{"id":13321,"date":"2025-06-05T21:20:38","date_gmt":"2025-06-05T19:20:38","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13321"},"modified":"2025-06-05T22:44:36","modified_gmt":"2025-06-05T20:44:36","slug":"slam-poetky-bez-pozy-a-bez-filtra","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/slam-poetky-bez-pozy-a-bez-filtra\/","title":{"rendered":"Slam poetky – Bez p\u00f3zy a\u00a0bez filtra"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

V slovenskom priestore si slam po\u00e9zia nach\u00e1dza \u010doraz silnej\u0161\u00ed hlas – a \u010dasto je to hlas \u017eien. Slamerky nestoja na p\u00f3diu preto, aby sa p\u00e1\u010dili. S\u00fa tam, aby hovorili o \u017een\u00e1ch, o\u00a0\u017eensk\u00fdch tel\u00e1ch, pr\u00e1ci aj o vz\u0165ahoch, hneve, t\u00fa\u017ebe, nen\u00e1visti, zrade, zlobe, o\u00a0men\u0161in\u00e1ch, v\u00e4\u010d\u0161in\u00e1ch \u010di \u010fal\u0161\u00edch t\u00e9mach, ktor\u00e9 spolo\u010dnos\u0165 ve\u013eakr\u00e1t obch\u00e1dza. S\u00a0mikrof\u00f3nom v\u00a0ruke a jazykom, ktor\u00fd sa na ni\u010d nehr\u00e1, provokuj\u00fa t\u00fdch, \u010do sa neboja po\u010du\u0165 pravdu… <\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>

foto Taba\u010dka Kulturfabrik<\/p><\/div>\n

Barbora Markovov\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Som slam poetka Potopa Ba\u0161a: <\/strong>Slam poetry s\u00fa slov\u00e1 so \u0161peci\u00e1lnymi efektami na r\u00f4znych \u00farovniach. V\u0161eobecne ide prim\u00e1rne o oslovenie div\u00e1ka v publiku, no a niekoho oslovia samotn\u00e9 \u201enah\u00e9\u201c my\u0161lienky, niekoho my\u0161lienky v spolupr\u00e1ci s pohybom. Improviz\u00e1cia v slame m\u00e1 svoje miesto a je v\u00edtan\u00e1. Na Slovensku sa slamovej improviz\u00e1cii venuje zop\u00e1r \u013eud\u00ed, v \u010cech\u00e1ch asi dek\u00e1du dozadu bola improviz\u00e1cia dokonca nie\u010d\u00edm ako slamov\u00fdm trendom. Je ale pr\u00edjemne pestr\u00e9, ke\u010f sa na jednom stejd\u017ei stretn\u00fa aj nau\u010den\u00ed b\u00e1snici aj improviz\u00e1tori.<\/p>\n

Slam m\u00e1 tri z\u00e1kladn\u00e9 pravidl\u00e1: \u017eiadne kost\u00fdmy alebo rekvizity, \u010dasov\u00fd limit (obvykle 3 – 4 min\u00faty) a text mus\u00ed by\u0165 autorsk\u00fd. Na pravidl\u00e1 sa prihliada pod\u013ea charakteru exhib\u00edcie a dohody organiz\u00e1torov – majstrovstv\u00e1 s\u00fa, pochopite\u013ene, pr\u00edsnej\u0161ie ako be\u017en\u00fd showcase. Performerov n\u00e1sledne boduje publikum bodmi od 1 do 10. Je to ka\u017edop\u00e1dne st\u00e1le hodnoten\u00e9 neodborne a subjekt\u00edvne, a to je \u010daro instantnej \u013eudskej sp\u00e4tnej v\u00e4zby, ktor\u00e9 mus\u00ed performer prija\u0165. Slam poetry ofici\u00e1lne spad\u00e1 do mno\u017einy umen\u00ed hovoren\u00e9ho slova (spoken word) a m\u00f4\u017ee by\u0165 \u010d\u00edmko\u013evek, \u010do \u010dlovek prednesie na stejd\u017ei, ale aj mimo neho. Aj preto je to takpovediac demokratick\u00fd \u017e\u00e1ner.<\/p>\n

