{"id":13485,"date":"2025-09-04T20:26:20","date_gmt":"2025-09-04T18:26:20","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13485"},"modified":"2025-09-04T20:26:20","modified_gmt":"2025-09-04T18:26:20","slug":"maria-danthine-dopjerova-francuzi-si-aj-v-narocnych-dnoch-vedia-radostne-poskocit","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/maria-danthine-dopjerova-francuzi-si-aj-v-narocnych-dnoch-vedia-radostne-poskocit\/","title":{"rendered":"M\u00e1ria Danthine Dopjerov\u00e1 – Franc\u00fazi si aj v\u00a0n\u00e1ro\u010dn\u00fdch d\u0148och vedia radostne posko\u010di\u0165"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Jej knihy je dobr\u00e9 \u010d\u00edta\u0165 tak, ako ich sama p\u00ed\u0161e. Vzia\u0165 ich na lavi\u010dku v\u00a0parku, vypi\u0165 si pri nich \u010derstv\u00fa limon\u00e1du, v\u00a0prest\u00e1vkach zdvihn\u00fa\u0165 zrak ku\u00a0drobn\u00fdm pr\u00edbehom ulice a\u00a0pomaly vd\u00fdchnu\u0165 v\u00f4ne i\u00a0atmosf\u00e9ru pr\u00edtomnosti – naokolo, v\u00a0n\u00e1s i\u00a0v\u00a0knihe. Tak za\u010dneme cestu do \u017eivotov franc\u00fazskych umelcov, ich \u0161armantn\u00fdch dediniek, autorkin\u00fdch spomienok a\u00a0mo\u017eno i na\u0161ich vlastn\u00fdch. Vydajme sa po stop\u00e1ch jedine\u010dn\u00fdch umelcov, perom, \u0161tetcom a\u00a0v\u0161etk\u00fdmi zmyslami so \u201eslovenskou Franc\u00fazkou\u201c M\u00e1riou Danthine Dopjerovou.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Spisovate\u013e Marcel Proust povedal, \u017ee treba pozorova\u0165 a\u00a0aj si pam\u00e4ta\u0165, aby \u017eivot len tak nepre\u0161iel. Riadite sa t\u00fdm aj vy? <\/strong><\/p>\n

Moje pozorovanie sa deje najm\u00e4 vo chv\u00ed\u013each, kedy odbo\u010dujem z\u00a0hlavnej cesty ka\u017edodenn\u00fdch povinnost\u00ed, niekedy roztr\u017eito, inokedy vedome. S\u00a0pam\u00e4tan\u00edm si je to zlo\u017eitej\u0161ie, preto\u017ee pam\u00e4\u0165 zr\u00e1dza, s\u00a0odstupom aj kr\u00e1tkeho \u010dasu skres\u013euje, premie\u0148a skuto\u010dnosti, niekedy skr\u00e1\u0161\u013euje, niekedy o\u010dier\u0148uje. T\u00e1 ist\u00e1 chv\u00ed\u013ea vyzer\u00e1 inak v\u00a0re\u00e1lnom \u010dase, inak s\u00a0odstupom nieko\u013ek\u00fdch hod\u00edn, dn\u00ed a\u00a0ak sa z\u00a0nej nie\u010do uchov\u00e1, inak po nieko\u013ek\u00fdch rokoch. Vieme o\u00a0tom, \u010do sme si v\u00a0nejakej forme zapam\u00e4tali, ale to je len mali\u010dk\u00e1 \u010das\u0165 mno\u017estva pre\u017eit\u00e9ho, \u010do na\u0161a pam\u00e4\u0165 nemilosrdne preriedila.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Aj preto si treba\u00a0spomienky opra\u0161ova\u0165 a\u00a0mojka\u0165? <\/strong><\/p>\n

