{"id":13631,"date":"2025-11-03T15:05:50","date_gmt":"2025-11-03T13:05:50","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13631"},"modified":"2025-11-03T15:06:45","modified_gmt":"2025-11-03T13:06:45","slug":"zadar","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/zadar\/","title":{"rendered":"Zadar"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Morsk\u00fd organ<\/strong><\/p>\n<p>Alfred Hitchcock, ktor\u00fd mesto nav\u0161t\u00edvil v m\u00e1ji 1964, sa nechal po\u010du\u0165, \u017ee v Zadare videl najkraj\u0161\u00ed z\u00e1pad slnka, kraj\u0161\u00ed ako na floridskom Key Weste. Tis\u00edcky turistov denne sa chc\u00fa o tom presved\u010di\u0165, a tak sa hlavne pred s\u00famrakom po pobre\u017enej promen\u00e1de Riva pon\u00e1h\u013eaj\u00fa k jej z\u00e1padn\u00e9mu koncu, miestu dvoch novodob\u00fdch atrakci\u00ed mesta, pod ktor\u00e9 sa podp\u00edsal chorv\u00e1tsky architekt Nikola Ba\u0161i\u0107. Pozdrav slnku je kruh s priemerom 20 metrov evokuj\u00faci Slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu, zostaven\u00fd z 300 fotovoltaick\u00fdch platn\u00ed, ktor\u00e9 absorbovan\u00fa slne\u010dn\u00fa energiu po\u010das d\u0148a premie\u0148aj\u00fa po zotmen\u00ed na fascinuj\u00facu hru sveteln\u00fdch efektov. Tej hr\u00e1 do tanca Morsk\u00fd organ (Morske orgulie), unik\u00e1tny architektonick\u00fd hudobn\u00fd n\u00e1stroj v\u00a0podobe mramorov\u00fdch schodov vytesan\u00fdch do pobre\u017enej promen\u00e1dy. V nich sa nach\u00e1dza sie\u0165 trub\u00edc pren\u00e1\u0161aj\u00facich zvuk, pri\u010dom sila a mel\u00f3dia mora z\u00e1visia od ve\u013ekosti v\u013an nar\u00e1\u017eaj\u00facich do rezonan\u010dn\u00fdch kom\u00f4r. Zadarsk\u00e1 promen\u00e1da bola dokon\u010den\u00e1 len minul\u00fd rok a hoci historick\u00e1 \u010das\u0165 mesta nem\u00e1 \u017eiadnu pl\u00e1\u017e, na mnoh\u00fdch miestach promen\u00e1dy ved\u00fa rebr\u00edky priamo do mora, tak\u017ee osvie\u017ei\u0165 sa tu d\u00e1 v ktor\u00fako\u013evek denn\u00fa \u010di no\u010dn\u00fa hodinu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Chorv\u00e1tske Dr\u00e1\u017e\u010fany<\/strong><\/p>\n<p>Len tri \u010di \u0161tyri renesan\u010dn\u00e9 domy z \u010dias, ke\u010f Zadar patril Ben\u00e1t\u010danom, p\u00e1r kostolov, ktor\u00e9 odolali bomb\u00e1m a pozostatky r\u00edmskeho f\u00f3ra, inak takmer tri \u0161tvrtiny mesta zavalili ruiny. Aj preto sa Zadaru hovor\u00ed chorv\u00e1tske Dr\u00e1\u017e\u010fany. Po prvej svetovej vojne a rozpade Rak\u00fasko- Uhorska bolo b\u00fdval\u00e9 centrum Dalm\u00e1cie pripojen\u00e9 k\u00a0Taliansku a odtrhnut\u00e9 od zbytku regi\u00f3nu a cez druh\u00fa svetov\u00fa vojnu t\u00fato d\u00f4le\u017eit\u00fa ba\u0161tu fa\u0161istov mas\u00edvne bombardovali Spojenci. V meste sa teda ve\u013ea historick\u00fdch pamiatok nen\u00e1jde, antick\u00e9 f\u00f3rum z 1. a\u017e 3. storo\u010dia n.l. sa v\u0161ak ob\u00eds\u0165 ned\u00e1 a pripom\u00edna star\u00fa sl\u00e1vu Zadaru z\u00a0\u010dias R\u00edmskej r\u00ed\u0161e. Rimania v Zadare vystavali pre nich typick\u00fa pravouhl\u00fa sie\u0165 ul\u00edc, najzn\u00e1mej\u0161ia hlavn\u00e1 tepna nesie n\u00e1zov \u0160irok\u00e1 ulica, ale nik z miestnych jej nepovie inak ako Kalelarga. R\u00edmske f\u00f3rum, dnes v\u0161eobecne pr\u00edstupn\u00e9 m\u00fazeum pod hol\u00fdm nebom, si m\u00f4\u017eeme predstavi\u0165 ako trhovisko, miesto ka\u017edodenn\u00fdch stretnut\u00ed star\u00fdch Rimanov. Odokryt\u00e9 p\u00f4dorysy so zvy\u0161kami stavieb nazna\u010duj\u00fa, kde sa kedysi nach\u00e1dzali r\u00f4zne obchod\u00edky a dielne, kde chr\u00e1m zasv\u00e4ten\u00fd bohom a kde verejn\u00e9 z\u00e1chody, do ktor\u00fdch vodu priv\u00e1dzal vodovod zo 40 km vzdialen\u00e9ho jazera Vrana, najv\u00e4\u010d\u0161ieho pr\u00edrodn\u00e9ho jazera v Chorv\u00e1tsku, kde sa dnes nach\u00e1dza pozoruhodn\u00e1 ornitologick\u00e1 rezerv\u00e1cia.