<\/p>\n
<\/p>\n
Teta Katka b\u00fdva v\u00a0Koc\u00fariciaciach pri Pie\u0161\u0165anoch. V\u017edy, ke\u010f v\u0161etci odi\u0161li do roboty, ostala sama doma a\u00a0bolo jej ve\u013emi smutno. Nemala sa s\u00a0k\u00fdm porozpr\u00e1va\u0165, iba varila, prala a upratovala…<\/p>\n
Raz i\u0161la do mesta a\u00a0zbadala vo v\u00fdklade inzer\u00e1t: Darujem \u0161teniatko. Okam\u017eite zazvonila pri dver\u00e1ch, kde pon\u00fakali ps\u00edka a\u00a0u\u017e o\u00a0chv\u00ed\u013eu mala v\u00a0ruk\u00e1ch \u0161teniatko.<\/p>\n
V\u0161etky vraj boli ve\u013emi pekn\u00e9, ale iba jedno z\u00a0nich nevidelo, a\u00a0to sa Katke zap\u00e1\u010dilo najviac. Slep\u00fa Cilku priniesla do Koc\u00faric a\u00a0ke\u010f sa v\u0161etci vr\u00e1tili z\u00a0roboty, boli ve\u013emi prekvapen\u00ed. Po koberci sa kot\u00fa\u013ealo, do v\u0161etk\u00e9ho nar\u00e1\u017ealo a\u00a0motalo sa im pod nohami mal\u00e9 slep\u00e9 \u0161teniatko Cilka.<\/p>\n
Z\u00a0Cilky a\u00a0Katky sa stali najlep\u0161ie kamar\u00e1tky. Katka ju u\u010dila chodi\u0165, aby Cilka nenar\u00e1\u017eala do n\u00e1bytku. Ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no, ke\u010f v\u0161etci odi\u0161li do roboty, Katka si ako oby\u010dajne uvarila k\u00e1vu, ale u\u017e nie jednu, uvarila dve, jednu pre Cilku, a\u00a0do tej dala aj \u0161\u013eaha\u010dku. Potom urobila sal\u00e1mov\u00e9 alebo pa\u0161t\u00e9tov\u00e9 ro\u017eky, otvorila dva mil\u00e1\u010diky, skr\u00e1tka, obe s\u00a0Cilkou si dali ra\u0148ajky. Potom \u0161li \u201ekamar\u00e1tky\u201c vari\u0165. Cilka sa Katke ustavi\u010dne plietla pod nohami, Katka sa neraz o\u00a0\u0148u potkla, ale nikdy na \u0148u nezakri\u010dala. Popoludn\u00ed chodievali \u201ekamar\u00e1tky\u201c na v\u00fdlety. Katka otvorila predn\u00e9 dvere ved\u013ea \u0161of\u00e9ra na aute, pomohla Cilke nast\u00fapi\u0165. Naj\u010dastej\u0161ie chodievali k\u00a0V\u00e1hu.<\/p>\n
Katka sa stala Cilkinou opatrovate\u013ekou a\u00a0starala sa o\u00a0\u0148u ako pes o\u00a0svojho nevidiaceho p\u00e1na. St\u00e1le a\u00a0vo v\u0161etkom jej pom\u00e1hala. Ve\u010der Cilka s\u00a0Katkou \u201epozerala\u201c spr\u00e1vy a\u00a0potom obe za\u013eahli do postele. E\u0161te aj v\u00a0tej posteli jej nie\u010do \u0161u\u0161kala. A\u00a0r\u00e1no za\u010dalo v\u0161etko odznova…<\/p>\n
Cilka sa rada vozila autom. Ke\u010f Katka nemala \u010das, iba otvorila dvere na aute a\u00a0Cilka u\u017e nau\u010den\u00e1 nasko\u010dila, Katka dvere zabuchla a\u00a0Cilka si myslela, \u017ee u\u017e je na tom v\u00fdlete a\u00a0sedela ako d\u00e1ka pani\u010dka na prednom sedadle. Potom Katka vypustila Cilku z\u00a0auta, a\u00a0t\u00e1 sa te\u0161ila, \u017ee sa vr\u00e1tila z\u00a0v\u00fdletu domov.<\/p>\n
– Ako bolo, Cila? – op\u00fdtala sa jej v\u017edy Katka.<\/p>\n
Nesk\u00f4r sa k\u00a0Cilke pridal aj Bobino. Bobino bol pes od susedov. R\u00e1d sa s Katkou chodieval k\u00fapa\u0165 do V\u00e1hu aj s\u00a0Cilkou \u201ena v\u00fdlety\u201c. Nakoniec sa ku Katke pres\u0165ahoval.<\/p>\n
