\u00a0<\/strong><\/p>\n Kto to bol: <\/strong>Otec psychoanal\u00fdzy, jeden z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch myslite\u013eov 20. storo\u010dia. Bez jeho vedeckej te\u00f3rie, ktor\u00fa vybudoval od piky, by sme nepoznali pojmy ako podvedomie a\u00a0nevedomie, ego a\u00a0super ego \u010di Oidipov komplex.<\/p>\n Jeho \u0161tvornoh\u00fd spolo\u010dn\u00edk:<\/strong> Jofi (1928 – 1937), pes z\u00a0plemena \u010dau-\u010dau. V\u010faka svojmu lie\u010div\u00e9mu vplyvu na pacientov sl\u00fa\u017ei ako jeden z\u00a0prv\u00fdch pr\u00edkladov animoterapie, v\u00a0ktorej sa zviera st\u00e1va s\u00fa\u010das\u0165ou terapeutick\u00e9ho procesu.<\/p>\n Freudov v\u00fdrok: <\/strong>\u201ePsy miluj\u00fa svojich priate\u013eov a hryz\u00fa svojich nepriate\u013eov celkom na rozdiel od \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nie s\u00fa schopn\u00ed \u010distej l\u00e1sky a v\u017edy musia vo svojich vz\u0165ahoch mie\u0161a\u0165 l\u00e1sku a\u00a0nen\u00e1vis\u0165.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Kde sa vzal, tu sa vzal <\/strong><\/p>\n Mal\u00fd Sigi v\u00a0detstve nemal psa, nie v\u0161ak preto, \u017ee by bol mestsk\u00e9 die\u0165a vyrastaj\u00face v\u00a0ru\u0161nej Viedni. Jeho \u017eivotopisci sa domnievaj\u00fa, \u017ee v\u00a0\u017eidovsk\u00fdch rodin\u00e1ch sa na psov sotva h\u013eadelo ako na dom\u00e1cich mil\u00e1\u010dikov a\u00a0mohli za to v\u00a0dejin\u00e1ch \u010dast\u00e9 pogromy na \u017didov, ktor\u00fdch s\u00fa\u010das\u0165ou boli aj \u0161tvanice \u00fato\u010dn\u00fdch psov. Ma\u0165 s\u00a0nimi kontakt v\u00e4\u010d\u0161inou nedopadlo dobre, a\u00a0to sa im vrylo pod ko\u017eu. Tak\u017ee a\u017e do sedemdesiatky Freud netu\u0161il, \u010do je to prit\u00fali\u0165 sa k\u00a0tepl\u00e9mu zvieraciemu ko\u017e\u00fa\u0161ku. Potom si v\u0161ak jeho dc\u00e9ra Anna, ktor\u00e1 sa z\u00a0jeho \u0161iestich det\u00ed najviac podala na otca a\u00a0z\u00a0ktorej sa nesk\u00f4r stala v\u00fdznamn\u00e1 detsk\u00e1 psychologi\u010dka, zadov\u00e1\u017eila statn\u00e9ho nemeck\u00e9ho ov\u010diaka menom Wolf. Rada toti\u017e (aj to zdedila po otcovi) podnikala dlh\u00e9 prech\u00e1dzky do okolit\u00fdch viedensk\u00fdch lesov a\u00a0Wolfi mal by\u0165 jej spolo\u010dn\u00edk a\u00a0ochranca. K\u00fdm si v\u0161imla otcovu n\u00e1klonnos\u0165 k\u00a0nemej zvieracej papu\u013eke, Freud bol v\u00a0tom a\u017e po u\u0161i. S\u00a0Wolfim rodina za\u017eila mno\u017estvo vesel\u00fdch historiek, \u017eiadna v\u0161ak nepretromfla t\u00fa, ako si ich \u0161tvornoh\u00fd priate\u013e zobral domov tax\u00edk. \u010co sa stalo? Na jednej prech\u00e1dzke psa vydesili v\u00fdstrely z\u00a0pu\u0161ky (niekde nabl\u00edzku sa konala