![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/07\/MUZ-tony-tetro-drcfu0ov1rwbzntosl8rg0x5lng7-d469896895182c3256cb0044b65934ba-240x300.png\")
<\/a>Deck\u00e1 v\u00a0\u0161kole ho posme\u0161ne naz\u00fdvali \u201emakar\u00f3n\u201c kv\u00f4li jeho talianskemu priezvisku. Tonyho otec pri\u0161iel s\u00a0rodi\u010dmi do Ameriky z\u00a0mesta Bari na juhu Talianska, mama poch\u00e1dzala zo Sic\u00edlie a\u00a0usadili sa v\u00a0meste\u010dku Fulton, ktor\u00e9 otec tituloval \u201eposlednou ri\u0165ou \u0161t\u00e1tu New York\u201c, hoci v\u00a030. rokoch mu prischla sk\u00f4r prez\u00fdvka \u201emal\u00e9 Chicago\u201c kv\u00f4li v\u0161adepr\u00edtomnej mafii. Tonyho detsk\u00fdm hrdinom bol Enzo Ferrari, jeho automobily a bo\u017esk\u00fd imid\u017e na pretek\u00e1rskych dr\u00e1hach miloval. Na hodin\u00e1ch v\u00a0\u0161kole ho zauj\u00edmalo umenie star\u00e9ho R\u00edma, lebo r\u00e1d kreslil, hoci\u00a0nie v\u017edy sa mu t\u00e1to mil\u00e1 z\u00e1\u013euba vyplatila. Ako \u017eiak katol\u00edckej \u0161koly \u201eob\u010das som nakreslil na\u0161u u\u010dite\u013eku, star\u00fa mn\u00ed\u0161ku ako Vargasovu sporo odet\u00fa modelku z\u00a0plag\u00e1tu s\u00a0dlh\u00fdmi zvodn\u00fdmi nohami, so zaoblen\u00fdmi bokmi a\u00a0kypr\u00fdmi prsami\u201c, a\u00a0tak mu jeho umeleck\u00fd v\u00fdkon vyniesol n\u00e1v\u0161tevu riadite\u013ene, kde musel s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee sa vzd\u00e1 snahy prer\u00e1ba\u0165 cnostn\u00e9 mn\u00ed\u0161ky na erotick\u00e9 pin-up girls.<\/p>\nNa strednej mal v\u00fdborn\u00e9ho u\u010dite\u013ea v\u00fdtvarnej v\u00fdchovy, ktor\u00fd e\u0161te viac podnietil jeho z\u00e1ujem o\u00a0umenie. Po ve\u010deroch chodil do verejnej kni\u017enice a\u00a0tam listoval vo ve\u013ek\u00fdch monografi\u00e1ch, p\u00e1\u010dili sa mu Chagall aj Dal\u00ed, ale hlavne ho ohromili star\u00ed majstri. \u201eAko to, \u017ee to v\u0161etko vymysleli – oblohu, anjelov, ukri\u017eovanie, \u013eud\u00ed aj v\u00fdrazy na ich tv\u00e1rach, oblaky a\u00a0svetlo? Mal som pocit, \u017ee to mohli zvl\u00e1dnu\u0165 len v\u010faka nejak\u00e9mu z\u00e1zraku. Pri modern\u00fdch maliaroch som nec\u00edtil tak\u00fa \u00factu,\u201c vyznal sa vo svojej autobiografii. V \u017eiarivej bud\u00facnosti plnej r\u00fdchlych \u00e1ut, cestovania po svete a\u00a0kr\u00e1snych diev\u010dat si mlad\u00fd Tetro seba predstavoval ako \u201e\u0161vindlersk\u00e9ho biliardov\u00e9ho hr\u00e1\u010da\u201c, a\u00a0tak v\u00a0starom \u0161pinavom biliardovom brlohu aj hr\u00e1val za peniaze a\u00a0v\u00a0trin\u00e1stich dok\u00e1zal porazi\u0165 aj star\u00fdch harcovn\u00edkov. Jeho zmysel pre hazard sa v\u0161ak prejavil aj v\u00a0inom smere. Mal nie\u010do vy\u0161e \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov, ke\u010f sa stal otcom. S\u00a0Marguerite, matkou svojho die\u0165a\u0165a, sa \u010destne o\u017eenil, hazard zavesil na klinec a\u00a0zamestnal sa ako rozn\u00e1\u0161a\u010d potrav\u00edn. Vst\u00e1val o\u00a0tretej r\u00e1no a\u00a0\u0161pekuloval o\u00a0kraj\u0161\u00edch zajtraj\u0161koch. Tie ho mali \u010daka\u0165 v\u00a0slne\u010dnej Kalifornii. N\u00e1jde si tam pr\u00e1cu a\u00a0\u017eena s\u00a0dc\u00e9rkou pr\u00eddu za n\u00edm, ke\u010f sa usad\u00ed. Tak aj bolo.<\/p>\n