Slam, to je nie\u010do pre m\u0148a: <\/strong>P\u00f4vodne som len testovala nov\u00e9 vody sebavyjadrenia a prezent\u00e1cie mojej kreativity a za\u010diatok bol tak\u00fdm n\u00e1hodn\u00fdm pokusom, srandou. U\u017e po prvom pokuse ma v\u0161ak najviac oslovila komunita \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa slamu venuj\u00fa. V\u00f4bec nie jednoliata, v\u00a0slamovej komunite sa na p\u00f3diu stretn\u00fa \u013eudia s r\u00f4znymi n\u00e1zormi, pr\u00edbehmi, p\u00f4vodmi, \u017eivotn\u00fdmi filozofiami, vkusom, a n\u00e1jdu nie\u010do spolo\u010dn\u00e9 – z\u00e1\u013eubu v mo\u017enosti slobodne zdie\u013ea\u0165 vlastn\u00e9 my\u0161lienky. Je to p\u00e1r min\u00fat slobody vo vlastnej hlave, srdci, du\u0161i. Slam je u m\u0148a v nie\u010dom osobn\u00e1 v\u00fdpove\u010f v\u017edy, len z r\u00f4znych uhlov poh\u013eadu. Niekedy hovor\u00edm za seba, niekedy je to \u010diasto\u010dne alebo aj kompletne role-play, z\u00e1le\u017e\u00ed od t\u00e9my – ako je pre m\u0148a ch\u00falostiv\u00e1, \u010do to pre m\u0148a znamen\u00e1, \u010do sa tie\u017e vie \u010dasom meni\u0165. Autenticita je v slame ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1. Akon\u00e1hle \u010dlovek n\u00e1jde svoj rukopis, svoj hlas, m\u00e1 to obrovsk\u00fd vplyv na jeho vyst\u00fapenie. Strach je u m\u0148a ve\u013ekou hybnou silou a sna\u017e\u00edm sa tieto svoje hranice u seba pos\u00fava\u0165. Nemysl\u00edm si, \u017ee svojimi textami nastol\u00edm svetov\u00fd mier, nak\u0155mim hladn\u00fdch, nau\u010d\u00edm \u013eud\u00ed vo verejnom priestore d\u00f4stojne diskutova\u0165, alebo \u017ee zvr\u00e1tim klimatick\u00fa kr\u00edzu, no je jedna univerz\u00e1lna misia, ktor\u00e1 mi pr\u00edde ako-tak re\u00e1lna, a \u0148ou je b\u00fara\u0165 zbyto\u010dn\u00e9 tabu. Ako vo svojej hlave, tak aj v \u0161ir\u0161\u00edch kontextoch.<\/p>\n

Zrkadlo spolo\u010dnosti alebo obraz seba samej: <\/strong>Slam mus\u00ed by\u0165 rozmanit\u00fd. Je dobr\u00e9 sa zamyslie\u0165, je d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj protestne si zakri\u010da\u0165, je ale rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 aj zresetova\u0165 a\u00a0odd\u00fdchnu\u0165 si, bavi\u0165 sa. Slam je pre v\u0161etko toto v\u00fdborn\u00fd n\u00e1stroj. Srdcov\u00fa t\u00e9mu nem\u00e1m. Sna\u017e\u00edm sa to v\u017edy balansova\u0165 – v\u017edy, ke\u010f m\u00e1m text rozvinut\u00fd na v\u00e1\u017enej\u0161iu n\u00f4tu, chce to aspo\u0148 z\u00e1blesk humorn\u00e9ho od\u013eah\u010denia. A ke\u010f ide zdanlivo o srandu, uva\u017eujem, ako jej doda\u0165 trochu h\u013abky, mo\u017eno dokonca temnoty. Typick\u00e1 t\u00e9ma pre slam, chvalabohu, neexistuje, mo\u017eno si v\u0161imn\u00fa\u0165 popularitu osobn\u00fdch spoved\u00ed, spolo\u010denskej kritiky a humorn\u00e9ho rozpr\u00e1vania. Zbo\u017e\u0148ujem absurdn\u00e9 a dada slamy. Tie v\u00e4\u010d\u0161inou spadaj\u00fa do kateg\u00f3rie humor, ale v\u017edy ma bavilo, ke\u010f v textoch za\u010dujem vymyslen\u00e9 slov\u00e1 (priekopn\u00edkom je \u010desk\u00fd slamer Siegfried) alebo ako vie napr\u00edklad tak\u00fd Sam\u010do, brat d\u00e1\u017e\u010foviek (slamov\u00fd majster SR za rok 2018) skrz kreat\u00edvne absurdn\u00e9 metafory vyzdvihn\u00fa\u0165 absurditu reality, \u017eivota \u010di syst\u00e9mu, v ktorom \u017eijeme. Bav\u00ed ma, ke\u010f nie\u010do znie brut\u00e1lne prestrelene, a\u00a0pritom sa to be\u017ene deje.<\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

