{"id":13666,"date":"2025-11-06T23:28:31","date_gmt":"2025-11-06T21:28:31","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13666"},"modified":"2025-11-06T23:28:31","modified_gmt":"2025-11-06T21:28:31","slug":"lea-ypi-dospievanie-na-konci-dejin","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/lea-ypi-dospievanie-na-konci-dejin\/","title":{"rendered":"Lea Ypi – Dospievanie na konci dej\u00edn"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u201eV\u017edy som si myslela, \u017ee nie je ni\u010d lep\u0161ie ako komunizmus. Ka\u017edu\u010dk\u00e9 r\u00e1no svojho \u017eivota som sa budila s\u00a0t\u00fa\u017ebou urobi\u0165 nie\u010do, aby sa to stalo r\u00fdchlej\u0161ie. Ale v\u00a0decembri 1990 vy\u0161li do ul\u00edc t\u00ed ist\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed pochodovali na oslavu socializmu a\u00a0pokroku smerom ku komunizmu, aby \u017eiadali jeho koniec. Z\u00e1stupcovia \u013eudu vyhl\u00e1sili, \u017ee \u010do za socializmu poznali, nebola sloboda a\u00a0demokracia, ale tyrania a\u00a0\u00fatlak… Do \u010doho dospejem? Ako teraz zrealizujeme komunizmus, ke\u010f u\u017e nie je socializmus?\u201c<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Z\u00a0dia\u013eky bolo po\u010du\u0165 hromov\u00fd dupot demon\u0161trantov, ktor\u00ed sa valili ulicami. Ona v\u0161ak utekala do par\u010d\u00edka a\u00a0h\u013eadala jeho sochu. Hovorilo sa o\u00a0\u0148om, \u017ee sa usmieval o\u010dami. A\u00a0\u017ee miloval deti. On, ktor\u00fd in\u0161piroval \u013eud\u00ed po celom svete. Potrebovala sa ho chyti\u0165 ako topiaci sa stebla, pri jeho soche bude v\u00a0bezpe\u010d\u00ed. T\u00e1 socha bola obrovsk\u00e1 a ona do\u010diahla akur\u00e1t po jej nohy. Pritisla si k\u00a0nim rozp\u00e1len\u00e9 l\u00edca. To ju upokojilo. Ale ke\u010f vz\u00e1p\u00e4t\u00ed vzhliadla hore, obliala ju hr\u00f4za. Soche Stalina ch\u00fdbala hlava. Ktosi mu ju s\u0165al… P\u00edsal sa 12. december 1990. Lea Ypi mala jeden\u00e1s\u0165 rokov, ke\u010f v\u00a0jej rodnom Alb\u00e1nsku, najizolovanej\u0161ej krajine Eur\u00f3py, padol komunizmus.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

V\u0161etci hovorili o\u00a0slobode <\/strong><\/p>\n

Ke\u010f sa zr\u00fatil berl\u00ednsky m\u00far, u\u010dite\u013eka Nora im vysvetlila, \u017ee ni\u010d z\u00a0toho sa ich net\u00fdka. \u017de to, \u010do sa deje v\u00a0Nemecku a\u00a0ostatn\u00fdch v\u00fdchodoeur\u00f3pskych \u0161t\u00e1toch, je boj medzi imperializmom a\u00a0revizionizmom. Alb\u00e1nsko kr\u00e1\u010da svojou cestou a hoci ho obklopuj\u00fa nepriatelia zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n, stoj\u00ed na spr\u00e1vnej strane dej\u00edn. Po 2. svetovej vojne, pokra\u010dovala u\u010dite\u013eka Nora, ke\u010f sa moci ujal s\u00fadruh Enver Hod\u017ea a\u00a0krajinu nasmeroval ku\u00a0svetl\u00fdm zajtraj\u0161kom, Alb\u00e1nsko sa odvr\u00e1tilo od Juhosl\u00e1vie, svojho najbli\u017e\u0161ieho suseda, lebo t\u00e1 sa rozi\u0161la so s\u00fadruhom Stalinom. V\u00a060. rokoch, ke\u010f Nikita Chru\u0161\u010dov zneuctil s\u00fadruha Stalina, ochladli vz\u0165ahy aj so Sovietskym zv\u00e4zom. Alb\u00e1nsko bolo s\u00fa\u010das\u0165ou vojensk\u00e9ho paktu Var\u0161avskej zmluvy, ale po obsaden\u00ed \u010ceskoslovenska v\u00a0roku 1968 z\u00a0neho na znak protestu vyst\u00fapilo. Mal\u00fd \u0161t\u00e1t na juhoz\u00e1pade Balk\u00e1nskeho polostrova zostal s\u00e1m ako vojak v\u00a0poli. Hrdinsky odol\u00e1vaj\u00fac sil\u00e1m \u201erevizionistick\u00e9ho\u201c V\u00fdchodu a\u00a0\u201eimperialistick\u00e9ho\u201c Z\u00e1padu pokra\u010doval vo vlastnej ceste budovania socializmu. Socializmu \u010distej\u0161ieho ne\u017e kdeko\u013evek inde v\u00a0Eur\u00f3pe, ktor\u00fd alb\u00e1nskych pracuj\u00facich dovedie ku komunizmu a\u00a0beztriednej spolo\u010dnosti. Ale\u00a0teraz po uliciach pochodovali davy a \u013eudia skandovali slov\u00e1 sloboda a\u00a0demokracia. Demon\u0161tranti, ktor\u00fdch pred\u00e1ci poskytovali rozhovory pre Hlas Ameriky, chc\u00fa dosiahnu\u0165, aby skon\u010dil syst\u00e9m jednej strany, uskuto\u010dnili sa slobodn\u00e9 vo\u013eby a bol nastolen\u00fd politick\u00fd pluralizmus. V\u0161etci hovorili o\u00a0slobode. \u201eChcela som vedie\u0165, pre\u010do sa v\u0161etci do\u017eaduj\u00fa slobody, ke\u010f sme u\u017e teraz jednou z\u00a0najslobodnej\u0161\u00edch kraj\u00edn na svete,\u201c ako to Lei a\u00a0ostatn\u00fdm \u017eiakom v\u017edy pr\u00edzvukovala u\u010dite\u013eka Nora. Rodi\u010dia nikdy neprotire\u010dili tomu, \u010do hovorila u\u010dite\u013eka Nora. Nikdy nehasili Lein z\u00e1pal kr\u00e1\u010da\u0165 v\u00a0\u00fastrety komunizmu, jej odhodlanie \u017ei\u0165 v\u00a0znamen\u00ed socialistick\u00fdch ide\u00e1lov, jej t\u00fa\u017ebu sta\u0165 sa najlep\u0161ou pionierkou, jej fascin\u00e1ciu dobrotiv\u00fdm vodcom, ujom Enverom: \u201e\u00d3, Enver Hod\u017ea, ve\u013ek\u00fd ako na\u0161e hory a\u00a0ostr\u00fd ako na\u0161e \u00fatesy,\u201c spievali pionieri na po\u010des\u0165 ve\u013ek\u00e9ho vodcu. Ke\u010f napokon rodi\u010dia vylo\u017eili karty na st\u00f4l, Lei sa zr\u00fatil cel\u00fd svet…<\/p>\n

