{"id":13221,"date":"2025-04-09T13:39:42","date_gmt":"2025-04-09T11:39:42","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13221"},"modified":"2025-04-09T13:39:42","modified_gmt":"2025-04-09T11:39:42","slug":"sam-sebe-pacientom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/sam-sebe-pacientom\/","title":{"rendered":"S\u00e1m sebe pacientom"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Mr. Bean to m\u00e1 v\u00a0\u017eivote ve\u013emi prost\u00e9: ke\u010f nie\u010do nefunguje, ako m\u00e1, zaru\u010dene pr\u00edde na vlastn\u00e9 origin\u00e1lne rie\u0161enie. Ke\u010f zub\u00e1r v\u00a0ordin\u00e1cii \u201enefunguje\u201c, ako m\u00e1 (preto\u017ee ho P\u00e1n Fazu\u013eka v\u00a0z\u00e1chvate bl\u00e1znivej kreativity pr\u00e1ve paralyzoval injekciou s\u00a0anest\u00e9ziou), neot\u00e1\u013ea a\u00a0\u0161up pom\u00f4\u017ee si s\u00e1m – vyv\u0155ta\u0165, vyplni\u0165, uhladi\u0165. A\u00a0necha\u0165 div\u00e1kov, nech sa id\u00fa od smiechu popuka\u0165… S\u00fa v\u0161ak p\u00e1ni, ktor\u00fdch medic\u00ednske postupy na smiech neboli ani n\u00e1hodou. Aby zistili, ako sa veci v nezn\u00e1mych oblastiach medic\u00edny maj\u00fa, nev\u00e1hali, aby\u00a0na olt\u00e1r vedy polo\u017eili – seba. \u00a0\u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Allan Walker Blair (1900 – 1948)<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1krok, ktor\u00fd na sebe praktizoval<\/strong>:<\/strong> Nechal sa pohr\u00fdz\u0165 pav\u00fakom snova\u010dka jedovat\u00e1, \u013eudovo naz\u00fdvan\u00e1 \u010dierna vdova.<\/p>\n

Zozn\u00e1mte sa: <\/strong>S \u010diernou vdovou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kto zabil pav\u00faka, mal mu uhyn\u00fa\u0165 dobytok. Kto na\u0161iel doma pav\u00faka a\u00a0nechcel ho tam, musel ho opatrne vynies\u0165 von. \u017diadne vymetanie metlou a\u00a0splachovanie do z\u00e1choda, bo\u017eechr\u00e1\u0148, takto sa obra\u0165 o\u00a0\u0161\u0165astie… Snova\u010dka jedovat\u00e1, malmi\u0148ata zlovestn\u00e1 alebo \u010dierna vdova v\u0161ak rozhodne nie je mil\u00fd zlat\u00fd pav\u00fa\u010dik, ktor\u00fd je po\u017eehnan\u00edm pre obydlie. Je to s\u00edce fe\u0161anda s\u00a0v\u00fdrazn\u00fdm \u010derven\u00fdm znamienkom na zado\u010dku, inak ale prudko jedovat\u00e1 mrcha, ktor\u00e1 nebor\u00e1ka samca po splnen\u00ed jeho partnersk\u00fdch povinnost\u00ed bez okolkov zo\u017eerie. A\u00a0t\u00fdm p\u00e1dom \u201eovdovie\u201c. Mo\u017eno by mala gur\u00e1\u017e urobi\u0165 to ist\u00e9 aj s\u00a0\u010dlovekom, ale ke\u010f\u017ee to je nad jej fyziologick\u00e9 mo\u017enosti, aspo\u0148 ho pohryzie. Ku cti jej sl\u00fa\u017ei fakt, \u017ee hryzadl\u00e1 do ni\u010d netu\u0161iaceho homo sapiens nezakva\u010d\u00ed len tak pre ni\u010d za ni\u010d, ale mus\u00ed sa c\u00edti\u0165 ohrozen\u00e1. Pre \u010dloveka m\u00e1 jej sebaobrana pomerne intenz\u00edvne n\u00e1sledky a\u00a0\u010dosi ako bolestiv\u00e9 del\u00edrium nie je ni\u010d nezvy\u010dajn\u00e9. Na\u0161\u0165astie, r\u00fdchla lek\u00e1rska pomoc v s\u00fa\u010dasnosti prakticky znemo\u017e\u0148uje, aby malo uhryznutie smrte\u013en\u00e9 n\u00e1sledky, ale nepr\u00edjemn\u00e9 pr\u00edznaky m\u00f4\u017eu pretrv\u00e1va\u0165 nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Nevysk\u00fa\u0161am, nedozviem sa<\/strong><\/p>\n