\"\"<\/a>

foto Vladim\u00edr \u0160im\u00ed\u010dek, Dennik N<\/p><\/div>\n

Alexandra G\u00e1belov\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Som slam poetka Freya: <\/strong>Niektor\u00ed zabehnut\u00ed slameri hovoria, \u017ee performance je 80 % dobrej slam poetry, ale ja, \u00faprimne, neviem. Kedysi som si kv\u00f4li t\u00fdmto vyjadreniam myslela, \u017ee moja slam poetry nem\u00f4\u017ee by\u0165 \u201edobr\u00e1\u201c, preto\u017ee nie je ve\u013emi performat\u00edvna. Osobne ani nie som ve\u013emi teatr\u00e1lny \u010dlovek a fyzick\u00e9 prejavy na p\u00f3diu m\u00f4jmu telu pr\u00eddu neprirodzen\u00e9. Svoje b\u00e1sne iba nejak\u00fdm mne prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom rozpr\u00e1vam (\u010dasto si predstavujem, \u017ee sa rozci\u0165ujem v kr\u010dme pred kamo\u0161mi) a slamom to asi je. Aspo\u0148 mi zatia\u013e nikto nepovedal, \u017ee by nebolo.<\/p>\n

Slam, to je nie\u010do pre m\u0148a: <\/strong>Je to moje ob\u013e\u00faben\u00e9 hobby. Kedysi som p\u00edsala viac, bola to pre m\u0148a forma terapie a momenty na p\u00f3diu ma nap\u013a\u0148ali litrami zados\u0165u\u010dinenia. Dnes p\u00ed\u0161em menej, najm\u00e4 preto, \u017ee m\u00e1m menej probl\u00e9mov a rad\u0161ej nech\u00e1vam svoju hlavu zbiera\u0165 podnety, k\u00fdm nevytvor\u00ed nie\u010do, na \u010do dok\u00e1\u017eem by\u0165 naozaj hrd\u00e1. Slamova\u0165 som za\u010dala tu\u0161\u00edm v osemn\u00e1stich a \u010dasto pri tejto pr\u00edle\u017eitosti spom\u00ednam Mi\u0161ka Krakovsk\u00e9ho – slamov\u00fa legendu a niekdaj\u0161ieho majstra republiky, ktor\u00fd mi za moje prv\u00e9 b\u00e1sne dal 10 eur a kus objekt\u00edvnej kritiky. Za\u013e\u00fabila som sa do performovania kv\u00f4li \u013eu\u010fom, ktor\u00ed ma v tom podporovali. Keby nebolo priate\u013eov a rodiny, ktor\u00ed tie ver\u0161e preci\u0165ovali so mnou a dod\u00e1vali mi sebavedomie, ur\u010dite by ma to nedr\u017ealo takto dlho. Moje limity v slame s\u00fa zauj\u00edmav\u00e1 t\u00e9ma. Navonok to ur\u010dite vyzer\u00e1, \u017ee \u017eiadne nem\u00e1m a aj moja rodina ur\u010dite nad niektor\u00fdmi slovn\u00fdmi hra\u010dkami nadvihla obo\u010die. Limity m\u00e1m, len s\u00fa posunut\u00e9 o\u00a0nie\u010do \u010falej ne\u017e u v\u00e4\u010d\u0161iny \u013eud\u00ed. \u010casto mi pr\u00edde poetick\u00e1 aj vulg\u00e1rnos\u0165, aj \u0161karedos\u0165, aj hnev, aj najhor\u0161ie z\u00e1kutia mojich spomienok a bez hanby ve\u013ea nad\u00e1vam aj vo svojej po\u00e9zii. Sem-tam ma kritizuj\u00fa za moju \u201eneslu\u0161nos\u0165\u201c. Ironicky, moje limity s\u00fa sk\u00f4r v tom, ktor\u00e9 pocity dok\u00e1\u017eem vyjadri\u0165. Niektor\u00e9 s\u00fa pre m\u0148a pr\u00edli\u0161 bolestiv\u00e9 alebo srdcu drah\u00e9 a do b\u00e1sn\u00ed som sa ich e\u0161te neodv\u00e1\u017eila vopcha\u0165. Ale ur\u010dite sa to stane, preto\u017ee svoje limity pos\u00favam ka\u017ed\u00fd de\u0148.<\/p>\n

