{"id":13672,"date":"2025-11-06T23:32:19","date_gmt":"2025-11-06T21:32:19","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13672"},"modified":"2025-11-06T23:32:19","modified_gmt":"2025-11-06T21:32:19","slug":"snezim","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/snezim\/","title":{"rendered":"Sne\u017e\u00edm"},"content":{"rendered":"<p style=\"margin: 0cm;\">\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Na du\u0161i\u010dky sa vozievame po chot\u00e1ri a obzer\u00e1me cintor\u00edny. V\u0161etci e\u0161te robia v z\u00e1hrad\u00e1ch.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">M\u00e1m rada jesenn\u00e9 po\u010dasie aj z\u00e1hrady. Novembrov\u00e9 r\u00e1na vo\u0148aj\u00fa, s\u00fa vlhk\u00e9 a hmlist\u00e9. Za na\u0161imi humnami sa rozpr\u00e1vaj\u00fa ba\u017eanty. Cel\u00e9 k\u0155dle, ob\u010das niektor\u00fd vzlietne, \u0161kriekavo sa vzn\u00e1\u0161a a zosadne. Cez ploty im odpovedaj\u00fa zachr\u00edpnut\u00ed koh\u00fati, po streche be\u017e\u00ed ma\u010dka, v kr\u00edkoch zapi\u0161t\u00ed my\u0161. V\u010dera r\u00e1no bol srie\u0148. Potom vy\u0161lo slnko a inova\u0165 na listoch kvapkala do tr\u00e1vy. Na jabloni zabudnut\u00e9 jab\u013a\u010dko.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Aj my, \u017ee urob\u00edme poriadok. Opilujeme kr\u00ed\u010die, orgov\u00e1n, \u010do zvl\u00e1\u0161tne kvitne aj vonia, zlat\u00fd d\u00e1\u017e\u010f, ru\u017eu z Jericha, vajg\u00e9lie, keriu&#8230; Odrazu je v z\u00e1hrade v\u0161etko inak. Vid\u00edme za humn\u00e1, z r\u00f4znych str\u00e1n sa odokryli r\u00f4zne priezory. A pod nohami vt\u00e1\u010die hniezda a pr\u00e1zdne slima\u010die ulity. Tieto d\u00e1me pre\u010d, tento ostrih\u00e1me a nech\u00e1me, na jar vy\u017eenie. Tu bre\u010dtan dr\u017e\u00ed m\u00far, tu zavadzia. Cel\u00e1 veda to je. Do toho fukne vietor a rozhojd\u00e1 kon\u00e1re, sne\u017e\u00ed l\u00edstie, vietor zab\u0155dne do kopy haluz\u00edn, akoby rozd\u00fachaval pahrebu.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Aj \u0161\u00edpky pre\u010d, aj \u010derni\u010die, dulovec, ak\u00fd si bol krpat\u00fd, ke\u010f som \u0165a sadila. S ka\u017edou rastlinou m\u00e1m vz\u0165ah. Tu bola kedysi ru\u017ea, potom sme ju presadili. Toto je ona, teraz je tu kr\u00edk. Chodn\u00ed\u010dky robil Janko, in\u00e9 sme na\u0161li, ale nikam neved\u00fa. Ma\u010daco zav\u0161e kon\u010dia v\u00a0krov\u00ed.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">M\u00e1m in\u00fd v\u00fdh\u013ead z okna, star\u00e9 zn\u00e1me rastliny inak hovoria, in\u00e9 hovoria, inak vyzeraj\u00fa a nie je to len jese\u0148ou.