Prv\u00e1 tretina 20. storo\u010dia rozhodne nebola v\u00a0medic\u00edne \u017eiadny pravek – boli to \u010dasy objavov krvn\u00fdch skup\u00edn alebo lieku liekov, penicil\u00ednu. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak e\u0161te st\u00e1le poletovali medic\u00ednskym svetom pozoruhodn\u00e9 pozostatky experimentov z\u00a019. storo\u010dia, ako napr\u00edklad tie od franc\u00fazskeho neurol\u00f3ga Charlesa Browna S\u00e9quarda: omladenie sa d\u00e1 dosiahnu\u0165 vstrekovan\u00edm v\u00fd\u0165a\u017ekov zo semenn\u00edkov mor\u010diat. Alebo presved\u010denie, \u017ee mal\u00e1 nohat\u00e1 h\u00e1ve\u010f by mohla by\u0165 ohrozen\u00edm pre p\u00e1na tvorstva. \u201eV odborn\u00fdch kruhoch panuje v\u0161eobecn\u00fd n\u00e1zor, \u017ee nie je mo\u017en\u00e9, aby tak\u00e9 mal\u00e9 a\u00a0plach\u00e9 stvorenie mohlo by\u0165 schopn\u00e9 vyvola\u0165 u\u00a0\u010dlovek z\u00e1va\u017en\u00e9 v\u0161eobecn\u00e9 sympt\u00f3my uhryznutia,\u201c nap\u00edsal za\u010diatkom 30. rokov doktor Allan Walker Blair, lek\u00e1r na Alabamskej univerzite. Existovali, samozrejme, pr\u00edpady smrte\u013en\u00e9ho bodnutia hmyzom, ale kde by sa na tak\u00e9 \u010dosi zmohol pav\u00fa\u010dik ve\u013ek\u00fd sotva jeden centimeter? Blair sa v\u0161ak vo svojej praxi stretol s\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi pr\u00edpadmi, pri ktor\u00fdch rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci (samotn\u00fd postihnut\u00fd u\u017e bol zvy\u010dajne v\u00a0\u00faplnej ag\u00f3nii) tvrdili, \u017ee toto bo\u017eie dopustenie na ich bl\u00edzkom sp\u00e1chal mal\u00fd \u010dierny pav\u00fak s\u00a0\u010dervenou \u0161kvrnou na zadku. Svedectv\u00e1 tohto druhu mohli osta\u0165 v\u00a0kateg\u00f3rii \u201ejedna babka povedala\u201c, to by sa v\u0161ak nesmeli dosta\u0165 do u\u0161\u00ed 33-ro\u010dn\u00e9ho atleticky stavan\u00e9ho kanadsk\u00e9ho lek\u00e1ra, ktor\u00fd pr\u00e1ve vyhral fakultn\u00fd tenisov\u00fd turnaj a\u00a0v\u00a0\u0161portovej zdatnosti sa na\u0148ho nikto z\u00a0kolegov nechytal. Vedom\u00fd si svojho prekvitaj\u00faceho zdravia a\u00a0v\u00fdbornej kond\u00edcie, rozhodol sa pre nev\u00eddan\u00fd experiment: necha\u0165 sa dobrovo\u013ene pohr\u00fdz\u0165 snova\u010dkou a\u00a0zisti\u0165, ako to s\u00a0jej jedovatos\u0165ou vlastne je.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Chcete d\u00f4kaz? Ja som d\u00f4kaz.\u00a0 \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

Dvan\u00e1sty november 1933, 10 hod\u00edn 45 min\u00fat. Doktor Allan Walker Blair berie do ruky klie\u0161tiky a\u00a0z\u00a0n\u00e1doby vo svojom laborat\u00f3riu vy\u0165ahuje sami\u010dku pav\u00faka \u010dierna vdova. Opatrne si ju kladie na koniec mal\u00ed\u010dka. Ona nelen\u00ed a\u00a0v\u00a0z\u00e1pale z\u00e1chrany svojho \u017eivota sa zahryzne. \u201ePav\u00fak mal povolen\u00e9 hr\u00fdz\u0165 desa\u0165 sek\u00fand. Po jeho odstr\u00e1nen\u00ed sa v mieste uhryznutia objavila mal\u00e1 kvapka mierne hnedej tekutiny,\u201c zaznamenal Blair svoje prv\u00e9 sekundy \u201epo\u201c. Bol pripraven\u00fd zapisova\u0165 si v\u0161etky pocity a\u00a0fyziologick\u00e9 zmeny rad za radom, netu\u0161il v\u0161ak, \u017ee to vydr\u017e\u00ed ani nie dve hodiny. \u201ePocit sa podobal pichnutiu ve\u013emi ostrou ihlou a\u00a0bol sprev\u00e1dzan\u00fd p\u00e1len\u00edm, ktor\u00e9 okam\u017eite naberalo na intenzite,\u201c znel druh\u00fd z\u00e1pis. Vlastnou rukou si e\u0161te pozna\u010dil postupuj\u00face sympt\u00f3my ako tup\u00e1 boles\u0165 v\u00a0celej \u013eavej ruke, bolesti vo\u00a0svaloch na krku \u010di pocit v\u0161eobecnej nevo\u013enosti a\u00a0potom u\u017e \u0161tafetu v\u00a0zapisovan\u00ed prebrali jeho asistenti. Blairov stav sa toti\u017e rap\u00eddne zhor\u0161oval. Dve hodiny po uhryznut\u00ed ho u\u017e hospitalizovali v\u00a0nemocnici, preto\u017ee sa objavovali \u201emu\u010div\u00e9 bolesti v\u00a0oblasti drieku, brucha a\u00a0hrudn\u00edka, re\u010d bola \u0165a\u017ek\u00e1 a\u00a0trhav\u00e1\u201c. O\u00a0jednej popoludn\u00ed mala jeho tv\u00e1r popolav\u00fa farbu, nedok\u00e1zal sa narovna\u0165 ani postavi\u0165, tak\u017ee ho ulo\u017eili do tepl\u00e9ho k\u00fape\u013ea, aby zmiernili siln\u00fa boles\u0165. O\u00a0\u0161tvrtej vracal, o\u00a0pol \u0161iestej sa mu po celom chrbte \u013eavej ruky objavil \u010derven\u00fd p\u00e1liv\u00fd pruh. Pre\u017eil nepokojn\u00fa noc a\u00a0\u00f4smej r\u00e1no kri\u010dal, \u017ee sa zbl\u00e1zni. Dostal morfium. O \u0161tvrtej popoludn\u00ed p\u00f4sobil ako pri silnom infarkte. Ve\u010der sa v\u0161ak zrazu Blairov stav v\u00fdrazne zlep\u0161il. Extr\u00e9mne sa\u00a0potil a\u00a0pil litre pomaran\u010dov\u00e9ho d\u017e\u00fasu, ale noc bola podstatne pokojnej\u0161ia a\u00a0na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148, 48 hod\u00edn po uhryznut\u00ed pav\u00fakom, ho z\u00a0nemocnice prepustili domov.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Werner Forssmann<\/strong> (1904 – 1979)<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1krok, ktor\u00fd na sebe praktizoval<\/strong>:<\/strong> S\u00e1m si zaviedol kat\u00e9ter do vlastn\u00e9ho srdca.<\/p>\n