 <\/p>\n

Za v\u0161etko m\u00f4\u017ee k\u00e1drov\u00fd profil<\/strong><\/p>\n

Lea nen\u00e1videla svoje priezvisko. Zaka\u017ed\u00fdm na v\u00fdro\u010die konca 2. svetovej vojny musela v\u00a0\u0161kole vysvet\u013eova\u0165, \u017ee s\u00a0t\u00fdm podl\u00fdm fa\u0161istick\u00fdm kolaborantom nem\u00e1 jej rodina ni\u010d spolo\u010dn\u00e9. Ide len o\u00a0zhodu mien. Bol to D\u017eafer Ypi, premi\u00e9r krajiny a zradca n\u00e1roda, ktor\u00fd v\u00a0roku 1939 odovzdal Alb\u00e1nsko do r\u00fak talianskych fa\u0161istov. V\u017edy na 5. m\u00e1ja, ke\u010f si Alb\u00e1nci pripom\u00ednali hrdinov vojny, odmietala \u00eds\u0165 do \u0161koly. Stra\u0161ne sa hanbila. Nielen\u017ee nosila priezvisko triedneho nepriate\u013ea, ale ani inak nemala \u010do pon\u00faknu\u0165. V\u00a0ten de\u0148 u\u010dite\u013eka Nora vyzvala \u017eiakov, aby rozpr\u00e1vali pr\u00edbehy: o\u00a0svojich pr\u00edbuzn\u00fdch, dedoch \u010di prastr\u00fdkoch, ktor\u00ed bojovali vo vojne proti fa\u0161istom, o\u00a0svojich predkoch partiz\u00e1noch, ktor\u00ed vyhadzovali do vzduchu mosty, aby podk\u00farili talianskym okupantom. Deti priniesli do \u0161koly rodinn\u00e9 albumy, star\u00e9 fotky, \u201eoble\u010denie alebo osobn\u00e9 predmety, ktor\u00e9 pestovali ako relikvie po t\u00fdch, \u010do polo\u017eili \u017eivot v\u00a0boji s\u00a0fa\u0161istom: ko\u0161e\u013eu, ru\u010dne vy\u0161\u00edvan\u00fa vreckovku, list poslan\u00fd rodine len nieko\u013eko hod\u00edn pred popravou\u201c. Takmer ka\u017ed\u00fd spolu\u017eiak mal v\u00a0rodine hrdinu padl\u00e9ho za vlas\u0165. Iba Lea nie. Ona mala akur\u00e1t to odporn\u00e9 priezvisko a\u00a0na d\u00f4va\u017eok jej rodi\u010dia boli intelektu\u00e1li. To ur\u010dovalo ich \u201ek\u00e1drov\u00fd profil\u201c. A\u00a0od k\u00e1drov\u00e9ho profilu sa odv\u00edjalo v\u0161etko. Definoval v\u00e1s. \u201eAk som si v\u00a0\u0161kole na\u0161la nov\u00fa kamar\u00e1tku, rodi\u010dia sa okam\u017eite p\u00fdtali: ‚Vieme nie\u010do o\u00a0jej k\u00e1drovom profile?’\u201c Lea vedela, \u017ee kv\u00f4li k\u00e1drov\u00e9mu profilu nemohol jej otec Zafo \u0161tudova\u0165 milovan\u00fa matematiku a namiesto toho, lebo strana mu dala t\u00fa \u0161ancu, sa z\u00a0neho stal lesn\u00fd in\u017einier, odborn\u00edk na v\u00fdsadbu vavr\u00ednov. Zafov otec v\u00a0s\u00falade so svoj\u00edm\u00a0k\u00e1drov\u00fdm profilom odi\u0161iel na dlh\u00e9 \u0161t\u00fadium kamsi na univerzitu a\u00a0zostal tam 15 rokov. Trojro\u010dn\u00fd Zafo \u017eil s\u00e1m s mamou, ktor\u00fa v\u0161etci volali Nini. Leina mama u\u010dila na strednej \u0161kole, jej k\u00e1drov\u00fd profil bol porovnate\u013en\u00fd s\u00a0t\u00fdm otcov\u00fdm, preto sa aj so Zafom vzali. Mamin k\u00e1drov\u00fd profil sa odr\u00e1\u017eal aj v\u00a0tom, ak\u00e9 intelektu\u00e1lne ch\u00fa\u0165ky si pestovala: po\u010d\u00favala Beethovena a\u00a0Mozarta, milovala Goetheho, na juhoslovanskej telev\u00edzii tajne sledovala americk\u00fd seri\u00e1l Dynasty, ale nie kv\u00f4li rodinn\u00fdm pletk\u00e1m klanu Carringtonovcov, ju zauj\u00edmali americk\u00e9 interi\u00e9ry, v\u00a0\u00fa\u010desoch napodob\u0148ovala Margaret Thatcher a\u00a0v\u00a0oble\u010den\u00ed tie kr\u00e1sne \u017eeny, ktor\u00e9 si rozko\u0161n\u00edcky um\u00fdvali ruky v\u00a0reklam\u00e1ch zak\u00e1zanej telev\u00edzie. \u201eReklama! Reklama!\u201c skr\u00edkol otec, ke\u010f na obrazovke nasko\u010dila zn\u00e1ma zvu\u010dka. V\u00a0ten moment Lea, mama Doli i\u00a0babi\u010dka Nini pustili v\u0161etko z\u00a0r\u00fak a\u00a0hnali sa k\u00a0telev\u00edzii. Luxusn\u00fa v\u00f4\u0148u toho mydla bolo c\u00edti\u0165 v\u00a0celej ob\u00fdva\u010dke…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Pr\u00e1zdna plechovka Coca-Coly<\/strong><\/p>\n