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Je jese\u0148, k\u00farime v peci, z kom\u00edna sa dym\u00ed a tu sa pracuje, smejeme sa, sme \u0161pinav\u00ed a naroben\u00ed a je n\u00e1m spolu dobre. Ani neviem, ktor\u00e1 \u010dinnos\u0165 je tak\u00e1 pr\u00edjemn\u00e1, ako toto jesenn\u00e9 odkr\u00fdvanie star\u00fdch zn\u00e1mych miest, spom\u00ednanie, ak\u00e9 to bolo, ke\u010f sme sem pri\u0161li, a \u010do kde r\u00e1stlo, \u010do sa neujalo, a to, \u010do sa ujalo, ako si tu rastie&#8230;\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">V\u0161etky ru\u017ee som sadila s Jankom Dud\u00e1\u0161om. Ten sa u\u017e star\u00e1 o nebesk\u00e9 z\u00e1hradky. Na Du\u0161i\u010dky som mu zap\u00e1lila svie\u010dku na cintor\u00edne. Toto bola mamina a moja z\u00e1hrada. Ona ma nau\u010dila ma\u0165 rada v\u0161elijak\u00e9 rastlinky, v\u0161\u00edma\u0165 si, ako je to tu nahoden\u00e9, a \u017ee ke\u010f niekedy nevl\u00e1dzem, p\u00e1n Boh sa postar\u00e1 dobre tie\u017e. O\u010dami o teba bedl\u00edm, z\u00e1hrada zanedban\u00e1.<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Ostrihan\u00e9, pohraban\u00e9, odrazu je tu svetlo, Jankove chodn\u00ed\u010dky, mamine ru\u017ee. \u0160koda, \u017ee sa toto ned\u00e1 urobi\u0165 s my\u0161lienkami, so v\u0161etk\u00fdm, \u010do m\u00e1 \u010dlovek na srdci aj na jazyku. Prekopa\u0165, vytn\u00fa\u0165 \u010dakanom, presvetli\u0165, odstr\u00e1ni\u0165, vyhraba\u0165, podp\u00e1li\u0165, aby n\u00e1m nar\u00e1stlo nov\u00e9, mlad\u00e9, pekn\u00e9 a vo\u0148av\u00e9. Pravda\u017ee, \u010dlovek mus\u00ed vedie\u0165 aj \u010do a kde! Niektor\u00e9 rastliny by sa mohli z\u013eakn\u00fa\u0165 a treb\u00e1rs nikdy rozkvitn\u00fa\u0165. Odchody niektor\u00fdch kr\u00edkov nebolia a nie je mi za nimi smutno. Naopak, te\u0161\u00edm sa na jar, ke\u010f to vy\u017eenie.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Ve\u010der je z\u00e1hrada sama. Pozer\u00e1m cez kuchynsk\u00e9 okno, vid\u00edm st\u00e1le tlej\u00facu nevidite\u013en\u00fa pahrebu, kopu ako nejak\u00fd trolov dom v dia\u013eke, v okn\u00e1ch sa nesvieti, no u n\u00e1s m\u00e1me za\u017eat\u00e9. Svetlo, za ak\u00fdm sa v rozpr\u00e1vkach kr\u00e1\u010da a putuje, sme doma, m\u00e1me za\u017eat\u00e9, mo\u017eno sed\u00edme za stolom a zhov\u00e1rame sa. Pichne ma pri srdci. Svetielko ako maj\u00e1k.\u00a0Ak\u00fa maj\u00fa v\u0161etky tieto novembrov\u00e9 svetl\u00e1 moc, ak\u00e9 maj\u00fa \u010daro! Toto s\u00fa, tu\u0161\u00edm, tie najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie veci na svete!<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Ned\u00e1vno som v\u00a0\u010deskom rozhlase po\u010d\u00favala \u00favahu Karla \u010capka o\u00a0snehu. Tak\u00fa som z\u00a0nej mala rados\u0165 ako zo snehu. Akoby ten sneh naozaj napadol. Odrazu som bola v\u00a0Prahe, Vltava ani \u201enedutala\u201c a\u00a0nad strechami sa vzn\u00e1\u0161al sneh. Vr\u017e\u010fal a\u00a0chrupkal pod nohami, sadal na strechy a\u00a0krovy a\u00a0sti\u0161oval a\u00a0tlmil a spoma\u013eoval zvuky elektri\u010diek a mesta. Oj, ako dobre viem, o\u00a0\u010dom \u010capek hovoril, ako rozumiem tomu, \u010do c\u00edtil.