Ned\u00e1vno som str\u00e1vila nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov \u010d\u00edtan\u00edm Denn\u00edka maliara Eug\u00e8nea Delacroixa a\u00a0zaujalo ma, ako sa v\u00a0dni, kedy si do denn\u00edka ni\u010d nezap\u00edsal, priate\u013eovi s\u0165a\u017eoval, \u017ee zanedb\u00e1va svoje spomienky. Moja starostlivos\u0165 o\u00a0spomienky m\u00e1 tie\u017e podobu z\u00e1piskov, s\u00edce nie denn\u00edkov\u00fdch, ale tak\u00fdch nes\u00farod\u00fdch \u010dm\u00e1ran\u00edc, o\u00a0nejakej chv\u00edli, kompoz\u00edcii, farbe, chuti, vypovedanej \u010di zapo\u010dutej vete, niekedy o\u00a0tom, k\u00fdm a\u00a0kde tie slov\u00e1 boli vysloven\u00e9. Ve\u013ea vec\u00ed m\u00e1m zap\u00edsan\u00fdch z\u00a0obdobia, ke\u010f deti za\u010dali tvori\u0165 prv\u00e9 vety, kedy sa cez ich slovn\u00e9 skomoleniny odkr\u00fdval ich vn\u00fatorn\u00fd svet. S\u00edce ve\u013ea vec\u00ed zab\u00fadam, \u010d\u00edsla a\u00a0technick\u00e9 veci neviem udr\u017ea\u0165 v\u00a0pam\u00e4ti ani p\u00e1r min\u00fat, ale mysl\u00edm si, \u017ee m\u00e1m dobr\u00fa pam\u00e4\u0165 na to, \u010do kto na akom mieste povedal, ako sa pri tom tv\u00e1ril, \u010dastokr\u00e1t aj to, \u010do mal oble\u010den\u00e9. Moja starostlivos\u0165 o\u00a0spomienky m\u00e1 tie\u017e podobu fotografi\u00ed a rozhovorov s\u00a0bl\u00edzkymi, ke\u010f konfrontujeme, \u010do a\u00a0ako si z minulej situ\u00e1cie pam\u00e4t\u00e1me.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vo va\u0161ej najnov\u0161ej knihe Franc\u00fazsko perom a\u00a0\u0161tetcom ste nav\u0161t\u00edvili miesta, po ktor\u00fdch sa pohybovali zn\u00e1me osobnosti Franc\u00fazska. Pod\u013ea \u010doho ste sa rozhodovali, kam sa vyd\u00e1te?<\/strong><\/p>\n

Chcela som \u00eds\u0165 po stop\u00e1ch miest, kde r\u00f4zni umelci a\u00a0umelkyne vyrastali, tr\u00e1vili detstvo, tvorili, kde vznikal a\u00a0r\u00e1stol ich talent, ich t\u00fa\u017eba p\u00edsa\u0165 alebo ma\u013eova\u0165. Chcela som aj vlastnou sk\u00fasenos\u0165ou, mojimi o\u010dami prepoji\u0165 napr\u00edklad knihy Colette, ktor\u00e9 s\u00a0p\u00f4\u017eitkom \u010d\u00edtam, s\u00a0diev\u010datkom, ktor\u00e9 so zapleten\u00fdmi vrko\u010dmi utek\u00e1 po ulici v\u00a0Saint-Sauveur-en-Puisaye a Renoirove obrazy s\u00a0veselou komp\u00e1niou na brehu rieky v\u00a0Chatou. Po ve\u010deroch, ke\u010f som niekedy vy\u010derpan\u00e1 po pracovnom dni, si rada vyh\u013ead\u00e1vam na internete miesta a domy, kde sa r\u00f4zni umelci narodili, \u017eili a tvorili. Tie\u017e konfrontujem miesta, kam vsadili deje a\u00a0pr\u00edbehy kn\u00edh. Mnoh\u00e9 nach\u00e1dzam n\u00e1hodne. Ned\u00e1vno som napr\u00edklad bola t\u00fd\u017ede\u0148 na bret\u00f3nskom ostrove Belle-Ile en Mer, chcela som tam nav\u0161t\u00edvi\u0165 aj dom, \u010di sk\u00f4r pevnos\u0165, kde tr\u00e1vievala let\u00e1 here\u010dka Sarah Bernhardt. A\u017e na mieste, po\u010das jednej t\u00fary po \u00fatesoch na pobre\u017e\u00ed, som natrafila na informa\u010dn\u00fa tabu\u013eu, \u017ee Claude Monet tam nama\u013eoval 70 obrazov. A\u00a0tak som si ve\u010der v\u00a0pr\u00edstavnom meste Le Palais k\u00fapila kni\u017eku o\u00a0listoch, ktor\u00e9 Monet zo svojho dvojmesa\u010dn\u00e9ho pobytu na ostrove p\u00edsal man\u017eelke Alice Hosched\u00e9, maliarovi Caillebottovi a\u00a0maliarke Berthe Morisot. Na niektor\u00e9 miesta sa vyd\u00e1vam cielene, na mnoh\u00fdch miestach mi v\u0161ak r\u00f4znymi n\u00e1hodami vznikaj\u00fa in\u0161pir\u00e1cie na pre\u010d\u00edtanie \u010fal\u0161\u00edch kn\u00edh a nav\u0161t\u00edvenie \u010fal\u0161\u00edch miest.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Dohadujete si aj s\u00fakromn\u00e9 stretnutia, alebo chod\u00edte inkognito s\u00a0davom? <\/strong><\/p>\n