vojensk\u00e1 prehliadka) a\u00a0svojej pani\u010dke sa vytrhol z\u00a0v\u00f4dzky. Po nieko\u013ek\u00fdch hodin\u00e1ch \u00faporn\u00e9ho h\u013eadania sa bezradn\u00e1 Anna vr\u00e1tila domov. To si v\u0161ak u\u017e Wolfi hovel dnu, na zvy\u010dajnom mieste. Domov sa dostal ako ve\u013ek\u00fd p\u00e1n: na stanovi\u0161ti tax\u00edkov sko\u010dil do jedn\u00e9ho z\u00a0nich a\u00a0nijako sa nenechal vyp\u0161ika\u0165 von. Vysoko dv\u00edhal hlavu, aby si u\u017e riadne nap\u00e1len\u00fd \u0161of\u00e9r v\u0161imol n\u00e1pis na jeho obojku: Profesor Freud, Berggasse \u010d.19. \u0160of\u00e9r pochopil, doviezol pasa\u017eiera na pr\u00edslu\u0161n\u00fa adresu, dostal zaplaten\u00e9 a\u00a0bolo po dr\u00e1me.<\/p>\n V\u00a0roku 1928 profesor pod\u013eahol hlasu svojho srdca a\u00a0prijal do opatery \u0161teniatko \u010dau-\u010dau menom L\u00fcn-Yu. Ps\u00edk \u017eil s\u00a0Freudovcami vy\u0161e roka, a\u017e ho ne\u0161\u0165astne zrazil vlak. Bola to bolestn\u00e1 strata, ktor\u00e1 sl\u00e1vneho lek\u00e1ra uvrhla do hlbok\u00e9ho z\u00e1rmutku. Po siedmich vdovsk\u00fdch mesiacoch u\u017e jeho srdce okupovala \u010fal\u0161ia \u010dau-\u010dau Jofi, \u010do je hebrejsk\u00e9 meno pre kr\u00e1su.<\/p>\n <\/p>\n Milovan\u00e1 Jofi <\/strong><\/p>\n Freud mal u\u017e cez sedemdesiat, ke\u010f sa Jofi ocitla v\u00a0centre jeho \u017eivota a\u00a0takmer na desa\u0165ro\u010die sa stala jeho nerozlu\u010dnou spolo\u010dn\u00ed\u010dkou. V\u00a0jeseni \u017eivota Freudovi dobre padlo prec\u00edti\u0165 toto hlbok\u00e9 l\u00e1skav\u00e9 puto medzi \u010dlovekom a\u00a0zviera\u0165om, najm\u00e4 ke\u010f mnoh\u00fdch svojich priate\u013eov u\u017e odprevadil na ve\u010dnos\u0165 a\u00a0on s\u00e1m musel \u010deli\u0165 \u0165a\u017ekej chorobe, s\u00a0ktorou bojoval trin\u00e1s\u0165 rokov. Rakovina \u010de\u013euste mu sp\u00f4sobovala mnoh\u00e9 probl\u00e9my, ve\u013ea bolesti a ve\u013emi \u0165a\u017eko jedol. Jofi pod jed\u00e1lensk\u00fdm stolom v\u0161ak bola z\u00e1rukou, \u017ee na tanieri po \u0148om nezostala ani omrvinka. Zbyto\u010dne sa pani Freudov\u00e1 papr\u010dila, jej man\u017eel si nedal poveda\u0165 a\u00a0su\u010dkine krivky sa ute\u0161ene gu\u013eatili. Ke\u010f Freud musel ob\u010das odcestova\u0165 z Viedne, zviera putovalo do chovate\u013eskej stanice. Nasledovali znepokojen\u00e9 telefon\u00e1ty domov, v\u00a0ktor\u00fdch sa star\u00fd p\u00e1n uis\u0165oval: \u201eAko sa m\u00e1 Jofi? Nav\u0161tevuje ju niekto? Ve\u013emi mi ch\u00fdba.\u201c Doma \u201esestri\u010dka\u201c Jofi asistovala doktorovi Freudovi po\u010das psychoanalytick\u00fdch seden\u00ed (ordin\u00e1ciu mal vo svojom dome).