{"id":13612,"date":"2025-10-06T22:41:23","date_gmt":"2025-10-06T20:41:23","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13612"},"modified":"2025-10-06T22:41:23","modified_gmt":"2025-10-06T20:41:23","slug":"antonin-careme-kral-kucharov-kuchar-kralov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/antonin-careme-kral-kucharov-kuchar-kralov\/","title":{"rendered":"Antonin Car\u00eame – Kr\u00e1\u013e kuch\u00e1rov, kuch\u00e1r kr\u00e1\u013eov"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Pr\u00edbeh Antonina Car\u00eama je pr\u00edbehom o sl\u00e1ve. O prvom \u0161\u00e9fkuch\u00e1rovi, ktor\u00fd stvoril \u201ehaute cuisine\u201c a vyzdvihol franc\u00fazsku kuchy\u0148u na piedest\u00e1l. O chudobnom chlapcovi s ve\u013ek\u00fdm talentom a e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ou v\u00f4\u013eou, ktor\u00fd pobudol v slu\u017eb\u00e1ch Napoleona, anglick\u00e9ho princa Juraja aj rusk\u00e9ho c\u00e1ra Alexandra I.. A tie\u017e o mu\u017eovi, ktor\u00fd cel\u00fd \u017eivot zo v\u0161etk\u00e9ho najviac miloval jedlo a pre t\u00fato v\u00e1\u0161e\u0148 bol schopn\u00fd obetova\u0165 zdravie i l\u00e1sku. \u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Antonin Car\u00eame sa narodil roku 1783 v Par\u00ed\u017ei ako \u0161estn\u00e1ste die\u0165a svojich rodi\u010dov, ktor\u00ed splodili dohromady dvadsa\u0165\u0161tyri potomkov. V t\u00fdch \u010dasoch bola ulica rue de Bac jednou z\u00a0najchudobnej\u0161\u00edch v meste. Antonina pokrstili Marie Antoine Car\u00eame na po\u010des\u0165 kr\u00e1\u013eovnej Marie Antoinetty. A\u017e nesk\u00f4r, ke\u010f sa stal zn\u00e1mym vo svete gastron\u00f3mie, sa nechal oslovova\u0165 Antonin.<\/p>\n

Koncom roka 1792 sa Par\u00ed\u017e zmietal vo v\u00edre revol\u00facie, n\u00e1silie a teror boli na dennom poriadku, tis\u00edce pr\u00edvr\u017eencov star\u00e9ho re\u017eimu bolo zatknut\u00fdch, uv\u00e4znen\u00fdch a popraven\u00fdch gilot\u00ednou pred o\u010dami rozv\u00e1\u0161nen\u00e9ho davu. Vo v\u00e4znici pal\u00e1ca Tuilleries bili a mu\u010dili aj mal\u00e9 deti, ktor\u00e9 sa potulovali po uliciach. Otec Car\u00eame preto zo strachu o \u017eivot det\u00ed uv\u00e1\u017eil, \u017ee im bude lep\u0161ie, ke\u010f od\u00eddu z domu. A tak sa stalo, \u017ee Antoine vtedy sotva desa\u0165ro\u010dn\u00fd, sa ocitol na stanici Maine. Mal \u0161\u0165astie – padol do oka kuch\u00e1rovi, ktor\u00fd mu pon\u00fakol poste\u013e a stravu za to, \u017ee mu bude pom\u00e1ha\u0165 v kuchyni. O tomto prvom vstupe do kuch\u00e1rskeho sveta Antoine r\u00e1d rozpr\u00e1val a \u010dasom sa z toho stala legend\u00e1rna historka o die\u0165ati, ktor\u00e9 sa skr\u00fdvalo po kan\u00e1loch, odkia\u013e ho vytiahol kuch\u00e1r s dobr\u00fdm srdcom. U\u010d\u0148ovsk\u00e9 roky si teda odkr\u00fatil po boku svojho dobrodinca v kuchyni skromnej re\u0161taur\u00e1cie. V porevolu\u010dn\u00fdch \u010dasoch st\u00e1la aj franc\u00fazska kuchy\u0148a pred ot\u00e1znikom. Zmen\u00ed nov\u00e1 politick\u00e1 situ\u00e1cia trad\u00edciu klasick\u00fdch franc\u00fazskych pokrmov a stolovania? Bud\u00fa jedl\u00e1 na\u010falej serv\u00edrovan\u00e9 \u201e\u00e0 la francaise\u201c, ke\u010f \u010da\u0161n\u00edci pon\u00fakali hos\u0165om jedlo z m\u00eds, alebo nov\u00fdm \u0161t\u00fdlom \u201e\u00e0 la russe\u201c, rusk\u00fdm sp\u00f4sobom, kde taniere prikryt\u00e9 poklopmi dost\u00e1vali priamo pred seba na st\u00f4l? V tom \u010dase sa v hlavnom meste objavil aj nov\u00fd fenom\u00e9n – re\u0161taur\u00e1cie. Pred revol\u00faciou sa v hostincoch pod\u00e1vali iba polievky, ale ke\u010f sa otvorili re\u0161taur\u00e1cie, bolo treba zmeni\u0165 aj sp\u00f4sob stravovania. Re\u0161taur\u00e1cie ud\u00e1vali nov\u00fd trend \u017eivota ve\u013ekomesta a samozrejme, \u017eiadne menu sa nezaobi\u0161lo bez tradi\u010dn\u00e9ho chodu, polievky. Pre Antoina pr\u00e1ve polievky znamenali odrazov\u00fd most\u00edk v jeho kari\u00e9re a po\u010das svojej praxe im venoval mimoriadnu