\u00a0<\/strong><\/p>\n Vo Franc\u00fazsku \u017eije:<\/strong> 25 rokov<\/p>\n M\u00e1 dve deti:<\/strong> 10-ro\u010dn\u00e9ho syna Janka a 13-ro\u010dn\u00fa dc\u00e9ru J\u00faliu<\/p>\n <\/p>\n Moja cesta do Franc\u00fazska: <\/strong>Viedla tak trochu ok\u013eukou cez Ve\u013ek\u00fa Brit\u00e1niu. Ako jazyk\u00e1rka s aprob\u00e1ciou anglick\u00fd-franc\u00fazsky jazyk som dostala pr\u00edle\u017eitos\u0165 pracova\u0165 prostredn\u00edctvom Open Society po\u010das jedn\u00e9ho roka na \u0161kol\u00e1ch v Anglicku. A odtia\u013e bol u\u017e len kr\u00f4\u010dik do Franc\u00fazska. Prv\u00fdch dvan\u00e1s\u0165 rokov som vyu\u010dovala angli\u010dtinu v r\u00f4znych jazykov\u00fdch \u0161kol\u00e1ch v\u00a0Par\u00ed\u017ei. Po naroden\u00ed dc\u00e9ry som zalo\u017eila Slovensk\u00fa v\u00edkendov\u00fa \u0161kolu, \u0161k\u00f4lku a detsk\u00fd folkl\u00f3rny s\u00fabor Margar\u00e9tka-Par\u00ed\u017e a z v\u00fduky cudz\u00edch jazykov som sa preorientovala na v\u00fduku sloven\u010diny ako materinsk\u00e9ho jazyka a folkl\u00f3ru. Margar\u00e9tku som zakladala so zrete\u013eom na svoje deti a e\u0161te po\u010das tehotenstva som si stanovila tie najvy\u0161\u0161ie bilingv\u00e1lne m\u00e9ty: schopnos\u0165 komunikova\u0165 v slovenskom jazyku nielen v r\u00e1mci rodiny, aby moje deti boli schopn\u00e9 dorozumie\u0165 sa so svojimi star\u00fdmi rodi\u010dmi, ale nesk\u00f4r aj p\u00edsa\u0165, komunikova\u0165 na odborn\u00e9 t\u00e9my, by\u0165 schopn\u00e9 v danom jazyku \u0161tudova\u0165, pozna\u0165 kult\u00faru a mentalitu slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. Inak povedan\u00e9, vytvori\u0165 de\u0165om dva plnohodnotn\u00e9 paraleln\u00e9 svety: slovensk\u00fd a franc\u00fazsky.<\/p>\n Pre a proti dvojjazy\u010dnosti:<\/strong> Vo\u010di predsudkom som bojova\u0165 nemusela. M\u00e1m ch\u00e1pav\u00e9ho franc\u00fazskeho man\u017eela, ktor\u00fd pochopil v\u00fdznam viacjazy\u010dnosti a od za\u010diatku ju podporoval. S\u00e1m sa u\u017e nieko\u013eko rokov u\u010d\u00ed slovensky a dokonca, ke\u010f sa moje deti ka\u017edoro\u010dne pripravuj\u00fa na rozdielov\u00fa sk\u00fa\u0161ku na svojej kme\u0148ovej \u0161kole v Banskej Bystrici, opakuje s nimi u\u010divo zo sloven\u010diny a vlastivedy. \u017dia\u013e, nie v ka\u017edej rodine krajanov je to nastaven\u00e9 t\u00fdmto sp\u00f4sobom. Ve\u013ea slovensk\u00fdch mami\u010diek v Par\u00ed\u017ei si vylieva srdce na mno\u017estvo predsudkov a \u0165a\u017ekost\u00ed, s ktor\u00fdmi musia bojova\u0165: nech\u00e1pav\u00fd man\u017eel, ADHD deti, striedav\u00e1 starostlivos\u0165 \u010di svokra, ktor\u00e1 nie je bilingv\u00e1lnej v\u00fdchove naklonen\u00e1. U n\u00e1s v rodine funguje v plnej miere met\u00f3da OPOL – jeden hovorca, jeden jazyk. Od za\u010diatku sa dr\u017e\u00edm z\u00e1kladn\u00e9ho pravidla, \u017ee nemie\u0161am jazyky, s de\u0165mi komunikujem v\u00fdlu\u010dne po slovensky doma aj na verejnosti. Viem, \u017ee ke\u010f die\u0165a zist\u00ed, \u017ee to na maminku funguje v obidvoch jazykoch, vyberie si \u201eskratku\u201c, teda svoj majoritn\u00fd jazyk a sloven\u010dinu za\u010dne odmieta\u0165. Aj v Margar\u00e9tke m\u00e1me cel\u00fa paletu tak\u00fdchto det\u00ed.