u00e9rov\u00fa font\u00e1nku s\u00a0plastikou hlavy pani M\u00e4dy. Schodisko anglick\u00e9ho typu z dubov\u00e9ho dreva, ktor\u00e9 zabezpe\u010dovalo spojenie medzi pr\u00edzem\u00edm a\u00a0gal\u00e9riou tiahnucou sa pozd\u013a\u017e cel\u00e9ho prv\u00e9ho poschodia, vyrobili pod\u013ea jeho n\u00e1vrhu stol\u00e1ri z Viedensk\u00fdch umeleck\u00fdch dieln\u00ed. Hore architekti umiestnili dve detsk\u00e9 izby, jednu s\u00a0pr\u00edstupom na ve\u013ek\u00fa terasu nad zimnou z\u00e1hradou, izbu pre vychov\u00e1vate\u013eku, k\u00fape\u013e\u0148u a\u00a0sp\u00e1lne, nad ktor\u00fdmi sa nach\u00e1dzali izby pre host\u00ed a\u00a0v\u00a0podkrov\u00ed b\u00fdvalo slu\u017eobn\u00edctvo. Suter\u00e9n skr\u00fdval na t\u00fa dobu mimoriadne vyspel\u00e9 technick\u00e9 vymo\u017eenosti, vila mala vlastn\u00fd agreg\u00e1t na elektrinu, \u00fastredn\u00e9 k\u00farenie \u010di dokonca centr\u00e1lny ods\u00e1va\u010d prachu. V\u00a0suter\u00e9ne si dom\u00e1ci p\u00e1n zriadil aj v\u00ednnu pivnicu.<\/p>\n <\/p>\n \u010eal\u0161ou reprezenta\u010dnou miestnos\u0165ou v\u00a0dome bola jed\u00e1le\u0148. Anton Hanak v nej navrhol cel\u00e9 zariadenie od podlahy a\u017e po strop: dreven\u00e9 oblo\u017eenie stien, vykladan\u00fa podlahu, kazetov\u00fd strop, intarzovan\u00fd n\u00e1bytok \u0161mrncnut\u00fd kubizmom a pohral sa aj s\u00a0tak\u00fdmi detailmi ako ozdobn\u00e9 k\u013eu\u010dky na dver\u00e1ch, kryty na radi\u00e1tory z\u00a0tepanej mosadze, ba aj kvetin\u00e1\u010de na okn\u00e1ch opatril p\u00f4vabnou mozaikou. Maliar Gustav Klimt, najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed hos\u0165 vo vile, tu s\u00a0man\u017eelmi Primavesi osl\u00e1vil posledn\u00e9 dva Silvestre svojho \u017eivota. Pre rodinu nama\u013eoval sedemn\u00e1s\u0165 obrazov, vr\u00e1tane dvoch najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch: portr\u00e9t pani Eug\u00e9nie v\u00a0pestrofarebnom kimone, v\u00a0tom \u010dase vo Viedni ve\u013emi m\u00f3dnom oble\u010den\u00ed a\u00a0obraz, na ktorom Klimtovi sebavedome p\u00f3zuje dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e1 dc\u00e9ra Gertrude, po mame zvan\u00e1 M\u00e4da. \u017diaden z\u00a0origin\u00e1lov od Klimta v\u0161ak vo vile dnes neuvid\u00edte, obraz Eugenie vis\u00ed v\u00a0m\u00fazeu umenia v\u00a0japonskej Toyote a\u00a0mal\u00fa M\u00e4du k\u00fapilo do svojich zbierok newyorsk\u00e9 Metropolitn\u00e9 m\u00fazeum.