Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n
foto Hotel Erlenhof<\/p>\n
<\/p>\n
Dvojmestie Kotschach-Mauthen medzi Korut\u00e1nskymi a\u00a0Gailtalsk\u00fdmi Alpami, iba p\u00e1r kilometrov od hran\u00edc s\u00a0Talianskom, pon\u00faka v\u00fdborn\u00fd v\u00fdchodiskov\u00fd bod pre celodenn\u00e9 t\u00fary po okol\u00ed, vr\u00e1tane n\u00e1v\u0161tevy malebn\u00fdch talianskych meste\u010diek, prosciutterie<\/em>San Daniele ba i v\u00fdletov k\u00a0moru! K\u00fdm v\u0161ak dosiahnete Adriatik, poz\u00fdvame v\u00e1s lodi\u010dkou na vyhliadkov\u00fa plavbu po jazere.<\/em><\/strong><\/p>\n <\/p>\n Korut\u00e1nsko je najju\u017enej\u0161ie polo\u017een\u00e1 spolkov\u00e1 republika Rak\u00faska a\u00a0ke\u010f\u017ee sused\u00ed s Talianskom a\u00a0Slovinskom, je u\u017e mierne \u201e\u0161mrncnut\u00e1\u201c lahodn\u00fdm stredomorsk\u00fdm podneb\u00edm.<\/p>\n <\/p>\n Poviete si, jazero ako jazero<\/strong><\/p>\n … a\u00a0predsa – Weissensee na \u00fap\u00e4t\u00ed gailtalsk\u00fdch h\u00f4r je najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 jazero v\u00a0Alp\u00e1ch. M\u00e1 \u013eadovcov\u00fd p\u00f4vod a\u00a0pokojne m\u00f4\u017eete pred jeho n\u00e1zov zaradi\u0165 predponu \u201eeko\u201c. Jeho voda je tak\u00e1 priezra\u010dne \u010dist\u00e1, \u017ee by sa z\u00a0neho dalo bez ob\u00e1v napi\u0165. Ale si aj zaryb\u00e1r\u010di\u0165: mno\u017estvo r\u00fdb – kapry, zub\u00e1\u010de, pstruhy, \u0161\u0165uky, liene – s\u00fa spo\u013eahliv\u00fdm indik\u00e1torom \u010distej vody v\u00a0jazere. Voda m\u00e1 v\u00a0lete pr\u00edjemn\u00fdch 24 stup\u0148ov a ka\u017ed\u00fd hotel pri jazere m\u00e1 vlastn\u00fa pl\u00e1\u017ei\u010dku s\u00a0pohodln\u00fdm vstupom do vody. Pobre\u017eie meria 23 km a ak sa chcete dosta\u0165 z\u00a0v\u00fdchodnej na z\u00e1padn\u00fa stranu, d\u00e1 sa to lo\u010fkou, bicyklom \u010di pe\u0161o. Autom okolo jazera sa v\u0161ak nepreveziete – pre aut\u00e1 zjazdn\u00e9 cesty tvoria len tretinu obvodu jazera. Takmer by sa dalo poveda\u0165, \u017ee na Weissensee je pre v\u0161etky motory vstup zak\u00e1zan\u00fd. A plat\u00ed to aj pre motorov\u00e9 \u010dlny!<\/p>\n Okrem faktu, \u017ee Weissensee je najvy\u0161\u0161ie polo\u017een\u00e9 alpsk\u00e9 jazero, m\u00f4\u017ee sa pop\u00fd\u0161i\u0165 prinajmen\u0161om dvomi \u010fal\u0161\u00edmi \u201enaj\u201c: V\u00a0roku 1974 tu ryb\u00e1ri chytili najv\u00e4\u010d\u0161ieho pstruha v\u00a0Eur\u00f3pe (v\u00e1\u017eil 22 kg!) a\u00a0ka\u017ed\u00fa zimu zam\u0155zaj\u00face jazero vytvor\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161iu \u013eadov\u00fa plochu v\u00a0Eur\u00f3pe – s\u00a0rozlohou 6,4 km\u00b2. Jej pevnos\u0165 si vysk\u00fa\u0161al aj Timothy Dalton alias James Bond v\u00a0sn\u00edmke Dych \u017eivota (1987) – v\u00a0tejto bondovke agent 007 unik\u00e1 nepriate\u013eovi z\u00a0Bratislavy cez Rak\u00fasko, kde so svoj\u00edm automobilom Aston Martin prist\u00e1va na zamrznutej \u013eadovej ploche alpsk\u00e9ho jazera… V\u00a0zime sa na Weissensee konaj\u00fa preteky, marat\u00f3n na kor\u010duliach, \u013eadov\u00fd golf, curling a\u00a0\u013eadov\u00fd hokej.