Cilka sed\u00e1vala na \u0161of\u00e9rskom sedadle a\u00a0Bobino na sedadle spolujazdca a\u00a0zvonku to vyzeralo, ako keby t\u00ed dvaja naozaj boli na nejakom psom v\u00fdlete, akoby sa v\u00a0tom aute rozpr\u00e1vali a\u00a0Bobino by Cilke hovoril, \u010do vid\u00ed.<\/p>\n
Takto si t\u00e1to trojica, Katka, Cilka a Bobino, na\u017e\u00edvala, a\u017e k\u00fdm jeden z\u00a0Katkin\u00fdch synov nepriniesol Katke na narodeniny ve\u013ek\u00e9ho sib\u00edrskeho huskyho Boru. Bora sa odli\u0161ovala od svojich ps\u00edch kamar\u00e1tov t\u00fdm, \u017ee nevedela \u0161teka\u0165. Tak ju to Katka, Cilka a\u00a0Bobino u\u010dili. Najlep\u0161ie z\u00a0nich \u0161tekala Katka.<\/p>\n
Nesk\u00f4r Bora za\u010dala na Cilu \u017eiarli\u0165. Nep\u00e1\u010dilo sa jej, \u017ee iba s\u00a0\u0148ou sa Katka naozaj rozpr\u00e1va.<\/p>\n
Raz Katka odi\u0161la do mesta na n\u00e1kup a\u00a0vzala iba Bobina. Bora si to zatia\u013e s\u00a0Cilkou vybavila po svojom, ako to robia psy. Ke\u010f sa Katka vr\u00e1tila, Cilka u\u017e ne\u017eila.\u00a0Pochovala ju pod vi\u0161\u0148u a\u00a0na hrob jej zasadila v\u0161elijak\u00e9 kvetiny. Katka aj Bobino pri tom jej hrobe plak\u00e1vali.<\/p>\n
Odvtedy \u017eiadnemu psovi r\u00e1no nevarila k\u00e1vu so \u0161\u013eaha\u010dkou, so \u017eiadnym si ve\u010der ne\u0161u\u0161kala v\u00a0posteli o tom, \u010do bud\u00fa cez de\u0148 robi\u0165.<\/p>\n
Na jar v\u00a0Katkinej z\u00e1hrade ako prv\u00fd rozkvitne Cilkin hrob.<\/p>\n
Klop\u00fa na zem orechy, zrej\u00fa jablk\u00e1 a hru\u0161ky.<\/p>\n
Tie n\u00e1m Katka roky nosila ka\u017ed\u00fd rok.<\/p>\n
V Koc\u00fariciach bolo v\u017edy hej.\u00a0V\u0161etko zelen\u00e9 a \u017e\u00edrne. Vinohradn\u00edcke paradajky, krvavo\u010derven\u00e9 b\u00fd\u010die srdcia obr\u00edch rozmerov, v strapcoch dozrievali r\u00edbezle, \u010derven\u00e9 aj \u010dierne, marhule ke\u010dkem\u00e9t, aj t\u00e1 ve\u013ek\u00e1, sa museli podopiera\u0165, lebo ich kon\u00e1re sa preh\u00fdbali a aj slivky duranzie, bystri\u010dky a belice dozreli a spadli rovno do lekv\u00e1ru, ktor\u00fd sa varil starosvetsky v kotle na dvore, drienky zasa padali na \u010dist\u00fa plachtu a odtia\u013e do komp\u00f3tu, a pozd\u013a\u017e domu sa tiahol longo\u0161 s koz\u00edmi ceckami, vo vinohrade strakat\u00e1 fazu\u013ea, v sklen\u00edku uhorky a kon\u010da z\u00e1hrady bola obrovsk\u00e1 ko\u0161at\u00e1 hru\u0161ka fajka, ktor\u00e1 mala najslad\u0161ie hru\u0161ky na svete.<\/p>\n
M\u00e1m rada z\u00e1hrady, kde ved\u013ea zeleniny a ovocia rast\u00fa a kvitn\u00fa kvety, kde sa popri plote vinie plamienok a ne\u010faleko zrej\u00fa maliny, kde kvitn\u00fa pivonky pri r\u00edbezliach a petr\u017eleny.<\/p>\n
Katka a jej \u0160tefan sa starali o z\u00e1hradu a o vnukov. Ke\u010f zomrela na\u0161a mama, starali sa aj o n\u00e1s so sestrou a o na\u0161e deti. Aby n\u00e1m na svete nebolo smutno.<\/p>\n