<\/p>\n Rodina Primavesi si pohodlie a\u00a0luxus olomouckej vily u\u017e\u00edvala len nie\u010do vy\u0161e 12 rokov, potom sa pres\u0165ahovala do Viedne. Otto sa za\u010dal dost\u00e1va\u0165 do finan\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov. Jednak ako hlavn\u00fd akcion\u00e1r a\u00a0ist\u00fd \u010das aj riadite\u013e Wiener Werkst\u00e4tte musel st\u00e1le \u010deli\u0165 probl\u00e9mom so zadl\u017eenos\u0165ou tohto projektu, ktor\u00fd nebol nikdy rentabiln\u00fd (d\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee Viedensk\u00e9 umeleck\u00e9 dielne ho doslova zruinovali), jednak probl\u00e9my neobch\u00e1dzali ani rodinn\u00fa banku Primavesi. Otto sa postupne za\u010dal zbavova\u0165 majetku a svoj podiel z\u00a0WW previedol na man\u017eelku (1925). Ni\u010d v\u0161ak nepomohlo zastavi\u0165 \u00fapadok, napokon sa man\u017eelstvo ocitlo v\u00a0trosk\u00e1ch a\u00a0rodina ostala na mizine. V\u00a0roku 1926, ke\u010f banka Primavesi vyhl\u00e1sila bankrot, 60-ro\u010dn\u00fd Otto sp\u00e1chal samovra\u017edu…<\/p>\n <\/p>\n Zo sanat\u00f3ria \u0161t\u00e1tna poliklinika <\/strong><\/p>\n Nov\u00fdm vlastn\u00edkom skvostnej vily sa stal doktor Franti\u0161ek Koutn\u00fd, a\u00a0ten ju premenil na s\u00fakromn\u00e9 sanat\u00f3rium. Aby \u010do najlep\u0161ie sl\u00fa\u017eila svojmu \u00fa\u010delu, secesn\u00fa budovu podrobil dramatickej prestavbe, odstr\u00e1nil z\u00a0nej mnoh\u00e9 umeleck\u00e9 a\u00a0dizajn\u00e9rske diela, pribudoval p\u00f4rodn\u00edcku a\u00a0opera\u010dn\u00fa s\u00e1lu, izby pre pacientov, do manzardovej strechy zasadil trojizbov\u00fd apartm\u00e1n, v\u00a0ktorom b\u00fdvalo dev\u00e4\u0165 r\u00e1dov\u00fdch sestier a celkom hore im zriadil s\u00fakromn\u00fa kaplnku. Po smrti doktora Koutn\u00e9ho o 12 rokov nesk\u00f4r sanat\u00f3rium pre\u0161lo do r\u00fak jeho kolegu Roberta Posp\u00ed\u0161ila, ktor\u00fd mu \u0161\u00e9foval aj po\u010das 2. svetovej vojny. Vila mu prir\u00e1stla k\u00a0srdcu a\u00a0zo v\u0161etk\u00fdch s\u00edl sa sna\u017eil udr\u017ea\u0165 ju v\u00a0\u010do najlep\u0161om stave aj vo vojnov\u00fdch \u010dasoch. Len\u017ee m\u00e1rna bola jeho snaha – v\u00a0roku 1952 komunistick\u00fd re\u017eim s\u00fakromn\u00e9 sanat\u00f3rium zn\u00e1rodnil. Doktor Posp\u00ed\u0161il v\u00a0\u0148om p\u00f4sobil e\u0161te tri roky ako oby\u010dajn\u00fd zamestnanec a do d\u00f4chodku odi\u0161iel s\u00a0jedn\u00fdm kufr\u00edkom. Zo sanat\u00f3ria sa stala poliklinika O\u00daNZ, v\u00e4\u010d\u0161ina star\u0161\u00edch Olomou\u010danov si e\u0161te pam\u00e4t\u00e1, ako do vily Primavesi chodili k\u00a0doktorom alebo na rehabilit\u00e1cie – v\u00a0historickej secesnej jed\u00e1lni zamestnanci vytrhali dreven\u00e9 oblo\u017eenie stien, aby sa na ne dali zavesi\u0165 rebr\u00edky a\u00a0zriadili tu telocvi\u010d\u0148u. Na vykladan\u00fa dreven\u00fa podlahu nalepili linoleum a\u00a0ktoviekam odviezli zvy\u0161ok dobov\u00e9ho mobili\u00e1ru.