{"id":13341,"date":"2025-06-05T21:51:33","date_gmt":"2025-06-05T19:51:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13341"},"modified":"2025-06-05T22:45:53","modified_gmt":"2025-06-05T20:45:53","slug":"modre-motyliky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/modre-motyliky\/","title":{"rendered":"Modr\u00e9 mot\u00fdliky"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Ke\u010f zomrel star\u00fd Pustaj, vyvalilo cel\u00fa jeho rodinu aj s kore\u0148mi ako strom. Spo\u010diatku si v\u0161etci mysleli, \u017ee smr\u0165 m\u00fadreho kme\u0165a nepre\u017eij\u00fa, napokon, tak to b\u00fdva, jeho smr\u0165 pre\u017eili a zvykli si. Ke\u010f zistili, \u017ee nechal po sebe dos\u0165 ve\u013ek\u00e9 dedi\u010dstvo, za\u010dudovali sa. Pravda\u017ee, vedeli, \u017ee Pustaj m\u00e1 prinajmenej svoju pustov\u0148u, v ktorej b\u00fdval a modlil sa, na stole ru\u017eenec, kyti\u010dka po\u013en\u00fdch kvetov, kalich s v\u00ednom, ktor\u00fd nestihol dopi\u0165.<\/p>\n<p>Pustaj mal dve \u017eeny, tri dc\u00e9ry a jedn\u00e9ho syna. Keby bol b\u00fdval kr\u00e1\u013e, pustov\u0148u kr\u00e1\u013eovstvo by po \u0148om zdedil syn. Alebo najstar\u0161ia dc\u00e9ra, teraz\u00a0\u0165a\u017eisko rodiny, Strelka&#8230;<\/p>\n<p>Niekde za srdcom jej nie\u010do rob\u00ed kristi\u00e1nky.<\/p>\n<p>Odkedy zomrel, Strelka nemala rada Vianoce. Hoci tie b\u00fdvali v\u017edy vesel\u00e9 a kr\u00e1sne. Aj nesk\u00f4r, ke\u010f u\u017e u nich neb\u00fdval Pustaj, v\u017edy je\u017ei\u0161kovsky zazvonil na schodoch k\u013e\u00fa\u010dikmi, pri\u0161iel toho e\u0161te spiaceho Je\u017ei\u0161ka cinkan\u00edm zobudi\u0165, pozdravi\u0165, zavin\u0161ova\u0165, pochv\u00e1li\u0165 kol\u00e1\u010de, \u010di zaspieva\u0165 si alebo \u010do ja viem \u010do e\u0161te:\u00a0Pri kostele st\u00e1fka, zelen\u00e1 sa tr\u00e1fka, pasu sa tam pastu\u0161kovia, jedz\u00e1 ka\u0161u z hrnka.<\/p>\n<p>A v hrnci v\u00e4\u010d\u0161inou vo\u0148ala babrlina, ma\u010farsk\u00e1 polievka z rybac\u00edch hl\u00e1v, mama tancovala pri spor\u00e1ku a z \u010dasu na \u010das nakukla do izby, kde sa spievalo, pridala sa, alebo sa len usmievala&#8230;<\/p>\n<p>Od isteho \u010dasu, nem\u00e1m rada Vianoce, mysl\u00ed si\u00a0Strelka. Pustajove k\u013e\u00fa\u010de sa kamsi stratili a zvon\u010deky, tie naozajstne viano\u010dn\u00e9, jej iba pripom\u00ednaj\u00fa veselos\u0165 a rados\u0165, ak\u00fa mali, ke\u010f sa v Modre, v kuchyni \u010di izbe pri klav\u00edri narodil Je\u017ei\u0161ko. Pripom\u00ednaj\u00fa Pustajovu vr\u00facnos\u0165 a\u00a0veselos\u0165. Vr\u00facnos\u0165 a\u00a0veselos\u0165.\u00a0Nik nie je vesel\u00fd ako Pustaj. Aj smutn\u00fd b\u00fdval inak ako ostatn\u00ed&#8230; Odkedy zomrel, akoby si nasadila okuliare. Odrazu v\u0161ade vid\u00ed povrchnos\u0165. Povrchnos\u0165.