\u00a0Blahodarn\u00fd vplyv ps\u00edka na pacientov bol vidite\u013en\u00fd od prvej chv\u00edle – zv\u00e4\u010d\u0161a sa ove\u013ea viac uvo\u013enili, nap\u00e4tie a nervozita ust\u00fapili, zavl\u00e1dla pr\u00edjemn\u00e1 atmosf\u00e9ra v bezpe\u010dnom a\u00a0podpornom prostred\u00ed. Jofi zaujala svoju poz\u00edciu na koberci a\u00a0ticho po\u010d\u00favala, zdr\u017eiac sa ak\u00fdchko\u013evek koment\u00e1rov. Pevnou labkou ko\u010d\u00edrovala aj \u0161\u00e9fov itiner\u00e1r. Presne po 50 min\u00fatach z\u00edvla, zdvihla sa z koberca a\u00a0zamierila ku\u00a0dver\u00e1m – vyprevadi\u0165 pacienta, preto\u017ee \u010das sedenia pr\u00e1ve vypr\u0161al. Na\u0161lo sa v\u0161ak aj zop\u00e1r pacientov, ktor\u00fdm pr\u00edtomnos\u0165 Jofi a\u017e tak nevyhovovala. Maliarka Hilda Doolittle v knihe Pocta Freudovi napr\u00edklad zaznamenala: \u201eNa konci sedenia som bola trochu nahnevan\u00e1, lebo Jofi za\u010dala labzova\u0165 po miestnosti, a\u00a0to profesora zaujalo viac ako moje rozpr\u00e1vanie.\u201c<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Kto to bol: <\/strong>Pod\u013ea \u013eudov\u00e9ho hlasovania telev\u00edzie BBC najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed Brit v\u0161etk\u00fdch \u010dias. Dvojn\u00e1sobn\u00fd britsk\u00fd premi\u00e9r, politik, historik, jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tnikov 20. storo\u010dia.<\/p>\n Jeho \u0161tvornoh\u00fd spolo\u010dn\u00edk: <\/strong>Koc\u00far Horatio Nelson (1940 – 1944), Jeho excelencia, Hlavn\u00fd my\u0161ilov v\u00a0\u00farade predsedu vl\u00e1dy na Downing Street \u010d.10.<\/p>\n Churchillov v\u00fdrok: <\/strong>\u201eMysl\u00edm, \u017ee pre \u010dloveka, k\u00fdm jeho \u017eivot trv\u00e1, je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby \u017eil v\u00a0spolo\u010dnosti zvierat, kvet\u00edn a\u00a0rastl\u00edn.\u201c<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Kde sa vzal, tu sa vzal <\/strong><\/p>\n U\u017e ako chlapec mal Winston doma mal\u00fd zverinec a\u00a0ke\u010f z\u00a0intern\u00e1tu p\u00edsaval listy matke, v\u00a0ich z\u00e1vere v\u017edy nech\u00e1val pozdravova\u0165 cel\u00fd zvierac\u00ed man\u010daft, jedn\u00e9ho kamo\u0161a po druhom a\u00a0ka\u017ed\u00e9ho pekne po mene. Nesk\u00f4r najm\u00e4 vo svojom vidieckom dome v\u00a0Chartwelli v\u00a0gr\u00f3fstve Kent sa odd\u00e1val l\u00e1ske k\u00a0zvierat\u00e1m, ktor\u00fdch sa tam rokmi premleli cel\u00e9 z\u00e1stupy: r\u00f4zna hydina, ka\u010dice, biele prasiatka, Churchill to sk\u00fa\u0161al aj s\u00a0ak\u00fdmsi vz\u00e1cnym plemenom kr\u00e1v, na jazierku plnom r\u00fdb choval \u010dierne labute (dar\u010dek od vl\u00e1dy Z\u00e1padnej Austr\u00e1lie), pustil sa do budovania domu mot\u00fd\u013eov,\u00a0dokonca sa zauj\u00edmal o\u00a0chov