<\/p>\n <\/p>\n \u0164a\u017ek\u00e9 nov\u00e9 za\u010diatky<\/strong><\/p>\n Ke\u010f v\u00a0roku 1991 z\u00fabo\u017een\u00fa budovu v re\u0161tit\u00facii z\u00edskala dc\u00e9ra a\u00a0n\u00e1sledne vnu\u010dka doktora Posp\u00ed\u0161ila, fyzioterapeutka Pavla Honz\u00edkov\u00e1, vile Primavesi sa mohlo zabl\u00fdska\u0165 na lep\u0161ie \u010dasy. V\u00a0divok\u00fdch 90. rokoch sa v\u0161ak diali divok\u00e9 veci, vilu si na desa\u0165 rokov s\u00a0pr\u00eds\u013eubom jej rekon\u0161trukcie prenajala spolo\u010dnos\u0165 Primavia, ktor\u00e1 ju chcela prebudova\u0165 na elitn\u00fd klub olomouck\u00fdch podnikate\u013eov, s\u00a0kancel\u00e1riami, spolo\u010densk\u00fdmi priestormi i\u00a0re\u0161taur\u00e1ciou. Ve\u013ek\u00e9 pl\u00e1ny v\u0161ak r\u00fdchlo skrachovali, Primavia prestala s majite\u013ekou komunikova\u0165 a\u00a0vilu nechala napospas osudu, otvoren\u00fa a\u00a0nezabezpe\u010den\u00fa, a tak ju aj dvakr\u00e1t vykradli. Po tejto sk\u00fasenosti sa majite\u013eka rozhodla spo\u013eahn\u00fa\u0165 len sama na seba a\u00a0 vlastn\u00e9 zdroje, pri\u010dom na za\u010diatku dostala od \u0161t\u00e1tu jednorazov\u00fa dot\u00e1ciu na opravu strechy. Rekon\u0161trukcia vily, ktor\u00fa tak ve\u013emi miloval jej dedo, trvala vy\u0161e osem rokov a\u00a0z p\u00e1trania po stratenom n\u00e1bytku a \u010fal\u0161\u00edch umeleck\u00fdch dielach by sa dala nap\u00edsa\u0165 spletit\u00e1 detekt\u00edvna s\u00e9ria, av\u0161ak nie v\u017edy s\u00a0jasn\u00fdm rozuzlen\u00edm. Napr\u00edklad mohutn\u00fd rozkladac\u00ed jed\u00e1lensky st\u00f4l so 14 stoli\u010dkami majite\u013eka na\u0161la rozp\u00edlen\u00fd na tri \u010dasti v\u00a0depozit\u00e1ri M\u00fazea umenia mesta Olomouc a\u00a0a\u017e po \u0161es\u0165 rokov trvaj\u00facom s\u00fade sa jej ho podarilo z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165. Ve\u013ek\u00fd pr\u00edborn\u00edk objavila v\u00a0koniarni na z\u00e1mku Chudob\u00edn a\u00a0dve vitr\u00ednky na porcel\u00e1n v\u00a0depozit\u00e1ri Vlastivedn\u00e9ho m\u00fazea Olomouc. Dreven\u00e1 socha no\u010dn\u00e9ho str\u00e1\u017ecu od Antona Hanaka z v\u00fdklenku na severnej strane vily zmizla kr\u00e1tko po tom, \u010do bola vila zn\u00e1rodnen\u00e1 a\u00a0takmer na polstoro\u010die akoby po nej z\u013eahla zem. Pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi bola n\u00e1jden\u00e1 v\u00a0depozit\u00e1ri M\u00fazea umenia Olomouc a\u00a0majite\u013eke sa ju dodnes nepodarilo z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165. Mnoh\u00e9 zo straten\u00fdch\u00a0 origin\u00e1lov mobili\u00e1ru nahradili repliky, vyroben\u00e9 v\u0161ak citlivou rukou a\u00a0s\u00a0\u00factou k\u00a0hist\u00f3rii, za v\u0161etky spome\u0148me luster v\u00a0jed\u00e1lni, ktor\u00fd vytvorila \u010desk\u00e1 dizajn\u00e9rka Jarmila Z\u00e1hradn\u00edkov\u00e1, in\u0161piruj\u00fac sa\u00a0pri jeho tvorbe mosadzn\u00fdm krytom na radi\u00e1tor.