Milan Kundera, Pomalos\u0165<\/em><\/p>\n <\/p>\n Tento \u010dl\u00e1nok je \u00f3dou na pomalos\u0165. Bude v\u00a0\u0148om re\u010d o pomalom jedle, pomal\u00fdch mest\u00e1ch, pomalom sexe, pomalom rodi\u010dovstve \u010di pomalom cestovan\u00ed. Ak v\u00e1m to ni\u010d nehovor\u00ed, potom vedzte, \u017ee popri fastfoodoch, alfa rodi\u010doch, workoholikoch, hektikoch, hyperakt\u00edvnych neurotikoch a\u00a0v\u0161etk\u00fdch vyzn\u00e1va\u010doch hesla \u201e\u010d\u00edm r\u00fdchlej\u0161ie, t\u00fdm lep\u0161ie\u201c \u017eij\u00fa medzi nami aj pr\u00edvr\u017eenci hnutia pomalosti, ktor\u00ed si myslia, \u017ee pr\u00e1ve \u201epomal\u00e9 je kr\u00e1sne\u201c. Preto\u017ee ako povedal G\u00e1ndh\u00ed: \u201eV \u017eivote sa toho d\u00e1 urobi\u0165 viac, ako len zvy\u0161ova\u0165 jeho r\u00fdchlos\u0165.\u201c \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n <\/p>\n Tom Hodgkinson (46)<\/strong><\/p>\n Kto to je:<\/strong> Le\u0148och, zah\u00e1\u013ea\u010d, fl\u00e1ka\u010d.<\/p>\n V\u00fdrok: \u201e<\/strong>Nie som leniv\u00fd idiot, ale le\u0148och!\u201c<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Rozpr\u00e1vkov\u00fd pr\u00edbeh o\u00a0jeho \u00faspe\u0161nej kari\u00e9re by mohol ma\u0165 podtitul: Ako sa z\u00a0leniv\u00e9ho Toma, ktor\u00fd nikdy nedok\u00e1zal vsta\u0165 z\u00a0postele v\u010das, stal uzn\u00e1van\u00fd vydavate\u013e a spisovate\u013e. A\u00a0keby len spisovate\u013e – ako zakladate\u013e modernej te\u00f3rie le\u0148o\u0161enia sa pre st\u00e1tis\u00edce \u013eud\u00ed na celom svete stal novodob\u00fdm prorokom. Jeho prelomov\u00e9 dielo How to be Idle (Ako le\u0148o\u0161i\u0165) oslavuje le\u0148o\u0161enie, ale z\u00e1rove\u0148 tvrdo a nekompromisne \u00fato\u010d\u00ed na pracovn\u00fa kult\u00faru z\u00e1padn\u00e9ho sveta, ktor\u00e1 \u201ezotro\u010dila, demoralizovala a\u00a0zdrvila to\u013ek\u00fdch z\u00a0n\u00e1s\u201c.<\/p>\n Odkedy sa Tom jedn\u00e9ho r\u00e1na zbavil nepr\u00edjemne drn\u010diaceho bud\u00edka, kvalita jeho \u017eivota pov\u00e1\u017elivo st\u00fapla. Tento akt vzbury, neboj\u00e1cny a nekompromisn\u00fd, v\u00a0\u0148om prebudil du\u0161u prav\u00e9ho le\u0148ocha. Z\u00a0pracuj\u00faceho \u00fabo\u017eiaka pln\u00e9ho \u00fazkosti, za\u0165a\u017een\u00e9ho zodpovednos\u0165ou a\u00a0povinnos\u0165ami sa stal bla\u017een\u00fd bezstarostn\u00fd sp\u00e1\u010d.<\/p>\n Lebo prav\u00fd le\u0148och sp\u00ed, ko\u013eko sa mu \u017eiada a\u00a0zo slastn\u00e9ho pohodlia\u00a0postele vstane a\u017e vtedy, ke\u010f sa c\u00edti pripraven\u00fd \u010deli\u0165 protivenstv\u00e1m v\u0161edn\u00e9ho d\u0148a. \u017de pr\u00e1ca je liek na v\u0161etky ne\u0161\u0165astia, Tom Hodgkinson pova\u017euje za m\u00fdtus modernej spolo\u010dnosti. Hovor\u00ed tomu tie\u017e vym\u00fdvanie mozgov: vysko\u010di\u0165 z\u00a0postele a\u00a0okam\u017eite sa venova\u0165 nejakej \u201eu\u017eito\u010dnej\u201c \u010dinnosti. V\u00a0dne\u0161nej dobe konzumu to znamen\u00e1 zar\u00e1ba\u0165 peniaze, aby sme sa mali lep\u0161ie. Aby sme si