<\/p>\n<p>Je\u017ei\u0161kovi Pustaj o pol noci zatr\u00fabil na kostolnej ve\u017ei, a ke\u010f naposledy po pol no\u010dnej po\u010dula tr\u00fabi\u0165 na modranskom n\u00e1mest\u00ed riadite\u013ea hudobnej \u0161koly, iba jej to do o\u010d\u00ed slzy vohnalo. Nie \u017ee by nemal pekn\u00fd t\u00f3n&#8230; Riadite\u013e hudobnej \u0161koly je dych\u00e1r, nedodrbal to, zahral Tich\u00fa noc, hoci bola zima, \u0161t\u00edpal mr\u00e1z a zach\u00e1dzal pod nechty aj pod ko\u017eu, zima t\u00f3n zmen\u00ed, zle sa hr\u00e1, a ke\u010f ti e\u0161te aj n\u00e1trubok prim\u0155za na per\u00e1ch&#8230; zahral Tich\u00fa noc a jej zostalo ticho, tichu\u010dko, ale \u00faplne ticho. V\u0161etko v nej zamrzlo&#8230; Mo\u017eno aj Je\u017ei\u0161ko. Stojac s rod\u00e1kmi na n\u00e1mest\u00ed, krv jej stuhla v \u017eil\u00e1ch, zimomriavky, v\u0161etk\u00fdch tu pozn\u00e1, niektor\u00fdm aj deti \u010di rodi\u010dov, pred Vianocami aj po nich. Pred Vianocami. Po Vianociach.<\/p>\n<p>Ak\u00ed viano\u010dn\u00edci \u010di viano\u010dk\u00e1ri! U nich boli Vianoce skoro st\u00e1le&#8230; Advent aj Vianoce&#8230; \u010cakanie, \u010dakanie a potom trochu radosti&#8230; \u010cakanie. \u010cakanie. \u010cakanie.<\/p>\n<p>Kto sa to vy\u0161kriabal na strom, lebo sa b\u00e1l, \u017ee tak\u00fd hrie\u0161ny a zl\u00fd sa nem\u00f4\u017ee uk\u00e1za\u0165 Je\u017ei\u0161ovi na o\u010di? Je\u017ei\u0161 \u0161iel okolo a hovor\u00ed mu, zlez, chcem \u00eds\u0165 pr\u00e1ve k Tebe, do tvojho domu! (Zachej)<\/p>\n<p>Tu na strome je Strelke dobre. Kv\u00f4li dedi\u010dstvu sa cel\u00e1 rodina rozvadila. V\u0161etci chc\u00fa pr\u00e1ve pustov\u0148u, hoci nevie, na \u010do komu bude. Ka\u017ed\u00e9mu na in\u00e9&#8230; Najviac akoby sa zi\u0161la t\u00fdm, \u010do iba radia na \u010do\u2026<\/p>\n<p>Ona v\u017edy iba sk\u00fa\u0161a. Po ceste k pustovni vo va\u010dku cink\u00e1 k\u013e\u00fa\u010dikmi, cvak\u00e1 svojimi ra\u010d\u00edmi klepetami, \u017ee dozadu, dozadu, a\u00a0je\u00a0za to, \u010do naj\u010falej&#8230; A inokedy m\u00e1rne h\u013ead\u00e1 k\u013e\u00fa\u010de, nasad\u00ed t\u00f3n, ten \u017ee falo\u0161ne, teta, nu\u017e zamkne dvere, ktor\u00e9 ani neotvorila, a od\u00edde. Nestarostlivo a nepozorne o\u010dami opatr\u00ed Pustajovu z\u00e1hradu, pozdrav\u00ed chot\u00e1r, prebl\u010d\u00ed poh\u013eadom ako r\u00fdchly a bojazliv\u00fd vt\u00e1k,\u00a0 a zd\u00fachne ako smrad.<\/p>\n<p>Jej sestra je in\u00e1. Pred Vianocami ozdobila jablo\u0148 slaninkou, orechmi \u010di jab\u013a\u010dkami pre vt\u00e1kov, zamietla dl\u00e1\u017eku, pohladkala chot\u00e1r a uvila si kyticu.<\/p>\n<p>V\u0161etci boli tu\u0161\u00edm lep\u0161\u00ed. Ko\u013eko v\u00e1\u017enosti \u010di zbo\u017enosti&#8230; A odrazu sa v\u0161etko akoby vyk\u013abilo. Pustaj\u00a0si umrel a nechal tu dom.