pozornos\u0165. Znamenali pre neho filozofiu \u017eivota a tie\u017e medic\u00ednsky k\u013e\u00fa\u010d ku zdraviu. Boli ak\u00fdmsi most\u00edkom medzi minulos\u0165ou a pr\u00edtomnos\u0165ou a tie\u017e odr\u00e1\u017eali filozofiu doby, ktor\u00e1 hl\u00e1sala miernos\u0165 a skromnos\u0165. Svoje menu za\u010d\u00ednaj\u00face polievkou pomenoval \u201enouvelle cuisine\u201c (nov\u00e1 kuchy\u0148a) a vytvoril stovky receptov na polievky od \u010d\u00edrych consomm\u00e9 po hust\u00e9 v\u00fdvary, ktor\u00e9 sa pripravovali aj nieko\u013eko dn\u00ed. Mnoh\u00e9 z nich sa pova\u017eovali za skuto\u010dn\u00fd liek. Napr\u00edklad proti ka\u0161\u013eu zaru\u010dene pom\u00e1hala polievka z pyr\u00e9 zo slim\u00e1kov a \u0161tyroch tuctov \u017eiab. Polievky preb\u00fadzali podnebie v \u00fastach a pripravili priestor pre \u010fal\u0161ie chody. Antoinov vzostup za\u010dal s\u00edce polievkami, ale skuto\u010dn\u00fdm majstrov sa stal v\u00a0cukr\u00e1rskom remesle…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cukr\u00e1rsky u\u010de\u0148 <\/strong><\/p>\n

V roku 1798 ho ako cukr\u00e1rskeho tovari\u0161a vzal do slu\u017eby renomovan\u00fd cukr\u00e1r Sylvain Bailly. A Par\u00ed\u017e sa zmenil – po ne\u0161\u0165astnom konci Maximili\u00e1na Robespierra, ktor\u00fd st\u00e1l za popravou tis\u00edcok predstavite\u013eov \u0161\u013eachty (na \u010dele s \u013dudov\u00edtom XVI. a\u00a0M\u00e1riou Antoinettou) a s\u00e1m skon\u010dil pod gilot\u00ednou, sa jeho obyvate\u013estvo vymenilo. Prolet\u00e1ri, ktor\u00ed po revol\u00facii h\u00fafne pr\u00fadili do hlavn\u00e9ho za vidinou lep\u0161ieho \u017eivota, sa vr\u00e1tili na vidiek a Par\u00ed\u017e sa stal op\u00e4\u0165 Mestom Svetla. A hlavn\u00fdm mestom franc\u00fazskej kulin\u00e1rie. Cukr\u00e1re\u0148 Sylvaina Baillyho bola na dobrej adrese. Rue Vivienne sa nach\u00e1dzala hne\u010f za Palais Royal a jej majite\u013e spolu s u\u010d\u0148om vyu\u017eili n\u00e1stup Napoleona na politick\u00e9 v\u00fdslnie a vsadili na kartu rozmazn\u00e1va\u0165 ma\u0161krtn\u00e9 jaz\u00fd\u010dky novej aristokracie. Antoine sa zdokona\u013eoval v cukr\u00e1rskom remesle a takmer nevytiahol p\u00e4ty z cukr\u00e1rne, ak pr\u00e1ve neniesol z\u00e1kusky do kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho pal\u00e1ca. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e9 rezidencie sa stali ohniskom politick\u00fdch i milostn\u00fdch intr\u00edg a \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ia d\u00f4le\u017eitos\u0165 sa prikladala stravovaniu. Po\u010das vl\u00e1dy Filipa Orle\u00e1nskeho rozsiahly Palais Royal sl\u00fa\u017eil rozmachu v\u0161etk\u00fdch odvetv\u00ed obchodu: m\u00f3de, kaviar\u0148am, kn\u00edhkupectv\u00e1m. Pod ark\u00e1dami pal\u00e1ca sa otv\u00e1rali \u00a0re\u0161taur\u00e1cie s terasami. Antonin svoje cukr\u00e1rensk\u00e9 dobroty dod\u00e1val do t\u00fdchto re\u0161taur\u00e1ci\u00ed a te\u0161il sa z pozit\u00edvnej sp\u00e4tnej v\u00e4zby. \u0164a\u017eili ho v\u0161ak pracovn\u00e9 podmienky v suter\u00e9ne cukr\u00e1rne, cel\u00fd de\u0148 zavret\u00fd v nevetranom priestore d\u00fdchal v\u00fdpary z hor\u00facich croissantov a pe\u010diva. Ako nap\u00edsal vo svojich spomienkach, umel\u00e9 osvetlenie \u0161kodilo o\u010diam, kondenz\u00e1cia a prievan sp\u00f4sobovali reumatizmus a v\u00fdpary z uhlia a pary po\u0161kodzovali p\u013e\u00faca. Najviac pr\u00e1ce m\u00e1val skoro r\u00e1no a ve\u010der, no popoludn\u00ed mohol s vo\u013en\u00fdm \u010dasom nalo\u017ei\u0165 pod\u013ea vlastnej v\u00f4le.<\/p>\n