mohli dovoli\u0165 lep\u0161ie auto, drah\u0161iu dovolenku, nov\u00fd model mobilu \u010di in\u00fd \u201emust have\u201c produkt dennej spotreby. Tom k\u00a0tomu poznamen\u00e1va: \u201eReklamn\u00fd priemysel n\u00e1s vedie k\u00a0tomu, aby sme uverili, \u017ee n\u00e1kupom ist\u00e9ho v\u00fdrobku sa n\u00e1m zlep\u0161\u00ed \u017eivot. N\u00e1kup v\u00fdrobku si v\u0161ak vy\u017eaduje peniaze. A\u00a0peniaze si vy\u017eaduj\u00fa \u0165a\u017ek\u00fa pr\u00e1cu. Alebo dlh. Zadl\u017eujeme sa, aby sme uspokojili svoje t\u00fa\u017eby a\u00a0potom pracujeme, aby sme splatili dlh.\u201c Dne\u0161ok pov\u00fd\u0161il zamestnanie na \u00farove\u0148 n\u00e1bo\u017eenstva. A\u00a0z\u00e1ha\u013eke pris\u00fadil status \u201etichej vrahyne\u201c. To Tomovi pripad\u00e1 scestn\u00e9, ve\u010f sta\u010d\u00ed len trochu nahliadnu\u0165 do hist\u00f3rie: na v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch, \u010do pracovali, sa kedysi h\u013eadelo zvrchu! Usilovnos\u0165 ako tak\u00e1 sa pova\u017eovala za vulg\u00e1rnu a n\u00e1hlenie za vec zl\u00e9ho vychovania a\u00a0osobnej pochabosti. A\u017e kapitalizmus rozkr\u00fatili koleso tejto \u0161ialenej (a \u010dasto zbyto\u010dnej) \u013eudskej \u010dinorodosti. Ako to hovoria Franc\u00fazi? \u201eTravailler moins, produire plus.\u201c (\u010c\u00edm menej pracuje\u0161, t\u00fdm viac vyprodukuje\u0161.) \u013dudia, ktor\u00ed neust\u00e1le nie\u010do robia, sp\u00f4sobuj\u00fa len chaos, mieni le\u0148och Tom. Blaise Pascal vraj do\u0161iel k\u00a0podobn\u00e9mu poznaniu, ke\u010f nap\u00edsal, \u017ee \u201ejedinou pr\u00ed\u010dinou \u013eudsk\u00e9ho ne\u0161\u0165astia je to, \u017ee \u010dlovek nedok\u00e1\u017ee ticho sedie\u0165 vo svojej izbe.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Zrod le\u0148ocha<\/strong><\/p>\n Tom Hodgkinson m\u00e1 za sebou skvel\u00e9 vzdelanie: ve\u010f kto \u0161tudoval na prest\u00ed\u017enej Westminster School v Lond\u00fdne, toho \u010fal\u0161ie kroky zaru\u010dene viedli do Oxfordu alebo Cambridge. Tom si vybral sl\u00e1vnu Christ College v Cambridge, kde nav\u0161tevoval predn\u00e1\u0161ky anglickej literat\u00fary a\u00a0po ve\u010deroch hral na basov\u00fa gitaru v\u00a0univerzitnej kapele The Stupids. Po \u0161kole za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 ako novin\u00e1r na vo\u013enej nohe (obaja rodi\u010dia pracovali ako \u017eurnalisti), nesk\u00f4r sa zamestnal v\u00a0obchode s\u00a0c\u00e9de\u010dkami, kde pozoroval subkult\u00faru skateboardistov (nikdy nikde nepracovali). Dva roky pretrpel na oddelen\u00ed v\u00fdskumu v\u00a0Sunday Mirror, nesk\u00f4r na zvl\u00e1\u0161tnych projektoch v\u00a0Guardiane a\u00a0v\u0161ade to bolo – peklo. Nikdy sa mu nepodarilo pr\u00eds\u0165 do redakcie v\u010das, jeho \u0161\u00e9f bol grobian a\u00a0tyran, pr\u00e1ca nezauj\u00edmav\u00e1 a bez\u00fate\u0161n\u00e1, plat mizern\u00fd. Jedin\u00e9 vyk\u00fapenie prin\u00e1\u0161ali ve\u010dern\u00e9 n\u00e1v\u0161tevy pohostinstva, kde spolu s\u00a0ostatn\u00fdmi kolegami nad\u00e1val na \u0161\u00e9fa, pr\u00e1cu a plat.