Zrkadlo spolo\u010dnosti alebo obraz seba samej: <\/strong>Osobne si mysl\u00edm, \u017ee ka\u017ed\u00fd typ umenia by mal by\u0165 anga\u017eovan\u00fd, u\u017e len preto, \u017ee umelci s\u00fa najviac anga\u017eovan\u00ed \u013eudia, ak\u00fdch pozn\u00e1m. Odjak\u017eiva to boli herci, b\u00e1snici, spisovatelia, maliari, hudobn\u00edci \u010di in\u00ed tvorcovia, ktor\u00ed dok\u00e1zali chvatne reagova\u0165 na spolo\u010densk\u00e9 dianie a pretvori\u0165 \u013eudsk\u00e9 pocity do nie\u010doho hmatate\u013en\u00e9ho. Nemus\u00edme sa ani pozera\u0165 tak \u010faleko do minulosti n\u00e1\u0161ho mal\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, v\u0161etci vieme, kto sa najhlasnej\u0161ie anga\u017eoval v \u010dasoch spolo\u010densk\u00fdch turbulenci\u00ed. Po\u00e9zia bola v\u017edy o hlase, nielen t\u00e1 performat\u00edvna. Z\u00e1le\u017e\u00ed aj na na\u0161om vn\u00fatornom hlase, tom, ktor\u00fd \u010d\u00edta cudzie texty svoj\u00edm vlastn\u00fdm t\u00f3nom. Slov\u00e1 maj\u00fa silu sp\u00e1ja\u0165. Kto pozn\u00e1 moju tvorbu, vie, \u017ee je aj politick\u00e1. A to aj kv\u00f4li tomu, \u017ee som odmali\u010dka silno reagovala na nespravodlivos\u0165 a ke\u010f\u017ee som tak\u00fd \u010dlovek aj mimo svojej tvorby, neviem sa v nej odosobni\u0165 od samej seba. Typick\u00e1 t\u00e9ma pre slam poetry neexistuje. Mo\u017eno sk\u00f4r existuj\u00fa typick\u00e9 za\u010diatky alebo vzorce, \u010dastou prvou pohn\u00fatkou je l\u00e1ska a hnev. Obe s\u00fa to siln\u00e9 em\u00f3cie a\u00a0ke\u010f sa z\u00a0nich nevieme vymota\u0165, za\u010dneme o\u00a0nich p\u00edsa\u0165. Ale to s\u00fa len moje sk\u00fasenosti a ur\u010dite by so mnou mno\u017estvo kolegov nes\u00fahlasilo. Tvorba ostatn\u00fdch \u013eud\u00ed mi v\u017edy roz\u0161\u00edri obzory a prekvap\u00ed ma, \u017ee som sa mo\u017eno na problematiku alebo svoje okolie ani len nesk\u00fasila pozrie\u0165 z in\u00e9ho poh\u013eadu.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Veroni Gyenge <\/strong><\/p>\n