<\/p>\n<p>Dva-tri dni predt\u00fdm, ako zomrel, povedala mu, \u017ee aj ona si chce k\u00fapi\u0165 dom. Zasvietili mu o\u010di.<\/p>\n<ul>\n<li>M\u00e1\u0161 pravdu, na m\u00f4j dom sa vyser, to je ni\u010d! Kopa kame\u0148a! Ten tvoj dom pozn\u00e1m. Neraz som v \u0148om bol. Pek\u00e1vali v \u0148om \u0161tr\u00fad\u013eu s rozmar\u00ednom. Potom ku v\u00e1m pr\u00eddem, a nape\u010diem v\u00e1m tej \u0161tr\u00fadle s rozmar\u00ednom.<\/li>\n<\/ul>\n<p>Nenape\u010die\u0161, pomyslela si, ja ti ju upe\u010diem, nau\u010d\u00edm sa a prekvap\u00edm \u0165a.<\/p>\n<p>Pustaj v\u0161ak prekvapil ju. Zomrel.<\/p>\n<p>Hne\u010f ako zomrel, pri\u0161li k\u00a0nej jeho kamar\u00e1ti. Pozerali, akoby \u010dakali, \u017ee ten jeho odchod nejako zd\u00f4vodn\u00ed, a ona \u010dosi h\u013eadala, zvl\u00e1\u0161tne, dovtedy ich v\u017edy stretla iba s n\u00edm.\u00a0 Zverolek\u00e1r Boris, maliar Peter. Borisova sestra jej pred\u00e1va dom. O dome ani \u0148. Pustaj je v\u00a0mraz\u00e1ku v\u00a0m\u00e1rnici, pln\u00fd byt \u013eud\u00ed, ka\u017ed\u00fd nie\u010do chce.<\/p>\n<p>Po pohrebe si teda Strelka k\u00fapila dom. Mu\u017e odcestoval, za\u010dala s\u0165ahova\u0165.<\/p>\n<p>Odrazu sa podob\u00e1 na mamu. Rovnako pr\u00edsne sa pozer\u00e1 na svet. Vydr\u017e\u00ed v\u0161etko.<\/p>\n<p>Leto a\u00a0spara. Cestou na dubovsk\u00fd cintor\u00edn vid\u00ed pole. Nebol\u00ed \u0165a to teplo, pole? To horko, mysl\u00ed. Mama jej dala svojho psa. A na m\u00fariku tancuj\u00fa ma\u010di\u010dky. V jeden ve\u010der ich pr\u00edde asi \u0161es\u0165.<\/p>\n<p>Z bytovky do domu. Veci m\u00e1 pobalen\u00e9 v krabiciach, \u017eivot na vl\u00e1sku, tatka zahraban\u00e9ho v zemi. Na karm\u00edne sa povadila kv\u00f4li vajciam so sesternicou.<\/p>\n<p>Toto treba vyhodi\u0165, toto odnies\u0165, panebo\u017ee kto to odnesie, a\u00a0kam, a na \u010do?<\/p>\n<p>Zavola\u0165 chlapcov, bratancov, kamar\u00e1tov, len aby pri\u0161li!<\/p>\n<p>A oni pri\u0161li, len potrebuj\u00fa vedie\u0165 odkia\u013e \u010do a kam. A\u00a0na \u010do? A\u00a0na \u010do?<\/p>\n<p>Stoj\u00ed ako kanonierka, vyd\u00e1va rozkazy, a\u00a0v\u00a0duchu, \u017ee pre\u010do si ma opustil&#8230;<\/p>\n<p>Najrad\u0161ej sa vracia do svojho pr\u00e1zdneho bytu na Dukelskej ulici. Do bytu odkia\u013e sa s\u0165ahuje. A \u010d\u00edm je jej dom pln\u0161\u00ed \u2013 vec\u00ed aj \u013eud\u00ed, je rad\u0161ej, \u017ee m\u00f4\u017ee zmizn\u00fa\u0165 na Dukelsk\u00fa ulicu. Posledn\u00fd ve\u010der sp\u00ed s de\u0165mi na matracoch, ni\u010d tu u\u017e nie je, je to jej posledn\u00e1 noc. Sed\u00ed v ob\u00fdva\u010dke pri radi\u00e1tore, rozm\u00fd\u0161\u013ea, \u010di nem\u00e1 sko\u010di\u0165 z okna, ale vtedy zaklope suseda a vynad\u00e1 jej, \u017ee zabudli zamkn\u00fa\u0165 vchod a \u010do ke\u010f pr\u00eddu d\u00e1ki vagabundi. Zbehne na pr\u00edzemie zamkn\u00fa\u0165 vchodov\u00fa br\u00e1nu, na ceste je ak\u00e1si bitka, to bij\u00fa m\u0148a, usmeje sa v duchu, vr\u00e1ti sa a zabudne, \u017ee chcela zomrie\u0165. Chcela. Zomrie\u0165.