<\/p>\n N\u00e1pad zalo\u017ei\u0165 si vlastn\u00fd \u010dasopis s\u00a0tematikou le\u0148o\u0161enia dostal ako nezamestnan\u00fd. Kdesi na\u010fabil na vy\u0161e dvesto rokov star\u00fa zbierku esej\u00ed The Idler (Le\u0148och) od anglick\u00e9ho spisovate\u013ea\u00a0 Samuela Johnsona (autora onoho zn\u00e1meho v\u00fdroku: \u201eKto je unaven\u00fd Lond\u00fdnom, je unaven\u00fd \u017eivotom.\u201c). Pri \u010d\u00edtan\u00ed Johnsonov\u00fdch briskn\u00fdch my\u0161lienok po prv\u00fd raz pochopil, \u017ee medzi kreativitou a\u00a0le\u0148o\u0161en\u00edm jestvuje priamy vz\u0165ah. Lenivos\u0165 toti\u017e neznamen\u00e1 ne\u010dinnos\u0165 ako tup\u00fa apatiu, m\u0155tvoln\u00fa nehybnos\u0165 \u010di celkov\u00fa skleslos\u0165. Pr\u00e1ve naopak, lenivos\u0165 je stav, ktor\u00fd vyu\u017e\u00edva ka\u017ed\u00fd kreat\u00edvny \u010dlovek: pozer\u00e1 sa do stropu a\u00a0rozv\u00edja svoje my\u0161lienky. Skr\u00e1tka, ne\u010dinnos\u0165 podporuje tvoriv\u00e9ho ducha.<\/p>\n Ni\u010dnerobenie je v\u0161ak aj poriadna drina, ako nap\u00edsal u\u017e Oscar Wilde. \u201eV\u017edy je okolo v\u00e1s mno\u017estvo \u013eud\u00ed, \u010do sa v\u00e1s usiluj\u00fa prin\u00fati\u0165, aby ste nie\u010do robili,\u201c poznamen\u00e1va Tom v\u00a0\u00favode svojej knihy. \u201ePreto som sa pok\u00fasil vytvori\u0165 ak\u00fdsi s\u00fahrn textov o\u00a0le\u0148o\u0161en\u00ed z\u00a0filozofie, literat\u00fary, po\u00e9zie a\u00a0hist\u00f3rie posledn\u00fdch tritis\u00edc rokov, aby sme my, lenivci, mali du\u0161evn\u00fa v\u00fdzbroj, ktor\u00fa potrebujeme na boj proti pr\u00e1ci.\u201c Po\u010das \u0161t\u00fadia t\u00fdchto textov Tom so\u00a0zados\u0165u\u010dinen\u00edm zistil, \u017ee vyhl\u00e1sen\u00fdmi lenivcami boli aj tak\u00e9 v\u00fdznamn\u00e9 osobnosti ako britsk\u00fd spisovate\u013e Jerome Klapka Jerome (nap\u00edsal esej O\u00a0lenivosti), filozof Bertrand Russel (Chv\u00e1la lenivosti), Robert Louis Stevenson (Ospravedlnenie pre lenivcov), John Keats (\u00d3da na z\u00e1ha\u013e\u010divos\u0165) \u010di Paul Lafargue (Pr\u00e1vo na lenivos\u0165). Lafargue sa vo svojom diele odvol\u00e1va priamo na Boha: \u0161es\u0165 dn\u00ed pracoval a\u00a0potom u\u017e iba cel\u00fa ve\u010dnos\u0165 odpo\u010d\u00edva. No nie je to ten naj\u017eiarivej\u0161\u00ed pr\u00edklad le\u0148ocha par excellence?<\/p>\n <\/p>\n Potuln\u00fd vidie\u010dan<\/strong><\/p>\n V\u00a0roku 1993 zalo\u017eil so svoj\u00edm kamar\u00e1tom \u010dasopis The Idler (Le\u0148och). Popritom sa si privyr\u00e1bal dovozom absintu z\u00a0\u010ciech. Ke\u010f sa mu narodil syn Arthur, ktor\u00fd m\u00e1 dnes \u0161trn\u00e1s\u0165, spolu s\u00a0partnerkou a\u00a0matkou svojich \u010fal\u0161\u00edch dvoch det\u00ed sa pres\u0165ahoval na vidiek do gr\u00f3fstva Devon v\u00a0juhoz\u00e1padnom Anglicku. V\u00a0duchu obrazu \u201epotuln\u00e9ho vidie\u010dana, ktor\u00fd si zvykol na siestu a\u00a0sn\u00edvanie\u201c sa\u00a0oddal\u00a0 farm\u00e1rskemu \u017eivotu. Aby jeho deti vedeli, odkia\u013e