Hne\u010f oproti cukr\u00e1rni s\u00eddlila N\u00e1rodn\u00e1 kni\u017enica, a\u00a0tak mlad\u00fd Antonin hltal jednu knihu za druhou. Toto obdobie samovzdel\u00e1vania pova\u017eoval za najin\u0161pirat\u00edvnej\u0161ie. Jeho drobn\u00e1 postava sa kr\u010dila nad historick\u00fdmi knihami, pri\u010dom s \u00fa\u017easom vzhliadal najm\u00e4 k dokonalej architekt\u00fare d\u00e1vnych \u010dias. Tvrdil, \u017ee cukr\u00e1rstvo m\u00e1 ve\u013emi bl\u00edzko k architekt\u00fare, fin\u00e1lny produkt mus\u00ed by\u0165 ozdoben\u00fd rafinovan\u00fdmi detailmi: \u201eVer\u00edm, \u017ee architekt\u00fara je kr\u00e1\u013eovnou medzi umeniami a cukr\u00e1rstvo je jej odno\u017eou.\u201c Z kn\u00edh si odkres\u013eoval architektonick\u00e9 prvky a odhalil v sebe cit \u00a0pre dekorovanie cukr\u00e1rensk\u00fdch v\u00fdrobkov. In\u0161pir\u00e1ciou mu boli chr\u00e1my, pyram\u00eddy a font\u00e1ny, z ktor\u00fdch tvaroval miniat\u00farne cukr\u00e1rensk\u00e9 dielka z marcip\u00e1nu, cukrovej hmoty \u010di vaty. Monsieur Bailly v\u00edtal jeho z\u00e1ujem o umenie a vt\u013akal mu do hlavy, \u017ee svoje poznatky m\u00e1 vyu\u017ei\u0165 aj v pr\u00e1ci. Povzbuden\u00fd \u00a0\u0161\u00e9fovou podporou za\u010dal vyr\u00e1ba\u0165 prv\u00e9 poschodov\u00e9 torty. Nezvy\u010dajn\u00e9, bohato zdoben\u00e9 dekor\u00e1ciami, sa stali okam\u017eite m\u00f3dnym hitom. Netrvalo dlho a nesmeli ch\u00fdba\u0165 pri \u017eiadnej sl\u00e1vnostnej udalosti v \u017eivote par\u00ed\u017eskej noblesy. Ob\u013e\u00faben\u00e1 bola najm\u00e4 torta Font\u00e1na Parnassus, ktor\u00e1 vy\u017eadovala nieko\u013eko dn\u00ed pr\u00edprav. Jednotliv\u00e9 segmenty sa sp\u00e1jali mastixom a arabskou gumou a\u00a0zdobila ju cukrov\u00e1 vata a poleva. Majest\u00e1tna torta mala nieko\u013eko poschod\u00ed, na jednom z nich vyrastala palmov\u00e1 aleja, pri\u010dom vrchol zdobili biele kvety z marcip\u00e1nu. Palmov\u00e9 listy sa skveli zelenou polevou a strechu tvorila cukrov\u00e1 vata. Podlaha bola z nug\u00e1tu vykladan\u00e1 drobn\u00fdmi madeleinkami a citr\u00f3nmi. K obdivovan\u00fdm tortov\u00fdm kre\u00e1ci\u00e1m cukr\u00e1rensk\u00e9ho u\u010d\u0148a patrili ruiny at\u00e9nskych chr\u00e1mov s padnut\u00fdmi st\u013apmi, rusk\u00e1 ermit\u00e1\u017e, plachetnice, to\u010diace sa gl\u00f3busy, rom\u00e1nske kostoly a \u010d\u00ednske pagody. Antonin sa nach\u00e1dzal medzi dvomi svetmi, na jednej strane st\u00e1la u\u0161\u013eachtilos\u0165 architekt\u00fary, ktor\u00e1 preb\u00fadzala jeho fant\u00e1ziu, na druhej strane – star\u00e1 \u0161kola cukr\u00e1rstva, ktorej ho u\u010dil jeho mentor. Vybral si vlastn\u00fa cestu.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>V slu\u017eb\u00e1ch Talleyranda <\/strong><\/p>\n

Charles Maurice de Talleyrand-P\u00e9rigord mal \u0161tyri ve\u013ek\u00e9 v\u00e1\u0161ne: konverz\u00e1ciu, politiku, \u017eeny a jedlo. Pred i po revol\u00facii \u017eil na rue Vivienne, bl\u00edzko Palais Royal, kam pravidelne chodieval na ra\u0148ajky, nako\u013eko patril do \u00fazkeho kruhu vyvolen\u00fdch vojvodu Filipa Orle\u00e1nskeho. Antoninovi, ktor\u00e9mu Talleyrand pomohol rozbehn\u00fa\u0165 kari\u00e9ru, sa v\u010faka pref\u00edkan\u00e9mu politikovi otvoril nov\u00fd svet. Talleyrand v\u017edy p\u00f4sobil vo vysok\u00fdch \u00faradn\u00edckych funkci\u00e1ch a v\u00f4bec mu neprek\u00e1\u017ealo, \u017ee vl\u00e1dy vo Franc\u00fazsku sa menili. V\u010faka svojej diplomacii pre\u017eil p\u00e1d \u013dudov\u00edta XVI., Direkt\u00f3rium, Konzul\u00e1t, Napoleonovu r\u00ed\u0161u aj obnoven\u00fa kon\u0161titu\u010dn\u00fa monarchiu \u013dudov\u00edta Filipa. Mal talent, aby v\u017edy vyc\u00edtil, ktor\u00fdm smerom bude via\u0165 ten spr\u00e1vny vietor, aby mu mohol nastavi\u0165 svoj pl\u00e1\u0161\u0165. Zbo\u017e\u0148oval peniaze a\u00a0moc, bol by za ne predal aj du\u0161u diablovi, hovorilo sa o\u00a0\u0148om. A on sa t\u00fdmto poveda\u010dk\u00e1m, so \u0161armom jemu vlastn\u00fdm, nebr\u00e1nil. Naopak, lichotili mu. P\u00e1\u010dili sa mu poschodov\u00e9 torty mlad\u00e9ho cukr\u00e1ra a vypozoroval v \u0148om potenci\u00e1l. Netrvalo dlho a Antonin stal sa \u010dlenom kuch\u00e1rskeho t\u00edmu v klenutej pivnici hotela Galliffet, ktor\u00fd vlastnil Talleyrand. Ve\u010dere s prominentmi boli povinnou s\u00fa\u010das\u0165ou jeho \u017eivota, mal na starosti poschodov\u00e9 torty, ktor\u00e9 dokonale vynikli na