Som slam poetka Gyenge Veroni: <\/strong>Slam je pre m\u0148a viac ne\u017e len \u017e\u00e1ner – je to sp\u00f4sob, ak\u00fdm hovor\u00edm k svetu. Slam bez performat\u00edvnej zlo\u017eky m\u00f4\u017ee existova\u0165, ale pre m\u0148a to nie je ono. Po\u010duje\u0161, ale nec\u00edti\u0161. Performance nie je len divadlo – je to energia, pr\u00edtomnos\u0165 a trojmin\u00fatov\u00e9 puto s tvoj\u00edm obecenstvom. Je slobodn\u00fd, lebo ho m\u00f4\u017ee robi\u0165 hocikto. Existuj\u00fa organiz\u00e1cie, ale nik by si ho nemal privlast\u0148ova\u0165. Je slobodn\u00fd, lebo to m\u00f4\u017ee by\u0165 vtipn\u00e9, smutn\u00e9 – a aj nudn\u00fd slam vie by\u0165 dobr\u00fd, ke\u010f \u010dlovek vie, ako sa s t\u00fdm pohra\u0165. Pravidl\u00e1 m\u00e1 hlavne v s\u00fa\u0165a\u017enej forme a niekedy aj tie sa interpretuj\u00fa inak v r\u00f4znych krajin\u00e1ch. Slam by \u0165a hlavne nemal necha\u0165 \u013eahostajn\u00fdm, bez pocitov.<\/p>\n

Slam, to je nie\u010do pre m\u0148a: <\/strong>Ke\u010f som po\u010dula niekoho hovori\u0165 o tom, \u010do som sa sama b\u00e1la poveda\u0165 nahlas, to bol moment, ke\u010f som sa do slamu zamilovala. Vtedy som pochopila, \u017ee i ja m\u00f4\u017eem by\u0165 hlasom. Ke\u010f\u017ee slam u\u017e pozn\u00e1m a akt\u00edvne sa s n\u00edm zaober\u00e1m 10 rokov, ve\u013ea sa s n\u00edm hr\u00e1m. Niekedy je to pre m\u0148a terapia, niekedy v\u00fdkrik o pomoc a niekedy iba hovoria za m\u0148a moje \u00fazkosti. Nau\u010dilo ma to, \u017ee nikdy nie som sama, v\u017edy bude niekto, kto za\u017e\u00edva to, \u010do ja, kto to mo\u017eno nevie poveda\u0165 svojimi slovami, ale vie sa stoto\u017eni\u0165 s mojimi. Ke\u010f\u017ee slam je zvy\u010dajne moja osobn\u00e1 v\u00fdpove\u010f, nemus\u00edm sa hra\u0165 na niekoho in\u00e9ho sila mojich slamov je v ich autenticite. Najlep\u0161ie slamy, ktor\u00e9 som nap\u00edsala, v\u017edy mali t\u00e9mu. Niekedy som si nebola ist\u00e1, \u010di sa nezr\u00fatim sk\u00f4r, ako vyjdem na p\u00f3dium. Rozpr\u00e1vala som o tom, ak\u00e9 je to by\u0165 \u017eenou, queer \u017eenou, men\u0161inou, niek\u00fdm, kto si pre\u0161iel viacer\u00fdmi peklami, ktor\u00e9 za\u017e\u00edvaj\u00fa \u017eeny dennodenne. Po tom, ako som hovorila o t\u00fdch najtemnej\u0161\u00edch d\u0148och m\u00f4jho \u017eivota pred \u013eu\u010fmi, nie je ni\u010d, \u010doho sa boj\u00edm. M\u00e1m slamy, ktor\u00e9 som predviedla iba raz v \u017eivote a nemienim sa k\u00a0nim vraca\u0165. Tie tri min\u00faty, \u010do som pri nich za\u017eila s mojimi div\u00e1kmi, zostali na tom javisku a medzi nami nav\u017edy. Chcela by som \u013eu\u010fom doda\u0165 viac empatie a sebareflexie. \u013dahostajnos\u0165 je ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m, mus\u00edme sa za\u010da\u0165 viac rozpr\u00e1va\u0165 a uisti\u0165 sa, \u017ee nielen hovor\u00edme, ale aj po\u010d\u00favame.<\/p>\n