Zozn\u00e1mte sa: <\/strong>S\u00a0katetriz\u00e1ciou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Nebudeme chodi\u0165 okolo hor\u00facej ka\u0161e: je to invaz\u00edvna met\u00f3da. Deje sa s\u00edce v lok\u00e1lnej anest\u00e9zii, navy\u0161e je r\u00fdchla a\u00a0presn\u00e1 v\u00a0diagnostike ciev, ale predstava, \u017ee do tepny treba natla\u010di\u0165 nie\u010do, \u010do telom putuje a\u017e priamo do srdca, nie je \u00faplne obvese\u013euj\u00faca. Konkr\u00e9tne to prebieha nasledovne: mal\u00e1 dut\u00e1 cievka je zaveden\u00e1 do art\u00e9rie v\u00a0slabine alebo na predlakt\u00ed. Potom ju lek\u00e1r pod kontrolou rtg pr\u00edstroja zavedie a\u017e ku\u00a0srdcu. Cez kat\u00e9ter sa vstrekne kontrastn\u00e1 l\u00e1tka do vy\u0161etrovan\u00fdch ciev, aby sa zobrazili pr\u00edpadn\u00e9 z\u00fa\u017eenia. Pod\u013ea toho kardiol\u00f3g zhodnot\u00ed, ak\u00e9 je postihnutie ciev srdca a\u00a0m\u00f4\u017ee odporu\u010di\u0165 zavedenie bal\u00f3nika alebo stentu na roz\u0161\u00edrenie z\u00fa\u017een\u00e9ho miesta. Po\u010das vy\u0161etrenia oby\u010dajne nemaj\u00fa pacienti \u017eiadne \u0165a\u017ekosti, nanajv\u00fd\u0161 za\u010dervenanie alebo pocit tepla.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Nevysk\u00fa\u0161am, nedozviem sa<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1861 sa traja vedci, Bernard, Chauveau a\u00a0Marey rozhodli zmera\u0165 vn\u00fatrosrdcov\u00fd tlak. Priamo vn\u00fatri srdca a\u00a0bez toho, aby nejak\u00e9ho nebor\u00e1ka museli reza\u0165 a\u00a0nebodaj ho nechtiac pripravi\u0165 o\u00a0\u017eivot. Mus\u00ed to \u00eds\u0165 predsa aj inak, napr\u00edklad cez tepnu. Vysk\u00fa\u0161ali to na zvieracom (ne)dobrovo\u013en\u00edkovi, ke\u010f trubicu s\u00a0hr\u00fabkou prsta vlo\u017eili do hlavnej \u017eily krku a\u00a0posunuli a\u017e do srdca, kde zmerali tlak. O\u00a0necel\u00fdch sedemdesiat rokov nesk\u00f4r tento z\u00e1krok fascinoval 24-ro\u010dn\u00e9ho Wernera Forssmanna, \u0161tudenta medic\u00edny v\u00a0Berl\u00edne. Zauj\u00edmal sa o\u00a0diagnostiku srdcov\u00fdch ochoren\u00ed a\u00a0ke\u010f\u017ee vtedy praxoval na patol\u00f3gii, videl mno\u017estvo zni\u010den\u00fdch s\u0155dc, ktor\u00e9 by sa mohli da\u0165 vylie\u010di\u0165 e\u0161te po\u010das pacientovho \u017eivota. Keby do\u00a0nich niekto videl.\u00a0Predpokladal, \u017ee by bolo podstatne efekt\u00edvnej\u0161ie, keby sa srdce dalo presk\u00fama\u0165 inak ako r\u00f6ntgenom \u010di fyzik\u00e1lnym vy\u0161etren\u00edm. Navy\u0161e, ak by sa priamo do srdca mohli dosta\u0165 lieky, bol by to cielen\u00fd z\u00e1sah. Skr\u00e1tka, do srdca sa treba dosta\u0165 stoj \u010do stoj, inak bud\u00fa presn\u00e9 diagn\u00f3zy st\u00e1le iba\u00a0t\u00e1panie. M\u00f4\u017ee to by\u0165 revol\u00facia v\u00a0medic\u00edne a\u00a0z\u00e1chrana nespo\u010detn\u00e9ho mno\u017estva \u013eudsk\u00fdch \u00a0\u017eivotov! My\u0161lienka, \u017ee mo\u017eno nakukn\u00fa\u0165 do srdca \u010dloveka bez toho, aby ho lek\u00e1r rozrezal, nemala obdobu. Nik e\u0161te ni\u010d tak\u00e9 neurobil. A\u00a0neurob\u00edte to ani vy, kolega, preto\u017ee je to \u010d\u00edre bl\u00e1znovstvo, ktor\u00e9 by chud\u00e1ka pacienta mohlo st\u00e1\u0165 \u017eivot – zamietol Forssmannov n\u00e1pad jeho \u0161\u00e9f. Ofu\u010dan\u00fd mlad\u00fd doktor zap\u00edjal v\u00a0ten ve\u010der svoje rozladenie v\u00a0bare a\u00a0tam pri\u0161iel na geni\u00e1lny n\u00e1pad. Nechc\u00fa mu to dovoli\u0165 na pacientovi? Tak sa sk\u00fasi do svojho srdca dosta\u0165 s\u00e1m.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Chcete d\u00f4kaz? Ja som d\u00f4kaz! \u00a0\u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