Ka\u017ed\u00fd rok som sa chv\u00e1lila cudz\u00edm per\u00edm a otv\u00e1rala som Katkine komp\u00f3ty a lekv\u00e1ry, kvasen\u00e9 uhorky z Katkinej z\u00e1hrady, ka\u017ed\u00fd rok som piekla kol\u00e1\u010de z Katkin\u00fdch jab\u013ak. U n\u00e1s v rodine sa v\u017edy dr\u017ealo na kol\u00e1\u010d zvan\u00fd pit\u00e9. Mama s Katkou, ke\u010f boli mal\u00e9 diev\u010datk\u00e1, chodievali na pr\u00e1zdniny ku starej mame do Ilavy. V\u017edy v nede\u013eu popoludn\u00ed chodievali po n\u00e1v\u0161tev\u00e1ch so svojou babi\u010dkou. Vyobliekala ich, u\u010desala, museli ma\u0165 biele \u201ezokni\u010dky\u201d, pono\u017eky. V\u0161ade ich usadili v ob\u00fdva\u010dke, pon\u00fakli im k\u00e1vu alebo \u010daj a v ka\u017edom dome aj in\u00e9 jablkov\u00e9 pit\u00e9. Alm\u00e1\u0161pit\u00e9. Aj ich babi\u010dka Johanka pek\u00e1vala alm\u00e1\u0161pit\u00e9. Aj moja babi\u010dka Jolanka. Alm\u00e1\u0161pit\u00e9 pek\u00e1vala aj na\u0161a mama a piekla ho aj Katka.<\/p>\n
Alm\u00e1\u0161pit\u00e9 som pek\u00e1vala s mamou. Z Katkin\u00fdch alebo na\u0161ich modransk\u00fdch jab\u013ak. Pospom\u00ednali sme pri tom na n\u00e1zvy jab\u013ak a odtiene ich chut\u00ed, mama privierala o\u010di, akoby ich jedla a ja som napr\u00e1zdno preh\u013atala, jaderni\u010dky, jonat\u00e1nky, renety, ko\u017eovky, \u010dap\u00e1ky a hrk\u00e1lky, potom v\u0161etky alm\u00e1\u0161pit\u00e9, na ktor\u00e9 sme si spomenuli, e\u0161te raz na jablone, ktor\u00e9 pri n\u00e1s r\u00e1stli, ko\u017e\u00fa\u0161ky, renety, letn\u00e9 sklenky, mama \u0161\u00fapala a kr\u00e1jala jab\u013a\u010dka a ja som miesila cesto. Zav\u0161e sme si jedna z druhej u\u0165ahovali, inokedy mi do pe\u010denia kibicovala a ja som sa hnevala. A potom som z Katkin\u00fdch jab\u013ak pek\u00e1vala mamine pit\u00e9 z jej zelen\u00e9ho zo\u0161ita s receptami sama. Ob\u010das som sa pozrela do k\u00fata, kde mama sed\u00e1vala, nebolo sa koho op\u00fdta\u0165, ani pospom\u00edna\u0165 ko\u017e\u00fa\u0161ky a sklenky. Trochu som v\u017edy do cesta naplakala, no st\u00e1le som bola jablkovokol\u00e1\u010dovo\u0161\u0165astn\u00e1.<\/p>\n
Katkina z\u00e1hrada ch\u00e1tra, jej \u0160tefan ju opatruje z\u00a0neba… Po chodn\u00ed\u010dku sa tmol\u00ed Katka, v papu\u010diach, ktor\u00fdm mama vravievala meltonky. Ke\u010f pr\u00eddeme, spom\u00edname mamu a babi\u010dku Jolanku, stromy, \u010do r\u00e1stli v z\u00e1hrade a\u00a0to, ak\u00fa mali kedy \u00farodu. Vojdeme dnu a nak\u00fakame do nej cez okn\u00e1.<\/p>\n