<\/p>\n Dnes s\u00fa historick\u00e9 priestory vynovenej Vily Primavesa pr\u00edstupn\u00e9 verejnosti po\u010das komentovan\u00fdch prehliadok, priestory v\u00a0pr\u00edzemn\u00ed sa daj\u00fa prenaja\u0165 na komornej\u0161ie laden\u00e9 koncerty, v\u00fdstavy, reprezenta\u010dn\u00e9 akcie \u010di svadby. V\u00a0pr\u00edzem\u00ed pon\u00faka svoje dobroty kaviare\u0148 Kafec, na poschod\u00ed v\u00a0\u0161t\u00fdlov\u00fdch secesn\u00fdch priestoroch s\u00eddlia firmy, \u010dlenit\u00e1 manzardov\u00e1 strecha ukr\u00fdva gars\u00f3nky pre kreat\u00edvne b\u00fdvanie a\u00a0pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov mesta s\u00fa k\u00a0dispoz\u00edcii aj dva z\u00e1\u017eitkov\u00e9 apartm\u00e1ny v\u00a0secesnom \u0161t\u00fdle.<\/p>\n <\/p>\n Letn\u00e9 s\u00eddlo Primavesi<\/strong><\/p>\n Kouty nad Desnou (nem. Winkelsdorf) patria k vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm turistick\u00fdm are\u00e1lom. V\u00a0tamoj\u0161om horskom prostred\u00ed si rodina Primavesi dala postavi\u0165 letn\u00e9 s\u00eddlo, pri\u010dom architektonick\u00fd n\u00e1vrh poch\u00e1dzal z ateli\u00e9ru Josefa Hoffmanna, \u010deln\u00e9ho predstavite\u013ea viedenskej secesie a\u00a0jedn\u00e9ho zo zakladate\u013eov Wiener Werkst\u00e4tte. Hoffman naprojektoval cel\u00fd rekrea\u010dn\u00fd dom i jeho interi\u00e9r vr\u00e1tane poste\u013enej bielizne, z\u00e1vesov a\u00a0kobercov \u010di \u0161peci\u00e1lneho pohodln\u00e9ho dom\u00e1ceho oble\u010denia pre man\u017eelov z potla\u010den\u00e9ho hodv\u00e1bu. Av\u0161ak ani z\u00a0tejto budovy sa rodina dlho nete\u0161ila a\u00a0v\u00a0roku 1922 ju celkom zni\u010dil ve\u013ek\u00fd po\u017eiar. Dnes sa na jej mieste nach\u00e1dza horsk\u00fd hotel Vila Primavesi, ten v\u0161ak s\u00a0p\u00f4vodnou budovou nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9.<\/p>\n <\/p>\n Viete si predstavi\u0165, \u017ee v\u00a0tejto hypermodernej budove v\u00a0centre Olomouca s\u00eddlila za\u010diatkom 20. storo\u010dia tov\u00e1re\u0148 na v\u00fdrobu telef\u00f3nnych pr\u00edstrojov a\u00a0telegrafov miestneho podnikate\u013ea Roberta Liphna? Mo\u017eno aj \u00e1no, ve\u010f okrem upomienky v\u00a0n\u00e1zve, industri\u00e1lny look budovy je zrejm\u00fd na prv\u00fd poh\u013ead tak v\u00a0exteri\u00e9ri, ako aj v\u00a0interi\u00e9ri budovy, predov\u0161etk\u00fdm v\u0161ak v\u00a0coworkingov\u00fdch priestoroch na prvom poschod\u00ed. Tak\u017ee Telegraf – kedysi tov\u00e1re\u0148 s\u00a0nev\u00e1bnou v\u00fdrobou, dnes multifunk\u010dn\u00e1 budova sp\u00e1jaj\u00faca architekt\u00faru, umenie, pr\u00e1cu i\u00a0odpo\u010dinok. In\u0161pirat\u00edvny kult\u00farny priestor vo v\u0161etk\u00fdch podob\u00e1ch, oh\u00fdbaj\u00faci slovo kult\u00fara: kult\u00fara pr\u00e1ce, odpo\u010dinku, tr\u00e1venia vo\u013en\u00e9ho \u010dasu, stret\u00e1vania sa s\u00a0priate\u013emi, kult\u00fara gastron\u00f3mie.