Zrkadlo spolo\u010dnosti alebo obraz seba samej: <\/strong>Slam nemus\u00ed by\u0165 nijak\u00fd, mus\u00ed by\u0165 v\u0161ak kreat\u00edvny. Preto ho m\u00f4\u017ee robi\u0165 hocikto, preto sa m\u00f4\u017ee hocikto sta\u0165 majsterkou \u010di majstrom \u017e\u00e1nru. Mysl\u00edm si, \u017ee my sami sme obrazom spolo\u010dnosti a kult\u00fary – jedno bez druh\u00e9ho neexistuje. Jednotlivci tvoria kult\u00faru a spolo\u010dnos\u0165 sme my v\u0161etci. Jeden z mojich najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch textov in\u00fdch slamerov je o rezni. Niekedy to vie by\u0165 tak\u00e9 jednoduch\u00e9 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 brilantn\u00e9. \u010eal\u0161\u00ed z\u00a0ob\u013e\u00faben\u00fdch textov je zasa o tom, ako slamer, ktor\u00fd stratil matku, ju vol\u00e1. Nepreferujem \u017eiadnu t\u00e9mu, p\u00edsala som u\u017e o v\u0161eli\u010dom – o politike, o tom, ak\u00e9 je by\u0165 men\u0161inou, o tr\u00e1pnych situ\u00e1ci\u00e1ch, \u010do sa mi udiali, o \u017eenskej sexualite, o men\u0161tru\u00e1cii, o Bohu, o n\u00e1sil\u00ed vo\u010di \u017een\u00e1m, ale aj o mojej ofine alebo o vag\u00ednach.<\/p>\n