<\/p>\n Ako na to:<\/strong> Ke\u010f je v rodine viac kult\u00far a jazykov, die\u0165a automaticky naber\u00e1 viac ident\u00edt a st\u00e1va sa nielen bilingv\u00e1lnym, ale aj biliter\u00e1rnym a bikult\u00farnym. Aby som zv\u00fd\u0161ila \u0161ancu pre sloven\u010dinu, po\u010das prv\u00fdch troch rokov som vyl\u00fa\u010dila franc\u00faz\u0161tinu z n\u00e1\u0161ho denn\u00e9ho re\u017eimu. Franc\u00fazsky s de\u0165mi komunikoval len man\u017eel ve\u010der po n\u00e1vrate z pr\u00e1ce. \u010ci\u017ee franc\u00faz\u0161tinu som ponechala sam\u00fa na seba a nesk\u00f4r na in\u0161tit\u00facie. Vedela som, \u017ee ten ve\u013ek\u00fd n\u00e1skok v\u00a0sloven\u010dine po\u013eahky franc\u00faz\u0161tina dobehne\u00a0a \u010dasom, po n\u00e1stupe do \u0161k\u00f4lky, aj predbehne. O to viac bolo potrebn\u00e9 v\u00a0tom \u010dase zasa zintenz\u00edvni\u0165 sloven\u010dinu. Na dennej b\u00e1ze sme spolo\u010dne \u010d\u00edtavali, ve\u013ea komunikovali, ob\u010das som si pripadala, \u017ee trp\u00edm samovravou, po\u010d\u00favali sme pesni\u010dky, audioknihy, telefonovali starej mame. No mala som aj v\u00fddatn\u00fa pomoc od sestry, ktor\u00e1 tie\u017e \u017eije vo Franc\u00fazsku. Skvel\u00fd bol aj slovensk\u00fd kolekt\u00edv det\u00ed v Margar\u00e9tke, kde moje deti videli, \u017ee ten \u201ezvl\u00e1\u0161tny jazyk\u201c, ktor\u00fdm komunikuje maminka, pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj in\u00ed \u013eudia mimo domu. Ke\u010f\u017ee s narastaj\u00facim vekom treba gradova\u0165 aj po\u017eiadavky v sloven\u010dine, v piatich rokoch nast\u00fapili do sekcie \u0161koly v Margar\u00e9tke a za\u010dali sa u\u010di\u0165 p\u00edsa\u0165 po slovensky, slovensk\u00fa vlastivedu, hist\u00f3riu, zap\u00e1jali sa do prekladate\u013esk\u00fdch a liter\u00e1rnych s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a ka\u017edoro\u010dne skladaj\u00fa rozdielov\u00e9 sk\u00fa\u0161ky na Slovensku a ka\u017ed\u00fd rok sa na t\u00fd\u017ede\u0148 z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa v\u00fduky v Banskej Bystrici.<\/p>\n Z\u00e1kladn\u00e1 met\u00f3da:<\/strong> Viacjazy\u010dnos\u0165 v rodine je beh na ve\u013emi dlh\u00fa tra\u0165, je to marat\u00f3n. Je to pr\u00e1ca na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok a zah\u0155\u0148a pravidelnos\u0165, d\u00f4slednos\u0165 a trpezlivos\u0165, ako v\u0161etko, \u010do v \u017eivote za nie\u010do stoj\u00ed, si to treba tvrdo odpracova\u0165. Dodnes de\u0165om denne aspo\u0148 20 min\u00fat nahlas \u010d\u00edtam, v\u017edy ke\u010f pr\u00eddu na obed domov, a to m\u00e1 dc\u00e9ra u\u017e 13 rokov. S\u00fa to na\u0161e vz\u00e1cne slovensk\u00e9 chv\u00edle, ke\u010f