<\/p>\n <\/p>\n Coworking aj chillout<\/strong><\/p>\n Rekon\u0161trukcie budovy, ktor\u00e1 do roku 2015 ch\u00e1trala v\u00a0centre Olomouca (za socializmu jej riadne dalo zabra\u0165 aj stredn\u00e9 odborn\u00e9 u\u010dili\u0161te, ktor\u00e9 tu s\u00eddlilo), sa ujalo dom\u00e1ce progres\u00edvne \u0161t\u00fadio Je\u010dmen. Jeho architekti zachovali p\u00f4vodn\u00fd princ\u00edp et\u00e1\u017eovej tov\u00e1renskej v\u00fdroby a\u00a0vsadili na funk\u010dn\u00fa aj dizajnov\u00fa inakos\u0165 ka\u017ed\u00e9ho poschodia. Pr\u00edzemie zabrala gal\u00e9ria modern\u00e9ho umenia, ktor\u00e1 presklen\u00fdmi stenami akoby vych\u00e1dzala z\u00a0budovy von medzi \u013eud\u00ed a\u00a0z\u00e1rove\u0148 ich poz\u00fdvala k\u00a0sebe dovn\u00fatra. Minul\u00fd rok v\u00a0nej vystavoval aj slovensk\u00fd maliar Andrej D\u00fabravsk\u00fd \u010di kerami\u010dka Zuzana Svat\u00edk. Z\u00e1mer investora pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa \u010do najbli\u017e\u0161ie k \u013eu\u010fom potvrdzuje aj graffiti stena na fas\u00e1de pr\u00edzemia. Prv\u00e9 poschodie zaber\u00e1 coworkingov\u00e9 centrum, na druhom to rozvoniava k\u00e1vou a\u00a0z\u00e1kuskami, nach\u00e1dza sa tam aj multifunk\u010dn\u00e1 s\u00e1la, naj\u010dastej\u0161ie vyu\u017e\u00edvan\u00e1 ako kino a\u00a0byt s\u00a0ateli\u00e9rom pre hos\u0165uj\u00faceho umelca. Celkom hore architekti umiestnili modern\u00fa pr\u00edstavbu z\u00a0polyuret\u00e1nov\u00fdch panelov, ktor\u00fa premenili na divotvorn\u00fd apartm\u00e1n, tzv. Telegraph loft alebo Byt milovn\u00edka umenia. Do neho majite\u013e, s\u00e1m zberate\u013e modern\u00e9ho a s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia, nechal umiestni\u0165 \u010das\u0165 svojej zbierky obrazov a\u00a0skulpt\u00far.<\/p>\n Najm\u00e4 v\u00a0coworkingu architekti nechali naplno vyznie\u0165 atmosf\u00e9ru p\u00f4vodn\u00e9ho industri\u00e1lneho ur\u010denia budovy – farebne i\u00a0v\u00fdberom materi\u00e1lu. V priestore sa preva\u017euje typick\u00e1 fabrikantsk\u00e1 zelen\u00e1, akou b\u00fdvalo natret\u00e9 tov\u00e1rensk\u00e9 n\u00e1radie, s\u00fastruhy a\u00a0fr\u00e9zy, nasleduje modr\u00e1 ako na \u017eeriave a\u00a0oran\u017eov\u00e1 odvoden\u00e1 z rukov\u00e4ti kladiva. Dokonca aj rebrov\u00fd \u017eelezobet\u00f3nov\u00fd