Mnoh\u00e9 miesta sa daj\u00fa vidie\u0165 a\u00a0nav\u0161t\u00edvi\u0165 len po rezerv\u00e1cii alebo dohode. V\u017edy si vopred zis\u0165ujem inform\u00e1cie o\u00a0ceste, ke\u010f\u017ee mnoh\u00e9 miesta s\u00fa na vidieku, kde bez auta treba dos\u0165 krkolomne kombinova\u0165 vlaky a\u00a0autobusy alebo treba ma\u0165 zisten\u00e9 \u010dasy autobusov, ke\u010f\u017ee niekedy chodia len dvakr\u00e1t denne a mimo sez\u00f3ny v\u00f4bec. Komentovan\u00e9 prehliadky si rezervujem vopred, na miestach, kde ich nerobia be\u017ene (preto\u017ee niektor\u00e9 miesta s\u00fa otvoren\u00e9 len po\u010das \u0161peci\u00e1lneho v\u00edkendu Journ\u00e9es du Patrimoine), sa vopred dohodnem s\u00a0majite\u013eom alebo spr\u00e1vcom dan\u00e9ho miesta. Napr\u00edklad n\u00e1v\u0161tevu domu, kde pre\u017eil detstvo b\u00e1snik Alphonse de Lamartine, bolo treba vopred dohodn\u00fa\u0165, je to vraj jedin\u00fd dom spisovate\u013ea klasickej franc\u00fazskej literat\u00fary, v\u00a0ktorom st\u00e1le b\u00fdvaj\u00fa potomkovia jeho genealogickej l\u00ednie.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ako vznikol n\u00e1pad na t\u00fato knihu?<\/strong><\/p>\n

Vznikal postupne. Rozv\u00edjal sa z\u00a0mojej dlhoro\u010dnej \u010ditate\u013eskej z\u00e1\u013euby, zo sobotn\u00fdch rozhovorov s\u00a0kamar\u00e1tkou pri k\u00e1ve a\u00a0aj z\u00a0toho, \u017ee som chcela nap\u00edsa\u0165 kni\u017eku, v\u00a0ktorej by sa minulos\u0165 zhov\u00e1rala s\u00a0pr\u00edtomnos\u0165ou. Tak\u00fa, ktor\u00e1 by s\u00edce obsahovala ve\u013ea zauj\u00edmav\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed a liter\u00e1rnych prepojen\u00ed, ale nebola by dokument\u00e1rna. Chcela som, aby kniha bola rozpr\u00e1van\u00edm pr\u00edbehov, ktor\u00e9 sa mi dej\u00fa teraz, ale ktor\u00e9 sved\u010dia aj o mojej silnej v\u00e4zbe k\u00a0literat\u00fare, umeniu, architekt\u00fare. Tak\u00e9, ktor\u00e9 hovoria o\u00a0l\u00e1ske k\u00a0slov\u00e1m pre\u010d\u00edtan\u00fdm, vypovedan\u00fdm, k\u00a0tomu, \u010do sa k\u00a0n\u00e1m dost\u00e1va z\u00a0minulosti, \u010di u\u017e vo forme slovn\u00fdch odkazov, predmetov, star\u00fdch kame\u0148ov a\u00a0\u0161kridiel, receptov, alebo legiend.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

O\u00a0umelcoch ste vyp\u00e1trali mnoho anekdot. Ktor\u00e1 je va\u0161a ob\u013e\u00faben\u00e1? <\/strong><\/p>\n

V\u0161etky anekdoty ma fascinuj\u00fa, ale niekedy ma viac zauj\u00edma nejak\u00fd moment z ich be\u017en\u00e9ho \u017eivota, \u010do radi jedli, ak\u00e9 mali zvyky, ritu\u00e1ly, na \u010do si potrpeli. Doj\u00edmaj\u00fa ma r\u00f4zne \u013eudsk\u00e9 slabosti a \u010dud\u00e1ctva, ktor\u00e9 s\u00fa \u010dastokr\u00e1t p\u00f4vodom talentu, umu a\u00a0jedine\u010dnosti. Napr\u00edklad ke\u010f sme boli na komentovanej prehliadke domu Sarah Bernhardt na divokom pobre\u017e\u00ed oce\u00e1nu na c\u00edpe La Pointe des Poulains ostrova Belle-Ile, najviac sa mi p\u00e1\u010dilo, ke\u010f som si predstavila, ako v\u00a0z\u00e1vetr\u00ed svojho domu pri poobednej sieste v\u00a0\u201eSarat\u00f3riu\u201c, ako to miesto nazvala, ka\u017ed\u00e9ho, kto v oddychuj\u00facej spolo\u010dnosti povedal nejak\u00e9 slovo, Sarah okr\u00edkla slovami \u201eChut, je dors!\u201c (Ticho, sp\u00edm!) a\u00a0potom po polhodine vysko\u010dila ako prv\u00e1 a\u00a0vyhl\u00e1sila, \u017ee je koniec siesty. Tie\u017e ma ohromilo, ako chodievala lovi\u0165 krevety a\u00a0mu\u0161le v\u00a0bielych hodv\u00e1bnych podkolienkach, v\u00a0bielych \u0161at\u00e1ch a kuri\u00f3zne vyrobenom bielom klob\u00faku proti slnku a\u00a0takto oble\u010den\u00e1 sa po p\u00e1s vo vode oh\u00e1\u0148ala sie\u0165kou na ryby. Je mi sympatick\u00e9, ke\u010f sa niekto neboj\u00ed by\u0165 unik\u00e1t a\u00a0z\u00e1rove\u0148 z\u00a0neho c\u00edti\u0165 dobr\u00e9 srdce.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Mali ste pocit, \u017ee ste tak trochu \u017eili \u017eivoty umelcov, o\u00a0ktor\u00fdch p\u00ed\u0161ete? <\/strong><\/p>\n