ok\u00e1zalom zariaden\u00ed jed\u00e1lne z mramoru, zrkadiel a kri\u0161t\u00e1\u013eu. K pravideln\u00fdm hos\u0165om patrila novelistka Madame de Sta\u00ebl, spisovate\u013e Chateaubriand, b\u00e1snik Arnault a tie\u017e Napoleon s prvou man\u017eelkou Jos\u00e9phine. Antonin, najmlad\u0161\u00ed medzi kuch\u00e1rmi, ka\u017ed\u00fd de\u0148 nas\u00e1val nov\u00e9 sk\u00fasenosti nielen v kuchyni, u\u010dil sa aj z\u00e1kladom spolo\u010denskej konverz\u00e1cie. Talleyrand ho nau\u010dil z\u00e1kladn\u00e9 pravidlo, ako ulahodi\u0165 hos\u0165om: \u201eNajvzne\u0161enej\u0161\u00ed titul, ktor\u00fd m\u00f4\u017eete bohat\u00e9mu \u010dloveku udeli\u0165, je titul gurm\u00e1na. A ten, kto sa s priate\u013emi del\u00ed o dobr\u00e9 v\u00edno a dobr\u00e9 jedlo, je naj\u0161\u013eachetnej\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch.\u201c<\/p>\n

U Talleyranda kuch\u00e1ri pripravovali hostinu pozost\u00e1vaj\u00facu zo stoviek jed\u00e1l, v\u00e4\u010d\u0161inou tepl\u00fdch. Pri stolovan\u00ed na franc\u00fazsky sp\u00f4sob ne\u0161lo ani tak o konzum\u00e1ciu jed\u00e1l, ako o pastvu pre o\u010di. Antoninove extravagantn\u00e9 cukr\u00e1rensk\u00e9 v\u00fdrobky mali ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Pe\u0148az\u00ed prib\u00fadalo, a tak si mohol dovoli\u0165 otvori\u0165 vlastn\u00fa cukr\u00e1re\u0148 – na rue de la Paix, v mond\u00e9nnej \u0161tvrti v bl\u00edzkosti n\u00e1mestia Vend\u00f4me, kde sa pohybovala solventn\u00e1 klientela. Obchod \u0161iel pod\u013ea o\u010dak\u00e1van\u00ed ve\u013emi dobre. Vyh\u013ead\u00e1van\u00e9 boli hlavne Antoninove chrumkav\u00e9 mand\u013eov\u00e9 kol\u00e1\u010diky z l\u00edstkov\u00e9ho cesta. K jeho cukr\u00e1rskym objavom patrili aj krehk\u00e9 pusinky z vaje\u010dn\u00fdch bielkov, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eili nesk\u00f4r ako z\u00e1klad sl\u00e1vnej torty Pavlova. Ale nevydr\u017eal dlho iba v cukr\u00e1rni. L\u00e1kalo ho vzdel\u00e1va\u0165 sa a pos\u00fava\u0165 \u010falej. Neust\u00e1le listoval v kuch\u00e1rskych knih\u00e1ch, jeho najsilnej\u0161ou in\u0161pir\u00e1ciou bol Almanach des Gourments (Almanach gurm\u00e1nov), ktor\u00fd zostavil Grimond de la Reyni\u00e8re a sl\u00fa\u017eil ako biblia v\u0161etk\u00fdm \u0161\u00e9fkuch\u00e1rom. Ako povedal, bez Almanachu by sa nikdy nestal t\u00fdm, k\u00fdm bol. Pod Talleyrandov\u00fdm doh\u013eadom za\u010dal zostavova\u0165 vlastn\u00e9 menu pre v\u00e1\u017een\u00fa klientelu. Bavilo ho kombinova\u0165 klasick\u00fa franc\u00fazsku kuchy\u0148u s modern\u00fdmi pr\u00edsadami a dbal, aby sa na jed\u00e1lnom l\u00edstku objavovala sez\u00f3nna a v\u017edy \u010derstv\u00e1 zelenina a ovocie. Talleyrand mu d\u00f4veroval a jemu vyhovovalo by\u0165 \u0161\u00e9fkuch\u00e1rom na vo\u013enej nohe. Za\u010d\u00ednal so skromnej\u0161\u00edmi ve\u010derami pre men\u0161\u00ed okruh vplyvn\u00fdch host\u00ed a hostitelia mu d\u00e1vali vo\u013en\u00fa ruku pri zostavovan\u00ed menu. \u201eNajlep\u0161ou cestou k\u00a0tomu, aby hos\u0165 ocenil jedlo, je, ke\u010f mu ho serv\u00edruje s\u00e1m kuch\u00e1r,\u201c tvrdil Antonin. Jeho slogan znel: \u201eBohat\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd je lakom\u00fd a jed\u00e1va len preto, aby pre\u017eil, \u017eije priemern\u00fd \u017eivot a tak aj umrie.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kuch\u00e1r na z\u00e1mku <\/strong><\/p>\n