S\u00a0publikom v\u00a0dobrom i\u00a0zlom: <\/strong>Publikum mi v\u017edy dod\u00e1va energiu, aj preto pou\u017e\u00edvame l\u00faskanie prstami, ke\u010f sa n\u00e1m nie\u010do p\u00e1\u010di. Po\u010das vyst\u00fapenia sa sna\u017e\u00edm pozera\u0165 \u013eu\u010fom do o\u010d\u00ed, aj na nich z\u00e1le\u017e\u00ed, ak\u00fd pod\u00e1m v\u00fdkon. Predviedla som u\u017e slamy, ktor\u00e9 boli zvy\u010dajne ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e9, ale nepodarilo sa mi spoji\u0165 s publikom a nevy\u0161li tak dobre ako predt\u00fdm – nejako som stratila flow. Je to po\u00e9zia momentu, niekedy sa m\u00f4\u017ee sta\u0165, \u017ee t\u00e1 magick\u00e1 chv\u00ed\u013ea ani nenastane a je jedno, ako ve\u013emi sa sna\u017e\u00edte. Ke\u010f som predviedla slam s\u00a0n\u00e1zvom Socha, o tom, ak\u00e9 je to vini\u0165 sa za nie\u010do, za \u010do nem\u00f4\u017eete, publikum tot\u00e1lne st\u00edchlo. Aj bez reakci\u00ed som vedela, \u017ee je so mnou. C\u00edtila som, \u017ee je to dobr\u00e9 ticho, ktor\u00e9 v tej chv\u00edli bolo d\u00f4le\u017eitej\u0161ie a hovorilo viac ako l\u00faskanie stoviek prstov naraz. Mala som aj vyst\u00fapenie, ke\u010f publikum nevydr\u017ealo a tlieskalo nahlas a v\u0161etci vstali u\u017e min\u00fatu pred koncom a\u00a0ja som sa po ka\u017edej vete musela zastavi\u0165. Stalo sa mi to aj po\u010das majstrovstiev Slovenska v slam poetry, vtedy ma to st\u00e1lo titul majsterky, lebo kv\u00f4li t\u00fdm reakci\u00e1m som vy\u0161la z \u010dasov\u00e9ho limitu a strhli mi body. Nehovor\u00edm, \u017ee ma to vtedy nebolelo, ale to bolo prv\u00fdkr\u00e1t, ke\u010f som naozaj c\u00edtila aj slovensk\u00e9 publikum. V\u00a0tom momente som na\u0161la svoj \u201eslovensk\u00fd flow\u201c. Nevymenila by som ten z\u00e1\u017eitok a t\u00fa chv\u00ed\u013eu za \u017eiaden titul.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Veronika Lantajov\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Som slam poetka Veron: <\/strong>Slam je miesto, v ktorom s\u00fa vzt\u00fd\u010den\u00e9 biele vlajky, miesto, v ktorom m\u00f4\u017ee zahniezdi\u0165 ktoko\u013evek – nez\u00e1visle od toho, \u010di ho to \u0165ah\u00e1 viac k\u00a0performance, alebo p\u00edsan\u00fdm riadkom. V mojej hlave si to v\u017edy predstavujem, ako ke\u010f sa d\u00e1\u017e\u010f zmie\u0161a so slne\u010dn\u00fdmi l\u00fa\u010dmi a vznikne d\u00faha, ktorej za\u010diatok aj koniec existuj\u00fa len pre t\u00fdch, ktor\u00ed ich chc\u00fa n\u00e1js\u0165. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161etky tieto elementy dok\u00e1\u017eu fungova\u0165 aj samostatne, pri\u010dom nestr\u00e1caj\u00fa na kr\u00e1se a \u010dlovek si m\u00f4\u017ee zvoli\u0165, ku ktor\u00e9mu javu ho to \u0165ah\u00e1 najviac. Rovnako je to aj s improviz\u00e1ciou. Neexistuj\u00fa limity, ktor\u00e9 by ur\u010dili, \u010di toto e\u0161te je, alebo nie je slam. S\u00fa to u\u017e \u0161tyri dek\u00e1dy, odkedy Mark Smith po prv\u00fdkr\u00e1t predstavil verejnosti slam poetry a bolo by nezvy\u010dajn\u00e9, keby si zachovala svoju jedine\u010dn\u00fa \u0161trukt\u00faru tak\u00fa dlh\u00fa dobu. V mojich o\u010diach v \u0148om za ten \u010das vzniklo jedine\u010dn\u00e9 spojene v\u0161etk\u00e9ho a\u00a0ni\u010doho, a pr\u00e1ve preto m\u00f4\u017ee aj slam by\u0165 v\u0161etk\u00fdm a ni\u010d\u00edm z\u00e1rove\u0148, v z\u00e1vislosti od toho, kto po\u010d\u00fava.<\/p>\n

Slam, to je nie\u010do pre m\u0148a: <\/strong>Slam rob\u00edm preto, lebo m\u00f4\u017eem. Dodnes si pam\u00e4t\u00e1m, ako som volala s Mi\u0161kom Krakovsk\u00fdm s\u00a0t\u00fdm, \u017ee ma to bav\u00ed, len neviem, \u010di je to dos\u0165 dobr\u00e9 a zrazu som st\u00e1la na p\u00f3diu v tmavom, no zato preplnenom klube, triasli sa mi ruky, hlas a cez rozstrapaten\u00fa ofinu som sotva vedela \u010d\u00edta\u0165 svoj text. Ako som sa b\u00e1la vlastnej hlavy! \u017de to, \u010do m\u00e1m v\u00a0sebe, zrazu zaznie nahlas, dostane formu a \u010do na to povedia ostatn\u00ed? \u010co si na to cel\u00e9 poviem ja, ke\u010f sa vr\u00e1tim domov? Zrazu zostala dopovedan\u00e1 posledn\u00e1 veta, \u013eudia l\u00faskali, tlieskali, smiali sa, plakali a ja som c\u00edtila, \u017ee som doma. Ve\u013ea slamerov m\u00e1 svoje alter eg\u00e1, ale ja to proste neviem. Ke\u010f mi je dobre, p\u00ed\u0161em o tom, \u017ee mi je dobre. Ke\u010f sa chcem s \u013eu\u010fmi zasmia\u0165, prisp\u00f4sob\u00edm tomu text. Ke\u010f ma nie\u010do nahnev\u00e1 alebo zarm\u00fati, tak p\u00ed\u0161em o\u00a0tom. Doteraz vlastne \u010dak\u00e1m na moment, kedy sa cel\u00e9 moje pre\u017e\u00edvanie prenesie do toho, \u017ee sa hod\u00edm o\u00a0zem, haha. Alebo nech sa zem hod\u00ed o m\u0148a, ak by to malo rezonova\u0165 \u010do i len s\u00a0jedn\u00fdm \u010dlovekom v publiku…<\/p>\n