Apr\u00edl 1929. Mlad\u00fd doktor Werner Forssmann stoj\u00ed tak n\u00edzko v\u00a0nemocni\u010dnom hierarchickom rebr\u00ed\u010dku, \u017ee nem\u00e1 pr\u00edstup ani ku skrink\u00e1m s\u00a0kat\u00e9trami. Neost\u00e1va mu teda ni\u010d in\u00e9, len obalamuti\u0165 zdravotn\u00fa sestru Gerdu Ditzen, ktor\u00e1 m\u00e1 pre mlad\u00e9ho lek\u00e1ra slabos\u0165, a\u00a0tak s\u00fahlas\u00ed s\u00a0t\u00fdmto bl\u00e1zniv\u00fdm experimentom, ba\u00a0dokonca je ochotn\u00e1 sama by\u0165 pokusn\u00fdm pacientom! Forssmann pristal na hru, hoci od za\u010diatku vedel, \u017ee z\u00e1krok chce robi\u0165 na sebe. Presved\u010dil sestru, aby si \u013eahla a\u00a0za\u010dal ju ako\u017ee pripravova\u0165 na z\u00e1krok. Pichol jej anestetikum do pa\u017ee, potom potajme aj do svojej a\u00a0ke\u010f c\u00edtil, \u017ee ruka je pripraven\u00e1, rozrezal si \u017eilu a\u00a0str\u010dil do ruky kat\u00e9ter. C\u00edtil, ako sa kat\u00e9ter trie o\u00a0steny \u017eily, pri k\u013e\u00fa\u010dnej kosti c\u00edtil zvl\u00e1\u0161tny tlak a\u00a0nutkanie na ka\u0161e\u013e. Potom po\u017eiadal sestru, aby zavolala do r\u00f6ntgenov\u00e9ho oddelenia, ke\u010f\u017ee potreboval ur\u010di\u0165 polohu kat\u00e9tra. A\u017e vtedy si Gerda uvedomila, \u017ee kat\u00e9ter nie je v\u00a0jej ruke. Jej protesty u\u017e boli zbyto\u010dn\u00e9, tak\u017ee ho rad\u0161ej odprevadila na rtg. R\u00f6ntgen uk\u00e1zal, \u017ee kat\u00e9ter je nutn\u00e9 e\u0161te zatla\u010di\u0165, k\u00fdm nebol v\u00a0\u017eile 60 centimetrov a\u00a0nedosiahol svoj cie\u013e: komorov\u00fa dutinu srdca. \u201eBolo to neuverite\u013en\u00e9. Dostal som sa do vlastn\u00e9ho srdca.\u201c Pre Forssmanna to\u00a0bol \u00fa\u017easn\u00fd moment: urobil to, \u010do nik nepova\u017eoval za mo\u017en\u00e9. A\u00a0pre\u017eil to. \u201eV tej chv\u00edli som sa c\u00edtil hrdinsky. Bol to \u00fa\u017easn\u00fd moment v\u00a0hist\u00f3rii medic\u00edny.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Barry Marshall (73)<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1krok, ktor\u00fd na sebe praktizoval<\/strong>:<\/strong> Vypil roztok s\u00a0bakt\u00e9riou helicobacter pylori, aby dok\u00e1zal jej s\u00favislos\u0165 so vznikom \u017eal\u00fado\u010dn\u00fdch komplik\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n

Zozn\u00e1mte sa: <\/strong>S Helicobacterom pylori.<\/p>\n

 <\/p>\n

Nesporuluj\u00faca gramm-negat\u00edvna pali\u010dka s charakteristickou spiriliformnou periodickos\u0165ou bunkovej steny. Tak vid\u00ed odborn\u00edk tento podlhovast\u00fd skrutkovit\u00fd \u00fatvar. Laick\u00fd poh\u013ead je jednoduch\u0161\u00ed: m\u00e1 bi\u010d\u00edky, ktor\u00fdmi sa pres\u00fa\u0161a po \u017eal\u00fadku. M\u00e1 ure\u00e1zu, ktor\u00e1 ho chr\u00e1ni pred kyselinou \u017eal\u00fadka. M\u00e1 amoniak, ktor\u00fd po\u0161kodzuje \u017eal\u00fado\u010dn\u00fa sliznicu. M\u00e1 lipopolysacharidy, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa z\u00e1pal. Skr\u00e1tka a\u00a0dobre: bi\u010d\u00edkovec jeden krpat\u00fd – a\u00a0\u010do v\u0161etko dok\u00e1\u017ee ma\u0165 na rov\u00e1\u0161i! Keby sa v\u0161etky jedince tohto druhu rozhodli, \u017ee za\u010dn\u00fa svojim hostite\u013eom robi\u0165 v\u00a0\u017eal\u00fadku \u0161arapatu, za\u010dala by sa v\u00a0bolestiach kr\u00fati\u0165 zna\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 obyvate\u013estva zemegule. Pod\u013ea odhadov je viac ne\u017e polovica popul\u00e1cie nosite\u013eom tejto bakt\u00e9rie, aj ke\u010f mnoh\u00ed nemusia ma\u0165 cel\u00fd \u017eivot \u017eiadne \u0165a\u017ekosti. V\u00a0pr\u00edpade, \u017ee helicobacter udrie svojou silou na steny \u017eal\u00fadka, sp\u00f4sobuje chronick\u00fd z\u00e1pal, vredy, n\u00e1dory. Bakt\u00e9ria je zodpovedn\u00e1 a\u017e za 70 % pr\u00edpadov rakoviny \u017eal\u00fadka. Nepr\u00edjemn\u00fdch pr\u00edznakov chronick\u00fdch \u017eal\u00fado\u010dn\u00fdch \u0165a\u017ekosti vie by\u0165 celkom dos\u0165 \u2013 zl\u00e9 tr\u00e1venie, plynatos\u0165, bolesti brucha, nap\u00ednanie na vracanie, grganie, z\u00e1pach z\u00a0\u00fast, ko\u017en\u00e9 vredy a\u00a0z\u00e1paly… ni\u010d, bez \u010doho by sa \u010dlovek nedok\u00e1zal zaob\u00eds\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Nevysk\u00fa\u0161am, nedozviem sa<\/strong><\/p>\n