V roku 1803 sa Napoleon Bonaparte nechal korunova\u0165 za cis\u00e1ra. Talleyrand vyc\u00edtil \u0161ancu. Nelenil a pri pr\u00edle\u017eitosti b\u00e1lu na po\u010des\u0165 cis\u00e1rskych veli\u010denstiev v s\u00e1le par\u00ed\u017eskej Opery zorganizoval svoju kuch\u00e1rsku pos\u00e1dku na \u010dele s Antoninom. Napoleon i\u00a0jeho man\u017eelka Jos\u00e9phine neradi jed\u00e1vali na verejnosti. On oce\u0148oval r\u00fdchle stolovanie a ona mala na to aj diskr\u00e9tny d\u00f4vod – svoj nepekn\u00fd chrup, pre ktor\u00fd sa skoro nikdy neusmievala. Ples mal v\u010faka excelentn\u00e9mu menu ve\u013ek\u00fd \u00faspech. Napoleon si zavolal Talleyranda a po\u017eiadal svojho novozvolen\u00e9ho ministra zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed, aby ho v jeho nepr\u00edtomnosti zastupoval v diplomatick\u00fdch povinnostiach a aby na ve\u010dere, ktor\u00e9 bude usporad\u00fava\u0165, poz\u00fdval zahrani\u010dn\u00fdch diplomatov. A pre tento \u00fa\u010del mal aj k\u00fapi\u0165 reprezenta\u010dn\u00fd dom. Talleyrand nelenil a za \u0161t\u00e1tne peniaze k\u00fapil z\u00e1mok Valen\u00e7ay na Loire. Samozrejme, bez svojho \u0161\u00e9fkuch\u00e1ra si povinnos\u0165 reprezentova\u0165 franc\u00fazskeho cis\u00e1ra nevedel predstavi\u0165. Dvadsa\u0165jedenro\u010dn\u00fd Antonin sa vtedy po prv\u00fdkr\u00e1t vzdialil od svojho rodn\u00e9ho mesta. Valen\u00e7ay na ju\u017enom toku Loiry bol vzdialen\u00fd nieko\u013eko dn\u00ed cesty od Par\u00ed\u017ea a\u00a0on nikdy predt\u00fdm nevidel honosnej\u0161ie s\u00eddlo. Alabastrov\u00e9 v\u00e1zy, mohutn\u00fd jed\u00e1lensk\u00fd st\u00f4l a obrazy star\u00fdch majstrov na sten\u00e1ch. V\u0161etko \u0161lo pod\u013ea pl\u00e1nu a v diplomatick\u00fdch kruhoch sa spievali \u00f3dy na Talleyrandovo umenie konverz\u00e1cie, elegantn\u00e9 vystupovanie a uhladen\u00e9 starosvetsk\u00e9 sp\u00f4soby. A\u00a0tie\u017e na majstrovsk\u00e9 kuch\u00e1rske umenie mlad\u00e9ho \u0161\u00e9fkuch\u00e1ra. Talleyrand mal s Antoninom ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no hodinov\u00e9 stretnutie oh\u013eadom ve\u010dern\u00e9ho menu. Ka\u017ed\u00fd ve\u010der in\u00fd jed\u00e1lny l\u00edstok, ktor\u00fd musel pozost\u00e1va\u0165 okrem dvoch polievok minim\u00e1lne zo \u0161estn\u00e1stich chodov. Talleyrand bol na ve\u010deri zaka\u017ed\u00fdm pr\u00edtomn\u00fd a \u010dasto s\u00e1m zastupoval \u010da\u0161n\u00edkov. Antonin bol permanentne pod tlakom, a ten sa podp\u00edsal pod jeho psychick\u00e9 i fyzick\u00e9 zdravie. Trpel miernou formou manickej depresie, nespavos\u0165ou a zle zn\u00e1\u0161al \u017eiarlivos\u0165 \u010di nevychovan\u00e9 sp\u00f4soby svojich kolegov. Bol v\u0161ak mlad\u00fd, ambici\u00f3zny, extr\u00e9mne sebeck\u00fd a narcistick\u00fd. In\u00fd n\u00e1zor ako jeho nemal u neho \u0161ancu. Kuch\u00e1ri veru nemali ve\u013ea d\u00f4vodov na pohodu v pr\u00e1ci. Pracovali od svitu do mrku a \u017eivot im znepr\u00edjem\u0148ovali nielen u\u0161tipa\u010dn\u00e9 pozn\u00e1mky perfekcionizmom posadnut\u00e9ho \u0161\u00e9fa, ale i roje \u0161t\u00edpaj\u00facich m\u00fach. Antonin sa sna\u017eil pril\u00e1ka\u0165 ich na cukor v poh\u00e1roch s d\u017eemom a denne sa mu podarilo zlikvidova\u0165 stovky dotierav\u00e9ho hmyzu. Rekord bol 1.250 m\u00fach za jedin\u00fd de\u0148! A hoci mohol touto ned\u00f4stojnou pr\u00e1cou poveri\u0165 niektor\u00e9ho z pomocn\u00fdch kuch\u00e1rov, jeho typick\u00e1 posadnutos\u0165 by\u0165 najlep\u0161\u00ed, hoci len ako chodiaca mucholapka, mu v tom br\u00e1nila.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Cis\u00e1rove extravagantn\u00e9 torty<\/strong><\/p>\n

Mal iba dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov a u\u017e ho poznal ka\u017ed\u00fd, kto v Par\u00ed\u017ei nie\u010do znamenal. Vyzeral pr\u00ed\u0165a\u017elivo s ku\u010derav\u00fdmi vlasmi padaj\u00facimi do tv\u00e1re a jeho ve\u013ek\u00e9 o\u010di pozerali na svet s odhodlan\u00edm. Nebol ve\u013ek\u00fd jed\u00e1k a tomu zodpovedala i jeho postava. Bol trochu neohraban\u00fd, ob\u010das podr\u00e1\u017eden\u00fd, precitliven\u00fd a \u010dasto sa c\u00edtil opusten\u00fd. K svojmu okoliu sa spr\u00e1val podozrievavo a rovnako pristupoval aj k veciam srdca. Neveril na l\u00e1sku. Ale nako\u013eko bol pekn\u00fd a ke\u010f chcel, vedel by\u0165 aj \u0161armantn\u00fd, stalo sa, \u017ee v roku 1808 sa zozn\u00e1mil s dc\u00e9rou kapit\u00e1na de Chitenay a po\u017eiadal ju o ruku. Ob\u010dan Marie Antoine Car\u00eame si vzal za man\u017eelku ob\u010dianku Henriette Sophie