klokanov. V\u00a0Lond\u00fdne mu robil spolo\u010dnos\u0165 R\u00fafus, jeho milovan\u00fd ry\u0161avkast\u00fd pudel, av\u0161ak \u010do sa t\u00fdka dilemy – ma\u010dky, alebo psy, v\u00a0tom mal v\u017edy jasno: pol na pol. Tento dokonal\u00fd balans asi najlep\u0161ie vystihuje obraz premi\u00e9ra, ktor\u00fd zvykol \u00faradova\u0165 r\u00e1no e\u0161te z\u00a0postele: podopieran\u00fd h\u0155bou vank\u00fa\u0161ov sir Winston \u010d\u00edta \u0161t\u00e1tne depe\u0161e, na hlave mu sed\u00ed kan\u00e1rik, koc\u00far sa mu vyva\u013euje pri noh\u00e1ch, pri\u010dom R\u00fafus sp\u00ed povy\u0161e s\u00a0papu\u013ekou zaborenou hlboko pod jedn\u00fdm z\u00a0vank\u00fa\u0161ov…<\/p>\n Churchill mal viacero ma\u010diek: Tabby, Mickey, Tango, Jock, Smoky, Margate, Marmalade… V\u00fdsadn\u00e9 postavenie v\u00a0jeho srdci v\u0161ak nav\u017edy zaujal koc\u00far Horatio Nelson.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Milovan\u00fd Nelson<\/strong><\/p>\n Menom sl\u00e1vneho admir\u00e1la, ktor\u00fd vyhral bitku pri Waterloo, poctil t\u00falav\u00e9ho koc\u00fara, sleduj\u00fac ako tento neohrozen\u00fd bojovn\u00edk zah\u00e1\u0148a obrovsk\u00e9ho psa potuluj\u00faceho sa pred s\u00eddlom admirality. \u201eJe to\u00a0najstato\u010dnej\u0161ia ma\u010dka, ak\u00fa som kedy poznal,\u201c zveril sa ministersk\u00fd predseda vojnov\u00e9mu kore\u0161pondentovi Quentinovi Reynoldsovi. Ten vo svojich spomienkach na margo ve\u010dere v\u00a0premi\u00e9rovom dome zaznamenal: \u201eChurchill takmer nespomenul vojnu. Na\u0161\u00edm prv\u00fdm chodom bol \u00faden\u00fd losos a\u00a0dvakr\u00e1t, ke\u010f sa pani Churchillov\u00e1 nepozerala, premi\u00e9r prepa\u0161oval k\u00fasky ryby Nelsonovi.\u201c<\/p>\n Kr\u00e1tko po vypuknut\u00ed 2. svetovej vojny Churchill vystriedal z\u00a0kresle ministersk\u00e9ho predsedu Nevilla Chamberlaina. Strieda\u0165 v\u0161ak bolo treba aj na poz\u00edcii Vrchn\u00e9ho lovca my\u0161\u00ed (Chief Mauser to the Cabinet Office). Tento ofici\u00e1lny ma\u010dac\u00ed post, ktor\u00e9ho vznik sa datuje do \u010dias Henricha VIII., dodnes existuje a spad\u00e1 priamo pod \u00farad britsk\u00e9ho premi\u00e9ra.\u00a0<\/em>Pr\u00edchod neboj\u00e1cneho Nelsona na Downing Street 10 hojne pokr\u00fdvala aj britsk\u00e1 tla\u010d. Mno\u017eili sa \u00favahy o\u00a0tom, ako bude Bob, koc\u00far b\u00fdval\u00e9ho premi\u00e9ra, reagova\u0165 na nov\u00e9ho splnomocnenca? Odmietne abdikova\u0165, prepust\u00ed svoj post nov\u00e9mu pri\u0161elcovi, alebo bud\u00fa Briti svedkami mo\u017eno aj krvav\u00e9ho stretu z\u00e1ujmov? Boj o\u00a0moc napokon skon\u010dil sk\u00f4r, ako v\u00f4bec za\u010dal, Nelson po\u013eahky vypr\u00e1\u0161il Boba z\u00a0prest\u00ed\u017enej adresy