preru\u0161\u00edme jednoliaty franc\u00fazsky de\u0148, lebo po obede sa deti op\u00e4\u0165 vracaj\u00fa do \u0161koly. Ve\u010der v posteli po\u010d\u00favaj\u00fa slovensk\u00e9 alebo \u010desk\u00e9 audioknihy. Trikr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a sa po\u010das cel\u00e9ho roka intenz\u00edvne pripravuj\u00fa na diferen\u010dn\u00e9 sk\u00fa\u0161ky zo sloven\u010diny, literat\u00fary, vlastivedy a v bud\u00facom \u0161kolskom roku aj geografie a dejepisu Slovenska. Ve\u013emi ma te\u0161\u00ed, \u017ee na\u0161e snahy z Margar\u00e9tky prin\u00e1\u0161aj\u00fa prv\u00e9 v\u00fdsledky. Ako mamu, ale aj pedagogi\u010dku, ma te\u0161ia pozn\u00e1mky pan\u00ed u\u010diteliek z kme\u0148ovej \u0161koly, \u017ee nevidia rozdiel medzi sloven\u010dinou mojich det\u00ed a ich slovensk\u00fdmi \u017eiakmi. A konkr\u00e9tne za siedmy ro\u010dn\u00edk, \u017ee m\u00e1 Yulia lep\u0161ie vedomosti o vetnej skladbe ako ich zverenci v Banskej Bystrici.<\/p>\n Osved\u010den\u00e9 n\u00e1stroje a\u00a0pom\u00f4cky: <\/strong>Met\u00f3d, ako sa popasova\u0165 s\u00a0viacjazy\u010dnos\u0165ou, je ve\u013ea a v ka\u017edej rodine funguje nie\u010do in\u00e9. Ako pedagogi\u010dka to vid\u00edm v Margar\u00e9tke. No najlep\u0161iu \u00farove\u0148 sloven\u010diny maj\u00fa u n\u00e1s deti z rod\u00edn, v ktor\u00fdch sa aplikuje met\u00f3da OPOL. Ve\u013ea rod\u00edn pou\u017e\u00edva met\u00f3du miesta a \u010dasu, \u010di\u017ee sloven\u010dinu pou\u017e\u00edvaj\u00fa len na istom mieste a v jeden konkr\u00e9tny \u010das v t\u00fd\u017edni. V Margar\u00e9tke je to sobot\u0148aj\u0161ie vyu\u010dovanie v na\u0161ej v\u00edkendovej \u0161kole. Tro\u0161ku ma mrz\u00ed, ke\u010f po\u010dujem slovensk\u00e9 maminky, \u017ee s\u00a0de\u0165mi komunikuj\u00fa franc\u00faz\u0161tine. Pre m\u0148a je to \u013eadov\u00e1 sprcha, ak\u00e1si hrub\u00e1 \u010diara za \u0161tvorhodinovou pr\u00e1cou u\u010diteliek. Pr\u00e1ve tu by mohli nadviaza\u0165 na slovensk\u00fa vlnov\u00fa d\u013a\u017eku aspo\u0148 po\u010das cesty domov. Vtedy je die\u0165a e\u0161te z v\u00fduky naladen\u00e9 na sloven\u010dinu, ktor\u00fa za in\u00fdch okolnost\u00ed odmieta. Viacjazy\u010dnos\u0165 funguje a mo\u017eno dosiahnu\u0165 ovl\u00e1danie aj viacer\u00fdch jazykov na rovnocennej \u00farovni. Veta typu \u201enehovor\u00ed dobre slovensky, ve\u010f je to norm\u00e1lne, \u017eijeme v\u00a0zahrani\u010d\u00ed\u201c u m\u0148a nerezonuje. Cesta existuje, aj ke\u010f je niekedy kamenist\u00e1, no z\u00e1rove\u0148 aj kr\u00e1sna a obohacuj\u00faca pre cel\u00fa rodinu. Viacjazy\u010dnos\u0165 je \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl. V zahrani\u010d\u00ed vychov\u00e1vame polovi\u010dn\u00fdch Slov\u00e1kov, ktor\u00ed bud\u00fa ma\u0165 bud\u00facnosti citov\u00e9 v\u00e4zby na Slovensko. Ak to Slovensko spr\u00e1vne podchyt\u00ed a bude podporova\u0165, m\u00e1 v\u00a0tom ve\u013ek\u00fd kult\u00farny, diplomatick\u00fd a ekonomick\u00fd potenci\u00e1l.