<\/p>\n<p>Dom je rovno na modranskom n\u00e1mest\u00ed. Prejdete ve\u013ekou br\u00e1nou, po dvore, ktor\u00fd pripom\u00edna Taliansko alebo Franc\u00fazsko, prv\u00e9 \u010do zbad\u00e1te, je figovn\u00edk. Na dvore sused Karol su\u0161\u00ed bielize\u0148 a zav\u0161e vyves\u00ed papl\u00f3ny, vlez\u00fa si pod ne hady a\u00a0spia, pod oknami m\u00e1 kaktusy a in\u00e9 kvety a jeho pes \u010civo pan\u00e1\u010dkuje na re\u0165azi, komin\u00e1rky frnkaj\u00fa pred nosom, bzu\u010dia v\u010dely. A\u00a0okolo ml\u00e1\u010dky s\u00a0vodou, lietaj\u00fa drozdy a\u00a0niekedy cez obed v\u00a0nej sedia mal\u00e9 modr\u00e9 mot\u00fdliky&#8230; Na konci dvora je zelen\u00e1 br\u00e1nka, a\u017e za tou b\u00fdva Strelka&#8230;<\/p>\n<p>Prv\u00fd raz sem pri\u0161la s mamou. Nechcela ani do dvora vojs\u0165. Nebudem s nik\u00fdm b\u00fdva\u0165 vo dvore. Chcem b\u00fdva\u0165 sama, ale neviem kde&#8230; Sama. Nevie kde.<\/p>\n<p>Ke\u010f sa zelen\u00e1 br\u00e1nka otvorila, Borisova sestra a jej mama so ps\u00edkom sedeli na g\u00e1nku a vetern\u00e1 ru\u017eica, ru\u017ei\u010dka za br\u00e1nkou, br\u00e1nka za ru\u017ei\u010dkou, modransk\u00e9 hradby, poliaty dvor, modr\u00e9 mot\u00fdliky, hne\u010f vedela, \u017ee je doma&#8230;\u00a0 Domov je tam kde s\u00fa modr\u00e9 mot\u00fdliky.<\/p>\n<p>Rybenko, tu by si mohla do\u017ei\u0165, \u010do povie\u0161?<\/p>\n<p>Pozrela si dvor aj z\u00e1hradu, zatia\u013e cudziu kuchy\u0148u, a pozvali ju aj na poschodie. St\u00e1la na terase&#8230; \u010cosi niekde tu nabl\u00edzku spod kame\u0148ov vyhnalo, vy\u0161\u013eahlo a\u00a0ra\u0161\u00ed, ov\u00edja sa jej okolo n\u00f4h&#8230; Tu do\u017eije.<\/p>\n<p>R\u00e1no pri\u0161la do svojho nov\u00e9ho domu a\u00a0k\u00a0nej na Dukelsk\u00fa sa s\u0165ahovala mama. Sadla si medzi svoje veci a nariekala. Za \u0161tr\u00fad\u013eou s rozmar\u00ednom, za Borisovou sestrou, \u017ee tak \u013eahko odi\u0161la z Modry, za svoj\u00edm mu\u017eom, \u010do serie na to a odcestoval do Nemecka, \u010do serie na to a\u00a0st\u00e1le niekam odch\u00e1dza.<\/p>\n<p>Nakoniec pred sm\u00fatkom obaja uletia za oce\u00e1n.<\/p>\n<p>Aj tu, mu\u017e je st\u00e1le v robote a\u00a0Strelka sa serie v posil\u0148ovni. Na\u0165ahuje sa tam pred zrkadlami ako papu\u010da, nafukuje sa a potom vlezie do baz\u00e9na, z demi\u017e\u00f3na do baz\u00e9na, mil\u00e1\u010dikovia, ide skapa\u0165 od \u00fanavy, ke\u010f prich\u00e1dza domov, minule zaspala, ke\u010f mala \u00eds\u0165 po syna\u00a0do \u0161koly&#8230;<\/p>\n<p>Suseda\u00a0 o\u00a0poschodie vy\u0161\u0161ie beh\u00e1, asi