Koncom 70. rokov 20. storo\u010dia sa mlad\u00fd lek\u00e1r od protino\u017ecov Barry Marshall ka\u017ed\u00fdch p\u00e1r mesiacov zap\u00e1lil pre in\u00fa \u0161pecializ\u00e1ciu. \u201eV\u00a0r\u00e1mci praxe po oddeleniach Royal Perth Hospital som bol zaka\u017ed\u00fdm presved\u010den\u00fd, \u017ee presne toto je to, \u010do chcem robi\u0165. Chcel som by\u0165 hematol\u00f3gom, geriatrom, patol\u00f3gom, gynekol\u00f3gom… ale asi najviac ma nakoniec uchv\u00e1tila gastroenterol\u00f3gia,\u201c prehl\u00e1sil po rokoch Marshall o\u00a0odbore, ktor\u00fd mu priniesol celosvetov\u00e9 uznanie. Ka\u017ed\u00fa noc mali pr\u00edjem pacienta s\u00a0ve\u013ek\u00fdm krv\u00e1can\u00edm v\u00a0\u017eal\u00fadku. A\u00a0niekedy niektor\u00fd zomrel. Prezeral ich patol\u00f3g Robin Warren, ktor\u00fd v\u00a0\u017eal\u00fadkoch s\u00a0vredmi objavil \u0161pir\u00e1lovit\u00e9 bakt\u00e9rie. V\u00a0z\u00e1sade si to nech\u00e1val pre seba, preto\u017ee nemal amb\u00edciu urobi\u0165 s\u00a0\u010d\u00edmko\u013evek dieru do sveta, zvedav\u00e9mu mlad\u00e9mu st\u00e1\u017eistovi v\u0161ak zop\u00e1r svojich objavov uk\u00e1zal. Z\u00a0ob\u010dasn\u00fdch n\u00e1v\u0161tev patol\u00f3gie sa vyvinula intenz\u00edvna spolupr\u00e1ca, preto\u017ee obom hlodala v\u00a0hlave jedna a\u00a0t\u00e1 ist\u00e1 my\u0161lienka: nie s\u00fa tieto nezn\u00e1me drobn\u00e9 \u00fatvary zodpovedn\u00e9 za paseku vn\u00fatri \u017eal\u00fadka? Pre Marshalla to bola voda na mlyn: \u201eR\u00e1d rob\u00edm veci inak, vzpieram sa autorit\u00e1m. Bolo fascinuj\u00face vidie\u0165 na\u017eivo bakt\u00e9rie, ktor\u00e9 ste nikde v\u00a0lek\u00e1rskych knih\u00e1ch nena\u0161li. Navy\u0161e, v\u00a0lek\u00e1rskych knih\u00e1ch sa p\u00edsalo, \u017ee v\u00a0kyslom prostred\u00ed \u017eal\u00fadka nem\u00f4\u017eu \u017eiadne bakt\u00e9rie pre\u017ei\u0165. Bodka.\u201c Pre Marshalla ani n\u00e1hodou. Pustil sa do \u0161t\u00fadia dostupn\u00fdch zdrojov a\u00a0na\u0161iel ve\u013emi rozpt\u00fdlen\u00e9 odkazy na \u0165a\u017ekosti v\u00a0\u017eal\u00fadku, ktor\u00e9 sa zdali by\u0165 prepojen\u00e9 s\u00a0bakt\u00e9riami – a\u00a0tieto odkazy siahali a\u017e sto rokov dozadu. Marshall st\u00e1le viac prich\u00e1dzal na chu\u0165 hypot\u00e9ze, \u017ee nie stres, korenist\u00e9 jedl\u00e1 \u010di pr\u00edli\u0161 ve\u013ea kyseliny v\u00a0\u017eal\u00fadku, ako znelo v\u0161eobecne uzn\u00e1van\u00e9 lek\u00e1rske presved\u010denie, ale nezn\u00e1me bakt\u00e9rie sp\u00f4sobuj\u00fa \u017eal\u00fado\u010dn\u00e9 probl\u00e9my a\u00a0mo\u017eno to vedie aj ku\u00a0vredom. Marshall si posp\u00e1jal dve a\u00a0dve – a po dvoch rokoch prieskumnej pr\u00e1ce bol presved\u010den\u00fd, \u017ee s\u00a0Warrenom maj\u00fa spr\u00e1vny vzorec: bakt\u00e9rie rovn\u00e1 sa ochorenie \u017eal\u00fadka. Ke\u010f pokusmi zistili, \u017ee tieto bakt\u00e9rie nepre\u017eij\u00fa stret s\u00a0pepto-bismolom, za\u010dali ho pod\u00e1va\u0165 pacientom spolu s\u00a0antibiotikami a\u00a0u\u00a0v\u00e4\u010d\u0161iny nastalo zlep\u0161enie. Lek\u00e1rska komunita sa v\u0161ak st\u00e1le tv\u00e1rila, akoby hrach na stenu h\u00e1dzal. Ch\u00fdbali seri\u00f3zne \u0161t\u00fadie. \u201eUsilovali sme sa helicobacterom nakazi\u0165 zvierat\u00e1. Ne\u0161lo to. Chceli sme nakazi\u0165 \u013eud\u00ed. Ale to\u00a0bolo vraj neetick\u00e9. Bolo to hrozn\u00e9. Videl som \u013eud\u00ed, ktor\u00ed takmer umierali na krv\u00e1caj\u00face vredy\u00a0 a\u00a0ja som vedel, \u017ee v\u0161etko, \u010do potrebuj\u00fa, s\u00fa antibiotik\u00e1 a\u00a0nie blok\u00e1tory kysel\u00edn.\u201c V\u00a0tom \u010dase u\u017e bol Marshall z\u00fafal\u00fd. \u201eV\u0161etci boli proti mne, ale tu\u0161il som, \u017ee m\u00e1m pravdu.\u00a0 Ke\u010f\u017ee n\u00e1s nikto z\u00a0etablovan\u00fdch vedcov nebral v\u00e1\u017ene, musel som to v\u00e1\u017ene zobra\u0165 ja.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Chcete d\u00f4kaz? Ja som d\u00f4kaz!<\/strong><\/p>\n