<\/p>\n Die\u0165a v\u00a0hlavnej \u00falohe: <\/strong>Sloven\u010dina verzus franc\u00faz\u0161tina v na\u0161ej rodine? U n\u00e1s si tieto jazyky nikdy neboli nepriatelia. Ke\u010f\u017ee sme boli hne\u010f od za\u010diatku\u00a0 d\u00f4sledn\u00ed, deti rozli\u0161ovali hovorcov a obracali sa na nich v ich jazyku. Zauj\u00edmav\u00e9 bolo sledova\u0165 fenom\u00e9n komunik\u00e1cie medzi s\u00farodencami a tie\u017e v akom jazyku deti rozpr\u00e1vali zo sna. Dc\u00e9ra prv\u00fdch p\u00e4\u0165 rokov hovorila zo sna po slovensky, a\u017e v\u00a0\u0161k\u00f4lke sa jej za\u010dali sn\u00edva\u0165 aj \u201efranc\u00fazske\u201c sny. Komunik\u00e1cia medzi Jankom a Julinkou prebiehala spo\u010diatku v\u00fdlu\u010dne v sloven\u010dine, nesk\u00f4r pod\u013ea toho, kto z hovorcov bol s nimi doma a teraz je to hlavne pod\u013ea t\u00e9m. Ak ide o tematiku \u0161koly \u010di manga, ktor\u00e9 moment\u00e1lne \u010d\u00edtaj\u00fa vo franc\u00faz\u0161tine, komunikuj\u00fa v majoritnom jazyku, vo franc\u00faz\u0161tine. A tak bolo op\u00e4\u0165 potrebn\u00e9 zintenz\u00edvni\u0165 sloven\u010dinu. Yulia aj Ian maj\u00fa na Slovensku dobr\u00fdch kamar\u00e1tov, lebo detsk\u00fd element (rovesn\u00edci) je vo viacjazy\u010dnej v\u00fdchove nenahradite\u013en\u00fd. Chodia do slovensk\u00fdch t\u00e1borov, z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa sa slovensk\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed, tancuj\u00fa na slovensk\u00fdch folkl\u00f3rnych festivaloch.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n V\u00a0Rak\u00fasku \u017eije:<\/strong> 21 rokov<\/p>\n M\u00e1 dve deti:<\/strong> 16-ro\u010dn\u00fa Johannu a\u00a018-ro\u010dn\u00fa Magdalenu<\/p>\n <\/p>\n Moja cesta do Rak\u00faska:<\/strong> V\u00a0roku 1995, kr\u00e1tko po maturite, som odi\u0161la ako au-pairka do Anglicka, preto\u017ee ma v\u017edy l\u00e1kali cudzie jazyky a krajiny, ale aj t\u00fa\u017eba st\u00e1\u0165 na vlastn\u00fdch noh\u00e1ch. Po dvoch rokoch nasledoval Frankfurt nad Mohanom. Pl\u00e1n bol vr\u00e1ti\u0165 sa potom na Slovensko. Namiesto toho som sa spont\u00e1nne rozhodla pre \u0161t\u00fadium hist\u00f3rie a\u00a0slavistiky. Medzi predn\u00e1\u0161kami a\u00a0pr\u00e1cou som stretla man\u017eela, Nemca, a po troch rokoch bola svadba. Rok po nej sme sa kv\u00f4li jeho pr\u00e1ci pres\u0165ahovali do Viedne, kde som na slavistike Viedenskej univerzity do\u0161tudovala bohemistiku. Nesk\u00f4r sa tu narodili obe na\u0161e dc\u00e9ry. Bolo to ide\u00e1lne miesto, preto\u017ee sme tak boli bli\u017e\u0161ie k\u00a0Slovensku. Do rodn\u00fdch Bojn\u00edc s\u00fa to autom od n\u00e1s iba 3 hodiny a\u00a0nesmierne to u\u013eah\u010dilo n\u00e1v\u0161tevy rodi\u010dov. Vo Viedni tie\u017e mo\u017eno na ka\u017edom kroku n\u00e1js\u0165 (nielen) historick\u00e9 stopy \u010cechov a\u00a0Slov\u00e1kov, s\u00a0\u010d\u00edm je \u00fazko spojen\u00e1 aj moja pr\u00e1ca v\u00a0slovenskej redakcii rak\u00faskeho verejno-pr\u00e1vneho rozhlasu a telev\u00edzie.