poch\u00e1dza vajce (odpove\u010f bola, \u017ee zo supermarketu), za\u010dal chova\u0165 kur\u010dat\u00e1 a\u00a0kr\u00e1liky, pestova\u0165 ovocie a\u00a0zeleninu, piec\u0165 dom\u00e1ci chlieb a\u00a0do praxe zav\u00e1dza\u0165 vlastn\u00fa te\u00f3riu leniv\u00e9ho rodi\u010da, ako ju zachytil v\u00a0knihe The Idle Parent (Leniv\u00fd rodi\u010d). Doobeda pracoval 3 – 4 hodiny, cez obed si zdriemol: na m\u00e4kkej v\u00e1\u013eande, prezieravo umiestnenej hne\u010f oproti pracovn\u00e9mu stolu. Poobede sa venoval de\u0165om a\u00a0z\u00e1hradn\u00ed\u010deniu. Deti u\u010dil hra\u0165 na ukulele, Tomov ob\u013e\u00faben\u00fd hudobn\u00fd n\u00e1stroj (o v\u00fdu\u010dbe nap\u00edsal aj pr\u00edru\u010dku). V\u00a0marci 2011 si spolu s\u00a0man\u017eelkou Victoriou otvoril v\u00a0z\u00e1padnom Lond\u00fdne kn\u00edhkupectvo a\u00a0kaviare\u0148 (ich krstnou mamou sa stala here\u010dka Emma Thompson), ktorej s\u00fa\u010das\u0165ou sa stala aj Le\u0148ochova akad\u00e9mia filozofie, hospod\u00e1renia a\u00a0veselia. Na p\u00f4de akad\u00e9mie usporad\u00fava r\u00f4zne kurzy – antickej filozofie, re\u010dn\u00edctva, hry na ukulele, pe\u010denia chleba, vy\u0161\u00edvania, latin\u010diny, \u0161itia gomb\u00edkov, pr\u00e1ce s\u00a0drevom, ale aj bartitsu (bojov\u00e9 umenie, ktor\u00e9 ovl\u00e1dal Sherlock Holmes), v\u00fdroby jednostrunnej gitary \u010di stol\u00e1rskych pr\u00e1c, \u010di\u017ee napospol tak trochu \u201estarom\u00f3dne \u010dinnosti\u201c. A\u00a0netreba zabudn\u00fa\u0165 na semin\u00e1re o\u00a0tom, ako rozbehn\u00fa\u0165 vlastn\u00fa firmu, ke\u010f\u017ee status le\u0148ocha sa najlep\u0161ie realizuje, ak je \u010dlovek nez\u00e1visl\u00fd na pr\u00e1ci in\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n \u013dudia Tomovi ob\u010das vy\u010d\u00edtaj\u00fa, \u017ee je le\u0148ochom len tak naoko, ke\u010f\u017ee na v\u0161etko, \u010do doteraz urobil, musel vynalo\u017ei\u0165 ur\u010dit\u00fa n\u00e1mahu. Tom na to odpoved\u00e1: \u201eNer\u00e1d pracujem, nen\u00e1vid\u00edm pracovn\u00fa dobu. Ale nevad\u00ed mi pracova\u0165, ak je to nie\u010do, \u010do som si s\u00e1m vybral. Je to v\u017edy o\u00a0vytv\u00e1ran\u00ed si vlastn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Pr\u00e1va le\u0148ocha <\/strong><\/p>\n Status le\u0148ocha demon\u0161truje v\u00ed\u0165azstvo ducha nad hmotou. By\u0165 le\u0148ochom, ktor\u00fd ignoruje ka\u017edodenn\u00fa lopotu \u201eod deviatej do piatej\u201c, znamen\u00e1 z\u00edska\u0165 pr\u00edjemn\u00fd pocit nadradenosti nad vlastn\u00fdm osudom. Tu je v\u00fdber nieko\u013ek\u00fdch z\u00e1kladn\u00fdch pr\u00e1v le\u0148ocha pod\u013ea Toma Hodgkinsona.<\/p>\n * Pr\u00e1vo na obed. Dnes je nemodern\u00e9 chodi\u0165 na obed, workoholici toti\u017e nejedia, workoholici pracuj\u00fa! V\u00a0Tomovom pon\u00edman\u00ed je obed prejavom slobodnej v\u00f4le, kedy sa \u010dlovek stretne s priate\u013emi a\u00a0kolegami, miestom na dru\u017en\u00e9 rozhovory a p\u00e1r poh\u00e1rikov Martini. Za obed v\u0161ak ur\u010dite nepova\u017euje osamel\u00e9 \u017euvanie \u017eemle zo st\u00e1nku r\u00fdchleho ob\u010derstvenia, pri ktorom stravn\u00edk nemo z\u00edza cez okno na ru\u0161n\u00fa ulicu pred sebou.