tr\u00e9nuje na nejak\u00fd marat\u00f3n be\u017ecov \u010do behaj\u00fa po byte, alebo ustavi\u010dne nie\u010do h\u013ead\u00e1. Na\u0161\u013eapuje na p\u00e4ty a z \u010dasu na \u010das aj ona zmizne do \u0161koly \u010di pr\u00e1ce&#8230; Strelka sa vyva\u013euje ako prasa v\u00a0\u017eite v\u00a0perin\u00e1ch a\u00a0hlt\u00e1 cookies&#8230; A\u00a0\u010d\u00edta Colu Bregnona. Dobr\u00fd \u010dlovek e\u0161te \u017eije.<\/p>\n<p>V\u0161ade maj\u00fa po Novom roku z\u013eavy. Myslela si, \u017ee si nie\u010do k\u00fapi, ale k\u00fapil si mu\u017e, fotoapar\u00e1t s nemeckou optikou, bude foti\u0165 kvety, deti, \u013eud\u00ed na zast\u00e1vkach, mo\u017eno aj ju tak\u00fa schudnut\u00fa, \u0161kared\u00fa, star\u00fa a nasrat\u00fa odfot\u00ed&#8230;<\/p>\n<p>Na chodn\u00edkoch je plno \u017euv\u00edn. Minule ich po\u010d\u00edtala. A jedna pani so z\u013eavou k\u00fapila b\u00e1biku v drog\u00e9rii, inej pani ju ukazovala v autobuse.\u00a0 Ale t\u00e1 telefonovala, nu\u017e len k\u00fdvala hlavou, \u017ee j\u00e9\u00e9j, ak\u00e1 pekn\u00e1 dolly&#8230; A t\u00e1 jej posmelen\u00e1 za\u010dala rozpr\u00e1va\u0165 cel\u00fa svoju anab\u00e1zu, nemala zuby a smrdelo jej z huby aj cez uli\u010dku v autobuse. T\u00e1 \u010do telefonovala, v\u0161ak v\u00f4bec neznerv\u00f3znela. Niekto by sa mo\u017eno na pani aj osopil a vynadal jej alebo si odsadol, no ona ju ako\u017ee po\u010d\u00favala jedn\u00fdm uchom a druh\u00fdm telefonovala&#8230; Helou, hovorila t\u00e1 dolly. Hello, Dolly!<\/p>\n<p>V podstate jej nik nech\u00fdba. Stl\u00e1\u010da tubu so zubnou pastou a\u00a0cer\u00ed sa na seba do zrkadla. Ve\u010der jej puk\u00e1 \u0161ija, \u010do sa pozer\u00e1 do neba. Toto nebo je to ist\u00e9 ako doma. Ako doma. Doma.<\/p>\n<p>Z\u00e1pisn\u00edky pred\u00e1vaj\u00fa tak\u00e9, akoby u\u017e bolo v\u0161etko \u010do chce\u0161 nap\u00edsa\u0165, v nich nap\u00edsan\u00e9\u2026<\/p>\n<p>Ameri\u010dania s\u00fa pod\u013ea Mareka ako deti.. Pod\u013ea nej s\u00fa tro\u0161ku prihoret\u00ed, akoby im ten blahobyt zlepil priechody v mozgu.<\/p>\n<p>E\u0161te aj synova u\u010dite\u013eka ju st\u00e1le nen\u00e1padne vychov\u00e1va, akoby jej chcela poveda\u0165, \u017ee ty chudera, takto \u017eij\u00fa \u013eudia v civilizovanej krajine, ty sem nepatr\u00ed\u0161. Nech\u00e1va ju v tom. Necivilizovane sa v\u017edy napije vody na chodbe \u0161koly a nech\u00e1 si ju steka\u0165 po brade&#8230; My Slovenky to rob\u00edme takto.<\/p>\n<p>Z\u00a0rozhlasu sam\u00e9 zl\u00e9 spr\u00e1vy\u2026 Vraj \u0161tvrtina zelene a zvierat o p\u00e4\u0165desiat rokov vyhynie. Vyd\u00fdchla\u00a0 si, \u017ee tu u\u017e mo\u017eno vtedy nebude. Hoci, najviac ich vyhynie v\u00a0Krugerovom parku v\u00a0Afrike. Tam bol Mat\u00fa\u0161 s Jurom a\u00a0Ankou a\u00a0fotili levy. Na \u010do im tie fotky bud\u00fa? Z fotky sa na nich bude kuka\u0165 lev, \u010do vyhynie. Nevie, \u017ee mo\u017eno vyhynie. A mo\u017eno levov sa to net\u00fdka.