a\u00a0bez straty jedin\u00e9ho chlpu sa zhostil svojho \u00faradu. V\u00a0n\u00e1plni pr\u00e1ce Vrchn\u00e9ho my\u0161ilova bolo okrem mapovania mo\u017en\u00e9ho v\u00fdskytu hlodavcov v\u00a0s\u00eddle a\u00a0ich r\u00fdchlej efekt\u00edvnej elimin\u00e1cie aj v\u00edtanie host\u00ed, kontrola zabezpe\u010dovac\u00edch zariaden\u00ed a testovanie n\u00e1bytku a\u00a0miery jeho pohodlnosti za \u00fa\u010delom kr\u00e1tkeho zdriemnutia. Churchill bol navy\u0161e n\u00e1zoru, \u017ee p\u00e1n Nelson v\u00fdznamnou mierou prispel aj ku\u00a0prekon\u00e1vaniu striktn\u00fdch vojnov\u00fdch obmedzen\u00ed. Po\u010das vykon\u00e1vania pracovn\u00fdch povinnost\u00ed v\u00a0chladn\u00fdch miestnostiach Downing Street toti\u017e sch\u00falen\u00fd pri premi\u00e9rov\u00fdch noh\u00e1ch sl\u00fa\u017eil ako ohrieva\u010d, resp. termofor, \u010d\u00edm \u00farad predsedu vl\u00e1dy v\u00fdrazne u\u0161etril na k\u00faren\u00ed.<\/p>\n K\u00a0obrazu vodcu ako ve\u013ek\u00e9ho milovn\u00edka hebk\u00fdch ma\u010diek prispeli aj spomienky Churchillovej sekret\u00e1rky Grace Hamblin. Ke\u010f raz r\u00e1no na\u0161iel pred dverami pracovne bivakova\u0165 jednu zo svojich ma\u010diek, pozdravil ju dobr\u00e9 r\u00e1no, raz, dvakr\u00e1t, vari aj trikr\u00e1t a\u00a0ke\u010f nedostal \u017eiadnu reakciu, mo\u017eno polo\u017eartom, mo\u017eno nie, \u0161vacol murka novinami medzi u\u0161i. Ma\u010dka z\u013eaknuto vytrielila von a doma sa neuk\u00e1zala nieko\u013eko dn\u00ed. \u201eMysl\u00edte si, \u017ee u\u0161la preto, \u017ee som sa na \u0148u zahnal?\u201c spytoval si svedomie Churchill. Grace mu nehodlala ni\u010d darova\u0165 a pritakala: \u201e\u00c1no, ur\u010dite.\u201c V ten ve\u010der, ke\u010f sa u\u017e chystala domov, zdr\u017eala ju Churchillova dc\u00e9ra Sarah s\u00a0odkazom od otca. \u00dadajne k\u00fdm od\u00edde, \u010di by mohla pre zbehnut\u00fa ma\u010dku vyvesi\u0165 do okna odkaz: \u201eVr\u00e1\u0165 sa domov, v\u0161etko je odpusten\u00e9!\u201c Po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och sa tul\u00e1\u010dka kone\u010dne objavila, aj s\u00a0dr\u00f4tom omotan\u00fdm okolo krku. V\u010faka zvl\u00e1\u0161tnej opatere a\u00a0\u0161peci\u00e1lnym pr\u00eddelom smotany a\u00a0najdelik\u00e1tnej\u0161ieho lososa sa v\u0161ak r\u00fdchlo dostala sp\u00e4\u0165 do formy.<\/p>\n <\/p>\n Ernest Hemingway (1899 – 1961)<\/strong><\/p>\n Kto to bol<\/strong>: Nosite\u013e Nobelovej ceny za literat\u00faru, jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch americk\u00fdch spisovate\u013eov, \u010deln\u00fd predstavite\u013e tzv. Stratenej gener\u00e1cie.<\/p>\n Jeho \u0161tvornoh\u00ed spolo\u010dn\u00edci: <\/strong>Ma\u010dky Boise, Princess, Willy, Uncle Wolfer, Dillinger a\u00a0mnoho \u010fal\u0161\u00edch.