Lea mala \u0161es\u0165 rokov, ke\u010f zomrel ujo Enver. V ten de\u0148 sa deti v\u00a0\u0161kole rozpr\u00e1vali o\u00a0smrti a\u00a0\u010di existuje boh a\u00a0posmrtn\u00fd \u017eivot. U\u010dite\u013eka Nora im vysvetlila, \u017ee kedysi \u013eudia verili v\u00a0boha, dokonca r\u00f4zni \u013eudia v\u00a0r\u00f4znych bohov a\u00a0v\u00a0ich mene sa zab\u00edjali a\u00a0viedli vojny. Kapitalisti si boha ponechali na to, aby chudobn\u00fdm serv\u00edrovali falo\u0161n\u00e9 n\u00e1deje a\u00a0tie\u017e aby ho mohli obvini\u0165 z\u00a0r\u00f4znych ne\u0161\u0165ast\u00ed a\u00a0biedy, hoci oni sami boli zdrojom v\u0161etk\u00e9ho vykoris\u0165ovania. Ke\u010f v\u0161ak na sc\u00e9nu alb\u00e1nskych dej\u00edn vst\u00fapila komunistick\u00e1 strana a\u00a0dobrotiv\u00fd ujo Enver, n\u00e1bo\u017eenstvo bolo vyhl\u00e1sen\u00e9 za \u00f3pium \u013eudstva a\u00a0aby \u013eud\u00ed viac nemiatlo, strana dala v\u0161etky sv\u00e4tost\u00e1nky, me\u0161ity i\u00a0kostoly zb\u00fara\u0165, popr\u00edpade ich premenila na r\u00f4zne kult\u00farne a\u00a0vzdel\u00e1vacie in\u0161tit\u00facie. Alb\u00e1nsko sa hrdo vyhl\u00e1silo za prv\u00fd ateistick\u00fd \u0161t\u00e1t na svete. \u201eNikdy sa nesmieme vr\u00e1ti\u0165 k\u00a0t\u00fdmto zaostal\u00fdm zvykom,\u201c pr\u00edzvukovala u\u010dite\u013eka Nora. \u201e\u017diadny Boh, \u017eiadny posmrtn\u00fd \u017eivot, \u017eiadna nesmrte\u013enos\u0165 du\u0161e. Ke\u010f zomrieme, tak zomrieme. Jedin\u00e9, \u010do \u017eije ve\u010dne, je pr\u00e1ca, ktor\u00fa sme vykonali, projekty, ktor\u00e9 sme vytvorili, ide\u00e1ly, ktor\u00e9 sme zanechali in\u00fdm, aby sa o\u00a0ne usilovali aj v\u00a0na\u0161om mene.\u201c<\/p>\n

Lea bola predchnut\u00e1 t\u00fa\u017ebou nap\u013a\u0148a\u0165 ide\u00e1ly socializmu. V\u017edy, ke\u010f s\u00a0rodi\u010dmi prech\u00e1dzala okolo budovy \u00fastredia strany, otec s\u00a0mamou vzhliadli hore a\u00a0s\u00a0ak\u00fdmsi tajomn\u00fdm podt\u00f3nom, ktor\u00e9mu ich dc\u00e9ra nerozumela, mama hlesla: \u201eNie to okno \u00faplne hore, nie to s\u00a0t\u00fdm kvetin\u00e1\u010dom, to ved\u013ea.\u201c A po\u00a0kr\u00e1tkej odmlke dodala: \u201eZakri\u010dal All\u00e1hu akbar!\u201c Lea sa do\u017eadovala vysvetlenia, a\u00a0tak jej rodi\u010dia objasnili, \u017ee All\u00e1h je meno moslimsk\u00e9ho boha a\u00a0\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina Alb\u00e1ncov s\u00fa moslimovia. Aj my sme moslimovia, povedala mama, ale ke\u010f zbadala zdesenie na dc\u00e9rinej tv\u00e1ri, slov\u00ed\u010dko \u201esme\u201c r\u00fdchlo vymenila za \u201eboli\u201c. Nepatrn\u00e9 zav\u00e1hanie v\u00a0maminom hlase sp\u00f4sobilo, \u017ee Lei sa do du\u0161e vkradol tie\u0148 pochybnosti. Pochybnosti o\u00a0tom, \u010di aj mama, otec a\u00a0Nini miluj\u00fa stranu a\u00a0uja Envera tak ako ona. Ve\u010f napr\u00edklad: \u201eMili\u00f3nkr\u00e1t som ich prosila o\u00a0zar\u00e1movanie fotografie uja Envera, ale nikdy mi \u017eiadnu nepriniesli.\u201c V\u0161etky jej kamar\u00e1tky mali jeho fotografiu vystaven\u00fa na poli\u010dke, iba oni nie. Im tam tr\u00f3nila pr\u00e1zdna plechovka od Coca-Coly. Mama ju k\u00fapila za z\u00e1vratn\u00fa sumu od inej u\u010dite\u013eky v\u00a0\u0161kole. \u201eV tom \u010dase to bol mimoriadne vz\u00e1cny jav,\u201c spom\u00edna Lea. \u201eAk sa niekomu tak\u00fa plechovku podarilo z\u00edska\u0165, vystavil si ju ob\u00fdva\u010dke, zvy\u010dajne na vy\u0161\u00edvanej de\u010dke na telev\u00edzore alebo r\u00e1diu, \u010dasto hne\u010f ved\u013ea fotografie Envera Hod\u017eu. Bez plechovky od Coca-Coly vyzerali na\u0161e dom\u00e1cnosti rovnako. Boli vyma\u013eovan\u00e9 rovnakou farbou, boli zariaden\u00e9 rovnak\u00fdm n\u00e1bytkom. S\u00a0plechovkou od Coca-Coly sa nie\u010do zmenilo, a\u00a0to nielen vizu\u00e1lne. Vkradla sa\u00a0medzi n\u00e1s z\u00e1vis\u0165… Naru\u0161ila sa d\u00f4vera.\u201c Za\u017eila to na vlastnej ko\u017ei, ke\u010f ich plechovka zmizla a\u00a0objavila sa v\u00a0byte Papasovcov, rodinn\u00fdch priate\u013eov. Vzniklo podozrenie, \u017ee ju ukradli (\u010do nebola pravda), rodiny sa na smr\u0165 poh\u00e1dali a\u00a0ke\u010f sa veci vyjasnili a\u00a0zavl\u00e1dol op\u00e4\u0165 mier, Mihal Papas vyhl\u00e1sil, \u017ee cie\u013eom toho prekliateho n\u00e1poja z\u00a0nepriate\u013eskej imperialistickej krajiny bolo naru\u0161i\u0165 medzi nimi \u201eput\u00e1 d\u00f4very a\u00a0solidarity\u201c. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed v\u0161ak pri\u0161la \u010fal\u0161ia sk\u00fa\u0161ka d\u00f4very, ke\u010f sa Lea pos\u0165a\u017eovala Papasovcom, \u017ee jej rodi\u010dia si rad\u0161ej vystavia Coca-Colu ako portr\u00e9t Envera Hod\u017eu. Ba nahlas zauva\u017eovala aj o\u00a0tom, \u017ee mo\u017eno \u201enechc\u00fa ma\u0165 s\u00a0ujom Enverom ni\u010d spolo\u010dn\u00e9… Mysl\u00edm, \u017ee uja Envera nemaj\u00fa radi.\u201c Ke\u010f to vyslovila, v\u00a0ob\u00fdva\u010dke ich domu sa rozhostilo hrobov\u00e9 ticho. Prv\u00fd sa spam\u00e4tal Mihal Papas. Zobral si Leu stranou a\u00a0vyhre\u0161il ju. Si \u0161ikovn\u00e9 diev\u010da, ale toto bola t\u00e1 najhl\u00fapej\u0161ia vec, ktor\u00fa som od teba po\u010dul. Pou\u010dil ju, \u017ee rodi\u010dia miluj\u00fa uja Envera a rovnako tak aj stranu. \u201eU\u017e nikdy nesmie\u0161 nikomu hovori\u0165 tak\u00e9to hl\u00faposti. Rozumie\u0161? Nikdy nesmie\u0161 zopakova\u0165 to, \u010do si teraz povedala.\u201c Tak vyzerala susedsk\u00e1 solidarita v\u00a0praxi.<\/p>\n