strop nesie stopy akoby po olejov\u00fdch \u0161kvrn\u00e1ch. Ve\u013ek\u00fd priestor pojme 21 s\u00f3lo pracovn\u00fdch stolov, ktor\u00e9 tvarovo pripom\u00ednaj\u00fa pracovn\u00e9 ponky v\u00a0diel\u0148ach, knihovni\u010dky n\u00e1padne pripom\u00ednaj\u00fa skrinky v\u00a0b\u00fdval\u00fdch robotn\u00edckych \u0161atniach. Pre mal\u00e9 kolekt\u00edvy je k\u00a0dispoz\u00edcii 5 uzavret\u00fdch kancel\u00e1ri\u00ed, tzv. akv\u00e1ri\u00ed, v\u00a0chillout z\u00f3ne uprostred miestnosti sa d\u00e1 natiahnu\u0165, le\u0148o\u0161i\u0165, pole\u017ea\u0165 a\u00a0sn\u00e1\u010f aj schrupn\u00fa\u0165. Nech\u00fdba zasadacia miestnos\u0165, priv\u00e1tne telef\u00f3nne b\u00fadky a\u00a0rokovacie boxy. Nevidite\u013en\u00e9mu vn\u00fatorn\u00e9mu schodisku ved\u00facemu do kaviarne o\u00a0poschodie vy\u0161\u0161ie sa pre jeho valcov\u00fd tvar famili\u00e1rne hovor\u00ed \u201ebandaska\u201c. P\u00f4vodne v\u00a0\u0148om bol umiestnen\u00fd v\u00fd\u0165ah, ktor\u00fdm sa na prest\u00e1vky v\u00a0\u0161icht\u00e1ch vozilo jedlo robotn\u00edkom.<\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/02\/s320_b-scaled.jpg\")
<\/a>Star\u0161\u00ed \u010ditatelia si s\u00a0moravsk\u00fdm mestom Olomouc sp\u00e1jaj\u00fa popul\u00e1rnu v\u00fdstavu kvetov Fl\u00f3ra a\u00a0plat\u00ed to dodnes, lebo Fl\u00f3ra Olomouc sa v\u00a0mestsk\u00fdch parkoch pravidelne a s\u00a0r\u00f4znym tematick\u00fdm zameran\u00edm kon\u00e1 trikr\u00e1t do roka. Olomouc ako d\u00e1vne centrum celej Moravy a\u00a0s\u00eddlo arcibiskupa je opraden\u00fd bohatou a pozoruhodnou hist\u00f3riou, ktor\u00fa sa oplat\u00ed spozn\u00e1va\u0165. Jeho historick\u00e1 \u010das\u0165, dnes chr\u00e1nen\u00e1 ako\u00a0mestsk\u00e1 pamiatkov\u00e1 rezerv\u00e1cia, je po tej pra\u017eskej druhou najv\u00fdznamnej\u0161ou v\u00a0\u010cesku. \u010ci u\u017e sa do Olomouca vyberiete za historick\u00fdmi pamiatkami, pal\u00e1cmi, chr\u00e1mami a\u00a0kostolmi, alebo si to na jar namierite do rozkvitnut\u00fdch olomouck\u00fdch parkov, botanickej z\u00e1hrady s\u00a0roz\u00e1riom a\u00a0ka\u017edoro\u010dn\u00fdm festivalom Vyznanie ru\u017eiam, alebo cez mesto prepl\u00e1vate po rieke Morave na lodi\u010dke, popr\u00edpade v\u00e1s zl\u00e1kaj\u00fa chute \u017eivej olomouckej gastro sc\u00e9ny (o ktorej by sa dal nap\u00edsa\u0165 samostatn\u00fd \u010dl\u00e1nok), renesan\u010dn\u00fa vilu Primavesa a\u00a0n\u00e1v\u0161tevu Telegrafu (ambici\u00f3znej \u201eplatformy pre umenie, pr\u00e1cu a\u00a0kreativitu\u201c) nem\u00f4\u017eete vynecha\u0165.<\/p>\n<\/a>Ikona secesnej architekt\u00fary<\/strong><\/p>\n<\/a>Vz\u00e1cny hos\u0165 vo vile \u00a0<\/strong><\/p>\n<\/a>TELEGRAPH<\/strong><\/p>\n