<\/p>\n <\/p>\n Poviete si, dedinka ako dedinka<\/strong><\/p>\n … a predsa – ktor\u00e1 dedina s\u00a0nie\u010do iba 250 obyvate\u013emi sa m\u00f4\u017ee pochv\u00e1li\u0165 piatimi vodn\u00fdmi mlynmi? Miestni gazdovia ich na potoku Trattenbach zrekon\u0161truovali a\u00a0dnes v\u00a0nich mel\u00fa m\u00faku ako za star\u00fdch \u010dias. Ka\u017ed\u00fd mlyn m\u00e1 meno odvoden\u00e9 od priezviska sedliaka, ktor\u00fd ho vlastn\u00ed. Tak\u017ee po\u010d\u00edtajme: Hanseler-, Vorbeter-, Groa\u00dfn-, Richter-Freiberger- a Mattlam\u00fchle. Ka\u017ed\u00e9ho m\u00f4\u017eete nav\u0161t\u00edvi\u0165, ur\u010dite v\u00e1s aspo\u0148 jeden pozve dnu a\u00a0uk\u00e1\u017ee, ako sa za d\u00e1vnych \u010dias mlela m\u00faka a\u00a0piekol poctiv\u00fd sedliacky chlieb.<\/p>\n Do horskej obce Maria Luggau v\u00a0\u00fadol\u00ed Lesach, lebo o\u00a0tomto k\u00fate Korut\u00e1nska je re\u010d, prich\u00e1dzaj\u00fa i p\u00fatnici, aby sa v\u00a0miestnom kostole poklonili Panenke M\u00e1rii. V\u00a0pri\u013eahlom kl\u00e1\u0161tore toti\u017e od roku 1591 s\u00eddlil r\u00e1d Servitov (R\u00e1d slu\u017eobn\u00edkov M\u00e1riin\u00fdch), ktor\u00ed v modlitb\u00e1ch a\u00a0k\u00e1zaniach rozj\u00edmali o\u00a0utrpen\u00ed Panny Marie Sedembolestnej a takto sa cibrili v\u00a0kres\u0165anskej viere a jej cnostiach.<\/p>\n <\/p>\n Poviete si, \u0161unka ako \u0161unka<\/strong><\/p>\n … a\u00a0predsa – gurm\u00e1ni vedia, \u017ee prosciutto di San Daniele poch\u00e1dza z\u00a0mesta rovnak\u00e9ho mena v\u00a0talianskom regi\u00f3ne Ben\u00e1tsko-Friuli. Oproti zn\u00e1mej\u0161ej parmskej \u0161unke je t\u00e1to tmav\u0161ia, jemnej\u0161ia a\u00a0slad\u0161ia, lebo sa do nej prid\u00e1va m\u00e1lo soli. Vo vysokej nadmorskej v\u00fd\u0161ke meste\u010dka San Daniele sa \u010derstv\u00fd vzduch z\u00a0h\u00f4r stret\u00e1va s\u00a0pr\u00edmorsk\u00fdm jadransk\u00fdm v\u00e1nkom a\u00a0toto vzdu\u0161n\u00e9 pr\u00fadenie \u0161unku doslova mas\u00edruje a v\u00fdznamne ovplyv\u0148uje jej jedine\u010dn\u00fa chu\u0165 i\u00a0text\u00faru. Gailtalsk\u00fd \u201e\u0161pek\u201c sa prid\u00e1va aj do miestnej poch\u00fa\u0165ky \u201efrigga\u201c, obzvl\u00e1\u0161\u0165 s\u00fdteho jedla, kedysi tradi\u010dn\u00e9ho pokrmu miestnych drevoruba\u010dov a\u00a0horsk\u00fdch robotn\u00edkov. Frigga pripom\u00edna na\u0161u zemiakov\u00fa placku a pripravuje sa z cibule, slaniny, zemiakov a syra. Pod\u00e1va sa s polentou, upe\u010denou kukuri\u010dnou ka\u0161ou.