 <\/p>\n

Omamn\u00e1 v\u00f4\u0148a opa\u013eovacieho kr\u00e9mu <\/strong><\/p>\n

Medzi deckami v\u0161ak o \u017eiadnej solidarite nemohlo by\u0165 re\u010di. Flamur, postrach triedy, Leu posme\u0161ne volal s\u00fadru\u017eka Madmazel. Mohla si ho uzmieri\u0165 len t\u00fdm, \u017ee mu pon\u00fakla obal zo \u017euva\u010dky. Tie v\u0161etky deti v\u00a0triede zbierali, aj ke\u010f \u017euva\u010dku nikdy neochutnali. Lea hovorila sk\u00f4r po franc\u00fazsky ako po alb\u00e1nsky. Nau\u010dila ju to star\u00e1 mama, no ona franc\u00faz\u0161tinu nen\u00e1videla. U\u017e v\u00a0\u0161k\u00f4lke si z\u00a0nej deti robili si srandu, z\u00a0v\u00fdrazov, ktor\u00e9 komolila v alb\u00e1n\u010dine, \u0165ahali ju za vlasy a\u00a0\u0161klbali jej \u0161aty. Akur\u00e1t raz, to u\u017e bola v\u00e4\u010d\u0161ia, sa jej podarilo oh\u00fari\u0165 n\u00e1hodn\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch turistov, ke\u010f si pred nimi popod nos zan\u00f4tila franc\u00fazsku pesni\u010dku. \u00c1 propos, turisti. Objavovali sa v\u00a0lete, predsa len Dra\u010d bol d\u00f4le\u017eit\u00fd n\u00e1morn\u00fd pr\u00edstav s\u00a0l\u00e1kavou polohou na brehu Jadransk\u00e9ho mora. Turistov z\u00a0imperialistick\u00fdch kraj\u00edn bolo treba obch\u00e1dza\u0165 ve\u013ek\u00fdm obl\u00fakom. Tak ich to u\u010dili v\u00a0\u0161kole. A\u00a0v \u017eiadnom pr\u00edpade od nich neprij\u00edma\u0165 \u017euva\u010dky. Len\u017ee oni tak zvl\u00e1\u0161tne vo\u0148ali! T\u00e1 v\u00f4\u0148a bola l\u00e1kav\u00e1, \u201etak\u00e1, \u017ee ste mali chu\u0165 rozbehn\u00fa\u0165 sa k\u00a0nim a\u00a0obja\u0165 ich, aby ste ju mohli c\u00edti\u0165 e\u0161te viac\u201c. Star\u00e1 mama ju pou\u010dila, \u017ee to vo\u0148aj\u00fa od opa\u013eovacieho kr\u00e9mu. Pou\u017e\u00edva sa na ochranu pred slnkom, tak ako oni pou\u017e\u00edvaj\u00fa \u201ezdrav\u0161\u00ed\u201c olivov\u00fd olej. \u00c1no, tieto deti, ktor\u00e9 sa vo vode \u010d\u013eapkali na nafukova\u010dk\u00e1ch poma\u013eovan\u00fdch obr\u00e1zkami, boli privilegovan\u00e9. Ale niet im \u010do z\u00e1vidie\u0165, mudrovala Lea, nie v\u0161etky deti na Z\u00e1pade s\u00fa tak\u00e9. V\u00e4\u010d\u0161inu z\u00a0nich tr\u00e1pi chudoba, spia na preglejke na ulici, \u017eobr\u00fa o\u00a0jedlo a kop\u00fa krvav\u00e9 diamanty v\u00a0baniach. \u00c1no, bohat\u00e9 deti zo Z\u00e1padu mohli cestova\u0165 po svete, zatia\u013e \u010do tie alb\u00e1nske zost\u00e1vali doma, ale v\u00a0bezpe\u010d\u00ed, lebo ich krajinu zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n obklopovali nepriatelia. Pionierka Lea v\u00a0tom mala jasno: \u201eVedeli sme, \u017ee nem\u00e1me v\u0161etko, ale mali sme dos\u0165. V\u0161etci sme mali to ist\u00e9 a\u00a0mali sme aj to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie: skuto\u010dn\u00fa slobodu.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Vo v\u00e4zen\u00ed pod hol\u00fdm nebom <\/strong><\/p>\n