<\/p>\n Hemingwayov v\u00fdrok: <\/strong>\u201ePokia\u013e ide o\u00a0em\u00f3cie, ma\u010dky s\u00fa stelesnen\u00e1 \u00faprimnos\u0165. \u010clovek m\u00f4\u017ee z\u00a0tak\u00e9ho \u010di onak\u00e9ho d\u00f4vodu city skr\u00fdva\u0165, ale ma\u010dka nie.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Kde sa vzal, tu sa vzal <\/strong><\/p>\n Poml\u010dme o\u00a0jeho loveckej v\u00e1\u0161ni, l\u00e1ske k\u00a0po\u013eova\u010dk\u00e1m a africk\u00e9mu safari, o tom, \u017ee u\u017e ako mal\u00fd chlapec mal vlastn\u00fa pu\u0161ku a\u00a0v\u00a0desiatich rokoch v\u00fdborne strie\u013eal. Vo svojom dome v\u00a0Key West na Floride sa Papa (prez\u00fdvka, ktor\u00fa mal rad\u0161ej ako meno Ernest) menil na milovn\u00edka ma\u010diek, mal ich cel\u00fd h\u00e1rem a miloval ich rovn\u00fdm dielom ako \u017eeny, pijatiku, b\u00fd\u010die z\u00e1pasy \u010di po\u013eova\u010dky na div\u00fa zver. Jednou to ale za\u010dalo. Aspo\u0148 \u010do sa t\u00fdka tzv. Hemingwayov\u00fdch ma\u010diek, ktor\u00e9 sa dodnes v\u00a0hojn\u00fdch po\u010dtoch zdr\u017euj\u00fa (le\u0148o\u0161ia, vyhrievaj\u00fa, polihuj\u00fa, klb\u010dia) na pozemku spisovate\u013eovho domu, prebudovanom na m\u00fazeum. Snow White dostal Hemingway darom od n\u00e1morn\u00e9ho kapit\u00e1na Stanleyho Dextera a z\u00a0mena je hne\u010f jasn\u00e9, \u017ee \u0161lo o\u00a0bielu kr\u00e1sku, ma\u010diatko, ktor\u00e9 malo namiesto piatich prst\u00edkov na predn\u00fdch labk\u00e1ch o\u00a0jeden viac. \u0160es\u0165, sedem \u010di dokonca a\u017e osemprst\u00e9 (a preto polydaktylsk\u00e9) ma\u010dky sa \u00fadajne vyzna\u010duj\u00fa mega loveck\u00fdmi schopnos\u0165ami, a\u00a0preto si ich slu\u017eby vysoko cenili moreplavci, ktor\u00fdch lodn\u00e9 z\u00e1soby \u010dasto pusto\u0161ili r\u00f4zne hlodavce. Za prsty navy\u0161e m\u00f4\u017ee genetick\u00e1 mut\u00e1cia a\u00a0ke\u010f\u017ee ide o\u00a0raritu v\u00a0ma\u010dacom svete, \u013eudia us\u00fadili, \u017ee tak\u00e9to zvierat\u00e1 musia prin\u00e1\u0161a\u0165 \u0161\u0165astie. Nie\u017eeby Hemingway nemal ma\u010dky aj predt\u00fdm, men\u0161\u00ed \u010di v\u00e4\u010d\u0161\u00ed zverinec obhospodaroval na v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00e1ci\u00e1ch, kde \u017eil: Oak Park, Par\u00ed\u017e, Florida, Kuba, Idaho… P\u00ed\u0161uc zo svojho kub\u00e1nskeho domu na kopci Finca Vigia v\u00a0jednom liste b\u00fdvalej man\u017eelke poznamenal: \u201eJedna ma\u010dka jednoducho vedie k druhej… Toto miesto je tak\u00e9 ve\u013ek\u00e9, \u017ee ani netu\u0161\u00ed\u0161, ko\u013eko ma\u010diek tu preb\u00fdva, a\u017e k\u00fdm nenastane \u010das k\u0155menia a\u00a0s\u00a0n\u00edm ich hromadn\u00e1 