<\/p>\n * Pr\u00e1vo na mar\u00f3dku. By\u0165 pr\u00e1ceneschopn\u00fd sa dnes pova\u017euje za hrdeln\u00fd zlo\u010din. Le\u0148och sa chorobe nebr\u00e1ni, naopak, v\u00edta ju ako oslobodenie od z\u00e1\u0165a\u017ee a\u00a0zodpovednosti. Choroba je ofici\u00e1lne ospravedlnenie le\u0148o\u0161enia. \u010clovek by sa mal presta\u0165 hanbi\u0165 za to, \u017ee ochorel, mal by n\u00e1js\u0165 odvahu poveda\u0165: \u201eSom chor\u00fd a\u00a0nepr\u00eddem do pr\u00e1ce.\u201c<\/p>\n * Pr\u00e1vo na obed\u0148aj\u0161iu siestu (a sp\u00e1nok). V\u0161eobecne v\u0161etci t\u00ed, \u010do tvrdia, \u017ee nespia, s\u00fa velite\u013esk\u00ed a\u00a0krut\u00ed. Boja sa sp\u00e1nku, lebo je to stav, ke\u010f nem\u00f4\u017eu ovl\u00e1da\u0165 svoj \u017eivot. A\u00a0preto vyhlasuj\u00fa, \u017ee sp\u00e1nok je pre slabochov (le\u0148ochov). Namiesto toho sa nadopuj\u00fa k\u00e1vou, ktor\u00e1 s\u00edce do\u010dasne zostr\u00ed zmysly, ale prin\u00e1\u0161a nervozitu, mrzutos\u0165 a\u00a0podr\u00e1\u017edenos\u0165.<\/p>\n * Pr\u00e1vo na p\u00e1r poh\u00e1rikov po pr\u00e1ci. Hostinec je miesto, kde je \u010dlovek po celodennej lopote op\u00e4\u0165 s\u00e1m sebe p\u00e1nom. U\u017e po nieko\u013ek\u00fdch d\u00fa\u0161koch pookreje, m\u00e1 svoje n\u00e1zory, vie, ako \u010deli\u0165 \u017eivotu, \u0161\u00e9fovi, term\u00ednom… Dnes v\u0161ak \u013eudia sk\u00f4r ako do kr\u010dmy utekaj\u00fa po pr\u00e1ci do posil\u0148ovne, kde \u201enamiesto hlbok\u00fdch d\u00fa\u0161kov spenen\u00e9ho orie\u0161kovohned\u00e9ho piva v\u00a0dru\u017enej spolo\u010dnosti be\u017eia sami na be\u017eiacom p\u00e1se a\u00a0pritom na obrovsk\u00fdch obrazovk\u00e1ch sleduj\u00fa MTV, aby nemysleli na muky. Ak naozaj chcete cvi\u010di\u0165, pre\u010do si nen\u00e1jdete kr\u010dmu, ktor\u00e1 je od v\u00e1\u0161ho domova \u010di pr\u00e1ce vzdialen\u00e1, povedzme, jeden kilometer? Ka\u017ed\u00fd de\u0148 sa prejdete dva kilometre a\u00a0e\u0161te si aj u\u017eijete.\u201c<\/p>\n Ozaj…\u00a0viete, kedy le\u0148och za\u017e\u00edva najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed p\u00f4\u017eitok z\u00a0ni\u010dnerobenia? K\u00fdm ostatn\u00ed dr\u00fa. Jerome Klapka Jerome to vyjadril brilantne: \u201eNiet radosti z\u00a0ni\u010dnerobenia, ke\u010f nem\u00e1te ni\u010d na robote.\u201c<\/p>\n <\/p>\n Carlo Petrini (65)<\/strong><\/p>\n Kto to je: <\/strong>Zakladate\u013e hnutia pomal\u00e9ho jedla (slow food).<\/p>\n V\u00fdrok: <\/strong>\u201ePrirodzenos\u0165ou jedla je p\u00f4\u017eitok a\u00a0l\u00e1ska. Oce\u0148ujme v\u00a0dobrom jedle harm\u00f3niu stvorenia.\u201c<\/p>\n V manifeste hnutia slow food sa okrem in\u00e9ho p\u00ed\u0161e:<\/p>\n * V\u0161etci sme zotro\u010den\u00ed r\u00fdchlos\u0165ou a\u00a0pod\u013eahli sme zradn\u00e9mu v\u00edrusu r\u00fdchleho \u017eivota, ktor\u00fd ni\u010d\u00ed na\u0161e zvyky, nar\u00fa\u0161a s\u00fakromie na\u0161ich domovov a\u00a0n\u00fati n\u00e1s jes\u0165 r\u00fdchle ob\u010derstvenie.