Nikdy nech\u00e1pala v\u00e1\u0161niv\u00e9 rozhovory, ktor\u00e9 viedli jej rodi\u010dia o\u00a0univerzitnom \u0161t\u00fadiu r\u00f4znych svojich pr\u00edbuzn\u00fdch a\u00a0zn\u00e1mych. \u201ePo\u010dul si, \u017ee Nazmi z\u00edskal titul?\u201c p\u00fdtala sa mama otca. A\u00a0on na to: \u201eAha, ja som si myslel, \u017ee u\u017e promoval.\u201c Alebo: \u201eFatime skon\u010dila na B. a, \u017eia\u013e, nedokon\u010dila.\u201c \u201eJej man\u017eel bol na V. a\u00a0potom pre\u0161iel na T., kde spravil sk\u00fa\u0161ky bez probl\u00e9mov.\u201c A\u00a0op\u00e4\u0165: \u201eEmine za\u010dala \u0161tudova\u0165 na S., ale potom ju prelo\u017eili na M.\u201c Ktor\u00e9 univerzity to spom\u00ednaj\u00fa? – \u010dertila sa Lea. S\u00a0by mohla by\u0165 t\u00e1 v\u00a0Skadare, ale \u010do t\u00e1 na V? Potom tu bol u\u010dite\u013e Haki, u\u00a0neho \u0161tudoval aj Lein star\u00fd otec. Haki bol tak\u00fd pr\u00edsny, \u017ee takmer v\u0161etci \u0161tudenti kv\u00f4li nemu vyleteli zo \u0161koly. Bolo stra\u0161n\u00e9, ke\u010f niekto univerzitu nedokon\u010dil, e\u0161te stra\u0161nej\u0161ie, ke\u010f sa vzdal \u0161t\u00fadia… Akoby tomu \u010dloveku \u0161lo o\u00a0\u017eivot. To\u013eko dr\u00e1my, \u010do okolo toho robia rodi\u010dia… hovorila si Lea.<\/p>\n

Len\u017ee potom pri\u0161iel ten da\u017ediv\u00fd de\u0148 v\u00a0decembri 1990, ke\u010f cel\u00e9 mesto vy\u0161lo do ul\u00edc, ke\u010f sa \u013eudia na n\u00e1mestiach do\u017eadovali slobody a\u00a0demokracie, de\u0148, ke\u010f v\u00a0Alb\u00e1nsku padol komunizmus. Vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe to vrelo u\u017e rok predt\u00fdm. Berl\u00ednsky m\u00far sa zr\u00fatil koncom roku 1989, v\u00a0\u010ceskoslovensku zv\u00ed\u0165azila Ne\u017en\u00e1 revol\u00facia, rozpadol sa Sovietsky zv\u00e4z, v\u00a0Rumunsku zastrelili Nicolaea Ceau\u015fescua… Alb\u00e1nci sn\u00edvali svoj komunistick\u00fd sen zo v\u0161etk\u00fdch kraj\u00edn najdlh\u0161ie, a\u017e do decembra 1990. A\u017e vtedy rodi\u010dia svojej jeden\u00e1s\u0165ro\u010dnej dc\u00e9re odhalili pravdu: \u017ee takmer pol storo\u010dia \u017eili \u201evo v\u00e4zen\u00ed pod hol\u00fdm nebom\u201c, v\u00a0krajine, kde vl\u00e1dla totalita a\u00a0diktat\u00fara, kde o slobode nemohlo by\u0165 ani re\u010di, \u017ee nikdy nepodporovali komunizmus a\u00a0neverili jeho ide\u00e1m. Lea zostala v\u00a0\u0161oku. A\u00a0rodi\u010dia s\u00a0babi\u010dkou pokra\u010dovali – aby ju ochr\u00e1nili, rozpr\u00e1vali doma \u0161ifrovan\u00fdm jazykom. Univerzity, na ktor\u00fdch \u0161tudovali ich pr\u00edbuzn\u00ed, znamenali v\u00e4zenie. Kto dokon\u010dil \u0161t\u00fadium, odpykal si trest. Za inici\u00e1lami univerz\u00edt sa skr\u00fdvali r\u00f4zne deporta\u010dn\u00e9 t\u00e1bory: napr\u00edklad B. ako Burrel, mesto s jednou z najstra\u0161nej\u0161\u00edch v\u00e4zn\u00edc, kde odporcov re\u017eimu mu\u010dili a\u00a0popravovali. Potom tu boli r\u00f4zne \u0161tudijn\u00e9 obory. Kto \u0161tudoval medzin\u00e1rodn\u00e9 vz\u0165ahy, sedel za vlastizradu, kto literat\u00faru, bol ods\u00faden\u00fd za agit\u00e1ciu a\u00a0propagandu. Vynikaj\u00faci \u0161tudenti sa z\u00a0v\u00e4zenia dostali v\u00a0poriadku, vyl\u00fa\u010denie zo \u0161koly znamenalo rozsudok smrti a\u00a0dobrovo\u013en\u00e9 preru\u0161enie \u0161t\u00fadia samovra\u017edu.<\/p>\n