S\u00a0ka\u017edou a ka\u017ed\u00fdm z\u00a0nich som pre\u017eila nieko\u013eko intenz\u00edvnych t\u00fd\u017ed\u0148ov, cestovan\u00edm po ich stop\u00e1ch, \u010d\u00edtan\u00edm ich diel, biografick\u00fdch rom\u00e1nov, denn\u00edkov, kore\u0161pondencie, choden\u00edm po v\u00fdstav\u00e1ch, pozeran\u00edm filmov. M\u00e1m pocit, \u017ee som tak trochu prenikla aj do ich pov\u00e1h, zvykov a pracovnej discipl\u00edny. Pri niektor\u00fdch som mala pocit, \u017ee sa mi stali bl\u00edzkymi priate\u013emi, v\u00a0duchu som sa s\u00a0nimi takmer rozpr\u00e1vala, ako napr\u00edklad s\u00a0Colette, s George Sand \u010di\u00a0Marcelom Proustom. Sarah Bernhardt som obdivovala, ale c\u00edtila som, \u017ee v\u00a0jej bl\u00edzkosti by som sa jej povahy chv\u00ed\u013eami mo\u017eno aj b\u00e1la a pri niektor\u00fdch jej sc\u00e9nach by som sa asi utekala niekam schova\u0165. Ale pri tom rybolove v\u00a0bielych \u0161at\u00e1ch a\u00a0aj pri sieste na bielych kovov\u00fdch le\u017eadl\u00e1ch v\u00a0z\u00e1hrade pri oce\u00e1ne by som rada asistovala.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

V\u00a0jednej kapitole spom\u00ednate, ako pri prehliadkach v\u017edy zaost\u00e1vate za sprievodcom, lebo sa na ka\u017edom mieste potrebujete zab\u00fdva\u0165… <\/strong><\/p>\n

Ja sa na chv\u00ed\u013eu dok\u00e1\u017eem zab\u00fdva\u0165 v\u0161ade, nielen v\u00a0domoch spisovate\u013eov a\u00a0umelcov. Zab\u00fdvam sa aj v\u00a0ka\u017edom byte airbnb, po prvom dni si v\u0161ade n\u00e1jdem svoju pek\u00e1re\u0148 a\u00a0svoju kaviare\u0148. V\u00a0ka\u0161tie\u013eoch, k\u00fari\u00e1ch, star\u00fdch farm\u00e1ch, panstv\u00e1ch \u010di vidieckych domoch si predstavujem, kde by som si dala spravi\u0165 kni\u017enicu a\u00a0ako tam v\u00a0kuchyni var\u00edm. Ateli\u00e9ry v domoch umelcov v\u00a0mysli men\u00edm na moju pracov\u0148u, h\u013ead\u00e1m kreslo na \u010d\u00edtanie v\u00a0nejakom \u00fatulnom k\u00fate. V\u0161ade si pomyselne rob\u00edm \u010daj, pozer\u00e1m sa hodiny z\u00a0okna a\u00a0\u010d\u00edtam si.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Ako to vyzeralo v\u00a0rodnom dome George Sand v\u00a0\u010dase najv\u00e4\u010d\u0161ieho rozkvetu?<\/strong><\/p>\n

Bolo tam ru\u0161no, ve\u013emi ru\u0161no. George Sand mala rada spolo\u010dnos\u0165, za ve\u013ek\u00fdm jed\u00e1lensk\u00fdm stolom sa hodiny stolovalo, diskutovalo, svojmu milencovi Fr\u00e9d\u00e9ricovi Chopinovi dala vytapac\u00edrova\u0165 izbu, aby mohol izolovan\u00fd od zvukov domu v pokoji pracova\u0165. Poz\u00fdvala Flauberta, Turgeneva, Delacroixa, Pauline Viardot, v\u00a0jej dome sa \u013eudia c\u00edtili tak dobre, \u017ee viacer\u00ed sa tam zab\u00fdvali na dlh\u0161ie obdobia, opakovane sa tam vracali. Po ve\u010deroch sa tam hr\u00e1valo divadlo, syn George Sand, Maurice, vyr\u00e1bal b\u00e1bky z\u00a0lipov\u00e9ho dreva a\u00a0ona im \u0161ila po nociach oble\u010denie a doplnky. George Sand tu str\u00e1vila detstvo, vychov\u00e1van\u00e1 starou mamou, sem sa vr\u00e1tila ako rozveden\u00e1 matka dvoch det\u00ed a tu doopatrovala star\u00fa mamu.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Hoci p\u00edsala ako na be\u017eiacom p\u00e1se, na \u00famrtnom liste st\u00e1lo \u201ebez povolania\u201c. Ani Berthe Morisot, jedin\u00e1 \u017eena na v\u00fdstave impresionistov, to nemala \u013eahk\u00e9…<\/strong><\/p>\n