Za\u010d\u00ednal ako maliar natiera\u010d v bratovej firme a\u00a0popritom si privyr\u00e1bal v biliarde. Po piatich mesiacoch za n\u00edm pri\u0161la man\u017eelka s\u00a0malou Christine. Za\u010dali \u017ei\u0165 \u201ef\u00e1dny a\u00a0skromn\u00fd \u017eivot\u201c. Tony sa zamestnal ako predajca n\u00e1bytku a\u00a0po ve\u010deroch sa u\u010dil ma\u013eova\u0165. V\u00a0losangeleskom m\u00fazeu prv\u00fdkr\u00e1t videl na vlastn\u00e9 o\u010di Rembrandta. O\u010daren\u00fd donekone\u010dna sk\u00famal odtie\u0148 poko\u017eky post\u00e1v na jeho obrazoch, \u00faplne jedine\u010dn\u00fd, ktor\u00fd \u201evyzeral takmer trojrozmerne\u201c. Pok\u00fa\u0161al sa napodobni\u0165 Moneta \u010di Renoira a\u00a0to, \u010do nama\u013eoval, pon\u00fakal na nede\u013en\u00fdch trhoch. Tam sa v\u0161ak z\u00e1kazn\u00edci zh\u00e1\u0148ali po obrazoch, ktor\u00e9 by im ladili \u201ek\u00a0z\u00e1vesom v\u00a0ob\u00fdva\u010dke\u201c. Bol sklaman\u00fd, nevedel, ako preda\u0165 svoje diela, ale stra\u0161ne t\u00fa\u017eil by\u0165 bohat\u00fd. Vozi\u0165 sa vo Ferrari, to bol jeho sen.<\/p>\n
<\/p>\n
Tak\u00fd zasran a\u00a0ak\u00e9 m\u00e1 gule<\/strong><\/p>\nS\u00a0Marguarite sa rozi\u0161li, \u00fadajne sa ve\u013ea h\u00e1dali, najm\u00e4 pre peniaze, ale predov\u0161etk\u00fdm, nikto by sa nemal \u017eeni\u0165 v\u00a0\u0161estn\u00e1stich, prep\u00e1naj\u00e1na! \u017dil v\u00a0prenajatom byt\u00edku a raz mu\u00a0v obchode padla do oka kniha s farebnou reprodukciou Modiglianiho obrazu na ob\u00e1lke. Pod ve\u013eavravn\u00fdm n\u00e1zvom Falzifik\u00e1t! (Fake!) sa skr\u00fdval pr\u00edbeh Elmyra de Horyho, zn\u00e1meho fal\u0161ovate\u013ea umenia. Knihu zhltol na jeden z\u00e1\u0165ah a\u00a0s\u00a0jedinou my\u0161lienkou: \u201eTo by som vedel robi\u0165 i ja.\u201c Tony Tetro prizn\u00e1va, \u017ee t\u00e1 kniha mu zmenila \u017eivot. Hne\u010f druh\u00fd de\u0148 za\u0161iel do kni\u017enice, kde potajomky, cez predstieran\u00e9 z\u00e1chvaty ka\u0161\u013ea, z ve\u013ek\u00fdch star\u00fdch kn\u00edh vy\u0161klbal pr\u00e1zdne strany s\u00a0patinou \u010dasu. Jeho prv\u00e9 pokusy oscilovali medzi \u201efal\u0161ovan\u00edm a\u00a0recesiou\u201c. Rozhodol sa, \u017ee urob\u00ed falzifik\u00e1t falzifik\u00e1tu. Elmyr de Hory sa napokon s\u00e1m stal sl\u00e1vnym, tak\u017ee Chagallov autoportr\u00e9t bude vyd\u00e1va\u0165 za jeho dielo a\u00a0navy\u0161e, ke\u010f\u017ee nep\u00f4jde o\u00a0origin\u00e1l, nebude potrebova\u0165 potvrdenie o\u00a0jeho proveniencii. Sfal\u0161ovan\u00fa de Horyho kresbu sfal\u0161ovan\u00e9ho Chagalla predal za 15 min\u00fat. Kupcom bol mlad\u00fd obchodn\u00edk s\u00a0umen\u00edm John Mercante, ktor\u00fd chodil v\u00a0mokas\u00ednoch Gucci naboso – pre Tonyho vrchol le\u017e\u00e9rnej elegancie. Mercantemu sa obraz p\u00e1\u010dil, Tetrovi vyplatil 200 dol\u00e1rov s\u00a0t\u00fdm, \u017ee ak sa \u201eu\u00a0star\u00e9ho otca\u201c n\u00e1jdu e\u0161te \u010fal\u0161ie diela, nech pr\u00edde. Tony pri\u0161iel, av\u0161ak s\u00a0priznan\u00edm, \u017ee kresbu sfal\u0161oval. Nie\u010do mu hovorilo, \u017ee by sa od tohto \u0161t\u00fdlov\u00e9ho chlap\u00edka mohol ve\u013ea nau\u010di\u0165. Mercante sa nena\u0161tval, akur\u00e1t mu kresbu vr\u00e1til aj s\u00a0pozn\u00e1mkou: \u201eTak\u00fd zasran a\u00a0ak\u00e9 m\u00e1 gule!