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Ako F\u00e9nix z\u00a0popola<\/strong><\/p>\n<p>Zadar za\u017eil \u00fadajne a\u017e 25 morov\u00fdch r\u00e1n, nieko\u013eko zemetrasen\u00ed, po\u017eiarov a desiatky vojen, pri\u010dom t\u00e1 posledn\u00e1, chorv\u00e1tska vojna za nez\u00e1vislos\u0165, mesto ohrozovala v rokoch 1991 &#8211; 1995. Miestni zvykn\u00fa hovori\u0165, \u017ee zo v\u0161etk\u00fdch ne\u0161\u0165ast\u00ed Zadar povstal ako F\u00e9nix z popola. V medzivojnovom obdob\u00ed mesto odtrhnut\u00e9 od ostatnej \u010dasti Dalm\u00e1cie stagnovalo a po 2. svetovej vojne, ke\u010f z neho vyhnali desa\u0165tis\u00edc Talianov, tam zostalo \u017ei\u0165 len 6.000 obyvate\u013eov (v roku 1936 ich mal Zadar takmer 23.000). \u010casti vojnou zni\u010den\u00e9ho mesta boli miestami necitlivo dostavan\u00e9 v 50. rokoch, ke\u010f u\u017e Zadar patril do socialistickej Juhosl\u00e1vie. Zo star\u00fdch pamiatok m\u00f4\u017eu dnes turisti obdivova\u0165 aj kostol z 9. storo\u010dia venovan\u00fd sv\u00e4t\u00e9mu Donatovi, zvonov\u00fa ve\u017eu, baziliku sv\u00e4tej Anast\u00e1zie z 12. storo\u010dia a mestsk\u00e9 hradby z \u010dias R\u00edmskej r\u00ed\u0161e. Tie s\u00fa zrenovovan\u00e9, d\u00e1 sa na ne dosta\u0165 viacer\u00fdmi vstupmi a prech\u00e1dzka po nich je z\u00e1\u017eitok s\u013eubuj\u00faci pekn\u00e9 v\u00fdh\u013eady na pr\u00edstav. S\u00fa\u010das\u0165ou opevnenia s\u00fa aj \u0161tyri mestsk\u00e9 br\u00e1ny. Br\u00e1na zeme (Kopnena vrata) z \u010dias ben\u00e1tskej nadvl\u00e1dy je z nich najkraj\u0161ia v\u010faka bohatej v\u00fdzdobe, ktorej dominuje socha okr\u00eddlen\u00e9ho leva, symbol sv. Marka, patr\u00f3na Ben\u00e1tok.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Zadar Wine Garten<\/strong><\/p>\n<p>Ne\u010faleko popul\u00e1rnej Gradskej tr\u017enice v starej \u010dasti mesta sa skr\u00fdva mal\u00e1 o\u00e1za pre v\u0161etk\u00fdch wine loverov, obzvl\u00e1\u0161\u0165 ak s\u00fa vysaden\u00ed na spozn\u00e1vanie lok\u00e1lnych v\u00edn a autocht\u00f3nnych odr\u00f4d, ktor\u00fdch m\u00e1 Dalm\u00e1cia po\u017eehnane. P\u00f4vabn\u00fa v\u00ednnu z\u00e1hradu na n\u00e1dvor\u00ed b\u00fdval\u00e9ho kostola sv\u00e4t\u00e9ho Roka s \u00faspechom vedie Ana Fioli\u0107, du\u0161a cel\u00e9ho podniku. Na svoj v\u00ednny list pozvala najzn\u00e1mej\u0161\u00edch vin\u00e1rov zo zadarsk\u00e9ho regi\u00f3nu a ke\u010f\u017ee v\u00edno sa najlep\u0161ie degustuje s miestnymi dobrotami, priprav\u00ed v\u00e1m aj studen\u00fd tanier s viacer\u00fdmi druhmi syrov, pr\u0161utu, olivami a olivov\u00fdm olejom, v\u0161etko miestnej proveniencie. A k tomu v\u00edna z p\u00f4vodn\u00fdch odr\u00f4d z dalm\u00e1tskeho pobre\u017eia ako Mara\u0161tina, Po\u0161ip, Svrdlovina a z bielych hlavne Debit, star\u00e1 odroda kedysi a\u017e tak cenen\u00e1, \u017ee sa pou\u017e\u00edvala ako platidlo (odtia\u013e jej n\u00e1zov). Medzi \u010derven\u00fdmi v\u00ednami v zadarsko-\u0161ibenickom regi\u00f3ne dominuje Babi\u0107, naju\u0161\u013eachtilej\u0161ia dalm\u00e1tska modr\u00e1 odroda, ktor\u00e1 sa pri Jadrane pestuje stovky rokov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Z\u00a0chorv\u00e1tskej Dalm\u00e1cie<\/p>\n<p>Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Morsk\u00fd organ Alfred Hitchcock, ktor\u00fd mesto nav\u0161t\u00edvil v m\u00e1ji 1964, sa nechal po\u010du\u0165, \u017ee v Zadare videl najkraj\u0161\u00ed z\u00e1pad slnka, kraj\u0161\u00ed ako na floridskom Key Weste. Tis\u00edcky turistov denne sa chc\u00fa o tom presved\u010di\u0165, a tak sa hlavne pred s\u00famrakom po pobre\u017enej promen\u00e1de Riva pon\u00e1h\u013eaj\u00fa k jej z\u00e1padn\u00e9mu koncu, miestu dvoch novodob\u00fdch atrakci\u00ed mesta, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13632,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4,149],"tags":[],"class_list":["post-13631","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-metropoly","category-november-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13631","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13631"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13631\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13633,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13631\/revisions\/13633"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13632"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13631"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13631"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13631"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}