Mahy de Chitenay. Chlapec z chudobnej \u0161tvrte sa o\u017eenil s majetn\u00fdm diev\u010da\u0165om z dobrej rodiny s rozpr\u00e1vkov\u00fdm venom. Man\u017eelstvo sa v\u0161ak nevydarilo, skon\u010dilo rozvodom. Antonin mal popri Henriette aj in\u00e9 vz\u0165ahy a mladu\u010dk\u00e1 Agathe Guichardet porodila ich nelegit\u00edmnu dc\u00e9ru Marie. O tom, \u010di sa dvojica niekedy zosob\u00e1\u0161ila, existuj\u00fa len dohady. Ist\u00e9 v\u0161ak je, \u017ee po Antoninovej smrti Henriette vystupovala ako jeho z\u00e1konit\u00e1 vdova. Vo svojich po\u010detn\u00fdch kuch\u00e1rskych knih\u00e1ch p\u00edsal sl\u00e1vny \u0161\u00e9f o pr\u00edprave jed\u00e1l, uverej\u0148oval recepty, citoval s\u00fakromn\u00e9 rozhovory s kr\u00e1\u013emi a prominentmi, ale o svojom s\u00fakrom\u00ed ml\u010dal.<\/p>\n

Talleyrand sa ob\u00e1val o pokra\u010dovanie rodu na cis\u00e1rskom dvore a radil Napoleonovi, aby sa o potomka \u010d\u00edm sk\u00f4r postaral. Na toto naliehanie sa cis\u00e1r, s\u00edce neochotne, ale rozviedol s neplodnou Jos\u00e9phine a na Talleyrandovo odporu\u010denie sa o\u017eenil s neplnoletou rak\u00faskou arcivojvodky\u0148ou M\u00e1riou Lujzou Habsbursko-Lotrinskou. Po svadbe sa roztrhlo vrece s b\u00e1lmi a recepciami, no Antonin ich opovr\u017elivo kritizoval pre nevkusn\u00fa v\u00fdstrednos\u0165 a vulg\u00e1rnos\u0165. V tejto kritike bolo ur\u010dite trochu predpojatosti, lebo naopak, recepcia, ktor\u00e1 prebiehala pod jeho veden\u00edm na par\u00ed\u017eskej radnici, bola pod\u013ea jeho hodnotenia naj\u0161t\u00fdlovej\u0161ia svojho druhu. Cis\u00e1r sa v novom vz\u0165ahu zameral na splodenie dedi\u010da a dal sa po\u010du\u0165, \u017ee M\u00e1ria Lujza mu mimoriadne v\u010fa\u010dne vych\u00e1dzala v \u00fastrety… Dedi\u010da tr\u00f3nu priv\u00edtalo v marci 1811 sto sl\u00e1vnostn\u00fdch s\u00e1lv a Antonin podp\u00edsal kontrakt na pr\u00edpravu cukroviniek pri pr\u00edle\u017eitosti jeho krstu. Niektor\u00e9 pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee hviezdny \u0161\u00e9fkuch\u00e1r bol Napoleonov\u00fdm dvorn\u00fdm kuch\u00e1rom, tieto tvrdenia sa v\u0161ak nezakladaj\u00fa celkom na pravde. Ist\u00e9 ale je, \u017ee Antoninove extravagantn\u00e9 poschodov\u00e9 torty sa ocitli na cis\u00e1rskom stole pri ka\u017edej v\u00fdznamnej rodinnej pr\u00edle\u017eitosti. Jeho t\u00fator Talleyrand sa st\u00e1le te\u0161il cis\u00e1rovej priazni, \u010do sa odrazilo i na jeho vzrastaj\u00facom iman\u00ed. Zmenil adresu a v honosnom s\u00eddle bl\u00edzko Place de la Concorde pracoval osemdesiat\u010dlenn\u00fd t\u00edm kuch\u00e1rov. Antonin sa slnil v sl\u00e1ve svojho priate\u013ea, o ktorom sa za\u010dalo \u0161epka\u0165 ako o\u00a0Napoleonovom n\u00e1stupcovi. Udalosti v\u0161ak nabrali in\u00fd smer.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Rusi v Elyzejskom pal\u00e1ci<\/strong><\/p>\n

Po por\u00e1\u017eke Napoleona v Lipsku vst\u00fapil c\u00e1r Alexander I. na jar 1814\u00a0 so svojimi spojencami do Par\u00ed\u017ea. Vnuk Katar\u00edny Ve\u013ekej videl v meste nad Seinou model modernej monarchie. A miloval jedlo viac ako Napoleon. Davy v\u00edtali rusk\u00fdch vojakov s jasotom. Kone\u010dne sa zbavia Napoleona a skon\u010dia sa ni\u010div\u00e9 vojensk\u00e9 \u0165a\u017eenia. Talleyrand vedel, \u017ee pri\u0161la jeho chv\u00ed\u013ea. Ke\u010f sa dopo\u010dul, \u017ee Alexander I. m\u00e1 v \u00famysle usadi\u0165 sa v Elyzejskom pal\u00e1ci, nap\u00edsal anonymn\u00fd list adresovan\u00fd c\u00e1rovi s upozornen\u00edm, \u017ee pal\u00e1c je podm\u00ednovan\u00fd. Kr\u00e1tko na to mu pon\u00fakol svoj pal\u00e1c ako bezpe\u010dn\u00e9 miesto, navy\u0161e s najlep\u0161\u00edm kuch\u00e1rom v Par\u00ed\u017ei. C\u00e1r jeho pozvanie prijal. A ke\u010f ochutnal C\u0203remove menu, pozdvihol \u010da\u0161u na zdravie kr\u00e1\u013ea kuch\u00e1rov. Napoleon medzit\u00fdm podp\u00edsal abdik\u00e1ciu a \u010dakal ho exil na ostrove Elba. Antonina osud cis\u00e1ra