Katka m\u00e1 tak\u00fa moc, \u017ee ke\u010f sa rozhovor\u00ed, v\u0161etci sa vr\u00e1tia nazad. Na jar rozkvitn\u00fa jablone jonat\u00e1nky, pod nimi sedmokr\u00e1sky a p\u00fapavy, z neba priletia \u0160tefanove v\u010dely a rozbz\u00fakaj\u00fa sa, v zemi sa zobudia semienka, tisn\u00fa sa zo zeme mrkvy a petr\u017eleny, \u010dere\u0161ne s\u00fa \u00faplne \u010dierne, p\u00f3r treba prih\u0155\u0148a\u0165 a zemiaky okopcova\u0165, ve\u010dern\u00fd d\u00e1\u017e\u010f stek\u00e1 r\u00e1no po by\u013ek\u00e1ch listov, kvitn\u00fa ru\u017ee a in\u00e9 kvety, aj Katka omladla, vyzer\u00e1 v z\u00e1hrade \u0160tefana, chce ho zavola\u0165 dnu, aby sa najedol, a pri\u0161li aj psy, Cilka, Bobino aj \u017eiarliv\u00e1 Bora, vrtia chvostami a sadaj\u00fa si s nami ku stolu na k\u00e1vu, potom nasadn\u00fa do star\u00e9ho \u0160tefanovho auta na dvore a id\u00fa na v\u00fdlet. My v izbe obe zvon\u00edme ly\u017ei\u010dkami v duritk\u00e1ch a spom\u00edname kol\u00e1\u010de, ktor\u00e9 na stole nem\u00e1me, len tak\u00e9 k\u00fapen\u00e9, a to sa predsa ner\u00e1ta, no ja tie na\u0161e v\u0161etky c\u00edtim na jazyku, aj v izbe je po nich vanilkovo \u0161koricov\u00e1\u00a0jab\u013a\u010dkov\u00e1 v\u00f4\u0148a, ako ke\u010f sa pe\u010die pit\u00e9.<\/p>\n
Dojeme, n\u00e1v\u0161teva skon\u010dila, um\u00fdvam hrn\u010deky a k\u00fdm ich odlo\u017e\u00edm, v\u0161etci po jednom zmizn\u00fa. Katka si berie palicu, pom\u00e1hame jej postavi\u0165 sa, v dome je ticho, v\u0161etci nar\u00e1stli a odi\u0161li, niektor\u00ed do neba, s nimi ps\u00edky aj stromy a z\u00e1hrada, zostala len Katka, ktor\u00e1 m\u00e1 tak\u00fa moc, \u017ee ke\u010f sa rozhovor\u00ed, nebo sa otvor\u00ed a jej svet znovu a znovu pri ka\u017edom rozhovore o\u017e\u00edva.<\/p>\n
Upe\u010dte si pit\u00e9, z\u00e1jdite na v\u00fdlet. Vo\u0148av\u00fd jablkov\u00fd okt\u00f3ber v\u00e1m \u017eel\u00e1 va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Teta Katka b\u00fdva v\u00a0Koc\u00fariciaciach pri Pie\u0161\u0165anoch. V\u017edy, ke\u010f v\u0161etci odi\u0161li do roboty, ostala sama doma a\u00a0bolo jej ve\u013emi smutno. Nemala sa s\u00a0k\u00fdm porozpr\u00e1va\u0165, iba varila, prala a upratovala… Raz i\u0161la do mesta a\u00a0zbadala vo v\u00fdklade inzer\u00e1t: Darujem \u0161teniatko. Okam\u017eite zazvonila pri dver\u00e1ch, kde pon\u00fakali ps\u00edka a\u00a0u\u017e o\u00a0chv\u00ed\u013eu mala v\u00a0ruk\u00e1ch \u0161teniatko. V\u0161etky vraj boli […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13342,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,148],"tags":[],"class_list":["post-13602","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-oktober-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13602","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13602"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13602\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13604,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13602\/revisions\/13604"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13342"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13602"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13602"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13602"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}