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Ka\u017ed\u00fd rok ch\u00fdba mi sneh viac, biele predviano\u010dn\u00e9 n\u00e1v\u0161tevy dupotaj\u00face v\u00a0predsieni, lesk vlo\u010diek na ramen\u00e1ch zimn\u00edkov, na vie\u010dkach \u010di vo vlasoch. Rozhovor, \u010do plynie v\u00a0izbe a\u00a0ke\u010f sa pozriete k\u00fatikom oka cez okno, za sklom pomaly potichu pad\u00e1 sneh, akoby sa nie\u010do v\u00e1\u017ene odohr\u00e1valo tam vonku, k\u00fdm vy si sed\u00edte v\u00a0teple izby, jete kol\u00e1\u010de a\u00a0zap\u00edjate ich \u010dajom. Tam vonku je to naozaj naozaj. Aj ja pozn\u00e1m snehov\u00e9 st\u00ed\u0161enie. V\u0161etky zvuky s\u00fa zrazu tlmen\u00e9, hlasy s\u00fa odrazu m\u00e4k\u0161ie, rovnako ako m\u00e4k\u0161ia je zem, po ktorej chod\u00edme. Sneh milosrdne pozakr\u00fdva z\u00e1hradu, obsype kon\u00e1re, kr\u00edky aj neporiadok, ktor\u00fd sme na jese\u0148 nestihli uprata\u0165. Sneh pozakr\u00fdva, \u010do sme ostrihali a\u00a0odrazu je \u010disto a\u00a0bielo.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Ke\u010f som bola mal\u00e1, babi\u010dka n\u00e1m hocikedy ve\u010der povedala: \u201eR\u00fdchlo spa\u0165, dobr\u00fdm de\u0165om do r\u00e1na napadne sneh!\u201c\u00a0A\u00a0r\u00e1no biele prekvapenie!\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no pozer\u00e1m z\u00a0okien, vyzer\u00e1m to studen\u00e9 a\u00a0biele, s\u013eubujem, \u017ee budem posl\u00facha\u0165. Ke\u010f napadne, ani ho neodhrniem, nech\u00e1m ho na g\u00e1nku aj na dvore, nech si je, nebudem n\u00edm plytva\u0165. Nepostav\u00edm si snehuliaka, neposypem ho popolom, len nech je a nech je tu s\u00a0nami, nech pad\u00e1. Iba si ako v\u017edy v dlani urob\u00edm studen\u00e9 bielb\u013a\u010dko a\u00a0ke\u010f ma deti neuvidia, potajomky ho zjem.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">V\u00a0rozpr\u00e1vke o\u00a0dvan\u00e1stich mesia\u010dikoch \u0161la Maru\u0161ka do hory na fialky a\u00a0po jahody. Dnes by s\u00a0ich h\u013eadan\u00edm ve\u013ek\u00e9 starosti nemala ani v\u00a0tej najv\u00e4\u010d\u0161ej fujavici. Jahody, maliny, \u010du\u010doriedky, v\u0161etko dnes vl\u00e1\u010dime na viano\u010dn\u00e9 stoly. Keby sa na\u0161iel niekto, kto prinesie sneh! Odrazu zmizlo to najsamozrejmej\u0161ie, \u010doho zima v\u017edy mala nadosta\u010d&#8230; Ak\u00e1 zvl\u00e1\u0161tna je dnes rozpr\u00e1vka o\u00a0dvan\u00e1stich mesia\u010dikoch! A\u00a0ak\u00e1 e\u0161te len bude po rokoch! Budeme ma\u0165 fialky i jahody, Maru\u0161ku mo\u017eno po\u0161le Holena s\u00a0macochou po sneh. A mesia\u010dikov mo\u017eno bude len desa\u0165, Ve\u013ek\u00fd Se\u010de\u0148 a\u00a0Mal\u00fd Se\u010de\u0148 pri ohni nebud\u00fa.\u00a0Aj stato\u010dn\u00fd Janko zabl\u00fadi v\u00a0medenej hore, strieborn\u00fa ob\u00edde a\u00a0vojde rovno do zlatej, pravda\u017ee, ak pod horami rozumieme jese\u0148, zimu a\u00a0leto&#8230;\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Sne\u017e\u00edm. To \u201em\u201c na konci som \u0161la vymaza\u0165, ale nechala som ho tam. Sne\u017eia len listy, ani ja nesne\u017e\u00edm, ale tak\u00e1 divok\u00e1 rados\u0165 z\u00a0toho, \u017ee je jese\u0148, sa vo mne usala\u0161ila, \u017ee st\u00e1le chod\u00edm a naz\u00edzam tu z\u00a0jedn\u00e9ho, tu z druh\u00e9ho okna do z\u00e1hrady, m\u00e4dl\u00edm si od radosti dlane ako mucha. Ruky si m\u00e4dlil aj m\u00f4j tatko, dnes som sa pri tom pristihla a rozosmiala.