Berthe Morisot \u017eila tie\u017e v\u00a0\u010dase, kedy sa ako prejav uznania dobrej \u017eenskej pr\u00e1ce hovorievalo, \u017ee je to \u201echlapsk\u00e1 pr\u00e1ca\u201c. \u017dila v\u00a0\u010dase, kedy \u201ezle dopadn\u00fa\u0165\u201c pre \u017eenu znamenalo nevyda\u0165 sa, kedy sa talent a\u00a0schopnosti \u017eeny utl\u00e1\u010dali do pozadia, aby ju nebrzdili vo vydaji a\u00a0materstve. A\u00a0tie\u017e v\u00a0\u010dase, kedy mlad\u00e1 \u017eena nemohla pr\u00eds\u0165 sama do Par\u00ed\u017ea bez toho, \u017ee by spolo\u010dnos\u0165 na \u0148u nepoukazovala ako na \u017eenu \u013eahk\u00fdch mravov.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Podobn\u00fdch pr\u00edbehov o\u00a0tom, kedy \u017eeny ve\u013ea nemohli, je viac…<\/strong><\/p>\n

Soch\u00e1rka Camille Claudel tie\u017e pon\u00faka pr\u00edklad \u017eeny, ktor\u00e1 \u017eila v\u00a0tieni mu\u017ea. Pri\u0161la o\u00a0v\u0161etko kv\u00f4li mileneck\u00e9mu vz\u0165ahu s\u00a0Rodinom, o\u00a0l\u00e1sku, o\u00a0pracovn\u00fa samostatnos\u0165, o\u00a0rozum. Skon\u010dila roky zavret\u00e1 v\u00a0psychiatrickom azyle, zatia\u013e \u010do Rodin ako mu\u017e si svoju umeleck\u00fa cestu mohol \u010falej dl\u00e1\u017edi\u0165. Camille Claudel bola kritizovan\u00e1 ako nemor\u00e1lna, ke\u010f postavy jej diel boli nah\u00e9, nahotu Rodinov\u00fdch post\u00e1v spolo\u010dnos\u0165 nekritizovala. \u017dena potrebovala ma\u0165 povolenie od lek\u00e1ra a\u00a0od prefekta, ak kv\u00f4li pr\u00e1ci chcela nosi\u0165 nohavice. Maliarka Rosa Bonheur bola prvou \u017eenou, ktor\u00e1 si sama k\u00fapila nehnute\u013enos\u0165 – ka\u0161tie\u013e v\u00a0Thomery. Inak \u017eena nemohla ani sama vlastni\u0165 majetok.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Else Triolet sa darilo o\u00a0nie\u010do viac. Z\u00a0\u010doho vych\u00e1dzala jej potreba p\u00edsa\u0165? <\/strong><\/p>\n

Bola p\u00f4vodom Ruska, ke\u010f pri\u0161la do Franc\u00fazska, musela si na nov\u00fd jazyk zvyka\u0165, zab\u00fdva\u0165 sa v\u00a0\u0148om. Vedela, ko\u013eko \u00fasilia, trpezlivosti a\u00a0pr\u00e1ce to stoj\u00ed. Jej milenec, nesk\u00f4r man\u017eel, Louis Aragon bol zn\u00e1my spisovate\u013e a\u00a0ona c\u00edtila potrebu si pri \u0148om spravi\u0165 miesto aj ako spisovate\u013eka, nielen ako partnerka. Ke\u010f pri\u0161la do Franc\u00fazska, z\u00e1videla mu tie franc\u00fazske slov\u00e1 a\u00a0vety, s\u00a0ktor\u00fdmi mohol a\u00a0vedel tak dobre nar\u00e1ba\u0165. A\u00a0tak nabrala odvahu a\u00a0po \u010dase za\u010dala p\u00edsa\u0165 po franc\u00fazsky aj ona, najprv prekladala do franc\u00faz\u0161tiny to, \u010do nap\u00edsala v\u00a0ru\u0161tine a\u00a0potom pre\u0161la na franc\u00faz\u0161tinu. Nap\u00edsala nieko\u013eko kn\u00edh. V\u00a0roku 1945 ako prv\u00e1 \u017eena vo franc\u00fazskej hist\u00f3rii z\u00edskala Goncourtovu cenu za literat\u00faru.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Vedela, \u017ee ak bude chcie\u0165 p\u00edsa\u0165, bude musie\u0165 p\u00edsa\u0165 po franc\u00fazsky. C\u00edtite to tak aj vy, \u017ee ten moment pr\u00edde? <\/strong><\/p>\n