\u201c Tony bol spokojn\u00fd, aj ke\u010f nezarobil ani cent. Elmyra Chagalla predal inde a\u00a0za\u010dal sa s\u00fastredi\u0165 \u201ena plnohodnotn\u00fd podvrh\u201c. T\u00fdm sa mal sta\u0165 Amadeo Modigliani, nie v\u0161ak rovno umelcova olejoma\u013eba, ale men\u0161ia kresba ceruzkou. T\u00fa Tony odvodil od olejoma\u013eby nahej \u017eeny le\u017eiacej na posteli, pri ktorej existovala mo\u017enos\u0165, \u017ee jej predch\u00e1dzala pr\u00edpravn\u00e1 \u0161t\u00fadia. Mercantemu sa p\u00e1\u010dila, uznal, \u017ee vyzer\u00e1 ako prav\u00e1. Takto povzbuden\u00fd, vybral sa Tetro za majite\u013eom auk\u010dn\u00e9ho domu Empire Gallery. Carlo Marcus s\u00a0predstieran\u00fdm n\u00f3bl eur\u00f3pskym pr\u00edzvukom mu za \u0148u pon\u00fakol 1.600 dol\u00e1rov. Tony bol v\u00a0siedmom nebi. Schladil ho a\u017e n\u00e1sledn\u00fd telefon\u00e1t od Marcusa, ktor\u00fd n\u00e1hodou od Mercanteho zistil, \u017ee Tetro je sopliak, ktor\u00fd si cel\u00fd pr\u00edbeh o\u00a0vz\u00e1cnom obraze star\u00e9ho otca vymyslel. Po sp\u0155\u0161ke t\u00fdch najoplzlej\u0161\u00edch nad\u00e1vok mu Marcus ozn\u00e1mil, \u017ee odteraz bude pracoval pre neho. \u201eMal som by\u0165 sliepkou, \u010do mu bude zn\u00e1\u0161a\u0165 zlat\u00e9 vajcia,\u201c zh\u0155\u0148a svoje za\u010diatky Tony Tetro.<\/p>\n
<\/p>\n
Chagallova zlat\u00e1 ba\u0148a<\/strong><\/p>\nCarlo Marcus nebol obchodn\u00edk s\u00a0umen\u00edm. Bol obchodn\u00edk, ktor\u00fd mohol pred\u00e1va\u0165 hocijak\u00fd \u201etovar\u201c. Tonyho naivn\u00fa predstavu, \u017ee obchodn\u00edci s\u00a0umen\u00edm s\u00fa aj milovn\u00edci umenia, Carlo rozpr\u00e1\u0161il na padr\u0165. D\u00f4le\u017eit\u00e9 boli ut\u0155\u017een\u00e9 peniaze. Origin\u00e1l alebo falzifik\u00e1t, Carlovi to bolo \u00faplne jedno. Dohodli sa, \u017ee Tony dostane 10 % z\u00a0hodnoty predan\u00e9ho obrazu. Za\u010dal s americk\u00fdm krajink\u00e1rom Robertom Woodom, ni\u010d komplikovan\u00e9, znalec mu vystavil certifik\u00e1t, vyh\u013eadal cenu v\u00a0katal\u00f3gu, Tony zaplatil 50 dol\u00e1rov a bolo to.<\/p>\n
Samozrejme, \u017ee nik u\u010den\u00fd z\u00a0neba nespadol a\u00a0Tony Tetro tie\u017e nie. Okrem toho, \u017ee tr\u00e9noval r\u00f4zne maliarske techniky, ve\u013ea \u010d\u00edtal, \u010d\u00edtal a\u00a0zasa \u010d\u00edtal a\u00a0robil si prieskum trhu. Zistil, \u017ee solventn\u00fd \u201estredn\u00fd finan\u010dn\u00fd pr\u00fad\u201c je hladn\u00fd po Chagallovi, najm\u00e4 po majstrov\u00fdch kolorovan\u00fdch litografi\u00e1ch. T\u00fato techniku si zobral ako z\u00e1klad svojho biznisu: nakreslen\u00fd obraz by tla\u010dil na\u00a0litografick\u00fdch dosk\u00e1ch pod\u013ea dopytu z\u00e1kazn\u00edkov. Na\u0161iel si tla\u010diarensk\u00fa diel\u0148u, ktor\u00fa viedli bratia Ray a\u00a0Barry Galpinovci. V\u00a0knihe Tetro dopodrobna opisuje, ako spolu rie\u0161ili v\u0161etky zlo\u017eit\u00e9 technick\u00e9 hlavolamy, ako z\u00a0prec\u00edznej fotografie Chagallovho diela vyrobili umelcovu kv\u00e1zi litografiu a\u00a0otla\u010dili ju na papier zna\u010dky d’Arches, ktor\u00fd umelec pou\u017e\u00edval. Tony sa pred bratmi netajil s\u00a0t\u00fdm, \u010do rob\u00ed a\u00a0ich bavil jeho z\u00e1pal i\u00a0to, ako spolu zvl\u00e1dali mno\u017estvo komplikovan\u00fdch technick\u00fdch detailov. Chagall sa dobre pred\u00e1val a\u00a0zakr\u00e1tko sa Tony osamostatnil. V\u00a0z\u00e1sade u\u017e Carla nepotreboval, r\u00e1stol s\u00a0ka\u017ed\u00fdm svoj\u00edm dielom, jeho chu\u0165 u\u010di\u0165 sa bola nezmerate\u013en\u00e1. \u201eZlat\u00fa ba\u0148u\u201c pre neho predstavovali Chagall, Dal\u00ed, Picasso a\u00a0Mir\u00f3. \u0160tudoval ich tvorbu a\u00a0maliarske techniky i to, ktor\u00fd umelec v\u00a0akom obdob\u00ed pou\u017e\u00edval ak\u00e9 farby, v akej text\u00fare, \u010d\u00edtal ich biografie, lebo nikdy nevedel, ak\u00fd detail ich \u017eivota sa mu m\u00f4\u017ee hodi\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