\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\">Rozosmiala som sa, aj ke\u010f n\u00e1\u0161 Jakub z\u00a0kni\u017enice povedal, \u017ee sucho nevad\u00ed, \u0161ak si v\u0161etko, aj sneh, odniekia\u013e dovezieme. Ke\u010f som sa ho sp\u00fdtala, \u010do budeme robi\u0165 my,\u00a0\u010do m\u00e1me z\u00e1hrady, povedal: budeme na mobiloch a\u00a0na po\u010d\u00edta\u010doch, wifina bude furt, t\u00fa polieva\u0165 netreba!\u00a0<\/span><\/p>\n<p style=\"margin: 0cm;\"><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: #141823;\">Dozreli dule. Najsympatickej\u0161ie a najvo\u0148avej\u0161ie ovocie. V\u00a0Modre vravia gutne. Dula aj gut\u0148a maj\u00fa kr\u00e1sny tvar aj farbu a n\u00e1dherne ru\u017eovo kvitn\u00fa. V kvasenej kapuste n\u00e1js\u0165 dulu alebo gut\u0148u je ako n\u00e1js\u0165 prste\u0148 v polievke, piln\u00edk v buchte vo v\u00e4zen\u00ed \u010di \u0161tvorl\u00edstok v tr\u00e1ve. <\/span><span style=\"font-family: 'Times New Roman',serif; color: black;\"><br \/>\nBl\u00ed\u017eia sa Vianoce. Ve\u013ek\u00fd Se\u010de\u0148 si e\u0161te za vrch lesnej pahreby so svoj\u00edm \u017eezlom nesadol. Napokon, na Vianoce m\u00e1lokedy napadol sneh, ale ke\u010f napadne, neplytvajte n\u00edm! Zababu\u0161te sa a cho\u010fte na prech\u00e1dzku. Va\u0161a Veve<\/span><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Na du\u0161i\u010dky sa vozievame po chot\u00e1ri a obzer\u00e1me cintor\u00edny. V\u0161etci e\u0161te robia v z\u00e1hrad\u00e1ch.\u00a0 M\u00e1m rada jesenn\u00e9 po\u010dasie aj z\u00e1hrady. Novembrov\u00e9 r\u00e1na vo\u0148aj\u00fa, s\u00fa vlhk\u00e9 a hmlist\u00e9. Za na\u0161imi humnami sa rozpr\u00e1vaj\u00fa ba\u017eanty. Cel\u00e9 k\u0155dle, ob\u010das niektor\u00fd vzlietne, \u0161kriekavo sa vzn\u00e1\u0161a a zosadne. Cez ploty im odpovedaj\u00fa zachr\u00edpnut\u00ed koh\u00fati, po streche be\u017e\u00ed ma\u010dka, v [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13342,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,149],"tags":[],"class_list":["post-13672","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-november-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13672","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13672"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13672\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13674,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13672\/revisions\/13674"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13342"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13672"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13672"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13672"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}