To v\u0161ak st\u00e1le nebolo v\u0161etko, na pretras pri\u0161la aj zhoda priezviska Leinej rodiny s\u00a0fa\u0161istick\u00fdm kolaborantom D\u017eafirom Ypim. Nini vnu\u010dke vysvetlila, \u017ee ten b\u00fdval\u00fd premi\u00e9r, ktor\u00fdm pionierka Lea z\u00a0du\u0161e opovrhovala, bol jej prastar\u00fd otec. Kv\u00f4li nemu mal jej otec Zafo zl\u00fd k\u00e1drov\u00fd profil, kv\u00f4li nemu Zafov otec \u201e\u0161tudoval\u201c p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov na univerzite. Za svoje priezvisko by zaplatila aj Lea, dom\u00fd\u0161\u013eala bud\u00facnos\u0165 babi\u010dka. Nikdy by ju nevzali do strany a\u00a0ktovie, \u010di by sa v\u00f4bec dostala na vysok\u00fa \u0161kolu. Lei sa z\u00a0toho v\u0161etk\u00e9ho kr\u00fatila hlava ako na koloto\u010di. \u201eMilovala som svoju rodinu. D\u00f4verovala som im… Pri h\u013eadan\u00ed istoty som sa spoliehala na nich, \u017ee mi pom\u00f4\u017eu pochopi\u0165 svet. Pred t\u00fdm d\u0148om v\u00a0decembri 1990, po stretnut\u00ed so Stalinom v\u00a0da\u017edi, mi nikdy nenapadlo, \u017ee moja rodina je zdrojom v\u0161etk\u00fdch mojich ist\u00f4t, ale aj v\u0161etk\u00fdch pochybnost\u00ed.\u201c Na jednej strane ch\u00e1pala, \u017ee ju rodi\u010dia chceli ochr\u00e1ni\u0165, ke\u010f jej klamali. Ale klamali jej, lebo jej ned\u00f4verovali? Ona im d\u00f4verovala vo v\u0161etkom! P\u00fdtala sa ich, \u010di by v\u00a0t\u00fdch klamstv\u00e1ch pokra\u010dovali \u010falej, keby nedo\u0161lo k zmene re\u017eimu. V\u0161etci traja tvrdili, \u017ee by na to pri\u0161la sama. Pomaly a postupne. A\u00a0\u010do ak nie? – p\u00fdtala sa. Ur\u010dite \u00e1no, uis\u0165ovali ju.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Pani svojho osudu <\/strong><\/p>\n

Jeden star\u00fd otec hnil vo v\u00e4zen\u00ed p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov. Ten druh\u00fd, mamin otec, sp\u00e1chal samovra\u017edu. Vysko\u010dil z\u00a0okna. Nie z\u00a0toho \u00faplne hore, nie z toho s\u00a0t\u00fdm kvetin\u00e1\u010dom, z toho ved\u013ea. Bol to kedysi ich dom, tak ako \u010fal\u0161ie budovy v\u00a0meste a\u00a0tie\u017e tov\u00e1rne a pozemky, ktor\u00e9 im komunisti zhabali po vojne. V\u00a0roku 1947 sa Lein star\u00fd otec s\u00a0v\u00fdkrikom All\u00e1hu akbar! vrhol z\u00a0piateho poschodia svojho domu. Aby sa vyhol mu\u010deniu, ktor\u00e9 ho \u010dakalo vo v\u00e4zen\u00ed.<\/p>\n

A\u00a0potom jej svoj pr\u00edbeh rozpovedala star\u00e1 mama, milovan\u00e1 Nini. H\u00e1danka, pre\u010do hovorila po franc\u00fazsky, bola rozl\u00fa\u0161ten\u00e1. Nini sa narodila v\u00a0Sol\u00fane, e\u0161te v\u00a0\u010dase, ke\u010f bol s\u00fa\u010das\u0165ou Osmanskej r\u00ed\u0161e. Jej rodina patrila k\u00a0alb\u00e1nskej men\u0161ine, Nini bola neterou pa\u0161u, vyrastala v\u00a0privilegovanom prostred\u00ed tamoj\u0161ej elity. V\u00a0trin\u00e1stich nast\u00fapila na Lyc\u00e9e Fran\u00e7ais de Salonique, medzin\u00e1rodn\u00fa franc\u00fazsku \u0161kolu v\u00a0Sol\u00fane ako jedin\u00e9 diev\u010da. \u201eV p\u00e4tn\u00e1stich ochutnala svoju prv\u00fa whisky a\u00a0vyfaj\u010dila svoju prv\u00fa cigaru… V\u00a0osemn\u00e1stich z\u00edskala zlat\u00fa medailu za najlep\u0161\u00ed v\u00fdkon v\u00a0\u0161kole. V\u00a0dev\u00e4tn\u00e1stich prv\u00fdkr\u00e1t nav\u0161t\u00edvila Alb\u00e1nsko. V\u00a0dvadsiatich sa stala poradky\u0148ou predsedu vl\u00e1dy a\u00a0prvou \u017eenou pracuj\u00facou v\u00a0\u0161t\u00e1tnej spr\u00e1ve.\u201c Potom sa na svadbe kr\u00e1\u013ea Zoga I. zozn\u00e1mila so svoj\u00edm man\u017eelom. Zobrali sa, Nini porodila syna, Leinho otca. Mala 28, ke\u010f jej mu\u017ea odvliekli komunisti a\u00a0ods\u00fadili na smr\u0165. Nieko\u013eko rokov Nini \u0165a\u017eko drela v\u00a0pracovn\u00fdch t\u00e1boroch. Lei povedala, \u017ee franc\u00faz\u0161tinu si nepestovala z\u00a0nostalgie, ale ako svoj osobn\u00fd akt vzbury. Mal\u00e9 podvratn\u00e9 gesto. Nikdy nef\u0148ukala nad svoj\u00edm osudom, neospevovala star\u00e9 dobr\u00e9 \u010dasy, nec\u00edtila sa ako obe\u0165. Vn\u00fatorne bola v\u017edy slobodn\u00e1, pani svojho osudu, nikdy nestratila sam\u00fa seba a svoju d\u00f4stojnos\u0165. Za ka\u017ed\u00fdch okolnost\u00ed zost\u00e1vala pokojn\u00e1 a v\u0161etky prek\u00e1\u017eky zdol\u00e1vala s\u00a0\u013eahkos\u0165ou a\u00a0s vedom\u00edm, \u017ee naj\u0165a\u017e\u0161ie s\u00fa tie, ktor\u00e9 kladieme sami sebe. \u201eHovorila, \u017ee sloboda znamen\u00e1 by\u0165 si vedom\u00fd nevyhnutnosti.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