Zrkadlo spolo\u010dnosti alebo obraz seba samej: <\/strong>Slam poetry vznikla v 80. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia v Amerike, kedy si Mark Smith povedal, \u017ee po\u00e9zia by nemala by\u0165 len pre vy\u0161\u0161iu vrstvu, ale patr\u00ed do ul\u00edc a ako stavb\u00e1r sa rozhodol, \u017ee ju do t\u00fdch ul\u00edc dostane. Bolo to v \u010dasoch, kedy sa spolo\u010dnos\u0165 polarizovala a kedy \u013eudia bojovali za svoje pr\u00e1va, za lep\u0161\u00ed svet, za slobodu. Je preto jasn\u00e9, \u017ee politika a soci\u00e1lny kontext vo vtedaj\u0161\u00edch textoch hrali ve\u013ek\u00fa rolu. Slam poetry ako tak\u00e1 sa toti\u017e odv\u00edjala od b\u00edtnikov, ktor\u00ed svoju surovos\u0165, bojovnos\u0165 a apatiu vo\u010di svetu d\u00e1vali najavo ve\u013emi prudko. A rovnako je to aj dnes. \u013dudia p\u00ed\u0161u o tom, \u010do c\u00edtia, \u010do vidia, k \u010domu sa prikl\u00e1\u0148aj\u00fa a k \u010domu naopak nie. Niektor\u00ed slameri s\u00fa \u010disto politick\u00ed, niektor\u00ed v\u00f4bec, a to je na tom najkraj\u0161ie. Ka\u017ed\u00fd div\u00e1k si dok\u00e1\u017ee n\u00e1js\u0165 to svoje a to ist\u00e9 sa sna\u017e\u00edm zakomponova\u0165 do mojich textov – netrva\u0165 len na jednom n\u00e1zore, lebo ho mo\u017eno \u010dasom zmen\u00edm. P\u00edsa\u0165 tak, ako to pr\u00e1ve c\u00edtim a o tom, \u010do pr\u00e1ve c\u00edtim. A pokia\u013e to zapasuje do aktu\u00e1lneho diania sveta alebo jednotlivca, skvel\u00e9, pokia\u013e nie, zapasovalo to do toho m\u00f4jho a to mi \u00faplne sta\u010d\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edvy<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v j\u00fanovom \u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  V slovenskom priestore si slam po\u00e9zia nach\u00e1dza \u010doraz silnej\u0161\u00ed hlas – a \u010dasto je to hlas \u017eien. Slamerky nestoja na p\u00f3diu preto, aby sa p\u00e1\u010dili. S\u00fa tam, aby hovorili o \u017een\u00e1ch, o\u00a0\u017eensk\u00fdch tel\u00e1ch, pr\u00e1ci aj o vz\u0165ahoch, hneve, t\u00fa\u017ebe, nen\u00e1visti, zrade, zlobe, o\u00a0men\u0161in\u00e1ch, v\u00e4\u010d\u0161in\u00e1ch \u010di \u010fal\u0161\u00edch t\u00e9mach, ktor\u00e9 spolo\u010dnos\u0165 ve\u013eakr\u00e1t obch\u00e1dza. S\u00a0mikrof\u00f3nom v\u00a0ruke a […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13325,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[145,8],"tags":[],"class_list":["post-13321","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-jun-2025","category-realny-svet"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13321","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13321"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13321\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13326,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13321\/revisions\/13326"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13325"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13321"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13321"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13321"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}