\u00a0\u0160tvrtina zelene. O p\u00e4\u0165desiat rokov.<\/p>\n<p>Pustaj sa vraj mal vyu\u010di\u0165 za holi\u010da&#8230;<\/p>\n<p>Pav\u00faky si natiahli siete akoby i\u0161li pra\u0165 a vystrie\u0165 bielize\u0148&#8230;<\/p>\n<p>\u010cmeliaky sa p\u00e1ria za letu\u2026 \u010co si maj\u00fa \u013eahn\u00fa\u0165? Pod kr\u00ed\u010dek?\u00a0P\u00e1ria sa za letu!<\/p>\n<p>Je v\u00a0Amerike.<\/p>\n<p>Ke\u010f sa vr\u00e1tila, za\u0161la k\u00a0pustovni, odomkla si dvere a v\u0161etko bolo inak\u0161ie. Pozerala z\u00a0terasy na cudzie mesto.<\/p>\n<p>Postavila v\u00a0sebe \u010dosi ako porciunkulu, pustov\u0148u, miesto, kam zalieza tis\u00edckr\u00e1t za de\u0148 ako chrob\u00e1k a\u00a0odtia\u013e pozoruje svet. Ni\u010d nepotrebuje a\u00a0nechce, v\u0161etko m\u00e1. \u010co nem\u00e1, u\u017e mala a\u00a0mala toho dos\u0165.\u00a0Ke\u010f po rokoch pustov\u0148u predaj\u00fa, u\u013eav\u00ed sa jej.<\/p>\n<p>Lilav\u00e9 podve\u010dery, fialkov\u00e9 r\u00e1na. Obloha je pln\u00e1 vt\u00e1kov, \u010darbikaj\u00fa po nebi. Ako dlho nevidela modr\u00e9 mot\u00fdle! Modr\u00e1\u010diky. Modr\u00e1\u010diky oby\u010dajn\u00e9.<\/p>\n<p>M\u00e1j a j\u00fan s\u00fa pod\u013ea m\u0148a najkraj\u0161ie mesiace. Vybehnite von, ovoniavajte kvety, jedzte ovocie, mo\u017eno stretnete aj modr\u00e1\u010diky! Va\u0161a Veve.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Ke\u010f zomrel star\u00fd Pustaj, vyvalilo cel\u00fa jeho rodinu aj s kore\u0148mi ako strom. Spo\u010diatku si v\u0161etci mysleli, \u017ee smr\u0165 m\u00fadreho kme\u0165a nepre\u017eij\u00fa, napokon, tak to b\u00fdva, jeho smr\u0165 pre\u017eili a zvykli si. Ke\u010f zistili, \u017ee nechal po sebe dos\u0165 ve\u013ek\u00e9 dedi\u010dstvo, za\u010dudovali sa. Pravda\u017ee, vedeli, \u017ee Pustaj m\u00e1 prinajmenej svoju pustov\u0148u, v ktorej b\u00fdval [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13342,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,145],"tags":[],"class_list":["post-13341","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-jun-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13341","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13341"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13341\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13343,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13341\/revisions\/13343"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13342"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13341"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13341"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13341"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}