migr\u00e1cia do domu…\u201c<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Milovan\u00e9 ma\u010dky<\/strong><\/p>\n Boli v\u0161ade. Hoci im Papa vymedzil \u0161peci\u00e1lnu izbu s\u00a0poste\u013eami a\u00a0mno\u017estvom vank\u00fa\u0161ov, hem\u017eil sa nimi cel\u00fd dom, roz\u0165ahovali sa na pohovk\u00e1ch, podriemkavali v\u00a0k\u00fatoch, lozili po n\u00e1bytku, dojedali zvy\u0161ky jedla zo stolov a\u00a0ve\u010der pop\u00edjali so svoj\u00edm p\u00e1nom, pri\u010dom ten sa potom priate\u013eom zvykol chv\u00e1li\u0165, \u017ee ich u\u010d\u00ed pi\u0165 whisky s\u00a0mliekom (dnes by ho za to ochrancovia zvierat uk\u0155kali). V\u00a0\u010dasoch osamelosti Hemingway vyh\u013ead\u00e1val ich spolo\u010dnos\u0165, lebo ho upokojovala v\u00a0miz\u00e9rii ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota. Svoje ma\u010dky naz\u00fdval \u201etov\u00e1r\u0148ami na pradenie\u201c a \u201ehubkami l\u00e1sky\u201c, mnoh\u00e9 sa dostali i do jeho rom\u00e1nov ako Pohybliv\u00fd sviatok, Rajsk\u00e1 z\u00e1hrada \u010di Ostrovy v\u00a0pr\u00fade. V Ostrovoch maliar Thomas Hudson, zmietan\u00fd boles\u0165ou zo straty syna, \u010dasto rozj\u00edma nad ma\u010dkami, jeho spolo\u010dn\u00edk koc\u00far Boise je v\u00fdborn\u00fd lovec potkanov a\u00a0Princess, t\u00e1to \u201ejemn\u00e1, aristokratick\u00e1 ma\u010dka, dymovo \u0161ed\u00e1 so zlat\u00fdmi o\u010dami\u201c sa vyzna\u010duje \u201ekr\u00e1snymi sp\u00f4sobmi a ve\u013ekou d\u00f4stojnos\u0165ou\u201c.<\/p>\n Ke\u010f sa do kub\u00e1nskeho s\u00eddla nas\u0165ahovala Hemingwayova tretia man\u017eelka, americk\u00e1 report\u00e9rka Martha Gellhorn, ma\u010dk\u00e1m nastali \u0165a\u017ek\u00e9 \u010dasy, ke\u010f\u017ee jej prek\u00e1\u017eal v\u0161adepr\u00edtomn\u00fd z\u00e1pach mo\u010du, ktor\u00fdm si nekastrovan\u00ed koc\u00fary zna\u010dkovali svoje terit\u00f3rium, a\u00a0tak prist\u00fapila k\u00a0r\u00e1znemu kroku a\u00a0dala ich sterilizova\u0165. Hemingway z\u00faril a\u00a0v\u0161ade sa s\u0165a\u017eoval, \u017ee mu Martha dala koc\u00farov \u201epodreza\u0165\u201c. Nov\u00e1 pani domu si v\u0161ak presadila aj vys\u00eddlenie ma\u010diek mimo\u00a0 haciendy. Hemingway nave\u013ea, nave\u013ea s\u00fahlasil a\u00a0dal im postavi\u0165 ma\u010dac\u00ed dom, \u010di sk\u00f4r ve\u017eu so \u0161tyrmi poschodiami – videl na \u0148u priamo zo svojej sp\u00e1lne aj k\u00fape\u013ene, tak\u017ee prv\u00fd poh\u013ead po zobuden\u00ed patril v\u017edy jeho ma\u010daciemu h\u00e1remu.<\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/03\/Na-pohnad-Freud-foto-Freud-Museum-London.jpg\")
<\/a>Sigmund Freud (1856 – 1939)<\/strong><\/p>\n<\/a>Winston Churchill (1974 – 1965) <\/strong><\/p>\n<\/a><\/p>\n