Nabrala som odvahu a\u00a0u\u017e nejak\u00fd \u010das p\u00ed\u0161em \u010dl\u00e1nky vo franc\u00faz\u0161tine pre liter\u00e1rny internetov\u00fd magaz\u00edn ActuaLitt\u00e9. St\u00e1le sa boj\u00edm pusti\u0165 do sveta svoj text vo franc\u00faz\u0161tine bez kontroly, dc\u00e9ru zaka\u017ed\u00fdm popros\u00edm, aby mi ho skontrolovala. V\u017edy sa pote\u0161\u00edm, \u017ee ch\u00fdb a\u00a0opr\u00e1v tam nie je ve\u013ea. \u010co sa t\u00fdka prekladu mojich posledn\u00fdch kn\u00edh, uva\u017eujem o\u00a0tom, ale neviem, \u010di a\u00a0ako by Franc\u00fazi na text reagovali.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Vincent van Gogh bratovi p\u00edsal, \u017ee stromy treba ma\u013eova\u0165 tak, aby sa v\u00a0ma\u013ebe dalo d\u00fdcha\u0165 a\u00a0prech\u00e1dza\u0165 a \u017ee\u00a0les mus\u00ed vo\u0148a\u0165…<\/strong><\/p>\n

Van Gogh ma\u013eoval bytostne, \u017eivelne. Mal rozorvan\u00e9 vn\u00fatro, a\u00a0to pren\u00e1\u0161al do malieb. Tak trochu si privlastnil slne\u010dnice. Z\u00a0jeho modrej sa stala Vincentova modr\u00e1, po jeho ma\u013eb\u00e1ch sa na kostol v\u00a0Auvers-sur-Oise a\u00a0havrany letiace nad po\u013eom u\u017e nikdy nebudeme pozera\u0165 ako predt\u00fdm. Bratovi Theovi p\u00edsal listy, v\u00a0ktor\u00fdch farby opisoval v\u00a0doj\u00edmav\u00fdch asoci\u00e1ci\u00e1ch. O zroben\u00fdch ban\u00edkoch mu nap\u00edsal, \u017ee v snehu p\u00f4sobia ako p\u00edsmo na bielom papieri, ako strany Evanjelia, ke\u010f sa ve\u010der vracaj\u00fa do chudobn\u00fdch chatr\u010d\u00ed s\u00a0vysvieten\u00fdmi oknami.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Z\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edbehov m\u00e1 \u010dlovek pocit, \u017ee Franc\u00fazi s\u00fa prudko poetick\u00ed a\u00a0bezhrani\u010dne romantick\u00ed. Je to tak, alebo to patrilo k\u00a0dobe a\u00a0k\u00a0tomu, \u017ee s\u00fa umelci?<\/strong><\/p>\n

Vo Franc\u00fazsku sa vo v\u0161etk\u00fdch pracovn\u00fdch sf\u00e9rach d\u00e1 rozpr\u00e1va\u0165 o\u00a0literat\u00fare, umen\u00ed \u010di architekt\u00fare. M\u00e1m pocit, \u017ee je tu spolo\u010dnos\u0165ou nastaven\u00fd v\u0161eobecn\u00fd z\u00e1ujem o\u00a0kult\u00farne dedi\u010dstvo a\u00a0dianie. Komentovan\u00e9 prehliadky v\u00a0domoch spisovate\u013eov s\u00fa takmer v\u017edy zaplnen\u00e9, \u013eudia klad\u00fa ot\u00e1zky, vidno, \u017ee na tie miesta prich\u00e1dzaj\u00fa nielen so z\u00e1ujmom, ale aj s ve\u013ekou v\u00fdbavou vedomost\u00ed. Zauj\u00edmaj\u00fa sa o\u00a0vitr\u00e1\u017ee, kachli\u010dky, hist\u00f3riu. \u00c1no, mysl\u00edm si, \u017ee vo v\u0161eobecnosti Franc\u00fazi maj\u00fa cit pre po\u00e9ziu, literat\u00faru a\u00a0aj pre poetiku v\u00a0\u017eivote.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Zistili ste tie\u017e, \u017ee Alexander Dumas bol aj v\u00e1\u0161niv\u00fd labu\u017en\u00edk. \u010co ste sa dozvedeli z\u00a0jeho knihy M\u00f4j kuchynsk\u00fd slovn\u00edk? <\/strong><\/p>\n