Tetrografie v\u0161ade kam sa pozrie\u0161<\/strong><\/p>\nZ\u00a0Palm Springs sa presunul do Los Angeles, kde si na\u0161iel bratov Keiserovcov, zn\u00e1mych obchodn\u00edkov s\u00a0umen\u00edm s\u00a0gal\u00e9riami vo viacer\u00fdch mest\u00e1ch. \u201ePodobne ako z\u00a0Carla, aj z\u00a0nich sa vyk\u013euli surov\u00ed, ve\u013ekohub\u00ed podvodn\u00edci.\u201c Ale platili na drevo, tak s\u00a0nimi obchodoval. Uhladen\u00fd Brit Charles Fletcher bol \u010fal\u0161\u00ed, ktor\u00e9mu Tony nosil obrazy z\u00a0\u201ededi\u010dstva po starom otcovi\u201c, a\u00a0ke\u010f ich u\u017e bolo to\u013eko, \u017ee by zaplnili cel\u00fa gal\u00e9riu, Fletcher mu nazna\u010dil, aby vy\u0161iel s\u00a0pravdou von. \u017de z\u00a0toho nebude robi\u0165 probl\u00e9m. \u201eBa \u010do viac, bez mihnutia oka mi dal z\u00e1kazku na p\u00e4\u0165desiat litografi\u00ed, a\u00a0tie som vyrobil hne\u010f nasleduj\u00faci t\u00fd\u017ede\u0148. Origin\u00e1l alebo falzifik\u00e1t, obchod s\u00a0umen\u00edm fungoval \u010falej ako dobre naolejovan\u00fd stroj.\u201c<\/p>\n
A naplno sa rozbehol, ke\u010f sa mu podarilo napodobni\u0165 Dal\u00edho litografiu z limitovanej ed\u00edcie Lincoln v\u00a0Dal\u00edv\u00edzii, \u010do je inak jeden z\u00a0najfal\u0161ovanej\u0161\u00edch obrazov tohto umelca v\u00f4bec. Dal\u00ed ju vytvoril na z\u00e1klade obrazu Zamyslen\u00e1 Gala sa d\u00edva na Stredozemn\u00e9 more a\u00a0z\u00a0dvadsiatich metrov sa z\u00a0toho stane portr\u00e9t Abrah\u00e1ma Lincolna. Presne ako po\u010dujete, i\u0161lo o\u00a0optick\u00fa il\u00faziu, pri ktorej si umelec testoval vedeck\u00e9 poznatky o\u00a0\u013eudskom vizu\u00e1lnom vneme. Z\u00a0obrazu Dal\u00ed vytvoril litografie, celosvetov\u00e9 pr\u00e1va na ne k\u00fapila Center Art Gallery na Havaji, ktor\u00e1 potom umelo zdr\u017eiavala predaj, aby ceny vy\u0161pi\u010dkovala na maximum. Pre Tonyho to bola v\u00fdzva ako hrom: dokonale sfal\u0161ova\u0165 tajomn\u00fd proces svetlotla\u010de pou\u017eit\u00fd v Dal\u00edv\u00edzii. Dokonca s\u00a0bratmi tla\u010diarmi letel kv\u00f4li tomu do Kanady, kde na\u0161iel firmu schopn\u00fa vyrobi\u0165 neskuto\u010dne prec\u00edzne printscreeny z\u00a0Dal\u00edho origin\u00e1lu. Po \u00faspechu Dal\u00edv\u00edzie, z\u00a0ktorej vytla\u010dil asi 600 k\u00f3pi\u00ed, akoby objavil zlat\u00fd gr\u00e1l. Vtedy tie\u017e jeden mimoriadne agiln\u00fd z\u00e1kazn\u00edk zistil, \u017ee Lincolna v\u00a0Dal\u00edv\u00edzii r\u00f4znym gal\u00e9ri\u00e1m predala v\u017edy t\u00e1 ist\u00e1 osoba. Ke\u010f mu do\u0161lo, \u017ee onen Tony Tetro bude fal\u0161ovate\u013e, obi\u0161iel v\u0161etky gal\u00e9rie, aby ich na to upozornil. A\u00a0\u010do sa stalo? \u201eOd tej chv\u00edle si v\u0161etci obchodn\u00edci s\u00a0umen\u00edm pod\u00e1vali u\u00a0m\u0148a k\u013eu\u010dku.\u201c<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nPr\u00edli\u0161 ve\u013ea farby, stupido!