<\/p>\n * Jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako \u010deli\u0165 celosvetov\u00e9mu hl\u00fapemu \u0161t\u00fdlu r\u00fdchleho \u017eivota, je pevn\u00e1 obrana pokojn\u00e9ho materi\u00e1lneho p\u00f4\u017eitku.<\/p>\n * Na\u0161a obrana by sa mala za\u010da\u0165 za stolom s\u00a0pomal\u00fdm ob\u010derstven\u00edm. Sk\u00fasme znovu objavi\u0165 pr\u00edchute a\u00a0chute region\u00e1lnej kuchyne a\u00a0zbavme sa potupn\u00fdch \u00fa\u010dinkov r\u00fdchleho ob\u010derstvenia.<\/p>\n * Cie\u013eom skuto\u010dnej kult\u00fary je chu\u0165 vytv\u00e1ra\u0165, nie potl\u00e1\u010da\u0165…<\/p>\n * Pomal\u00e9 ob\u010derstvenie zaru\u010duje lep\u0161iu bud\u00facnos\u0165.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n O\u00a0\u010dom je slow food?<\/strong><\/p>\n Ak si pod pojmom slow food niekto predstavuje nieko\u013ekohodinov\u00e9 vysed\u00e1vanie za prestret\u00fdm stolom, pomal\u00e9 pre\u017e\u00favanie komplikovane pripraven\u00fdch jed\u00e1l a\u00a0potom dlh\u00e9 tr\u00e1venie, tak sa m\u00fdli. Slow food je toti\u017e predov\u0161etk\u00fdm jedlo tradi\u010dn\u00e9 a\u00a0lok\u00e1lne. Lebo pr\u00e1ve lok\u00e1lna kuchy\u0148a s\u00a0\u010derstv\u00fdmi sez\u00f3nnymi produktmi od miestnych malov\u00fdrobcov spoluvytv\u00e1ra kult\u00faru dan\u00e9ho regi\u00f3nu. Krajov\u00e9 \u0161peciality, tradi\u010dn\u00e9 odrody plod\u00edn \u010di plemien dom\u00e1cich zvierat, prav\u00e1 chu\u0165 bez umel\u00fdch pr\u00edsad, podpora komun\u00e1lneho \u017eivota a\u00a0\u0161etrnos\u0165 k\u00a0\u017eivotn\u00e9mu prostrediu – to s\u00fa hlavn\u00e9 charakteristiky hnutia pomal\u00e9ho jedla. Rovnako ako zv\u00fd\u0161en\u00e1 vn\u00edmavos\u0165 vo\u010di bio potravin\u00e1m a konceptu fair trade. A slow food je aj o\u00a0dostatku \u010dasu a\u00a0pokoja na to, aby sme si jedl\u00e1 pripraven\u00e9 s\u00a0l\u00e1skou mohli skuto\u010dne vychutna\u0165, najlep\u0161ie v\u00a0kruhu najbli\u017e\u0161\u00edch.<\/p>\n <\/p>\n So slim\u00e1kom v\u00a0logu<\/strong><\/p>\n Zrod hnutia slow food sa datuje do roku 1989 a\u00a0symbolicky ho ovplyvnili dve \u201e\u0161kand\u00e1lne\u201c udalosti: otvorenie ve\u013ek\u00e9ho McDonald’s hne\u010f oproti \u0160panielskym schodom v\u00a0R\u00edme a\u00a0smr\u0165 19 \u013eud\u00ed (ochorelo ich takmer sto), ktor\u00ed sa otr\u00e1vili lacn\u00fdm v\u00ednom s\u00a0pr\u00edmesou metylalkoholu. Do \u010dela hnutia sa postavil taliansky novin\u00e1r a\u00a0gurm\u00e1n Carlo Petrini, ktor\u00fd slow food ozna\u010dil za \u201evyspel\u00fa kult\u00farnu revol\u00faciu\u201c. S\u00e1m Petrini formuloval z\u00e1kladn\u00e9 my\u0161lienky pomal\u00e9ho jedla, ke\u010f povedal: \u201eJedlo by malo by\u0165: dobr\u00e9, aby bolo pre v\u0161etk\u00fdch rados\u0165ou jes\u0165, \u010dist\u00e9, aby sa neni\u010dilo \u017eivotn\u00e9 prostredie a\u00a0zdroje matky Zeme, spravodliv\u00e9, aby boli re\u0161pektovan\u00ed v\u0161etci \u013eudia, ktor\u00ed pre n\u00e1s z\u00edskavaj\u00fa potravu v\u00a0p\u00f4de, moriach, na l\u00fakach \u010di v\u00a0lesoch.