M\u00f4j kuchynsk\u00fd slovn\u00edk je kniha nesmierne bohat\u00e1 na slov\u00e1, na kr\u00e1sne slov\u00e1, ktor\u00e9 som si pri \u010d\u00edtan\u00ed aj nahlas vyslovovala, na chute, farby, kulin\u00e1rske proced\u00fary. Hovor\u00ed o\u00a0tom, \u017ee v\u0161etko je d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u010das, chv\u00ed\u013ea, sp\u00f4sob, cesta, v\u00fdsledok, \u017ee bez d\u00f4razu a\u00a0piplania sa v\u00a0detailoch nemo\u017eno dosiahnu\u0165 harm\u00f3niu a\u00a0lahodnos\u0165 celku. P\u00ed\u0161e sa v nej o\u00a0varen\u00ed, o\u00a0surovin\u00e1ch, ingredienci\u00e1ch, ale aj o\u00a0tom, \u017ee pri varen\u00ed, ale vlastne aj pri v\u0161etkom, s\u00fa mo\u017eno pr\u00e1ve tie navonok nevidite\u013en\u00e9 detaily najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u010casto var\u00edte pod\u013ea receptov, ktor\u00e9 n\u00e1jdete v\u00a0denn\u00edkoch a\u00a0listoch? <\/strong><\/p>\n

Nie \u010dasto, ale niektor\u00e9 ma zaujm\u00fa nato\u013eko, \u017ee to sk\u00fa\u0161am. Star\u00e9 recepty \u010dasto obsahuj\u00fa ingrediencie, ktor\u00e9 sa v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti \u0165a\u017e\u0161ie nach\u00e1dzaj\u00fa a\u00a0niektor\u00e9 nepresnosti v\u00a0popise receptu ma vedia odradi\u0165. Sk\u00fa\u0161ala som v\u0161ak napr\u00edklad zeleninov\u00fa polievku Clauda Moneta, a\u00a0t\u00fa odvtedy var\u00edm opakovane. Bol to z\u00e1\u017eitok nielen pri varen\u00ed, ale m\u00e1 v\u00fdnimo\u010dn\u00fa, predt\u00fdm nepoznan\u00fa chu\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Zd\u00e1 sa, \u017ee vo franc\u00fazskej literat\u00fare vy\u0161lo ve\u013ea kore\u0161pondencie medzi umelcami. Ktor\u00e1 je va\u0161a ob\u013e\u00faben\u00e1?<\/strong><\/p>\n

Ve\u013emi ma nadchla kore\u0161pondencia medzi Gust\u00e1vom Flaubertom a\u00a0George Sand. V\u00a0listoch c\u00edti\u0165 vr\u00facnos\u0165 ich priate\u013estva a dobroprajnos\u0165. Odporu\u010dila n\u00e1m ju sprievodky\u0148a v dome George Sand ako najkraj\u0161iu kore\u0161pondenciu franc\u00fazskej literat\u00fary. Tie\u017e sa mi p\u00e1\u010dila kore\u0161pondencia medzi George Sand a\u00a0maliarom Eugenom Delacroix, medzi Turgenevom a\u00a0Flaubertom a\u00a0\u00fa\u017easn\u00fd \u010ditate\u013esk\u00fd z\u00e1\u017eitok je aj mileneck\u00e1 kore\u0161pondencia medzi Albertom Camusom a\u00a0Mariou Casar\u00e8s.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Vo va\u0161ej knihe je silno c\u00edti\u0165 aj postupn\u00e9 odl\u00fa\u010denie od dospievaj\u00facej dc\u00e9ry… Kedy deti vo Franc\u00fazsku vylietaj\u00fa z\u00a0hniezda? <\/strong><\/p>\n

Pre m\u0148a ako matku je to etapa dos\u0165 paradoxn\u00e1. Na jednej strane som rada, \u017ee deti sa osamostat\u0148uj\u00fa, \u017ee u\u017e za\u010d\u00ednaj\u00fa kr\u00e1\u010da\u0165 po svojich vlastn\u00fdch cest\u00e1ch, ke\u010f\u017ee by som u\u017e asi ani nemala sily im pri v\u0161etkom asistova\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 c\u00edtim aj nostalgiu, \u017ee u\u017e t\u00fdch svojich paraleln\u00fdch svetov maj\u00fa viacero, nielen ten rodi\u010dovsk\u00fd. V\u00a0par\u00ed\u017eskom regi\u00f3ne deti vylietaj\u00fa z\u00a0rodi\u010dovsk\u00e9ho hniezda pomerne neskoro, m\u00e1 ve\u013ek\u00fa koncentr\u00e1ciu vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l a\u00a0pracovn\u00fdch mo\u017enost\u00ed, a tak \u010dasto zost\u00e1vaj\u00fa \u0161tudova\u0165 v\u00a0Par\u00ed\u017ei. A\u00a0ke\u010f\u017ee byty v\u00a0Par\u00ed\u017ei a\u00a0okol\u00ed s\u00fa ve\u013emi drah\u00e9, \u010dakaj\u00fa a\u017e na rozbeh pracovnej kari\u00e9ry, k\u00fdm sa osamostatnia.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kedysi ste t\u00fa\u017eili vychova\u0165 bilingv\u00e1lne deti. Ako to dopadlo?<\/strong><\/p>\n