<\/p>\n <\/p>\n Poviete si more ako more<\/strong><\/p>\n … a\u00a0predsa \u2013 zasko\u010d\u00ed v\u00e1s, ako bl\u00edzko je tu more! Sta\u010d\u00ed prejs\u0165 rak\u00faske hranice, min\u00fa\u0165 nieko\u013eko rozko\u0161n\u00fdch talianskych meste\u010diek a\u00a0ani sa nenazd\u00e1te a\u00a0u\u017e sa v\u00a0dia\u013eke \u010drtaj\u00fa pieskov\u00e9 pl\u00e1\u017ee pr\u00edmorsk\u00e9ho letoviska Grado. S pevninou ho sp\u00e1ja hr\u00e1dza, ktor\u00e1 \u00fast\u00ed v\u00a0starobylom centre meste\u010dka s\u00a0\u00fazkymi uli\u010dkami a malebn\u00fdmi n\u00e1mestiami, odkia\u013e sa daj\u00fa neru\u0161ene pozorova\u0165 k\u0155dle plachetn\u00edc, kotviacich v\u00a0pr\u00edstave. Okolo Grada sa rozprestiera lag\u00fana, vy\u0161e osemhekt\u00e1rov\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 rezerv\u00e1cia, v\u00a0ktorej hniezdi mno\u017estvo vz\u00e1cnych vt\u00e1kov.<\/p>\n <\/p>\n Poviete si priesmyk ako\u00a0priesmyk<\/strong><\/p>\n … a\u00a0predsa – len m\u00e1lo sa ich podob\u00e1 priesmyku, ktor\u00fd Rak\u00fa\u0161ania ozna\u010duj\u00fa Pl\u00f6cken Pass a Taliani Passo di Monte Croce Carnico. Le\u017e\u00ed vysoko v Korut\u00e1nskych Alp\u00e1ch (v nadmorskej v\u00fd\u0161ke 1.360 m) a tvor\u00ed pr\u00edrodn\u00fa hranicu medzi rak\u00faskym Korut\u00e1nskom a talianskou provinciou Friuli-Venezia Giulia. Prejazd cez priesmyk s hlbo\u010dizn\u00fdmi roklinami sa stal vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm adrenal\u00ednov\u00fdm z\u00e1\u017eitkom najm\u00e4 pre motork\u00e1rov, ale aj milovn\u00edkov hist\u00f3rie, obzvl\u00e1\u0161\u0165 tej, ktor\u00e1 sa via\u017ee k 1. svetovej vojne. V priesmyku, v jednej z hlavn\u00fdch frontov\u00fdch l\u00ednii, sa v krut\u00fdch bojoch stret\u00e1vali arm\u00e1dy Rak\u00fasko-Uhorska a Talianska. Dnes na miestach krvav\u00fdch bitiek n\u00e1jdeme m\u00fazeum pod hol\u00fdm nebom so zachoval\u00fdmi bunkrami, barakmi, postrie\u017ekami \u010di podzemn\u00fdmi tunelmi. Daj\u00fa sa prezrie\u0165 v r\u00e1mci napl\u00e1novanej hodinovej t\u00fary, ale pokojne tu mo\u017eno pre\u017ei\u0165 aj cel\u00fd de\u0148 a zozn\u00e1mi\u0165 sa s hist\u00f3riou a ka\u017edodennou realitou, ak\u00fa za\u017e\u00edvali vojaci v 1. svetovej vojne.<\/p>\n <\/p>\n
\nKorut\u00e1nci Talianom konkuruj\u00fa aj inou region\u00e1lnou gastronomickou lah\u00f4dkou – slaninou, pomenovanou pod\u013ea \u00fadolia, z\u00a0ktor\u00e9ho poch\u00e1dza. Gailtaler Speck m\u00e1 charakteristick\u00fa \u010derven\u00fa farbu m\u00e4sa a\u00a0snehobielu slaninku, ktor\u00e1 sa vinie okolo neho ako perinka a jeho v\u00fdroba podlieha pr\u00edsnym pravidl\u00e1m: \u0161peci\u00e1lny druh prasiatok mus\u00ed poch\u00e1dza\u0165 v\u00fdlu\u010dne z\u00a0tohto regi\u00f3nu, rovnako ako krmivo, z\u00a0ktor\u00e9ho v\u00fddatne priberaj\u00fa (ich ide\u00e1lna v\u00e1ha sa pohybuje okolo 150 – 160 kg). Z\u00e1kladom tradi\u010dnej met\u00f3dy v\u00fdroby gailtalskej slaniny je macerovanie tu\u010dn\u00fdch \u010dast\u00ed m\u00e4sa v\u00a0zmesi soli, korenia a\u00a0r\u00f4znych byliniek. Ka\u017ed\u00fd farm\u00e1r m\u00e1 vlastn\u00fd recept, ktor\u00fd sa ded\u00ed z\u00a0gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu. Po\u010das \u00fadenia sa ku\u00a0\u0161peci\u00e1lnemu bukov\u00e9mu drevu prid\u00e1vaj\u00fa vetvi\u010dky borievky, d\u00e1vaj\u00face m\u00e4su charakteristick\u00fa chu\u0165 a\u00a0v\u00f4\u0148u.<\/p>\n