\u201c<\/p>\n Carlo Petrini sa narodil v\u00a0meste\u010dku Bra v\u00a0kraji Piemont na severe Talianska. Ako vy\u0161tudovan\u00fd sociol\u00f3g sa v mladosti anga\u017eoval v\u00a0 komunistickom hnut\u00ed Partito di Unit\u00e0 Proletaria. Zameral sa na gastron\u00f3miu a\u00a0vin\u00e1rstvo a\u00a0v\u00a0r\u00e1mci t\u00fdchto t\u00e9m pravidelne prispieval do \u013eavi\u010diarskych denn\u00edkov La Stampa a La Repubblica. Postupne sa vypracoval na uzn\u00e1van\u00e9ho gastro \u017eurnalistu, ktor\u00fd sa okrem chv\u00e1ly miestnych produktov, jed\u00e1l a\u00a0v\u00edn pravidelne \u201enav\u00e1\u017eal\u201c do nadn\u00e1rodn\u00fdch monopolov, ktor\u00e9 pod\u013ea neho m\u00f4\u017eu za globaliz\u00e1ciu chut\u00ed, vytesnenie mal\u00fdch v\u00fdrobcov a z\u00e1nik tradi\u010dn\u00fdch jed\u00e1l. Petrini s\u00a0tv\u00e1rou r\u00edmskeho patricija a\u00a0hedonistick\u00fdm bru\u0161kom, divo gestikuluj\u00faci vo\u00a0 svoje spevavej mater\u010dine, dok\u00e1zal strhn\u00fa\u0165 pozornos\u0165 m\u00e1s. A\u00a0vedel by\u0165 aj vtipn\u00fd: \u201ePredkladaj\u00fa n\u00e1m lacn\u00e9 nekvalitn\u00e9 jedlo, aby sme ho mohli zjes\u0165 viac. Pritom ke\u010f zjem \u0161unku, syr alebo dobr\u00fd chlieb, u\u017e po nieko\u013ek\u00fdch sekund\u00e1ch sa premenia na m\u0148a, Carla Petriniho. Ale trenky, aj ke\u010f ich budem nosi\u0165 roky, zostan\u00fa v\u017edy len Armani. V\u00e1\u017eme si sami seba viac, ne\u017e svoje oble\u010denie!\u201c<\/p>\n <\/p>\n Food pornografia<\/strong><\/p>\n V\u00a0roku 2004 zalo\u017eil pri\u00a0Bra Univerzitu gastronomick\u00fdch vied (L’Universit\u00e0 degli Studi di Scienze Gastronomiche), prv\u00fa svojho druhu, ktorej hlavn\u00fdm poslan\u00edm je zd\u00f4raz\u0148ova\u0165 neoddelite\u013en\u00e9 spojenie jedla a\u00a0n\u00e1rodnej kult\u00fary. Za posledn\u00fdch 50 rokov jedlo pre n\u00e1s stratilo hodnotu, pr\u00edzvukuje Petrini. Jeme, ale nevieme \u010do. Nevieme, ako to, \u010do m\u00e1me na tanieri, bolo pripraven\u00e9 a\u00a0odkia\u013e to poch\u00e1dza. Nejeme kv\u00f4li p\u00f4\u017eitku, ale aby sme mohli \u010falej fungova\u0165. Jeme sami, h\u00e1d\u017eeme do seba burgery a\u00a0be\u017e\u00edme \u010falej. Zabudli sme na to, ako chut\u00ed jedlo, ke\u010f sa o\u0148 del\u00edme s\u00a0rodinou alebo priate\u013emi.<\/p>\n A svoje my\u0161lienky Petrini rozv\u00edja \u010falej. Okolo jedla je v dne\u0161nej pop kult\u00fare viac rozruchu ako kedyko\u013evek predt\u00fdm. Ale ak\u00fd je to z\u00e1ujem? Recepty, recepty, recepty… Sme pres\u00fdten\u00ed receptami. Bombarduj\u00fa n\u00e1s nimi m\u00e9di\u00e1: v\u00a0\u010dasopisoch, kuch\u00e1rskych telev\u00edznych show, na nete, varia blogeri a\u00a0blogerky, r\u00f4zne svetov\u00e9 celebrity, a\u017e sa im od vare\u0161ky dym\u00ed. Jedlo naaran\u017eovan\u00e9 na tanieroch vyzer\u00e1 kr\u00e1sne a\u00a0l\u00e1kavo. On tomu hovor\u00ed \u201efood pornografia\u201c. Poh\u013ead na