Leto 1984. Laborat\u00f3rny technik Neil Noakes vyber\u00e1 z\u00a0Petriho misky nieko\u013eko bakt\u00e9ri\u00ed, zmie\u0161a ich s\u00a0vla\u017en\u00fdm hov\u00e4dz\u00edm extraktom a\u00a0napln\u00ed \u0161\u00e1lku. Potom ju pod\u00e1 kolegovi gastroenterol\u00f3govi Barrymu Marshallovi a\u00a0trochu zhrozene pozoruje, ako si jej obsah bez mihnutia oka vleje do hrdla. \u201e\u010cakal, \u017ee rovno padnem m\u0155tvy, ale mne bolo norm\u00e1lne. Tak som odi\u0161iel na svoje \u0161tandardn\u00e9 obch\u00f4dzky.\u201c E\u0161te pred samotn\u00fdm experimentom Marshall podst\u00fapil endoskopiu, ktor\u00e1 uk\u00e1zala, \u017ee jeho \u017eal\u00fadok je \u00faplne zdrav\u00fd. \u010eal\u0161ia bola v\u00a0pl\u00e1ne o\u00a0t\u00fd\u017ede\u0148. Asi po troch d\u0148och si v\u0161imol, \u017ee ke\u010f ve\u010deral svoje ob\u013e\u00faben\u00e9 \u010d\u00ednske jedlo, ostalo mu sedie\u0165 v\u00a0\u017eal\u00fadku ako kus olova. Na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 vracal. A\u00a0cez v\u00edkend sa ho mama sp\u00fdtala: \u201e\u010co m\u00e1\u0161 z\u00e1pchu? M\u00e1\u0161 ve\u013emi nedobr\u00fd dych.\u201c Pre Barryho to bolo jasn\u00e9 znamenie, \u017ee sa nie\u010do deje. Dokonca mu to potvrdili aj vlastn\u00ed spolupracovn\u00edci, ale a\u017e po nieko\u013ek\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och. \u201eKe\u010f som sa ich p\u00fdtal, pre\u010do mi o\u00a0mojom dychu nepovedali hne\u010f, iba sa o\u0161\u00edvali, \u017ee je to predsa neslu\u0161n\u00e9…\u201c Na \u00f4smy de\u0148 \u0161iel Marshall na endoskopiu, a\u00a0t\u00e1 to zn\u00e1zornila v\u00a0plnej kr\u00e1se: sliznica bola v\u00e1\u017ene po\u0161koden\u00e1. Biopsia uk\u00e1zala, ako sa bakt\u00e9rie lepia na bunky, tie sa odlupuj\u00fa a\u00a0slizni\u010dn\u00e1 vrstva sa sten\u010duje. \u201ePresne, ako som o\u010dak\u00e1val. Tak\u017ee skvel\u00fd experiment!\u201c Doma a\u017e tak\u00e9 nad\u0161enie nezavl\u00e1dlo – Marshallovu man\u017eelku zachv\u00e1tila hr\u00f4za, \u017ee helicobacter bude ako blcha sk\u00e1ka\u0165 z\u00a0jedn\u00e9ho na druh\u00e9ho, nakaz\u00ed sa ona aj v\u0161etky \u0161tyri deti. \u201eBola trochu paranoidn\u00e1, \u017ee budeme ma\u0165 v\u0161etci vredy a\u00a0rakovinu. Tak som za\u010dal bra\u0165 antibiotik\u00e1.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Evan O\u2019Neill Kane (1861 – 1932)<\/strong><\/p>\n