So\u00a0psami by zaobch\u00e1dzali lep\u0161ie<\/strong><\/p>\n

\u010co sa preh\u00e1\u0148alo v\u00a0hlave jeden\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho diev\u010da\u0165a, ktor\u00e9 zo v\u0161etk\u00e9ho najviac t\u00fa\u017eilo by\u0165 \u010destnou pionierkou? Ak\u00e1 hrd\u00e1 bola na seba, ke\u010f ju vybrali do detskej dru\u017einy, ktor\u00e1 mala polo\u017ei\u0165 vence na hrob hrdinov 2. svetovej vojny! A\u00a0teraz sa z\u00a0jej vyt\u00fa\u017eenej \u010dervenej pionierskej \u0161atky m\u00e1 sta\u0165 handra na utieranie prachu? \u201eV\u00a0decembri 1990 sa udialo viac zmien, ako za v\u0161etky predch\u00e1dzaj\u00face roky m\u00f4jho \u017eivota dohromady.\u201c V\u00a0marci 1991 sa v\u00a0Alb\u00e1nsku konali prv\u00e9 slobodn\u00e9 vo\u013eby. Vyhrala ich Socialistick\u00e1 strana zlo\u017een\u00e1 z\u00a0b\u00fdval\u00fdch komunistov, ktor\u00ed akur\u00e1t oto\u010dili kab\u00e1ty. Alb\u00e1nci \u010delili krutej realite v\u0161edn\u00fdch dn\u00ed: ekonomick\u00e9 reformy a\u00a0n\u00e1stup trhov\u00e9ho hospod\u00e1rstva so sebou priniesli divok\u00fa privatiz\u00e1ciu, zatv\u00e1rali sa tov\u00e1rne a\u00a0krachovali podniky, r\u00e1stla nezamestnanos\u0165, obchody z\u00edvali pr\u00e1zdnotou. \u013dudia vy\u0161li op\u00e4\u0165 do ul\u00edc, pouli\u010dn\u00e9 nepokoje neraz vy\u00fastili do n\u00e1siln\u00e9ho rabovania. Prv\u00e1 vl\u00e1da vydr\u017eala iba p\u00e1r mesiacov, potom nasledovali druh\u00e9 vo\u013eby. Ale ani nov\u00e1 vl\u00e1da nedok\u00e1zala zabezpe\u010di\u0165 v krajine pokoj a\u00a0stabilitu. Alb\u00e1nci pred biedou h\u00fafne utekali do zahrani\u010dia. Ke\u010f sa otvorili pr\u00edstavy dovtedy str\u00e1\u017een\u00e9 vojakmi, \u013eudia brali \u00fatokom n\u00e1kladn\u00e9 lode smeruj\u00face na Z\u00e1pad. Jedna tak\u00e1, Vlora, na prasknutie pln\u00e1 emigrantov, dopl\u00e1vala do talianskeho Bari za 36 hod\u00edn namiesto p\u00f4vodn\u00fdch 7. \u013dudia na palube boli sp\u00e1len\u00ed od slnka, hladn\u00ed, sm\u00e4dn\u00ed, dehydrovan\u00ed, zranen\u00ed. Potom ute\u010dencov nahnali do autobusov, odviezli na \u0161tadi\u00f3n a postavili hliadky. \u201eZaobch\u00e1dzali s\u00a0nami ako so psami,\u201c opisoval situ\u00e1ciu Nini jeden zn\u00e1my. Po dvoch t\u00fd\u017ed\u0148och \u010dakania ich nalo\u017eili do autobusov, vraj id\u00fa do R\u00edma vybavi\u0165 papiere. Namiesto toho ich pol\u00edcia nahnala na trajekt a\u00a0vr\u00e1tila do Alb\u00e1nska. \u013dudia boli zdrven\u00ed. Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee obyvatelia z\u00a0komunistick\u00fdch diktat\u00far \u017eili za ostnat\u00fdmi dr\u00f4tmi a nemohli slobodne cestova\u0165, to Z\u00e1pad permanentne kritizoval a ak sa niekomu podarilo emigrova\u0165, prij\u00edmali ho ako hrdinu, no t\u00e1to r\u00e9torika sa prudko zmenila a\u00a0o\u00a0p\u00e1r mesiacov sa s\u00a0ute\u010dencami u\u017e jednalo ako so zlo\u010dincami. Ak\u00fa hodnotu m\u00e1 \u201epr\u00e1vo na odchod\u201c, ktor\u00e9 vo\u010di komunistick\u00fdm krajin\u00e1m Z\u00e1pad v\u017edy tak vehementne zd\u00f4raz\u0148oval, ke\u010f im neudel\u00ed \u201epr\u00e1vo na vstup\u201c? Tento rozpor a jeho d\u00f4sledky rie\u0161i Lea vo svojej akademickej kari\u00e9re dodnes…<\/p>\n