zauj\u00edmal menej ako moment\u00e1lna snaha vyhovie\u0165 po\u017eiadavk\u00e1m rusk\u00fdch host\u00ed. C\u00e1r sa po \u010dase pres\u0165ahoval do Elyzejsk\u00e9ho pal\u00e1ca, av\u0161ak s\u00a0t\u00fdm, \u017ee chce po\u010das pobytu v Par\u00ed\u017ei vyu\u017e\u00edva\u0165 C\u0203remove slu\u017eby. Talleyrand, samozrejme, ochotne s\u00fahlasil. Antonin mal pred sebou \u010fal\u0161ie dve v\u00fdznamn\u00e9 udalosti. Po prv\u00fdkr\u00e1t mu mala vyjs\u0165 kniha a po prv\u00fdkr\u00e1t sa mal sta\u0165 otcom. Marie Car\u00eame sa narodila v roku 1815, pr\u00e1ve ke\u010f sa kniha Par\u00ed\u017esky kr\u00e1\u013eovsk\u00fd kuch\u00e1r dostala na pulty kn\u00edhkupectiev. Antonin opustil svoju man\u017eelku (alebo ona jeho) a rozhodol sa pre \u017eivot s Agathe a Marie. Vz\u0165ahy otca a dc\u00e9ry v\u0161ak nikdy neboli dobr\u00e9 a Marie v dospelosti zlikvidovala v\u0161etky otcove osobn\u00e9 veci vr\u00e1tane kore\u0161pondencie.<\/p>\n

Na ve\u010deriach v Elyzejskom pal\u00e1ci sa sch\u00e1dzali \u0161t\u00e1tnici a \u0161\u00e9fkuch\u00e1r s nimi prich\u00e1dzal denne do styku. V novembri 1814 sa v\u0161ak presunuli do Viedne na mierov\u00fd kongres, aby sa dohodli na geopolitickom rozdelen\u00ed a smerovan\u00ed Eur\u00f3py po Napoleonovom p\u00e1de. Konferencia trvala do j\u00fana 1815. Prekvapivo, Antonin sa tohto podujatia nez\u00fa\u010dastnil. Neboli mu po v\u00f4li diplomatick\u00e9 machin\u00e1cie Talleyranda a rozhodol sa zosta\u0165 v \u00fazad\u00ed. O to viac ho te\u0161ila jeho kniha. Dva 400-stranov\u00e9 zv\u00e4zky obsahovali recepty n\u00e1ro\u010dn\u00e9 na pr\u00edpravu ako poschodov\u00e9 torty, ale i jednoduch\u00e9 postupy pr\u00edpravy pudingov. Kniha mala \u00faspech a o nieko\u013eko mesiacov vy\u0161lo jej doplnen\u00e9 druh\u00e9 vydanie. C\u0203reme recepty s\u00e1m ilustroval a kniha odpor\u00fa\u010dala aj spolo\u010densk\u00e9 sp\u00f4soby po\u010das stolovania. \u201eMal\u00e1 p\u00e1rty s ve\u010derou by mala trva\u0165 minim\u00e1lne dve hodiny, ale ide\u00e1lne tri a\u017e \u0161tyri. Pri po\u010dte \u0161iestich a\u017e \u00f4smich stolovn\u00edkov sa m\u00e1 pod\u00e1va\u0165 rovnak\u00fd po\u010det hlavn\u00fdch jed\u00e1l doplnen\u00fdch mal\u00fdmi medzichodmi, no st\u00f4l sa nesmie preh\u00fdba\u0165 pod \u0165archou ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva \u00a0jed\u00e1l.\u201c K z\u00e1kladnej v\u00fdbave \u0161t\u00fdlovej ve\u010dere musia patri\u0165 zohriate taniere a dokonal\u00e1 hygiena, zd\u00f4raz\u0148oval. Jeho ob\u013e\u00fabenou \u0161pecialitou boli ryby a morsk\u00e9 plody, ktor\u00e9 si d\u00e1val dov\u00e1\u017ea\u0165 zo Cherbourgu \u010di Honfleuru. \u201eLososa a kambalu treba jemne povari\u0165 a pod\u00e1va\u0165 vo vlastnej \u0161\u0165ave s om\u00e1\u010dkou pripravenou z ro\u010dn\u00edkov\u00e9ho v\u00edna.\u201c C\u0203reme sa za\u010dal zauj\u00edma\u0165 aj o kombinovanie jednotliv\u00fdch druhov jedla s v\u00fdberov\u00fdmi n\u00e1pojmi. Jeho te\u00f3ria spo\u010d\u00edvala v neodmyslite\u013enom partnerstve t\u00fdchto dvoch komponentov, ktor\u00e9 sa musia harmonicky dop\u013a\u0148a\u0165 a z\u00e1rove\u0148 prin\u00e1\u0161a\u0165 vyv\u00e1\u017een\u00fd kulin\u00e1rsky p\u00f4\u017eitok. Po prvom \u013eahkom chode alebo polievke radil pod\u00e1va\u0165 sherry, najlep\u0161ie vodou zrieden\u00fa madeiru. \u0160ampansk\u00e9 by malo by\u0165 sprievodcom ka\u017ed\u00e9ho jedla. Pri dezerte alebo pri zrel\u00fdch syroch by op\u00e4\u0165 malo pr\u00eds\u0165 na rad sherry a na z\u00e1ver ve\u010dere rozl\u00fa\u010dkov\u00e1 k\u00e1va.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Tristo tanierov s\u00a0\u010derstv\u00fdmi ustricami<\/strong><\/p>\n