Z\u00e1krok, ktor\u00fd na sebe praktizoval<\/strong>:<\/strong> S\u00e1m si vyoperoval slep\u00e9 \u010drevo len v\u00a0lok\u00e1lnej anest\u00e9zii, aby dok\u00e1zal, \u017ee celkov\u00e1 pri oper\u00e1ci\u00e1ch nie je potrebn\u00e1.<\/p>\n

Zozn\u00e1mte sa: <\/strong>S\u00a0anest\u00e9ziou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Riaden\u00e1 otrava s\u00a0n\u00e1sledn\u00fdm bezvedom\u00edm. Aj takto sa d\u00e1 op\u00edsa\u0165 anest\u00e9zia, ktorej n\u00e1zov poch\u00e1dza z\u00a0gr\u00e9\u010dtiny a\u00a0znamen\u00e1 \u201ebez vn\u00edmania\u201c. Za\u010diatkom minul\u00e9ho storo\u010dia u\u017e, samozrejme, bola medic\u00edna \u010falej ako v\u00a0starom Egypte \u010di S\u00fdrii, kde pacientom muselo pred oper\u00e1ciou sta\u010di\u0165 vypi\u0165 odvar z\u00a0mandragory, ale predstava uspania rajsk\u00fdm plynom, ktor\u00fd prv\u00fdkr\u00e1t pri oper\u00e1cii pou\u017eili v\u00a0Bostone\u00a0roku 1846, vzbudzovala obavy, \u017ee \u010dlovek sa u\u017e z toho raja nemus\u00ed vr\u00e1ti\u0165 nasp\u00e4\u0165 – \u010do, mimochodom, patr\u00ed medzi roz\u0161\u00edren\u00e9 predopera\u010dn\u00e9 strachy dodnes. Faktom v\u0161ak ost\u00e1va, \u017ee mechanizmus, ktor\u00fdm sa pri anest\u00e9zii \u201evyp\u00edna vedomie\u201c, dodnes nie je celkom objasnen\u00fd. Stav, ke\u010f \u010dlovek nem\u00e1 nad sebou kontrolu a\u00a0je vydan\u00fd napospas lek\u00e1rom, in\u0161tinkt\u00edvne navodzuje pocit ohrozenia. Na druhej strane, je to neocenite\u013en\u00e1 pomoc – lek\u00e1ri m\u00f4\u017eu vykon\u00e1va\u0165 aj tie najzlo\u017eitej\u0161ie oper\u00e1cie bez toho, aby pacient akoko\u013evek trpel.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Nevysk\u00fa\u0161am, nedozviem sa<\/strong><\/p>\n

Robi\u0165 lek\u00e1ra v\u00a0druhej polovici 19. storo\u010dia znamenalo napr\u00edklad venova\u0165 sa pomerne novej odno\u017ei medic\u00edny, takzvanej \u201e\u017eelezni\u010dnej\u201c. Nebola \u00faplne vyh\u013ead\u00e1van\u00e1, preto\u017ee lek\u00e1ri obvykle mohli zabudn\u00fa\u0165 na \u010dist\u00fa opera\u010dn\u00fa s\u00e1lu s\u00a0primeran\u00fdm vybaven\u00edm. Doktor Evan O\u2019Neill Kane, \u010dlen pennsylv\u00e1nskeho medic\u00ednskeho klanu Kaneovcov, v\u0161ak ochotne ako chirurg pracoval na piatich r\u00f4znych \u017eelezniciach. Jeho z\u00e1kroky sa odohr\u00e1vali hocikde na trati, pri \u017eelezni\u010dn\u00fdch ne\u0161\u0165astiach, k\u00a0dispoz\u00edcii boli len z\u00e1kladn\u00e9 materi\u00e1ly a\u00a0o\u00a0sterilite si mohol necha\u0165 sn\u00edva\u0165. Urobil tam okolo tis\u00edc z\u00e1krokov, pri ktor\u00fdch mohol pou\u017ei\u0165 nanajv\u00fd\u0161 lok\u00e1lne znecitlivenie, ke\u010f\u017ee na celkov\u00fa anest\u00e9ziu nebolo v\u00a0dan\u00fdch podmienkach ani pomyslenie. Niekto pre\u017eil, niekto nie. Po roku 1900 sa Kane za\u010dal venova\u0165 nemocni\u010dnej chirurgii a\u00a0ako hlavn\u00fd chirurg urobil po\u010das \u010fal\u0161\u00edch dvadsiatich rokov mno\u017estvo oper\u00e1ci\u00ed, z\u00a0ktor\u00fdch mnoh\u00e9 vykonal pod celkovou anest\u00e9ziou pacienta. Neraz bol svedkom, \u017ee pacienti ju nezn\u00e1\u0161ali dobre. Objavili sa poruchy spr\u00e1vania, poruchy pam\u00e4ti, ktor\u00e9 pretrv\u00e1vali mesiace. A\u00a0potom tu bola cel\u00e1 skupina chor\u00fdch, ktor\u00ed mali smolu: ak mali srdcov\u00e9 \u010di in\u00e9 v\u00e1\u017ene ochorenia, nemohli by\u0165 uspan\u00ed, preto\u017ee sa to pova\u017eovalo za pr\u00edli\u0161 nebezpe\u010dn\u00e9. Kane to mohol necha\u0165 tak, len\u017ee jemu v\u0155tali v hlave vlastn\u00e9 sk\u00fasenosti zo \u017eelezni\u010dn\u00fdch rokov: ke\u010f tam dok\u00e1zali zranen\u00ed len v\u00a0lok\u00e1lnej anest\u00e9zii pre\u017ei\u0165 aj hor\u0161ie \u00fatrapy, pre\u010do by sa tak\u00e9 slep\u00e9 \u010drevo, ten mal\u00fd pr\u00edvesok v\u00a0dutine bru\u0161nej, nedal vybra\u0165 na svetlo sveta len v\u00a0lok\u00e1lnom um\u0155tven\u00ed? V\u00a0bud\u00facnosti by tak oper\u00e1cie mohli podst\u00fapi\u0165 aj pacienti, ktor\u00ed boli z\u00a0nich vyraden\u00ed. A\u00a0v\u00f4bec, celkov\u00e1 anest\u00e9zia je zbyto\u010dne nadu\u017e\u00edvan\u00e1 a\u00a0m\u00e1 ne\u017eiad\u00face \u00fa\u010dinky. Kane mal dobrovo\u013en\u00edka na tento experiment hne\u010f poruke. Seba. A\u00a0svoj chronick\u00fd z\u00e1pal slep\u00e9ho \u010dreva…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Chcete d\u00f4kaz? Ja som d\u00f4kaz!<\/strong><\/p>\n