jedlo cez okuliare s\u00fa\u010dasnej pop kult\u00fary (hlavne nech to dobre vyzer\u00e1) je \u017ealostne \u00fazky, predstavuje sn\u00e1\u010f len desa\u0165 percent z\u00a0toho, \u010do skuto\u010dne znamen\u00e1. Jedlo je esenciou n\u00e1\u0161ho \u017eivota, obrazom toho, ak\u00e9 hodnoty vyzn\u00e1vame, ak\u00e9 zvyky a\u00a0trad\u00edcie ct\u00edme, odr\u00e1\u017ea n\u00e1\u0161 re\u0161pekt ku krajine, pr\u00edrode, \u013eu\u010fom i\u00a0sam\u00fdm k\u00a0sebe. \u017de ide skuto\u010dne o holistick\u00fa t\u00e9mu, dokazuje aj enormn\u00fd z\u00e1ujem pr\u00edvr\u017eencov slow food o\u00a0probl\u00e9m odpadu. Ak by sme chceli vymenova\u0165 z\u00e1kladn\u00e9 charakteristiky konzumnej spolo\u010dnosti, hromadenie odpadu by k\u00a0nim bezpochyby patrilo tie\u017e. Napr\u00edklad v Taliansku sa denne vyhod\u00ed 4.000 ton potrav\u00edn. Petrini apeluje: Kupujte iba to\u013eko potrav\u00edn, ko\u013eko potrebujete, a nie ko\u013eko sa zmes\u00ed do va\u0161ich chladni\u010diek, t\u00fdchto modern\u00fdch \u201ehrobiek jedla\u201c. P\u00fdtajte sa. Kla\u010fte ot\u00e1zky. M\u00e1te pr\u00e1vo vedie\u0165, odkia\u013e va\u0161e jedlo poch\u00e1dza, \u010d\u00edm boli zvierat\u00e1 k\u0155men\u00e9, odkia\u013e je ryba, ktor\u00fa m\u00e1te na tanieri, kde vyr\u00e1stla t\u00e1to raj\u010dina… Ve\u010fte dial\u00f3g ka\u017ed\u00fd de\u0148. T\u00fato plan\u00e9tu m\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 len dostatok relevantn\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n <\/p>\n \u0160ampi\u00f3n zeme<\/strong><\/p>\n \u010casopis Time zaradil Petriniho medzi 100 najvplyvnej\u0161\u00edch \u013eud\u00ed sveta, britsk\u00fd Guardian medzi 50 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed by mohli zachr\u00e1ni\u0165 plan\u00e9tu a\u00a0New York Times zaradil filozofiu pomal\u00e9ho jedla medzi \u201e80 my\u0161lienok, ktor\u00e9 otriasli svetom\u201c (2001). V\u00a0roku 2012 Petrini prebral od OSN cenu Champions of the Earth, ktorou Spojen\u00e9 n\u00e1rody oce\u0148uj\u00fa l\u00eddrov v\u00a0oblasti \u017eivotn\u00e9ho prostredia a\u00a0udr\u017eate\u013en\u00e9ho rozvoja.<\/p>\n Hnutie slow food m\u00e1 dnes st\u00fapencov v\u00a0150 krajin\u00e1ch sveta a\u00a0zdru\u017euje 1.300 lok\u00e1lnych konv\u00edvi\u00ed (miestnych pobo\u010diek), ktor\u00e9 sa sna\u017eia o zachovanie miestnych kulin\u00e1rskych produktov, receptov a\u00a0trad\u00edci\u00ed (aj formou r\u00f4znych lok\u00e1lnych festivalov jedla) a\u00a0okolo 2.000 komun\u00edt, ktor\u00e9 produkuj\u00fa potraviny trvalo udr\u017eate\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom. Hnutie pomal\u00e9ho jedla organizuje celosvetov\u00fa oslavu jedla Terra Madre a\u00a0v\u00fdstavu, venovan\u00fa jedlu a\u00a0v\u00ednu, Salone internazionale del gusto v\u00a0Tur\u00edne. Carlo Petrini je aj autorom knihy Slow Food Revolution: A New Culture for Eating and Living.<\/p>\n <\/p>\n![\"tom\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/06\/tom.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a><\/p>\n