<\/p>\n Pre a proti dvojjazy\u010dnosti:<\/strong> V\u00f4bec sme sa nezam\u00fd\u0161\u013eali nad t\u00fdm, \u010di na\u0161e deti maj\u00fa vyrasta\u0165 bilingv\u00e1lne, zdalo sa n\u00e1m to \u00faplne samozrejm\u00e9. Pre m\u0148a bolo nepredstavite\u013en\u00e9, aby sa dc\u00e9ry nevedeli porozpr\u00e1va\u0165 so star\u00fdmi rodi\u010dmi. A\u00a0aj svokrovci v\u00a0Nemecku s\u00fa scestovan\u00ed otvoren\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed vedia, \u017ee ka\u017ed\u00fd jazyk je ve\u013ek\u00fdm pr\u00ednosom. V\u017edy deti chv\u00e1lili. Na verejnosti sa mi ob\u010das u\u0161iel kriv\u00fd poh\u013ead za in\u00fd jazyk, ale tomu sa \u010dlovek nevyhne v\u00a0\u017eiadnej krajine. Je to o\u00a0\u013eu\u010foch a\u00a0najviac v\u017edy poh\u0155daj\u00fa inakos\u0165ou t\u00ed, ktor\u00ed m\u00e1lokedy nav\u0161t\u00edvili in\u00e9 krajiny \u010di\u00a0za\u017eili in\u00e9 kult\u00fary. Hoci vo Viedni sme len hodinu cesty autom od \u010ceska, Slovenska \u010di Ma\u010farska,\u00a0aj tak pre mnoh\u00fdch Rak\u00fa\u0161anov svet kon\u010d\u00ed na ich hraniciach. A len tak na okraj, vo Viedni m\u00e1 \u0161tvrtina mien slovansk\u00fd p\u00f4vod. Je to naozaj ten povestn\u00fd \u201amelting pot\u2018 kult\u00far a\u00a0n\u00e1rodnost\u00ed a\u00a0mnohojazy\u010dnos\u0165 so sebou prin\u00e1\u0161a obrovsk\u00e9 v\u00fdhody.<\/p>\n Ako na to: <\/strong>\u0160li sme na to spont\u00e1nne a\u00a0prizn\u00e1m sa, bez pl\u00e1nu. Ale treba poznamena\u0165, \u017ee som od det\u00ed nikdy neo\u010dak\u00e1vala perfektn\u00fa sloven\u010dinu. Moj\u00edm cie\u013eom bolo, aby sa dok\u00e1zali bez probl\u00e9mov a\u00a0na ve\u013emi dobrej \u00farovni dohovori\u0165. Narodili sa a\u00a0\u017eij\u00fa v\u00a0nemecky hovoriacej krajine a nem\u010dina je ich prv\u00fd jazyk. Preto bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby nemali jazykov\u00e9 probl\u00e9my v\u00a0rak\u00faskej \u0161k\u00f4lke a\u00a0\u0161kole. Nevyh\u013ead\u00e1vala som ani r\u00fddzo slovensk\u00fa bublinu, v\u00a0ktorej by som chcela \u017ei\u0165. Okruh na\u0161ich priate\u013eov je ve\u013emi multi-kulti, a\u00a0t\u00fdm, samozrejme, aj multilingv\u00e1lny. Pri na\u0161ich stretnutiach neznie iba nem\u010dina, ale napr\u00edklad aj sloven\u010dina, \u010de\u0161tina, ma\u010far\u010dina, \u0161paniel\u010dina \u010di rak\u00faske dialekty. Ka\u017ed\u00fd rodi\u010d sa sna\u017e\u00ed preda\u0165 svoj jazyk \u010falej svojim de\u0165om. Tie \u010dasto v\u0161etko rozumej\u00fa, ale niektor\u00e9 odpovedaj\u00fa v\u00a0nem\u010dine. Tie\u017e existuj\u00fa podstatn\u00e9 rozdiely medzi s\u00farodencami. Niekto m\u00e1 chu\u0165 u\u010di\u0165 sa jazyky, niekto menej. Aj v\u010faka pr\u00e1ci stret\u00e1vam \u013eud\u00ed, ktor\u00ed rodn\u00fd jazyk rodi\u010dov alebo jedn\u00e9ho z\u00a0nich neovl\u00e1daj\u00fa. Mnoh\u00ed z\u00a0nich to \u013eutuj\u00fa. Akoko\u013evek otrepane to znie, ka\u017ed\u00fd jazyk je dar a nesmierne\u00a0u\u013eah\u010duje u\u010denie sa \u010fal\u0161\u00edch cudz\u00edch re\u010d\u00ed. Okrem toho otv\u00e1ra myse\u013e a\u00a0rob\u00ed \u013eud\u00ed tolerantnej\u0161\u00edmi. Od\u00a0jazyka to u\u017e nie je \u010faleko ku kult\u00fare, zvykom \u010di hist\u00f3rii. A\u00a0k pochopeniu.