Po\u010das Viedensk\u00e9ho mierov\u00e9ho kongresu Napoleon utiekol z v\u00e4zenia z Elby. T\u00e1to \u0161okuj\u00faca spr\u00e1va vyvolala zm\u00e4tok a strach. Najob\u00e1vanej\u0161iemu mu\u017eovi Eur\u00f3py sa podarilo zorganizova\u0165 \u0161tvr\u0165mili\u00f3nov\u00fa arm\u00e1du, ale bitka pri Waterloo znamenala jeho kone\u010dn\u00fa a zdrvuj\u00facu por\u00e1\u017eku. C\u00e1r Alexander I. sa op\u00e4\u0165 objavil v Elyzejskom pal\u00e1ci a Antonin ako predt\u00fdm prebral velenie v kuchyni. Pri pr\u00edle\u017eitosti definit\u00edvneho odchodu c\u00e1ra do Ruska sa konali ve\u013ekolep\u00e9 hody, ktor\u00e9 sa zap\u00edsali do an\u00e1lov. Pozvan\u00fdch bolo 300 host\u00ed, medzi nimi monarchovia ako rak\u00fasky cis\u00e1r Franti\u0161ek Jozef I., prusk\u00fd kr\u00e1\u013e Frederick William, princ Schwarzenberg i vojvoda z Wellingtonu. Mal to by\u0165 najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed de\u0148 pre Rusko vo Franc\u00fazsku, a tomu musel zodpoveda\u0165 hlavne catering. C\u0203removi pom\u00e1halo \u0161tyridsa\u0165 kuch\u00e1rov. Na za\u010diatok sa pod\u00e1vali ustrice – 300 tanierov so 150 citr\u00f3nmi. Nasledovali tri polievky, 28 r\u00f4znych appetizerov, studen\u00e9 predjedl\u00e1, hov\u00e4dzie z Madeiry, 112 tepl\u00fdch predjed\u00e1l, r\u00f4zne druhy pe\u010den\u00e9ho m\u00e4sa, \u0161al\u00e1ty, pr\u00edlohy so zeleninou, dezerty.<\/p>\n

Po n\u00e1vrate do Par\u00ed\u017ea na \u017eiados\u0165 vydavate\u013ea Antonin nap\u00edsal \u010fal\u0161iu knihu o svojich jedine\u010dn\u00fdch tort\u00e1ch s vlastn\u00fdmi kresbami. Poschodov\u00e9 torty st\u00e1le nevy\u0161li z m\u00f3dy a boli ozdobou ka\u017edej v\u00fdznamnej\u0161ej sl\u00e1vnosti. Z nich najve\u013ekolepej\u0161ia sa konala pri pr\u00edle\u017eitosti n\u00e1vratu kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta XVIII. na tr\u00f3n. Oslavoval cel\u00fd Par\u00ed\u017e. Desa\u0165tis\u00edc veter\u00e1nov sa usadilo za stoly postaven\u00e9 od Place de la Concorde po V\u00ed\u0165azn\u00fd obl\u00fak. V\u00edno tieklo potokom a hostia mohli jes\u0165, \u010do im hrdlo r\u00e1\u010dilo. C\u0203reme si dal ako v\u017edy z\u00e1le\u017ea\u0165, hoci bol rozdiel pod\u00e1va\u0165 hostinu pre 100 a\u00a010.000 host\u00ed. Ako povedal, nikdy sa nestretol s tak\u00fdm \u0165a\u017ek\u00fdm zadan\u00edm ako v tento de\u0148, ktor\u00fd bol roky spom\u00ednan\u00fd ako najv\u00e4\u010d\u0161ia oslava, ak\u00fa Par\u00ed\u017e pam\u00e4tal. Ke\u010f sa dol\u00e1man\u00fd vr\u00e1til domov, \u010dakal ho list od anglick\u00e9ho princa a mapka, ako sa naj\u013eah\u0161ie dostane cez kan\u00e1l La Manche do Anglicka.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Andrea Mikov\u00e1<\/p>\n

foto Apple TV+, Wkimedia Commons<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v okt\u00f3brovom \u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Pr\u00edbeh Antonina Car\u00eama je pr\u00edbehom o sl\u00e1ve. O prvom \u0161\u00e9fkuch\u00e1rovi, ktor\u00fd stvoril \u201ehaute cuisine\u201c a vyzdvihol franc\u00fazsku kuchy\u0148u na piedest\u00e1l. O chudobnom chlapcovi s ve\u013ek\u00fdm talentom a e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ou v\u00f4\u013eou, ktor\u00fd pobudol v slu\u017eb\u00e1ch Napoleona, anglick\u00e9ho princa Juraja aj rusk\u00e9ho c\u00e1ra Alexandra I.. A tie\u017e o mu\u017eovi, ktor\u00fd cel\u00fd \u017eivot zo v\u0161etk\u00e9ho najviac miloval […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13613,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,148],"tags":[],"class_list":["post-13612","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-oktober-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13612","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13612"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13612\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13618,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13612\/revisions\/13618"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13613"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13612"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13612"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13612"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}