<\/strong><\/p>\nPri\u0161iel \u010das, aby si Tony za\u010dal plni\u0165 svoje sny. A\u00a0v nich sa mu zjavovali aut\u00e1. Ako prv\u00e9 si doprial z\u00e1novn\u00e9 Ferrari 308 GTB, ro\u010dn\u00edk 1977. Po \u0148om nasledovalo vyt\u00fa\u017een\u00e9 Ferrari Dino Spider 1974 a\u00a0do tretice extravagantn\u00e9 Lamborghini Countach. K\u00fapil si mal\u00fd byt\u00edk, sk\u00f4r gars\u00f3nku a\u00a0zariadil ho ako ateli\u00e9r. M\u00e1lokto o\u00a0\u0148om vedel, nevodil si do\u0148 ani priate\u013eky. Tam nacvi\u010doval svojho Caravaggia, lebo aj ke\u010f ho \u017eivili modern\u00ed maliari, st\u00e1le t\u00fa\u017eil prenikn\u00fa\u0165 do tajov umenia star\u00fdch majstrov, obzvl\u00e1\u0161\u0165 Caravaggia, z\u00a0ktor\u00e9ho obrazov sr\u0161ala priam \u201e\u017eivo\u010d\u00ed\u0161na energia\u201c. Pracoval cel\u00fd de\u0148 a ve\u010der vyr\u00e1\u017eal do baru, kde mal svoje \u0161tamgastsk\u00e9 miesto. Ke\u010f sa ho niekto sp\u00fdtal, \u010do rob\u00ed, odpovedal, \u017ee obchoduje s\u00a0umen\u00edm. Vzh\u013eadom na jeho vozov\u00fd park mu to v\u0161ak nik neveril. V\u0161etci si mysleli, \u017ee je drogov\u00fd d\u00edler.<\/p>\n
Prv\u00e9 mesto na starom kontinente, ktor\u00e9 nav\u0161t\u00edvil, bol R\u00edm. Mesto, kde \u201e\u010dlovek v\u00a0okruhu pol kilometra mohol n\u00e1js\u0165 dvadsa\u0165 Caravaggiov\u00fdch obrazov\u201c. V\u00a0gal\u00e9rii Uffizi pred Caravaggiov\u00fdm Dospievaj\u00facim Bakchusom na\u010fabil na star\u0161ieho p\u00e1na, ako tam ma\u013eoval k\u00f3piu tohto sl\u00e1vneho obrazu. \u201eJa som nikdy neabsolvoval \u017eiadny odborn\u00fd kurz, na v\u0161etko som musel pr\u00eds\u0165 s\u00e1m, zbieral som inform\u00e1cie z\u00a0kn\u00edh o\u00a0tom, ako star\u00ed majstri ma\u013eovali a\u00a0overoval si ich postupy syst\u00e9mom pokus – omyl. Cel\u00fd rozochven\u00fd som si pomyslel: ‚Tento mu\u017e by ma mohol nie\u010do nau\u010di\u0165’\u201c. Napr\u00edklad ako dosiahnu\u0165 to nenapodobite\u013en\u00e9 sfarbenie poko\u017eky mlad\u00e9ho boha, ten z\u00e1hadn\u00fd odtie\u0148 jeho mlie\u010dnobieleho tela a\u00a0o\u00a0nie\u010do ru\u017eovej\u0161iu tv\u00e1r a\u00a0ruky, ako nama\u013eova\u0165 listy, aby vyzerali naozaj ako zv\u00e4dnut\u00e9 a\u00a0pre\u010do star\u00fd p\u00e1n niekde do pl\u00e1tna jemne zatl\u00e1\u010da farbu palcom namiesto toho, aby ju nan\u00e1\u0161al \u0161tetcom? Tony pri tom mu\u017eovi najsk\u00f4r len ticho st\u00e1l a\u00a0pozoroval ho. Potom ho star\u00fd p\u00e1n poprosil, aby mu sko\u010dil po farby. Na tret\u00ed de\u0148 ho vyzval, nech sk\u00fasi nama\u013eova\u0165 Bakchusovu ruku a\u00a0jemne ho pri tom viedol: pr\u00edli\u0161 ve\u013ea farby, mrmlal si, hrub\u00e1 vrstva, jemnej\u0161ie, jemnej\u0161ie, stupido! \u201eZa \u0161tyri dni vo Florencii som sa nau\u010dil viac ne\u017e v\u00a0celom svojom \u017eivote,\u201c vyznal sa Tony. Odvtedy jazdil do Eur\u00f3py ka\u017ed\u00fd rok a\u00a0podobne ako R\u00edm \u010di Florenciu si zamiloval Monako. Vodil tam aj svoje priate\u013eky, cel\u00e9 noci h\u00fdrili, hrali v\u00a0kas\u00ednach, tancovali na diskot\u00e9kach, r\u00e1no si dali ra\u0148ajky niekde vonku na terase a\u00a0na obed \u0161li spa\u0165. V\u00a0R\u00edme \u010di Par\u00ed\u017ei obch\u00e1dzal antikvari\u00e1ty a\u00a0staro\u017eitn\u00edctva, snoril po obchod\u00edkoch so star\u00fdmi pigmentmi, vintage olejmi, po nap\u00ednac\u00edch r\u00e1moch, ak\u00e9 sa pou\u017e\u00edvali v\u00a017. storo\u010d\u00ed a\u00a0antikv\u00e1rnych knih\u00e1ch s vo\u013en\u00fdmi stranami.<\/p>\n
<\/p>\n