P\u00e4tn\u00e1sty febru\u00e1r 1921. \u0160es\u0165desiatro\u010dn\u00fd doktor Kane sa uvelebuje na opera\u010dnom stole. Mus\u00ed ma\u0165 trochu in\u00fa polohu ako le\u017eiaci pacient podstupuj\u00faci oper\u00e1ciu, preto\u017ee v\u00a0polohe le\u017emo by s\u00e1m seba operova\u0165 nemohol, to d\u00e1 rozum. Sad\u00e1 si podopret\u00fd vank\u00fa\u0161mi, obkolesen\u00fd zop\u00e1r kolegami a\u00a0sestrami. Jedna z\u00a0nich mu prid\u0155\u017ea hlavu dopredu, aby videl na miesto svojho z\u00e1kroku. Pich\u00e1 si novoka\u00edn a\u00a0k\u00fdm \u010dak\u00e1 na znecitlivenie, po\u017eartuje s\u00a0okolostojacimi a\u00a0potom berie do r\u00fak skalpel. \u201eDoktor si celkom pokojne rozrezal brucho, pri\u010dom rez kontroloval pomocou zrkadla, ktor\u00e9 nad bruchom dr\u017eala zdravotn\u00e1 sestra. Opatrne rozrezal tkanivo a\u00a0uzatvoril krvn\u00e9 cievy. Ke\u010f na\u0161iel slep\u00e9 \u010drevo, vytiahol ho a\u00a0odrezal na pah\u00fd\u013e. Po\u017eartoval a\u00a0poprosil asistentov, aby ranu uzavreli,\u201c nap\u00edsal report\u00e9r New York Times, ktor\u00fd bol po\u010das z\u00e1kroku priamo na mieste \u010dinu aj s\u00a0fotografom. Cel\u00fd postup trval sotva tridsa\u0165 min\u00fat. Ke\u010f sa report\u00e9r Kanea len p\u00e1r hod\u00edn po oper\u00e1cii op\u00fdtal, ako sa c\u00edti, doktor mu s\u00a0\u00fasmevom ozn\u00e1mil, \u017ee \u201efajn\u201c. Doktor Kane u\u017e desa\u0165 dn\u00ed po svojej auto-apendekt\u00f3mii st\u00e1l pri opera\u010dnom stole a\u00a0viedol oper\u00e1cie. \u00dapln\u00fd unik\u00e1t v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch, ke\u010f\u017ee odstr\u00e1nenie slep\u00e9ho \u010dreva bolo v\u010faka pomerne ve\u013ekej reznej rane n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie na rekonvalescenciu ako pri dne\u0161n\u00fdch laparoskopi\u00e1ch. S\u00a0v\u00fdsledkom z\u00e1kroku bol Kane ve\u013emi spokojn\u00fd. \u201eTeraz presne viem, ako sa pacient c\u00edti, ke\u010f je operovan\u00fd v\u00a0lok\u00e1lnej anest\u00e9zii. Nie je to ni\u010d, \u010do by nezvl\u00e1dol a\u00a0d\u00e1va to mo\u017enosti v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom so srdcov\u00fdmi alebo in\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami, ktor\u00e9 znemo\u017e\u0148uj\u00fa pou\u017eitie \u00faplnej anest\u00e9zie.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Ivana Ilgov\u00e1<\/p>\n

foto Wikimedia Commons<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v apr\u00edlovom \u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Mr. Bean to m\u00e1 v\u00a0\u017eivote ve\u013emi prost\u00e9: ke\u010f nie\u010do nefunguje, ako m\u00e1, zaru\u010dene pr\u00edde na vlastn\u00e9 origin\u00e1lne rie\u0161enie. Ke\u010f zub\u00e1r v\u00a0ordin\u00e1cii \u201enefunguje\u201c, ako m\u00e1 (preto\u017ee ho P\u00e1n Fazu\u013eka v\u00a0z\u00e1chvate bl\u00e1znivej kreativity pr\u00e1ve paralyzoval injekciou s\u00a0anest\u00e9ziou), neot\u00e1\u013ea a\u00a0\u0161up pom\u00f4\u017ee si s\u00e1m – vyv\u0155ta\u0165, vyplni\u0165, uhladi\u0165. A\u00a0necha\u0165 div\u00e1kov, nech sa id\u00fa od smiechu popuka\u0165… S\u00fa v\u0161ak […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13226,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[143,11],"tags":[],"class_list":["post-13221","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2025","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13221","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13221"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13221\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13227,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13221\/revisions\/13227"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13226"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13221"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13221"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13221"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}