Narazila som na viacer\u00e9 \u00faskalia a\u00a0nem\u00f4\u017eem poveda\u0165, \u017ee m\u00e1m bilingv\u00e1lne deti, dokonca angli\u010dtinu maj\u00fa plynulej\u0161iu ako sloven\u010dinu. S\u00a0jazykom a\u00a0prostred\u00edm dan\u00e9ho jazyka treba kontinu\u00e1lny kontakt a\u00a0dve n\u00e1v\u0161tevy ro\u010dne na Slovensko nesta\u010dia. Tie\u017e som nedok\u00e1zala na ne st\u00e1le hovori\u0165 od mali\u010dka po slovensky, man\u017eel po slovensky nevie, bolo pre m\u0148a d\u00f4le\u017eitej\u0161ie, aby komunik\u00e1cia doma bola plynul\u00e1 a\u00a0v\u0161etci naraz v\u0161etk\u00e9mu pri rozhovoroch rozumeli. Zo \u0161k\u00f4lky a\u00a0\u0161koly si prin\u00e1\u0161ali z\u00e1\u017eitky vo franc\u00faz\u0161tine, \u00falohy si po ve\u010deroch robili vo franc\u00faz\u0161tine, bolo prakticky nemo\u017en\u00e9 v\u0161etko preklada\u0165 aj do sloven\u010diny. Najstar\u0161ia dc\u00e9ra sa po slovensky dobre dohovor\u00ed, rozumie v\u0161etk\u00e9mu, ale pri jej rozpr\u00e1van\u00ed bada\u0165, \u017ee je to cudzineck\u00e1 sloven\u010dina. Sloven\u010dina synov je podstatne slab\u0161ia, ale so star\u00fdmi rodi\u010dmi na Slovensku vedia komunikova\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u010co sa v\u00e1m p\u00e1\u010di na franc\u00fazskej v\u00fdchove?\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u0164a\u017eko sa mi charakterizuje, \u010do je typick\u00e9 pre franc\u00fazsku v\u00fdchovu. Mo\u017eno to, \u017ee od mali\u010dka namiesto priamych z\u00e1kazov klad\u00fa d\u00f4raz na vysvet\u013eovanie. Rodi\u010dia vysvet\u013euj\u00fa, pre\u010do \u00e1no, pre\u010do nie. A\u00a0tie\u017e je vo Franc\u00fazsku od \u00fatleho detstva ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 stolovanie, aby deti vedeli obsedie\u0165 za stolom. To, \u017ee sa cel\u00e1 rodina ve\u010der stretne za jedn\u00fdm stolom, je v\u00a0ich kult\u00fare d\u00f4le\u017eit\u00e9. Radi hovoria o\u00a0pr\u00edprave jedla, n\u00e1kupe, kto z\u00a0rodiny k\u00fapi bagetu, \u0161al\u00e1t, ak\u00e9 m\u00e4so alebo rybu dones\u00fa domov a\u00a0d\u00f4le\u017eitou chv\u00ed\u013eou d\u0148a s\u00fa ve\u010dern\u00e9 rozhovory za stolom.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n

foto Erika Ko\u0161tialov\u00e1<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v septembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Jej knihy je dobr\u00e9 \u010d\u00edta\u0165 tak, ako ich sama p\u00ed\u0161e. Vzia\u0165 ich na lavi\u010dku v\u00a0parku, vypi\u0165 si pri nich \u010derstv\u00fa limon\u00e1du, v\u00a0prest\u00e1vkach zdvihn\u00fa\u0165 zrak ku\u00a0drobn\u00fdm pr\u00edbehom ulice a\u00a0pomaly vd\u00fdchnu\u0165 v\u00f4ne i\u00a0atmosf\u00e9ru pr\u00edtomnosti – naokolo, v\u00a0n\u00e1s i\u00a0v\u00a0knihe. Tak za\u010dneme cestu do \u017eivotov franc\u00fazskych umelcov, ich \u0161armantn\u00fdch dediniek, autorkin\u00fdch spomienok a\u00a0mo\u017eno i na\u0161ich vlastn\u00fdch. Vydajme sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13486,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,147],"tags":[],"class_list":["post-13485","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-september-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13485","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13485"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13485\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13491,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13485\/revisions\/13491"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13486"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13485"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13485"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13485"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}