Nap\u00ednavej\u0161ie ako detekt\u00edvka<\/strong><\/p>\nFal\u0161ovate\u013e nie je ten, kto iba kop\u00edruje obrazy. Ak viete, \u017ee van Goghove Slne\u010dnice visia v\u00a0N\u00e1rodnej gal\u00e9rii v\u00a0Lond\u00fdne, nem\u00f4\u017eete svoj fake pred\u00e1va\u0165 ako origin\u00e1l. \u201eAk sa naozaj chcete venova\u0165 fal\u0161ovaniu, mus\u00edte vytvori\u0165 nie\u010do nov\u00e9, \u010do dosia\u013e neexistovalo a\u00a0vymyslie\u0165 d\u00f4vod, pre\u010do to vzniklo,\u201c po\u00fa\u010da Tony. V\u00a0modern\u00fdch \u010dasoch je hist\u00f3ria obrazu rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e1 ako s\u00e1m obraz. Najlep\u0161\u00ed fal\u0161ovatelia musia opl\u00fdva\u0165 \u201eneuhasite\u013en\u00fdm hladom po inform\u00e1ci\u00e1ch\u201c, \u010do im umo\u017e\u0148uje neust\u00e1le h\u013eada\u0165 \u201eslab\u00e9 miesto, nejak\u00fa \u0161trbinku, chybi\u010dku, drobn\u00fa nejasnos\u0165,\u201c ktor\u00e1 by sa dala pou\u017ei\u0165 pri budovan\u00ed podporn\u00e9ho pr\u00edbehu, na ktorom postavia existenciu svojho falzifik\u00e1tu. Ve\u013ek\u00fd Holan\u010fan Rembrandt Van Rijn, ako sa Tony dozvedel z\u00a0kn\u00edh, za svojho \u017eivota vytvoril asi 300 leptov. Lept je pomerne zlo\u017eit\u00e1 grafick\u00e1 technika, pri ktorej spravidla plat\u00ed, \u017ee umelec si vopred urob\u00ed pr\u00edpravn\u00fd n\u00e1\u010drt. Tony pozorne \u0161tudoval kompletn\u00fd katal\u00f3g Rembrandtov\u00fdch leptov, kde pri obraze Nah\u00e1 \u017eena sediaca na kop\u010deku jeho autor tvrdil, \u017ee pr\u00edpravn\u00fd n\u00e1\u010drt pre toto dielo neexistuje, hoci… Hoci ur\u010dit\u00e9 ind\u00edcie in\u00fdch odborn\u00edkov nazna\u010dovali, \u017ee z\u00a0t\u00fdchto a\u00a0on\u00fdch d\u00f4vodov by existova\u0165 mohol. \u201eTento drobn\u00fd z\u00e1van neistoty bol presne to, \u010do som potreboval.\u201c Tony po\u013eahky zvl\u00e1dol kresbu Nahej \u017eeny, len\u017ee to nebolo ani z\u010faleka v\u0161etko. Obr\u00e1zku musel doda\u0165 patinu a na to ani tristo rokov star\u00fd papier nesta\u010dil. Po\u017eadovan\u00fd efekt dosiahol tak, \u017ee kresbu nieko\u013ekokr\u00e1t \u201evyk\u00fapal, pri\u010dom som pou\u017e\u00edval destilovan\u00fa vodu, lebo t\u00e1 nezanech\u00e1vala chemick\u00e9 stopy, ako napr\u00edklad chl\u00f3r. Namo\u010dil som kresbu do vani\u010dky, potom ju vlo\u017eil medzi dva h\u00e1rky pijav\u00e9ho papiera, tie som zaklesol medzi dve plexiskl\u00e1 a\u00a0za\u0165a\u017eil ich, aby sa papier celkom vyrovnal. Pijav\u00fd papier som menil, plexiskl\u00e1 \u010distil a\u00a0ka\u017ed\u00fd de\u0148 menil miesto z\u00e1\u0165a\u017ee. Asi po t\u00fd\u017edni, ke\u010f papier uschol, som ho znovu namo\u010dil a\u00a0to som zopakoval tri alebo \u0161tyri razy a\u00a0zaka\u017ed\u00fdm som ho starostlivo vyhladil.\u201c N\u00e1sledne bolo treba dielo opatri\u0165 falo\u0161nou zberate\u013eskou zna\u010dkou. Na\u0161\u0165astie existovala kniha Zna\u010dky zbierok, kresieb a\u00a0tla\u010d\u00ed, kde boli v\u0161etky zn\u00e1me zna\u010dky sp\u00edsan\u00e9 a\u00a0graficky vyobrazen\u00e9. Tony si vybral zna\u010dku Nicolaesa Flincka, syna Rembrandtovho \u017eiaka a\u00a0zberate\u013ea maliarov\u00fdch tla\u010d\u00ed a\u00a0leptov. Takto o\u0161etren\u00fa pr\u00e1cu predal u\u017e zn\u00e1mej havajskej Center Art Gallery. A\u00a0ke\u010f\u017ee kresba vyvolala obrovsk\u00fd dopyt, na Rembrandtov\u00fdch dielkach pracoval \u010falej. A\u00a0ohormne ho to bavilo. Cel\u00fd proces tvorby, ako musel rozl\u00fasknu\u0165 aj ten najmen\u0161\u00ed detail, to v\u0161etko bral ako vzru\u0161uj\u00facu h\u00e1danku, ktor\u00e1 preverila nielen jeho talent a\u00a0v\u00fdtvarn\u00e9 schopnosti, ale i jeho um, d\u00f4vtip a vynaliezavos\u0165 – ako t\u00e1 najnap\u00ednavej\u0161ia detekt\u00edvka. V\u00a080. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia to e\u0161te \u0161lo, dnes (v\u00a0\u010dasoch multispektr\u00e1lnej reflektografie, plynovej chromatografie, r\u00e1diokarb\u00f3novej met\u00f3dy \u010di\u00a0spektroskopickej anal\u00fdzy p\u00f4vodu umeleck\u00fdch diel, kedy sa d\u00e1 presne vystopova\u0165 aj to, z\u00a0ktorej bane poch\u00e1dzaj\u00fa pigmenty pou\u017eit\u00e9 maliarom) by si Tony Tetro ani ne\u0161krtol – ako s\u00e1m, s\u00a0pokorou, prizn\u00e1va.<\/p>\n