 <\/p>\n

Na zjazd v\u00a0\u010dipkovanej bielizni<\/strong><\/p>\n

Hromadn\u00fd exodus Alb\u00e1ncom paradoxne pomohol. Lea Ypi p\u00ed\u0161e, \u017ee pre krajinu to znamenalo \u201ekr\u00e1tkodob\u00e9 po\u017eehnanie, dlhodob\u00e9 prekliatie\u201c. Na jednej strane nastal mohutn\u00fd odliv mozgov, vzdelan\u00fdch, schopn\u00fdch a\u00a0pre \u0161t\u00e1t u\u017eito\u010dn\u00fdch ob\u010danov, na strane druhej emigr\u00e1cia pomohla zn\u00ed\u017ei\u0165 tlak nezamestnanosti, ktor\u00fd hrozil vybuchn\u00fa\u0165 ako parn\u00fd hrniec. Aj Lein otec pri\u0161iel o\u00a0pr\u00e1cu (koho u\u017e v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch zauj\u00edmala v\u00fdsadba vavr\u00ednov) a mamu v\u00a046 rokoch poslalo \u0161kolstvo do d\u00f4chodku. Mama sa na rozdiel od otca okam\u017eite postavila op\u00e4\u0165 na nohy s\u00a0t\u00fdm, \u017ee na d\u00f4chodku sa chyst\u00e1 venova\u0165 stran\u00edckej pr\u00e1ci. Vst\u00fapila do opozi\u010dnej Demokratickej strany a\u00a0zakr\u00e1tko sa vypracovala na l\u00edderku N\u00e1rodn\u00e9ho zdru\u017eenia \u017eien. Vystupovala na m\u00edtingoch, viedla reformn\u00e9 kampane, prij\u00edmala zahrani\u010dn\u00e9 deleg\u00e1cie. Pred jedn\u00fdm tak\u00fdmto stretnut\u00edm s\u00a0franc\u00fazskymi feministkami za\u0161la do\u00a0obchodu s\u00a0\u00famyslom vylep\u0161i\u0165 si \u0161atn\u00edk a in\u0161pirovan\u00e1 z\u00e1padn\u00fdmi reklamami na mydlo, ktor\u00e9 v\u00eddala v\u00a0telev\u00edzii, si k\u00fapila tmavo\u010derven\u00e9 hodv\u00e1bne \u0161aty s\u00a0\u010diernou \u010dipkou. Franc\u00fazky pri\u0161li na m\u00edting v\u00a0tmav\u00fdch biznis kost\u00fdmoch a\u00a0zdvorilo prehliadli, \u017ee ich alb\u00e1nska kolegy\u0148a stoj\u00ed pred nimi v\u00a0no\u010dnej bielizni. V\u00a0tom \u010dase to bol be\u017en\u00fd jav, obchody zaplavil tovar zo sek\u00e1\u010dov na Z\u00e1pade a\u00a0popleten\u00e9 alb\u00e1nske \u017eeny, ktor\u00e9 jak\u017eiv nedbali na luxus no\u010dn\u00fdch outfitov, ich nosili ako denn\u00e9 oble\u010denie. Nie raz pri\u0161la u\u010dite\u013eka do \u0161koly v\u00a0no\u010dnej ko\u0161eli alebo \u017eupane, spom\u00edna Lea. Na in\u00fdch frontoch v\u0161ak jej mama v\u017edy presne vedela, \u010do rob\u00ed: napr\u00edklad organizovala pracovn\u00e9 v\u00fdjazdy svojho t\u00edmu do partnersk\u00fdch zahrani\u010dn\u00fdch \u017eensk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed: navonok \u0161lo o\u00a0v\u00fdmenu sk\u00fasenost\u00ed a\u00a0\u010derpanie in\u0161pir\u00e1ci\u00ed, inak ale pre mnoh\u00e9 jej kolegyne to znamenalo jedin\u00fa mo\u017enos\u0165, ako nav\u0161t\u00edvi\u0165 svoje emigrovan\u00e9 deti: v\u00a0R\u00edme,\u00a0Par\u00ed\u017ei,\u00a0Mil\u00e1ne… Samy by sa za hranice nedostali – nemali na to peniaze. Lea svoju mamu Doli vykres\u013euje ako tvrd\u00fa realistku, ktor\u00e1 nikdy neverila, \u017ee podstatou \u013eudskej prirodzenosti je kona\u0165 dobro a\u00a0toto poznanie ju viedlo k\u00a0tomu, aby sa spoliehala iba sama na seba. Nikdy ne\u010dakala na pomoc zvonka a v\u017edy rozm\u00fd\u0161\u013eala, \u010do by mohla urobi\u0165, aby bola \u010do najmenej z\u00e1visl\u00e1 – od \u0161t\u00e1tu a\u00a0jeho in\u0161tit\u00faci\u00ed. \u201eNikdy nevn\u00edmala \u0161t\u00e1t ako prostriedok pokroku. Nikdy neverila v\u00a0silu kolekt\u00edvov.\u201c Jej man\u017eel Zafo bol opa\u010dn\u00fd pr\u00edpad. Tak trochu rojko so siln\u00fdm vn\u00fatorn\u00fdm mor\u00e1lnym imperat\u00edvom narazil na bezcitnos\u0165 trhu, ktor\u00fa so sebou priniesla sloboda, o\u00a0ktorej to\u013eko sn\u00edval. Ako gener\u00e1lny riadite\u013e n\u00e1morn\u00e9ho pr\u00edstavu tesne pred privatiz\u00e1ciou nevedel sa vyrovna\u0165 so \u201e\u0161truktur\u00e1lnymi reformami\u201c, ktor\u00e9 mal zavies\u0165 do praxe. To okrem in\u00e9ho znamenalo prepusti\u0165 stovky n\u00edzko kvalifikovan\u00fdch zamestnancov, najm\u00e4 R\u00f3mov. Mnoh\u00ed tam pracovali cel\u00fd \u017eivot: ako skladn\u00edci, naklada\u010di, upratova\u010dky. A\u00a0teraz ich mal vyradi\u0165 ako star\u00e9 stroje. Neveril v\u00a0socializmus, ale aj na kapitalizmus h\u013eadel cez prsty. \u201eNechcel, aby svet zostal miestom, kde sa ni\u010d\u00ed solidarita, kde pre\u017eij\u00fa len t\u00ed najsilnej\u0161\u00ed a\u00a0kde cenou za \u00faspech pre jedn\u00fdch je zni\u010denie n\u00e1deje u\u00a0druh\u00fdch.\u201c Socializmus mu odoprel, k\u00fdm chcel by\u0165, p\u00ed\u0161e Lea, kapitalizmus to odopieral in\u00fdm. Z\u00a0obete sa tak stal p\u00e1chate\u013e. Otec bol \u0165a\u017eko frustrovan\u00fd zo\u00a0vtedaj\u0161\u00edch pomerov, a\u017e ho mama presved\u010dila, aby kandidoval za poslanca. Ak je nespokojn\u00fd s\u00a0t\u00fdm, ako sa vec\u00ed maj\u00fa, mal by kona\u0165. A\u00a0kona\u0165 znamen\u00e1 aj anga\u017eova\u0165 sa v\u00a0politike. \u201eChceme, aby Alb\u00e1nsko bolo ako zvy\u0161ok Eur\u00f3py,\u201c tak znelo \u00fastredn\u00e9 heslo Demokratickej strany, ktorej sa stal poslancom.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto arch\u00edv , arch\u00edv Lea Ypi, foto \u00a9 Stuart Simpson\/Penguin Random House,<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u201eV\u017edy som si myslela, \u017ee nie je ni\u010d lep\u0161ie ako komunizmus. Ka\u017edu\u010dk\u00e9 r\u00e1no svojho \u017eivota som sa budila s\u00a0t\u00fa\u017ebou urobi\u0165 nie\u010do, aby sa to stalo r\u00fdchlej\u0161ie. Ale v\u00a0decembri 1990 vy\u0161li do ul\u00edc t\u00ed ist\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed pochodovali na oslavu socializmu a\u00a0pokroku smerom ku komunizmu, aby \u017eiadali jeho koniec. Z\u00e1stupcovia \u013eudu vyhl\u00e1sili, \u017ee \u010do za […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13667,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[149,5],"tags":[],"class_list":["post-13666","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-november-2025","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13666","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13666"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13666\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13671,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13666\/revisions\/13671"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13667"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13666"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13666"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13666"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}