<\/p>\n Z\u00e1kladn\u00e1 met\u00f3da:<\/strong> Pri prvej dc\u00e9re \u0161lo v\u0161etko e\u0161te automaticky. Odo m\u0148a po\u010dula cel\u00fd de\u0148 iba sloven\u010dinu a od ocka nem\u010dinu. Ob\u00e1vala som sa, aby z\u00a0toho nebola zm\u00e4ten\u00e1. Neopr\u00e1vnene. Bez probl\u00e9mov striedala jazyky a\u00a0ak jej niekto nerozumel, sk\u00fasila to s\u00a0t\u00fdm druh\u00fdm. S\u00a0n\u00e1stupom do \u0161k\u00f4lky v\u0161ak za\u010dala u\u00a0nej nem\u010dina dominova\u0165. Ke\u010f sa o\u00a0dva roky nesk\u00f4r narodila druh\u00e1 dc\u00e9ra, bola aj preto nem\u010dina u\u00a0n\u00e1s doma u\u017e hlavn\u00fdm jazykom. Bolo to r\u00fdchlej\u0161ie aj kv\u00f4li komunik\u00e1cii s\u00a0man\u017eelom, nemuselo sa v\u0161etko tlmo\u010di\u0165, \u010do dok\u00e1zalo by\u0165 niekedy dos\u0165 \u00fanavn\u00e9. Toto by experti ur\u010dite nazvali chybou, ale n\u00e1m to tak vyhovovalo. V\u0161etko prebiehalo pozvo\u013ena, nik nikoho do ni\u010doho nen\u00fatil. \u010comu sme sa ale v\u017edy vyh\u00fdbali a\u00a0rob\u00edme tak dodnes, je mie\u0161anie jazykov v jednej vete.<\/p>\n Osved\u010den\u00e9 n\u00e1stroje a\u00a0pom\u00f4cky: <\/strong>Aj napriek tomu, \u017ee rodinn\u00e1 komunik\u00e1cia prebiehala v\u00a0nem\u010dine, \u010d\u00edtali sme slovensk\u00e9 rozpr\u00e1vky, telefonovali so star\u00fdmi rodi\u010dmi, spievali a\u00a0po\u010d\u00favali pesni\u010dky v\u00a0sloven\u010dine. Diev\u010dat\u00e1 mali rady pesni\u010dky Spievanky a\u00a0Zahrajka a\u00a0sloven\u010dinu sp\u00e1jali so z\u00e1bavou a\u00a0pekn\u00fdmi chv\u00ed\u013eami. Odmali\u010dka chodili v\u00a0lete na t\u00fd\u017ede\u0148 ku\u00a0star\u00fdm rodi\u010dom, a\u00a0tam sa museli jazykovo vyn\u00e1js\u0165. A\u00a0najlep\u0161ie bolo, \u017ee babi\u010dka im dok\u00e1zala cel\u00e9 hodiny \u010d\u00edta\u0165 rozpr\u00e1vky v\u00a0sloven\u010dine. Nesk\u00f4r sa samy za\u010dali p\u00fdta\u0165 aj na gramatiku a\u00a0ako sa \u010do p\u00ed\u0161e. O\u00a0nie\u010do viac to zauj\u00edma star\u0161iu dc\u00e9ru – je n\u00e1\u0161 jazykov\u00fd talent, dnes hovor\u00ed e\u0161te anglicky, \u0161panielsky,\u00a0je samouk v\u00a0ru\u0161tine a\u00a0\u010dak\u00e1 ju latin\u010dina. Mlad\u0161ia m\u00e1 za sebou moment\u00e1lne p\u00e4\u0165 \u0161kolsk\u00fdch mesiacov v\u00a0Kanade. Na gymn\u00e1ziu si vybrala \u0161paniel\u010dinu, ale l\u00e1sku k\u00a0nej mus\u00ed v\u00a0sebe e\u0161te n\u00e1js\u0165.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/10\/s210-scaled.jpg\")
<\/a>Zuzana Fodorov\u00e1<\/strong><\/p>\n<\/a>Miriam Spring <\/strong><\/p>\n