<\/p>\n
Nepremo\u017eite\u013en\u00fd<\/strong><\/p>\nPo \u00faspechu Dal\u00edv\u00edzie Tonyho kredit princa fal\u0161ovate\u013ea vzr\u00e1stol do tej miery, \u017ee obchodn\u00edci s\u00a0umen\u00edm jeho pr\u00e1ce za\u010dali naz\u00fdva\u0165 \u201etetrografie\u201c. Nik sa ho u\u017e nep\u00fdtal: \u201eM\u00e1te aj Chagalla?\u201c, ale \u0161iel rovno na vec: \u201eRob\u00edte aj Chagalla?\u201c A\u00a0ke\u010f Marc Chagall, syn \u017eidovsk\u00fdch bielorusk\u00fdch obchodn\u00edkov v\u00a0roku 1985 zomrel, princ fal\u0161ovate\u013e sa nezastavil. \u201eHne\u010f na druh\u00fd de\u0148 som zdvojn\u00e1sobil ceny. A\u00a0o\u00a0t\u00fd\u017ede\u0148 som u\u017e jazdil v\u00a0Rolls-Royce.\u201c<\/p>\n
Podobne ako pri Chagallovi, aj s\u00a0rovnako \u017eiadan\u00fdm Picassom v\u0161etko za\u010d\u00ednalo zh\u00e1\u0148an\u00edm pl\u00e1tna, ktor\u00fdm sa Tony musel trafi\u0165 do umelcovho obdobia – najsk\u00f4r z\u00a0neho stiahol p\u00f4vodn\u00fa ma\u013ebu, potom povrch jemne vybr\u00fasil papierom, ak\u00fdm sa br\u00fasi kapota auta, nasledoval podkladov\u00fd n\u00e1ter a\u00a0po \u0148om tit\u00e1nov\u00e1 biela farba zna\u010dky Lefranc, presne tak\u00e1, ak\u00fa pou\u017e\u00edval Picasso. Na dodanie patiny rokov si vyr\u00e1bal gebuzinu ukuchten\u00fa z\u00a0ohorkov cigariet, ktor\u00e9 maceroval v\u00a0k\u00e1vovej usadenine. Pri Joanovi Mir\u00f3ovi napr\u00edklad zvolil ve\u013emi bled\u00fd odtie\u0148, ke\u010f\u017ee ma\u013eba nemala by\u0165 star\u0161ia ako 15 rokov.<\/p>\n
V\u00a0polovici 80. rokov sa c\u00edtil nepremo\u017eite\u013en\u00fd. Ako kr\u00e1\u013e. Dokedy mu bud\u00fa jeho zlat\u00e9 ru\u010di\u010dky vyn\u00e1\u0161a\u0165, to nerie\u0161il, hoci v\u00a0my\u0161lienkach \u017eivil predstavu, \u017ee sa raz za\u010dne venova\u0165 biznisu so zna\u010dkov\u00fdmi hodinkami, ktor\u00fdmi bol posadnut\u00fd. K\u00fapil si dom v\u00a0Claremonte na predmest\u00ed Los Angeles a\u00a0zriadil si v\u00a0\u0148om tajn\u00fa miestnos\u0165, prekryt\u00fa obrovsk\u00fdm zrkadlom, v\u00a0ktorej skladoval svoje \u201en\u00e1dob\u00ed\u010dko\u201c, \u0161peci\u00e1lne papiere, starobyl\u00e9 pigmenty, zberate\u013esk\u00e9 zna\u010dky, star\u00e9 p\u00edsacie stroje, sfal\u0161ovan\u00e9 doklady o\u00a0p\u00f4vode, zo\u0161ity, v\u00a0ktor\u00fdch tr\u00e9noval podpisy sl\u00e1vnych umelcov a\u00a0\u010fal\u0161ie. U\u017e\u00edval si \u017eivot, m\u00ed\u0148al peniaze, vo v\u0161edn\u00e9 noci fl\u00e1moval v\u00a0baroch, na dovolenky jazdil do Las Vegas do kas\u00edna alebo na boxersk\u00e9 z\u00e1pasy, let\u00e1 tr\u00e1vil v Monaku a\u00a0st\u00e1le viac fi\u010dal na koka\u00edne. K priate\u013ek\u00e1m sa vo svojich kni\u017en\u00fdch spomienkach takmer v\u00f4bec nevracia, a\u017e na tajomn\u00fa Lauru, svoju femme fatale, do ktorej sa \u00faplne zbl\u00e1znil. Laura bola milenkou obchodn\u00edka s\u00a0umen\u00edm zapleten\u00e9ho s\u00a0mafiou. Po spolo\u010dne str\u00e1venej noci sa ho sp\u00fdtala, \u010di by dok\u00e1zal fal\u0161ova\u0165 aj peniaze. V\u00a0hlave sa mu rozblikala kontrolka, ale dal sa nahovori\u0165. Okrem snahy znies\u0165 Laure aj modr\u00e9 z\u00a0neba, bral to ako \u010fal\u0161iu v\u00fdzvu: popasova\u0165 sa s\u00a0mno\u017estvom technologick\u00fdch vychyt\u00e1vok, ktor\u00e9 bankovky obsahuj\u00fa. A\u00a0hoci ich napokon v\u0161etky prekonal, na\u0161\u0165astie si neposral \u017eivot, ako skon\u0161tatoval. V\u00a0poslednej chv\u00edli c\u00favol a\u00a0Laura to akceptovala.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n
foto z\u00a0knihy Fal\u0161ovate\u013e, Ikar 2024<\/p>\n
<\/p>\n
Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v letnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Aj ke\u010f ten v\u00fdrok nebol adresovan\u00fd priamo jemu, ni\u010d nem\u00f4\u017ee lep\u0161ie charakterizova\u0165 jeho z\u00e1vratn\u00fa kari\u00e9ru a\u00a0strmhlav\u00fd p\u00e1d, ako pozn\u00e1mka b\u00fdval\u00e9ho hlavn\u00e9ho kur\u00e1tora m\u00fazea Louvre Ren\u00e9ho Huygheho, ktor\u00fd raz zavtipkoval: \u201eCorot nama\u013eoval tritis\u00edc pl\u00e1tien, z ktor\u00fdch desa\u0165tis\u00edc sa predalo v Amerike.\u201c Ak\u00fd skazen\u00fd bol svet biznisu s\u00a0umen\u00edm koncom minul\u00e9ho storo\u010dia, o\u00a0tom rozpr\u00e1va pr\u00edbeh Tonyho Tetra, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13442,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[146,10],"tags":[],"class_list":["post-13441","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-leto-2025","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13441","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13441"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13441\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13445,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13441\/revisions\/13445"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13442"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13441"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13441"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13441"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/07\/MUZ-tony-tetro-drcfu0ov1rwbzntosl8rg0x5lng7-d469896895182c3256cb0044b65934ba.png\")
<\/a>Deck\u00e1 v\u00a0\u0161kole ho posme\u0161ne naz\u00fdvali \u201emakar\u00f3n\u201c kv\u00f4li jeho talianskemu priezvisku. Tonyho otec pri\u0161iel s\u00a0rodi\u010dmi do Ameriky z\u00a0mesta Bari na juhu Talianska, mama poch\u00e1dzala zo Sic\u00edlie a\u00a0usadili sa v\u00a0meste\u010dku Fulton, ktor\u00e9 otec tituloval \u201eposlednou ri\u0165ou \u0161t\u00e1tu New York\u201c, hoci v\u00a030. rokoch mu prischla sk\u00f4r prez\u00fdvka \u201emal\u00e9 Chicago\u201c kv\u00f4li v\u0161adepr\u00edtomnej mafii. Tonyho detsk\u00fdm hrdinom bol Enzo Ferrari, jeho automobily a bo\u017esk\u00fd imid\u017e na pretek\u00e1rskych dr\u00e1hach miloval. Na hodin\u00e1ch v\u00a0\u0161kole ho zauj\u00edmalo umenie star\u00e9ho R\u00edma, lebo r\u00e1d kreslil, hoci\u00a0nie v\u017edy sa mu t\u00e1to mil\u00e1 z\u00e1\u013euba vyplatila. Ako \u017eiak katol\u00edckej \u0161koly \u201eob\u010das som nakreslil na\u0161u u\u010dite\u013eku, star\u00fa mn\u00ed\u0161ku ako Vargasovu sporo odet\u00fa modelku z\u00a0plag\u00e1tu s\u00a0dlh\u00fdmi zvodn\u00fdmi nohami, so zaoblen\u00fdmi bokmi a\u00a0kypr\u00fdmi prsami\u201c, a\u00a0tak mu jeho umeleck\u00fd v\u00fdkon vyniesol n\u00e1v\u0161tevu riadite\u013ene, kde musel s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee sa vzd\u00e1 snahy prer\u00e1ba\u0165 cnostn\u00e9 mn\u00ed\u0161ky na erotick\u00e9 pin-up girls.<\/p>\n